Pe artíkulo pahápe ñamombeʼu vaʼekue ñepyrũmby ohechauka hague umi hudío “ombyta hag̃ua hembiapo mbotovévo” pe evanhélio kurusúre, ha upéi omoneĩ jey hag̃ua iñembotovepa Estévan oñemboity itápe jave. Mbaʼéicha piko upéva ikatu oiko? Añetehápe, pe evanhélio ñembotove umi hudío ñeʼẽreive ha ñembohovái hag̃ua oikóva upe tembiasakuepe, ojejapo mbeguekatúpe. Haʼekuéra ojejere hag̃ua voi chuguikuéra heñói mboyve guive. Cristo heñói guive Estévan oñemboity itápe peve ohechauka pe evanhélio ñembotove mbeguekatúva.

“Umi kuéra ndoikuaái upéva, ha katu pe marandu omyenyhẽ yvága tuichaitéva vyʼápe. Peteĩ tekotevẽ pypukuvéva ha ipyʼaporãve reheve, umi tekove marangatu tesape yvórape guáre oguejy yvýpe. Opa ko yvy ape ári hesakãve Ijapytépe. Belén yvytykuéra ári oñembyaty peteĩ aty hetaitereíva ángel kuéra rehegua. Haʼekuéra ohaʼarõ pe techaukaha omombeʼu hag̃ua pe marandu porã ko yvy ape ariguápe. Israel ruvichakuéra oñemoĩrire hekopete ijerovia hag̃ua oñemeʼẽvaʼekue chupekuérare, ikatuvaʼerãmoʼã avei ovyʼa omomarandúvo Jesús heñói hague. Koʼág̃a katu ojeheja hag̃ua hikuái.” The Desire of Ages, 47.

Jesús heñóigui guive Esteban mano peve, Israel yma guare omboyke mbeguekatúpe pe evangelio ojehechauka. Oñeñandu hag̃ua umi judío omboyke hague Cristo mbeguekatúpe, ikatu jahechakuaa mba’épepa “omokyre’ỹkue hikuái iñemboyke,” mokõivéva pe kurusúre, pe tupão ao ñemi ojekytĩ ramo guare, ha avei Esteban manope. Pe ao ñemi jekytĩ peteĩ techaukaha vaekue ndaha’éimaha hikuái Tupã ñe’ẽme’ẽgua tavaygua; ha Esteban itaju jepoi jave hese, Esteban ohecha Jesús opu’ãva Tupã akatúa gotyo, ha upéva Daniel capítulo doce, versículo peteĩme, peteĩ techaukaha hína pe gracia ára paha rehegua. Jerusalén ñehundi avei peteĩ techaukaha hína pe gracia ára paha rehegua.

“Pe kastígo oútava hag̃ua Jerusalén ári ikatu vaʼekue oñembotapykuere sapyʼamínte año; ha Cristo resa opytárõ guare pe táva oñehundi hag̃uáivare, ohecha ndahaʼéi pe táva ñehundínte, síno peteĩ múndo ñehundi avei. Ohecha haguéicha Jerusalén oñemeʼẽ hague ñehundíme, upéicha avei ko múndo oñemeʼẽta itúva hag̃ua iñehundi hag̃uápe. Ohecha pe retribusión oútava Tupã rovasakuéra ári. Umi mbaʼe oiko vaʼekue Jerusalén ñehundípe oñehaʼã jeýta Ñandejára ára guasu ha kyhyje hag̃uápe, ha katu peteĩ hendáicha tuichavéva kyhyjépe.” Review and Herald, 7 de diciembre de 1897.

Tupã poriahuvereko añoite ojoko hag̃ua Jerusalén oñehundi hag̃ua kurusúpe.

