Pe semána Cristo omombareté haguépe pe pacto ohechauka pe período oñepyrũva iñemongarai guive, ha oñemohu’ã pe yvágape pe santuariope Cristo opu’ã ramo Esteban oñembo’itáva jave itápe.
Ha’e katu, henyhẽgui Espíritu Santo-gui, oma’ẽ hatã yvágare, ha ohecha Tupã mimbipa, ha Jesús oĩ hag̃uáicha Tupã akatúape; ha he’i: Péina, ahecha yvága ojepe’a hag̃uáicha, ha Yvypóra Ra’y oĩ hag̃uáicha Tupã akatúape. Upémarõ ha’ekuéra osapukái hatã, ojokopa hag̃ua ijapysápe, ha peteĩ ñe’ême oñani hese; ha omosẽ chupe tavágui, ha ojapi itápe; ha umi testígo oheja ijao peteĩ mitãrusu py ykére, héra va’ekue Saulo. Ha ojapi itápe Esteban-pe, oñembo’évo Tupãme, ha he’ívo: Ñandejára Jesús, ereraha che espíritu. Ha oñesũ hag̃ua, osapukái hatã ha he’i: Ñandejára, ani remoĩ ko angaipa hi’ári kuérape. Ha upéva he’i rire, oke. Hechos 7:55–60.
Upe Estéva ojepyta itápe ha Miguel opu'ã ramo, pe marandu porã ohóma umi tetã ambuegua rendápe, upe aravo peve pe marandu porã ojepysokue umi judío-kuérape añoite.
Upéi he’i vaʼekue pe ánhel, “Haʼe omombaretéta pe ñeʼẽmeʼẽ heta ndive peteĩ semánare [siete áño].” Siete áño aja, pe Salvador oike rire hembiapópe, pe evanhélio oñemombeʼu vaʼerãkuri koʼýte umi judíope; mbohapy áño ha mbytépe Cristo voi rupive; ha upéi umi apóstol rupive. “Ha pe semána mbytépe haʼe omboykéta pe mymbajuka ha pe ofrénda.” Daniel 9:27. Áño 31 d. C. arapytũme, Cristo pe mymbajuka añetegua oñekuaveʼẽ Calvario-pe. Upérõ pe tovaja Templopegua oñembyaipa mokõime, ohechaukávo pe marangatukue ha heʼiséva pe tembiapo mymbajukágui ojeipeʼamaha. Oguahẽma vaʼekue pe ára opa hag̃ua pe mymbajuka yvy arigua ha pe ofrénda.
“Pe peteĩ semána—siete ary—opa vaʼekue A. D. 34-pe. Upérõ Esteban ñemombo ita rupive umi hudío ipahápe omboty ha ombojoajuite hikuái ijehegui pe evangelio ñemboyke; umi temimboʼe, oñemosarambíva’ekue persecución rupive, ‘oho opa hendápe omombeʼu hag̃ua pe ñeʼẽ’ (Hechos 8:4); ha sapyʼami rire, Saulo pe perseguidor oñekonverti, ha oiko Pablo, pe apóstol umi gentil-kuérape guarã.” The Desire of Ages, 233.
Áño 34-pe, pe arapokõindy marangatúva (mokõi mil po po mokõi pa sa ary), opa, ha Israel yma guaréva oñemosẽ Tupãgui; iprobasion ojejokopaitéma. Upe jave, pe tekojoja ñembojovake Israel yma guarévare pe ñe’ẽme’ẽ ñemboykére, ha Tupã Ra’y kurusúre jejukáre, oĩkuri Tupã rembiapoguasu ñembojovake poguýpe. Tupã, ipukukue poriahuverekópe, ombohasa pe Jerusalén ñehundikue pe ñorairõ ñemongorápe ha ñehundípe ary 66 d.C. guive 70 d.C. peve.
Umi versíkulo Daniel kapítulo nuevepegua, ohechaukáva pe semána Cristo omboaje hague pe pacto, avei ohechauka Roma pagana (pe mburuvicha oútava) ohunditaha pe táva ha pe santuario; ha katu Tupã, ipasiénsia pukukue reheve ha imiserikordia rupi, ome’ẽ vaʼekue tiémpo yma guare Israel raʼýpekuérape ohendu hag̃ua pe evangelio ha ojapo hag̃ua peteĩ desisión, ojejapo haguéicha itúva kuéra ymave Cristo ha umi temimboʼekuéra ministerio siete áño pukukue aja ipaʼũme.
