Rohechakuaa kuri Jeremías, capítulo cincuenta, pe artíkulo mboyveguápe, ha upe pasáhepe pe juicio Babilonia ári, oñepyrũva pe léi domingo oúta hag̃uápe pya’e Estados Unidos-pe ha opa Tupã pochy reheve. Pe juicio ejecutivo ha’e pe ára Jehová venganza rehegua, ojehechaukava’ekue Jerusalén ñehundi rupive áño 70 d.C.-pe. Jerusalén ñehundi Roma ojapova’ekue 70 d.C.-pe, ojehechauka raẽva’ekue Jerusalén ñehundi Nabucodonosor omotenondéva rupive. Mokõivéva oñondive ome’ẽ mokõi testígo pe Juicio Ejecutivo rehegua pe kuña itavýva Tirogua, ha’éva avei pe kuña itavýva Apocalipsis capítulo diecisiete-pe.
Jeremías oikuaauka ñandéve pe Ñandejára vengánsa ojejapóramo Babilonia moderna ári, oñepyrũvo pe pya’e ou hag̃uáicha léi domingo reheve, “Umi ára-pe, ha upe tiémpope, he’i Ñandejára, ojehekáta Israel rembiapo vai, ha ndaiporimo’ãi; ha Judá angaipa, ha ndojejuhumo’ãi: che aperdonáta umi che añongatúva.” Umi ára-pe, pe sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ojejapopáma vaʼekue.
—Mba’épa pejapo, peẽ pehẽnguekuéra, ko tembiapo tuichaitépe ñembosako’i rehegua? Umi ojoajúva ko yvy arapýre ogueroike ipype pe molde yvygua ha oñembosako’i pe mymba ñaña marka hag̃ua. Umi ndojeroviáiva ijehe, umi oñemomichĩva Tupã renondépe ha omopotĩva iángakue añetegua rupi iñeñe’ẽrendúvo, ko’ãva ohupyty pe molde yvagagua ha oñembosako’i Tupã sello hag̃ua iñakã renondépe. Oúvo pe decreto ha oñemoĩvo pe sello, ikarakterkuéra opytáta potĩ ha marã’ỹva opa ára g̃uarã. Testimonies, volumen 5, 216.
Pe juicio ejecutivo oñepyrũ pe mokõiha ñe’ẽme Apocalipsis kapítulo dieciocho-pegua, upéva ohenóiva kuimba’e ha kuñanguérape okañy hag̃ua Babilóniagui, ha Jeremías he’i: “og̃uahẽma ijára, pe ára oñembopupyrãha chupekuéra. Pe ñe’ẽ umi okañýva ha osẽva Babilonia retãgui, omombe’u hag̃ua Sión-pe Ñandejára ñande Jára ñembyepoti, itémplo ñembyepoti. Pembyaty umi hu’ỹva Babilonia rehe: mayma peẽ peipykúva pe hu’y, pemoĩ pende táva hese jerére; ani hag̃ua avave okañy chugui: peme’ẽ chupe hembiapo hag̃uaicha; opa mba’e ojapova’ekueicha, pejapo chupe.” Ijovake oñemboguata umi “hu’ỹva” rupive. Pe ñe’ẽpy peteĩha Escritura-kuérape peteĩ hu’ỹva rehegua ha’e Ismael rehegua.
Ha Tupã ohendu pe mitãrusu ñe'ẽ; ha Tupã remimbou ohenói Hágar-pe yvágagui, ha he'i chupe: Mba'épa oiko ndéve, Hágar? Ani rekyhyje; Tupã niko ohendu pe mitãrusu ñe'ẽ upépe oĩhápe. Epu'ã, ehupi pe mitãrusu, ha ejoko nde pópe; che niko ajapóta chugui peteĩ tetã guasu. Upéi Tupã oipe'a hesakuéra, ha ha'e ohecha peteĩ ykua y; ha oho, omyenyhẽ pe hyru ýgui, ha omongaru pe mitãrusu. Ha Tupã oĩ pe mitãrusu ndive; ha okakuaa, ha oiko pe desiértope, ha oiko peteĩ hu'y peteĩva. Génesis 21:17–20.
