Pe marandu oguerúva umi Mbo’ehára Jones ha Waggoner pe ñemboyke guasu ary 1888-pe, ha’e pe marandu pe ñemomarangatu hag̃ua jerovia rupi añeteguaite. Protestantismo apóstata ombohovái pe ñemomarangatu oñeme’ẽva Cristo omanóramo kurusúre ojao peteĩ kuimba’épe iñangaipakuérape, ha katu Huguy ndoipe’a añetehápe iñangaipakuéra. Ko mbo’epy japu omoĩ pe ñangaipa ñemongu’e Mbojuaju Mokõiha-pe, upépe anga umi angaipáva oñemoambue hag̃ua peteĩ mba’e hechapyrãramoguáicha. Protestantismo apóstata ha, oficialháicha ary 1957 guive, Adventismo Laodicense, he’i Cristo ha’eha ñande Rekoviaha añoite, ndaha’éi katu ñande Techapyrã. Peteĩ ary 1888 mboyve, Hermana White ohai va’ekue ko’ã mba’e.
“‘Peteĩ py’a pyahu ame’ẽta peẽme, ha peteĩ espíritu pyahu amoĩta pende pype.’ Aguerovia che py’aite guive Tupã Espíritu ojeipe’aha ko múndogui, ha umi oguerekóva’ekue tuicha tesakã ha oportunidad kuéra ha ndoiporuporãi va’ekue umíva, ha’éta umi tenondete ojehejáva. Ha’ekuéra omombyry Tupã Espíritu. Ko’ág̃a Satanás rembiapo, omba’apóvo umi py’a rehe, ha tupao kuéra ha tetãnguéra rehe, omondýi hag̃ua opa maranduhára profecía rehegua. Ipaha hi’aguĩma. Toñembo’y ñande tupao kuéra. Tojehecha Tupã pokatu omoambuéva peteĩteĩ miembro kuéra py’ápe, ha upéicharõ jahecháta Tupã Espíritu omýi pypukuha. Pekádo rehegua ñyrõnte ndaha’éi Jesús mano resultádo añoite. Ha’e ojapo pe sacrificio ijapyra’ỹva ndaha’éi añónte pekádo oñembogue hag̃ua, síno avei yvypóra rekove oñemyatyrõ hag̃ua, oñembojegua jey hag̃ua, oñemopu’ã jey hag̃ua ijapykuerégui, ha ojejapo hag̃ua oĩ porãva Tupã renondépe hag̃ua….”
“Cristo hína pe escaléra Jacob ohecha vaʼekue, ipyenda opyta vaʼekue yvy ári ha hiʼapyrã yvatevéva oguahẽ vaʼekue yvágape yvatevévape. Kóva ohechauka pe tape oñemohendapyréva salvación-rã. Ñande jajupi vaʼerã peteĩ grádogui ambuépe ko escaléra ári. Oiméramo ñande apytégui peteĩ ipahápe oñesalvátava, upéva oikóta ojapyhýgui Jesús rehe peteĩ escaléra grádore guáicha. Cristo oiko pe ogueroviávape guarã arandu ha tekojoja, ñemomarangatu ha jejoguapy….”
“Oĩta yvypóra oikótava ho’a vaietereíta umi opensáva oñembo’y mbareteha añetegua oguerekógui; hákatu ndoguerekói pe añetegua oĩháicha Jesúspe. Peteĩ sapy’ami ñangareko’ỹ ikatu omboguejy peteĩ ánga ñehundi ndaikatúivape oñemyatyrõjey. Peteĩ angaipa ogueraha mokõiha peve, ha pe mokõiha ombosako’i tape mbohapyha pegua ha upéicha oñondivepa. Ñande, Tupã marandu rerahaha jeroviapyrãramo, tekotevẽ ñañembo’e chupe tapiaite tañañangareko hag̃ua ipokatu rupive. Jaikóramo ñañemomombyry peteĩ pulgáda jepe ñane rembiaporãgui, ñaiméne pe kyhyjépe jajapo hag̃ua peteĩ rape angaipa rehegua oguahẽva ñehundípe. Oĩ esperánsa maymávape g̃uarã ñanderehe, hákatu peteĩ tape añoite rupi: ñañapytĩ mbaretévo Cristo rehe, ha ñambohapévo opa ñane mbarete jahupyty hag̃ua hekoite iporãvéva.”