“Ha’e haimete irundy arýrupi Jerusalén ñehundíta hag̃ua omoñe’ẽma rire Cristo voi, Ñandejára ombotapykue Hembiapo jejopy pe táva ha pe tetã ári. Mba’eichaitépa ipukúva ha iporã Ñandejára py’aguasu umi omboykéva Iñe’ẽ porã ha ojukáva Ita’ýrape. Pe ñe’ẽnga’u yvyra ndaijyvýiva rehegua ohechauka va’ekue mba’éichapa Ñandejára ojapo kuri pe tetã judía ndive. Ñe’ẽmondo osẽma va’ekue: ‘Peikytĩ; mba’ére piko ombyai rei yvy?’ (Lucas 13:7), ha upéicharõ jepe pe Tupã poriahuvereko oheja chupe michĩve hag̃ua. Oĩ gueteri heta umi judío apytépe ndoikuaáiva Cristo rekotee ha Hembiapo. Ha umi ta’ýra ndohupytýi va’ekue umi oportunidad, ni noñeme’ẽi chupekuéra pe tesakã omboyke va’ekue ituvakuéra. Umi apóstol ha umi hendiveguápe oñemoherakuãvo, Ñandejára ombohesakãta kuri chupekuéra; oñeme’ẽta chupekuéra ohecha hag̃ua mba’éichapa oñekumpli pe profesía, ndaha’éi Cristo heñói ha hekove rehe añónte, ha katu avei Hemanóre ha Hekovejey rehe. Umi ta’ýra ndaijejái va’ekue ituvakuéra angaipa rehe; ha katu, oikuaávo opa pe tesakã oñeme’ẽ va’ekue ituvakuérape, umi ta’ýra omboykéramo pe tesakã pyahu oñeme’ẽva chupekuéra voi, oiko hikuái ituvakuéra angaipa rehegua mbohapehára, ha omyenyhẽ pe ha’anga ijangaipa guasu rehegua.”
“Ñandejára pukukue ohasáva Jerusalén ndive omombareteve mante umi judíope ijatã ha ndaipochy mo’ãi hag̃uáicha. Iñañápe ha ipy’ahatãme Jesús remimbo’ére ojapo hikuái pe ipaháva poriahuvereko oñekuave’ẽva chupekuéra. Upérõ Ñandejára oipe’a chuguikuéra Iñangareko ha omomombyry Ipu’aka ojokóva Satanás ha iánhelkuérape, ha pe tetã opyta pe mburuvicha oguerekóva poguýpe, ha’e kuéra voi oiporavova’ekue. Ita’yrakuéra omboyke va’ekue Cristo gracia, ikatúva va’erã ombokatupyry chupekuéra ojapo hag̃ua ipu’akapavẽ umi hembiapopy vaíre; ha ko’ág̃a umíva voi oguereko hag̃ua pu’aka hesekuéra. Satanás omokyre’ỹ umi mba’epota vaietéva ha ivaivéva pe ánga ryepýpe. Kuimba’ekuéra noñemoarandúi; ndaikatúi véima oñemoarandu—oñemboguata hag̃ua mba’epota vai rehe ha pochy pytũ rehe. Oiko hikuái satanás guáicha ijopýpe. Ogapýpe ha tetãme, yvategua ha imboriahuvéva apytépe avei, oĩ va’ekue py’atarova, envidia, ñembyasy’ỹ, ñorairõ, pu’aka’ẽ, jejuka. Ndaipóri va’ekue tekove hag̃uáicha mamove. Angirũ ha anive hag̃ua oiko hag̃ua joguaha, otradisi peteĩteĩ. Túva ojuka ita’ýrape, ha ta’ýra itúvape. Umi mburuvicha tavayguakuéra rehegua ndaikatúi omburuvicha ijeheguikuéra. Umi mba’epota ndojejokóiva ojapo chuguikuéra tiráno. Umi judío omoneĩ va’ekue testimonio japu oñekondena hag̃ua pe Ñandejára Ra’y inocénte. Ko’ág̃a umi acusación japu ojapo hekove hag̃ua ndaikatúiva oñemoneĩ. Hembiapo rupive aréma he’i hikuái kuri: ‘Pejapo hag̃ua Israel Santo ojeipe’a ore renondégui.’ Isaías 30:11. Ko’ág̃a oñeme’ẽ chupekuéra upe ha’ekuéra oipotáva. Ñandejára kyhyje ndoipy’apyvéima chupekuéra. Satanás oĩva’ekue pe tetã akãme, ha umi mburuvicha guasuvéva teko joja rehegua ha religión rehegua oĩ ipoguýpe.” The Great Controversy, 27, 28.