Pe “ára pe yvyryrýi guasu” Apocalipsis kapítulo once-pe ohechauka ñepyrũme juicio ejecutivo pe kuña rekove vai Roma-pegua ári, oñepyrũva pe arapokõindy léi oúta hag̃uáicha Estados Unidos-pe. Pe “ára”-pe “pe mbohapyha ñembyasy ou pya’e. Ha pe porundyha ánhel osapukái.” Pe mbohapyha ñembyasy ha’e pe séptima trompéta. Ha’e umi arquero Islám-gua ojeporúva ogueru hag̃ua Ijuicio umi omoañetéva pe pópere autorida marka (domingo ñemomba’e guasu), ha opersegíva umi omomba’éva Tupã autorida marka (sábado ñemomba’e guasu).
Lucas capítulo veintiuno-pe, Jesús ombohováivo umi temimbo’e porandukuéra Jerusalén ha pe Templo ñehundíre, ome’ẽ peteĩ tembiasakue ñemombe’u oikova’ekue añetegua, ha upéva avei orrepresenta umi ára pahápe rembiasakue. Ha’e omombe’u umi “ára jehepyme’ẽ rehegua”, ha upéva va’ekue peteĩ mba’e profético esencial imba’éva hembiapo Mesías ramo, ha upéva ha’e ohechauka hembiapo ñepyrũrãme omoñe’ẽvo maranduhára Isaías kuatia guive pe iglesia Nazaret-pe. Pe marandu ojejapóva Nazaret-pe, ha pe pasáhe Isaías-gua, ndaha’éi va’ekue añoite hembiapo rehegua, síno avei hemimbo’ekuéra marandu rehegua, ha iñambuevévo, pe tembiapo ha ministerio pe movimiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
Tupã Ñandejára Espíritu oĩ che ári; Ñandejára che moĩ porãgui amombe’u hag̃ua marandu porã umi imboriahúva-pe; chembou hag̃ua aipohano umi korasõ ojeityva’ekuépe, aikuaauka hag̃ua sãsõ umi prisionérape, ha jepe’a umi ñembotýgui umi oñeñapytĩvape; aikuaauka hag̃ua ary ojerohoryha Ñandejára rehegua, ha ore Jára ñeporombojekovai ára; amokyre’ỹ hag̃ua opa umi hasẽvape; amoĩ hag̃ua umi Sión-pe hasẽvape, ame’ẽ hag̃ua chupekuéra porãmba tatatĩ rendaguépe, vy’a ñandy olívo rehegua jehasa asy rendaguépe, ha ñemomba’eguasu ao py’aro pohýi rendaguépe; ikatu hag̃uáicha oñembohéra chupekuéra tekojoja yvyramáta, Ñandejára ñotỹmby, ha’e oñemomba’eguasu hag̃ua. Ha’ekuéra omopu’ãta umi yvy ojehejarei yma guive, omyatyro jeýta umi tenda oñehundiva’ekue yma, ha omoheñói jeýta umi táva ojeityva’ekue, umi ñehundi heta ñemoñarerã pukukue rehegua. Ha umi pytagua oñembo’ýta omongaru hag̃ua pende ovecha aty, ha umi ambue tetã ra’ykuéra pende rembiapo yvýpe ha pende parrál rehegua apohareta. Peẽ katu peñembohérata Ñandejára pa’ikuéra; tapicha he’íta pende rehe: Ore Jára rembiguái. Pe’uéta umi tetã ambue mba’ereta, ha peñembotuicháta hikuái mimbipa rehe. Pende tĩndýre, pehupytýta mokõi jey; ha pende ñemotĩ rendaguépe ovy’áta hikuái ipórsion rehe; upévare, ijyvýpe oguerekóta mokõi jey; vy’a opa’ỹva oĩta hesekuéra. Che, Ñandejára, ahayhu tekokatu; ndaija’éi mondaha tatapy mymbajuka reheve; amohendáta hembiapo añetegua rehe, ha ajapóta hendivekuéra peteĩ ñe’ẽme’ẽ opa’ỹva. Ha iñemoñarekuéra ojekuaáta umi tetã ambue apytépe, ha ita’ýra haitajýra kuéra umi tetãnguéra apytépe; opa umi ohecháva chupekuéra ohechakuaáta hikuái, ha’ekuéraha pe ñemoñare Ñandejára ohovasáva. Avy’aitereíta Ñandejára rehe; che ánga ovy’áta che Jára rehe; ha’e chemondegui pysyrõ ao reheve, chejaho’i tekojoja ao puku reheve, peteĩ noviomimi oguerekóva jeguaka rami, ha peteĩ novia oñembojegua hag̃ua ita jeguaka reheve rami. Yvy oguenohẽháicha hoky pyahu, ha ñotỹha omynerõháicha umi mba’e oñeñotỹva ipype; upéicha Tupã Ñandejára omynerõta tekojoja ha ñemomba’eguasu opa tetã renondépe. Isaías 61:1–11.
