Elías rembiapokue mbohapy jey oñe’ẽ pe marandu rehe, pe maranduhára rehe ha pe ñemongu’e rehe pe ára pukukue oiko hag̃ua Tupã rembiapoukapy joja opa hag̃ua, oñepyrũva pe léi domingo rehe Estados Unidos-pe ha oseguíva pe gracia ára ñembotý peve. Pe joja rembiapoukapy ojupi mbeguekatúpe peteĩ ára pukukuegui, upépe Tupã rembiapoukapy joja oñembojehe’a poriahuverekóndi, pe ára peve imba’e joja oñehẽmbaitévo poriahuvereko’ỹre umi siete plagas pahápe.
Pe mbohapy jeporu mensahéro ombosako’íva tape Pe Mensahéro Pacto reheguápe g̃uarã oñe’ẽ pe marandu rehe, pe mensahéro rehe ha pe movimiento rehe Tupã juicio investigativo ñemboty aja, omombe’úva pe período ojejapohápe pe sella umi cien cuarenta y cuatro mil rehe. Upe período opa pe ley del domingo pya’e oútavape Estados Unidos-pe, upérõ guive oñepyrũ Tupã juicio ejecutivo-kuéra.
Juan el Bautista ombosako’i pe tape Cristo renonderã, pe Ñe’ẽmondoha Pe Pacto rehegua, omombaretévo pe pacto oñekumpli hag̃ua Daniel capítulo nueve, versículo veintisiete-pe. Péicha ojapóvo, ombosako’i avei pe tape Cristo ou hag̃uáicha pya’e Itemplope ha omopotĩ hag̃ua umi ra’y Leví rehegua, ha upéva Ha’e ojapo Hymba’apópe ñepyrũme ha ipahahápe, umi mbohapy áño ha mbyte jave. Pe templo literal ñemopotĩ ha’e va’ekue pe símbolo Hembiapo rehegua omopotĩvo pe ánga róga-templo umi ojehechaukáva Leví ra’ykuéra ramo.
Hembiapo añeteguáva omopotĩ hag̃ua pe tupaópe hína vaʼekue peteĩ ñemoañete profesíare, ha ojapo rire upe tembiapo Juan capítulo mokõi, versíkulo paapyha guive mokõipa mokõi peve, pe Espíritu Santo ogueru umi temimboʼekuérape imanduʼa hag̃ua peteĩ pasáhe Antiguo Testaméntogui oikóva Hembiapo omopotĩ ha oñemopotĩ hag̃ua umi temimboʼekuérape, oñemoañetévo Malaquías mbohapy.
Pe pasáhe Juan-pe, Cristo he’i va’ekue, oñehundi ramo guare Itupao rete, Ha’e omoingovejeytaha mbohapy ára aja. Umi judío oñe’ẽjoavýva ndive oñemoĩve va’ekue templo añeteguáva, Herodes ojapova’ekue pyahu hag̃ua ha opaiteva’ekue upe aryetepe, oipotaha kuri irundy pa ára ha seis ary. Jesús omopotĩ hína Idisípulokuérape peteĩ techapyrã rupive peteĩva umi mbojojaha oĩva ñe’ẽ profétikore, Jesús omoĩporã va’ekue Iñe’ẽ ryepýpe, umi ánhel kuéra rembiapo, Espíritu Santo ha profeta kuéra rupive.
Ha’e ome’ẽkuri techapyrã maranduhára rehegua ohechaukáva pe literal ohechauka hag̃ua pe espiritual. Ha’e omoĩkuri pe marandu’i profético papapy “cuarenta y seis” rehegua, tupaóramo techaukaha ramo. “Cuarenta y seis” vaʼekue pe mboy ára Moisés oĩ hague yvýty ári oguerekóvo pe instrucción-kuéra pe tupaópe g̃uarã. “Cuarenta y seis” hína pe número cromosoma-kuéra omoheñóiva pe tupaó yvypóra rehegua. “Cuarenta y seis” hína pe papapy arykuéra rehegua (1798 guive 1844 peve) oñembotýva’ekue oñemyatyrõ jey haguã pe tupaó espiritual, ojejapipa haguére hese poguýpe paganismo ha upéi papalismo.