Pe Pacto Rerahahára ramo, Cristo peteĩhaite oñangareko hag̃ua umi judíore año. Áño 34-pe, Esteban jejukápe itápe, upéi pe evanhélio oho umi gentil-kuérape, ha og̃uahẽ pe ára Tupã poguýpe oĩva japorombojovake hag̃ua; upéicharõ jepe, Tupã ipy’a porã rupi ombohasave pe ára amo irundy pa áñorupi.
Pe Karaiñe'ẽrã Ñe'ẽme'ẽhára ramo, Malaquías mbohapyha kapítulo oñekumpli hag̃ua, Cristo mokõi jey omopotĩ pe tupão. Ojapo upéva peteĩ ára paha ojehechakuaáva hag̃ua ijojaha'ỹ hag̃uáicha umi tavayguakuéra pe ñe'ẽme'ẽmegua upérõ ojehejáva ha oñemondóva chuguikuéra, ha avei umi upérõ oikótava tavayguakuéra pyahu ojeporavóva ramo. Upe aravo paha oñemohu'ã rire, oñepyrũ Tupã juicio poguypegua ára. Juan el Bautista ha'e va'ekue pe marandu rerahaha ombosako'íva tape Cristo rembiaporãrã, omoñepyrũ hag̃ua peteĩ tavayguakuéra pyahu ojeporavóva, ha'e hag̃ua umi ndive oikeva'ekue ñe'ẽme'ẽme.
Mokõi ñemopotĩ Tupaópegua ha’e vaʼekue mboʼepy ojehechaukáva reheve omombeʼúva Cristo rembiapo omopotĩvo ánga tupaópe. Pe Ñeʼẽrerahaha Ñeʼẽmeʼẽgui, sapyʼaitépe oguahẽva Malaquías mbohapyhápe, omopotĩ avei ha omboguepa umi Leví raʼykuérape, ikatu hag̃uáicha ojejapo peteĩ mymbajerekuaveʼẽ yma guaréicha.
Ha máva ikatúva ikangy ára? ha máva opytáta oñehechauka vove? haʼe niko ojogua pe tata omopotĩva itáryru rehegua, ha pe xabõ omopotĩva ao rehegua: Haʼe oguapýta peteĩ omopotĩva ha omongyʼáva plátaicha; ha omopotĩta Leví raʼykuérape, ha omongyʼáta chupekuéra óro ha plátaramo, ikatu hag̃uáicha hag̃ua oikuaveʼẽ Ñandejárape peteĩ ofrénda tekojoja reheve. Upéi Judá ha Jerusalén kuaveʼẽmby porãta Ñandejárape, yma guaréramo guáicha, ha ary yma guaréicha. Malaquías 3:2–3.
Malaquías kapítulo mbohapy-pe, ha umi mokõi ñemopotĩ Tupaópe ohechauka peteĩ ñemombarete guasu ijeroviápe Leví ra'ykuéra rehegua, oñemohu'ãva Ñe'ẽmondohárape Pe Amandaje rehegua rupive. Leví ra'ykuéra jerovia ñemombarete guasu ojehechauka óro ñemopotĩ rupive.
