Opavave proféta ojoavy peteĩme, ha maymáva ome’ẽ testimónio hekoresakãvéva ko mundo paha rehe umi ára oikove hague rangue. Itestimónio ojeporu va’erã pe período profético pe tiempo de sellamiento rehegua umi ciento cuarenta y cuatro mil rehe, upépe niko oiko opa visión rembiapo. Isaías, capítulo seis-pe, pe visión rupi oñeme’ẽ chupe ohecha hag̃ua pe Lugar Santísimo, pe período pe tiempo de sellamiento umi ciento cuarenta y cuatro mil rehegua aja, upépe ohecha Tupã mimbipa. Jaikuaa upéva oiko hague 11 de septiembre de 2001 rire, pórke ohendu umi ánhelpe versículo mbohapyhápe, ha’ekuéra omombe’u hague upe jave ko yvy henyhẽmaha Iglóriagui.
«Tupã omondo hag̃uáicha Isaíaspe peteĩ marandu Ipuévlope g̃uarã, raẽvete opermiti profétape omaña hag̃ua visión-pe pe Santo de los Santos-pe pe santuario ryepýpe. Oñepyrũ hag̃uáicha, pe okẽ ha pe ao ryepypegua templo-gua haete voi oñemopu’ã térã oñemboguejýva’ekue, ha ojeheja chupe omaña hag̃ua hyepýpe, pe Santo de los Santos-pe, upépe jepe proféta py ndaikatúi oike. Ojekuaa henondépe peteĩ visión Jehová oguapýva peteĩ tróno yvate ha yvateve hag̃uáicha, ha Igloria rembe’y omyenyhẽ pe templo. Pe tróno jerére oĩ vaekue serafín, ñangarekohaicha pe Mburuvicha Guasu rehe, ha ha’ekuéra omimbipa pe gloria ijerére guive. Ipurahéi ñemomba’eguasu rehegua osapukáivo pypuku hag̃uáicha ñemomba’e guasúpe, pe okẽ yvyra guasu ryru oñemongu’e, ku yvyryrýicha omokyre’ỹva’ekue. Kuña’ẽme’ẽ ndojeguerekóiva angaipa ky’águi, ko’ã ánhel omosẽ hikuái Tupã ñemomba’eguasu. “Marangatu, marangatu, marangatu, hína Ñandejára ehérsito-kuéra Jára”, he’i hikuái; “opa yvy henyhẽ Heglóriagehe.” [Ehecha Isaías 6:1–8.]»
“Umi serafín kuéra pe tróno jerére oĩ henyhẽtereígui kyhyje marangatúpe ohechávo Ñandejára mimbipa, upévare ni peteĩ sapyʼami ndomaʼéi ijehekuéra rehe ñemombaʼeguasúpe. Iporopurahéi haʼe pe Ñandejára de los ejércitospe g̃uarã. Haʼekuéra omaʼẽvo tenonderã gotyo, opa yvy henyhẽtaha Hembigueroviapýgui, pe purahéi ipuʼakapáva oñehendu peteĩgui ambuépe ñeʼẽjoja porãme: ‘Santo, santo, santo, haʼe pe Ñandejára de los ejércitos.’ Haʼekuéra oñeñandu porãmbaitéma omombaʼeguasúvo Ñandejárape; opytávo Hovake, hiʼariguápe pe hory porã omoneĩva, ndoipotavéi mbaʼeve ambue. Oguerahávo Taʼãnga, ojapóvo Heʼíva, ha omombaʼeguasúvo chupe, oguahẽ hikuái ijehupytyrã yvatevévape.” Gospel Workers, 21.
Oĩva hag̃ua Isaías ndive, proféta Ezequiel-pe avei oñeme’ẽ ohecha hag̃ua pe Tenda Marangatúvaite ryepýpe. Ezequiel visión oñepyrũ kuri capítulo peteĩpe, versíkulo peteĩme.