“Judeakuéra okrusifika haguére Cristo oñemoinge upévare Jerusalén ñehundipa. Tuguy oñehẽva’ekue Calvario ári ha’e pe pohýi ogueraha va’ekue chupekuéra ñehundípe ko múndope g̃uarã ha pe múndo oútavape g̃uarã avei. Péicha avei oikóta pe ára paha guasúpe, juicio ho’áta vove umi omboykéva Tupã grásia. Cristo, chupekuéra g̃uarã ita ñepysanga, upérõ ojehechaukáta chupekuéra peteĩ yvyty ñeporombojehe’a hag̃uáicha. Hova mimbipa, umi hekojojávape g̃uarã tekove, umi iñañávape g̃uarã ha’éta tata opa hag̃uáicha. Mborayhu oñemboykéva rehe, grásia oñemboyke hag̃uáicha, pe angaipáva oñehundíta.” The Desire of Ages, 600.

Tupã poriahuvereko añónte opyta kuri, ndoukaséi hag̃ua Jerusalén ñehundipa pe kurusúpe guarã ára jave.

“Haimete irundy áño rupi rupi Jerusalén ñehundíra oñemoĩ haguére Cristo voi remimo’ãramo, Ñandejára ombohasáma guive hi’aréma ikastígo upe táva ha pe tetã ári. Mba’e hechapyrãite ningo pe Tupã ipasiénsia puku umi omboykéva Ievanhélio ha ojukáva Ta’ýrape.” The Great Controversy, 27.

Pe tiémpope ojapo hag̃ua pe ipahápe pe ñemopotĩ tupãópe, Jesús omoĩvaʼekue tenonderã pe ñemongetaha jekañy hag̃ua Jerusaléngui, ojehecháramo ramo guare ídolo vai omonguaraháva ñehundi, heʼiháicha Daniel maranduhára rupive, umi hapykuéri oho vaʼekue rupi. Peteĩha jey omopotĩrõ guare pe tupão, heʼivaʼekue umi judío ojapo hague Itúa róga chugui mondaha kuéra yvyraity; ha pe ipahápe katu heʼi: “pende róga” ojehejámava peẽme ñehundírõme. Jepeve pe kurusu mboyve, oikótamavaʼekue voi, pe tupão oikévo pe aoñemi oñembyai hag̃ua pe kurusúre jejuka jave, ojekuaauka vaʼekue ymaite guive judío kuéra rógaramo, ndahaʼéi Tupã róga ramo. Hermana White omombeʼu arakaʼépa Cristo ojapo pe declaración, ha imarangatu hag̃ua isykyry omotenondévo avei omombeʼu umi cuarenta ary poriahuvereko oñembopukuvaʼekue.

“Cristo ñeʼẽ paʼikuéra ha mburuvichakuérape, ‘Péina, pende róga ojeheja peẽme nandi hag̃uáicha’ (Mateo 23:38), omongyhyje vaʼekue ipyʼaite guive. Haʼekuéra ojapo ku oĩʼỹramoguáicha mbaʼeve, péro pe porandu osegi ojupi hag̃ua iñakãme mbaʼépa heʼise koʼã ñeʼẽ. Oĩ hag̃uáicha peteĩ mbaʼe vai ndojehecháiva oity hag̃ua hiʼári kuéra. Ikatúnepa pe tupão guasu porãite, tetã mbaʼetee hag̃ua, pyaʼe hag̃uáicha oiko tunda itatýra paʼũme?...”

“Cristo ome’ẽ vaʼekue hemimboʼekuérape peteĩ techaukaha umi mbaʼe vai oútava Jerusalén ári, ha heʼi chupekuéra mbaʼéichapa okañy vaʼerã: ‘Pehechávo Jerusalén oñemongora hag̃ua ehérsito-kuéra reheve, upérõ peikuaa ipyahúmaha hiʼári ñehundi. Upérõ umi oĩva Judea-pe toñani yvytýpe; ha umi oĩva ipytépe tosẽ okávo; ha umi oĩva okaháre ani oike upépe. Koʼãva ningo hína ára jejopyrã, oñekumpli hag̃ua opa mbaʼe ojehaívaekue.’ Ko ñeʼẽmondo oñemeʼẽ vaʼekue oñeñangareko hag̃ua hese irundy pa ary rire, Jerusalén oñehundírõ guare. Umi kristiáno iñeʼẽrendu ko ñeʼẽmondópe, ha ni peteĩ kristiáno noñehundíri táva hoʼárõ guare.” The Desire of Ages, 628, 630.