“Oĩva’erã, opa umi oguerekóva mba’eveichagua influencia pe sanitáriope, peteĩ oñembojoaju hag̃ua Tupã rembipotáre, peteĩ ñemomirĩ hag̃ua ijehegui, peteĩ py’a jepe’a hag̃ua Cristo Espíritu influencia hepyetévape. Pe óro oñeha’ãva tata rupive ohechauka mborayhu ha jerovia. Heta oĩ haimete imboriahuetereíva mborayhúgui. Jejerovia hag̃ua ijehe año ohechaukakuaa’ỹ chupekuéra hesa renondépe pe tekotevẽ tuichaitéva oguerekóva. Tekotevẽ añetetépe oĩ peteĩ ñekonverti ára ha ára Tupã gotyo, peteĩ pyahu, pypuku ha ára ha ára jehasa pe tekove jeroviapýpe.” Testimonies, volúmen 4, 558.
Malaquías, capítulo mbohapy, ha umi mokõi ñemopotĩ Templopegua ohechauka peteĩ ñemohu’ãmba arandu rehegua, pe ñemohetave jeikuaa rehegua umi arandúvape, ha’éva Leví ra’ykuéra, upéva omohu’ãva Ñe’ẽrerahaha Atyguigua. Leví ra’ykuéra ñemohu’ãmba ojehechauka pláta ñemopotĩ rupive.
Ñandejára ñe’ẽkuéra ningo ñe’ẽ potĩ; plataicha oñemopotĩva yvy pegua tata ryrupe, oñemopotĩva siete jey. Salmo 12:6.
Pe Ñe’ẽngahára Ñe’ẽme’ẽgua omopotĩ vaʼerã Leví raʼykuérape pláta ha óroicha. Tupã Ñeʼẽ hína pe omopotĩva, pe oñemopotĩ hag̃ua heʼise oñembojopyreko porã ha oñesantifika.
Emongarai chupekuéra nde añetegua rupive: ne ñe’ẽ ha’e añetegua. Juan 17:17.
Juan el Bautista ha’e va’ekue pe mensahéro ombosako’íva tape pe Mensahéro del Pacto-pe g̃uarã pe ñemohu’ã peteĩhápe Malaquías capítulo mbohapy-pe, ha imarandu upe mba’épegua irundy hendáicha va’ekue. Hembiapo oikekuri pe ñemopotĩ rembiapo ojejapótava pe Mensahéro del Pacto rupive jehechauka, ha pe ñemopotĩ rembiapo ojejapóva ojehechauka hague peteĩ mba’e ojoguáva peteĩ era jejohéi rehe. Ha’e ohechakuaa uka pe pueblo ymaite guive ojeporavova’ekue upérõ ojeheja hag̃uáicha ohóvo hague. Avei ome’ẽ pe marandu Laodicea rehegua Tupã tavayguakuérape, upéicha ohechauka hag̃ua chupekuéra ipekadokuéra ha itúva kuéra pekadokuéra. Ha’e omoĩ opa ko’ã mba’e añeteguáva pe “pochy oútava” ryepýpe. Pe mensahéro ombosako’íva tape rembiapo, ohechauka peteĩ tembiapo peteĩva rupive, araka’eve ndohupytýiva mbo’epy umi ojeheja hag̃uáicha ohóvape g̃uarã sistema educativo ryepýpe.
“Juan Bautísta-pe Ñandejára omopu’ã vaekue ijeheguarã peteĩ mensahéro ombosako hag̃ua Ñandejára rape. Ha’e vaerãkuri ogueraha yvy tuichakuepe peteĩ testimónio hatã ha ndopy’a mokõivéiva, ojekuaa hag̃ua ha oñemombe’u hag̃ua angaipa. Lucas, omombe’úvo imisión ha hembiapo, he’i: ‘Ha ha’e oho vaerã Henonderã espíritu ha poder Elías rehegua rupi, ombojevývo túvakuéra py’a ta’ýra-kuérape, ha umi iñe’ẽrenduy’ỹvape umi hekojojáva arandu gotyo; ombosako hag̃ua peteĩ tetã oñembosako’íma vaekue Ñandejárape guarã’ (Lucas 1:17).”
