Umi artíkulo mboyveguápe jahechakuaa vaʼekue umi Milleríta-kuéra oikuaa hague haʼekuéra ohupytyha pe parábola umi diez vírgenes rehegua, Habacuc kapítulo mokõi ha Ezequiel kapítulo doce, versíkulo veintiuno guive veintiocho peve. Umi versíkulo oĩva Ezequiel-pe heʼi porã, koʼã mbohapy pasáhe profético oñekumpli hag̃ua hekopete umi ára pahápe, “pe efecto opa visión rehegua” oñekumplítaha. Hermana White avei oñeʼẽ ko fenómeno rehe.
“Pe Revelación-pe opaite Biblia aranduka ojoaju ha opa. Ko’ápe oĩ Daniel aranduka rembojuaju. Peteĩva ha’e peteĩ profesía; ambue katu peteĩ revelación. Pe aranduka oñembotýva ndaha’éi Revelación, ha katu upe Daniel profesía pehẽngue oguerekóva joaju ára paháre. Pe ánhel he’i kuri: ‘Ha nde, Daniel, emboty ñe’ẽnguéra ha emoĩ hag̃ua aranduka peteĩ sello guýpe, paha ára peve.’ Daniel 12:4.” Hechos de los Apóstoles, 585.
Pe parábola umi diez kuñataĩ rehegua oñeñe’ẽjey pe letra peve peteĩchaite umi ciento cuarenta y cuatro mil ñembotysýpe, oñepyrũva’ekue 11 de septiembre de 2001-pe ha opa pe okẽ oñemboty vove umi kuñataĩ tavy ári pe ley dominical hi’ag̃uimbaitévape. Upéva historia arýpe ojehecha opaite visión rembiapo oñerrepresentáva “opaite umi Biblia aranduka ojoaju ha opaha” pe.
Rojapoihína kuri peteĩ pyenda ñentendepy rehegua pe artíkulo mboyveguápe ikatu hag̃uáicha ñamyesakã pe línea okápeguáva tembiasakue rehegua oñerrepresentáva Daniel once, versíkulo cuarenta-pe, ha upéva orrepresenta pe historia política pe mymba yvy arigua ratĩ republicano rehegua. Upe historia oho oñondive pe historia religiosa pe mymba yvy arigua ratĩ protestánte añetegua rehegua ndive. Romohu’ãma peteĩ mbovymi línea profétika oñe’ẽva pe ratĩ republicano pe mymba yvy arigua rehe, ha ko’ág̃a ñamoĩ umi línea pe historia profétika ári oñepyrũva’ekue pe ára paha jave ary 1989-pe.
Pe mymba ka’aguy yvypegua oñepyrũva’ekue 1776-pe, ha opa va’ekue ára paha jave 1798-pe, ha’e pe línea roipuruséva ñañeha’ã hag̃ua ñambojoaju hag̃ua opaite línea ko’ág̃a ohechaukáva hembiapo. Pe ára pukukue 1776 guive 1798 peve oguereko Alpha ha Omega rehegua techaukaha, ñepyrũhápe ha opa hag̃uáme oĩgui peteĩ tembiapo léi rehegua, upéva ha’éva peteĩ tetã ñe’ẽ.
“Peteĩ tetã ñe’ẽ ha’e hína iñakãrapu’ãha iñemoĩmbyréva léi apoha ha tekojoja rehegua mburuvichakuéra rembiapo rupive.” The Great Controversy, 443.
Peteĩ tekome’ẽ tenondegua pe mymba yvyguápe ha’e iñe’ẽ. Tetã peteĩ reko yvypóra Estados Unidos pegua ha’e va’ekue peteĩ kuatia guasu Tupãgui ouva, oipe’áva okẽnguéra sãsõrã jeroviapy rehegua ha polítika rehegua, ha upéicha ojapóvo omokõ pe “ysyry guasu” jehasa asy rehegua, ojeporu va’ekue heta sa’arykuéra pukukue umi mburuvichakuéra Europa peguakuéra ha tupao Katóliko rupive.