Cristo ojejuka kuriáripe áño 31-pe, ha haimete irundy décadas rire, áño 70-pe, Jerusalén oñehundi peteĩ ñemongora mbohapy áño ha mbyte rire. Mba'éicha piko Jerusalén oñehundi va'ekue kurusúre áño 31-pe, oĩramo gueteri mbohapy áño ha mbyte ára de prueba rehegua ojehechaukáva setenta semanas ramo Daniel capítulo nueve, versículo veinticuatro-pe? Mba'éicha ikatu oñemyatyrõ ko'ã ojoavyhaicha ojehecháva? Pe solución hasy'ỹvéva ha'e simplemente jahechakuaa hag̃ua, pe ára de prueba paha rehegua, ojehechaukáva setenta semanas rupive, oñentende va'erãha peteĩ ñeñemboty progresivo ramo. Kóva añete, ha katu omboyke opaite especificidad profética umi señal de camino ojeporúvo upe tembiasakue rehe. Añeha'ãta amyesakã.

Pentecostés ohechaukáramo pe léi domingo oguahẽ pya’étava, upe amo ambue ovecha aty oĩva Babilóniape oñehenóihápe osẽ hag̃ua, ¿mba’ére piko mbohapy ary ha mbyte rire Pentecostés-gui pe evangelio oho vaʼekue gentil-kuérape? ¿Cristo mano térã Esteban mano piko peteĩ techaukaha yma guare Israel-pe guarã ñembyaty ñemohuʼã rehegua? Oĩramo Laodicea-pegua Adventismo ndahaʼevéima tupaóramo upe léi domingo oguahẽ pyaʼetávape, ¿pe tupaópe oñehundi vaʼekue ary 70-pe piko ohechauka pe tembipuru renda Laodicea-pegua Adventismo ñemohuʼã upe léi domingo-pe? Umi mbaʼe ikatúva ojehechaichaicha peichaʼỹramo guare oñemyatyrõ “línea ári línea” jeporu rupive, ha upe jeporu oñemoĩramo, umi testimonio umi techaukaha ñande jaikuaaukáva rehegua ojehechauka hesakã porã ha mbyky hag̃uáicha.

Pe semána Cristo omombaretéva’ekue pe pacto oñemboja’o mokõi período jojápe, peteĩteĩ tres áño y medio pukukue. Pe peteĩha tres áño y medio oñepyrũ Cristo ñemongarai rehe ha oñemohu’ã Hembyasy ha Hembymanópe. Pe ñemongarai ha’e símbolo Hembymanógui ha Hekove jeygui, upévare pe oñepyrũha upe período tres áño y medio pukukue peteĩchaite pe oñemohu’ãháicha. Upe períodope Cristo opresenta pe evangelio exclusiva hag̃ua umi judíope. Pe opa hag̃ua upe tres áño y medio omboja pe oñepyrũha umi tres áño y medio oúvape. Pe mokõiha período tres áño y medio oñepyrũ Cristo ñemanópe, ha oñemohu’ã Esteban ñemanópe. Upe períodope umi temimbo’e opresenta pe evangelio exclusiva hag̃uáicha umi judíope.

Umi mokõi período, ha’éva línea profética iñambuéva peteĩgui ambuévagui, oñembojoaju va’erã “línea ári línea”. Mokõive ñepyrũ ha pahápe orekóma Alpha ha Omega rehegua techaukaha, pórke umi tembiasakue ñepyrũgua ha pahagua peteĩchante hína. Mokõive período ipukukue peteĩchaite, ha pe tembiapo ojejapóva káda períodope peteĩchaite avei. Cristo, ha’éva Peteĩha ha Paháva, ha’e avei opa mba’e Apohare, ha upéicha rupi Ha’e hína Añetegua Apohare. Pe ñe’ẽ hebreo he’iséva “añetegua” ojejapo mbohapy letra hebreogui. Pe letra peteĩha, upéi pe letra pahaapyha, ha upéi pe letra pahaite pe alfabeto hebreoguapegua oñembojoaju hag̃ua ojapo hag̃ua pe ñe’ẽ hebreo “añetegua”.