Umi ciento cuarenta y cuatro mil oñembotyva’ekue Ezequiel capítulo nueve-pe, ha’e umi oñembyasyva’ekue pe angaipa rehe tupaópe ha yvy ariguápe. “Pe áño oñemoneĩva Ñandejáragui, ha ñande Tupã ñeporombojovake ára,” ha’e upe ára umi oñembyasyva’ekue Sión-pe oñembopy’aguapýha, ha oiko hag̃ua “tekojoja yvyramáta” ramo “omomba’eguasu hag̃ua Ñandejárape.” Ha’ekuéra omomba’eguasu Ñandejárape, pórke “umi ára-pe ha upe ára jave, he’i Ñandejára, ojeheka-ta Israel rembiapo vaikue, ha ndaipóri-mo’ãi.” Umi oñembyasyva’ekue ha’e umi oñembotyva’ekue, ha ha’ekuéra hína umi “omopu’ãtava umi ymaguare tenda oñehundipa va’ekue,” umi “opu’ãjeytava umi ñehundi yma guaréva, ha” umi “omyatyrõtava umi táva oñehundíva, umi ñehundi heta generación pukukue guaréva.” Ha’ekuéra “oñembohérata Ñandejára Pa’i kuéra,” ha tapicha kuéra ohenóita chupekuéra “Ñande Tupã Ministro kuéra.”
Pe cien cuarenta y cuatro mil hekojoja oĩ hag̃ua “opa tetãnguéra renondépe”, oñemopuʼã vove hikuái peteĩ poyvi ramo pe yvy oryrýi guasu aravópe. Itekojoja ojegueru hag̃ua mbeguekatúpe, “yvy oguenohẽháicha heñói, ha jardín ojapoháicha umi mbaʼe oñotỹva ipype okakuaa hag̃ua; upéicha Ñandejára Tupã ojapóta tekojoja ha jerovia hag̃ua osẽ hag̃ua”. Cien cuarenta y cuatro mil ñembyasýi oñepyrũ kuri ama paha oguahẽrõ guare 1 jasyporundy, 2001-pe. Upérõ ae umi yvy raʼỹi oñeguenohẽ. Isaías ohechauka arakaʼe umi heñói osẽ.
Ha’eteháicha, osẽvo, nde rembohováita chupe; ha’e ojoko yvytu pohýi asýva pe yvytu kuarahyresẽgua ára. Upévare ojeipe’áta Jacob rembiapo vai; ha kóva hína opa hi’a pe hembiapo angaipa ojeheja hag̃uáicha; ha’e ojapóramo opa pe altar ita-kuéra itakyesa’ỹicha oñembyaipa hag̃uáicha, umi yvyra marangatu ha ta’anga kuéra ndopytamo’ãi. Isaías 27:8, 9.
“Yvytu kuarahyresẽgua ára”pe, ha’éva I “yvytu hatã” “ojokóva”, umi yvyra pyahu “hokývo” oñepyrũta ama “ojejáiramo” jave. “Ojoko” he’ise ojejokoha. Umi irundy yvytu ojejokóramo umi irundy ánhel rupi Apocalipsis kapítulo siete-pe, oñepyrũ umi cien cuarenta y cuatro mil jehechakuaa hag̃uaha. Upe jave ama pahague oñepyrũ “omosarambi” hag̃ua moderación-pe, pórke pe ñe’ẽ “medida” upe versíkulope he’ise moderación. Pe oñepyrũrãme umi cien cuarenta y cuatro mil jehechakuaa hag̃uaha ára pukukue, ama pahague ojeja, ha pe paha gotyo pe ára pukukuepe ndaha’éi medida reheve.