“Ko religión ojeporavóva heko porãnte hag̃uáicha, omomichĩva angaipa ha tapia oikóva oñemomanduʼávo Tupã mborayhu rehe pe angaipávape, omokyreʼỹ pe angaipávape oguerovia hag̃ua Tupã osalvataha chupe ocontinua aja angaipápe ha haʼe oikuaa porãha upéva haʼeha angaipa. Péicha heta ojapo umi heʼíva ogueroviaha pe añetegua ko tiempopegua. Pe añetegua oñembojaʼo chuguikuéra rekovegui, ha upévare ndaipóri heseve pokatu omokañy hag̃ua angaipa ha omoambue hag̃ua pe ánga. Tekotevẽ oñehaʼãmbaitépe opa tendón, espíritu ha músculo ojeheja hag̃ua ko mundo, umi jepokuaa, umi práctica ha umi moda….”
“Oipe’áramo pekádo ha peguerekóramo jerovia oikovéva, peẽme guarãta yvágagui ñehovasa rembiporukue.” Selected Messages, libro 3, 155.
Pe “religión añetegua-porãite” japu rehegua protestantismo apóstata-pe oñemopyenda doctrina oficial ramo adventismo ñemoñare irundyha ñepyrũmbýpe ary 1957-pe. Upéva oikuave’ẽ peteĩ definición justificación rehegua “omokyre’ỹva angaipa apohárape oguerovia hag̃ua Tupã osalvataha chupe osegíramo jepe angaipápe.” Kurusu ombo’e “angaipa ñepyrũ rehegua perdón ndaha’éi año Jesús omanóva rupi osẽva,” “Ha’e ojapo pe sacrificio infinito ndaha’éi hag̃uánte ojeipe’a angaipa, ha katu avei ikatu hag̃uáicha yvypóra reko oñemyatyrõ jey, oñemboporã jey, oñemopu’ã jey ijapysẽkuegui, ha oñembosako’i Tupã renondépe hag̃ua.”
Pe ñe’ẽrei oiko vaʼekue ary 1957-pe ohechauka porã pe ñemoñare ypy guive ñemoĩ vai rehegua oñeñotỹ vaʼekue ary 1863-pe, ha upéi okakuaa vaʼekue ary 1888-pe, ha upe rire oñemoakỹ vaʼekue pe marandu japu reheve ojehechaukáva pe aranduka osẽ vaʼekuépe ary 1919-pe (The Doctrine of Christ), ipahápe ogueru hague hiʼa peteĩ ñeʼẽmondo hesakãva ha ojeaviertéva, pe “hekojerovia umi hekojojáva rehegua” ypykue, ojehechaukáva Habacuc mokõi tabla rupive, koʼág̃a oñemboyke ha oñemyengovia hague pe “justification by faith” ñemyesakã oñembyaíva reheve, oĩva protestantismo apóstata-pe. Pe proféta naiñeʼẽrendúiva Judá-gua, ojevy kuri umi oñembohoryva atyhápe ha hoʼu pe proféta ijapúva Betel-gua ndive.
Pe marandu oñeme’ẽva pe iglesia Laodiceaguápe, ojehechauka raẽ vaʼekue pe aty Millerita-pe ary 1856-pe, ha upéi jey pe iglesia Laodiceaguápe ary 1888-pe, oñemboyke opa tape rupi. Pe marandu Jones ha Waggoner rehegua, peẽva, Sister White heʼiháicha, mokõivéva pe marandu Laodicea-pe g̃uarã ha pe marandu ñembojere hag̃ua jerovia rupive, oñemboyke, pe ñemohenda reheve umi opuʼãva ha omboykéva hese, añetehápe oĩha hikuái oñangareko hag̃ua umi yma guare techaukaha rehe! Umi techaukaha haʼekuéra oñangarekóva hese hína peteĩ pyenda ijehegui yvypóra omoheñóiva, oñemopuʼãva yvykuʼípe ári.