Mokõi ñemopotĩ Templo-pegua oguereko pe simbolísmo mbohapy ára ojojaha irundy-pa poteĩ ary rehe. Oike ipype pe principio he’íva pe literal ohechauka pe espiritual. Ohechauka mokõivéva, peteĩ profecía ñemboguata ha avei peteĩ profecía ñe’ẽmondo tenondegua. Mokõi ñemopotĩ ohechauka peteĩ añetegua ojekuaa vaietéva peteĩ aty rehe, ha oñembyesakãva ambue aty-pe.
Mokõi ñemopotĩ ohechauka peteĩ ára pukukue Tupã iglesia oñembyaipaitéma hague peichaitépe, ha’e hag̃ua “mbói aty oporomoakãratĩva ha oporotavykuaáva”, ohekáva peteĩ techaukaha, upe techaukaha oñemyesakã porãramo jepe chupekuéra, pe techaukaha peteĩnte oñeme’ẽtava niko hína pe templo ñehundi rehegua, ha upéi oñemopu’ã jeýva mbohapy árape.
Peñemoñare ñemoñaréicha, mba'éicha piko peẽ, peẽ vaígui, ikatu pendeñe'ẽ porã? pe korasõ henyhẽvagui niko juru oñe'ẽ.... Upérõ algunos mbo'ehára kuéra léi rehegua ha fariseokuéra he'i chupe: Mbo'ehára, roipota rohecha peteĩ techaukaha ndehegui. Ha'e katu ombohovái ha he'i chupekuéra: Peteĩ ñemoñare ivaíva ha oporomoakãratĩva oheka techaukaha; ha ndojehechaukamo'ãi chupe mba'eveichagua techaukaha, peteĩnte jepe, proféta Jonás rehegua techaukaha añónte: Jonás oĩ haguéicha mbohapy ára ha mbohapy pyhare pira guasu ryepýpe; upéicha avei Yvypóra Ra'y oĩta mbohapy ára ha mbohapy pyhare yvy mbytépe. Mateo 12:34, 38–40.
Opa ko’ã dinámica profética ojehechauka opa mbohapy ñemohu’ãme pe Mensajero del Pacto oñemboja hag̃ua pya’e Itemplope, ojapo haguéicha Juan capítulo mokõihápe.
Ha hi’aguĩma pe Páskua judiokuéra rehegua, ha Jesús ojupi Jerusalénpe, ha otopa tupãópe umi ovendéva vaka, ovecha ha pykasu, ha umi ombohasa hag̃ua viru oguapýva upépe. Ha ojapo rire peteĩ tukumbo sã’i reheve, omosẽ chupekuéra opavavépe tupãógui, avei umi ovecha ha umi vaka; ha omosarambi umi ombohasáva viru viru, ha omboity umi mesa. Ha he’i umi ovendévape pykasu: Pegueraha ko’ã mba’e ko’águi; ani pejapo che Ru róga peteĩ óga ñemuharã. Upérõ hemimbo’ekuéra imandu’a ojehaíma hague: Nde róga rehe che kyre’ỹ chembopohýi. Upérõ umi judío ombohovái ha he’i chupe: Mba’e techaukaha piko rehechauka oréve, rejapógui ko’ã mba’e? Jesús ombohovái ha he’i chupekuéra: Pembyai ko tupao, ha mbohapy ára hag̃ua amopu’ã jeýta. Upémarõ umi judío he’i: Irundypa poteĩ áño niko ojejapo hag̃ua ko tupao, ha nde piko remopu’ã jeýta mbohapy ára hag̃ua? Ha’e katu oñe’ẽkuri hete tupao rehe. Upévare, opu’ã jey rire omanóva apytégui, hemimbo’ekuéra imandu’a ha’e he’i hague ko mba’e chupekuéra; ha oguerovia hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽ, ha pe ñe’ẽ Jesús he’iva’ekue. Juan 2:13–22.
