Daniel aranduka kapítulo mokõi oha'anga Apocalipsis kapítulo parundypegua ánhel mokõiha. Upéicha rupi, oha'anga pe mokõiha umi mbohapy ñeha'ã apytégui, oñemoha'angáva peteĩ tembi'u rehegua ñeha'ãramo, hapykuéri peteĩ jehecha rehegua ñeha'ãramo ha, ipahápe, peteĩ tornasol rupivegua ñeha'ãramo. Umi mbohapy ñeha'ã, ha'éva avei profesía rehegua tape rechaukaha, oĩmba Apocalipsis kapítulo parundypegua ánhel peteĩha marandúpe. Oikoháicha Apocalipsis kapítulo parundypegua ánhel peteĩha rehe, Daniel aranduka kapítulo peteĩ oguereko avei peteĩteĩ umi mbohapy ñeha'ã.
Mokõiha prueba, térã pe mokõiha ánhel marandu, oñepyrũ pe peteĩha prueba paha gotyo. Mokõiha kapítulo oúva peteĩha kapítulo rire. Pe mokõiha prueba ñemohu’ã omoñepyrũ pya’e pe mbohapyha prueba. Pe ára pukukue ojehechaukáva mokõiha pruebápe oñembojoja va’ekue Daniel ñembyasykue setenta ary pegua rehe, oñepyrũva’ekue Jehoiakim jejopy rehe ha opa va’ekue Ciro he’íva rupive. Umi setenta ary paha oñemboja vove, Daniel oikuaa Tupã Ñe’ẽ profético rupive ipahaitéma hag̃uáicha.
Darío, Asuéro ra’y, medokuéra ñemoñare, oñemoĩ va’ekue mburuvicha guasu ramo caldeokuéra retã ári, iguapyha peteĩha arype; che, Daniel, ipoguapy peteĩha arype aikuaa hag̃ua kuatiañe’ẽnguéra rupive mboy arypa, Ñandejára ñe’ẽ ou hague proféta Jeremíaspe, omohu’ãtaha hag̃ua setenta ary Jerusalén ñehundi rehe. Daniel 9:1, 2.
Daniel ohechauka Ñandejára retãyguakuérape umi ára pahápe oikuaáva mokõi’ỹre pe he’iséva simbólicamente umi setenta ary jejapyhýpe, ha upe jehechakuaa oiko mbyky hag̃uáicha umi setenta ary simbólicos opa mboyve. Ñandejára retãyguakuéra ontende porã pe jejapyhy setenta ary pukukue, ha pe Daniel ohechaukáva hína niko pe ñentende hag̃ua umi setenta ary ohechauka pe período profético oúva 11 jasyporundy 2001 guive pe léi domingo peve. Daniel-pe g̃uarã, umi ary opa vaʼekue Ciro decreto-pe, ha upéva umi ára pahápe ohechauka pe léi domingo Estados Unidos-pe.
Arateĩ rehegua léi mboyvemi, Ñandejára retãygua oñemombáy ohupyty hag̃ua pe ñeikũmby profétiko ojehechaukáva umi pokõipa ary ojeporúva techaukaháramo rupive. Umi ary ojeporúva techaukaháramo oñepyrũ Jehoiakim ndive, ha'éva ary 2001 jasyporundy 11 techaukaha; upe árape, og̃uahẽvo pe Jehasa asy mbohapyha rehegua Islam, pe ánhel imbaretéva Apocalipsis kapítulo papoapýpegua oguejy ha omomarandu Babilonia ho'a hague. Babilonia je'a ohechauka pe ánhel mokõiha marandu, ha ary 2001 jasyporundy 11-pe, umi ho'u va'ekue pe aranduka kañymby oĩva pe ánhel pópe oñepyrũ ohasa pe ñeha'ã arapa'ũ mokõiha. Upe arapa'ũ, ojehechaukáva umi pokõipa ary ojeporúva techaukaháramo rupive, ojepyso arateĩ rehegua léi peve.
