William Miller-pe oñeme’ẽ heta tesape pe ñanduti rehegua umi siete iglésia, umi siete sello ha umi siete trompéta rehe, Apocalipsis lívrope. Ha’e omoĩkuri umi símbolo profético mokõi mbarete ohundi hag̃uáicha ryepýpe: paganísmo oúva tenondépe ha upéi papalísmo. Ndohecháikuri opaite característica profética umi símbolo rehegua, péro umi mba’e ha’e ohecháva omopyenda pe entendimiento ypyguáva Tupã iglésia rembiasakue hyepypegua ha okápeguáva rehe, apóstol-kuéra ára guive peve ko múndo pahaite. Pe rembiasakue hyepypegua ojehechauka vaʼekue umi iglésia rupive, ha umi iglésia rembiasakue okápeguáva ojehechauka vaʼekue umi sello rupive. Ha’e ohechakuaa vaʼekue umi trompéta ha’eha símbolo Tupã huísio rehegua Roma ári, ha upéva ojehecharamo hag̃uaicha Tupã huísio Roma ári pe múndo pahaitepe, jepe ha’e ndohecháikuri pe Roma pe múndo pahaitepe ojejapoha peteĩ joaju mbohapy hendáicha rehe.
Pe lívro ojehaíva Uriah Smith hérava Daniel and Revelation oguereko heta idea jejavýva, ha upéicharõ jepe, Sy White omombe'u heseha: “Tupã po pytyvõhára”. Ha'e he'i vaekue oñemyasãi va'erãha oñondive The Great Controversy, Patriarchs and Prophets, ha The Desire of Ages ndive. Iñe'ẽmombarete mbarete ndohechaukái pe lívro oĩha peteĩchagua nivel inspirado-pe hendive kuatiañe'ẽnguéra ndive, síno pe lívro oguerekoha “ñe'ẽporã guasu mbo'evyrã”, ha hague responsable “ogueru hag̃ua heta ánga porãite pe añetegua jeikuaápe.”
Ko lívro oiporu pe lógica profética millerita, oñondive umi concepto profecía rehegua ndojehecháiva'ekue 22 jasypa 1844 mboyve. Ñañe'ẽta umi pasáhe lívropegua rehe, jajekuaaukávo mbohapy jeporu umi mbohapy Ay rehegua.
Miller he’i vaekue “umi pokarẽ sieteha ha’eha peteĩ tembiasakue siete juicio ijojaha’ỹva ha pohýiva oñembou vaekue yvy ári, térã pe mburuvicharenda romano ári.” Irundy pokarẽ peteĩha ohechauka umi juicio ou vaekue Roma pagana ári, ha pe pokarẽ poha ha poteĩha ha’e vaekue Tupã juicio ou vaekue Roma papal ári; ha katu Miller ndoikuaái va’erãmo’ã kuri pe pokarẽ sieteha ohechaukaha Tupã juicio Roma Moderna ári. Oñe’ẽvo pe siete sello ha siete pokarẽ rehe Apocalipsis-pe, Uriah Smith ohai vaekue:
“Ojapyhývo pe kuatiañe’ẽ, pe Ovecha Ra’y pya’evoi oñepyrũ oipe’a hag̃ua umi sello; ha pe apóstol atención oñemboja umi escena ojehupytývare káda sello guýpe. Pe papapy siete ojehechakuaáma vaʼekue Ñandejára Ñe’ẽme oñemoĩ hag̃ua tekopyahu hag̃ua completez ha perfección. Upévare umi siete sello oguereko ipype peteĩ clase particular de acontecimientos kompletoite, ha peʼa hag̃ua ikatu hag̃uáicha oguahẽ pe tiempo de Constantino peve, ha umi siete trompeta ambue serie upe guive tenonderã gotyo, ndaikatúi oĩ porã. Umi trompeta ohechauka peteĩ serie de acontecimientos oikóva peteĩchaite jave umi acontecimientos umi sello rehegua ndive, péro peteĩ naturaleza completamente iñambuéva reheve. Peteĩ trompeta haʼe peteĩ símbolo ñorairõ rehegua; upévare umi trompeta ohechauka tuicha conmoción política oikótava tetãnguéra apytépe pe evangelio ára aja. Umi sello ohechauka acontecimientos carácter religioso rehegua, ha oguereko ipype pe iglesia rembiasakue pe época cristiana ñepyrũ guive Cristo jeju peve.” Uriah Smith, Daniel and Revelation, 431.