“Heta Fariséo ha Saducéo ou heta ouka Juan ñemongaraihápe, ha oñe'ẽvo umívape, he'i: ‘Peẽ mbói ra'ykuéra, máva piko pene momandu'a pene ñani hag̃ua pe pochy oútavagui? Pehechauka, upévare, yva oñemomba'e hag̃uáva pene ñembyasy rehe. Ha ani peimo'ã peje hag̃ua pende py'apýpe: Ore ru hína Abraham; aipórõ che ha'e peẽme Tupã ikatuha ko'ã ita guive omoheñói ta'ýra Abrahampe g̃uarã. Ha ko'ág̃ama voi pe hacha oñemoĩma umi yvyramáta rapópe; upévare opa yvyramáta ndaiguerúiva yva porã oñekytĩta ha oñemombo tata pýpe. Che añetehápe pomongarai ype pene ñembyasy peve hag̃ua; ha pe oútava che rapykuéri imbaretevéva chehegui, ha che ndaikatúi voi araha hag̃ua isapatu; ha'e pene mongaraita Espíritu Sántope ha tatápe; ipope oguereko iventilador, ha omopotĩmbaitéta hekohápe oñembyatyhápe trígo, ha ombyatýta itrígo pe piru rendápe; pe tĩkue katu ohapýta tata ndaikatúiva ogue’ (Mateo 3:7–12).”
“Juan ñe’ẽ oñehupi trompétaicha. Ikomisión vaʼekue: ‘Ehechauka che retãme hembiapo vai, ha Jacob róga-pe ipekadokuéra’ (Isaías 58:1). Ndohupytýi vaʼekue arandupy yvypóra omeʼẽva. Tupã ha tekopy tee vaʼekue hemimboʼehára. Péro oikotevẽkuri peteĩ ombosakoʼíva tape Cristo renondépe, ipyʼaguasúva ohendu hag̃ua iñeʼẽ maranduhára yma guaranguéraicha, ohenóiva tetã oñembyaíva hag̃ua ñembyasy ha jevy Tupã rendápe.” Selected Messages, lívro 2, 147, 148.
William Miller ha’e va’ekue pe maranduha mokõiha ombosako’íva tape pe Ñe’ẽngatu Reruhárape g̃uarã, ha Miller rekove ha hembiapo ojehechauka va’ekue Juan el Bautista rupive.
“Hetaiterei ojejopy hetaiterei tapichápe oguerovia hag̃ua pe añetegua ombo’éva’ekue William Miller, ha Tupã rembiguái oñemopu’ã Elías espíritu ha pokatupe hag̃ua omombe’u upe marandu. Juanicha, Jesús renonderã, umi ombo’éva’ekue ko marandu ijojaha’ỹva oñandu tekotevẽha omoĩ pe hacha yvyramáta rapópe, ha ohenói tapichakuérape ogueru hag̃ua yva oñemohendáva ñembyasy añetévare.” Early Writings, 233.
Umi judío oñemoñe’ẽ rei vaʼekue Cristo tiempope oguerovia hag̃ua peteĩ marandu japu Mesías rehegua. “Mesías” haʼe pe ñeʼẽ hebrea pe ñeʼẽ griega “Cristo” rehegua, heʼiséva “ojeporavóva aséitengue reheve”.
Pe ñe’ẽ Tupã omondo vaʼekue Israel raʼykuérape, omombeʼu hag̃ua pyʼaguapy Jesucristo rupive: (haʼe niko opa mbaʼe Jára:) upe ñeʼẽ, haʼe hag̃ua, peẽ peikuaa, oñemyesakã hague opa Judea rupi, ha oñepyrũ Galilea guive, upe mongarai rire Juan omombeʼu vaʼekue; mbaʼéichapa Tupã omoĩ Jesús Nazaretgua ári Espíritu Santo ha mbarete: haʼe oguata vaʼekue ojapo porã hag̃uáicha, ha omonguera opa umi aña poguýpe ojejopy vaʼekuépe; Tupã niko oĩ kuri hendive. Hechos 10:36–38.
Mokõivéva “Mesías” ha “Cristo” he’ise “pe oñemoĩva’ekue aséite”. Cristo oñemoĩ aséva’ekue Ibautísmope, upévare, tekombo’épe hekopete, ha’e ndaha’éi va’ekue Mesías térã Cristo pe ibautísmo mboyve. Ibautísmo oñembojoaju marandu’ỹme ángel oguejýva Apocalipsis kapítulo diez-pe ndive, oguejýva’ekue 11 de agosto de 1840-pe, ha avei oñembojoaju ángel mbarete Apocalipsis kapítulo dieciocho-pegua ndive, oguejýva’ekue 11 de septiembre de 2001-pe. Umi mbohapy techaukaha profético ohechauka Espíritu Santo jehechauka ama pahápe.