Pe Ñe’ẽrerahaha Ñe’ẽme’ẽngatýpe omopotĩ vaʼerã ha avei ombogue vaʼerã Leví raʼykuérape “pláta”icha, upéva ohechaukáva Tupã Ñeʼẽ, ha “óro”icha, upéva ohechaukáva jerovia. Pe Ñe’ẽrerahaha Ñe’ẽme’ẽngatýpe omopotĩ vaʼerã hemimboʼekuérape ombohetavévo i “jerovia” i “ñe’ẽ” maranduhára rupive. Upe ñe’ẽ maranduhára oñemoĩ vaʼekue omopotĩ hag̃ua, ha avei ombogue hag̃ua. Iñeʼẽ maranduhára tapiaite ohechauka peteĩ jehaʼã, ha iñeʼẽ maranduhára rupive Leví raʼykuéra oñembogue upe ára haʼe oúvo pyaʼe hag̃ua itemplópe.
“‘Imbýra oĩ ipope, ha omopotĩmbaitéta pe ijyvyrenda, ha ombyatýta pe itrigó okotýpe.’ Mateo 3:12. Kóva peteĩ umi ára ñemopotĩrãgui. Añetegua ñeʼẽ rupive, pe pirekue oñembojaʼo hína pe trigógui. Heta, iñembotavyetereígui ha ojeroviágui ijehe hekopotĩha, ndojapyhysevéi vaʼekue ñemongeta; ohayhúguieterei ko yvy arigua rekove, noñemoĩséi peteĩ tekove ñemomichĩ rehe. Upévare heta ojere hag̃ua Jesús-gui. Heta gueteri ojapo upe mbaʼe koʼág̃a. Ánga-kuéra oñehaʼã ko árape, umi temimboʼekuéra oñehaʼã haguéicha pe sinagóga Capernaúmpe. Oñemoaguĩ vove añetegua ikorasõme, ohecha hikuái hekove ndohóiri Tupã rembipota ndive. Ohecha hikuái tekotevẽha peteĩ ñemoambue tuichaitereíva ipypekuéra; ha katu ndopyhyséi hikuái pe tembiapo ñemboyke hag̃ua ijehegui. Upévare ipochy angaipa ojekuaaukáramo. Oho hikuái ipochýva ha oñemoñeñandu vaieterei, umi temimboʼe oheja haguéicha Jesúspe, oñeʼẽngue hag̃ua: ‘Kóva peteĩ ñeʼẽ hasýva; máva piko ikatu ohendu?’” The Desire of Ages, 392.
Umi “ánga ojehovasáva” “pe sinagóga Cafarnaúm-pe”, ndoipotái kuri oikuaa hag̃ua mba’éichapa, Cristo he’írõ guare chupekuéra tekotevẽha ho’u Hete ha hoy’u Huguy, Ha’e oipurúha Hete tee omombe’u hag̃ua peteĩ añetegua espiritual. Kóva hína pe representación profética peteĩchagua ojapo va’ekue tupaóre Juan capítulo mokõihápe. Ojekuaa rire pe principio he’íva pe literal oúva tenonderã ha orepresentaha pe espiritualha “ñe’ẽ hatã”, ha ndaha’éi hikuái oipotáva “ohendu”, ojere ha oho chugui, araka’eve ndoujevéima Hendive. Upéva oiko Juan capítulo seis, versículo sesenta y seis-pe (666), upéva orepresentáva pe léi domingo oguahẽmbotaitéva, pe oñetipifikáva octubre 22, 1844-pe, ha upéva katu oñetipifikáva kuri Calvario kurusúre.