Oñemoaguĩvo pe ára paha, Daniel rupive oñehechauka haguéicha peteĩ ta'anga profétikaramo Darío ogoverna hague áño peteĩhápe, Ñandejára puévlo oñemombáy ha ohechakuaa pe mymba ñarõ ra'anga rehegua pruéva. Oĩ umi añetegua ojoajúva pe mymba ñarõ ra'anga rehegua pruéva rehe ha'ekuéra oikũmbyma va'ekue, ha katu pe párte oikũmbýva hikuái pe ánhel mokõiha período profétiko opa mboyvemi oĩ va'ekue kañymby pytũmbýpe. Daniel ohesa'ỹijóvo Ñandejára Ñe'ẽ profétika ha upéi ohechakuaávo umi pokõipa áño he'iséva, oñemomýi chupe oñembo'e hag̃ua, oñemomýi haguéicha chupe oñembo'e hag̃ua oikuaárõ guare pe amenása hekovére ojapo va'ekue Nabucodonosor, upe ta'anga ohecha va'ekue iképe rehe. Daniel kapítulo porundýpe, Daniel kapítulo mokõime ojehu haguéicha, Daniel oñembo'e aja ohupyty tesape profétiko.
Heẽ, che añembo’évo gueteri, upe kuimba’e Gabriel, ahechava’ekue ñepyrũrãme pe visiónpe, oveve pya’eterei hag̃uáicha oñemondo rupi, opoko cherehe ka’aru pe ofrénda jeikuave’ẽ jave. Ha’e che mbo’e ha oñe’ẽ chendive, ha he’i: Daniel, ko’ág̃a aju rombo’e hag̃ua reikuaa ha rentende hag̃ua. Daniel 9:21, 22.
Pe “katupyry ha entendimiento” oñeme’ẽva’ekue Dániel-pe oñembo’e aja, ojoaju porã pe iñembo’e reheve mokõiha kapítulope.
Upéi Daniel oho hógape, ha oikuaauka ko mba’e Hananías, Misael ha Azarías-pe, iñirũnguérape, ojerure hag̃ua poriahuvereko yvága Jára pegua ko ñemimby rehe; ani hag̃ua Daniel ha iñirũnguéra omanomba umi arandukuéra Babilonia peguáva ambuéndi. Upérõ pe ñemimby ojehechauka Daniel-pe peteĩ visión pyhareguápe. Upéi Daniel oguerohory yvága Jára-pe. Daniel 2:17–19.
Línea ári, Daniel mokõi ñembo’e ha’e peteĩchante ñembo’e. Mokõivéva oñeme’ẽ tembiasakue ryepýpe, simbólikamente ohechaukáva pe prueba ojehecháva mokõiha ánhel rehegua, oikóva 11 jasyporundy ary 2001 guive pe léi domingo hi’aguĩva peve. Nebucodonosor omondýi hag̃uáicha ñemano rehe, ha Daniel oikuaágui profétikamente Jeremías setenta ary ha pe juramento Moisés rehegua siete veces, Daniel oñembo’e pe ñembo’e Levítico mokõipa poteĩmegua, ha ojerure Tupãme oikuaaukávo chupe pe paha secreto profético pe profecía bíblica rehegua. Pe secreto Juan ombohérava Revelación de Jesucristo.
Pe kapítulo nueve-pe, Daniel oĩ mokõi rréino ñemoambue mbytépe. Babilonia ho’a ramoite Medo-kuéra ha Persa-kuéra pópe, pórke kóva hína Darío arýpe peteĩha; upéicha rupi omoĩ Ñandejára tavayguakuérape ára pahápe pe ñemoambue punto-pe, ojehechaukáva’ekue pe ánhel peteĩha rembiapópe ha avei pe ánhel mbohapyha rembiapópe.
Filadelfia rehegua milleríta ñemongu’e ohasa va’ekue Laodicea-pe 1856-pe, ha Future for America ñemongu’e, Laodicea rehegua, ohasa Filadelfia rehegua ñemongu’épe opa vove umi mbohapy ára ha mbyte oĩhápe omanóva pe tape Apocalipsis kapítulo pateĩme oñemombe’úvape. Pe mba’eha’ã Filadelfia rehegua milleríta ñemongu’e ndohasái va’ekue 1856 guive 1863 peve ojoaju va’ekue pe “pokõi tiémpo” mbo’epy rehe.