Umi judío kuéra oikóva joavy hag̃ua ojejoko peteĩ jejavy rehe, peteĩ marandu profético japu rehe, he'íva pe Mesías oguerutaha peteĩ reino yvy arigua añetetéva, upépe Israel retã oisãmbyhýta hag̃ua ko yvy ape ári. Kóva ha'e vaekue peteĩ marandu japu oprometéva “py'aguapy ha tekoporã”.
Pe marandu William Miller rehegua oguereko mokõi mba’e tuicháva. Peteĩha va’ekue pe poroprofesía aravo rehegua jeporu omombe’úva pe tupao marangatúpe ñemopotĩha, ha mokõiháva va’ekue iñemboyke pe interpretación católica pe milenio mil ary rehegua umi protestante-kuéra jerovia hag̃uáicha. Pe jehecha japu milenio rehegua, ojehechaukáva mil ary py’aguapy ha tekoporãramo, oñerrepresenta va’ekue pe jehecha japu Mesías rréino rehegua umi judío ñembohorykuaáva oguerekóva rupi.
Umi mokõi testígo ohechauka peteĩ marandu japóva ama pyta rehegua oprometéva “py’aguapy ha prosperidad” pe mbohapyha ha paha jey oñekumplívape pe tembiasakue maranduhára ombosako’íva pe Maranduhára Ñe’ẽme’ẽ rehegua ou hag̃uáicha pya’e Itupãópe. Upe marandu japu ama pyta rehegua ojekuaa peteĩ marandu “py’aguapy ha tekorosã” rehegua ramo, ojoavyháicha Juan el Bautista marandu ndive, ha’e ohechauka va’ekue “opa yvyramáta ndoguerúiva yva porã oñekytĩ ha oñemombo tata peve”, oguahẽ vove “pe pochy oútava”. Upéva avei ojehechauka va’ekue Miller remimoĩ rupive ndaiporimo’ãiha mil ary py’aguapy rehegua, catolicismo ombo’évaicha; Ñandejára ou jeýramo, Ha’e ohundíta yvy Ituju porãmba reheve Ijurujaúpe.
Ha peẽ pehasa asývape katu, pepytu'u ore ndive, Ñandejára Jesús ojehechauka vove yvágagui hemimbou mbarete guive ndive, tata rendýpe ojejapo hag̃ua tekombo’e umi ndoikuaáivape Tupãme ha umi nohendúivape ñane Ruvicha Jesucristo evangelio: umíva ojehekojey va’erã ñehundi opa’ỹvape Ñandejára renondégui ha ipokatuete mimbipágui. 2 Tesalonicenses 1:7–9.
Mokõi ñe'ẽhára tenondegua ombosako'íva Marandu Jára-pe oike hag̃ua pe pacto-pe peteĩ tetã pyahu poravopyre ndive, ohechauka peteĩ marandu japu “py'aguapy ha tekorosã” rehegua, ama pytagua rehegua, oñemoheñóiva Laodicéa Adventismo rembiapo mbohapyha generación-pe, Satanás omohenda hague ani hag̃ua Laodicéa Adventismo irundyha generación-pe ohechakuaa Islam rembipota, oñerrepresentáva Mbohapyha Aipo-rasy-pe.
Pe ñemopotĩ rembiapópe ojejapóva umi ojehechauka hag̃ua Leví raʼykuéra rupive rehe, pe ouvaʼekue Juan el Bautista rire oipotavaʼekue omopotĩmbaite ha “omongyʼaʼo” hag̃ua Ijyvyra renda, pe aventador oĩva Ipópe reheve. Upe tembiapo ojejapo Iñeʼẽ rupive.