Upérõ guive heta hemimbo'e ojevy hapykuére, ha ndoguatái véima hendive. Juan 6:66.
Juan kapítulo mokõihápe, Espíritu Santo omoakãraku vaʼekue umi temimboʼe akãme “imanduʼa” hag̃ua pe profesía omombeʼúva Ñandejára kyreʼỹ, ha pe ñeʼẽ “kyreʼỹ” haʼe peẽchaguaite ñeʼẽ “ñembyasy eterei térã taʼyrýi” rehegua, hebreo ha griego-pe avei.
Nde róga rehe ajeko hag̃ua che py’aite oikóva chemboguejýma; ha umi nde rehe oñe’ẽ vai va’ekue ñe’ẽreity ho’a che ári. Salmos 69:9.
Tupã kyre’ỹ, ha’éva Iñembyai’ỹ, ohechauka pe mba’e oĩva Tupã rekópe peteĩ Tupã iñembyai’ỹva ramo, ha upéva ojehechauka mbohapyha ha irundyha ñemoñare ári umi chupe ndaija’éiva rehe. Juan 2-pe, Espíritu Santo omohenda hína kuri pe ñemopotĩ Oñe’ẽmondóva Pacto-pe guare rupive ojejapóva irundyha ha pahápeguápe ñemoñarépe, jepe tapiaite oĩ mbohapyha ñemoñaregua gueteri opytáva oñembohysýi jave pahápeguápe ñemoñare ryru. Upe ñemoñare ha’e peteĩ ñemoñare itavýva ha mboi ñemoñare.
Moisés ohechaukáva pe cuarta generación, ha upérõvoi Moisés, cuarenta y seis ára aja, ohupyty mbo’e oñemopu’ã hag̃ua pe templo. Umi árape ha’e ohupyty pe léi, ha pe mokõiha mandamiéntope ojekuaa porã Ñandejára rakate’ỹ ojehechauka hag̃ua pe tercera ha cuarta generación-pe.
Ha he’i Abrámpe: “Eikuaa hag̃ua añetehápe ne ñemoñare oikótaha pytaguáricha peteĩ tetã ndaha’éivape imba’e, ha oservíta chupekuéra; ha ha’ekuéra ombohasa asýta chupekuéra irundy sua áño pukukue. Ha upe tetã avei, oservíva chupekuéra, che ahusgáta; ha upéi osẽta hikuái heta mba’e oguerekóvo. Ha nde katu rehóta nde ru ypykuérape py’aguapýpe; reñotỹta peteĩ tuja porãme. Péro irundyha ñemoñarépe ou jeýta ko’ápe; pórke umi Amorreo rembiapo vaikue ne’irã gueteri ohupyty henyhẽmbaha.” Génesis 15:13–16.
Israel ymaguaré paha pahápe, oñemopuʼã pe tupao cristiano rehegua, Pedro ohenóiva’ekue peteĩ “óga espiritual”. Upe tembiasakue aja Tupã ohechauka Mokõive jey Iñembyasy kyreʼỹ, Ikyreʼỹme omopotĩvo pe tupao. Ary 1844-pe Tupã omopuʼãma vaʼekue pe tupao espiritual Millerita-kuérape guarã, ha jey hag̃ua ohasáma vaʼekue umi tetã yma ojeporavóvape. Upe tembiasakuépe pe Ñeʼẽhára Pe Amandaje rehegua ou pyaʼe Octubre 22, 1844-pe.
Ijehechauka oñembosako’i va’ekue William Miller rembiapo rupive. Umi protestánte ha umi Millerigua og̃uahẽvo 22 jasypa 1844-pe, mokõi aty oñeha’ãmbyre. Umi protestánte ñeporandu og̃uahẽ ára pahápe pe ánhel peteĩha og̃uahẽvo ary 1798-pe. Upe marandu oĩva mokõivépe hag̃ua “omopotĩ ha ombyai hag̃ua” Leví ra’ykuérape oñemohenda mbarete rire ary 1831-pe, umi protestánte ñeha’ãmby oñepyrũ pe ánhel peteĩha marandu oñemombarete ramo guare 11 jasypoapy 1840-pe. 19 jasyrundy 1844-pe, umi protestánte ndohasái pe ñeha’ãmby, ha oiko Babilonia rajykuéra ramo.