Mokõive tres áño ha medio rehegua mokõivéva oreko Cristo-pe tenondegua ha pahapegua ramo, Cristo oĩgui pe peteĩha período ñepyrũme Iñemongarai jave, ha oĩ avei ipahápe Iñemano rupi pe peteĩha períodope. Ha Cristo oĩ Iñemanope pe mokõiha período ñepyrũme, ha oĩ oñembo'y Tupã akatúape pe mokõiha período pahápe. Papapy paapyha mbohapyha ha peteĩveva ha'e ñepu'ã rehegua símbolo, ha mokõivéva períodope, térã pe evangelio oñemombe'u Cristo voi rupive, térã pe mokõiha períodope Hemimbo'e kuéra rupive, umi judío ojopói ha oñemoĩva rehe opu'ã pe evangelio marandu rehe.

Mokõivéva hi’ára hína peteĩchagua puku, oguereko Alpha ha Omega rehegua techaukaha, ha ohechauka upe marandu porã peteĩchagua. Umi mokõi ára pegua tekotevẽ oñembojoaju “línea ári línea”. Pe tapereko “línea ári línea” rehegua, ha’e pe tapereko jehechahárã ára ama pahápe guápe. Ha’e pe tapereko ára pahápe guare, ha umi añetegua ojekuaa ha oñemopyenda hag̃ua upe tapereko rupive umi ára pahápe, umíva hína umi omopotĩ térã omongy’a’ỹva Leví ra’ykuérape peteĩciento cuarenta y cuatro mil ñesella aja.

Mávape piko ombo’éta arandu? ha mávape piko omboikuaaukáta pe doctrina? Umi oñemokãva kambýgui, ha ojepe’áva pyti’águi. Péva rehe, tembiapoukapy va’erã tembiapoukapy ári, tembiapoukapy tembiapoukapy ári; línea línea ári, línea línea ári; ko’ápe michĩmi, ha amo michĩmi: Pytu’ẽ mbegue ha ñe’ẽ ambuépe oñe’ẽta ko tetãygua ndive. Umívape he’i va’ekue: Kóva hína pe pytu’u peme’ẽ hag̃uáicha pytu’u pe ikane’õvape; ha kóva hína pe piro’y: upéicharõ jepe, ndaipotáikuri ohendu. Ha Ñandejára ñe’ẽ oiko chupekuéra hag̃ua tembiapoukapy tembiapoukapy ári, tembiapoukapy tembiapoukapy ári; línea línea ári, línea línea ári; ko’ápe michĩmi, ha amo michĩmi; hag̃ua oho, ha ho’a hapykuévo, ha oñembyai, ha ojejura, ha ojepoko. Isaías 28:9–13.

Pe versíkulo oúva Isaías-pe oñe’ẽ umi kuimba’e ñembohoryhára oguerekóva mburuvicha hag̃ua Jerusalén retãyguakuéra ári rehe. Umi kuimba’e ñembohoryhárape g̃uarã, “pytu’u ha ñembopy’aguapy” (ama pahápe oguáva), ha’ekuéra ndoikesevéi va’ekue “ohendu,” upévaite omoingo chupekuéra “oho, ha ho’a hag̃ua hapykuévo, ha oñembyai hag̃ua, ha oñeñuhã hag̃ua, ha ojepresa hag̃ua.” Pe jehechaukaha oñemoĩ chupekuéra peteĩ ñe’ẽ ambuéva rupive, pórke Elías, Juan el Bautista ha William Miller ndaha’éi va’ekue oñembokatupyryva’ekue umi mbo’ehao teológicape hembiasakue peteĩteĩme. Pe marandu ama pahápe oguáva, oha’ãva Adventismo Laodiceagua, ha’e pe marandu osẽva “línea ári línea” jeporu rupive.