Pe prueba pe movimiento laodicense Future for America rehegua oĩ iñemoĩmbyre pe tekotevẽre ojehechakuaa hag̃ua hikuái iñesãso sarambipápe, ha upéi oike hag̃ua Leviticus mokõipa poteĩ ñembo’e ha jeikove reheguápe. Daniel oĩkuri pe ára guasu jeroviaha apytépe Babilonia ha pe imperio Medo-Persa mbytépe, ha michĩmi mboyve pe opa hag̃ua pe arýpa setenta ary rehegua ojehechaukáva Ciro decreto rupive. Pe setenta ary ha’e pe contexto Daniel ñembo’e rehegua, ha pe setenta ary ohechauka Moisés “siete veces”. Mokõivéva Daniel ñembo’e ojoaju pe ára guasu jeroviaha rehe ojehechakuaáva “siete veces” rupive pe primer ángel movimiento-pe, ha avei pe tercer ángel movimiento-pe.
Pe “mba’e ñemi” ojeikuaaukáva Daniélpe ha’e Nabucodonosor ra’anga rehegua jeikuaauka. Pe “mba’e ñemi” Nabucodonosor ra’anga rehegua umi ára pahápe ha’e upe ta’anga ohechaukaha poapy rréino, ndaha’éi irundy. Umi artíkulo upe mboyveguápe, oĩva “Pe Poapyha ha’e umi Pokõi Rehegua” vorépe, ko añetegua ojehechaukáma. Upe mba’e ñemi ryepýpe ojeikuaauka pe ára oikoha pe jehasa, og̃uahẽvo pe poapyha, ha’éva umi pokõi rehegua. Pe “mba’e ñemi” Nabucodonosor ra’anga rehegua omoañete pe Protestantísmo añetegua ratĩ ha pe Rrepublikanísmo ratĩ jeikove jey. Umi mokõive jeikove jey ohechauka umi tatĩ peteĩteĩ ha’eha pe poapyha, ha katu ha’eha umi pokõi rehegua; ha umi mokõive tatĩ jehasa poteĩhágui poapyhápe oiko peteĩ ñeha’ã Moisés “pokõi jey” ndive ojoajúva rehegua profesía ryepýpe. Pe jehasa oiko Daniel rupive ojehechaukaháicha, Ciro rembiapoukapy mboyvemi, ha’éva Estados Unidos-pe arateĩ rehegua léi rembiapoukapy ra’anga. Upéi, arateĩ rehegua léi oñemoĩ vove, ñemongu’e pya’e rupive, pe papádo erída porojukáva okuera, pe papádo oikóvo pe akã poapyháramo, ha’éva umi pokõi rehegua, ha’e avei ohasávo peteĩ jehasa profesía rehegua rupi, Daniel kapítulo mokõihapegua Nabucodonosor ra’anga rupive ojehechaukaháicha.
Upévare Daniel oike Ariók rendápe, pe mburuvicha guasu omoĩ vaʼekue hag̃ua ohundi Babilóniape arandukuérape; ha oike heʼívo ichupe kóicha: Ani rehundi Babilóniape arandukuérape; chegueraha mburuvicha guasu renondépe, ha che aikuaaukáta mburuvicha guasúpe pe interpretación. Upérõ Ariók pyaʼe ogueru Danielpe mburuvicha guasu renondépe, ha heʼi ichupe kóicha: Ajuhu peteĩ kuimbaʼe Judá guigua apytégui, umi prisionéro apytégui, oikuaaukátava mburuvicha guasúpe pe interpretación. Mburuvicha guasu ombohovái ha heʼi Danielpe, hérava Beltesasar, Ndépa ikatu reikuaauka chéve pe che kérape ahecha vaʼekue, ha iinterpretación? Daniel 2:24–26.
