Daniel kapítulo once-pehẽ versíkulo cuarenta ombojoaju yvy mymba ratĩ protestánte rembiasakue yvy mymba ratĩ republicano rehe. Mokõivéva ratĩ oñepyrũ 1798-pe, ha iñeʼẽtestimónio osegi pe léi domingo pyaʼe oútava Estados Unidos-pe peve. Mokõivéva ratĩme oñemeʼẽ vaʼekue peteĩ kuatia mokõi hendáicha, Tupãgui ou vaʼekue, ohaʼã hag̃ua peteĩteĩva ratĩ. Pe Biblia King James (Testamento Tuja ha Pyahu) ohaʼã vaʼerãkuri pe yvy mymba ratĩ religioso, ha pe Declaración de Independencia, ha pe Constitución de los Estados Unidos, ohaʼã vaʼerãkuri pe yvy mymba ratĩ político. Pe versíkulo cuarenta haʼe pe yvy mymba rembiasakue, ha iñeʼẽtestimónio histórico oñepyrũ 1776-pe, ha 1798-pe og̃uahẽvo, oñepyrũ omyenyhẽ hag̃ua hembiaporã ramo pe sexto rréino profesía bíblicape.
Jesús tapiaite ohechauka pe paha oñepyrũhápe rupive, ha Estados Unidos paha ojehechaukava’ekue iñepyrũmby rembiasakuépe. Pe ára pukukue ojepahatahápe Estados Unidos ojehechaukava’ekue Daniel 11, versíkulo mokõi-pe, upépe oñemoĩvo seis mburuvicha guasu, oñepyrũvo Ronald Reagan-gui. Reagan ha’e pe mburuvicha guasu peteĩha pe período pahápe pe mymba yvy arigua rembiasakue proféticogua. Upe período oñepyrũ va’ekue pe ára pahápe ary 1989-pe. Péro pe versíkulo mokõi oñe’ẽnte Reagan, Bush peteĩha, Clinton, Bush mokõiha, Obama ha Trump rehe. Oikotevẽ ambue línea ikatu hag̃uáicha oñemyenyhẽ pe rembiasakue oguahẽva pe léi dominical oúta hag̃uáicha pya’etereíva peve. Ary 1989 guive pe léi dominical oúta hag̃uáicha pya’etereíva peve ha’e peteĩ línea específica Daniel 11, versíkulo mokõi-pe.
1798 ohechauka pe ñepyrũha ha pe léi domingo rehegua ohechauka pe paha pe tembiasakue profétika yvypóra rembiapo mymbaguasu yvy pegua reheguaicha pe sexto reino-profecía bíblica-pe, ha 1798 ohechauka iñepyrũha. Mokõi siento ha mokõi pa ary oñepyrũva’ekue 1776-pe ha’e ambue línea profétika pe mymbaguasu yvy peguápe, omombe’úva peteĩ periodo oñepyrũva 1776-pe ha opa 1996-pe, pe marandu pe arandu oñemboty’ỹva 1989-pe oñemoañetévo térã oñemoheñóivo peteĩ forma oficial-pe. Umi mokõi siento ha mokõi pa ary ohechauka pe tenonderã América-pe ĝuarã, upépe iñepyrũme pe sãso pe tetãnguéra ruvicha Europa-pegua reko política-gui ha pe tupão rembiapo catolicismo rehegua, oñemombe’u va’ekue 1776-pe, ojeipe’áta pe léi domingo og̃uahẽmbotávo. 1776 guive 1989 peve ha’e peteĩ línea específica pe tembiasakue profétika pe mymbaguasu yvy peguápe.