Ha pe mbói omombo ijurúgui y peteĩ ysyry guasu ramo kuñakarai rapykuéri, ojapo hag̃ua chupe ogueraha hag̃ua pe ysyry guasu. Ha yvy oipytyvõ pe kuñakaraipe, ha yvy ojurupe’a, ha omokõ pe ysyry guasu pe dragón omombo vaekue ijurúgui. Apocalipsis 12:15, 16.
Yvy guýra rembiguái opa rire, ha’e rupi sexto rréino ramo maranduhai marangatúpe oñeprofetisáva, oñe’ẽ jeýta; ha upérõ oñe’ẽta dragónicha, omoañetévo pe léi arapokõindýpe guára.
Ha ahecha peteĩ mymba ka’aguy ambue osẽva yvygui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra’yicha, ha oñe’ẽ mbói guasuicha. Apocalipsis 13:11.
Mymba yvy rehegua oñepyrũ kuri pe sexto rréino ramo 1798-pe, upe jave papakatu oñemonda hag̃ua ichugui imbarete.
“Ha pe Papado, oñemonda rire ichugui ipokatu, oñembopy’aguasu hag̃ua oheja hag̃ua pe persecución, Juan ohecha peteĩ pu’aka pyahu osẽva hag̃ua ombojoja jey hag̃ua pe dragón ñe’ẽ, ha omotenonde hag̃ua upe tembiapo peteĩchaite ipy’ahatãva ha ñemongarai’ỹva. Ko pu’aka, pe pahaite oikétava ñorairõme tupaóre ha Tupã léire, oñesimbolisa va’ekue peteĩ mymbaguasu iñakãratĩ ovecha ra’y joguaháva reheve.” Signs of the Times, November 1, 1899.
Áño 1798-pe, papado ojapyhy jave iñekutu ñemano rehegua, Tetã peteĩ reko Amérikagua oñe'ẽ, ha, opa mba'éicha Alpha ha Omega rehegua oiko jepi hag̃ua, pe ñe'ẽ oñepyrũha guive ohechauka hag̃ua pe ñe'ẽ oikótava ipahápe. Pe Alien and Sedition Acts oñemoinge léipe 1798-pe, ohechauka hag̃ua umi léi oñemoañetéva ipahápe, oñe'ẽva inmigración ilegal rehe, ha umi medios de comunicación rehe.
Pe período jahecháva guive 1776 guive 1798 peve oguereko Alfa ha Omega rehegua techaukaha, pórke ohechauka “ñe’ẽ” Declaración de Independencia rehegua iñepyrũme, ha upéva ha’e peteĩ tipo umi Alien and Sedition Acts of 1798 rehegua. Mbytepe pe período-pe, ojejuhu Constitución de los Estados Unidos. Pe período ome’ẽ peteĩ ta’anga profético pe mbói yvy rehegua poguy rehegua, pórke oñepyrũ oñe’ẽ hag̃ua ovecha ra’yicha, ha katu pe período opa peteĩ legislación reheve oguerekóva dragón ra’ãnga. Ha, heta jey oikoháicha, peteĩ mba’e ñepyrũ ha ipaha ojoaju umi ijojaha’ỹvandi. Pe peteĩha waymark pe período rehegua ojehechauka pe paha waymark-pe, ha pe mbytepegua waymark ha’eva’ekue Constitución de los Estados Unidos, oñemoneĩva’ekue PAAPY mbohapy tetãvorekuéra rupi. Pe ñe’ẽ hebreo “añetegua” oñemoheñóikuri pe peteĩha letra rupive, upéi pe letra pahaapyha rupive, ha upéi pe letra pahaitéva alfabeto hebreo-gua rupive.
Pe período koʼág̃a ñahesaʼỹijohápe oguereko pe Primero ha pe Pahaguéva réra mbyky, pe añetéva. Ko período ohechauka peteĩ período ogueraháva yvy mymba guasu poguýpe oñepyrũ hag̃ua, haʼe hag̃ua pe mburuvichagua poteĩha umi marandu hag̃uagua Biblia-pe; upévare avei ohechauka peteĩ período ogueraháva yvy mymba guasu poguýpe opa hag̃uáicha, haʼe ramo pe mburuvichagua poteĩha umi marandu hag̃uagua Biblia-pe. Upe período oñepyrũkuri ára pahápe ary 1989-pe. 1776 guive 1798 peve oñemoĩvaʼerã 1989 ári pe ley dominical pyaʼe oútavape peve, upe jave yvy mymba guasu oñeʼẽ ramo dragónicha, ojehechaukaháicha pe Alien and Sedition Acts rupive.
