Koʼẽva oñeñandu hag̃ua kuarahy, jasy ha mbyjakuéra rehegua techaukaha kuéra ñemohuʼã, ojehechauka porãma historiadorkuéra rupive, Adventismo pionerokuéra rupive ha Hermana White jehaipykuéra rupive. Oĩ techaukaha Jesús oñeʼẽva rehegua ndahaʼéiva oporojekuaave hag̃uáicha ambuéicha. Saʼi ohechakuaa “tetãnguéra jejopy vai” oúva “yvy ape ári” oguereko hague peteĩ ñemohuʼã específico. Ndoikuaaporãi mbaʼépa heʼise pe símbolo “yvágagui pokatu kuéra” oñemyakãhatãva, ojoavy hag̃ua pe yvy arigua pokatu kuéra ñemyakãhatãgui. Ha saʼi Adventista Laodicéagua oikũmby pe “ou” rehegua, “Yvypóra Raʼy oúva peteĩ araípe,” oñemohuʼã hague historia Milleríta-pe.

“Cristo ou jejuvy hag̃ua ára ha aravo ndajehechaukapái. Pe Salvador he’i hemimbo’ekuérape ha’e voi ndaikatuiha oikuaauka aravo oguahẽjeývo hag̃ua. Ha katu omombe’u oĩtaha mba’e oikótava ikatuhápe ha’ekuéra oikuaa hi’aguĩha ijuvy. ‘Oĩta techaukaha’, he’i, ‘kuarahýpe, jasy ha mbyjakuérape.’ ‘Kuarahy pytũmbýta, jasy ndaijatamo’ãi, ha yvágagui ho’áta mbyjakuéra.’ Yvy ári, he’i, oĩta ‘tetãnguéra jejopyrã, py’arãndy reheve; para ha y rembe’y osapukáita; ha umi kuimba’e py’a kangýta kyhyjégui, ha oha’arõgui umi mba’e oútava yvy ári.’”

“‘Ha ohecháta Yvypóra Ra'y oujúvo yvága arai ári pokatu guasu ha mimbipa tuicha reheve. Ha ha'e omondóta hemimboukuéra peteĩ turu tyapu guasu reheve, ha ha'ekuéra ombyatýta hemimbiporavopyrépe irundy yvytu guive, peteĩ yvága paha guive ambue peve.’”

“Ojekuaa kuarahýpe, jasýpe ha mbyjakuérape oñekumplíma. Upe guive yvyryrýi, ama guasu, y rembe’ýi tuicháva, mba’asy oporojukáva ha ñembyahýi hetave ohóvo. Umi mba’evaiete ñehundipa ivaivéva, tata ha ysyry guasu rupive, ojoapy pya’e porãme peteĩ rire ambue. Umi mba’evaiete vaiete oikóva arapokõindy guive arapokõindy peve ñe’ẽ hatãme ñañe’ẽmi ñandéve ñane’ẽme’ẽ hag̃ua, he’ívo ipaha hi’aguĩmaha, ha peteĩ mba’e tuicha ha añetehápe ombojojaha’ỹva pya’eterei tekotevẽhápe oikotaha.”

“Pe tiémpo de grásia ndopytamo’ãi heta arevéma. Ko’ág̃a Tupã oipe’a hína ipo ojoko va’ekue yvy ári. Are guive ha’e oñe’ẽ kuri kuimba’e ha kuñanguérape Ipy’aguasu Marangatu rupive; ha’ekuéra katu nohenduséi pe ñehenói. Ko’ág̃a ha’e oñe’ẽ ipuévlope, ha ko yvy ape ári, ijueheguigua jehukýpe. Ko’ã juísio ára ha’e peteĩ ára poriahuvereko rehegua umi ndorekóivape gueteri pa’ũ oikuaa hag̃ua mba’épa añetegua. Ñandejára oma’ẽta hesakuã porã reheve hese kuéra. Ipy’a poriahuverekóva oñemomýi; ipo gueteri ojepyso osalva hag̃ua. Hetaiterei oñemoingéta pe aty tekove hag̃uáme umi ko’ã ára paha peve ohendútava añetegua peteĩha jey.” Review and Herald, November 22, 1906.

Pe istória Millerita oñembojeykuéra pe letraite peve umi ára pahápe. Umi “señales” ohechaukáva’ekue pe ñeguahẽ ha pe tembiasakue pe ánhel peteĩha rehegua, ohechauka hag̃ua “señales” omarkáva pe ñeguahẽ ha pe tembiasakue pe ánhel mbohapyha rehegua. Opavave umi movimiento marangatu reformador-kuéra ojoja joajúvo pe movimiento pe ánhel mbohapyha rehegua umi ára pahápe.