Umi treinta ary 508 guive 538 peve ohechauka peteĩ período profético oúva mboyve pe papado oñemopyenda hag̃ua pe quinto reino ramo profecía bíblica-pe ary 538-pe. Estados Unidos omohenda porãmbaitéta pe ta’ãnga mymba rehegua pe léi domingo oguahẽmbotaitévape. Pe período treinta ary pukukue ñembosako’ígui pe papado ñemopyendarã ary 538-pe, ha’e peteĩ mba’e pe ta’ãnga mymba papal rehegua apytépe. Oĩkuri peteĩ período ñembosako’i rehegua ogueraháva 1798 peve, upérõ pe mymba yvy rehegua oguapy pe tróno ári pe sexto reino ramo profecía bíblica-pe. Pe período 1776 guive 1798 peve ojoja pe período 508 guive 538 peve ndive.
Jesús ohechauka peteĩ mba’e paha iñepyrũ reheve; upévare, pe período profético ojehechaukáva tembiasakue 1776 guive 1798 peve, ha ojehechaukáva avei pe período profético 508 guive 538 peve rupi, ome’ẽ mokõi testígo. Ko’ã mokõi período ome’ẽ mokõi testígo pe añetegua rehegua oĩha peteĩ período profético específico omotenondéva pe ñemoguapy guasu peteĩ reino rehegua profecía bíblica-pe. Oñondivepa omopyenda hikuái pe período 1989-pe, pe ára paha guive, pe léi domingo peve, ojoja porãha umi mokõi período omotenondéva 538 ha 1798-pe.
Pe tembiasakue marandu prophétikava ára paha guive ary 1989-pe, pe léi domingo peve oñeñe’ẽha Daniel 11, versíkulo 41-pe, oñemombe’upyra’ekue pe araka’eve mbohapy pa ary pukukue rupive 508 guive 538 peve, ha avei oñemombe’upyra’ekue mokõi ha mokõi ary pukukue rupive 1776 guive 1798 peve.
Pe versíkulo mokõi, Daniel 11-pe ojehechauka vove Trump, ipirapire hetavéva opa umi mburuvichakuéragui ko período profétikope, og̃uahẽ vove, haʼe “ombopytarýta”, heʼiséva “ombokovéta”, opaite yvóra ko yvy ape ári umi globalistakuéra rembipotápe, upérõ oñehaʼãva omoĩjey hag̃ua ko yvy estructura peteĩ sistema mokõi hendápe, umi élitekuéra oisãmbyhýva ijapytepe umi tembiapohára dron-kuérape. Pe “great reset”, haʼekuéra ohenóivaicha, iñemotenondeha peteĩha hína oipeʼa hag̃ua pe clase media, ikatu hag̃uáicha umi élitekuéra, históricamente ojehechaukáva tapicha histórico-kuéra rupive Marie Antoinette-icha, oñemoʼã ha oñeñangareko umi mboriahu michĩva ombaʼapóvagui ojapo hag̃ua hag̃ua chupe umi mbujape porã porã.
Mundialistakuéra rembiapoukapy ha’e pe espiritismo New Age rehegua, ha filosofiakuéra woke-ismo ha Diversidad, Equidad ha Inclusión, oñembojoajúva pe ideología oñembyaíva Teoría Crítica Racial rehegua ndive, oñemoirũva pe “ciencia” japu reheve oñembohérava calentamiento global, ha avei iñeha’ã ñemiguáva control de población genocida rehegua ojehechauka porãite va’ekue Trump oike jave tembiasakue ryepýpe “omongu’e hag̃ua” opaite mburuvicha renda Grecia rehe.
Trump oĝuahẽrõ 2016-pe, ohechauka peteĩ ñemombáy japu oguahẽha, peteĩ ñembotavy Satanás ojapóva, omokangy hag̃ua tenonderãite pe ñemombáy umi kuñataĩ Mateo mokõipa po-gua rehegua. Umi globalista, taha’e ko yvy ape ári térã Estados Unidos ryepýpe, proféticamente ojehechauka dragón-rõ. Ha’ekuéra hína umi diez mburuvicha guasu, umi banquero mundial, umi comerciante multimillonario global, umi masón libre ha ambue aty ñemiguáva.