Pe marandu “jehechauka hag̃ua jerovia rupi” ogueru vaʼekue Jones ha Waggoner ary 1888-pe, oike avei pype pe añetegua evanhélio rehegua, omombeʼúva umi ojehechauka vaʼekue hekojojaha, avei oñemomarangatuha. Oñemombaʼeguasu vaʼekue pe ojehechauka hag̃ua hekojoja haʼeha “añetehápe” oñemoingo marangatu, ndahaʼéi añónte léi rupive “ojeʼe hag̃ua” imarangatuha. Pe marandu ogueru vaʼekue Jones ha Waggoner, pe Hermana White heʼi hague haʼe oikuaaukáma hague heta ary aja pe jeiko vai guasu ary 1888 guarépe mboyve, omombeʼu porã pe jehechauka hekojoja oñemeʼẽ jave, ñemomarangatu avei oñemeʼẽha upepete guive.
Ndikatúi ambuéicha, mba'érehe justificasión ha santificación mokõivéva ojejapo pe Espíritu Santo oĩgui pe ogueroviávape. Justificasión ha santificación ha'e mante mokõi ñe'ẽ omombe'úva mokõi mba'e peteĩ tembiapopegua ojejapóva pe ogueroviáva ryepýpe pe Espíritu Santo oĩgui hendive.
Pe mensáhe jehupytýva’ekue Moisés rehe, Coré rembiapu’a omboyke va’ekue, upéva voi oñemboyke jeýkuri 1856-pe, upéi jey 1888-pe, ha upéi oñemopyenda hag̃ua tetãygua renondépe teología de salvación-rõ Laodicea Adventismopegua 1957-pe. Pe pu’a meme omokane’õ Ñandejárape, pórke umi tetãygua he’i va’ekue: “Maymáva ojapóva ivaíva iporã Ñandejára resa renondépe, ha ha’e ovy’a hesekuéra; térã, Moõpa oĩ pe Tupã juicio rehegua?”
Heʼi: “umi pekádope oikovéva ojehustifika Cristo ruguy rupive, ha Tupã ovyʼa hesekuéra, jepe osegíramo hikuái opekádo.” Kóva hína pe ñembotavy espiritual ojehechaukáva pe marandu Laodicea-peguápe (tavayguakuéra ojehusgáva) rupive; jepevéramo Cristo ohechauka umi Laodicea-gua peteĩcha “mbyasyha, ha poriahuverekóvape, ha mboriahúpe, ha pytũmby pópe, ha opívo”, haʼekuéra oguerovia hikuái haʼeha “imboriahuʼỹva, mbaʼeheta oguerekóva, ha mbaʼevete oikotevẽʼỹva.” Ha upe condición-pe, añetehápe oĩma hikuái pe Señor jurúgui oñemombo hag̃uáicha.
Umi ijeroviáva historiágui Millerita rehegua, haʼekuéra oaguanta vaʼekue pe jeikoha ñembyasýpe peteĩha guive ary 1844-pe, Jeremías ohechauka haguéicha capítulo quince-pe, versículo quince guive veintiuno peve, templo mopuʼãhára jeroviaha ramo, oñepromete vaʼekuépe, ndohóiri jeýramo “ñembyaty pukahára” rendápe, oikotaha Tupã “juru” ramo, upéicharõ jepe oho jeýkuri “ñembyaty pukahára” rendápe (ojejapo hag̃ua techaukaha proféta japu Betelgua rehe), ha ohasákuri Laodicense-kuérape, hiʼag̃uĩma hag̃ua oñemosẽ hag̃ua Tupã jurúgui, ha haʼekuéra ndoikuaái upéva.