“Yvy ape ári Tupã rembiapo ohechauka, ára guive ára peve, peteĩ joja oporomondýiva opaite reforma guasu térã movimiento religioso-pe. Tupã mba’éichapa omba’apo yvyporakuéra ndive, umi principio opyta tapia peteĩcha. Umi movimiento iñimportánteva ko’ág̃a rehegua oguereko ijojaha umi yma guaréndi, ha pe iglesia rembiasakue umi ára yma guarépe oguereko mbo’epy tuichaite mba’éva ñane tiempo-rã.” The Great Controversy, 343.

Pe tembiasakue ojehechaukáva pe ángel mbarete Apocalipsis dieciocho-pe, ha’e pe mbohapyha ángel, ha pe tembiasakue ojehechaukáva pe mbohapyha ángel rehegua oguata joja pe peteĩha ha mokõiha ángel rembiasakuére historia Millerita-pe.

“Ñandejára ome’ẽkuri Apocalipsis 14 marandu kuérape hendaguã marandu ñemombeʼupy rapepe, ha hembiapo ndojekoirivaʼerã ko yvy rembiasakue oñemboty peve. Peteĩha ha mokõiha ánhel marandu gueteri hína añetegua ko ára guarã, ha osẽvaʼerã ojoajúvo ko upe ouva ndive. Mbohapyha ánhel omomarandu iñeʼẽ hatãme. ‘Koʼã mbaʼe rire,’ heʼi Juan, ‘ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu, ha yvy oñesape hag̃ua hendy hag̃ua iglória reheve.’ Ko tesape mbaretepe, mbohapyve marandu tesape oñembojoaju.” The 1888 Materials, 803, 804.

Pe ánga peteĩha ha mokõiha rembiapo, ojoajúva ánga mbohapyha rembiapóre, ojehechauka avei umi pa virhén ñemoha’ãngápe.

“Py’ỹi oñemombe’u chéve umi pa’ũ tenondegua rehegua, umi pa virhen rehegua, po apytégui arandu ha po tavýva. Ko pa’ũmby oñekumpli va’ekue ha oñekumplíta peve he’iháichaite, oguerekógui peteĩ aplicación especial ko árape guarã, ha, pe marandu mbohapyha ánhel reheguáicha, oñekumpli va’ekue ha opytáta oñepresenta hag̃ua añetegua ko’ág̃agua ramo pe ára pahá peve.” Review and Herald, 19 de agosto de 1890.

Pe tembiasakue ojehechaukáva Apocalipsis capítulo diezpe, pe lívro de Apocalipsispe, ojehechauka ramo umi siete truénoramo, ha umi siete trueno ohechauka umi mba’e oikova’ekue pe tembiasakue jave umi Milleritakuéragui, upéva ha’ékuri pe tembiasakue umi marandu peteĩha ha mokõiha ángel-kuéra rehegua. Umi siete trueno avei ohechauka “mba’e oikótava tenonderã” ojehúva umi ára pahápe, ha umíva oñemyenyhẽ peteĩchagua “ordenpe” ojehu haguéicha pe tembiasakue jave umi Milleritakuéragui.

“Pe tesakã poravopyre oñeme’ẽ vaʼekue Juánpe ha ojehechauka vaʼekue umi siete truéno rupive, haʼe vaʼekue peteĩ ñemombeʼupaite umi mbaʼe oikótava pe peteĩha ha mokõiha ánhel marandu guýpe. …

“Ko’ã siete truéno oñehenduka rire ijayvu, pe ñe’ẽmondo ou Juanpe Daniel-pe guarãicha pe lívro michĩ rehegua: ‘Emboty ha eñongatu umi mba’e he’i va’ekue umi siete truéno.’ Ko’ãva oñe’ẽ umi mba’e oikótavare tenonderã, ha upéva ojehechaukáta hekópe ha iñorden-pe.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 971.

Opaite umi movimiento reformador ojoja ojuehe, ha oñembyatyva’erã “línea ári línea,” ohechauka hag̃ua pe movimiento reformatório paha umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe parábola umi diez vírgenes rehegua ohechauka Tupã tavayguakuéra experiencia hyepypegua pe movimiento Millerita-pe ha pe movimiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.

“Mateo 25-pe oĩva pa virheni rehegua ñe’ẽtekuaa avei ohechauka umi Adventista tavaygua rembiasakue.” The Great Controversy, 393.