Mbaretetee draguã guasu mundialista ha’e umi oñemboarakuaa hag̃ua tembiapo ñorairõ léi rupive (ñorairõ léi rehegua), Satanás ningo heta jey ojehechauka Ñandejára Ñe’ẽ argumento léi reheguápe. Ñandejára oikuaauka mboyve hag̃ua umi ijeroviapývape pe jehasa asy akóinte oúva umi oikovévare tekove marangatupe, opromete kuri ojererahataha chupekuéra tetãmegua tribunal-kuérape ome’ẽ hag̃ua testimonio. Satanás ha’e umi juez-kuéra oñembyaíva símbolo, umi Attorney General oñembyaíva ko’ág̃a hetáva upe tetãme omongu’éva Trumpismo, ha umi tribunal ha abogado oñembyaíva akóinte omomba’e ha oipytyvõ umi organización omokyre’ỹ ha omoheñóiva revolución ha anarquía, peteĩ símbolo tenondegua Satanás rehegua tembiasakue pukukue javeve.
Unión Soviética ha’e va’ekue peteĩ símbolo profético pe dragón rehegua, pórke ambue mba’e apytépe, Faraón reko Tupã-ỹva ha’e peteĩ tekome’ẽ ijojaha’ỹva pe dragón rehegua. Pe mburuvicha guasu yvýpe gotyo, pe versíkulo cuarenta-pe, ha’e pe mburuvicha pe ñe’ẽ hebreo “negev” rehegua, he’iséva Egipto, ha oñembohasa pe versíkulope “sur” ramo. Faraón ha’e símbolo bíblico pe Tupã-ỹreko Francia rehegua, pe mburuvicha guasu yvýpe gotyo rehegua pe “tiempo del fin”-pe ary 1798-pe, ha avei Unión Soviética rehegua pe “tiempo del fin”-pe ary 1989-pe. Mokõivéva va’ekue pokatu dragón rehegua, ha mokõivéva osẽ pe dragón rréino Roma pagana-gui.
Tetã peteĩ rekojoja hag̃ua, Estados Unidos ha’e umi ára pahápe protestantismo apóstata rehegua símbolo; ha pe papado ombohapévo peteĩ ñorairõ protestantismo apóstata ha dragón Unión Soviética rehegua apytépe, ipu'aka hag̃ua peteĩha umi mbohapy mba’e ojokóva chupe, oguejy jeývo yvy guasu trónope. Pe mba’e ojokóva upe rire ha’e protestantismo apóstata voi, ha’eva’ekue pe oñemomba’e hag̃ua hese pe léi domingo hi’aguĩetéva og̃uahẽvo.
Mburuvicha Trump mbarete ha ipokatu omoñepyrũ peteĩ despertar rehegua umi mbaʼe vai oguerúva globalismo, ha upéva ojupi peteĩ ñorairõ mundialpe dragón ha protestantismo apóstata apytépe. Papado oiporu peteĩ ñorairõ umi mokõi pokatu peteĩchagua apytépe, dragón ha protestantismo apóstata, omoheñói hag̃ua pe ambiente ogueru hag̃ua yvýpe mokõiha obstáculo geográfico, ojapo haguéicha ogueru hag̃ua yvýpe peteĩha obstáculo geográfico. Upépe oĩ pe lógica mbaʼéichapa pyaʼe pe séptimo reino Tetã Aty Joajupegua (haʼéva pe pokatu dragón rehegua) oñemeʼẽ pyaʼeite ijreino pe mymbápe pe léi domingo oúta hag̃uápe. Péicha ojapo, pórke 1989 guive haʼe peteĩ enemigo oñemboykéma hag̃ua.