Laodicea-pegua Adventismo rekóo 11 jasyporundy ary 2001-pe ojehechauka typo ramo protestante-kuéra rekóo rehe 11 jasyporundy ary 1840-pe. Umi mokõi tembiasakue ojehechauka typo ramo judío-kuéra oñemoĩva ñe’ẽ joavy joavy rehe, Espíritu Santo oguejy jave Cristo ñemongarai rehe. Peteĩteĩ umi mbohapy tembiasakue-pe peteĩ tetã yma oiporavopyre ojeheja kuri, ha ko’ág̃a avei oĩ gueteri ojeheja hag̃uáicha rape rehe. Ñe’ẽmondoha Ñe’ẽme’ẽmegua, Juan el Bautista ára-pe, oike va’erã kuri ñe’ẽme’ẽme umi ndive Pedro ohenóiva “peteĩ generación poravopyre”.
Peẽ katu peteĩ ñemoñare ojeporavóva, peteĩ pa’i ruvicha guasu rehegua, peteĩ tetã marangatu, peteĩ tavaygua Tupã mba’éva tee; peikuaauka hag̃ua peẽ pehupytyha heko mimbipa pe penohenóiva pytũmbýgui hechapyrãva tesapẽme: yma ndapeikói va’ekue peteĩ tetã ramo, ko’ág̃a katu peẽ hína Tupã retãyguakuéra; nda pehupytýi va’ekue poriahuvereko, ko’ág̃a katu pehupytyma poriahuvereko. 1 Pedro 2:9, 10.
Pedro ohechauka vaʼekue mávapa hína pe tetã pyahu poravopyre upe itiempope, upéva hína vaʼekue pe iglesia cristiana. Haʼekuéra oñeiporavo vaʼekue peteĩ “ñemoñare poravopyre” ramo, peteĩ ára aja Cristo ha Juan Bautista mokõivéva ohechauka ramo pe tetã yma guare poravopyrepe peteĩ mbói ñemoñare ramo.
Peẽ mbói ñemoñare, mba'éicha piko ikatu peẽ, peneaña hag̃ua, peñe'ẽ hag̃ua mba'e porã? Pe py'a henyhẽvagui niko juru oñe'ẽ. Mateo 12:34.
Pe ñemoñare ohasáva hína peteĩ “mbói pochy ñemoñare”, ha upéva hína peteĩ símbolo Satanás rehegua—pe yvypóra ryguasu otyryrýva Biblia profesía-pe oñemombeʼúva. Pe ñemoñare ohasáva omyenyhẽma kuri ikápa ára de prueba rehegua, ha irundy ñemoñare pukukue javeve oñemopyenda hikuái pe mbói pochy rekópe. Oñemoheñói hikuái peteĩ kuña rekovevai syva. Upévare umi mokõipa po hína kuimbaʼe ymaguare Ezequiel kapítulo ocho-pe, oĩ dispuésto oñesũ hag̃ua kuarahy renondépe. Omoheñóima hikuái pe papado rekove.
“Pe mensáhe mbohapyha ángel-gua ojehejáma osẽ hag̃ua ko yvy ape ári, oñemomarandu hag̃ua yvypórape ani hag̃ua oguereko mymba ñarõ ra’ãnga térã ta’ãnga marandu ijakã rehe térã ipo kuérape. Ojegueraha hag̃ua ko marca he’ise ñaguahẽ hag̃ua upe decisión peteĩchagua pe mymba ñarõ ojapohaguéicha, ha ñamoherakuã hag̃ua umi temimo’ã peteĩchagua, oñemoĩ hag̃uáicha directamente Ñandejára Ñe’ẽ rehe.” Review and Herald, July 13, 1897.
Pe mymba ha’e pe kuimba’e angaipa rehegua mba’e rechaukaha, ha’eva pe Roma ruvicha guasu pápá ha Satanás rembijokuái yvy ári. Ñañembojoaju hag̃ua pe mymba akãme’ẽ rehe, ha’e ñañembojoaju hag̃ua Satanás akãme’ẽ rehe, ha’éva oñembojoguáva peteĩ mboi vai rehe.