Ko'ág̃a ojehu umi mbohapypa aryhápe, irundýha jasýpe, poha ára jasýgui, che aime jave umi ñembiguái apytépe ysyry Quebar rembe'ýre, umi yvága ojepe'a, ha ahecha Tupã visiónkuéra. Ezequiel 1:1.
Ima’ẽhẽ omyasãi hag̃ua kapítulo-kuérape, ha kóva haʼe peteĩ jeyve pe ima’ẽhẽte voi oĩva kapítulo ocho ha nueve-pe, upépe oñemombeʼúva pe sellado umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Jaikuaa kóva iñeʼẽtestimonio porã ha hesakã rupive.
Ha ojehu peteĩha ary poteĩhápe, jasy poteĩhápe, upe jasýpe ára poha, che aguapy aja che rógape, ha Judá kuimba’e guasu kuéra oguapy che renondépe, upépe Tupã Ñandejára po oguejy che ári. Upérõ ama’ẽ, ha péina peteĩ ta’anga ojoguáva tata rehegua: iku’a guýgotyo ojekuaa tata; ha iku’a yvate gotyo ojekuaa hendyha, ámbar joguaha. Ha omosẽ peteĩ po joguaha, ha chemopẽ che akãrague peteĩ mechón rehe; ha pe espíritu chehupi yvy ha yvága mbytépe, ha chemoguahẽ Tupã visión kuérape Jerusalénpe, pe okẽ hyepypegua oĩva yvate gotyo rovake peve; upépe oĩ pe ta’anga apyka ombopochýva ñembopochy. Ha péina, upépe oĩ Israel Jára Tupã mimbipa, pe visión che ahecha vaʼekue ñúme he’iháicha. Ezequiel 8:1–4.
Pe visión capítulos ocho ha nueve pegua, omombe’úva mokõi aty oñemoheñóiva pe sélado aja umi cien cuarenta y cuatro mil rehe, va’ekue, “pe visión-icha” Ezequiel ohechahaguéicha “ñu rupi.” Pe visión ha’e ohechava’ekue ñu rupi oñemombe’u hag̃ua capítulo mbohapy-pe.
Ha Ñandejára po oĩ che ári upépe; ha he’i chéve: Epu’ã, esẽ pe ñu guasúpe, ha upépe añe’ẽta ndéve. Upéi che apu’ã ha asẽ pe ñu guasúpe; ha péina, Ñandejára mimbipa oĩ upépe, pe mimbipa peteĩchaite pe ahechava’ekue ysyry Québar ykére; ha ha’a che rovayvýpe. Ezequiel 3:22, 23.
Ezequiel pe rréllano rehegua visión ha’e va’ekue pe “gloria” Ezequiel “ohecha va’ekue ysyry Quebar ykére”, ha upéva hína pe visión capítulo peteĩ, versículo peteĩme. Pe visión oñemoĩ hag̃ua sella capítulo nueve-pe, ha pe visión pe “rréllano” rehegua, ndaha’éi mba’e ambuéva sino pe visión ysyry Quebar rehegua ñembosako’i hag̃ua mante. Ha’e va’ekue peteĩ visión Tupã gloria rehegua pe Tenda Marangatúva Marangatúvévape, umi cien cuarenta y cuatro mil oñemoĩ jave sella, Isaías visión-ichaite avei. Isaías visión omombe’u va’ekue Tupã rembiapo omopu’ã hag̃ua mensahéro kuérape pe tiempo de sellado jave, ha capítulo mokõi ha mbohapy-pe, Ezequiel omombe’u upe tembiapoete heta detalleve Isaías-gui, ohechaukágui peteĩ mensahéro ogueraha va’erãha peteĩ mensáhe Adventismo Laodicense-pe; ha ikatu hag̃uáicha ontende pe mensáhe ogueraha va’erã umi tavayguakuéra pu’akápe oñemoĩva ha ojeheja hag̃uápe, Ezequiel oñemandu’a hag̃ua oñekomanda chupe ho’u hag̃ua pe michĩva kuatiañe’ẽ, oĩ va’ekue pe ánhel pópe oguejy jave 11 de septiembre de 2001-pe.