Ojekuaauka rire Daniélpe pe mba'e ñemi, oñemombe'u mokõive héra, oñemyesakãvo ha'e rupive ojehechaukaha umi ñe'ẽme'ẽmegua tavayguakuéra, umi ára pahápe ohasaramóva umi sa irundypa irundy su ñemongu'e Filadelfiaguápe. Ha'e ohechauka Ñandejára rembiguái reko, ojerurévo ani hag̃ua avavépe ojejuka ndaikatúi haguére oikũmby pe “mba'e ñemi”. Heko oñembojoavy Arioch rekógui, ha'éva Nebuchadnezzar rembiguái ha oipotáva mburuvicha guasu ohechakuaa chupe Daniélpe ojuhu haguére. Upéi Daniel ohechauka mba'épe ojoavy pe proféta rupive ojehechaukáva añetegua ha umi Babiloniagua kuimba'e arandu ohechaukáva, ombohováivo Nebuchadnezzar porandu ambue porandu rupive, ha upéi, Arioch-gui ojoavyhápe, ndoiporúi pe “mba'e ñemi” oikũmbyha oñembotuicha hag̃ua, upéva rangue omomba'eguasu yvagapegua Ñandejárape.
Daniel ombohovái mburuvicha guasu renondépe, ha he'i: Pe mba'e kañymíva mburuvicha guasu ojeruréva ndaikatúi umi arandu, umi mbyja rechakuaáva, umi paje apoha, ni umi adivino ohechauka mburuvicha guasúpe; ha katu oĩ peteĩ Tupã yvágape oikuaaukáva umi mba'e kañymíva, ha oikuaauka mburuvicha guasu Nabucodonosórpe mba'épa oikóta umi ára pahápe. Nde kéra ha umi visión nde akãme reguerekóva nde tupa ári, ko'ãva hína. Daniel 2:27, 28.
Daniel oñepyrũ oikuaauka pe “mba'e ñemimby”, ohechaukávo ha'eha peteĩ “mba'e ñemimby” omyesakãva mba'épa oikóta umi ára pahápe. Umi pokõi arasunu rembiasakue kañy ñemimby ohechauka mba'épa oikóta umi ára pahápe. Nabucodonosor ra'anga ha'e peteĩ mba'e oĩva pe ára paha rehegua ñemimbýpe, iñembotyha ojepe'áva pe ñeha'ãrã ára oñemboty mboyvemi. Upéva ojekuaauka pe ñeha'ãrã ára oñemboty mboyvemi, pe jehasa aja, oikohápe pe mymba ñarõ yvýgui osẽva ratĩ mokõivégui pe poapyha, ha'éva umi pokõigua, Daniel rupive ojehechauka haguéicha Darío oisãmbyhy hague ary peteĩháme.
Ha nde, mburuvicha guasu, nde py’a rembipota oikéva ne akãme nde reñeno aja nde rupa ári, mba’épa oikóta ko’ẽrõ guive: ha pe oikuaaukáva umi mba’e kañymby oikuaauka ndéve mba’épa oikóta. Ha che rehe katu, ko ñemimby ndojehechaukaíri chéve araka’eve hag̃ua aikuaa hag̃ua mba’eveve ambue oikovévagui, síno umi oikuaaukátava pe ñemyesakã mburuvicha guasúpe rehehápe, ha ikatu hag̃uáicha nde reikuaa umi mba’e oĩva nde py’apýpe. Daniel 2:29, 30.
Daniel omopyenda pe añetegua peteĩ mokõiha testígo rupive, omoañetéva Nabucodonosor kerayvoty oñeʼẽha umi ára paháre, heʼívo: “pe ombojekuaáva umi mbaʼe ñemimby oikuaauka ndéve umi mbaʼe ojehútava,” “koʼágui tenonde.” Upéi Daniel ohechauka pe mbaʼe ñemimby noñemeʼẽi hague chupe g̃uarã, ni haʼe iñaranduve haguére oimeraẽ ambue yvypóragui, ha katu pe “mbaʼe ñemimby” oñemeʼẽ hague Nabucodonosórpe “umi pe ñemyesakã oikuaaukátava rehehápe.” Pe “mbaʼe ñemimby” oñemeʼẽ umi tapicha ára pahakuérape Babilonia rréi espirituálpe pe kerayvoty “ñemyesakã” oikuaaukátava rehehápe. Pe mbaʼe ñemimby oñemeʼẽ umi sa irundypa irundy su rehehápe voi, pe “mbaʼe ñemimby” haʼégui umi ára pahápe Babilonia jeʼa pahaite omoherakuãvape g̃uarã. Upéi Daniel ombojekuaa pe taʼanga rehegua kerayvoty, pytũme oñemokañyvaʼekue ha omoheñóivaʼekue pe tekove térã ñemano rehegua ñemohaʼã.