“Ojehupyty hag̃ua mba’eporã ha mba’eguasu ko yvy ariguáva, pe iglesia oñemoguahẽ hag̃ua oheka umi yvypóra guasu ko yvy arigua pytyvõ ha favor; ha upéicha rupi, ombotovévo Cristo-pe, oñemokyre’ỹ oikuaa hag̃ua iñakãraguãme Satanás rembijokuái—pe obispo de Roma.” El Gran Conflicto, 50.
Peteĩ tetã yma ojeporavo vaʼekuépe, iñemoñare pahápe, ikuarahyʼã ohechauka Satanás rekokatu. Pe “ñemoñare ojeporavo pyre” yma guarépe, ndahaʼéi vaʼekue Tupã retãygua, ojeporavo peteĩ proceso rupive: ñehaʼã, ñemopotĩ ha ñemopotĩmeme. Umi ohasa porãva pe ñehaʼãrã proceso ojeporavo oĩ hag̃ua peteĩ pacto joajupe Tupã ndive. Ñandejára oike vaʼekue pacto-pe iglesia cristiana ndive, upéi jey adventismo millerita ndive, ha upéicha avei ojapo jey umi cien kuarenta y cuatro mil ndive.
Pe Ñandejára oike vove pe ñe’ẽme’ẽme Tupã retã pyahu ojeiporavóva ndive (ymave ndaha’éi vaʼekue Tupã retã), haʼe ou hendápekuéra pe Ñe’ẽme’ẽ Rerahaháraramo. Umi mbohapy tembiasakue omohuʼãva Malaquías capítulo mbohapyme, oĩ peteĩ marandu rerahaha ombosakoʼíva tape pe Ñe’ẽme’ẽ Rerahahára renonderã. Pe marandu rerahaha peteĩha vaʼekue Juan el Bautista, haʼe ohechauka hag̃ua pe mokõiha ha pe mbohapyha marandu rerahahárape. Pe marandu rerahaha mokõiha vaʼekue William Miller. Oñondive, Juan el Bautista ha William Miller rekove maranduʼỹre profétikava omopyenda umi marandu rerahaha rembiapo rehegua tekome’ẽ, pe ombosakoʼíva tape pe Ñe’ẽme’ẽ Rerahahára ou hag̃ua ha oike hag̃ua ñe’ẽme’ẽme umi cien cuarenta y cuatro mil ndive.
Umi mbohapy marandu rerahaha, ombosako’íva tape Cristo-pe g̃uarã, ha’éva Pe Marandu Rerahaha Ñe’ẽme’ẽgua, ou hag̃ua sapy’aitépe Itupãópe, ohechauka peteĩ tembiapo oñemboguapýva pe huísio jehechakuaaha ára pukukue, ha upéva oñemohu’ã pe huísio apoharãme.
“Ko yvy rembiasakue paha ára peve, Tupã ñe’ẽme’ẽ imandu’áva ha iñe’ẽmondo rerekóva ndive oñembopyahúta. ‘Upe árape ajapóta chupekuéra ñe’ẽme’ẽ mymbakuéra ñúmegua ndive, ha guyra yvategua ndive, ha umi mba’e otyryrýva yvýpeguáva ndive; ha amopẽta yvýgui hu’y, kyse puku ha ñorairõ; ha ajapóta oñeno hag̃ua hag̃ua py’aguapýpe. Ha rome’ẽta ndeve che rekovépe guarã opa ára g̃uarã; héẽ, rome’ẽta ndeve tekojoja reheve, huísio reheve, mborayhu porã ha poriahuvereko reheve. Rome’ẽta voi ndeve jerovia hag̃ua reheve; ha reikuaáta Ñandejárape.’”