“‘Máva oime Ipope, ha Ha’e omopotĩmbaitéta Iñemongu’eha, ha ombyatýta Itrígo pe koty ñongatuhápe.’ Mateo 3:12. Kóva peteĩ umi ára ñemopotĩrãva apytégui. Añetegua ñe’ẽ rupive, pe takuare’ẽ oñemombojoja’ỹva ojepe’áta pe trígogui. Oĩgui heta itekorei ha oñemomba’eguasuetereíva ijehe, ndaikatúigui omoneĩ ñemongavaju; ha oĩgui avei hetaiterei ohayhúva ko yvy arigua, ndojaposeigui tekove ñemomirĩ rehegua, heta ojere mombyry Jesús-gui. Heta gueteri ko árape ojapo upéicha avei. Ánga kuéra oñeha’ãmbyasy ko árape, umi temimbo’e Kapernaúm pe sinagógape guaréicha. Pe añetegua oguahẽ jave corazón peve, ohecha hikuái hekove ndojoajúiha Tupã rembipota ndive. Ohecha hikuái tekotevẽha peteĩ ñemoambue kompleto ipypekuéra; ha katu ndopytái hikuái ojapyhy hag̃ua pe tembiapo ijehegui ñemboyke rehegua. Upévare ipochy iñangaipakuéra ojekuaaukáramo. Oho hikuái ipochy ha oñembopochy hag̃uáicha, umi temimbo’e oheja haguéicha Jesúspe, oñe’ẽngururuvo: ‘Kóva ningo peteĩ ñe’ẽ hasýva; máva piko ikatu ohendu?’” The Desire of Ages, 392.
Ama yvýra poty pyahu rehegua marandu hína Habacuc mokõiha kapítulo pe “ñe’ẽñorairõ”, ha ha’e pe añetegua ñe’ẽkuéra, ombojoajúva pe takuare’ẽ ku’i pe trígo-gui. Upe ñemboja’o hína pe ñemopotĩ ojejapóva pe Ñe’ẽrerahaha Ñe’ẽme’ẽgui rupive. Millerita rembiasakuepe, Daniel poapyha kapítulo, irundyha versíkulo pevegua marandu, ogueru peteĩ ñemopotĩ oñepyrũrõ guare ndoikopáigui ha omoheñói pe are opyta hag̃uáva Habacuc mokõiha kapítulope ha pe pa’ũ rehegua mokõi pa’ũ kuñataĩ rembiechaukarã Mateo mokõipa po ha peteĩha kapítulope. Pe Pyharepyte Sapukái marandu ipahápe oñemoañete ramo guare jasypakõi 22, 1844-pe, ogueru peteĩ ñemopotĩ tuichavéva. Upérõ ae pe Ñe’ẽrerahaha Ñe’ẽme’ẽgui ou sapy’aitépe ha oñepyrũ pe pahaguéva ñemopotĩ ha mongarai. Pe movimiento ohasava’ekue umi mbohapy ñemopotĩ ha jope’o apytégui mokõiháre, ofalla mbohapýhape ha oñemondo Laodicea yvy ojeiko’ỹháme ary 1863-pe.
Millerista rembiasakuepe, Protestánte kuéra oñemopotĩ raẽ pe añetegua ñe’ẽ rupive; upéi, pe primer ángel rembiapo oñemopotĩ pe mbohapyha ñe’ẽ de prueba og̃uahẽvo. Ha umi oikovaʼekue templo Millerista mopuʼãhára ramo umi irundypa poteĩ térã seis áño aja, 1798 guive 1844 peve, ndohasái pe mbohapyha prueba, og̃uahẽvaʼekue 22 de octubre de 1844-pe, jepe omohuʼã porãite pe parábola umi diez virgenes rehegua.
“Heta tapicha osẽ vaʼekue ombotovy hag̃ua pe Noviope umi marandu pe ánhel peteĩha ha mokõiha guýpe, omboyke pe mbohapyha, pe marandu paha ojehechaukáva hag̃ua arapýpe peteĩ prueba ramo; ha peteĩ ñemohenda ojoguáva ojegueraháta vove ojejapóramo pe ñehenói paha.
“Peteĩteĩ mba’e he’iséva ko ñe’ẽnga guasupegua ojehesa’ỹijo porã va’erã. Ñande ningo ñanerepresenta térã umi kuñataĩ arandúva térã umi kuñataĩ tavýva.” Review and Herald, 31 de octubre de 1899.