Mokõivéva ha marandu mokõive pe mileríta kuéra ha umi cien cuarenta y cuatro mil ojehechauka pe mbohapy ánhel Apocalipsis catorce-pe.

«Che areko vaʼekue oportunida iporãitereíva ahupyty hag̃ua peteĩ experiencia. Che areko vaʼekue experiencia peteĩha, mokõiha ha mbohapyha ánhel marandupe. Umi ánhel ojehechauka ovevéva yvága mbyte rupi, omoherakuãvo ko yvy ariguápe peteĩ marandu ñeñangarekorã, ha oguerekóva peteĩ relación directa umi tapicha oikóvare ko yvy rembiasakue paha ára pukukue. Avave ndoikuaái koʼã ánhel ñeʼẽ, pórke haʼekuéra peteĩ símbolo ohechaukáva Tupã tavayguakuérape ombaʼapóva peteĩ ñeʼẽme yvágapegua arapýndi ndive. Kuimbaʼe ha kuña, Tupã Espíritu omyesakãva ha oñembosantifikáva añeteguápe rupive, omoherakuã umi mbohapy marandu ijapytepekuéra hekopete.» Life Sketches, 429.

Umi mbaʼe profétiko ojehechaukáva Apocalipsis kapítulo diez-pe ojehechauka umi siete trueno rupive. Umi mbaʼe ojehúva omombe’u moõpa pe divíno ojoaju pe humano ndive. Umi “señal” Cristo ohechauka vaʼekue Mateo kapítulo veinticuatro-pe, Marcos trece-pe ha Lucas veintiuno-pe, ohechauka umi “señal” omoñepyrũ vaʼekue pe movimiento Millerita ha ohechauka peteĩ testimonio paralelo pe movimiento ogueraháva umi ciento cuarenta y cuatro mil rehegua. Umi ciento cuarenta y cuatro mil ndoikuaái mano, ojehechaukaháicha Enoc ha Elías rupive. 11 de septiembre de 2001, pe “señal” Cristo ohechauka vaʼekue oporomarca hag̃ua oguahẽmaha pe generación paha ko yvy rembiasakue rehegua, ojehechauka Lucas kapítulo veintiuno-pe. Oĩ hag̃ua upe aty apytépe, ojehechaukáva Enoc ha Elías rupive, ha oñehenóiva umi ciento cuarenta y four mil, tekotevẽ ojehechakuaa pe “señal” ha opa mbaʼe upeva ohechaukáva.

Upéi Jesús ogueraha rire Hemimbo’érape umi “señal” rembiasakue rupi, umi omoñepyrũva’ekue pe movimiento Millerita, upéi Ha’e omokyre’ỹjey ha ombotuichave Itestimonio histórico, omoĩvo pype peteĩ parábola ohechaukáva pe tembiasakue peteĩchagua.

Ha haʼe omoñeʼẽ chupekuéra peteĩ parávola: Pehecha pe ígo, ha opaite yvyramáta; oñepyrũvo hoky pyahu, pehechávo peikuaa pendejehegui voi ára haku oñembotýmaha. Upéicha avei peẽ, pehecháramo koʼã mbaʼe oiko hag̃uáicha, peikuaavaʼerã Ñandejára Rréino hiʼag̃uimaha. Añetehápe haʼe peẽme: Ko generación ndohasamoʼãi, opa koʼã mbaʼe oñekumpli mboyve. Yvága ha yvy ohasáta; che ñeʼẽnguéra katu ndohasamoʼãi. Lucas 21:29–33.

Jesús oñepyrũ pe parábola omoĩ porãvo peteĩ jehechakuaa ojoavyva “pe higuéra” apytépe, peteĩteĩme, ha “opa yvyramáta” apytépe. “Pe higuéra” ha’e pe tavayguakuéra joajupy rehegua, umi ára pahápe ha’éva Adventismo Laodiceagua, omombe’úva ijehe ha’eha Tupã tavayguakuéra hembýva. Ambue “yvyramáta” katu ha’e umi tetã ambuegua.