Peteĩ nivel-pe, kóva ha’e upe ñorairõ peteĩchagua pe papado oiporúva’ekue ombogue hag̃ua pe dragón Unión Soviética-gua ary 1989-pe; ha pe ñorairõ ko’ág̃agua progresista woke-ismo rehegua, oñemoĩva Protestantismo apóstata MAGA-ismo rehe, ojejapo hag̃ua ipu’aka Protestantismo apóstata ári, ndaha’éi hag̃ua pe dragón ári. Pe ñorairõ oñepyrũva’ekue esencialmente ary 2016-pe, ha upéi ary 2020-pe pe dragón, ha’éva Ñandejára Ñe’ẽme pe japu ru, omonda pe elección, upéicha rupi políticamente “ojuka” Trump ha pe movimiento republicano MAGA-pe. Apocalipsis capítulo once-pe, pe mymba osẽva pe yvykua pypukúgui, ha’éva pe mymba ateísmo rehegua, ojuka va’ekue mokõi testígope, ha opyta hikuái tape mbytépe, oikove jey peve. William Miller rembiapoukapykuéra ohechauka umi símbolo profétikokuéra oguerekoha peteĩ ári hetave aplicación.
Koʼág̃a ñahesaʼỹijo hína pe dragón ñorairõ ha pe Protestantismo apóstata oguerúva pe mymba yvy rehegua huʼãme, umi mokõi testígo haʼe pe mokõi hatĩ pe mymba yvy rehegua rehegua. Pe hatĩ Republicano ojejuka vaʼekue ary 2020-pe, pe puʼaka bíblico rupive, pe itúva haʼéva japu ru. Ko tembiasakue koʼág̃agua ryepýpe ñaimete pe ñorairõ mbytépe voi. Daniel 11, versíkulo 41-pe, pe léi domingo pyaʼe oútava oñembojepokuaa, ha inspiración heʼiháicha, pe Protestantismo apóstata voi ojapóta upe tembiapo satánico.
“Estados Unidos-pegua protestántekuéra tenondetéta omyasãi hag̃ua ipo kuéra pe yvykua pypuku ári ha ojapyhy hag̃ua Espiritualísmo po; ohasa hag̃uáicha pe itakua pypuku ári ojojopy hag̃ua ipo kuéra pe pokatu romano ndive; ha ko mbohapy joaju rehegua pu’aka guýpe, ko tetã oikóta Roma pyporépe opyrũvo ñemomorã’ỹme pe tekopy marã’ỹ rekoguápe. The Great Controversy, 588.
Umi mba’e oikóva yvyporakuéra apytépe ijetu’úva ojehechauka pe ñorairõme oñepyrũva’ekue ary 2016-pe. Ikatu hag̃uáicha oñehesa’ỹijo hekopete umi pokatu oĩva upe ñorairõ ryepýpe, tekotevẽ hesakã porã mba’épa he’ise peteĩteĩ umi mbohapy pokatu ogueraháva ko yvy Armagedón-pe, pórke peteĩteĩ oguereko ijojaha’ỹva marandu profétiko rehegua. Apocalipsis aranduka akóinte omantene pe joapy: tenonde oúvo pe dragón, upéi pe mymba, ha hapykuéri pe proféta japu; upévare ñañepyrũta jahechakuaa hag̃ua umi mba’ekuaarã profétika pe dragón rehegua, upéi pe mymba rehegua, ha ipahápe pe proféta japu Protestantismo apóstata rehegua.
Umi demócrata progresista ndaha’éi umi protestánte apóstata Estados Unidos-pegua; ha’ekuéra hína umi representante profético globalismo ha pe dragón rehegua. Pe léi domingo pya’etéma oútava mboyve, pe partido republicano ojevyva’erã jey pu’akapýpe omohu’ã hag̃ua pe narrativa profética. Faraón, peteĩ símbolo pe pu’aka dragón rehegua, ha pe pu’aka dragón Roma pagana-pegua Cristo árape, ome’ẽ mokõi testígo ohechaukáva ára pahápe pe pu’aka dragón ha’eha pe pu’aka omokyre’ỹva mitãmi jejuka, oiko haguéicha Moisés árape ha Cristo árape.