Upéi ou vaʼekue ángel og̃uahẽ upéi ha upérõ oñehaʼã Millerita-kuéra jerovia, ha ojejapo peteĩ ñemopotĩ ha ñemongyʼo. Ára 12 guive 17 peve agosto jave, pe marandu mokõiha ángel rehegua ombarete jave Exeter pe aty ñañohápe, upérõ ojejapo pe separación Millerita arandúva ha tavýva apytépe.
Pe iñambue peteĩha umi arandúva ha tavýva apytépe haʼe vaʼekue pe aséite, ha upéva hína pe marandu profético del Grito de Medianoche. Pe mbohapyha ánhel oguahẽ ramo guare 22 de octubre de 1844-pe, pe témplo oñemopuʼãma kuri (irundy paʼũ seis áñope). Upérõ pe Mensajero del Pacto ou sapyʼaite Itémplope.
“Cristo ou jeju haĝua ñande pa’i guasu ramo pe lugár santísimo-pe, pe santuario ñemopotĩ rehehápe, ojehechaukáva Daniel 8:14-pe; pe Yvypóra Ra’y jeju pe Antiguo de Días rendápe, oñepresentaháicha Daniel 7:13-pe; ha Ñandejára jeju Itémplo-pe, Malaquías he’iva’ekue yma guive, ha’e peteĩchagua mba’e oikóva ñemombe’u; ha kóva avei ojehechauka pe ména omendátava jeju rupive ñemendápe, Cristo omombe’úva umi diez virgen parábola-pe, Mateo 25-pe.” The Great Controversy, 426.
Upérõ upérõ pe Ñe’ẽhára Pe Ñe’ẽme’ẽmegua oñepyrũ hembiapo omopotĩ hag̃ua ha ombogue hag̃ua umi temimbo’e millerita-kuérape, oñemombe’úva Malaquías kapítulo mbohapy-pe, Leví ra’ykuéra ramo.
“Heta oho osẽvaʼekue ombohovái hag̃ua pe Noviope pe ángel peteĩha ha mokõiha marandu guýpe, omboyke pe mbohapyha, pe marandu pahaguéva haʼe hag̃ua jehechapyrãme oñemeʼẽtava ko yvy ariguápe; ha peteĩ ñemoĩ upéichaite ojejapóta pe ñehenói paha ojejapo vove.
“Opaite mba’e oje’eva’ekue ko ñe’ẽmbyrãme tekotevẽ oñehesa’ỹijo porãite. Ñande jajerrepresenta pehẽngue arandu térã pehẽngue tavy kuñataĩnguéra rehe.” Review and Herald, 31 de octubre de 1899.
Pe ánhel peteĩha marandu oñemombarete ramo guare 11 jasypoapy 1840-pe, heta tapicha oike pe movimiento Millerista-pe. Upéi, 19 jasyrundy 1844-pe, peteĩ aty guasu osẽ pe movimiento-gui. 22 jasypa 1844-pe, pe jehechakuaa ymaite guive he’i oî hague rupi peteĩ cincuenta rupi alma oikeva’ekue jeroviápe pe Lugar Santísimo-pe. Ñamoĩramo pe papapy ha’eha rupi cincuenta alma umi iñepyrũrãme oseguíva’ekue pe tesape ángel mbohapyha rehegua, mba’épa he’ise ñañemomarandu jave “heta” umi omoneĩva’ekue ángel peteĩha ha mokõiha marandu, “omboykévo pe mbohapyha, pe marandu paha porãha’ãrõrã”?