Mimbipu ha’e peteĩ símbolo ñorairõ ha jehe’a politikagua rehegua. Oñe’ẽvo Apocalipsis pehẽngue ocho vore mokõi rehe, Smith he’i:
“‘VERSÍCULO 2. Ha ahecha umi pokõi ánhel oĩva Tupã renondépe; ha umévape oñeme’ẽ pokõi trompéta.’”
“Ko versíkulo omoñepyrũ peteĩ serie pyahu ha iñambuéva tembiaporã rehegua. Umi sello-pe jaguereko kuri tupaópe rembiasakue pe oñehenóivape evangelio dispensación aja pukukue. Umi siete trompeta-pe, ko’ág̃a oñemoingéva, jaguereko umi tembiaporã político ha ñorairõgua principal oikótava’ekue pe mismo tiempo aja.” Uriah Smith, Daniel and Revelation, 476.
Pe séllo mokõiha ojepe’a Apocalipsis capítulo poapy pehẽngue peteĩha irundyha peve, ha pe séllo mokõiha jepe’a rapykuerépe, siete ánhel oñembosako’i hína siete trompéta reheve opu hag̃ua.
Ha haʼe oipeʼárõ guare pe séllo sieteha, oiko kirirĩ yvágape media óra rupi. Ha ahecha umi siete ánhel oĩva Ñandejára renondépe; ha chupekuéra oñemeʼẽ siete trompéta. Ha ambue ánhel ou ha oñemboʼy pe altárpe, oguerekóvo peteĩ incensário óroguigua; ha oñemeʼẽ chupe heta insiénso, hag̃ua oikuaveʼẽ opa umi imarangatu ñemboʼe reheve pe altár óroguigua oĩva pe tróno renondépe. Ha pe tatachy insiénso rehegua, oúva umi imarangatu ñemboʼe reheve, ojupi Ñandejára renondépe pe ánhel po guive. Ha pe ánhel ojapyhy pe incensário, ha omyenyhẽ altár tata reheve, ha omombo yvy ári; ha oiko ñeʼẽnguéra, arapu, overa, ha yvyryrýi. Ha umi siete ánhel oguerekóva umi siete trompéta oñembosakoʼi ombopu hag̃uáicha. Apocalipsis 8:1–6.
Oĩ peteĩ anomalia profética rohechakuaáva umi artíkulo mboyveguápe, ha katu ndoroñemoĩri gueteri peteĩ hendáicha pe fenómeno profético particular rehe. Upe anomalia ha’e umi símbolo ohechaukáva peteĩ secuencia de waymarks tembiasakue proféticope, opavave oñembyaty jey pe tembiasakue rembe’ýpe ha’ekuéra ohechaukáva. Rohechauka umi irundy generación adventismo Laodiceagua rehegua, ojehechaukáva Ezequiel capítulo ocho-pe umi irundy abominación rupive, omarka hague waymarks específicos; ha katu peteĩteĩva, peteĩ prueba ramo, ojerejey pe tembiasakuépe oñesellahápe umi cien cuarenta y cuatro mil. Ko anomalia ojejuhu avei umi siete trompeta-pe; pórke jepe ha’ekuéra ohechauka juicio específico Roma pagana, papal ha moderna ári, opavave oñembyaty jey oñepyrũvo pe juicio ejecutivo Roma moderna ári pe ley dominical hi’aguĩvape.
Umi siete trompéta oguereko ára específico oñekumpli hague yma, ha Sister White avei omoĩ umi siete ánhel oguerekóva siete trompéta Apocalipsis capítulo ocho-pe, pe tembiasakue-pe pe léi dominical pya’e oútavape.
