Ñamopyenda hína pe mbojojaha maranduhára rehegua ojekuaaukáva’ekue Judá ñemoñare León rupi Hembiapópe ombojehe’o hag̃ua Daniel 11 pegua umi poteĩ téra mbytépe paháva, “paha ára” jave, ary 1989-pe, oñemombóramo guare Unión Soviética peteĩ ñemoĩ ñemiguáva rupive Ronald Reagan ha Roma pápandi apytépe. Rohechauka kuri Roma mbohapy jey hag̃ua ojepuruha ha Babilonia ho’a hag̃ua ohechauka kuña ha mymba ha’e oguapyha hi’ári ha oguerekóva mburuvicha hag̃ua Apocalipsis 17-pe.
Kuñakarai ha mymba vai ra’ãnga, oĩva umi kapítulo diecisiete ha dieciocho-pe, ohechauka pe jehusga progresivo Tupã oguerúva Babilonia Moderna ári, oñepyrũva pe pya’e oútava arapokõindy léi guive ha ipukúva peve Miguel opu’ã ha yvypóra aravo poravo oñemboty. Upe tiémpo ohechauka pe peteĩha parte Tupã Jehusga Ejecutivo rehegua, oñemoañetéva peteĩ jopói poriahuvereko reheve. Upéi, umi siete plaga pahápe, ndaipóri poriahuvereko ojehe’áva Ijehusgakuéra rehe. Ko’ã mokõi paso avei ojehechakuaa pe Jehusga Investigativo-pe, oñepyrũva 22 jasypa 1844-pe. Pe jehusga investigativo oñepyrũ umi omanóva jehesareko ha jehusga reheve, ha 11 jasyporundy 2001-pe oñepyrũ pe jehusga investigativo umi oikovéva rehegua.
Umi oikovéva juicio umi oikovévagui oñemboja’o avei mokõi período-pe, pe peteĩha oñepyrũvo 11 jasyporundy 2001-pe, umi oñeha’ãrõ guare oĩ hag̃ua umi ciento cuarenta y cuatro mil apytépe rehegua investigación ha juicio reheve; pe juicio niko oñepyrũ Tupã róga reheve. Umi omanóva juicio investigativo ojejapo va’ekue añoite umi héra, peteĩ jey jepe hekove aja, oñemoĩ va’ekue libro de la vida-pe rehe. Upéi umi omanóva réra ojehaíva ha oñeregistráva oñembojoja libro de pecados rehe. Orekóramo angaipa noñemombe’úiva, umi héra ojeipe’a libro de la vida-gui. Umi oikovéva juicio investigativo oñemombe’u oñepyrũha Tupã róga reheve, ha katu umi omanóva juicio investigativo-pe natekotevẽi va’ekue upeichagua ñemyesakã.
Pe juicio investigativo umi oikovéva rehegua, Ñandejára Ñe’ẽ oñangareko porã ohechauka hag̃ua upe juicio, umi cien cuarenta y cuatro mil oñesella aja, oñepyrũ hague Jerusalénpe, ha upéva hína Ñandejára iglesia. La Biblia ome’ẽ ko mba’e rehe peteĩ mokõiha testimonio directo.
Oguahẽma niko ára pe juicio oñepyrũ hag̃ua Tupã róga guive; ha ñande rehe peteĩha ramo oñepyrũ, mbaʼéicha piko opáta umi nohenduséivape Tupã evangelio? 1 Pedro 4:17.
Pe juicio umi oikovévagui oñepyrũ Jerusalénpe, Tupã rógape, ha oĩ peteĩ ára ha aravo hekopete oñepyrũ hag̃ua upéva. Pe juicio umi oikovévagui oñepyrũ Jerusalénpe araka’e pe kuatiahaihára tintéro reheve ohasa Jerusalén rupi ha omoĩ peteĩ techaukaha umi kuimba’e ha kuñanguéra ári, umi ipy’asy ha osapukáivape umi ñañavãre ojapóva tupãope ha avei tetãme.