“Pehechakuaa pe ígo yvyramáta higo ñemoñare’ẽ, ohechaukáva tetã judío-pe, oñemomorotĩva hogue reheve ñemombeʼu año rehe, ha katu ndaipóri hiʼa ipype. Pe jejaʼo oñemombeʼu pe ígo yvyramátare, ohechaukáva pe tekove moral, opensa ha oikovéva, Tupã ojahéiva, oikóva haguéicha umi judío ko mbaʼe rire cuarenta áño pukukue, ha upéicharõ jepe omano. Pehechakuaa, ambue yvyramáta, ohechaukáva umi gentil-kuérape, ndohoguéi. Ipirupa, ndojapói hag̃ua guaʼu oikuaa hag̃ua Tupãme. Ndeʼára gueteri ndoúi hiʼa hag̃ua.” Special Testimonies for Ministers and Workers, number 7, 59–61.

Pe Adventismo Laodiceayguáva ára pahápe oñemaldesi, pórke, jepe heʼi haʼeha Tupã tavaygua hembýva, iñemombeʼu ndaipóri hiʼa. Jesús ojapo mokõi ñeʼẽmondo ojoajúva, ha katu iñambuéva, upe pasáhepe. Haʼe ohechauka mbaʼéichapa ojoavy Tupã tavaygua oñemombeʼúva ha umi gentilkuéra, ndojeʼéiva omoĩha yvate Tupã léi, térã oguerekoha Espíritu de Profecía, haʼéva umi tekopyta ojehechakuaáva pe hembýva ára pahapeguápe, ha pe Adventismo Laodiceayguáva heʼíva omombaʼeha. Umi rogue ára pahápe orrepresenta pe ñemombeʼu ojejapóva haʼeha pe hembýva Juan ohechakuaáva Apocalipsispe.

“Yvy arigua retãnguéra ojehechauka vaʼekue ígo yvyramáta rogueʼỹ ha hiʼaʼỹva rupive. Yvy arigua kuéra oikoveʼỹ Tupã rehehápe, judío-kuéraicha avei; hákatu ndojeʼeivaʼekue hikuái oĩha Tupã ñemoaguĩme. Ndaijayhúi vaʼekue hikuái oñemombaʼeguasu hag̃ua peteĩ espiritualidad yvate rehe. Hesatũmbaiteʼỹ vaʼekue hikuái opa mbaʼépe Tupã rape ha hembiapokuéra rehe. Hendivekuéra ndoguahẽi gueteri vaʼekue ígo hiʼa ára. Ohaʼarõ gueteri hikuái peteĩ ára oguerútava chupekuéra tesape ha jerovia.” Signs of the Times, 15 de febrero de 1899.

Pe iñambue oĩva higuéra yvyramáta ha ambue yvyramáta apytépe, Cristo ome’ẽ kuri chupe ambue iñambue hag̃ua. Umi yvyramáta ipoty hag̃ua, umi hígo rehehápe, itiémpo iñambue vaʼekue umi tetã ambuegua yvyramáta ipoty hag̃uagui. Umi ára pahápe “mokõi ñehenói iñambuéva oñeme’ẽ umi tupãópe”, ha pe ñeʼẽ tenondegua pe ánhelgui Apocalipsis kapítulo dieciocho-pe, ohechauka pe ára pe ipoty hag̃ua osẽkuaa haguã umi cien cuarenta y cuatro mil rehehápe. Pe “mokõiha ñeʼẽ” Apocalipsis dieciocho-gua, orrepresenta arakaʼe pe ambue yvyramáta ipoty vaʼerã.

Cristo árape umi judío ha’e va’ekue pe ígo yvyra, ha umi gentil-kuéra ha’e va’ekue ambue yvyra-kuéra. Tembiasakue Millerita-pe umi protestánte-kuéra ha’e va’ekue pe ígo yvyra, ha umi Millerita-kuéra ha’e va’ekue ambue yvyra-kuéra. Umi ára pahápe, pe Adventismo Laodiceagua ha’e pe ígo yvyra ndaipóriha hi’a, oñemboykéva Jerusalén-gui (pe parrálatýgui), ha pe ciento cuarenta y cuatro mil ha’e umi ígo yvyra hi’áva. Tupã ra’ykuéra ambue, oĩ gueteri Babilonia-pe, oñerrepresenta umi gentil-kuéra ramo.

Peteĩ “gentil”, he’iséva rehe, ha’e peteĩ “pytagua”. Yvyramáta gentil-kuéra oke hína (omanóvaicha), ndoguerekói yvyra pyahu térã yva pe higueráta hokývo ha oikove jeývo jave. Peteĩ yvyramáta okeva’ekue ha’e peteĩ yvyramáta piru, ha umi Gentil-kuéra oñehenóirõ osẽ hag̃ua Babilóniagui, pe ñe’ẽ mokõiha rupive Apocalipsis kapítulo dieciocho-pe, upémarõ ha’ekuéra oiporavóta oñangareko hag̃ua sábado ára sieteháre ha oike hag̃ua pacto-pe Ñandejára ndive.