“Pe ñehẽngue guasu Tupã Espíritu rehegua, omoexakãva yvy pukukue ha’eñoite heko mimbipa reheve, ndohúi mo’ãi ñanderehe peve jajuhu peteĩ tavayguakuéra hesakãmbyrýva, oikuaáva jehasa rupive mba’épa he’ise ñamba’apo joajúpe Tupã ndive. Jaguereko vove ñe consecración kompletoite, py’aite guive, Cristo rembiapópe g̃uarã, Tupã ohechakuaáta upéva oñohẽvo I Espíritu ñande ári mba’eve’ỹme; ha katu kóva ndajajuhumo’ãi aja tuichavéva pe iglesia pegua ndaha’éi mba’apohára joajúpe Tupã ndive. Tupã ndaikatúi oñohẽ I Espíritu ojehecha hag̃uáicha tekotevẽ’ỹ ha jeipotase hag̃uáicha ojehecha porã jave; oisãmbyhy jave peteĩ espíritu, ñe’ẽme oñemoĩrõ, oje’éta upéicha Caín rembováipe,—‘Che piko che ryvy ñangarekoha?’ Pe añetegua ko ára pegua, umi techaukaha hetave ha hetave ojekuaáva opa hendáicha, ohechaukáva opa mba’e paha hi’ag̃uimaha, ndaikatúiramo omombáy umi okeva’ekue mbarete umi he’íva oikuaa pe añetegua, upéicharõ pytũ oñemoĩta ko’ã ánga ári pe tesakã ohesapéva’ekue hendive joja hag̃uáicha. Ndaipóri ni michĩmi peteĩ mba’e hag̃uáicha ikatu hag̃uáicha ojeporu hag̃ua ñemomandu’a ramo iñakãre’ỹ rehe, ikatúva ogueru Tupã renondépe pe ára guasúpe pe jepapaha paha rehegua. Ndaipóri mo’ãi mba’eve hag̃ua oje’e hag̃ua mba’érepa ndoikói, noguata, ha nomba’apói pe tesakãme pe añetegua marangatu Tupã Ñe’ẽ rehegua, ha péicha ohechauka hag̃ua peteĩ arapýpe angaipa pytũ ombyaíva, heko rupive, porayhu añete reheve, ha kyre’ỹ rupive, pe evangelio pu’aka ha añeteha ndaikatuiha oñembotovévo.” Review and Herald, July 21, 1896.
Pe ára de prueba ama’ẽ okẽ guasu pahaguéva ha pe sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua oñepyrũ pe medida reheve pe derramamiento Espíritu Santo rehegua, pe trígo ha cizaña oguahẽma rupi pe cosecha ára peve. Pe ama’ẽ ogueru mokõive atykuérape hi’aguĩmbaitépe, ha upéi pe ára de prueba pahápe pe trígo ha pe cizaña oñemboja’o, ha pe trígo upérõ “oikuaáta experiencia rupive mba’épa he’ise ser laboreros juntos con Dios”. Upérõ “orekóta consagración entera, completa ha korasõ pukukue Cristo servicio-pe; Tupã ohechakuaáta upéva peteĩ derramamiento I-Espíritu rehegua sin medida rupive.”
Pe “ára yvytu kuarahyreike mbarete” og̃uahẽkuri 11 jasyporundy 2001-pe, ha Habacuc ñemongeta pe marandu py’aguapy ha tekorosã japu rehegua, pe ama pyahu pahápe guare marandu rehegua, oñembojoja hag̃ua pe marandu ohechauka hag̃uáicha Ñandejára vengeance ára, upépe oñepyrũ. Upérõ umi ka’avo, trigo ha ñana mokõivéva, oñepyrũ hoky ha oguenohẽ hi’a, pe ohechaukátava hikuái pe huísiope pe arapokõindy léi oúmbyrýva guive.