Ha’e he’i chéve: Ta’ýra yvypóra, ekaru pe rejuhúva; ekaru ko kuatia oñembohérava rollo, ha tereho eñe’ẽ Israel róga-pe. Upévare aipe’a che juru, ha ha’e omongaru chéve upe kuatia rollo. Ha he’i chéve: Ta’ýra yvypóra, embokaru nde ryepýpe, ha emyenyhẽ nde py’a ko kuatia rollo ame’ẽva ndéve. Upéi akaru chugui; ha che jurupe he’ẽ eícha. Ha he’i chéve: Ta’ýra yvypóra, tereho, eho Israel róga rendápe, ha eñe’ẽ chupekuéra che ñe’ẽ reheve. Nde ningo nderejehechaukapýi peteĩ tetã ñe’ẽ ambuéva ha iñe’ẽ hasýva rendápe, síno Israel róga rendápe; ndaha’éi heta tetã ñe’ẽ ambuéva ha iñe’ẽ hasýva rendápe, umi ñe’ẽ nde ndaikatumo’ãi reikũmby. Añetehápe, amondo rire ndéve chupekuéra, ha’ekuéra ne rendumi va’erãmo’ã. Israel róga katu nohendusemo’ãi ndéve; ndojapóséi rupi avei chéve. Opavave Israel róga niko hova atã ha ikorasõ hatã. Péina, ajapo nde rova mbarete hag̃ua hovakuéra rovái, ha nde renondépe mbarete hag̃ua hova renondépe. Ita hatãvéva hũicha ajapo nde renonde; ani rekyhyje chuguikuéra, ani avei reñemondýi hovakuéra rehe, jepevérõ ha’ekuéra peteĩ ñemoĩ hag̃ua róga. Ezequiel 3:1–9.
Peteĩ gentíl Biblia-pe ha’e peteĩ pytagua, ha peteĩ pytagua oñe’ẽ ñe’ẽ iñambuévape. Ezequielpe oñemondo vaekue Israel róga ko’ãgagua rendápe, ha upéva, pe sellamiento ára-pe, ha’e pe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceagua, ojehejáva ohasávo. Pe marandu pe sellamiento ára jave umi ciento cuarenta y cuatro mil rehegua ningo oñeme’ẽ Tupã iglésiape g̃uarã, ha upéva raẽ oñehusga; ha upéi, pe ley dominical oúta hag̃uáicha hi’aguĩvape, Apocalipsis kapítulo dieciocho ñe’ẽ mokõiha ohenói Tupã aty gentíl osẽ hag̃ua Babiloniágui. Isaías, kapítulo seis-pe, ohechauka hag̃ua umi omoneĩva pe ñehenói oñemondo hag̃ua pe óga pu’akajáva rendápe pe marandu Laodiceagua reheve, oñemomarandúma voi chupekuéra ha’ehague peteĩ tetã ohecháramo jepe ndohesakãiva, ha ohendúramo jepe ndoikuaapáiva. Isaías omoĩ kuatiáre upe tekombo’eete Jesús ojepurúva’ekue Isaías, kapítulo seis-gui, ombojoja haguépe upe mba’eitépe umi judío iñakãhatãva ojehejáva ohasávo Cristo rembiasakue jave.
Pe capítulo doce-pe, Ezequiel avei oipuru umi ñe’ẽmbojoaju peteĩchaitéva; upévare, omohenda hag̃ua hekopete capítulo doce pe tiempo de sellamiento-pe umi ciento cuarenta y cuatro mil rehegua.
Upéi avei ou chéve Jehová ñe’ẽ, he’ívo: Yvypóra ra’y, nde reikove peteĩ óga pu’akareíva mbytépe, ha’ekuéra oguereko tesa ohecha hag̃ua, ha ndohechái; oguereko apysa ohendu hag̃ua, ha nohendúi; pórke ha’ekuéra hína peteĩ óga pu’akareíva. Ezequiel 12:1, 2.