Umi mbohapy ary mbyte aryguáva pe semána ojehu hag̃ua Cristo omombarete hag̃ua pe pacto oñembojoja rire umi mokõiha mbohapy ary mbyte ary reheve, jajuhu tesape profético omyesakãva oimeraẽ jeiko’ỹ ojogueraháva ojoavy hag̃ua ikatúva oiko peteĩ apytu’ũ porandúva ryepýpe. Pe semána ha’e va’ekue upe Araka’eveha pe Pacto rehegua omombarete hag̃ua pe pacto, ha peteĩ pacto bíblico tekotevẽ oñemombarete tuguy rupive. Pe ñemongarai ha pe kurusúre jejuka Cristo rehegua ha pe itápe jejuka Esteban rehegua maymáva ohechauka tuguy. Mokõive línea orrepresenta pe tuguy pe pacto rehegua, ha umi línea omombarete hína pe pacto.

Oñembojoajúramo “línea ári línea”, pe ñemongarai ha pe kurusúre jejuka hína pe peteĩha techaukaha, ha pe kurusúre jejuka ha Esteban jejapíta hína pe pahagua techaukaha. Oñembojoajúramo peteĩ línea-pe, jajuhu pe kurusu ha Miguel opu’ãha Esteban mano jave mokõi testígoramo umi hudío oguapyséva hikuái pe marandu porã ñemboykeha rehe. Cristo mano ha’e avei idiscípulo Esteban mano, ha upéva hína Páskua oñembojoajúramo umi mokõi línea. Mbohapy ára rire Cristo oñemopu’ã jevy pe ofrénda Yva Tenondeteguáramo.

Ha koʼág̃a Cristo opuʼãma umi omanóva apytégui, ha oiko umi oke vaʼekue yva tenondegua. 1 Corintios 15:20.

Páskua ha Yva Tenondegua arete mbohapyha árape ojejapóva mbytépe oñepyrũ Pan Ilevadura’ỹva arete. Pan ilevadura’ỹva ndojepu’amói, ha Cristo ndojepu’ái mokõiha árape; ha’e ojepu’a mbohapyha árape. Cristo ha Esteban omano oñondive pe “línea sobre línea” jehechakuaápe, péro Esteban oñemoingove jey Cristo rire, oĩgui peteĩ orden pe yva tenondegua ñemoingove jeýpe.

Ha káda peteĩteĩ ivore rehehápe: Cristo ypykue yva; upéi umi Cristo mba’éva ijúvo vove. 1 Corintios 15:22.

Arete Arapotyguára ndikatúi oñemboja’o peteĩgui ambuépe, opavave oĩgui joajúpe peteĩchaite. Ko sentidope, Pentecostés ohechauka pe léi domingo rehegua oútava pya’e, upérõ oĩtaha jey pe Espíritu Santo oñeñohẽva, ha pe mokõiha ñe’ẽ Apocalipsis capítulo dieciocho-pe ohenóita umi ko’ág̃a peve ndoikuaáivape evangelio, osẽ hag̃ua Babiloniágui. Pe ñe’ẽ “Babilonia” oñemopyenda pe ñe’ẽ “Babel”-re, he’iséva ñembyai’ỹrõ hag̃ua apañuãi ha sarambi, Babel ho’árõ guare Tupã ombojehe’a hag̃ua umi ñe’ẽnguéra, ha Pentecostés-pe Tupã ombohovái jey umi ñe’ẽnguéra sarambi ikatu hag̃uáicha ogueraha pe evangelio yvy tuichakue javeve. Upévare Pentecostés ha pe léi domingo rehegua ojoja ha oñondive oĩ.

Pentecostés-pe ñe’ẽnguéra rupi pe don oñeme’ẽ vaekue umi temimbo’épe, ha upéramo jepe imarandu guasu ojejokó gueteri umi judío-pe añónte. Mokõive línea oñembojoajúramo, Pentecostés oiko pe ary 34-pe, Esteban ojejapi itápe ha upe rire pe evangelio ogueraha umi ko’ág̃a ndoikuaáiva gueteri pe evangelio-pe.