“‘Ha oñepe’ávo pe quinto sello, ahecha pe altar guýpe umi oñemano vaʼekue ánga Tupã Ñeʼẽ rehehápe ha pe testimónio oguerekóva rehe; ha osapukái hikuái peteĩ ñeʼẽ hatãme, heʼívo: Mboy arakaʼe peve, Ñandejára, Imarangatu ha Añetegua, nderejuzgái ha nanderuguy nerevengái umi yvy ári oikóva rehe? Ha oñemeʼẽ peteĩteĩme sa’y morotĩ [Oje’e chuguikuéra ipotĩha ha imarangatuha]; ha oñeñeʼẽ chupekuéra toñembo’yke gueteri sapyʼaite, peve oñekumpli hag̃ua avei iñirũnguéra tembiguái ha ijoykeʼykuéra, ojukátava chupekuéraicha’ [Revelación 6:9–11]. Koʼápe ojechauka Juan-pe umi escena ndahaʼéiva añetetépe oikóva upérõ, síno umi oikótava peteĩ ára renondépe, ára rire.”
“Apocalipsis 8:1–4 oñecita.” Manuscript Releases, volumen 20, 197.
Pe pasáhe mboyvegua-pe, Hermana White omoĩ pe ñemongeta ha pe ñekumpli pe sello poha rehegua pe ára oĩháme umi siete ánhel oĩ hag̃uáicha ombopu hag̃ua hikuái i-trompéta kuéra capítulo ocho-pe; ha upéicha avei omoĩ pe jehechauka peteĩchaite pe tembiasakue umi mokõi ñe’ẽ Revelación capítulo dieciocho-pe.
“Ojepe’ávo pe quinto sello, Juan pe Revelador visión-pe ohecha pe altar guýpe umi aty ojejukáva’ekue Tupã Ñe’ẽ rehehápe ha Jesucristo testimonio rehehápe. Upe rire ou umi escena oñemombe’úva Apocalipsis capítulo 18-pe, upépe umi ijerovia ha añeteguáva oñehenói osẽ hag̃ua Babilonia-gui. [Apocalipsis 18:1–5, oñecita.]” Manuscript Releases, volumen 20, 14.
Pe siete trompéta ohechauka Ñandejára juicio Roma pagana, papal ha Moderna rembiasakuepe, ha avei ojehechauka September 11, 2001 rembiasakuepe, ha pe mokõiha ñe’ẽ pe pya’etéma ou hag̃uáicha pe léi domingo rehegua. Oñe’ẽ rire Apocalipsis kapítulo ocho pehẽngue peteĩha seis versículo rehe, Uriah Smith oñepyrũ ohechauka umi irundy trompéta peteĩha cumplimiento histórico.
“Ko’ápe oñepyrũjey umi siete trompéta rehegua ñe’ẽmby, ha omyenyhẽ ko kapítulo rembyre ha pe kapítulo 9 tuichakue. Umi siete ánhel oñembosako’i ombopu hag̃ua. Iñembopu ojeike hag̃ua peteĩ mokõiveha mokãme hag̃ua Daniel 2 ha 7 marandu’ypy rehe, oñepyrũvo pe imperio Romano yma guare ñembyai ha iñemboja’o hembypa hag̃ua umi diez división-pe, umívagui, umi irundy trompéta peteĩha-pe, jaguereko peteĩ ñemombe’u.” Uriah Smith, Daniel and Revelation, 477.
Smith ohechakuaa umi irundy trompéta peteĩha ha’eha Tupã rembiapoukapy Roma pagana ári. Ha’e ombohéra pe versíkulo 7 ohechaukáva umi mba’ekuaarã profética trompéta peteĩha rehegua, ha upéi ohechauka mba’éichapa upéva oñekumpli va’ekue tembiasakue-pe.
“Pe mbaʼe vaiha ha pohýi raẽva oguáva’ekue Róma Occidentál ári, imboguejy rape jave, ha’e vaʼekue ñorairõ umi Gótico ndive Alarico poguýpe, haʼevaʼekue omboja hag̃ua tape umi riregua oike hag̃ua. Teodosio, mburuvicha guasu romano, omanóma vaʼekue jasypoapy ary 395-pe, ha mboyve hag̃ua opa hag̃ua araroʼy, umi Gótico Alarico poguýpe opuʼãma vaʼekue ipópe mburuvichaguasu rehe.”
“Pe peteĩha jeike vai Alarico poguýpe ombyaipa Thracia, Macedonia, Ática ha Peloponeso, péro ndohupytýi táva Roma-pe. Ijeike mokõihápe katu, mburuvicha gótico ohasa umi Alpes ha Apeninos ha ojehechauka pe ‘táva opave’ murálla renondépe, ha pya’e oiko bárbarokuéra pochy rembi’u.”