Ezequiel, capítulo doce, ohechauka pe tiempo oñembyatyha sello rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pe, ha upéicha ojapóvo ombohovái pe marandu japu ama pahague rehegua oñeme’ẽva umi ka’u Efraín-gua rupi, umi oguerekóva mburuvicha guasu pe pueblo Jerusalén-pe, umi ka’u ndaikatúiva omoñe’ẽ pe kuatiañe’ẽ oñembotýva sello rehe. Imarandu japu ama pahague rehegua oñemopyenda omoĩvo mombyryeterei tenonderãme umi visión profética Ñandejára Ñe’ẽ rehegua.
Umi versíkulo mbohapy guive pápapy porundy peve, Ezequiel ojejapo hag̃ua peteĩ ta’ãngamýi ohechaukáva Tupã retãygua oikeha Babilonia pe ñembyaty hag̃uápe. Pe ñembyaty Babilonia-pe ohechauka pe léi domingo hi’aguĩma hag̃uápe, ha upéi umi versíkulo paapy porundy guive mokõipa peve, ha’e ohechauka pe ñembyahýi oúva umi táva ñehundi reheve, oñepyrũva pe aravo pe yvy ryryi guasu guive, upéva hína pe léi domingo hi’aguĩma hag̃uápe. Upe jave guasu mbyaikue aja, tekove ñaime hag̃ua ñu rupi oguerúva jehovasa upépe ojehechauka, ha upéi, umi versíkulo mokõipa peteĩ guive mokõipa poapy peve, jaguereko pe pasáhe ojehechakuaa vaekue añeteguáva ko árape ramo historia Millerita-pe. Pe pasáhe oñecita ñe’ẽrire ha ñe’ẽrire The Great Controversy-pe, pe ñe’ẽmondohápe oñemombe’uháicha historia Millerita upe lívrope.
Ha Ñandejára ñe'ẽ ou chéve, he'ívo: Yvypóra ra'y, mba'épa upe ñe'ẽnga peiporúva Israel retãme, pejeha: Ohasa are umi ára, ha opa visión opyta mba'eve hag̃uáicha? Upévare ere chupekuéra: Péicha he'i Ñandejára Tupã; Ajapóta ko ñe'ẽnga opa hag̃ua, ha ndojeporumo'ãvéi Israel-pe ñe'ẽnga ramo; ha katu ere chupekuéra: Hi'aguĩma umi ára, ha opa visión ñemohu'ã. Anígui oĩvéi visión rei, térã adivinación mbotavy Israel róga apytépe. Che hína Ñandejára; añe'ẽta, ha pe ñe'ẽ che ha'étava oñekumplíta; ndohasamo'ãvéima are hag̃uáicha; pende árape voi, peẽ kuéra pe óga pu'akare'ỹ, ha'éta pe ñe'ẽ ha ajapóta, he'i Ñandejára Tupã. Jey Ñandejára ñe'ẽ ou chéve, he'ívo: Yvypóra ra'y, ehecha, umi Israel róga gua he'i: Pe visión ha'e ohecháva niko heta ára rire guarã, ha'e oporoprofetisa umi ára mombyryetereíva rehe. Upévare ere chupekuéra: Péicha he'i Ñandejára Tupã; Ndaipukuvehápe che ñe'ẽnguéra mba'eve hag̃uáicha, ha katu pe ñe'ẽ che ha'éma oñekumplíta, he'i Ñandejára Tupã. Ezequiel 12:21–28.