Iporãta ñamoĩ hag̃ua ñane estudio-pe ambue añetegua profética. Pe añetegua ha’e peteĩ elemento “paha ára” rehegua, peteĩ símbolo ramo heta jey oñehechagiáva. Adventismo Laodicense ikatu hag̃uáicha oikuaa porã 1798 ha’eha pe “paha ára”, péro iñentendimiento jepivegua opyta upépe; ndoikuaái mba’evegui opaite línea de reforma ojoja ambuekuéra línea de reforma rehe. Opaite línea de reforma oñepyrũ pe “paha ára” guive.
Moisés ohechauka Cristo-pe, ha Moisés voi he’i hag̃ua upe añetegua, ha Pedro omoneĩjey upéva Hechos kuatiápe.
Ñandejára nde Jára omoñepyrũta ndéve peteĩ Maranduhára nde apytégui, nde joyke’ykuéra apytégui, che joguaha; chupe pehendu vaʼerã. Deuteronomio 18:15.
Jesús vaʼekue “ojoguáva” Moiséspe.
Ha ko'ág̃a, che ryvykuéra, aikuaa peẽ pejapo hague upéva ñembotavy rupi, pene ruvichakuéra avei ojapo haguéicha. Ha umi mba'e Tupã yma oikuaaukava'ekue opaite hemimarangatukuéra jurúre, Cristo ohasa asy va'erãha, upéva ha'e omohu'ã péichaite. Peñembyasýke, upévare, ha pejevy Tupã gotyo, pene angaipa hag̃ua ojeipe'a, oguahẽ vove ára pytu'u ha pyahu ñandejára rovagui; ha ha'e ombouta Jesucristo, pe ojekuaauka va'ekue ymave peẽme: upéva yvága omoguahẽva'erã oñongatu hag̃uáicha pe ára opa mba'e oñemyatyrõ jey haguã, umi mba'e Tupã he'iva'ekue opaite hemimarangatu marangatukuéra jurúre, ypy guive ko yvy oñepyrũ haguéguive. Moisés añetehápe he'i va'ekue umi túvakuérape: Peteĩ marangatupýra, che joguaha, pende Ru Tupã omoñepyrũta peẽme pene ryvykuéra apytégui; chupe pehendúva'erã opa mba'épe, opa mba'e ha'e he'íva peẽme. Ha oikóta, mayma tekove nohenduséiva upe marangatupýrape, oñehundíta tavayguakuéra apytégui. Ha upéicha avei, opaite marangatupýra Samuel guive ha umi ou va'ekue hapykuéri, opa umi oñe'ẽ va'ekue, oikuaaukáma avei ko'ã ára rehegua. Hechos 3:17–24.
Moisés rembiasakuepýpe, pe ára paha ha’e vaekue heñóiha, ha upéva ohechauka vaekue Cristo heñóiha. Mokõivéva, Cristo ha Moisés, heñóivape oiko vaekue peteĩ jeikuaa ñembotuichave oguerekótava peteĩ prueba upe generación-pe g̃uarã. Pe jeikuaa mokõivéva heñói rehegua omboguata vaekue Egipto ha Roma mbarete dragón-icha oha’ã hag̃ua ojuka umi oñeprometéva profecía-pe. Umi ovecha ñangarekohára yvyty ári, umi arandu kuéra kuarahyresẽ guive, ohechauka umi ontendéva pe jeikuaa ñembotuichave pe ára paha jave.
Pe mba’e ojehechakuaa’ỹvéva jepi ha’e oĩha mokõi techaukaha ára pahápe. Ndaha’éi Moisés añoite oúva’ekue yvy ári, ha mbohapy ary mboyve heñói va’ekue i-tyke’y Aarón. Poteĩ jasy mboyve Cristo heñói hag̃ua, heñói va’ekue avei i-prímo Juan. 1798 ha’e pe jehechakuaa ojeporavovéva “ára paha” rehegua, ha 1798-pe pe mymba (pe tembipuru político) (pe kuña reko vai) oguata hague ári pe Ára Pytũ aja, ojejuka; ha peteĩ ary rire pe “kuña” oguata va’ekue upe mymba ári omano avei.