Pe aty ndojapói pe evanhélio oñemombe’u Apocalipsis kapítulo siete-pe, ojoavy hag̃uáicha umi cien cuarenta y cuatro mil-gui, upépe Juan ohenói chupekuéra pe aty tuicháva. Pe aty tuicháva ohechauka peteĩ aty angakuéra oikovéva rehegua ojehusgáva umi oikovéva husgamiento aja, umi ndohupytýiva oñemoĩmba hag̃ua Tupã léi rendápe, oadorágui hikuái papa ára kuarahy rehegua-pe. Pe léi domingo pya’éma ou hag̃uáicha Estados Unidos-pe jave, umi ojeselláva ánhel escribano ryru tinta reheve Ezequiel kapítulo nueve-pe, ha upéva avei ha’e pe sellamiento Apocalipsis kapítulo siete-pe, oñemopu’ãta peteĩ techaukaha ramo. Upérõ umi ko’ág̃a ndohendúiva pe evanhélio jerurépe oñembojovaketa séptimo día sábado rehe.
“Ha umi kristiáno ymaguaréva ojapo vaʼekue pe arapokõindy peteĩha ñemboyke, oimoʼãvo upéicha ojapoha hikuái pe sábado bíblico; ha koʼág̃a oĩ kristiáno añetehápe opaite tupãópe, ndahaʼéiramo jepe pe comunión católica romana, ojeroviáva pyʼa potĩme pe arapokõindy peteĩha haʼeha pe sábado oñemohendapyréva Tupãgui. Tupã omoneĩ iñakãrapuʼã porã ha ipyʼa joja Henondépe. Péro pe arapokõindy peteĩha ñemboyke oñemoañetéramo léipe, ha ko yvy tuichakue oñehesapeʼáramo pe sábado añeteguáre ojejapovaʼerãha, upéi oimeraẽva omboykéva pe mandamiénto Tupãmegua, oñemoĩ hag̃ua peteĩ precepto rendápe ndorekóiva ambue autoridad yvatevéva Roma-gui, upéicha omombaʼeguasúta pe papado Tupã ári. Haʼe ohechauka hína jerovia ha ñemombaʼe Roma rehe ha pe pokatu omoañetévare pe institución Roma omanda vaʼekue. Haʼe omombaʼe pe mymba guasu ha taʼanga. Umi kuimbaʼe upérõ omboykévo pe institución Tupã heʼi vaʼekue haʼeha Ipuʼaka rechaukaha, ha omombaʼévo hendaguépe upe Roma oiporavo vaʼekue iñakãrapuʼã rechaukaharã, upéicha ohupytýta hikuái pe techaukaha ohechaukáva iñeʼẽrendúha Roma-pe—‘pe mymba guasu marka.’ Ha ndahaʼéi ko tembiapo oñemoĩ porã mboyve tavayguakuéra renondépe, ha oguerahávo chupekuéra toiporavo hag̃ua Tupã mandamiénto ha yvypóra mandamiénto apytépe, umi osegívape tembiapo vaipe ohupytýta ‘pe mymba guasu marka.’” The Great Controversy, 449.
Pe estandárte umi oñembosellávape guarã ha’e pe ohenóiva umi nohendúivape pe evanhélio, oike hag̃ua ñe’ẽrendúpe.
Ha upe árape oĩta peteĩ rapo Jesse guigua, opuʼãtava tetãnguéra pype techaukaha ramo; hese umi tetã ambuegua ohekáta: ha ipytuʼu oguerekóta mimbipa guasu. Ha upe árape oikóta, Ñandejára omoĩjeytaha ipo mokõiha jeype ojogua hag̃ua hembyre tavayguakuéra apytégui hembýva, Asiriágui, Egíptogui, Patros-gui, Cus-gui, Elam-gui, Sinar-gui, Hamat-gui ha ypaʼũnguéra guive yguasu pegua. Haʼe omopuʼãta peteĩ techaukaha umi tetãnguéra rehehápe, ha ombyatýta Israel oñemosẽ vaʼekuépe, ha omonoʼõta Judá isarambipáva yvy apýra irundyháicha guive. Isaías 11:10–12.