Ara paha pahápe ha’e umi ára umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, opurahéitava Moisés ha pe Cordero purahéi; ha Moisés rembiasakue ha pe Cordero rembiasakue mokõivépe, mbói guasu pu’aka oñeha’ã kuri ojuka mitã’i kuérape. Péicha ojapo, Satanás oikuaágui Ñandejára omopu’ã hag̃uáicha pe pysyrõhára Moisés, ha pe Redentor Cristo. Ara paha pahápe pe mbói guasu oguejy pochy etereípe, oikuaágui hi’ára mbykymímaha; ha pe mbói guasu pu’aka voi omotenonde mitã ra’yrusu ha mitãkuña’i jejuka, oñeha’ã hag̃uáicha ohundi umi ikatúva oĩ umi cien cuarenta y cuatro mil apytépe. Umi Demócrata progresista, globalista ha socialista NDaHÓI umi “tenondegua” omoañetévo pe mbohapyve joaju oikótava pe ley dominical hi’ag̃uimavévape; umi Demócrata niko hína pe mbói guasu pu’aka, ndaha’éi pe proféta japu.
“Pe decreto omoañetéva Papado ñemopyenda, Ñandejára léi rehe jejavýpe, ñane retã oñemboykéta por completo tekojoja-gui. Protestantismo ombohasávo ipo pe yvyku’i ojokóva ári hag̃ua ojapyhy Romano mbarete po, ombohasávo avei pe yvykua pypuku ári hag̃ua ojopói Espiritualismo ndive, ha, ko mbohapy joaju poguýpe, ñane retã omboykéramo opaite iConstitución principio peteĩ gobierno protestante ha republicano ramo, ha ome’ẽramo pa’ũ oñemyasãi hag̃ua umi japu ha jejavy omoheñóiva Papado, upéicharõ ikatu jaikuaa og̃uahẽmaha pe ára Satanás rembiapo hechapyrãva hag̃ua, ha pe paha hi’aguĩmaha.” Testimonios, volumen 5, 451.
Mbohapy rehegua mba’eporãite peteĩteĩ umi mbohapy pokatu ogueraháva ko yvy Armagedónpe ojehechauka porãiterei Ñandejára Ñe’ẽme. Pe mbói guasu pokatu omotenonde léi omokyre’ỹva mitã’i jejuka upe ára Ñandejára oha’arõva omopu’ã hag̃ua peteĩ tavayguakuéra oñemoha’ãva’ekue Moisés ha Cristo rehe. Umi Demócrata Liberal-kuéra hína pe mbói guasu pokatu pe ñorairõme Estados Unidos ryepýpe, upe oñemotenondéva ha ohechaukáva mba’éichapa oikóta upe ñorairõ peteĩchaite ko yvy tuichakue javeve pe léi domingo oúta hag̃uáicha pya’e Estados Unidos-pe rire. Pe mbói guasu hína japu ru, ha umi liberal-kuéra, progresista ha globalista-kuéra herakuã porã japúre.
Mba'ére piko ndapeikuaái che ñe'ẽ? ndapehenduséigui che ñe'ẽ. Peẽ niko pene ru aña, ha pejaposéta pene ru rembipota vai. Ha'e niko yvypóra jukaha vaekue yma guive, ha ndopytái pe añetegua rehe, ndoguerekóigui añetegua ipype. Oñe'ẽ vove japu, ijeheguiete oñe'ẽ; ha'e niko ijapúva, ha'e avei túva pe japúpe guarã. Juan 8:43, 44.
Aña, ha'éva Satanás ha pe mbói guasu, vaekue peteĩ jukaha (aborto), ha peteĩ japuva guive iñepyrũmby guive. Umi judío ñembotavyhára oñorãirõ jave Pilato ndive, py’aguasúpe omombe’u hikuái ndaiporiha chupekuéra mburuvicha guasu ambuéva César añoite; ha César ha’e peteĩ símbolo Roma pagana rehegua, ha’éva peteĩ pokatu mbói guasu rehegua.
“Upévare, pe dragón, tenonderãite, ohechauka hag̃ua Satanáspe, ha mokõiha sentido-pe, ha’e peteĩ símbolo Róma pagánape g̃uarã.” The Great Controversy, 439.