Pe marandu japu ama’ẽ pyahu rehegua, oñepresentáva pe sellado árape umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, he’i: “umi ára ipuku, ha opa visión ndojeporúi.” Añetehápe, ¿ndajíri piko umi mensajero ojehechaukáva Moisés, Elías, Ezequiel, Isaías ha Juan rupive ojavy hague iñepredicciónpe 18 de julio de 2020? Pe mensaje pe Adventista Laodiceagua upérõ he’i: “pe visión ohecháva niko heta ára rire guarã, ha he profetisa umi tiempo mombyryetéva rehe.” Pe tembiasakuepe ndaha’éi añoite opa visión oikótava añeteguápe, ha katu pe mensajero he’iva’erã pe óga okañývape Israel moderno rehegua: “Péicha he’i Ñandejára Yára”, “Che ajapóta” pe “ñe’ẽnga” japu rehegua Adventismo Laodiceagua “opa hag̃ua.” Eje’e chupekuéra: “Umi ára og̃uahẽma, ha opa visión rembiapo.” “Ndojeprolongamo’ãvéima ni peteĩ che ñe’ẽ; pe ñe’ẽ che ha’éva katu ojejapóta, he’i Ñandejára Yára.”
Pe marandu Laodicéape guaré oikotevẽ pe marandu ohechauka hag̃ua hi’aguĩmaha umi ára opavave visión rembiapo oikóta hag̃ua, ha umi ára hína pe tiempo oñembysýiha umi cien cuarenta y cuatro mil. Pe punto esencial ndovaléiriva ojeheja rei hag̃ua pe pasáhepe ha’e Ñandejára voi he’iha umi “árape”, ohechaukáva pe período tiempo del sellamiento, ojapótaha Laodicéa adventismo rehegua “visión vano”, iñ “adivinación mbotavy porãva”, ha iproverbio “japu” opávo. Ñandejára omoĩ opa hag̃ua iñapýra peve pe marandu japu lluvia tardía rehegua pe léi domingo pya’e oútava mboyve, pórke omoĩ opa hag̃ua umi ára ha’e oñe’ẽhínahápe. Ha’e omoĩ opa hag̃ua, omboaje hag̃ua pe marandu añeteguáva lluvia tardía rehegua, omopu’ã aja umi ojeporavóva oiko hag̃ua pe estandarte ramo pe léi domingo pya’e oútavape g̃uarã. Umi ojeporavóva oñembysýi pe “terremoto” mboyve.
Ambue tape Ha ojapo hag̃ua opa hag̃ua pe ñe’ẽnga rei marandúpe pe ama paha japu rehegua, ha’e hína Ñandejára juicio kuéra oguahẽ rupi, inesperádo ha ñemombaretevéva, oguahẽva peteĩ mba’e tuichaiteicha oñemondo hag̃ua pytũmby ra’y kuérape; ha katu umi juicio kuéra oike voi pe marandu rehegua tesape ra’y kuéra oikótava hína opredise. Pe tembiasakue ko’ág̃a jahasáva oike hag̃uáicha, oñembohovái hag̃uáicha Ñandejára juicio kuéra rehe. Umi juicio kuéra oñerrepresenta jey jey Ñandejára Ñe’ẽme, ha pe tiempo ñemohu’ã hag̃ua pe sellado, oñepyrũva’ekue 11 de septiembre de 2001-pe, ha’e pe tenda opaite visión, oikehápe avei umi visión Ñandejára juicio kuéra rehegua, oguahẽva’erãháme; Ñandejára Ñe’ẽ ningo araka’eve ndojavyi.
Artíkulo-kuéra mboyveguápe rohechauka vaʼekue Daniel arandukápe mbohapy kapítulo peteĩha guive mbohapyha peve ohechauka hag̃ua mbohapy ánhel marandu Apocalipsis kapítulo catorcepegua. Kapítulo mokoĩha haʼe pe mokõiha ánhel marandu, ha upévare haʼe peteĩ taʼanga pe mokõiha jehechaporãrã rehegua pe sellado ára pukukue jave. Pe peteĩha jehechaporãrã vaʼekue kapítulo peteĩha, ha upéva vaʼekue tembiʼu rehegua jehechaporãrã, peteĩ tapicha oiporavóta hag̃ua tembiʼu yvagapegua térã Babilonia rembiʼu. Kapítulo mokoĩha ojehechauka vaʼekue pe añetegua ñemiguáva rupive Nabucodonosor képe pe taʼanga mymbaguasu-kuéra rehegua, umíva niko reino-kuéra.