Esteban ohechauka umi oikove jeýva “Iju jave”, ha umi omanóva’ekue Hendive. Pe yva tenondegua ofrénda ohechauka Cristo jeikove jeýpe mbohapyha árape, ha avei ohechauka ñepyrũrã Arapokõi Arete guasupegua, ha’éva avei Pentecostés arete guasu, ha upéva mandu’a ñeme’ẽ rehe umi Diez Mandamiento oñeme’ẽhague Sinaípe.

22 jasypa 1844-pe, oñembojoaju kurusúre, ambue prueba apytépe Hermana White omoĩgui temimbo’ekuéra ñembyasy kurusu rire oñondive pe ñembyasy oúva’ekue 22 jasypa 1844 rire. Mokõivéva, kurusu ha 22 jasypa 1844, ohechauka ñandéve tekotevẽháicha pe aranduka domingo rehegua og̃uahẽmbaitetévape. Pentecostés avei ha’e peteĩ ta’anga omombe’úva pe domingo aranduka hi’aguĩmbaitéva, ha Pentecostés og̃uahẽ kuri mokõi pa ary ha mokõi ára kurusu rire. Kurusu, ojehechaukava’ekue Pascua rupive, omoñepyrũ peteĩ aty aretekuéra rehegua omandu’áva tape yma guarépe Israel yma guare rehe, pe pyhare guive pe ánhel omboykévo Egipto ári mano, pe léi ñeme’ẽ peve. Jepe umi arete oguereko ijojaha’ỹva tee, ojoaju ndojepe’áiva ojuehegui. Upévare, hekoitépe ikatu oñemoĩ pe mokõi pa ary ha mokõi ára pukukue Pascua guive Pentecostés peve peteĩ waymark añoite ramo.

Upévare, pe kurusu, Esteban ñemano ha Pentekostés opavave ohechauka yma guive pe pya’e oútava arapokõindy léi, upérõ oñepyrũvo pe huísio ejecutívo progresívo Babilonia Moderna ári, ñepyrũvo pe mokõiha ñe’ẽ Apocalipsis kapítulo dieciocho pegua oñehenóivo Tupã ambue aty osẽ hag̃ua Babilóniagui. Upe tape rechaukahápe oguahẽkuri pe huísio ejecutívo Jerusalén ári, jepe Tupã, Imborayhu porã rupi, ombotapykuekuri pe témpo ha táva añetehápe ñehundi haimete irundy pa ary pe kurusu rire, áño 70 peve. Pe yma guare Jerusalén ñehundi orrepresenta pe huísio ejecutívo progresívo ñepyrũ, oñepyrũva Tetã peteĩ reko Joaju hag̃uame, “tetãygua apostasia rire ou tetãygua ñehundi.”

Añetegua oñemopyenda mokõi testígo rehe, ha umi mokõi línea mbohapy ary ha mbyte rehegua, Cristo omombaretéva pe pacto, jajuhu mokõi testígo peteĩ mano ha jeikove jey rehegua oñembojoajúva pe tembiasakue ohechaukáva pe ley dominical oúmava pyaʼe. Upe ley dominical, Apocalipsis kapítulo once-pe, oñemombeʼu “aravo yvyryrýi guasu rehegua” ramo. Upe “aravo” oñembojoaju hag̃uaicha umi mokõi testígo omeʼẽ vaʼekue peteĩ testimonio mbohapy ary ha mbyte pukukue. Iñeʼẽtestimonio opa iñemano ha ijeikove jey reheve.

Ijapykuéra mbohapy áño ha mbyte pukukue, upéi umi omano ha oikove jey hague, oñerrepresenta vaʼekue Jesús ha Esteban mokõivéva ñemano ha jeikove jey rehe; “línea sobre línea” rupive, Esteban oñerrepresenta oikove jey hag̃ua Cristo ndive. Yva Tenondegua aretepe, oñekuaveʼẽ vaʼekue mokõi ofrénda principal.