Nde, che ruvicha guasu, rehecha, ha ehecha peteĩ ta’anga tuichaite. Ko ta’anga guasu, hendy porã eterei, oĩ kuri nde renondépe; ha ifórma niko ipyahýi hag̃ua. Ko ta’anga akãva hína óro potĩete, ikãnguéra ha ijyva kuéra pláta, hyeguasu ha hetã kuéra brónse, Ipy kuéra fiérro, ipy’apẽnguéra peteĩ hendápe fiérro ha ambue hendápe ñai’ũ. Rehecha vaʼekue peve peteĩ ita oñekytĩva po’ỹre, upéva ojapi pe ta’anga ipy’apẽnguéra rehe, umi fiérro ha ñai’ũgui, ha omongu’i chupekuéra. Upérõ pe fiérro, pe ñai’ũ, pe brónse, pe pláta ha pe óro, opẽmbaite oñondive, ha oiko yvýra ra’ỹi kuéra ojepyrũ hag̃ua trigo ñemongu’ihápe araro’y jave guáicha; ha yvytu ogueraha mombyry, ha ndaipóri véima hendaguã chupekuéra: ha pe ita ojapíva pe ta’anga rehe, oiko peteĩ yvyty guasu, ha omyenyhẽ opa yvy. Kóva hína pe kerayvoty; ha romombeʼúta pe heʼiséva pe ruvicha guasúpe renondépe. Daniel 2:31–36.
Nabucodonosor kerayvokue ohechauka umi mburuvicharenda kuéra ñe’ẽmarandu marangatúpe oĩva la Bíbliape, ha’e oikove guive pe ára pahápe peve, upe jave umi cien cuarenta y cuatro mil, ojehechaukáva Daniel rupive iñemoĩporãme Nabucodonosor renondépe, ha avei pe ita oikytĩmbyre po’ỹre rupive, ombyaíva umi mburuvicharenda yvy arigua ta’angápe ojehechaukáva, upéi upéva oiko hag̃ua peteĩ yvyty omyenyhẽva opaite yvy. Pe kerayvokue rehegua va’ekue umi ára pahagua rehe, pe punto de transición profética-pe, upe jave umi cien cuarenta y cuatro mil-pe ojehechauka chupekuéra pe paha temimímarandu profético.
Pe tatĩ protestánte añetegua poyvi ramo, haʼekuéra upéi ogueraha pe mbohapyha ánhel marandu peteĩ yvóra omano ohóvape. Pe marandu oñembotuichave oiko peve chugui peteĩ sapukái hatã, Estados Unidos-pe oñemoĩ jave pe léi arateĩ rehegua, oñemoĩ vove mbaretépe pe mymba ñarõ rechaukaha. Pe tembiapoukapy mboyve, umi ára pahápe Daniel orrepresentáva ombohovái vaʼerã pe mymba ñarõ raʼanga rehegua ñehaʼã. Pe ñehaʼã ojejapo ojehecháva rupive, ha ojerure umi Daniel orrepresentáva ohecha hag̃ua umi ñemonguʼe omoheñóiva pe tembiapoukapy arateĩ léi rehegua. Ojehaʼã chupekuéra ojekuaa hag̃ua oiporavómapa pe Tupã rembiaporape, ohejáva chupekuéra ohecha pe taʼanga rehegua ñehaʼã okañýva pytũmbýpe. Iñehaʼãme oike peteĩteĩ ñemomirĩ ha iñemombeʼu. Avei oike ipype pe jehechakuaa Daniel-pe oñemeʼẽ hague katupyry oikũmby hag̃ua umi képe ojehecháva ha umi techaukapy, cháke nohenduséiramo Daniel ñeʼẽ osapukáiva desiértope, haʼekuéra ojogua umi Cristo árape Juan Bautista marandu omboyke vaʼekuépe.