Daniel mokõiha ohechauka umi mymba ra'ãnga jeha'ã oikótava selado aja umi cien cuarenta y cuatro mil rehe, ha oguereko peteĩ ñentendepy kañymby, Nebucodonosor ndaikatúigui imandu'a pe sueño rehe. Ohechauka peteĩ añetegua kañymby ojeipe'áva umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakuepe, ha avei peteĩ añetegua kañymby umi mburuvichakuéra rehegua profecía bíblica-pegua ojehechaukáva pe ta'ãngápe. Upéva ha'eva'ekue peteĩ jeha'ã tekove térã mano rehegua Daniel ha umi mbohapy iporãitévape g̃uarã, ha avei umi arandu caldeokuérape g̃uarã ho'úvape Babilonia rembi'u.
Ellen White ohechauka kuri pe mymba ra’ãnga oñemoheñóitaha “pe gracia paha oñemboty mboyve, ha’égui pe prueba guasu Tupã tavayguakuérape ĝuarã, upévape ojedecidítagui hikuái peve hag̃ua hekove opave’ỹva.” Nabucodonosor kerapyre kañymby ogueroviauka upe prueba. Pe añetegua kañymby pe ta’ãngáre, ojehechaukáva ko’ã ára, opa visión rembiapo ndopytavéima hag̃ua oñembotavýpe, ha’e hína Jesús, Alfa ha Omega ramo, ojekuaaukáva umi ñe’ẽpy ha ñe’ẽpaha rupi umi mburuvicha guasu Biblia profecíape oñe’ẽvare, pe mymba poapyha hague umi siete-gui.
Pe ñaña mymbaku Añe’ẽme’ẽ rehegua kapítulo diecisiete-gua, upéva ha’éva umi siete-gua apytégui, ha’e pe pu’aka papal ojevyjeyva’ekue yvy guasu trónope, ha pe temimimby pypuku kañymbykue oñemombe’úva ha’e kóva: Estados Unidos omoheñóivo ta’anga pe mymbaku rehegua ko tetãme, upéicha avei ohechaukáta pe mba’e ojehúva pe ochoha rehegua, ha’éva umi siete-gua apytégui. Pe sexto presidente ára paha guive ary 1989 guive, ha’éva pe presidente rico omýiva’ekue opavave dragón retãmegua, oreko va’ekue peteĩ herida política oporojukáva umi globalista progresista, woke ha liberal pópe ary 2020-pe, upe ára pe akãratĩ republicano ojejuka ramo guare tape rupi pe mymbaku ateo Añe’ẽme’ẽ rehegua kapítulo once-gua rupive.
Upe jave, pe tercer ánhel rembiapo oguereko peteĩ ñembyai omanóva 18 jasypokõi ary 2020-pe, pe mymba ateo Apocalipsis capítulo once-gua pópe. Upéva rembiapo ojejapo vaʼekue Adventista del Séptimo Día Laodiceagua reheve, ha ary 2023-pe pe rembiapo oñemopuʼãjey Filadelfiagua pe tercer ánhel rembiapóramo. Mokõivéva hatĩ ojejuka vaʼekue ary 2020-pe, ha mokõivéva hatĩ opuʼãjey mbohapy ára ha mbyte simbóliko rire. Pe mymba raʼanga polítikagui ñemoheñói oguereko Iglesia ha Estado joaju Estados Unidos-pe, ha pe mymba ojapóva hikuái taʼanga ipahápe ára-pe haʼe pe mymba poapyha, oúva umi siete-gui. Oñemoheñóiramo pe mymba raʼanga Estados Unidos-pe, oguerekóta upe profético tekomeʼẽete pe mymba poapyha Roma-gua rehegua.