Áño 1989-pe oĩ mokõi mburuvicha. Reagan oguereko mburuvichakue pe oñemoĩ mburuvicharã peve 1989-pe, ha upéi Bush peteĩha omoñepyrũ hembiguái ruvicha reko. Pe opa paha umi mil mokõi saĩ poapy arýgui sesenta rehegua ojehechauka vaʼekue umi setenta ary jejapyhy rupi Babilóniape, ha General Ciro, Darío pe sobrino, ojuka ramo guare Belshazzar-pe pe pyhare karu guasúpe, Darío haʼe vaʼekue pe mburuvicha añetegua. Darío ha Ciro ohechauka umi mokõi techaukaha pe ára paha upe tiémpope.
Pe joaju profétika oĩva Moisés ha Aarón apytépe, Juan ha Jesús apytépe, Darío ha Ciro apytépe, papado ha pápape, ha Reagan ha Bush apytépe, maymáva hína tesape profétika renda oñehesa’ỹijóramo pe metodología hekopete hag̃ua rupive. Ko’ápe jahechaukaseva hína kóva: Juan, Jesús primo, ha’e va’ekue pe ñe’ẽ oporombotyryrýva desiértope, ojoguáva yma Aarón, Moisés ryke’y, rehe, oho va’ekue desiértope ombotovy hag̃ua Moisés ndive, ikatu hag̃uáicha ha’e iñe’ẽ.
Umi mbohapy ary oñemoĩ mboyve Cristo, ha umi mbohapy ary oñemoĩ mboyve pe anticristo, oĩ peteĩ techaukaha omombeʼúva peteĩ “ñeʼẽ”. Cristo rehegua, upéva haʼe vaʼekue Juan ñeʼẽ osapukáiva pe desiértope. Áño 533-pe Justiniano omeʼẽ peteĩ decreto ombojekuaáva pe anticristo ramo umi herejía moakãrãha ha tupao akã. Justiniano decreto haʼe vaʼekue pe “ñeʼẽ” ombosakoʼíva pe “decreto” arapokõindy léi rehegua oñemoañetéva Concilio de Orleans-pe áño 538-pe.
Ciro mburuvicha guasu ehérsito ha’eva’ekue pe ñe’ẽ ohechaukáva Dario ojagarrataha Babilóniape hi’arag̃uietereiha.
“Ciro ehérsito oúvo Babilonia murálla renondépe vaʼekue judíokuérape guarã peteĩ techaukaha ikatu hag̃uáicha ohechakuaa hiʼag̃uimbamaha isãso hag̃ua ñemboty-gua guive. Hetave peteĩ siglo Ciro heñói mboyve, pe Inspirasión omombeʼúma vaʼekue hese héra rupive, ha omboguapy hag̃ua peteĩ kuatia’ẽ hembiapo añetévare ojapótava og̃uahẽvo Babilonia táva rehe ojejapysakaʼỹ hag̃uáicha, ha ombosakoʼívo tape peñemosãso hag̃ua pe ñemboty raʼykuérape guarã. Isaías rupive oñeñeʼẽ kuri pe ñeʼẽ:”
“‘Péicha he’i Ñandejára hembiporavo pytyvõvape, Cirope, ajapyhýva ipo akatúa, amoĩ hag̃ua tetãnguéra ipoguýpe; … ajuraha hag̃ua henondépe umi okẽ mokõi roguegua; ha umi okẽ ndaijepe’amo’ãi; che aha ne renondépe, ha ambojoja umi tape ikarẽva: aipe’apa hag̃ua umi okẽ kuára reheguáva, ha aikytĩ hag̃ua mbytépe umi barra fiérrogua: ha ame’ẽta ndéve pytũmbýpe oĩva tesoro, ha umi mba’eta ñemiguáva umi tenda kañymbyguápe, reikuaa hag̃uáicha che, Ñandejára, rohenóiva nde rérape, ha’eha Israel Jára.’ Isaías 45:1–3.” Profetas ha Mburuvichakuéra, 551.
