Daniel capítulo mokõi ohechauka Apocalipsis catorce pegua ángel mokõihápe. Upéicha rupi, ohechauka umi mbohapy prueba apytégui pe mokõiháva, oñerrepresentáva peteĩ prueba tembi’u rehegua ramo, upéi oúva peteĩ prueba jehechapy rehegua, ha opahu hag̃ua peteĩ prueba litmus reheve. Umi mbohapy prueba, ha’éva avei señalkuéra proféticos, oĩ Apocalipsis catorce pegua ángel peteĩha marandúpe. Oiko haguéicha Apocalipsis catorce pegua ángel peteĩha ndive, Daniel capítulo peteĩha avei oguereko umi mbohapy prueba.
Mokõiha prueba, térã pe mokõiha ánhel marandu, oñepyrũ pe peteĩha prueba paha gotyo. Mokõiha kapítulo oúva peteĩha kapítulo rire. Pe mokõiha prueba ñemohu’ã omoñepyrũ pya’e pe mbohapyha prueba. Pe ára pukukue ojehechaukáva mokõiha pruebápe oñembojoja va’ekue Daniel ñembyasykue setenta ary pegua rehe, oñepyrũva’ekue Jehoiakim jejopy rehe ha opa va’ekue Ciro he’íva rupive. Umi setenta ary paha oñemboja vove, Daniel oikuaa Tupã Ñe’ẽ profético rupive ipahaitéma hag̃uáicha.
Darío, Asuéro ra’y, medokuéra ñemoñare, oñemoĩ va’ekue mburuvicha guasu ramo caldeokuéra retã ári, iguapyha peteĩha arype; che, Daniel, ipoguapy peteĩha arype aikuaa hag̃ua kuatiañe’ẽnguéra rupive mboy arypa, Ñandejára ñe’ẽ ou hague proféta Jeremíaspe, omohu’ãtaha hag̃ua setenta ary Jerusalén ñehundi rehe. Daniel 9:1, 2.
Daniel ohechauka Ñandejára retãyguakuérape umi ára pahápe oikuaáva mokõi’ỹre pe he’iséva simbólicamente umi setenta ary jejapyhýpe, ha upe jehechakuaa oiko mbyky hag̃uáicha umi setenta ary simbólicos opa mboyve. Ñandejára retãyguakuéra ontende porã pe jejapyhy setenta ary pukukue, ha pe Daniel ohechaukáva hína niko pe ñentende hag̃ua umi setenta ary ohechauka pe período profético oúva 11 jasyporundy 2001 guive pe léi domingo peve. Daniel-pe g̃uarã, umi ary opa vaʼekue Ciro decreto-pe, ha upéva umi ára pahápe ohechauka pe léi domingo Estados Unidos-pe.
Mbykymi pe léi domingo mboyve, Ñandejára tavayguakuéra oñemombáy pe entendimiento profético rehe, ojehechaukáva umi setenta áño simbólico rupive. Umi áño simbólico oñepyrũ Jehoiakim ndive, ha’eva omoherakuãva septiembre 11, 2001, upe ára, tercer Ay rehegua Islam ou vove, pe ánhel ipoderóso Apocalipsis dieciocho-peguáva oguejy ha omoherakuã Babilonia ho’aha. Babilonia je’a ohechauka pe marandu mokõiha ánhel rehegua, ha septiembre 11, 2001-pe oñepyrũ pe mokõiha arange de prueba umi okarúva pe kuatiañe’ẽ ñemi pe ánhel pópe oĩva. Upe período, ojehechaukáva umi setenta áño simbólico rupive, osegi pe léi domingo peve.