Pe tembiasakue maranduhára oñepyrũva’ekue mbohapyha ánhel og̃uahẽvo 22 jasypa 1844-pe, ndaikatúi oho porã, ha opa va’ekue pe pu’aka’ỹme 1863-pe. Áño 1850 peve, Hermana White ohai ko ñe’ẽmondo ko’ãva.
“Ñandejára ome’ẽ chéve peteĩ visión, 26 de enero-pe, ha amombe’úta. Ahecha mbovymi Ñandejára retãyguakuéra itavy ha oke hag̃uáicha; oĩ kuéra ku oikuaa hag̃uánte mbyte rupi, ha ndoikuaái mba’e ára piko ko’ág̃a jaiko hína; ha pe ‘kuimba’e’ oguerekóva pe ‘yvytymbaha’ oike hague, ha oĩha algunos oñembohapéva hag̃ua. Ajerure asy Jesúspe tosalva chupekuéra, toporiahuvereko chupekuéra sapy’ami gueteri, ha toheja chupekuéra ohecha hag̃ua iñembyahýi vaieterei, ikatu hag̃uáicha oñembosako’i oiko mboyve ijarete hag̃ua opa ára g̃uarã. Pe ánhel he’i: ‘Pe ñehundi ou hína peteĩ yvytu atã guasuicha.’ Ajerure asy pe ánhelpe toporiahuvereko ha tosalva umi ohayhúva ko yvy arigua, ha ojepytasóva ijapytépe imba’e rehe, ha ndoipotái ohejaite chuguikuéra, ha oikuave’ẽ hag̃ua umíva ikatu hag̃uáicha oipytyvõ umi maranduhára pya’e hag̃ua hape pukukue javeve omongaru hag̃ua umi ovecha iñembyahýiva, omanóva hína tembi’u espiritual ndaipórigui.”
“Ahechávo ajépa umi ánga mboriahu omanóva pe añetegua ko’ág̃agua rehe oikotevẽgui, ha oĩha avei umi he’íva ogueroviaha pe añetegua, ha ohejáva chupekuéra toñemano, omboykégui umi mba’e tekotevẽva oñemotenonde hag̃ua Tupã rembiapo, pe ahecháva hasyetereíva chéve, ha ajerure pe ánhelpe toipe’a chehegui. Ahecha avei, Tupã rembiapo ojerurévo peteĩ mba’e ijáva apytégui, pe mitãkuimba’e ou va’ekuéicha Jesús rendápe, [Mateo 19:16–22.] oho hikuái ñembyasy reheve; ha pya’e pe castígo osyryry etereíva ohasátaha hi’árikuéra ha oguerahapaitetaha ijáva guive opa mba’e, ha upérõ itardetereítama hag̃ua osakrifika umi mba’e yvy arigua ha oñongatu hag̃ua tesoro yvágape.” Review and Herald, 1 de abril de 1850.
Áño 1850-pe, pe kuimba’e yvytimbo joheihára oúma vaʼekue. 22 jasypa 1844-pe, Pe Maranduha Ñeʼẽmeʼẽgua oñembohasyʼỹre ou vaʼekue Itupãópe, ha Haʼe omoñepyrũ pe tembiapo omopotĩ ha omongarai hag̃ua umi Leví raʼykuérape.
Jaikuaáta ko ñehesaʼỹijo oútava pe artíkulo oútavape.
“Ko árape umi ánga ojeprova ha oñeha’ã, ha heta ohasa hína pe tape peteĩcha pe oipyrũ va’ekue umi oheja va’ekue Cristo-pe. Ojeprova jave chupekuéra pe Ñe’ẽ rupive, ombotove hikuái pe Mbo’ehára divíno. Ojejeko jave chupekuéra pórke hekovekuéra ndojoajúi añetegua ha tekojoja ndive, ojevy hikuái pe Salvador-gui; ha idesición, ojoguaháicha umi temimbo’e oñembopochy va’ekuépe, araka’eve noñemoambuéi jevy. Ndoikovéima hikuái Cristo ndive. Péicha oñekumpli umi ñe’ẽ, ‘Iventilador oguereko ipópe, ha ha’e omopotĩmbaitéta porã ikorapy, ha ombyatyta itrigó igranélope.’” Signs of the Times, 15 de mayo de 1901.