“Jey, ko’ã parábola ombo’e ndaiporiha tiempo de gracia pe juicio rire. Oñemohu’ã vove pe tembiapo evangelio rehegua, upepete oiko pe jepe’a umi imarangatúva ha umi ivaívagui, ha peteĩteĩ aty rekove paha opyta tapia hag̃ua oñemoĩmbyréma.” Christ’s Object Lessons, 123.
Peteĩ aty oñesũ kuarahýre Ezequiel capítulo ocho-pe, ha ambue katu ohupyty Tupã sello Ezequiel capítulo nueve-pe. Lucas capítulo veintiuno-pe, Cristo omombe’u mávapa hína umi ciento cuarenta y cuatro mil, ha omoĩ peteĩ techaukaha ohechaukáva ko yvy rembiasakue pahápe oikóva generación paha. Ha’e ohechauka pe techaukaha umi cristiano-kuéra oikuaava’erã ikatu hag̃uáicha okañy Jerusalén ñehundígui.
Ha pehecháramo Jerusalén ojeháva ñorairõhára atykuéra reheve, upéicharõ peikuaa hag̃ua hi’aĝuĩmaha iñembyai. Upérõ umi oĩva Judea-pe toñani yvytykuéra gotyo; ha umi oĩva ipype tosẽ okápe; ha umi oĩva ñu rupi ani toike upépe. Ko’ã ningo hína ára ñepyrũmby rehegua, opa umi mba’e ojehaíva oñemoañete hag̃ua. Lucas 21:20–22.
Jesús ohechauka, “línea ári línea”, hetave marandu profétikova pe techaukaha rehegua; péva ningo umi iñe’ẽ oñemboguata ndaha’éi Lucas rupive añoite, ha katu avei Mateo ha Marcos rupive.
Ha ko marandu porã reino rehegua oñemombeʼúta opa ko yvy ape ári peteĩ testimónio-rã opa tetãnguérape g̃uarã; ha upéi og̃uahẽta paha. Pehechávo upévare pe mbaʼe jeguaru ñembyai rehegua, oñeʼẽ hague Daniel maranduhára rupi, oñemboʼyha pe tenda marangatúpe, (omoñeʼẽva, toikũmby:) upéramo umi oĩva Judéape toñani yvytýpe. Mateo 24:14–16.
Ha pe evangelio ojekuaava’erã raẽ opa tetãnguéra apytépe. Ha ára pene rerahahápe ha pene me’ẽmbotahápe, ani pejepy’apy voi mba’épa pe’éta rehe, ni peñembosako’i hag̃ua upevarã; ha upe aravópe peẽme oñeme’ẽva, upéva peje; ndaha’éi ningo peẽ peñe’ẽva, pe Espíritu Santo katu. Upérõ pe irmão ome’ẽta irmãope omano hag̃uáicha, ha túva ta’ýrape; ha ta’ýrakuéra opu’ãta itúva ha isýre, ha omoingéta chupekuéra jejukápe. Ha opa tapicha penderayhúta’ỹ che réra rehehápe; pe ogueropu’akáva katu ipaha peve, upéva ojesalváta. Ha pehechávo pe mba’e ñehundi hag̃uagua, Daniel maranduhára he’iva’ekue, oĩha hendápe ndohendái hag̃uápe, (toikuaa upe omoñe’ẽva,) upérõ umi oĩva Judea-pe toñani yvytykuérape. Marcos 13:10–14.
Mokõi aty paha pahápe mboyve, ha’éva “ára jehepyme’ẽ rehegua” ñembyaty paha ha hekoitéva oñekumpli hag̃ua mokõi aty ári, pe marandu porã Reino rehegua tekotevẽ oñemombe’u ha oñemoherakuã opa tetãnguéra apytépe. Pe marandu porã oñeme’ẽ umi tetãnguérape pe léi domingo oútavape pya’e Estados Unidos-pe, upépe umi cien cuarenta y cuatro mil oñemopu’ãramo peteĩ techaukaha ramo. “Ára jehepyme’ẽ rehegua” ohechauka pe ára pukukue pe Juicio Ejecutivo kuña rekovai Babilonia guigua rehegua, oñepyrũva pe léi domingo Estados Unidos-pe ha opa peve Miguel oñembo’y jave ha pe ñeha’arõ yvypóra rehegua oñemboty, ha Tupã pochykue oñeñohẽ umi mokõi aty paha ári.