Umi ko’ág̃a ndopytaguáiva pe evangelio rehe ojehusgáva ijeikove aja, ha katu ijehusga tekotevẽ oúta upe johechapyre poranduhápe ojejapóva umi oikovévape peteĩ sua irundy ha irundy mil rehegua rire; ha’ekuéra ikatu hag̃uánte oñe’ẽmondo ohechávo kuimba’e ha kuña oguerekóva Tupã sello pe apañuãime pe arapokõindy ára léi og̃uahẽmbotaite hag̃ua.
“Espíritu Santo rembiapo ha’e hína omongyhyje hag̃ua ko yvy arigua angaipa rehe, tekojoja rehe ha huísio rehe. Ko yvy arigua ikatu oñemomarandu añoite ohechávo umi ogueroviáva pe añetegua oñemomarangatuha pe añetegua rupive, omba’apóvo yvate ha marangatu principio-kuéra rehehápe, ohechaukávo peteĩ sentido yvate ha porãme pe línea de demarcación oĩva umi oñangarekóva Tupã mandamiento-kuéra rehe ha umi ombohasa hag̃ua ipy guýpe. Espíritu remomarangatu ohechauka porã pe iñambueha umi oguerekóva Tupã sello ha umi oñangarekóva peteĩ pytu’u ára japúva rehe. Oguahẽ vove pe prueba, ojehechaukáta hesakã porã mba’épa pe mymba marca. Ha’e hína domingo ñangareko. Umi, añetegua ohendúma rire, oseguíva gueteri omoĩ hag̃ua ko ára marangatúramo, ogueraha kuimba’e angaipa guigua firma, pe opensáva omoambue hag̃ua ára-kuéra ha léi-kuéra.” Bible Training School, December 1, 1903.
Pe juicio ejecutivo, upépe oñemohu’ãhápe pe tembiapo mbohapyha Elías rehegua, oñepyrũ pe arapokõindy ára léi hi’aguĩva reheve. Kóva mokõi periodo de tiempo; pe peteĩha periodo-pe Tupã juicios oñembojehe’a poriahuverekóndi umi ko’ágã peve ndohupytýiva pe evangelio ñe’ẽrendu, ha upéi ojejoko hapykuéri umi siete últimas plagas oñehẽva poriahuvereko’ỹre.
“Pe tiémpo de prueba ndopukumo’ãi hetaiteve. Ko’ág̃a Tupã oipe’a hína Ipo ojoko va’ekue yvy ári. Aretereíma oñe’ẽ kuña ha kuimba’épe Ipy’aguasu Marangatu rupive; ha katu ha’ekuéra ndojapysakái pe ñehenói rehe. Ko’ág̃a oñe’ẽ hína Itavayguakuérape, ha yvórape, Ijehechakuaa hag̃ua umi juicio rupive. Ko’ã juicio ára ha’e peteĩ ára poriahuvereko rehegua umi ndohupytýiva gueteri pa’ũ oikuaa hag̃ua mba’épa pe añetegua. Ñandejára oma’ẽ porãiterei va’erã hesekuéra. Ipy’a poriahuverekógui oñemomýi; Ipo gueteri ojepyso osalva hag̃ua. Hetaiterei oikéta pe aty tekorosãme ko’ã ára pahápe, umi ohendútava pe añetegua peteĩha jey.” Review and Herald, November 22, 1906.
Umi nohendúiʼỹva pe evanhélio haʼe hína “ambue ovecha kuéra”, Jesús opromete vaʼekue ohenoitaha, haʼekuéra ohendúta Iñeʼẽ vove Haʼe ohenói jave.
Ha ambue ovecha areko avei, ndaha’éiva ko korágui: umívape avei agueru va’erã, ha ohendúta che ñe’ẽ; ha oĩta peteĩ korá, ha peteĩ pastor. Juan 10:16.