Oguahẽvo hi’aguĩ pe paha, oñehauka haguéicha Daniel rehe Darío arýpe peteĩhápe, Tupã tavayguakuéra oñemombáy mymba ñarõ ra’ãnga jehechaukaha rupi. Ha’ekuéra yma guive ontende vaʼekue peteĩva umi añetegua ojoajúva mymba ñarõ ra’ãnga jehechaukaha ndive, ha pe tembiapo oikuaáva hikuái michĩmi mboyve pe ángel mokõiha período profético pahápe, oñemokañy vaʼekue pytũmbýpe. Daniel ohesa’ỹijóvo Tupã Ñe’ẽ profética, ha upéi oikuaávo umi setenta áño he’iséva, oñemboguata chupe ñembo’épe, péichaite avei oñemboguata vaʼekue chupe ñembo’épe oikuaávo pe ñe’ẽmondo tekove térã mano rehegua Nabucodonosor ome’ẽ vaʼekue iñanga-kerayvoty ta’ãngarehegua rehe. Daniel kapítulo porundyhápe, Daniel kapítulo mokõihápe guáicha, Daniel oñembo’évo, ohupyty tesape profético.
Heẽ, che añembo’évo gueteri, upe kuimba’e Gabriel, ahechava’ekue ñepyrũrãme pe visiónpe, oveve pya’eterei hag̃uáicha oñemondo rupi, opoko cherehe ka’aru pe ofrénda jeikuave’ẽ jave. Ha’e che mbo’e ha oñe’ẽ chendive, ha he’i: Daniel, ko’ág̃a aju rombo’e hag̃ua reikuaa ha rentende hag̃ua. Daniel 9:21, 22.
Pe “katupyry ha entendimiento” oñeme’ẽva’ekue Dániel-pe oñembo’e aja, ojoaju porã pe iñembo’e reheve mokõiha kapítulope.
Upéi Daniel oho hógape, ha oikuaauka ko mba’e Hananías, Misael ha Azarías-pe, iñirũnguérape, ojerure hag̃ua poriahuvereko yvága Jára pegua ko ñemimby rehe; ani hag̃ua Daniel ha iñirũnguéra omanomba umi arandukuéra Babilonia peguáva ambuéndi. Upérõ pe ñemimby ojehechauka Daniel-pe peteĩ visión pyhareguápe. Upéi Daniel oguerohory yvága Jára-pe. Daniel 2:17–19.
Línea ári, Daniel mokõi ñembo’e ha’e peteĩchante ñembo’e. Mokõivéva oñeme’ẽ tembiasakue ryepýpe, simbólikamente ohechaukáva pe prueba ojehecháva mokõiha ánhel rehegua, oikóva 11 jasyporundy ary 2001 guive pe léi domingo hi’aguĩva peve. Nebucodonosor omondýi hag̃uáicha ñemano rehe, ha Daniel oikuaágui profétikamente Jeremías setenta ary ha pe juramento Moisés rehegua siete veces, Daniel oñembo’e pe ñembo’e Levítico mokõipa poteĩmegua, ha ojerure Tupãme oikuaaukávo chupe pe paha secreto profético pe profecía bíblica rehegua. Pe secreto Juan ombohérava Revelación de Jesucristo.
Pe kapítulo nueve-pe, Daniel oĩ mokõi rréino ñemoambue mbytépe. Babilonia ho’a ramoite Medo-kuéra ha Persa-kuéra pópe, pórke kóva hína Darío arýpe peteĩha; upéicha rupi omoĩ Ñandejára tavayguakuérape ára pahápe pe ñemoambue punto-pe, ojehechaukáva’ekue pe ánhel peteĩha rembiapópe ha avei pe ánhel mbohapyha rembiapópe.
Pe movimiento Millerita Filadélfiagua ohasa Laodiceápe ary 1856-pe, ha pe movimiento Laodiceagua Future for America rehegua ohasa pe movimiento Filadélfiaguápe mbohapy árape ha mbyte omano rire tape ári Apocalipsis kapítulo once-pe. Pe prueba noñembotýiva’ekue pe movimiento Filadélfiagua Millerita-kuéra rehe 1856 guive 1863 peve, ojoaju va’ekue pe doctrina “siete tiempos” rehe.