Peteĩva vaʼekue peteĩ ovecha raʼy ivaʼỹva, ha ambuéva katu peteĩ ofrénda cebada-gui. Pe cebada ohechauka pe temitỹ oútava upe rire, ha pe ovecha raʼy ohechauka Cristo-pe. Cristo oñemoingove jey vaʼekue mbohapyha árape, ha Esteban ohechauka umi oútavape upe rire, ha pe cebada ohechauka pe temitỹ oútava upe rire. Mokõi testígo Apocalipsis kapítulo once-pe omeʼẽ testimónio mbohapy áño ha mbyte pukukue, upéi oñejukapa vaʼekue ha upéi oñemoingove jey mbohapy ára ha mbyte rire. Umi mokõi testígo oñembojoguáma vaʼekue Cristo rehe, haʼe vaʼekue yva tenondegua, pórke haʼekuéra ohechauka umi cien cuarenta y cuatro mil-pe, haʼéva avei yva tenondegua.

Ha ahecha, ha péina, peteĩ Ovecha Ragué oĩva yvyty Sión ári, ha hendive cien cuarenta y cuatro mil, oguerekóva hova renondépe ojehaíva Itúva réra. Ha ahendu peteĩ ñe’ẽ yvágagui, heta y syry ryapuicha, ha peteĩ arapupu guasu ryapuicha; ha ahendu mbarakapuhára kuéra ñe’ẽ, opurahéiva imbarakakuéra reheve. Ha opurahéi hikuái ku peteĩ purahéi pyahuicha guáicha pe tróno renondépe, umi irundy tekove renondépe, ha umi anciano kuéra renondépe; ha avave ndaikatúi oikuaa upe purahéi, ndaha’éiramo umi cien cuarenta y cuatro mil, umi ojejoguáva yvy ape ári guive. Ko’ãva hína umi ndojehe’aiva’ekue kuñanguéra ndive; ha’e kuéra niko vírgen. Ko’ãva hína umi oho meméva Ovecha Ragué rapykuéri, ohohápe ha’e. Ko’ãva ojejogua yvypóra apytégui, tenonderãite ramo Tupã ha Ovecha Raguépe g̃uarã. Ha ijurupekuéra nojejuhúi mba’eveichagua ñembotavy; ha’ekuéra niko imarã’ỹ Tupã tróno renondépe. Apocalipsis 14:1–5.

Pe ofrénda de cebada ára pe karu pyahu ypy rehegua ohechauka pe temitỹ oúvape, ha Esteban ary 34-pe oúkuri Cristo omano hague ary 31 rire; jepémo “línea ári línea,” omano hikuái pe peteĩcha tape rechaukahápe. Umi ofrénda yva tenondegua rehegua ndive ojoajúvo, Cristo ha’eva’ekue pe ovecha ra’y ojejukava’ekue ha Esteban pe cebada. Pablo he’iháicha, “Cristo” ha’e “umi oke va’ekue yva tenondegua”, ha upéi “upe rire umi Cristo mba’éva, haʼe ou jave.” Umi cien cuarenta y cuatro mil ha’e yva tenondegua, ha ha’e kuéra umi “osegíva pe Cordero ohoháguio.”

Pe “ára” pe “yvy oryryi guasu” Apocalipsis capítulo once-pe, mokõi testígo, omarandúva’ekue mbohapy áño ha mbyte aja, upéi ojejuka hag̃ua ha opyta hag̃ua tape rupi mbohapy ára ha mbyte, oikove jey. Ha’ekuéra hína umi ojehechauka Esteban rehe, proféticamente oikove jeýva’ekue Jesús ndive, ha avei Jesús rire. Upévare oikove jey “mbohapy ára ha mbyte” rire, ojejuka rire chupekuéra pe mymba ojupíva yvykua pypuku’ỹvagui. Pe “ára” voi oikove jey hague, ojupi yvágape peteĩ techaukaha ramo. Iñembopyahu jeýre ha ijehupi yvágape rehegua rape ojehechauka porãiterei Tupã Ñe’ẽ profético-pe, ha upéva oike avei iporavopyre hague Esteban mano tee rupive, upéicha rupi oñerepresenta peteĩ mano espiritual oñemboguapýva umi mokõi testígo ári, oñemoambuévo hikuái pe movimiento laodicense ánhel mbohapyhágui pe movimiento filadelfiano ánhel mbohapyhápe.