Pe “ñe’ẽ” ohendúva hikuái ha’e pe mokõiha “ñe’ẽ” Apocalipsis capítulo dieciochogua, osapukái hatãva pe léi domingo pya’e ou hag̃uápe, ára oñemoĩ mokõivéva pe jehusga pe kuña rekovai guasu rehe, ha’e omyenyhẽma rupi i-kópa angaipa rehegua pe aravo ipaháva pe yvypóra oñeha’ã hag̃ua.
“Pe proféta he’i: ‘Ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu; ha yvy henyhẽ heko mimbipa reheve. Ha osapukái mbarete asy ñe’ẽ hatãme, he’ívo: Babilonia guasu ho’a, ho’a, ha oiko aña kuéra renda ramo’ (Apocalipsis 18:1, 2). Kóva hína pe ñe’ẽmondo peteĩchaite pe ome’ẽva’ekue pe mokõiha ánhel. Babilonia ho’a, ‘ha’e omboy’u haguére opa tetãnguérape pe kaguy ipochyre heko tie’ỹ rehegua’ (Apocalipsis 14:8). Mba’épa upéva pe kaguy?—Iporombo’e japu. Ha’e ome’ẽ va’ekue yvórape peteĩ sábado japu pe sábado añeteguáva, pe irundyha tembiapoukapy pegua, rendaguépe; ha ombojevyjey pe japu Satanás he’ýva’ekue raẽ Eva-pe Edénpe—pe ánga omanói’ỹha ijeheguiete. Heta jejavy oikóva upeichágui ha’e omyasãi mombyry ha opa rupi, ‘ombo’évo tekovekuérape kuña ha kuimba’e rembipota ramo pe Tupã rembiapoukapy’ (Mateo 15:9).
“Oñepyrũrõ guare Jesús Hembiapo público, omopotĩ pe Templo iprofanación sacrílega-gui. Ha umi tembiapo paha apytépe Hembiapo rehegua oĩ pe mokõiha ñemopotĩ Templo rehegua. Péicha avei, pe tembiapo paha ojejapóvape oñeñandu hag̃ua ko yvy tuichakue, mokõi ñehenói iñambuéva ojejapo umi iglésia-kuérape. Pe marandu mokõiha ánhel rehegua he’i: ‘Babylon ho’a, ho’a pe táva guasu, pe ombo’u hag̃uáicha opa tetãme pe víno ipochyva hekovai rehegua’ (Revelation 14:8). Ha pe sapukái hatãme pe marandu mbohapyha ánhel rehegua peteĩ ñe’ẽ oñehendu yvágagui he’íva: ‘Pesẽ chugui, che retãyguakuéra, ani hag̃ua peike hendive ipekádo-kuérape, ha ani hag̃uáicha pehupyty ijahy’o-kuéra. Pórke ipekádo-kuéra oguahẽ yvágape, ha Tupã imandu’a hembiapo vai-kuéra rehe’” (Revelation 18:4, 5). Selected Messages, libro 2, 118.
Pe léi dominical oútava og̃uahẽta Estados Unidos-pe, oñepyrũ pe huísio ejecutivo progresivo Babilonia Moderna ári, ha oñepyrũ avei pe ára paha pe huísio oikovéva rehegua, mokõivéva huísio ojoapývo. Pe mbohapyha mensahéro ombosako’íva tape pe Mensahéro del Pacto rembiaporãrã, ohechauka pe tembiapo ojejapóva pe tiempo del huísio oikovéva rehegua, oñepyrũva’ekue 11 jasyporundy 2001-pe, ha opa pe ipahaitéva umi ko’ág̃a ndohendúiva pe evangelio ohendu jave pe mokõiha ñe’ẽ Apocalipsis capítulo dieciocho-gua, ha osẽ Babilonia-gui. Upéva rembiapo ohechauka pe ñemopotĩ ha ñemongy’a’ỹ templo-gui umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua pe ñepyrũrãme pe ministerio pe mensahéro ombosako’íva tape, ha upéi peteĩ ñemongy’a’ỹ ha ñemopotĩ templo-gui pe aty guasu rehegua pe pahaite pe ministerio pe mensahéro ombosako’íva tape pe Mensahéro del Pacto-pe g̃uarã.