Pe prueba pe movimiento laodicense Future for America rehegua oĩ iñemoĩmbyre pe tekotevẽre ojehechakuaa hag̃ua hikuái iñesãso sarambipápe, ha upéi oike hag̃ua Leviticus mokõipa poteĩ ñembo’e ha jeikove reheguápe. Daniel oĩkuri pe ára guasu jeroviaha apytépe Babilonia ha pe imperio Medo-Persa mbytépe, ha michĩmi mboyve pe opa hag̃ua pe arýpa setenta ary rehegua ojehechaukáva Ciro decreto rupive. Pe setenta ary ha’e pe contexto Daniel ñembo’e rehegua, ha pe setenta ary ohechauka Moisés “siete veces”. Mokõivéva Daniel ñembo’e ojoaju pe ára guasu jeroviaha rehe ojehechakuaáva “siete veces” rupive pe primer ángel movimiento-pe, ha avei pe tercer ángel movimiento-pe.
Pe “sekréto” ojehechaukáva Daniel-pe ha’e Nebucodonosor ta’ãnga jehechauka. Nebucodonosor ta’ãnga “sekréto” ára pahápe ha’e ohechauka hag̃ua poapy rréino, ndaha’éi irundy. Umi artíkulo mboyvegua oĩva pe aty “Pe poapyha ouva’ekue umi siete-gui” ryepýpe, ko añetegua ojehechaukáma. Upéva “sekréto” ryepýpe oĩ jehechauka pe punto de transición rehegua, araka’épa oguahẽ pe poapyha, ha’éva umi siete-gui. Nebucodonosor ta’ãnga “sekréto” ha’e pe hatĩngue añeteguáva protestantísmo rehegua ha pe hatĩngue republicanísmo rehegua ñemoingove jey moneĩ. Mokõivéva umi ñemoingove jey ohechauka peteĩteĩva umi hatĩngue ha’eha pe poapyha, ha katu ou umi siete-gui; ha pe transición pe poteĩha guive pe poapyhápe mokõivéva hatĩngue rehegua oiko pe contexto profético peteĩ prueba ojoajúva Moisés “siete tiempos” rehe. Pe transición oiko Daniel ohechaukaháicha, Ciro he’iha guive mboyve, upéva ohechaukáva pe léi domingo rehegua decreto Estados Unidos-pe. Upéi, pe léi domingo jave, movimiento pya’e rupi, pe papado kyhyje vai omano hag̃uáicha ojekutu va’ekue oñemboguejýva oñemyatyrõ jey, pe papado oiko rupi pe akã poapyha ha’éva umi siete-gui, ha’e avei ohasávo peteĩ transición profética, Nebucodonosor ta’ãnga Daniel capítulo mokõi-pe ohechaukaháicha.
Upévare Daniel oike Ariók rendápe, pe mburuvicha guasu omoĩ vaʼekue hag̃ua ohundi Babilóniape arandukuérape; ha oike heʼívo ichupe kóicha: Ani rehundi Babilóniape arandukuérape; chegueraha mburuvicha guasu renondépe, ha che aikuaaukáta mburuvicha guasúpe pe interpretación. Upérõ Ariók pyaʼe ogueru Danielpe mburuvicha guasu renondépe, ha heʼi ichupe kóicha: Ajuhu peteĩ kuimbaʼe Judá guigua apytégui, umi prisionéro apytégui, oikuaaukátava mburuvicha guasúpe pe interpretación. Mburuvicha guasu ombohovái ha heʼi Danielpe, hérava Beltesasar, Ndépa ikatu reikuaauka chéve pe che kérape ahecha vaʼekue, ha iinterpretación? Daniel 2:24–26.