“‘Ha oikóta upe árape, che ahendúta, he’i Ñandejára, ahendúta yvágape, ha ha’e kuéra ohendúta yvýpe; ha yvy ohendúta trigópe, vínope ha aséitepe; ha umíva ohendúta Jezreélpe. Ha añemitỹta chupe chejehe yvy ári; ha aiporiahurereko hag̃uáme pe noñeporiahurerekoihaguépe; ha ha’éta umi ndaha’éiva che retãme, Nde hína che retã; ha ha’e kuéra he’íta, Nde hína che Tupã.’ Oseas 2:14–23.”
“‘Upe árape,... Israel rembyre, ha umi okañyva’ekue Jacob róga guive,... oñembojeroviáta Ñandejárare, Israel Santo rehe, añetetépe.’ Isaías 10:20. ‘opa tetã, ha ñemoñare, ha ñe’ẽ, ha tavaygua’ apytégui oĩta umi vy’apópe ombohováitava pe marandu: ‘Pekyhyje Tupãgui, ha peme’ẽ chupe mborayhuete; og̃uahẽma hag̃ua ijuicio ára.’ Ha’ekuéra ojepe’áta opa ta’ãnga guigua gui ombojoajúvagui chupekuéra ko yvýre, ha ‘oñemomba’éta pe ojapóvape yvága, ha yvy, ha yguasu, ha yvu kuéra.’ Oñemosãso hag̃ua opa ñapytĩmby guive, ha oñembo’ytáta ko yvy ári peteĩ monumentoicha Tupã poriahuvereko rehegua. Oñe’ẽrendúvo opa mba’e jerure hag̃ua Tupãgui, ojekuaáta ángelkuéra ha yvypóra kuéra renondépe umi ‘oguerekóva Tupã mandamiento kuéra, ha Jesús jerovia.’ Apocalipsis 14:6–7, 12.”
“‘Péina umi ára, he’i Ñandejára, pe aradór ojuhúta pe mbyatyhára, ha pe opyrũva uva ári ojuhúta pe oñemitỹva ñemityrã; ha umi yvyty osyryryta víno he’ỹ asýva, ha opaite umi cerro oñehundi hag̃uáicha oñemboyku. Ha Che ambojevýta [ajerejey] che retã Israelgua ñembyasy ha jejopy; ha ha’ekuéra omopu’ãta umi táva oñehundipáva, ha oikóta ipypekuéra; oñotỹta parrál, ha ho’úta ivíno; ojapóta avei huerta, ha ho’úta hi’a. Ha Che añotỹta chupekuéra ijyvy ári, ha noñemondomo’ãmo’ãvéima chupekuéra ijyvygui, pe Che ame’ẽ va’ekue chupekuéra, he’i Ñandejára nde Jára. Amós 9:13–15.’” Review and Herald, 26 de febrero de 1914.
Malaquías capítulo mbohapy oñekumpli Cristo tiempope, ha umi Millerita kuéra tiempope avei, ha ko mokõi tembiasakue ohechauka iñekumplimiha umi ára pahápe. Hermana White ombojoaju Malaquías capítulo mbohapy ñekumpli, Cristo rembiapo templo mopotĩ reheve.
“Omopotĩvo tupãogui umi oĩva ko yvy arigua joguaha ha vendehára, Jesús omoherakuãkuri Imba’aporãrã omopotĩ hag̃ua pe korasõ angaipa ky’águi,—umi tembipota yvy ariguágui, umi mba’epota vai ñeñangarekóvagui, umi jepokuaa aña omongy’áva pe ánga. Malaquías 3:1–3 oñecita.” The Desire of Ages, 161.
Pe templo ñemopotĩ Cristo rupive ohechauka vaʼekue I rembiapo omopotĩ hag̃ua pe pyʼa pe angaipa apoha oñembyasývape. I ministerio yvypóra apytépe, Mokõi jey omopotĩ pe templo yvy arigua.