Pe léi dominical oútavahávo vove ojetu'u jeýta pe Tupã pokatu ojehechaukáva’ekue Pentekostéspe.
“Ni peteĩva ñande apytégui araka’eve ndojapomo’ãi pe sello Tupã mba’eva, ñande rekokue oguerekóramo peteĩ mbyky térã ky’a hi’ári. Oĩ ñande pópe ñamyatyrõ hag̃ua umi mba’e vai oĩva ñande rekokuépe, ñamopotĩ hag̃ua pe ánga róga marangatu opaichagua ky’águi. Upéi pe ama paha ho’áta ñande ári, pe ama ypykue oho haguéicha umi temimbo’e ári Pentecostés Árape....”
—“Mbaʼe piko pejapo, che pehẽnguekuéra, ko tembiapo guasu ñembosakoʼípe? Umi oñemojoajúva ko yvy arapópe oguerohory hikuái pe yvy arapóicha jekuaa ha oñembosakoʼi pe mymba raʼãnga mbaʼerã. Umi ndojeroviáiva ijehe, oñemomirĩva Tupã renondépe ha omopotĩva iñángape añetegua rendápe iñeʼẽrendu rupive, koʼãva ohupyty hína pe yvagapegua taʼãnga ha oñembosakoʼi Tupã sello hag̃ua iñakã renondépe. Oguahẽ vove pe decreto osẽ hag̃uáicha ha pe marca oñemoĩ, ikarakterkuéra opytáta potĩ ha marãʼỹva opa ára g̃uarã.” Testimonies, volúmen 5, 214, 216.
Ko’ápe ikatu ojejuhu peteĩ joavyguaicha ojehecháva Ñe’ẽ Marandupy rehegua proféticope, jepe ndaipóri tekotevẽ upéicha ojejapo hag̃ua. Pentecostés-pe, temimbo’ekuéra ára guive, pe marandu oñemombaretéva ndoguerahahái umi gentil-kuérape, ha’éva umi ndojejapóiva evangeliope pe léi domingo hi’aguĩmbáva jave. Pe marandu oñemombaretéva Pentecostés-pe oguerahaha Israél yma guarépe, ha’éva ambue mbohapy áño ha mbyte pukukue guive oĩ gueteri ipaha ára de prueba-pe.
Oñemoĩma setenta arapokõindy nde retãygua ári ha nde táva marangatu ári, opa hag̃ua pe ñemboyke, opa hag̃uáicha umi angaipa, ojejapo hag̃ua ñeñomoirũ tekojoja’ỹ rehe, oñemboguapy hag̃ua tekojoja opa’ỹva, oñembotý hag̃ua pe visión ha pe profecía, ha oñeunhi hag̃ua pe IMarangatuvéva. Daniel 9:24.
Pe marandu oñemombaretéva Pentekostéspe ndoguerahasýi vaʼekue umi nohenduséivape pe evanhélio Esteban ojejapi itápe pe áño 34 peve. Pe ermána White heta jey omombeʼu ko mbaʼe.
Upéi, he’i pe ánhel, “Ha’e omombaretéta pe ñe’ẽme’ẽ heta ndive peteĩ semánare [7 áñore].” Siete áño aja, pe Salvador oñepyrũ rire hembiapo ministeriope, pe evanhélio oñemombe’u va’erãva’ekue peteĩchaite umi hudíope; mbohapy áño ha mbyte Cristo voi rupive; ha upéi umi apóstol rupive. “Ha pe semána mbytépe ojapóta hag̃ua opa pe mymbajuka ha pe ofrénda.” Daniel 9:27. Arapoty jave, A. D. 31-pe, Cristo, pe mymbajuka añetegua, oñekuave’ẽ Calvariope. Upérõ pe templo ao hag̃ua oñembyai mokõime, ohechaukávo pe marangatukue ha pe he’iséva pe tembiapo mymbajuka rehegua ojeipe’aha. Og̃uahẽma va’ekue pe ára opa hag̃ua pe mymbajuka yvy arigua ha pe ofrénda.