Ojekuaa jave mokõi testígo térã mokõi techaukaha rupive oñemopyenda hag̃ua peteĩ “ára paha” profético, ikatu avei ojekuaa peteĩva umi mokõi techaukahágui orrepresentaha peteĩ jehechauka, marandu térã ñe’ẽmondo hi’ariguápe umi tembiasakue oúvagui. Aarón, Juan, Ciro ha Justiniano orrepresenta peteĩ techaukaha oúva mboyve pe ára paha. Pe ára paha ary 1798-pe ha’e pe ipaha pe periodo ojehechaukáva 1776 guive 1798 peve. Pe techaukaha oĩva mbytepe upe tembiasakuépe ha’e pe ñe’ẽ osapukáiva desiértope pe tembiasakue oúvare. Upe tembiasakue oñepyrũ peteĩ ñemoherakuãme omboykéva mburuvicha guasu térã pápape guare poguype guasu sãmbyhy mbarete, ha opa peteĩ ñemoherakuãme orrepresentáva peteĩ diktadór rekokatu. Pe ñemoherakuã mbytépegua orrepresenta pe “ñe’ẽmondo” pe tembiasakue oútavagui, ha upe ñe’ẽmondo ha’e va’ekue Tetã peteĩ rekojoja Estados Unidos pegua oñembyatyrótaha térã oñembyaítaha upe tembiasakue pahápe.
Pe línea histórica oñepyrũ jey oñembohovái hag̃ua ary 1989-pe, ha opa pe léi domingogua-pe, oñemboykévo pe ñemongeta ñemomarandúva desiértogui mokõi sa ary mboyve, ary 1789-pe. Ary 1989 ha’e pe ára paha Daniel 11:40 paha gotyo, ha ojokupyty pe ára paha ndive ary 1798-pe. Ary 1989 ojokupyty ary 1776 ndive, ha pe léi domingogua orrepresenta ary 1798. Mbyte gotyo pe tembiasakuepe, opa hag̃ua pe mba’e ojehechaukáva peteĩteĩ visión-pe, pe tembiasakue oñepyrũva 11 jasyporundy ary 2001-pe, ha osegíva pe ñemongeta ñemomarandúva ary 1789 peve, oñehundipa ha pe Constitución oñembyaipa. Oĩva’erã peteĩ techaukaha tape rehegua mbytépe, Tupã araka’eve ndojemoambuéigui. Pe techaukaha tape rehegua orrepresentáta peteĩ ñemongeta ñemomarandúva pe tembiasakue proféticape g̃uarã oñepyrũva pe léi domingogua oúvape pya’e.
1989 omarka pe ára pahávo pe versíkulo cuarenta-pe, ha upéva ogueraha pe léi domingo-pegua versíkulo cuarenta y uno-pe. Pe marandu ñe’ẽmondo og̃uahẽva ára pahá rire, ha katu pe léi domingo-pegua mboyve, haʼe vaʼekue 11 de septiembre de 2001. Upéva omomarandu pe tembiasakue periodo paha-pe, pe tercer Ay og̃uahẽva 11 de septiembre de 2001-pe, ha upepete oñejoko vaʼekue, ojapytáta jeyha peteĩ mbaʼe oúva oñehaʼarõʼỹre, ha hetaiterei táva oñehundíta. Upe ñehundi og̃uahẽ vove, Satanás oñepyrũta hembiapo hechapyrãva, ha upe tembiapo oñepyrũ pe léi domingo-pegua hi’aguĩma oúva reheve.