Peteĩ jevy pe pehẽngue ñemimby rehe oñeme’ẽ rire Daniel-pe, oñehenói mokõivéva héra, ohechauka hag̃ua ha’e ombojoajuha pe tavayguakuéra ñemoñare reheve, umi ára pahápe oike ramóva pe movimiento Filadelfiagua-pe, pe cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Ha’e ohechauka Tupã rembiguái rekokatu, ojerurévo ani hag̃ua avave ojejuka ikatupyry’ỹ rehe “pe ñemimby” rehegua jaikuaa hag̃ua. Ikarácter oñembojoja hag̃ua Arioq ndive, peteĩ Nebucodonosor rembiguái, ohekáva mburuvicha guasu renondépe jehechakuaa oguahẽ hague Daniel-pe. Upéi Daniel ohechauka pe joavy oĩva pe profético añetegua jehechauka ha pe Babilonia aranduka’ikuéra mba’e apytépe, ombohováivo Nebucodonosor porandu peteĩ porandúpe; ha upéi, Arioq ndaha’éi hag̃uáicha, ndoiporúi iñentendimiento “pe ñemimby” rehegua ojeguerohory hag̃ua ijehe, upéva rangue omomba’eguasu yvágapegua Tupãme.
Daniel ombohovái mburuvicha guasu renondépe, ha he'i: Pe mba'e kañymíva mburuvicha guasu ojeruréva ndaikatúi umi arandu, umi mbyja rechakuaáva, umi paje apoha, ni umi adivino ohechauka mburuvicha guasúpe; ha katu oĩ peteĩ Tupã yvágape oikuaaukáva umi mba'e kañymíva, ha oikuaauka mburuvicha guasu Nabucodonosórpe mba'épa oikóta umi ára pahápe. Nde kéra ha umi visión nde akãme reguerekóva nde tupa ári, ko'ãva hína. Daniel 2:27, 28.
Daniel omoñepyrũ pe “ñemimby” rehegua he’íva, omombe’úvo ha’eha peteĩ “ñemimby” omyesakãva mba’épa oikóta umi ára pahápe. Pe ñemimby oguerekóva pe tembiasakue kañymby umi siete trueno rehegua omombe’u mba’épa oikóta umi ára pahápe. Pe ta’anga Nabucodonosor mba’éva ha’e peteĩ mba’e pe ñemimby ára pahápegua oñembojeke’ỹva sapy’ami mboyve pe período de prueba oñemboty hag̃ua. Oñemboguata hag̃ua peve pe período de prueba, oñemboyke’ỹ pe aravo jehasápe, mokõivéva yvy mymba rakã ojeporavo hag̃ua pe poapyha oúva umi siete apytégui, Daniel ohechaukaháicha Darío arýpe peteĩhape.
Ha nde, mburuvicha guasu, nde py’a rembipota oikéva ne akãme nde reñeno aja nde rupa ári, mba’épa oikóta ko’ẽrõ guive: ha pe oikuaaukáva umi mba’e kañymby oikuaauka ndéve mba’épa oikóta. Ha che rehe katu, ko ñemimby ndojehechaukaíri chéve araka’eve hag̃ua aikuaa hag̃ua mba’eveve ambue oikovévagui, síno umi oikuaaukátava pe ñemyesakã mburuvicha guasúpe rehehápe, ha ikatu hag̃uáicha nde reikuaa umi mba’e oĩva nde py’apýpe. Daniel 2:29, 30.
Daniel omopyenda mokõiha pytyvõha rupive pe añetegua, Nebucodonosor kerayvoty reheguaha umi ára pahápe, he’ívo: “pe omombe’úva umi kañymby oikuaauka ndéve mba’épa oikótava,” “upe rire.” Upéi Daniel omyesakã pe kañymby ndojeheguíri oñeme’ẽ hague chupe, térã oreko haguére arandu ijyvatevéva oimeraẽ ambue yvypóragui, ha katu pe “kañymby” oñeme’ẽ Nebucodonosor-pe “umi oikuaaukátava hag̃ua pe ñemyesakã rehehápe.” Pe “kañymby” oñeme’ẽ umi ohechaukátava pe kerayvoty “ñemyesakã” Babilonia ruvicha guasu espiritual-pe umi ára pahápe hag̃ua. Pe kañymby oñeme’ẽva’ekue hekopete umi cien cuarenta y cuatro mil-pe g̃uarã, pe “kañymby” niko umi ára pahápe guarã, umi omoherakuãtava Babilonia ho’a paha. Upéi Daniel oikuaauka pe ta’anga-kerayvoty oñemokañyva’ekue pytũmbýpe, ha oguerúva’ekue pe tekove térã ñemano ñeha’ã.