“Pe peteĩha trompéta pu oikóva ijehegui oñemoĩ pe irundyha sa’ary pahápe ha upéi guive, ha oñe’ẽ umi jeike vai ombyaíva Romagua mburuvicharenda rehe, umi Gótos poguýpe.” Uriah Smith, Daniel and Revelation, 478.
Smith ohechauka Alaric-pe pe símbolo ramo Tupã juicio rehegua Roma pagana ári, ojehechaukáva pe primer trompéta rupive. Káda peteĩva umi trompéta oguereko peteĩ figura histórica orepresentáva pe trompéta; Alaric ohechauka pe llegada pe primer trompéta rehegua, opa ramóvo pe siglo irundyha. Miller ndaikatúikuri ohechakuaa ko trompéta ou hague Roma ári pe domingo ñemombarete rupi, Miller niko oñangarekóva domingo rehe. Smith avei ndohechakuaái kuri ko mba’e, ha katu Smith oikuaa porãkuri pe primera léi domingo rehegua oñemombareteva’ekue omoĩ hague Constantino áño 321-pe. Pe regla profética ojeipurúva domingo ñemombarete ndive katuete peteĩchante, Tupã araka’eve ndojehechamo’ãi hag̃ua, ha upe regla ha’e: “apostasía nacional rire ou ruina nacional”. Alaric orepresenta pe ñepyrũ ruina nacional rehegua, oñepyrũva’ekue upe periodo voi Constantino ombohasávo pe primera léi domingo rehegua.
Smith osegui jey hína omoĩvo ñe’ẽryru poapyha, omombeʼúva pe mokõiha trompéta rehegua, ha upéi ombojoapy heʼiháicha iñeʼẽ ñemyesakã:
«Pe império romano, rire Constantino, oñemboja’o mbohapy hendápe; ha upévare oje’e jepi, “mbohapyhágui peteĩva umi kuimba’e apytégui”, hamba’e, oñemombe’úvo pe mbohapyha pehẽngue pe império rehegua oĩva’ekue pe ñenupã poguýpe. Ko ñemboja’o pe reino romano rehegua ojejapo Constantino omanórõ guare, hemimbou mbohapy apytépe: Constancio, Constantino II ha Constante. Constancio oguereko va’ekue pe Kuarahyresẽ gotyo, ha omoĩ hóga Constantinóplape, pe império táva guasúpe. Constantino Mokõiha oguereko va’ekue Bretaña, Galia ha España. Constante oguereko va’ekue Ilírico, África ha Italia. (Ehecha Sabine, Ecclesiastical History, p. 155.) Ko mba’e oikuaapyréva tembiasakue rehegua ári, Elliott, Albert Barnes omombe’uháicha ichugui he’ẽme’ë rev. 12:4 rehe, he’i: “Mokõi jey jepe, sa’ive’ỹre, pe império romano oñemboja’o mbarete hag̃ua mokõi hendápe, pe Kuarahyresẽ gotyo ha pe Kuarahyreike gotyo, oiko peteĩ ñemboja’o mbohapyhápe pe império rehegua. Peteĩha oiko ary 311-pe, oñemboja’órõ guare Constantino, Licinio ha Maximino apytépe; ambue katu, ary 337-pe, Constantino omanórõ guare, Constante ha Constancio apytépe.”» Uriah Smith, Daniel and Revelation, 480.
Pe mba’e oikova’ekue Roma oñemboja’o hague mbohapy hendápe, ha avei mokõi hendápe, umi historiadorkuéra Smith omombe’úva rupive oñeñe’ẽva hese, ha’e umi elemento Roma rehegua ohechauka hag̃ua pe joaju mbohapyvegua Roma Ko’ág̃agua rehegua, omohendáva peteĩ estructura oñemboja’óva mokõime, ohechaukáva tupão ha estado joaju. Smith oseguírõ guare iñe’ẽme, upéi ohechauka pe tapicha histórico ojoajúva pe mokõiha trompeta ndive.