Ani hag̃ua pe pytagua ra’y, oñembojoajúva Ñandejárare, he’i hag̃ua: “Añetehápe Ñandejára chemboja’oite ipuéblogui”; ani avei pe eunuco he’i: “Péina, che aha’y’o.” Péicha he’i Ñandejára umi eunucope oñangarekóva che sábado kuéra rehe, oiporavóva umi mba’e chembovy’áva, ha ojokóva hatã che ñe’ẽme’ẽre: chupekuéra ame’ẽta che rógape ha che murálla ryepýpe peteĩ tenda ha peteĩ téra iporãvéva ta’ýra ha tajýra kuéragui; ame’ẽta chupekuéra peteĩ téra opa’ỹva, ndaikatumo’ãi oñembogue. Ha umi pytagua ra’ykuéra avei, oñembojoajúva Ñandejárare, oservi hag̃ua chupe, ha ohayhu hag̃ua Ñandejára réra, ha hag̃ua hembiguái kuéra, maymáva oñangarekóva sábado rehe ani hag̃ua omongy’a, ha ojokóva hatã che ñe’ẽme’ẽre; umívape aguerúta che yvyty marangatúpe, ha ambohoryta che ñembo’e róga ryepýpe; iñekuave’ẽapy hapy ha ijokuave’ẽ kuéra ojehechakuaáta che altar ári; che róga niko oñembohérata ñembo’e róga opa tetãyguápe g̃uarã. Isaías 56:3–7.

Peteĩ pytagua ha’e peteĩ “tetã ambuegua”, ha pe “mokõiha ñe’ẽ” ohenói chupekuéra osẽ hag̃ua Babilóniagui, ha oguerahaukáta chupekuéra Tupã yvyty marangatu hag̃uápe; upérõ ha’éta Chugui “marangatu” yvyty, pe trígo ha ñana vai ojei hag̃ua peteĩgui peteĩ, pe jehechajey rupive ojehechauka va’ekue pe “ñepyrũha ñe’ẽ” rembiasápe. Oguahẽ vove hikuái Ñandejára yvytýpe umi ára pahápe, umi tetã ambuegua ndaiporimo’ãvéima pytagua térã yvyramáta piru.

Kuarahy ha jasy iñypytũta, ha mbyja-kuéra ndohechaukamo’ãvéi hesakã. Ñandejára katu osapukáita Sióngui, ha omosẽta he’ẽ Jerusaléngui; ha yvága ha yvy oryrýita: Ñandejára katu ha’éta itavayguakuéra jeroviaha, ha mbarete Israel ra’ykuérape g̃uarã. Upéicha peikuaáta chehaha Ñandejára pende Jára, aikóva Siónpe, che yvyty marangatu ári: upérõ Jerusalén imarangatúta, ha ndaipóri mo’ãvéima pytagua ohasáva ipype. Joel 3:15–17.

Pe historia omoingéva, upe “mokõiha ñe’ẽ” ohenóiva Tupã aty ambuépe osẽ hag̃ua Babilóniagui, oguereko “techaukaha” ojehechauka vaʼekue Miller rembiapo aty rehegua techaukahakuérape. Mateo kapítulo veinticuatrope, Marcos kapítulo trecepe ha Lucas kapítulo veintiúnope oñemoĩ hag̃ua Cristo testimonio jahesareko hína hese. Umi mbohapy testígope peteĩteĩme peteĩva umi “techaukaha” oñemombeʼúva haʼe yvágagui mbaretekuéra oñemonguʼetaha; ha katu Joel ohechaukaháicha umi “techaukaha” ojekuaaukáva arakaʼépa Jerusalén oikóta “marangatu”, mokõivéva “yvága ha yvy oñemboryrýita.”

Joel ohechauka hína pe ñembotyguasu porãite umi “señal” oñepredikáva rehegua oikóva Jerusalén imarangatu jave. Upe ára ha’e pe Ñandejára omboykéma hague angaipa umi cien cuarenta y cuatro mil-gui, ha Laodicea iglesia ohasáma Filadelfia movimiento-pe. Upérõ pe sexto movimiento (Filadelfia) oiko pe octavo movimiento (Filadelfia)-ramo, upéva hína umi siete iglesias apytégui. Upérõ avei pe Iglesia Militante oiko pe Iglesia Triunfante-rõ. Pe Iglesia Militante ha’e peteĩ téra oñeme’ẽva Tupã iglésiape, oñemoheñóiva trigo ha cizaña-gui. Pe Iglesia Triunfante ha’e Tupã yvyty marangatu, “imarangatu”, ha “avave pytagua ndohasavéima hese.”