Oĩ porandu mba’érepa umi judío modernokuéra ha’e liberal globalista, ko’ýte umi globalistakuéra oguereko rupi peichaite peve ñembotavy’ỹ ha ñembojere vai umi judío moderno rehe. Péva oiko pórke ha’ekuéra oiporavo va’ekue pe mburuvicha guasu Roma pagana-gua ha’e hag̃ua imburuvicha peteĩnte. Jepémo heta ijakatúva umi hebréo ñemoñare apytépe, ijeheguiete ymaite guive oiporavo va’ekue omboyke hag̃ua pe Mesías imburuvicharã, ha upéva omboty chupekuéra pe dragón aty ryepýpe.
Ha’e kuéra katu osapukái: “Pejogua chugui, pejogua chugui, pecrusifika chupe.” Pilato he’i chupekuéra: “Péina piko ahacrucifika pende Ruvicha Guasu?” Pa’i Ruvichakuéra ombohovái: “Ndaipóri ore ruvicha guasu ótro César añoite.” Juan 19:15.
Umi mburuvicha kuéra Europa pegua niko umi omohu’ã va’ekue pe ñemujahéi pe papado rehehápe, ha umi diez mburuvicha Revelación diecisiete pegua hína umi ojapótava ñorairõ pe Ovecha Ra’y ndive, ha upéva ojapo hikuái ojukávo umi hapykuéri oho hag̃ua.
Koʼãva oñorairõta pe Ovecha Rañykue ndive, ha pe Ovecha Rañykue ipuʼakáta hesekuéra; haʼe niko hína Ñandejára kuéra Jára, ha mburuvicha guasu kuéra Ruvicha: ha umi oĩva hendive niko oñehenói vaʼekue, ojeporavo vaʼekue, ha ijerovia hag̃ua. Apocalipsis 17:14.
Umi tembiaporã proféticova dragón pu’aka rehegua ohechauka porã ha’eha umi ojapóva “po rupive” mitã ra’yrãnguéra jejuka, ha kristiáno kuéra ára pahápe guare, oñemombe’uháicha kurusúre ha Coliseo-pe Roma pagana rembiasápe. Umi mburuvicha guasu dragón rehegua niko umi oipurúva Inquisición Edad Oscura-kuérape ojapo hag̃ua tuguy ñohẽ tuicháva Roma papal rehehápe. Ha’ekuéra hína umi ojukáva mitãnguéra ha umi ijyvatevéva japu hag̃uápe. Adolph Hitler ha’e símbolo moderno peteĩ jejukahára hetaitereívagui ha avei japuha ramo. Hitler niko peteĩ socialdemócrata va’ekue.
Umi liberal-kuéra progresista osegi Adolph Hitler pypore, ha’éva Partido Nacional Socialista Alemán de los Trabajadores ruvicha, ojeporavóva jepi Partido Nazi ramo. Ijepoguýpe, Partido Nazi omopyenda peteĩ régimen totalitario ha ojeapo hag̃ua responsable heta tembiapo vai eterei rehe, umíva apytépe pe Holocausto. Hitler partido oñembojoaju jepi nacionalismo extremo rehe, racismo rehe, anti-semitismo rehe ha autoritarismo rehe. Joseph Goebbels, ha’éva Ministro de Propaganda Alemania Nazi-pe Guerra Mundial Mokõihápe, he’i: “Nde eréramo peteĩ japu tuichaetereíva ha rejapo jey jeyramo, tapichakuéra ipahápe oguerovia hag̃uáicha upéva.”
Peteĩ japu ojehepyme’ẽva jepi ko’ã árape umi Demócrata liberal progresista rehegua rupive ha’e kóva: pe ala akatúa konservadór Partido Republicanopegua, ko’ã tiempo moderno-pe, ojehechauka hague peichaháicha umi nazi kuéra Hitler tiémpope. Ijapúva pe kuatiañe’ẽ histórico japu rehegua ohechakuaa porã Hitler partído hague pe partído akatúa mombyryvéva itiémpope, ha katu tapiaite omboyke pe añetegua: Hitler akatúa mombyry peve vaʼekue mante umi Comunista rehe oñembojojávo, haʼéva hikuái iñenemigo ala asúpeguáva umi iñepyrũrã ñorairõ políticape. Umi Republicano añetehápe oĩ akatúape umi Demócrata-gui, Estados Unidos espectro políticape; ha upéicharõ jepe, opa ambue característica ojehecháva Alemania nazi Hitler-pegua rehegua ohechauka pe Partido Demócrata rembiapo profético rehegua mbaʼe rechaukaha.