“¡Mávapa Ñandejára tavayguakuéra oikuaa umi miles táva oĩmava hi’aguĩva ñehundípe, ko’ág̃a rupi haimete oñeme’ẽmava ta’ãnga jaheirãme! Péro heta umi oikova’erãva omomarandúva pe añetegua, oikove hag̃ua omoakusávo ha okondenáva ipehẽnguekuérape. Ñandejára pokatu omonguerova hag̃uáicha oguahẽ vove akãme, oikóta peteĩ ñemoambue hesakã porãva. Ava kuéra ndoguerekomo’ãi inclinación okrítika ha ombyai hag̃ua. Ndoñemoĩmo’ãi peteĩ tenda ojokóva tesape ohesape hag̃ua ko yvy ariguápe. Ikrítika, imoakusávo, opaíta. Pe enemigo pokatukuéra oñembyaty ñorairõrã. Ñorairõ hatãva ñande ra’arõ tenonderãme. Peñemoag̃ui, che ryvy ha che reindykuéra, peñemoag̃ui. Pejejuaju Cristo rehe. ‘Ani peje: A confederacy,... ani peñemongyhyje ha’ekuéra okyhyjévagui, ni pekiñyhyje. Pembotuicha Ñandejára de los ejércitos ha’e voi; ha toiko ha’e pene kyhyjepyrã, ha pene mba’e py’ara’ỹ. Ha’e oikóta peteĩ santuario; péro mokõivéva Israel róga peguápe oikóta peteĩ ita ñepysanga hag̃ua ha peteĩ ita guasu oñepysangáva hag̃ua, peteĩ ñuhã ha peteĩ ñu osẽ hag̃ua Jerusalén guápe g̃uarã. Ha heta ijapytepegua oñepysangáta, ho’áta, oñembyaíta, oñembohysýita ha ojepokóta chupekuéra.’”
“Ko yvy ha’e peteĩ ñe’ẽpoty renda. Umi oñembosaráiva, ha’éva hikuái umi oikóva ipype, oñembosako’i hína omboguata hag̃ua hikuái peteĩteĩva iñapoharã pe drama tuichavéva paha-peguápe. Ñandejára ndojehechakuaavéi. Yvypóra aty guasu apytépe ndaipóri joaju, ndaha’éiramo kuimba’e kuéra oñemoirũ ramo oñondive ogueroguata hag̃ua umi mba’e ha’ekuéra imba’erã añónte oipotáva. Ñandejára oma’ẽ hína. Iñembipota umi iñemoĩ hag̃ua hese iñakãhatãva rehe oñekumplíta. Ko yvy noñeme’ẽi yvypórape ipope, jepe Ñandejára oheja sapy’ami hag̃ua umi mba’e ombohasáva apañuãi ha teko vai toguereko pu’aka. Peteĩ pu’aka yvýgui guýpe guáva omba’apo hína ogueru hag̃ua umi escena paha tuichavéva pe drama-peguápe,—Satanás ou Cristo ramo, ha omba’apo opa marã ñembotavýpe tekojoja’ỹ reheve umi oñeñapytĩva oñondive hag̃ua sociedad secreta-pe. Umi oñeme’ẽva pe tarova oñemoirũ hag̃uápe oñondive omotenonde hína enemigo rembipota. Pe mba’e omoñepyrũva oguerúta pe hi’a.”
“Jejavy haségui oikéma peve. Py’atarova omyenyhẽ ko yvy ape, ha ko’ẽrõite og̃uahẽta peteĩ ñemondýi tuichaite yvyporakuérape ári. Ipaha hi’aguĩiterei. Ñande, jaikuaáva pe añetegua, ñañembosako’iva’erã pe ko’ẽrõite oike hag̃uáre ko yvy ape ári peteĩ mba’e omondýitereíva ha oñembohasáva hag̃uaicha peteĩ mba’e oúva mba’eve hag̃uáicha.” Review and Herald, 10 de septiembre, 1903.
Pe ñe’ẽmondo ojehechaukava’ekue Constitución ñemoinge rupive ary 1789-pe, ha’e pe mbohapyha ánhel remimombe’u, ojevyva’erãva mokõiha Cades-pe, oñepyrũvo umi cien cuarenta y cuatro mil ñemboty. Upéva ha’e pe ñe’ẽmondo Apocalipsis kapítulo dieciocho ñe’ẽ peteĩha rehegua, ha ndaha’éi añoite umi óga guasu Nueva York távape gua oguejýva upe jave, síno pe Constitución rekotee voi oñemoambue. Pe Constitución ojehai ha oñemopyenda léi inglés rehe, ipyenda filosófico ikatu hag̃uáicha oñemombe’u hag̃ua ñemombykype péicha: “Peteĩ tapicha ndaipóri hembiapo vai, ojehechauka mboyve hese oĩha mba’e vai.” Pe Constitución ojehai hag̃ua oñemboyke hag̃ua pe ojekuaáva léi romano ramo, ipyenda filosófico ikatu hag̃uáicha oñemombe’u hag̃ua ñemombykype péicha: “Peteĩ tapicha oguereko mba’e vai, ojehechauka mboyve ndaipóriha hese mba’e vai.”