“Pe proféta he’i: ‘Ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuicha pu’aka; ha yvy henyhẽ iñemimbipa reheve. Ha osapukái mbarete peteĩ ñe’ẽ hatãme, he’ívo: Babilonia guasu ho’a, ho’a, ha oiko aña kuéra róga’” (Revelation 18:1, 2). Kóva hína pe marandu peteĩchagua pe oñeme’ẽ va’ekue pe mokõiha ánhel rupive. Babilonia ho’a, “ha’e omboy’u haguére opa tetã nguérape itavykukue pochy vino-gui” (Revelation 14:8). Mba’épa upe vino?—Iporombo’e japu. Ha’e ome’ẽ va’ekue yvórape peteĩ sábado japu pe cuarto mandamiento Sábado rendaguépe, ha omombe’ujey pe japu Satanás ymave he’i va’ekue Eva-pe Edénpe—pe ánga omanó’ỹha ijehegui. Heta jejavy oguerekóva peteĩcha avei omyasãi mombyry ha mombyry, “ombo’évo tekovekuérape yvypóra mandamiento-kuéra doctrina ramo” (Matthew 15:9).
“Oñepyrũ ramo guare Jesús imba’apo hag̃ua tetãygua renondépe, omopotĩ pe Templo iprofanasión sacrílega-gui. Ha umi tembiapo paha apytépe iporavopyre omohu’ã hag̃ua hembiapo, oĩ pe mokõiha jevy omopotĩhague pe Templo. Upéicha avei, pe tembiapo paha ojejapóvape hag̃ua marandu ñehenduka ko yvy pukukue, oñeme’ẽ mokõi henonderã jehechaukaha iñambuéva umi iglésiape. Pe mokõiha ánhel marandu he’i: ‘Babylonia ho’a, ho’a, upe táva guasu, pórke omongaru opa tetãnguéra to’u hag̃ua pe víno pe ipochyva’ekue heko vai ñemoakãratĩgui’ (Apocalipsis 14:8). Ha pe hatã sapukái pe mbohapyha ánhel marandúpe oñehendu peteĩ ñe’ẽ yvágagui he’íva: ‘Pesẽ chugui, che retãygua, ani hag̃ua peike hendive ipekádokuérape, ha ani hag̃uáicha pehupyty umi mba’asy vai oguerútava. Pórke ipekadokuéra oguahẽma yvágape, ha Tupã imandu’áma heko añakuérare’ (Apocalipsis 18:4, 5).” Selected Messages, libro 2, 118.
Malaquías mbohapyha kapítulo ñemohu'ãme, Juan el Bautista ha'e va'ekue pe mensajéro ombosako'íva Jesúspe g̃uarã, pe Pacto Mensajéro ramo, ou hag̃uáicha sapy'aitépe Itemplope ha mokõi jey omopotĩ hag̃ua. Imba'eporokuépe mbohapy áño ha mbyte pukukue, omopotĩ pe templo iñepyrũme ha ipahápe imba'eporokuégui, upéicha ohechauka pe tembiapo ñemopotĩha oguerekoha peteĩ ñepyrũ orepresentáva pe paha. Jesús tapiaite ohechauka pe paha pe ñepyrũ rupive, ha ojoajúvo Hembiapo rehe Alfa ha Omega ramo, umi mbohapy áño ha mbyte oñepyrũ ha opa peteĩ ñemopotĩ templo reheve.
Umi mbohapy ary mbyte ryepýpe, Haʼe oity huguy omoañetéva pe ñeʼẽmeʼẽ, omohuʼã hag̃ua pe maranduʼypy oñeʼẽva Daniel kapítulo porundy-pe, heʼíva Haʼe omombaretetaha pe ñeʼẽmeʼẽ heta tapichápe guarã peteĩ semánaramo, ha upéva mbyte rupi Haʼe ojepeʼataha.