“Pe peteĩ semána—siete ary—opa vaʼekue A. D. 34-pe. Upérõ, Esteban ñemboitápe itáva rehe rupive, umi judío ipahápe omboty vaʼekue hekópe hikuái iñemboykévo pe evanhélio; umi temimboʼe, oñemosarambíva’ekue jehasa asy rupi, ‘oho opa hendárupi opredika hag̃ua pe ñeʼẽ’ (Hechos 8:4); ha mbovymi rire upéi, Saulo, pe oporombohasa asýva, oñekonverti, ha oiko Pablo, apóstol umi tetã ambuévape g̃uarã.” The Desire of Ages, 233.
Pe marandu oñemombarete vaekue Pentecostéspe, cincuenta ára rire Cristo jeikove jevyha guive, oñemoĩ peteĩcha pe ley domingo rehegua ndive, upépe pe evangelio ohenói Cristo ovecha aty ambuévape osẽ hag̃ua Babiloniágui; upéicharõ jepe, ndaha’éi kuri mbohapy ary ha mbyte rire pe kurusúgui umi judío “omboty hag̃ua hikuái pe evangelio rejecha’ỹ”, ha upe rire pe marandu ohóma umi gentil-kuérape, ha’ekuéra niko umi upe jave ndojapói vaekue pe evangelio. Pe ojoguáva jejavyicha ojehechauka guasuve pe jehechauka rupive, áño 34 d. C. pe umi judío omboty hague hikuái pe evangelio rejecha’ỹ; Sister White niko he’i ambue mba’e.
“Pe sistema pukukue ritua oĩva’ekue enterove tuicha mba’e’ỹva Cristo’ỹre, pórke opaite mba’e oĩva upépe ha’eva’ekue peteĩ símbolo Cristo rehegua. Umi hudío, omboty hag̃ua iñemboyke Cristo rehegua ome’ẽvo chupe tojejuka hag̃ua, omboyke avei opa mba’e ome’ẽva’ekue sentido pe témplo ha umi tembiapo ojejapóva ipypeme. Ijypykue marangatu ojeipe’a chugui. Oñembyatyma hag̃ua ñehundi hag̃ua. Upe áragui umi mymbajuka ofrénda ha pe servicio hendive ojoajúva ndaipóri véima he’iséva mba’eve. Caín ofréndaicha, ndaha’éi va’ekue peteĩ jehechauka jeroviaha Salvador rehe. Ojukaukávo Cristo, umi hudío añetetehápe ohundíma hikuái itémplo. Ojecrusifikárõ guare Cristo, pe ao ñemokañy ryepypegua témplope ojeikytĩ mokõime yvate guive yvýpe peve, ohechaukáva pe sacrificio guasu paha ojapóma hague, ha pe sistema ofrénda mymbajukágui ojehopa hag̃ua tapiaite g̃uarã.” The Desire of Ages, 165.
¿Mbokápa umi hudío omboguejy hag̃ua hekovai pe evangelio rehe Estévan ñemombo itápe térã Cristo kurusúpe? Ko mba’e ojoguáva peteĩ joavyháicha ojoaju pe joavyháicha avei ojehechakuaa hag̃ua Tupã pokatu jehechauka Pentecostéspe pe léi domingo oútavape pya’e.
Roha’arõ romyesakã hag̃ua pe ojoavy hag̃uáicha ojehecháva pe artículo oúvape, ha katu aipota ñanemomandu’a ko ñehesa’ỹijo particular rembipota oñemopyenda hag̃ua upe añeteguáre umi maranduhára ohechauka va’ekue: Tupã retã Laodicea pegua ára pahápe ndoikuaaiha pe huísio. Jaipuru kuri tiempo jahecha jey hag̃ua pe huísio opaichagua periodo ha propósito, ikatu hag̃uáicha hesakã ñandéve mba’éichapa pe huísio investigativo ha pe huísio ejecutivo mokõivéva ojoaju pe léi domingo pya’e oútavape. Ikatu hag̃uáicha jahecha pe revelación ojoajúva umi ojoavy hag̃uáicha ojehechávare, ko’ã elemento romoñe’ẽmbyre va’erã kuri.