La Biblia he’i porãta peikuaataha chupekuéra hiʼa rupi, ndahaʼéi pe medida ojere vaʼekue akatúa térã asu gotyo pe espectro político-pe. Pe ultranacionalismo ojehecha vaʼekue Hitler rembiasakuepe ndohechaukái pe patriotismo pe movimiento MAGA rehegua. Pe ultranacionalismo Hitler rehegua ojehechauka vaʼekue iñemoĩrõ peteĩ raza yvateguáva rehe, ha upéva ohechauka umi globalista rembiapo omoñepyrũ hag̃ua peteĩ sistema de clases mokõi nivel rehegua Tetã Unidos-pe ha ko yvy ape ári. Umi globalista, katuete, ohecha ijehekuéra pe nivel yvateguápe upe sistema ryepýpe, ojehechaukaháicha Hitler raza yvateguáva rupive.
Japú, omombeʼu hag̃ua ambue rehe mbaʼe ndahaʼéiva, ha omoĩ hag̃ua hese mbaʼe vai, haʼe peteĩ tekove rechaukaha dragón pegua; ha peteĩ techapyrã ymaite guive ojehechaukáva ko técnica rehegua haʼe re’accusa ambuépe umi tembiapo térã ñemoĩme nde voi añetépe reñangareko ha remboguata. Kóva oiko ára ha ára América-pe ha ko yvy ape ári ko árape, ha haʼe peteĩ mbaʼe rechaukaha Aña pegua, haʼe rupi “pe accusa vaʼekue umi joykeʼy kuérape”.
Ha oñemosẽ pe dragón guasupe, pe mbói yma guare, oñehenóiva Aña ha Satanás, ombotavýva opa ko yvy ape ári oikóvape: haʼe oñemosẽ yvy ári, ha hendive oñemosẽ avei iángelkuéra. Ha ahendu peteĩ ñeʼẽ hatãva yvágape heʼíva: Koʼág̃a oguahẽ salvación, mbarete, ñandejára Ñandejára réino, ha iCristo pokatu; oñemboykéma niko ñane pehẽnguekuéra remimombeʼu vaihára, umi omombeʼu vaíva hesekuéra ñandejára renondépe ára ha pyhare. Apocalipsis 12:9, 10.
Alemaña hitlerista, ha'éva peteĩ paralelismo profético umi globalista progresista ñane ára ko'ãvape guará, oguereko va'ekue peteĩ máquina de propaganda oñembohekopyréva, ha upéicha avei umi liberal progresista ko'ãgagua; ha upépe umi japu tuicháva, José Goebbels ohechakuaáva, ha'éva Ministro de Propaganda Alemaña nazi-pe, oñembojevy jey ko árape peteĩ precisión matemática reheve umi algoritmo informatizado rupive opaichagua tape de comunicación rupi yvy ape ári pukukue. (CNN, MSNBC, BBC, NPR, Google, Facebook ha hetave).
Pe Reichstag Rendykue oikókuri peteĩ mbaʼe tuichaitereíva Alemania rembiasakuepe, omoñepyrũva umi mbaʼe ogueraháva Mokõiha Ñorairõ Guasúpe. Omeʼẽ peteĩ techaukarã yma guaréicha umi japu rehegua umi globalista liberal progresíva ombohapéva iñehaʼãme ogueru hag̃ua peteĩ gobierno mundial peteĩnte. Oiko vaʼekue pyhare 27 jasypakõi 1933-pe, pe Reichstag róga Berlínpe, upépe oĩva parlamento alemán (joja hag̃ua Estados Unidos capitolio róga rehe oikovaʼekue 6 jasyteĩ 2020-pe), oñemyendy hague.