“Pe tembiasakue ohechaukáva mbopu mokõiha trompéta rehegua ojehechakuaa porã oñe’ẽha África jeike ha jejapyhy rehe, ha upéi Italia rehe, Genseric kyhyjehávare. Ijejapyhykuéra hetaveháicha ha’e va’ekue MARÍTIMO; ha itriumfokuéra ha’e va’ekue “guáicha peteĩ yvyty guasu tatápe hendyva, oñemombo hag̃ua marpe”. Mba’e ta’ãnga piko iporãvéta térã jepe péichaite porã ohechaukávo mbaretépe umi armada oñembota ojupe rehe, ha ñorairõ omoingovaíva opa mba’e umi y rembe’y marítimo rehe? Ñamyesakãvo ko trompéta, jaheka va’erã umi mba’e oikóva oguerekóva peteĩ jehecharamo hag̃ua ko mundo comercial rehe. Pe símbolo ojepurúva ogueraha ñandéve hekopete jaheka hag̃ua py’ahatã ha sarambi. Mba’eve ndaha’éi peteĩ ñorairõ marítimo pohýi añónte omohu’ãtava pe marandurã. Oiméramo umi irundy trompéta tenondegua ñembopu oñe’ẽ irundy mba’e oikova’ekue hechapyrãva rehe, oipytyvõva’ekue imperio romano ho’a hag̃ua, ha pe peteĩha trompéta oñe’ẽ umi godo-kuéra oñembyai hag̃ua Alaric poguýpe, upéicharõ ko’ápe hekopete jaheka pe ojeike hag̃ua ambue hendápe upe rire, omyangekóiva pe pokatu romano ha ogueraháva chupe ho’a hag̃uáicha. Pe ojeike guasu hag̃ua upe rire ha’e va’ekue “Genseric kyhyjeháva” rehegua, umi vándalo akãme. Hekove rape oiko va’ekue arykuéra A.D. 428–468 aja. Ko mburuvicha vándalo guasu oguereko va’ekue ihendaguasu África-pe....”
“Pe mba’e tuicháva ko corsario py’aguasu ojapo va’ekue Róma ñehundípe, karai Gibbon oipuru ko ñe’ẽ he’iséva porãite: ‘Genseric, peteĩ téra, pe imperio romano ñehundípe, omerese va’ekue peteĩ tenda peteĩchagua umi téra Alaric ha Attila ndive.’” Uriah Smith, Daniel and Revelation, 481, 484.
Smith, oñe’ẽnguévo historiador Gibbon rehe, ha’éva ohechauka vaekue umi símbolo histórico umi mbohapy trompéta peteĩha guive, ohechakuaa Genseric ha’eha pe mokõiha trompéta ha upéi he’i Genseric “omerekeseha peteĩ rango jojáva Alarico ha Atila ndive.” Alarico ha’e pe peteĩha trompéta, Genseric pe mokõiha, ha Atila pe Huno ha’e pe mbohapyha trompéta, oñeñe’ẽva rehe pe versíkulo 10-pe. Smith ohechauka pe mokõiha trompéta, ojehechaukáva Genseric rupive, oguerekoseha tembiasakue “428-468” rehegua. Upéi Smith ocita pe versíkulo 10, ohechaukáva pe mbohapyha trompéta, ha ombojoapy hembiasakue:
“Ko pasáhe ko’ẽva ñemyesakã ha ijejapo hag̃ua, jaguahẽ pe mbohapyha mba’e guasu oikóvape, oguerúva’ekue pe Mburuvicha Róma guare mbyaipa. Ha jahekávo peteĩ ñehundikuaa tembiasakuepegua omoañetéva ko mbohapyha trompéta, jaipuruva’erãta Dr. Albert Barnes Notes-gui mbovymi ñeguenohẽ. Omyesakãvo ko Ñandejára Ñe’ẽ, tekotevẽ, he’iháicha ko comentarista, ‘Toĩ peteĩ mburuvicha térã ñorairõhára ikatúva oñembojoja peteĩ meteóro hendy ratáva rehe; tape ohasáva ijojaha’ỹ hag̃uáicha hesakãmbaitéta; ojehechaukáta sapy’aitépe MBOJOJÁPE peteĩ mbyja hendyvaicha, ha upéi okañýta peteĩ mbyja hendypa y rupi oñembogueháicha.’— Notes on Revelation 8.”
“Oñemohenda ko’ápe ko mbopuha oguerekoha allusión umi ñorairõ mbyaíva ha umi jeike vai pochyite Attila rembiapokue rehe, pe Roma poguýpe guáre, ha’e omotenondévo ihentekuéra aty Hunos guigua....”