Pe Ñe’ẽmondo Ñe’ẽme’ẽgua ou sapyʼaitépe Itemplope ha oipeʼa pe tesape pe tenda marangatu yvágape oĩvagui ha pe marandu mbohapyha ánhel rehegua umi po cinquenta tapichápe osegívape oike hag̃ua pe ánhel mbohapyha jehasápe, péro iñepyrũrãme isarambipa hikuái. Upérõ guare iñembyasy tuichavéva pe iñembyasy peteĩha-gui, jepe Sister White rupive ñañemomarandu hag̃ua iñembyasy ndahaʼéi hague tuichaiterei umi temimboʼekuéra kurusu rire guaréicha.
Mokõivéva historia paralélope, Cristo oipe’a iñe’ẽ marandu profétikava umi oikóva’ekuépe ñembyasyme guárape, ha ary 1850-pe, Hermana White he’i ojehechauka hague chupe Ñandejára upérõ omyasãi jeyha Ipo ombyaty hag̃ua Itavayguakuérape.
“23 jasypoteĩ, [1850] Ñandejára ohechauka chéve ha’e ojepyso hague ipo mokõiha jevy oguenohẽ jeývo hembýva itavayguakuéragui, ha tekotevẽha oñembohetave ñañeha’ã ko aty ñembyatypa ára-pe. Sarambi ára-pe Israel oñenupã ha oñembyaipa; ha ko’ág̃a, ñembyaty ára-pe, Tupã omongueráta ha oñapytĩ jeýta itavayguakuérape. Sarambi aja, ñeha’ã oñemoherakuã hag̃ua añetegua ndorekói gueteri tuicha mba’e, ojapo mbovymi térã mba’eve’ỹ; ha ñembyaty aja, Tupã omoĩ vove ipo ombyaty hag̃ua itavayguakuérape, ñeha’ã oñemoherakuã hag̃uáicha añetegua oguerekóta pe tembiaporã oñembosako’i hague. Opavave tojoaju ha tokyre’ỹ’ỹ pe tembiapópe. Ahecha vaekue ha’eha peteĩ mba’e ñemotĩ hag̃ua oimeraẽvape g̃uarã ojeporu hag̃ua sarambi rehegua techapyrã ñande reko hag̃ua ko’ág̃a ñembyaty aja; Tupã ndojapóiramo niko ñanderehe ko’ág̃a hetave mba’e ojapo haguéicha upe ramo, Israel araka’eve noñembyatymo’ãi. Ha’e peteĩ mba’e tekotevẽtéva añetegua oñemoherakuã peteĩ kuatiahaipyrépe, ha’éicha avei oñemombe’u hag̃ua.” Review and Herald, November 1, 1850.
Kurusupe, umi disípulo kuéra oñemosarambi vaʼekue, ha upe tembiasakuepe, mbohapy ára rire, Haʼe oñepyrũ ombyaty jey hag̃ua umi idisípulo isarambíva. Haʼe vaʼekue rupi mbohapy ary 1844 paha rire, Cristo oñepyrũ ombyaty hag̃ua ijovecha aty isarambíva. Upe tembiasakuepe Haʼe omotenonde Ipuévlokuérape oñepyrũ hag̃ua tembiapo omoherakuãva, ha omoherakuã hag̃ua mokõihápe Habacuc mokõi kuatia apytégui, upe ojejapo vaʼekue 1850 paha gotyo, ha upéi oñepyrũ oñeikuaveʼẽ ñemurã Review and Herald-pe, jasypakõi 1851-pe.