Jasegítata ko ñehesa’ỹijo ambue artíkulope.
“Umi Katóliko Romaguáva omoneĩ porã pe sábado ñemoambue ojejapo hague itupãóre rupive, ha omombe’u ko ñemoambue voi tekotevẽháicha ramo pe iglésia poguy guasuete rehegua. He’i hikuái, umi protestánte oguerekóvo arapokõindy peteĩha ára sábado ramo, ohechakuaa hikuái ha’ekuéra pokatu omoĩ hag̃ua léi mba’e Tupã reheguápe. Pe iglésia Romagua ndohejái gueteri ije’e ndojejavýiha; ha arapy ha umi iglésia protestánte omoneĩ vove peteĩ sábado japu, ha’e ojapo va’ekue, ha omboykévo Jehová sábado, añetehápe ohechakuaa hikuái ko je’e. Ikatu hikuái ombohéra mburuvicha hag̃ua ko ñemoambue, péro ndahasýi ojehechakuaa hag̃ua iñemoĩhague vai. Pe papísta ha’e arandu porã ohecha hag̃ua umi protestánte oñembotavyha ijehegui, oity hag̃uáicha hesa kuéra pe añetegua rehe. Pe domingo ñemohenda ohupytyvévo ñemoneĩ, ha’e ovy’a, oñandu porãgui ipahápe oguerutaha opaite mundo protestántepe Roma poyvi guýpe.”
“Pe sábado ñemoambue ha’e pe techaukaha térã marca pe autoridad rehegua pe iglesia romanapegua. Umi, oikuaávo pe irundyha tembiapoukapy he’iha, oiporavóva oguereko hag̃ua pe sábado japu pe añetegua rendaguépe, upéicha hikuái ohechauka ñemomba’e guasu upe pokatupe, ha’e añoite rupi oñemandáva upéva. Pe mymba marca ha’e pe sábado papal, pe mundo omoneĩva Tupa ára omoĩva’ekue rendaguépe.
“Péro pe ára ohupyty hag̃ua pe mymba ra’ãnga, he’iháicha pe profesía, ne’irã gueteri og̃uahẽ. Pe ára ñeporandu ha jehechaukarã ne’irã gueteri og̃uahẽ. Oĩ kristiáno añeteguáva opa iglesia-pe, ndaha’éi oñemboykéva upe komunión Católica Romana-pe. Avave noñekondenái pe kuarahy rendy og̃uahẽ mboyve ha ohecha mboy tekotevẽha pe tembiapoukapy irundyha. Péro osẽ vove pe dekretokuéra ombojeroviávo pe sábado japuva, ha pe sapukái hatã pe ánhel mbohapyháva oavisa vove tapichakuérape ani hag̃ua omomba’e pe mymba ha i ta’ãnga, upe ramo hesakã porãta pe línea oĩva pe japu ha pe añete apytépe. Upérõ umi oseguíva gueteri hembiapo vaipe ohupytýta pe mymba ra’ãnga i syváre térã ipo rehe.”
“Pya’e porãite ñañemoag̃ui ko ára-pe. Umi tupão protestánte ojoajúta vove pokatu secular ndive omombarete hag̃ua peteĩ jerovia japu, ha upéva oñemoĩ hag̃ua iykére umi iñemoñare ypykuéra ogueropu’aka va’ekue pe jejopy vaietereíva, upéicharõ pe sábado papal oñembojoguáta tupão ha estado pokatu joajupyréva rupive. Oĩta peteĩ apostasía nacional, ha upéva opa hag̃uáicha añoite ñehundi nacional-pe.” Bible Training School, February 2, 1913.