Pe tata oñemoĩ tatatĩmoĩ rehe, ha upéva ome’ẽ vaʼekue peteĩ jehapyhy hag̃ua gobierno Nazi-pe, Adolf Hitler ha Hermann Göring poguýpe, omotenonde hag̃ua pe Reichstag Fire Decree. Ko decreto, omoheraguapýva presidente alemán Paul von Hindenburg, omboyke vaʼekue libertades civiles ha omoneĩ vaʼekue ñeñapytĩ ha ñemboty hag̃ua opositor político-kuérape. Upéva ohechauka vaʼekue peteĩ tembiapo tuichaite pe mbareté Nazi ñemombaretevévo rehe ha institución democrática-kuéra jejuka hag̃ua Alemania-pe.
Pe tata, hetave rembiasakuegua hekopete omoneĩvéva omoañetéva, Hitler rembiapokue omoñepyrũ hague, ha’e peteĩ ta’ãnga profétika ohechaukáva umi mba’e oikova’ekue 6 jasypokõi 2020-pe, ha upe rire pe ñehundi ou va’ekue umi derécho Constitucional rehegua umi tapicha ojapóva’ekue mba’eve ndaikatúiva he’i noñemoneĩmbáiha umi principio oĩva Constitución-pe, ko’ýte oñembojojávo pe anarquía ha ñehundi oguerúva’ekue Black Life Matters ha Antifa ñemongu’e, umi ñemongu’e umi liberal progresista omomba’e ha oipytyvõva. 6 jasypokõi ha’e pe dragón yva, ha upéva ojehechauka typológicamente umi nazi Hitler Alemania-gua rehe.
Tetã peteĩrepy Amérika Joajupeguápe, demócrata socialista-kuéra jey jey ombojoja Trump-pe Hitler ra’angáramo; pe principio ha’ekuéra omboguatáva niko kóva: erévo peteĩ japu tuichaitereíva, ha remombeʼu jey jey hag̃ua tape momarandu hag̃ua hag̃ua nde kuatiahaipyre propaganda rupive, ipahápe umi María Antonieta mbaʼapohaʼi kuéra ogueroviáta upéva.
Ñambojerekyjéta ko ñehesa’ỹijo upe artíkulo oúva-pe.
Pejoaju oñondive, peẽ tetã nguéra, ha pejeitymbaitéta; pejapysaka, opa peẽ mombyrygua tetãnguéra: peñekuãmbe’u, ha pejeitymbaitéta; peñekuãmbe’u, ha pejeitymbaitéta. Peñomongeta oñondive, ha opytáta mba’eve hag̃uarã; pe’e pe ñe’ẽ, ha ndopytamo’ãi: Ñandejára oĩgui ñanendive. Ñandejára niko péicha oñe’ẽ chéve ipo mbarete reheve, ha chembo’e ani hag̃ua aguata ko tavayguakuéra rape rupi, he’ívo: Ani peje: “Ñembojoaju”, opa umi mba’épe ko tavayguakuéra he’íva: “Ñembojoaju”; ani pekyhyje hikuái okyhyjévare, ni peñemondýi. Pemarangatu Ñandejárape, umi ehérsito Járape; ha ta’e hag̃ua ha’e pene kyhyje, ha ta’e hag̃ua ha’e pene mongyhyjeha. Ha ha’e oikóta peteĩ tupaóramo; ha katu mokõive Israel rógape g̃uarã, itakua ñepysãngaha ha ita ñepohýi hag̃ua, Jerusalén-pegua oikovévape g̃uarã ñuhã ha ñuhã’i ramo. Ha heta ijapyteguakuéra oñepysangáta, ha ho’áta, ha ojeitymbaitéta, ha oñeñuhãta, ha ojepokóta. Emboty pe testimonia, emoseĩ pe léi che remimbo’éra apytépe. Isaías 8:9–16.