Hermana White oikuaauka ñandéve Daniel ha Apocalipsis kuatiañe’ẽ ojokupytyha ojuehe, ha pe ñe’ẽ “complement” ha’e oiporúva he’ise ogueraha hag̃ua perfección-pe. Julio pahávo, ary 2023-pe, Judá ñemoñare León oñepyrũ oipe’a hag̃ua sello-kuéra pe Revelación Jesucristo rehegua, he’ihaguéicha ojapótaha pe período de gracia oñemboty mboyve. Péicha ojapóvo, Ha’e ohechauka añetegua bíblica-kuéra yma guive ojeikuaa porã va’ekue, ha ko’ág̃a ojeikuaava’erãha ára pahápe guare ñemohenda ryepýpe.
Peteĩva umi añetegua apytégui hína Apocalipsis 11 pegua mokõi testígo. Ambue katu hína pe tembiasakue ha’éva pe cumplimiento perfecto umi “siete trueno” Apocalipsis 10 pegua. Ha’e oguenohẽma añetegua umi línea sagrada de reforma-gui, oñe’ẽva pe desengaño 18 de julio de 2020 rehe. Ha’e oiporúma umi irundy waymark oĩva peteĩteĩva umi línea sagrada de reforma-pe, ohechaukáva pe tembiasakue pe ñemombarete rehegua pe primer mensaje guive pe juicio peve, peteĩ hendáicha ko’ág̃a peve araka’eve noñekuaái va’ekue. Daniel capítulo 2 ogueraha heta ko’ã concepto-kuérape perfección-pe, jepe ko’ã añetegua pypuku okañy pytũmbýpe umi ombotovévape g̃uarã ho’u hag̃ua pe metodología ojekuaaukáva Alpha y Omega ramo.
Ko mbo’apývo ko estudio Daniel capítulo mokõi rehegua, rombyatýta ha rombojoajúta umi añetegua ha tape rechaukaha oguahẽva iporãmbaitépe Daniel capítulo mokõime. Upéicha jajapóvo, jahechauka hína pe mba’e ñemimby ojehechauka va’ekue Daniel-pe pe visión pyhareguápe ohechauka ko’ã añeteguaete.
Ñamoĩta pe mbykymi ha pe opa hag̃uápe ñepyrũrã ambue artículo-pe.
“Ñandejára oreko umi tembiporu omoĩmbyréva ojuhu hag̃ua yvypórape hembiavykuérape ha hekojevýpe. Imaranduha kuéra oñemondo ogueraha hag̃ua peteĩ testimonio hesakãva omombáy hag̃ua chupekuéra ijapýra rekógui ha oipe’a hag̃ua iñentendimientorã ñe’ẽnguéra tekove rehegua hepyetevéva, Ñandejára Ñe’ẽ Marangatu. Koʼã kuimbaʼe ndahaʼéi vaʼerã opredikánteva año, síno ministrokuéra, tesape rerahaha, ñangarekoha jeroviapy, ohechátava pe mbaʼe vai oñemoĩva tenonderã ha omomarandútava tavayguakuérape. Haʼekuéra ojoguavaʼerã Cristo-pe ikyreʼỹ añetépe, iñarandu porãme, heko pyʼaguapýpe ojapo hag̃ua umi tembiapo tee tapichakuéra ndive—mbykymi hag̃uáicha, opaite hembiapo ministerial-pe. Haʼekuéra orekovaʼerã peteĩ joaju teovéva Ñandejára ndive, ha oikuaa porã eterei vaʼerã umi profesía ha umi mboʼepy porã ojeporúva Antiguo ha Nuevo Testamento-gui, ikatu hag̃uáicha oguenohẽ Ñandejára Ñeʼẽ ryru guasúgui mbaʼe pyahu ha ymaguare.” Testimonies, volúmen 5, 251.