Pe ñehẽmondo desiérto-gui oúva ary 1789-pe, oñerrepresentáva Constitución rupive, orepresenta pe ñehẽmondo 11 de septiembre de 2001-pe, ha ndaha’éi añoite umi óga hendyva’ekue omoĩva’ekue upe tembiasakue peteĩ cumplimiento literal reheve, ha pe Patriot Act ñemoguahẽ avei orepresentava’ekue pe ñehẽmondo.
Pe Patriot Act (Léi omojoajúva ha omombaretéva Estados Unidosme ome'ẽvo tembiporu hekopete oñeikotevẽva oñeñandu hag̃ua ha ojejoko hag̃ua terrorismo rembiapo, ary 2001) oñemoinge va'ekue Congreso de los Estados Unidos-pe mbykymi rire umi ataque terrorista oikóva’ekue 11 jasyporundy 2001-pe. Pe proyecto de ley oñemoinge va'ekue Cámara de Representantes-pe 23 jasypa 2001-pe, ha Senado-pe 24 jasypa 2001-pe. Mburuvicha guasu George W. Bush omboheraguapy va'ekue léiramóicha 26 jasypa 2001-pe. Pe Patriot Act hembipotápe oĩ va'ekue omombarete hag̃ua gobierno rembiapokatu ojeporeka hag̃ua ha ojejoko hag̃ua umi acto de terrorismo ha ombotuicha hag̃ua vigilancia ha mburuvicha rendaguasu pokatu, ha omboyke pe principio básico ha fundamental derecho inglés-gua ohechaukáva peteĩ kuimba'e ndaha'eiha culpable, ojehechauka mboyve hembiapo vaiha. Ko'ág̃a peve gueteri ojeporu hína gobierno ryepýpe umi élite rupive oñembohasy hag̃ua pe debido proceso legal, tekoñemi ha juicio justo.
Ko estudio ñambojoapyta ñane artíkulo oúvape.
“Mba’éichapa ñande rekove ko ára kyhyje ha marangatuetépe? ¡Ah, mba’eichaitépa oñemomba’eguasu pe tavyreíva tupãópe, mba’eichaitépa tekovai joguaha, mba’eichaitépa ñembotavy, mba’eichaitépa ao porã rayhu, mba’e rei ha vy’arã rayhu, mba’eichaitépa ojeheka yvateve hag̃ua! Ko’ã angaipa opaite omopytũ apytu’ũ, upéicha rupi umi mba’e opa’ỹva noñehesakãri. Ndajajehesape’ái va’erãpa Ñandejára Ñe’ẽme, jaikuaa hag̃ua moõpa jajuhu ko yvy rembiasakue-pe? Ndajajapo va’erãpa ñande apytu’ũ arandu hag̃ua pe tembiapo oñemboajéva ñanderehehápe ko tiempo-pe, ha pe tenda ñande, angaipáva ramo, jajoko va’erã pe tembiapo jehepyme’ẽ rehegua oho aja? Oiméramo jarekóramo mba’eveichagua ñangareko ñane ánga salvación rehe, tekotevẽ jajapo peteĩ ñemoambue añetetéva. Tekotevẽ jaheka Ñandejárape añete hag̃uáicha ñembyasy reheve; tekotevẽ, ánga rembiasy pypukúpe, ñamombe’u ñane angaipakuéra, ikatu hag̃uáicha oñembogue hag̃ua.”