“‘Ha pe Mbyja rérava Hembiro [he’iséva umi mba’e ro’yrýva ikatu hag̃uáicha oiko hag̃ua].’ Ko’ã ñe’ẽ —oñembojoaju hag̃uavéva pe versíkulo ohasava’ekuépe, ha upéva voi ohechauka ñane versión-pe pe puntuación— ñanemomandu’a sapy’ami Attila rekóre, pe jehasa asýre ha’e omoñepyrũva’ekue térã oipurúva’ekue tembiporúrõ, ha pe kyhyjére omoheñóiva’ekue héra.
“‘Ñehundipaite ha oñemboguejeývaite,’ ha’e ñe’ẽ ohechauka porãvéva umi mba’asy vai ha’e omboguahéva.” Ha’e voi oñembohéra va’ekue, “‘Tupã Arapóho.’” Uriah Smith, Daniel and Revelation, 484, 487.
Pe mbytépa mbohapyha rembiasakue, ojehechaukáva Atila pe Huno rupive, oñepyrũ kuri ary 441-pe ha og̃uahẽ peve imano me’ẽha ary 453-pe. Upéi Smith ohechauka pe versíkulo 12, omyesakãva pe mbytépa irundyha ha omombe’úva mburuvicha guasu bárbaro Odoacro rehegua, upépe Kuarahyreike gotyo Roma pe mbohapyichagua ta’ãnga simbólica ojehechauka kuarahy, jasy ha mbyja rupive. Ha’e ombohéra umi mbohapy techaukaha ha’eha “kuarahy, jasy ha mbyja—pórke ndaha’éi hag̃ua ambue mba’e, ko’ápe ojepuru símbolo ramo—hesakã porã ohechauka Roma ñangarekoha guasu kuéra—imburuvicha guasu kuéra, senador kuéra ha cónsul kuéra. Obispo Newton he’i pe mburuvicha guasu paha Kuarahyreike gotyo Roma pegua ha’e hague Rómulo, oñembohory hag̃uáicha oñehenóiva Augustulo, térã ‘Augusto michĩva’. Kuarahyreike gotyo Roma ho’a ary 476 d.C.-pe. Upéicharõ jepe, jepe pe kuarahy romano oñembogue, umi hesape mbykyvéva gueteri omimbi kangy asy pe senado ha umi cónsul osegi aja. Péro heta jevy rire jejopy vai civil ha tekuái política ñemoambue, ipahápe, ary 566 d.C.-pe, pe yma guare gobierno rekopy tuichakue oñembyaipaite, ha Roma voi oñemboguejy, yvóra sãmbyhyhára guasu ramo guare, peteĩ dukádo mboriahúpe ome’ẽva tribúto Exarca de Rávena-pe.” Uriah Smith, Daniel and Revelation, 487.
Ko’ápe jajuhu ambue testígo ohechaukáva Róma ñemboja’o mbohapyháicha, oporomboykéva Róma moderna joaju mbohapyháichape. Róma kuarahyresẽguápe ha mburuvicha guasu Constantino ndive, pe ñemboja’o mbohapyháicha ojehechauka va’ekue ita’ýra mbohapy rupive; ha Róma kuarahyreikéguápe katu, ha’eva’ekue hikuái iguvernorã mbohapyháicha. Upéi Smith he’i kuarahy, jasy ha mbyja kuéra orrepresentaha peteĩ orden específico rupive oñemboguejy hague Róma kuarahyreikéguápe. Ha omohu’ã hembiasakue ko ñe’ẽmondo reheve umi mbohapy trompeta pahaguápe guarã.
“Jepe kyhyje hag̃ua umi ñehundi oguerúva pe império ári ko’ã bárbaro-kuéra ñepyrũrã oike jave, upéicharõ jepe, ha’e kuéra ningo ivevúi ojehechávo umi ñehundi oúta va’erã va’ekue upe rire. Ha’e kuéra ningo peteĩ ama ky’a ñepyrũgua ykykue’ícha añónte pe ysyry guasu pya’e hag̃uáicha ho’átava’ekue pe mundo romano ári mboyve. Umi mbohapy trompéta hembýva oñemokãmbýi peteĩ mba’easy arai reheve, ojehechaháicha umi versíkulo oúvape.”