Ha rire mokõi arapokõi semána rire, pe Mesías oñekytĩta, ha ndaha’éi ojehegui hag̃ua; ha pe tavayguakuéra pe mburuvicha oútava rehegua ohundíta pe táva ha pe tupaópe; ha ipaha og̃uahẽta peteĩ ysyry guasúicha, ha pe ñorairõ paha peve ojedetermináma ñehundi. Ha ha’e omombaretéta pe ñe’ẽme’ẽ hetápe g̃uarã peteĩ semánare; ha pe semána mbyte rupi ojapóta hag̃ua opa pe mymbajuka hag̃ua ha pe mba’e oñekuave’ẽva, ha umi ñañáva vaiete oñemyasãi rupi ojapóta hag̃ua oiko ñehundi, pe opa hag̃uápe peve, ha pe ojedetermináva oñeñohẽta pe ojehundi hag̃uáre. Daniel 9:26, 27.
Romoĩta ko ñehesa’ỹijo pe artíkulo oúvape.
“Rogue rire ikatujeha ojehai koʼã mbaʼe rehegua. Aty guasu kompletoite ojehupi hína pe levadúra peteĩchagua umi principio vaípe. ‘Ipypegua kuimbaʼe rico-kuéra niko henyhẽ hag̃ua mbaretépe, ha umi oikóva ipype heʼi japu, ha iñeʼẽkuéra oñembotavy ijurúpe.’ Ñandejára ombaʼapóta omopotĩ hag̃ua Itupao. Añetehápe haʼe peẽme, Ñandejára oĩma hag̃uáicha ojere ha ombojerejey hag̃ua umi institución hérava héra rehe.”
“Ajépa mba’éichapa pya’e ko proceso mopotĩrã oñepyrũta, ndaikatúi ha’e; hákatu ndaha’éi aréma oñembotapykue hag̃ua. Pe oguerekóva ipope ifán, omopotĩta itemplo ipotĩ’ỹ moral-gui. Ha’e omopotĩmbaitéta añetehápe iflóra. Tupã oguereko peteĩ controversia opa umi ojapóva michĩvéva jepe tekojoja’ỹ; péicha jave omboykégui hikuái Tupã autorida, ha omoĩ peligro-pe iinterés pe expiación-pe, pe redención Cristo ojapo hag̃uáicha opa ta’ýra ha tajýra Adán-gui guarã. ¿Válene piko jajapyhy peteĩ tape Tupãpe oguerovaietéva? ¿Válene piko ñamoĩ ñande incensario-kuérape tata extraño jahikuái hag̃ua Tupã renondépe, ha ja’e ndaha’eiha mba’eveichagua diferencia?”
“Ndaha’éi Tupã rembipota rehegua oñemohenda hag̃uáicha péichaite peẽme hag̃ua Battle Creek-pe. Ko’ág̃a oĩ pe mba’e oikóva, upe che jehechauka va’ekue chéve peteĩ ñe’ẽmondýiramo. Che py’a hasy eterei upe ta’ãnga rehe. Ñandejára ome’ẽ va’ekue ñe’ẽmondýi hag̃ua ani hag̃ua ko tekokangy opyta, hákatu ndojehupytýi. ‘Peẽ ha’e yvy juky: ha pe juky okañýramo he’ẽ porã, mba’épepa oñembojeyta jukyramo? Ndoikovéima mba’everã, síno oñemombo hag̃ua okápe ha yvypóra pype hag̃ua hese.’”
“Ajerure che pehengue kuérape topáy hag̃ua. Oikóramo pyaʼe peteĩ ñemoambue’ỹ, aikuaaukáta umi mba’e añeteguáva tavayguakuérape; ko estado mba’éva niko tekotevẽ oñemoambue; kuimba’e iñekonverti’ỹva ndikatumo’ẽvéima oreko tembiaporã mohendaha ha sãmbyhyhára ramo peteĩ tembiapo tuichaite ha marangatúpe. David ndive ñañembopy’a hag̃uáicha ja’e hag̃ua: ‘Nde ára, Ñandejára, remba’apo hag̃ua: ha’ekuéra omboyke nde léi.’” Special Testimonies, 30, 31.