Nde, che ruvicha guasu, rehecha, ha ehecha peteĩ ta’anga tuichaite. Ko ta’anga guasu, hendy porã eterei, oĩ kuri nde renondépe; ha ifórma niko ipyahýi hag̃ua. Ko ta’anga akãva hína óro potĩete, ikãnguéra ha ijyva kuéra pláta, hyeguasu ha hetã kuéra brónse, Ipy kuéra fiérro, ipy’apẽnguéra peteĩ hendápe fiérro ha ambue hendápe ñai’ũ. Rehecha vaʼekue peve peteĩ ita oñekytĩva po’ỹre, upéva ojapi pe ta’anga ipy’apẽnguéra rehe, umi fiérro ha ñai’ũgui, ha omongu’i chupekuéra. Upérõ pe fiérro, pe ñai’ũ, pe brónse, pe pláta ha pe óro, opẽmbaite oñondive, ha oiko yvýra ra’ỹi kuéra ojepyrũ hag̃ua trigo ñemongu’ihápe araro’y jave guáicha; ha yvytu ogueraha mombyry, ha ndaipóri véima hendaguã chupekuéra: ha pe ita ojapíva pe ta’anga rehe, oiko peteĩ yvyty guasu, ha omyenyhẽ opa yvy. Kóva hína pe kerayvoty; ha romombeʼúta pe heʼiséva pe ruvicha guasúpe renondépe. Daniel 2:31–36.
Nabucodonosor kerayvokue ohechauka umi mburuvicharenda kuéra ñe’ẽmarandu marangatúpe oĩva la Bíbliape, ha’e oikove guive pe ára pahápe peve, upe jave umi cien cuarenta y cuatro mil, ojehechaukáva Daniel rupive iñemoĩporãme Nabucodonosor renondépe, ha avei pe ita oikytĩmbyre po’ỹre rupive, ombyaíva umi mburuvicharenda yvy arigua ta’angápe ojehechaukáva, upéi upéva oiko hag̃ua peteĩ yvyty omyenyhẽva opaite yvy. Pe kerayvokue rehegua va’ekue umi ára pahagua rehe, pe punto de transición profética-pe, upe jave umi cien cuarenta y cuatro mil-pe ojehechauka chupekuéra pe paha temimímarandu profético.
Haʼekuéra, pe asta Protestant teete rehegua poyvi ramo, upéi ogueraha hikuái pe ángel mbohapyha marandu peteĩ mundo omanombotávape. Upe marandu okakuaa ha oiko peteĩ sapukái hatã ramo pe léi domingo rehegua Estados Unidos-pe, pe mymba ñemonguʼe jeporuka oñemombarete jave. Upe decreto mboyve, umi Daniel ohechauka vaʼekue ára pahápe, ojejuhuvaʼerã hikuái mymba raʼanga ñehesaʼỹijo rovake. Upe ñehesaʼỹijo haʼe peteĩ ñehesaʼỹijo jehechapyre, ha oikotevẽ umi omýiva omoheñóiva pe léi domingo rehegua decreto ojehecha hag̃ua umi Daniel ohechaukapyrévape. Oñehaʼã hag̃ua hese kuéra ojekuaa hag̃ua oiporavópa hikuái pe tape divíno ohejáva chupekuéra ohecha hag̃ua pe taʼanga ñehesaʼỹijo okañýva pytũmbýpe. Iñehesaʼỹijo oike ipype ñemomirĩ tee ha ñemombeʼu angaipa. Oike ipype peteĩ jehechakuaa Daniel oñemeʼẽ hague chupe entendimiento hag̃ua kerayvoty ha visión rupi; pórke ndohenduséiramo hikuái Daniel ñeʼẽ osapukáiva desiértope, upéva haʼete umi Cristo ára guarépe omboykéva Juan el Bautista marandu.