Pe peve oĩva hína pe “aravo” Marcos ohechauka va’ekue, ha pe “aravo” pe “yvy oryry guasu” rehegua, ha pe “aravo” umi diez mburuvichakuéra oñemoĩ hag̃ua ome’ẽ hag̃ua hikuái iporundyha reino papadórpe. Pe ipahaguéva ánga omoneĩ rire pe evangelio oñemyasãiva opa tetãnguéra peve, pe tiempo de gracia oñemboty, ha Tupã poxy oñeñohẽ opa poriahuverekore reheve. Upe peve oñepyrũ pe evangelio oñeñemoherakuã jave opa tetãnguéra peve, pe poyvi oñemopu’ãvo; ha opa pe ipahaguéva tapicha ombohovái vove pe marandu evangélico oñemyasãiva, oñepredikáva ha oñepublikáva pe poyvi rupive. Upe peve hína umi “ára pokarẽ rehegua.”
Lúkaspe, capítulo veintiúnape, Jesús ohechauka hína upe tembiasakue, ha’e ohechauka hag̃ua pe generación paháva, omanotamo’ãva’ỹ ijuvyjey mokõiha mboyve. Ha’e ohechauka peteĩ techaukaha, oñerrepresentáva pe ñemongy’a ombyaíva ramo, oñe’ẽ hague rehe Daniel maranduhára. Pe techaukaha ha’e pe ñemongy’a ombyaíva oñembo’y jave pe “tenda marangatu”-pe, ha oĩ jave “oñembo’yva’erã’ỹhápe”, ha upéva avei ha’e Jerusalén ojejere jave “ehérsitokuéra reheve.”
Áño 66-pe Jerusalén oñemongora vaʼekue ehérsito-kuéra rehe Cestio rupive, umi kristiáno oĩva Jerusalénpe osẽ pe távagui, ha Hermana White heʼi ni peteĩ kristiáno ndojejukái hague upe ñehundípe ipahápe ojejapóva áño 70-pe. Cestio omoñepyrũ peteĩ jejoko, ha upéi ojeipeʼa jevy, ojekuaaʼỹre mbaʼérepa upéicha ojapo, ha umi kristiáno oĩva pe táva ryepýpe osẽ, oñemoĩ porãvo pe ñeñemongeta rehegua techaukaha ndive. Áño 70-pe Tito omohuʼã pe ñehundi, peteĩ jeyve omoĩ jey rupi jejoko. Cestio jejoko vaʼekue haʼe pe ñepyrũ pe oñehenóivape Primera Guerra Judeo-Romana, ha pe jejoko ha ñehundi Tito oguerujapóva haʼe pe ipaha pe Primera Guerra Judeo-Romanape.
Pe historia pukukue ohasa mbohapy ary ha mbyte, oñepyrũ ha opa peteĩ ñemongora reheve, ha iñepyrũrã oguereko peteĩ techaukaha Tupã tavayguakuérape g̃uarã. Umi tembiasakue Cristo ohechauka vaekue “Tupã ñeporombojevy ára” ramo, ha upéva vaekue peteĩ mba’e ha’e oikuaaukava’erãva hembiaporãme. Umi ára orrepresenta pe huísio ejecutivo pe kuña rekovéva Roma guigua ári, oñepyrũva pe léi domingo hi’aguĩmbáva guive, ha opa yvypóra gracia ára oñembotývo. Pe huísio ejecutivo ñepyrũme pe kuña rekovéva Babilonia guigua ári, umi cien cuarenta y cuatro mil oñemopu’ã peteĩ poyvi ramo, ha upéva hína peteĩ techaukaha. Tupã ovecha aty ambue ohechávo pe techaukaha, osẽva’erã hikuái Babilóniagui, ha hekove vai hag̃uarã ojekuaaukava’ekue Jerusalén ñehundípe.
Rohesakãta jajepy’amongeta Lucas capítulo mokõipa peteĩha rehe pe artículo oúvape.