Pe ta’ãngamýi pe mymba ñarõgui rehegua ñeha’ã oñemoañetévo pe akãratĩ protestánte añeteguáre, umi oikuaáva umi añetegua maranduhára rehegua ojoajúva pe ta’ãnga mymba ñarõgui rehegua ñemoheñóire mokõivete akãratĩ pe mymba yvy arigua rehegua, oñembyasýta tapiaite guarã Cristo ra’ãngápe. Umi kuñataĩ ka’iguáva omoneĩva’ekue pe jehechapyre rei ha mbotavyha, omopyendáta pe ta’ãnga mymba ñarõgui rehegua tapiaite guarã.
“Kóva mba’e pe proféta Ezequiel ohechava’ekue, iporandu ha ojehecharamóva renondépe ojehechaukárõ guare ta’ãnga’ỹrãkuéra oikuaaukáva peteĩ Pu’aka oguerekóva poguýpe yvy arigua mburuvichakuéra rembiapo. Rruéda kuéra ojoasáva ojuehe oñemongu’e irundy tekove oikovéva rupive. Opavave ko’ãva ári yvate ‘oĩ peteĩ guapyha ra’ãnga, ojehechaukaháicha zafíroicha; ha pe guapyha ra’ãnga ári oguapy peteĩ ra’ãnga kuimba’e rete joguahaicha guáicha.’ Ezequiel 1:26, RSV.
“Umi rueda-kuéra, hasýva oñentende hag̃ua ha peteĩ jehecharamo guive ojehecha vaicha opavave oñembyai hag̃uáicha, omýi peteĩ armonía perfecta-pe. Yvagapegua tekove-kuéra omomýi umi rueda-kuérape. Umi mba’e oikóva yvypóra apytépe, hasýva ha ijetu’úva, oĩ Tupã poguýpe. Tetãnguéra ñorairõ ha sarambi mbytépe, pe oguapýva querubín ári gueteri omotenonde ko yvy rembiapo-kuéra. Káda tetãme ha káda tapichápe Tupã ome’ẽ peteĩ tenda Iplan tuichaitévape. Ko árape kuimba’e ha tetãnguéra ijehegui voi oiporavóvo odecidi hína hikuái imoirũrã, ha Tupã oisãmbyhy opa mba’e Ikatupyry hag̃ua Irembipota.”
“Umi profesía pe gran YO SOY ome’ẽva’ekue Iñe’ẽme ohechauka ñandéve moõpa jajuhu ñaimévo umi ára pukukue rape ñemotenondépe. Opa mba’e profesía he’i va’ekue ko’ag̃aite peve ojehapykueho porãma tembiasakue roguekuéra rehe, ha opa mba’e oúta gueteri oñekumplíta hekópe.”
“Umi ára rehegua techaukaha kuéra oikuaauka ñande roñembo’yha umi mbaʼe guasu ha marangatuete oikótavape oñepyrũ hag̃uáicha. Opa mbaʼe ñande yvy ape ári oĩ ñemyakãhatãme. Pe Salvador omombeʼu yma guive umi mbaʼe oikótava Itúva ou mboyve: ‘Pehendúta ñorairõ ha ñorairõ rehegua herakuã…. Tetã opuʼãta tetã rehe, ha mburuvicha guasu retã opuʼãta ambue mburuvicha guasu retã rehe: ha oĩta ñembyahýi, mbaʼasy vai, ha yvyryrýi heta hendápe.’ Mateo 24:6, 7. Mburuvicha kuéra ha tetã rembiapokue ruvicha kuéra ohechakuaa peteĩ mbaʼe tuicha ha peteĩchagua hag̃uáicha oikótamaha—ko yvy ape ári oĩha peteĩ apañuãi tuichaitereíva rembeʼýpe.”