“Ndopytavéima opytava’erã pe yvy ojepysóvape ñandejuru hag̃ua. Pya’e ñañembojañaína ñande prueba paha gotyo. Tapavave ánga toporandu: Mba’éichapa aime Tupã renondépe? Ndajaikuaái mboy pya’épa Cristo omombe’úta ñande réra, ha ñande káso oñemohu’ã hag̃uáicha pahaite. Mba’éta, aníkena, mba’éta ko’ã ñeñemoĩ porã? ¿Ñañeconteótapa umi hekojojáva apytépe, térãpa ñañemoĩta umi hekoañáva ndive?”
“Ta tupaópe topu’ã, ha toñembyasy Tupã renondépe hekovai jey va’ekuére. Toikove jeýke umi ñangarekohára, ha toipeju trompéta ñe’ẽ porã ha hesakãva reheve. Kóva ha’e peteĩ ñe’ẽmondo añetetéva ñande japroklamava’erã. Tupã omanda hembiguáipe, ‘Esapukái hatã, ani reñongatu nde ñe’ẽ, emopu’ã nde pytu’u trompétaicha, ha ehechauka che retãme hembiapo vai, ha Jacob rógape iñangaipa kuéra.’ Tekovekuéra atãntivo oñemomba’eva’erã; ndikatúiramo ojejapo upéva, opa tembiapo ndovaléi mba’everã; peteĩ ánhel jepe yvágagui oguejýrõ ha oñe’ẽ chupekuéra, iñe’ẽ ndoguerúi va’erã mba’eve porãve gueteri oñe’ẽ ramo guare mano apysa ro’ysãme. Tupaópe oñemokyre’ỹva’erã tembiaporãme. Tupã Espíritu ndaikatumo’ãi ou ipype, ha’e nombosako’íriramo tape. Oĩva’erã py’a pypuku jeheka serio. Oĩva’erã ñembo’e joaju ha ñemoĩ mbarete ndopáiva, ha jerovia rupive oñejeruréva Tupã ñe’ẽme’ẽnguéra. Oĩva’erã, ndaha’éi rete oñemonde hag̃ua ao vosa reheve yma guaréicha, síno peteĩ ñemomirĩ pypuku ángape. Ndajajuhúi mba’eve peteĩha hag̃ua ñañemomba’eguasu térã ñañembotuichave hag̃ua. Ñañemomirĩva’erã Tupã po mbarete guýpe. Ha’e ojehechaukáta ombopy’aguapy ha ohovasa hag̃ua umi ohekáva chupe añetehápe.”
“Pe tembiapo oĩ ñande renondépe; japytátapa ñañemboguata hag̃ua ipype? Tekotevẽ ñambaʼapo pyaʼe, tekotevẽ ñañemotenonde hatã ha pyʼaguapýpe. Tekotevẽ ñañembosakoʼi Ñandejára ára guasúpe g̃uarã. Ndarekói aravo ñamokañy hag̃ua, ni aravo ñañemoĩ hag̃ua tembiapo ñandejehénte guarãme. Tekotevẽ oñemomarandu ko yvy arigua kuérape. Mbaʼépa jajapo peteĩteĩva ñandejehegui hag̃ua jagueru tesape ambuekuérape renondépe? Tupã omeʼẽ opa kuimbaʼépe hembiapo; maymáva oguereko peteĩ tembiapo ojapóva vaʼerã, ha ndaikatúi ñambohasa hag̃uáicha ko tembiapo, ndahaʼéiramo ñande ánga oĩ hag̃ua peligrope.
“Che ermanokuéra, ¿pemoñembyasykáta pe Espíritu Santo, ha pejapóta hag̃ua chupe ojei hag̃ua? ¿Pembotýta pe Salvador jehovasapýva okápe, pendejoguata’ỹgui ipresénsia renondépe? ¿Pehejáta ánga kuérape oñehundi hag̃ua añetegua kuaa’ỹre, pendehayhuetereígui penepytu’u hag̃uáicha ani hag̃uáicha pegueraha pe pohýi Jesús oguerova’ekue penderehehápe? Ñañemombákeke hag̃ua kéguigui. ‘Peiko hag̃ua peñangarekóvo, peñatendévo; pende ruvicha aña, pe Diablo, león okororõvaicha, oguata ojerére, ohekávo mávapa ikatu hag̃uáicha omokõ.’” Review and Herald, 22 de marzo de 1887.