Pe umi pytu’ũme jehupytyrã pe techaukaha oñemopu’ãva, ha’éva pe Tupao Ipoguasúva, ha’éva pe “poapyha oúva umi pokõi apytégui”, ha’éva upe jave Jerusalén oĩha “marangatúramo”, oúma oñondive “techaukaha” ndive. Ikatu hag̃uáicha Jesús ome’ẽ Itavayguakuérape pe ñe’ẽryru ojehechakuaahápe pe “techaukaha” tekove térã ñemano rehegua, ohechauka hag̃ua pe sellado umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, Ha’e oiporu yvyramáta ha peteĩ yvyra rekove jere tee ombo’e hag̃ua upe mbo’epy iñimportantevéva.

“Cristo he’i va’ekue Ipuévlope ojesarekóke hag̃ua umi señal rehe ohechaukáva Ijeguataha, ha tovy’áke ohechávo umi mba’e rechaukaha oguahẽmava hína IRey ou hag̃uáva. ‘Oñepyrũvo ko’ã mba’e oiko,’ he’i, ‘peñakãrapu’ã ha pemopu’ã pende akã; pende jejopyrepy reñói hi’aguĩma rupi.’ Ha’e ohechauka va’ekue umi yvyramáta okakuaáva arapoty jave, ha he’i: ‘Ko’ág̃a hokuéra osẽvo, pehecha ha peikuaa pendejehegui voi verano hi’aguĩmaha. Péicha avei peẽ, pehechávo ko’ã mba’e oikóma, peikuaa pe Tupã Rréino hi’aguĩmaha.’ Lucas 21:28, 30, 31.” The Great Controversy, 308.

Yvyramáta Arapoty rehe oñepyrũvo hokuéra pyahu, Arahakúma oĩ hi’aguĩ hag̃uáicha.

Ohasa ára ojepe’a, araro’y paha og̃uahẽma, ha ñande nañañesalvái. Jeremías 8:20.

Yvyramáta hokýva ojekuaa hag̃ua pyhareve ára pyahu og̃uahẽma hague, ha upéi jaikuaa Kuarahy’arã hi’aguĩha, ha Kuarahy’arãme niko oñembyaty pe tembiapokue.

Pe iñenemygo omboñotýva chupekuéra ha’e pe Aña; pe ñemono’õ ha’e ko yvy arapa’u; ha umi mbyatýhára ha’e umi ánhel. Mateo 13:39.

Pe mbyajepyre oĩ ko mundo paha opávo. Umi yvyramáta oñepyrũ vove hoky pyahu, peikuaava’erã ko mundo paha hi’aguĩmaha.

“Peteĩ ñe’ẽ ñande Ruvicha oisãmbyhýva ndovaléi ojeporu hag̃uáicha omoñehundi ambue. Jepe avave ndoikuaái pe ára ni pe aravo ou haguã, ñanembo’e ha ñañejerure ñaikuaa hag̃ua araka’épa hi’aguĩ. Avei ñanembo’e hag̃ua pe imarandu’ỹre ñamboyke ramo iñemomarandu, ha ndajasegi térã ñambotavy ñaikuaa hag̃ua araka’épa hi’aguĩ ijeju, upéva ñandéve guarã omano hag̃uáicha oiko va’ekue umi oikóva Noé árape, ndoikuaái haguére araka’épa outa pe ysyry guasu.” The Great Controversy, 371.

Ñambojoapyta ñande estudio Lucas capítulo mokõipa peteĩ rehe pe artículo oúvape.

“Ahecha umi yvy arigua pokatu ko'ágã oñembokachĩha, ha umi mba'e oikoha peteĩ ordenpe. Ñorairõ, ha ñorairõ rehegua ñe'ẽ, kyse puku, ñembyahýi ha mba'asy vai, ko'ãva raẽ ombokachĩ umi yvy arigua pokatu; upéi katu Tupã ñe'ẽ ombokachĩta kuarahy, jasy ha mbyja kuérape, ha ko yvy avei. Ahecha umi pokatu oñembokachĩva Európape ndaha'éi, oĩháicha oikóva ombo'éva, umi yvága pokatu oñembokachĩva; ha'e katu umi tetã ipochyva oñembokachĩva.” Early Writings, 41.