Jasegui hag̃ua ko ñehesa’ỹijo pe artículo oúvape.

“Peteĩ mba’e oĩ porãete: umi Adventista Ára Sieteha, oñemoĩva Satanás poyvi guýpe, tenonderãite ohejáta ijerovia umi ñe’ẽmondýi ha ñe’ẽrekojojápe oĩva Tupã Espíritu Testimonios-pe.

“Pe ñehenói oñembotuichave hag̃ua pe oñemboyke hag̃ua Tupãme guarã ha ojejapo hag̃ua peteĩ servicio ipotĩvéva ha imarangatuvéva ojejapo hína, ha ojejapóta gueteri. Oĩta umi ko’ág̃a omyasãiva Satanás ñehesa’ỹijo, oikuaa jeýta hag̃ua iñakãme. Oĩ umi orekóva tembiapo iñimportantéva jerovia rehegua ha noikũmbýiva ko tiempopegua añetegua. Chupekuéra oñeme’ẽva’erã pe marandu. Oguerekóramo hikuái, Cristo omoneĩta chupekuéra, ha ojapóta chuguikuéra tembiapohára omba’apóva hendive. Ha ndoikuaaséiramo pe marandu, opytáta hikuái oñemoĩva pe poyvi hũ guýpe Mburuvicha Pytũmbýva rehe.”

“Añe’ẽme’ẽmbyre chéve ha’e hag̃ua pe añetegua hepyetereíva ko ára guarã ojehechauka hag̃ua yvypóra apytu’ũme hesakãvévo meme. Peteĩ sentido ijojaha’ỹvape kuimba’e ha kuña okaruva’erã Cristo ro’ógui ha ho’uva’erã I tuguy. Oĩta ñemoakãrapu’ã ñemyesakãme, pe añetegua ikatu hag̃uére oñembotuicha tapiaite. Pe Añete Remopyenda Divino oikevéta ha hi’aguĩvéta gueteri ñomongetápe umi oseguíva chupe oikuaa hag̃ua hese. Tupã retãygua oguerohory vove Iñe’ẽ yvága mbujape ramo, oikuaáta hikuái I osẽ hag̃ua oñembosako’iha ko’ẽmbaicha. Oguerekóta hikuái mbarete espiritual, hete oguerekoháicha mbarete físico tembi’u oñekaru rire.”

“Ndajaikuaaporãi mbovyve Ñandejára rembiapo rape oguenohẽvo Israel ra’ykuérape Egipto poguýgui, ha oguerahávo chupekuéra desiérto rupi peve Canaánme.

“Ñambyatyvo aja pe tesakã Tupãgui osẽva evangelio-gui, ñahesa’ỹijóta hesakãvévo pe sistema judío rehe, ha jahechakuaavéta ipypukuvévo umi añetegua iñimportantetévape. Ñande jehechakuaa añetegua rehe neĩrã gueteri oñemohu’ã. Ñambyaty mante peteĩ mbovymi tesape rendy. Umi ndaha’éiva ára ha ára Ñe’ẽ mbo’ehaára, ndaikatumo’ãi ombohovái pe sistema judío apañuãi. Ndaikuaamo’ãi hikuái umi añetegua oñembo’éva pe templo servicio rupive. Tupã rembiapo ojoko peteĩ entendimiento mundano rupi hembiapo guasu rehegua. Tekove oútava ohechaukáta he’iséva umi léi Cristo ome’ẽ va’ekue ipuévlope, oñeñuãva pe arai yvytimbo apytépe.” Spalding and Magan, 305, 306.