Pe kuatia o 1843 vaʼekue hína kuri pe jehechauka ojehecháva peteĩteĩme pe marandu omopotĩva pe témplo, oñemopuʼãvaʼekue pe tembiasakuepe umi marandu peteĩha ha mokõiha ánhel rehegua. Oguahẽvo pe mbohapyha ánhel, Tupã oipota vaʼekue omohuʼã Hembiapo ha ogueraha Hetaʼýra kuéra hógape; haʼekuéra katu opuʼã hembipota rehe yma guare Israel ojapo haguéicha, ha upévare Israel yma guare ha koʼág̃agua oñemeʼẽ vaʼekue oguata hag̃ua pe desiértope. Umi Adventista ojapyhy raẽ vaʼekue pe tesape pe mbohapyha ánhel rehegua, oho rire gueteri jerovia rupive, oguerahávo pe jehechauka ojehecháva imarandu rehegua, haʼéva pe kuatia ojejapo vaʼekue 1850-pe, ikatu vaʼerãmoʼã kuri omoingove pe mokõiha jeju Jesucristo rehegua ha oho hógape. Ha katu, ojeheja vaʼekue chupekuéra ojapo jey hag̃ua Josué ha Caleb rembiasakue, ha umi pa un espía naiñeʼẽrendúiva rembiasakue avei.
“Umi adventísta-kuéra, pe tuicha ñembyasy oikovaʼekue rire 1844-pe, opytárire hatã ijeroviápe ha omotenondérire oñondivepa Tupã providénsia ojehechaukávape, orresivívo mbohapyha ánhel rembiayhu ha Espíritu Santo pokatu rupive omoherakuãvo upéva yvórape, haʼekuéra ohechavakue Tupã salvación, Ñandejára ombaʼapo hatãitereivakue hendivekuéra ñehaʼãme, tembiapo oñemohuʼãmavakue, ha Cristo oumavakue koʼág̃a peve ogueraha hag̃ua Itavayguakuérape iporã hag̃ua hembiapokuére. Ha katu pe araverã pyʼa mokõihápe ha ndojekuaaporãihápe ou vaʼekue pe ñembyasýpe rire, heta umi ogueroviáva advenimiento-pe omeʼẽ ijapyra hag̃ua ijerovia.... Péicha tembiapo oñejoko, ha yvóra opyta pytũmbýpe. Umi Adventista retekue tuichakue oñemoĩmbaitérire oñondive Tupã mandamientokuéra ha Jesús jerovia ári, ¡mbaʼeichaitépa iñambueetéta vaʼekue ñande rembiasakue!” Evangelism, 695.
Juan el Bautista ha William Miller ombosako hag̃ua tape Cristo oúvo hag̃uáicha pya’e ha omopotĩ hag̃ua peteĩ tavayguakuérape oguerahátava pe marandu salvación rehegua, Espíritu Santo pokatu rupive, opaite yvy ape ári. Cristo remimbo’ekuéra omohu’ã hembiaporã oñeme’ẽva’ekue chupekuéra, ha katu pe Adventismo ñepyrũrã ndojapói upéicha. Ary 1856-pe o’a hikuái Laodicea rekópe, ombotove pe tesakã tenondegua “siete tiempos” rehegua, ha ary 1863-pe oñepyrũ pe apu’ã ohóvo tuichavéva meme pe léi domingo hi’aguĩetéva peve. Pe apu’ã ary 1863-pe ojehechauka hag̃uava’ekue pe apu’ã pa’ẽ diez espía-kuéra reheve. Pe cuarenta ary desierto rupi guata rire pahápe, Israel yma guare ojererujey pe prueba peteĩchaguápe; upéicha ome’ẽ hag̃ua techapyrã Israel moderno rehegua, ojererujeyha pe prueba ypykuehápe.
Pa umi espía opu’ãva Kadespe, oñembopyahu jey Kadespe cuarenta ary rire. Umi diez espía opu’ãva oguerúva’ekue umi cuarenta ary ñemboguata desiértope, upéva ohechauka pe opu’ã 1863-pe, araka’e Israel moderno ogueru hi’ári ijehegui voi pe iñemboguata desiérto Laodicea-pe. Umi cuarenta ary pahápe Israel yma guare oñemboguejy jey Kadespe, upéicha ojekuaaukávo pe prueba omopotĩva’ekue Adventismo Millerita-pe pe opu’ã 1863-pe, oñembopyahutaha pe Ñe’ẽmondo Karai Ñe’ẽme’ẽgua ou jey vove sapy’aitépe Itémplope jey.