“‘VERSÍCULO 13. Ha ahecha, ha ahendu peteĩ ánhel oveve hag̃ua yvága mbytépe, heʼívo ñeʼẽ hatãme: Ái, ái, ái, umi yvy arigua rehe, umi ambue trompéta ñeʼẽ rupi umi mbohapy ánhel pegua, umi gueteri ombopu hag̃ua.’”
“Ko ánhel ndaha’éi peteĩva umi sietehápe osẽva umi ánhel trompéta rehegua apytégui, síno peteĩnte oikuaaukáva umi mbohapy trompéta hembýva ha’eha ñembyasy trompéta, umi mba’e vaietereívagui ojehútava ijapu aja guive. Upévare pe oúvante, térã pe poha trompéta, ha’e pe peteĩha ñembyasy; pe poteĩha trompéta, pe mokõiha ñembyasy; ha pe sieteháicha, ko serie de siete trompetas pahápe, ha’e pe mbohapyha ñembyasy.” Uriah Smith, Daniel and Revelation, 493.
Jaikuaáta umi mbohapy Mbyai mbopuha rehegua oúva pe artíkulo oúvape.
“Umi mbaʼe vaiete Roma imperial rehegua, ho’árõ guare, oñemombe’u pe pahagueve peve, Roma opyta hag̃uáicha mburuvicha guasu’ỹre, cónsul’ỹre, térã senado’ỹre. ‘Ravenna Exarca-kuéra poguýpe, Roma oñemomichĩ hag̃ua mokõiha tenda peve.’ Kuarahy mbohapyha pehẽngue oñenupã, ha jasy mbohapyha pehẽngue, ha mbyja-kuéra mbohapyha pehẽngue avei. César-kuéra ñemoñare ndaipahái umi emperador kuéra Occidente-pegua ndive. Roma, ho’a mboyve, oguereko mante imperio pu’aka peteĩ pehẽngue. Constantinopla hendive omboja’o yvóra imperio. Ha ni Gótico-kuéra ni Vándalo-kuéra ndoguerekói sãmbyhy guasu upe táva guasu gueteri imperial ári, pe ipype oĩva emperador, pe tenondegua guive oñembohasávo imperio apyka Constantino rupive, heta jey oguereko Roma emperador-pe hembiporavo ha hekoviarã ramo. Ha Constantinopla rekove paha oñembohekopyrékuri ambue ára guasurã, ha ambue trompéta-kuéra rupive voi oñemomarandu. Kuarahy, jasy ha mbyja-kuéragui, ko’ág̃a peve pe mbohapyha pehẽngue añónte oñenupã.”
“Pe Irundy Vómbape paha ñemohu’ãrã he’ise pe Tetã Mburuvicha Guasu Kuarahyreikegua oñemyatyrõ jeýtaha amo gotyove: ‘Ára nohesapéiva’ekue pe mbohapyha pehẽngue hi’ãgui, ha pyhare avei upéicha.’ Mburuvicha reko civil rehegua ñemomba’épe, Roma oiko Ravenna poguýpe, ha Italia oiko peteĩ tetãvore oñemomba’epyréva pe Tetã Mburuvicha Guasu Kuarahyresẽgua rehe. Péro, ambue profesía rehegua porãve hag̃uáicha, ta’anga kuéra ñemomba’e ñangareko tenonde voi ombohovái vai ete hag̃ua pe papa ha pe mburuvicha guasu pokatu espiritual ha temporal; ha, ome’ẽvo pe pápape opa pokatu umi tupao ári, Justiniano omoĩ ipo pytyvõrã pe papado poguasu ñemotenondépe, upe rire oguerekóva’ekue pokatu omoheñóivo hag̃ua mburuvicha guasu kuérape. Ñandejára ára 800-pe, pe papa ome’ẽ Carlomagno-pe pe téra ‘Romaguakuéra Mburuvicha Guasu’.” —Keith. Upéi upe téra oñembohasa jey Francia ruvicha guasúgui Alemania ruvicha guasúpe. Ha Mburuvicha Guasu Francisco Mokõihápe, ko mombe’upyrã rei jepe oñemboyke ipahápe ha opa ára g̃uarã, agosto 6, 1806.” A. T. Jones, The Great Nations of Today, 54.