Hermana White oikuaauka ñandéve Daniel ha Apocalipsis kuatiañe’ẽ ojokupytyha ojuehe, ha pe ñe’ẽ “complement” ha’e oiporúva he’ise ogueraha hag̃ua perfección-pe. Julio pahávo, ary 2023-pe, Judá ñemoñare León oñepyrũ oipe’a hag̃ua sello-kuéra pe Revelación Jesucristo rehegua, he’ihaguéicha ojapótaha pe período de gracia oñemboty mboyve. Péicha ojapóvo, Ha’e ohechauka añetegua bíblica-kuéra yma guive ojeikuaa porã va’ekue, ha ko’ág̃a ojeikuaava’erãha ára pahápe guare ñemohenda ryepýpe.
Peteĩva umi añetegua apytégui hína Apocalipsis 11 pegua mokõi testígo. Ambue katu hína pe tembiasakue ha’éva pe cumplimiento perfecto umi “siete trueno” Apocalipsis 10 pegua. Ha’e oguenohẽma añetegua umi línea sagrada de reforma-gui, oñe’ẽva pe desengaño 18 de julio de 2020 rehe. Ha’e oiporúma umi irundy waymark oĩva peteĩteĩva umi línea sagrada de reforma-pe, ohechaukáva pe tembiasakue pe ñemombarete rehegua pe primer mensaje guive pe juicio peve, peteĩ hendáicha ko’ág̃a peve araka’eve noñekuaái va’ekue. Daniel capítulo 2 ogueraha heta ko’ã concepto-kuérape perfección-pe, jepe ko’ã añetegua pypuku okañy pytũmbýpe umi ombotovévape g̃uarã ho’u hag̃ua pe metodología ojekuaaukáva Alpha y Omega ramo.
Ko mbo’apývo ko estudio Daniel capítulo mokõi rehegua, rombyatýta ha rombojoajúta umi añetegua ha tape rechaukaha oguahẽva iporãmbaitépe Daniel capítulo mokõime. Upéicha jajapóvo, jahechauka hína pe mba’e ñemimby ojehechauka va’ekue Daniel-pe pe visión pyhareguápe ohechauka ko’ã añeteguaete.
Ñamoĩta pe mbykymi ha pe opa hag̃uápe ñepyrũrã ambue artículo-pe.
“Ñandejára oreko umi tembiporu omoĩmbyréva ojuhu hag̃ua yvypórape hembiavykuérape ha hekojevýpe. Imaranduha kuéra oñemondo ogueraha hag̃ua peteĩ testimonio hesakãva omombáy hag̃ua chupekuéra ijapýra rekógui ha oipe’a hag̃ua iñentendimientorã ñe’ẽnguéra tekove rehegua hepyetevéva, Ñandejára Ñe’ẽ Marangatu. Koʼã kuimbaʼe ndahaʼéi vaʼerã opredikánteva año, síno ministrokuéra, tesape rerahaha, ñangarekoha jeroviapy, ohechátava pe mbaʼe vai oñemoĩva tenonderã ha omomarandútava tavayguakuérape. Haʼekuéra ojoguavaʼerã Cristo-pe ikyreʼỹ añetépe, iñarandu porãme, heko pyʼaguapýpe ojapo hag̃ua umi tembiapo tee tapichakuéra ndive—mbykymi hag̃uáicha, opaite hembiapo ministerial-pe. Haʼekuéra orekovaʼerã peteĩ joaju teovéva Ñandejára ndive, ha oikuaa porã eterei vaʼerã umi profesía ha umi mboʼepy porã ojeporúva Antiguo ha Nuevo Testamento-gui, ikatu hag̃uáicha oguenohẽ Ñandejára Ñeʼẽ ryru guasúgui mbaʼe pyahu ha ymaguare.” Testimonies, volúmen 5, 251.