Jaguata ko ñemoarandu ñehesa’ỹijo reheve pe artículo oútavape.
“Galaad ha Basán ñemombaʼévo oĩ hetaiterei umi omanduʼáva umi mbaʼe oikovaʼekue, haimete irundy pa ary mboyve, Cadéspe, omoĩvaʼekue Israel-pe jaiko hag̃ua puku desiérto rupi. Haʼekuéra ohecha umi espía kuéra marandu Yvy Ojehepymeʼẽva rehegua heta mbaʼépe añetehague. Umi táva oguereko vaʼekue murálla ha tuichaiterei vaʼekue, ha oiko pype kuéra gigante, umi Hebreo-kuéra, oñembojojávo hendivekuéra, haʼetevaʼekue mitãrusumi. Péro koʼág̃a ikatu ohecha hikuái pe jejavy vaiete ojejapovaʼekue itúva kuéra rehegua hague ndojeroviái Tupã pokatu rehe. Kóva añoite ojoko vaʼekue chupekuéra pyaʼe hag̃ua oike hag̃ua pe yvy porãitepe.”
“Ha’ekuéra oĩrõ guare ñepyrũrãme oike hag̃uáicha Canaánpe, pe tembiapo oguereko vaʼekue heta saʼive apañuãi koʼág̃a guágui. Tupã opromete vaʼekue Itavayguakuérape, ojehayhúramo hikuái Iñeʼẽ, Haʼe ohoha hag̃ua tenonderãme hesekuéra ha oñorãirõtaha hag̃ua hesekuéra rehehápe; ha avei omondotaha avispón kuérape omosẽ hag̃ua pe yvy rupi oikóva guive. Umi tetãnguéra kyhyje ndopytái gueteri oñemyasãipa hag̃uáicha, ha saʼi oñembosakoʼi vaʼekue hag̃ua oñemoĩ hag̃ua iñakãgotyo iñemotenonderãme. Péro Ñandejára koʼág̃a heʼírõ guare Israelpe toho tenonderãme, haʼekuéra tekotevẽ vaʼekue oñemotenonde ñorairõme iñenemigokuéra apysapyrã ha mbarete etéva renondépe, ha oñorãirõ hag̃ua ehérsito tuicha ha porã oñembokatupyrýva ndive, oĩmava vaʼekue oñembosakoʼívo hag̃ua omoĩ hag̃ua iñakãgotyo ijaguahẽrã.”
«Pe iñorairõ hikuái Og ha Sihón ndive, pe tetãygua ogueraha hag̃ua peẽme upe prueba peteĩchagua guýpe, haʼekuéra ru ypykuéra oñembyai vaieterei hague guýpe. Péro ko jehasa’asy koʼág̃a ipohýive heta upe jave Tupã omanda ramo guare Israel-pe toho tenonderã. Umi mbaʼe ijetuʼúva tape rehe oñemboheta kuri heta, ndoho moʼãi haguére oñehenói jave chupekuéra ojapo hag̃ua upéva Ñandejára rérape. Péicha voi Tupã ohaʼãnga gueteri Itavayguápe. Ha ndaikatúiramo hikuái ogueropuʼaka pe prueba, Haʼe ogueru jey chupekuéra upe punto-pe voi, ha mokõiha jey pe prueba oguahẽta hiʼag̃uive, ha ipohýivéta pe ohasavaʼekuégui. Kóva ojejapo meme peve ogueropuʼaka pe prueba, térã, oikóramo gueteri hikuái ñemoĩmbaretepe, Tupã oipeʼa Ichuguikuéra Iñarandu rendy ha oheja chupekuéra pytũmbýpe.» Patriarcas y Profetas, 436, 437.