“La Biblia, ha la Biblia añoite, ome’ẽ peteĩ visión añeteguáva umi mba’e oikómava rehe, oitymáva voi iñangue tenonderã, ha hi’aguĩha ryrýi omoingo yvy tuicha ñemondýipe ha kuimba’e kuéra korasõ ikangy hag̃ua kyhyjégui. ‘Pema’ẽ, Ñandejára ohundíta yvy ha omoĩta chugui tenda nandi, ombojerévo iñapỹmbe ha omosarambíta ipype oikóva kuérape.’ ‘Pórke ha’ekuéra omboyke umi léi, ombyai umi estatúto, ha oity pe ñe’ẽme’ẽ opa árape guarã. Upévare peteĩ maldición ho’upa yvy, ha ipype oikóva kuéra ohasa asy iñangaipágui.’ Isaías 24:1, 5, 6, RSV.
“‘Aichéte! pe ára guasu niko upéva, ndaipórihaichagua ambue: ha’e hína avei Jacob jejopy vai ára; hákatu oñesalváta chugui.’ Jeremías 30:7.”
“‘Rejapo nde rógaramo Ñandejára, ha’e va’ekue che refugio, pe Yvateguasuvéva; ndaipóri va’erã mba’e vai oguahẽva ndéve, ni mba’asy ojaikuaava’erã ne róga rehe.’ Salmo 91:9, 10.
“Tupã ndohejamo’ãi Itupaope ijehasa asyvéva aravópe. Ha’e opromete pe ñepysyrõ. Iñesãmbyhyrã rape ypykuekuéra oñemomba’eguasúta opavavéva rupive kuarahy guýpe.” Historical Sketches 277–279.
Pe “jeporeka ojoeheguáva umi mba’e oikóva yvyporakuéra apytépe” ha’e upe ojehechauka va’ekue umi rueda ojoasáva ambue rueda rehe Ezequiel visiónpe pe Tenda Santísimo pegua, pe sellado ára jave. Umi mba’e oikóva oĩ Tupã poguýpe, pórke umi mba’e oikóva hína opaite visión Tupã Ñe’ẽme oĩva ñembyaty, ha umi visión ojuhu hikuái ipahaitépe ha hekopete pe sellado ára jave. Oĩ peteĩ “tyapu” ohechauka hag̃ua “peteĩ kriz tuichaitereíva” rehe, upe “mundo oĩma hi’aguĩetereípe” ohechakuaa hag̃uáicha. Upe “tyapu” ojapo “yvy oryrýi” ha “kuimba’ekuéra korasõ ikangy hag̃ua okyhyjégui.” Mokõivéva, yvy ryrýi ha kuimba’ekuéra korasõ kangy okyhyjégui, ha’e umi símbolo pe séptimo ha pahagua Trompéta ryapu rehegua, upéva hína pe mbohapyha aña’ẽ.
Tetãnguéra pochy Islam rehe, mbohapyha ñembyasýpe, ha’e peteĩ kuña imemby hag̃ua hasývaicha; upéicha rupi ohechauka peteĩ apañuãi okakuaa ha ojupive ohóvo. Umi apañuãi ojupíva oñepyrũkuri 11 jasyporundy 2001-pe; ha 7 jasypa 2023-pe, oguahẽ ambue hasyetevéva imemby hag̃ua guare, ha Tupã Ñe’ẽ araka’eve ndojeavyi rupi, pe ambue mba’asy imemby hag̃uáicha og̃uahẽta pya’eterei, ha itevaivéta gueteri. ¿Reiko gueteri peteĩ távape?
Rojapytáta ko estudio artículo oúvape.
“Profétape guarã pe rueda ryepýpe oĩva ambue rueda, ha umi tekove oikovéva ojehechaukáva hendivekuéra, opa mba’eichaite ojehecha chupe ipohýi ha ndaikatúiva oñemyesakã. Péro Arandu Infinito po ojehecha umi rueda apytépe, ha hekove rembiapo rupi osẽ tekojoja perfecto. Káda rueda, Tupã po omboguatáva, omba’apo joaju porãite opaite ambue rueda ndive. Cheahechauka jeyma avei umi tembiporu yvypóra ikatuha oheka hetaiterei pu’aka ha oñeha’ã ojoko hag̃ua tembiapo ijehegui. Ha’ekuéra oheja Tupã Ñandejárape, Pe Mba’apohára Mbaretévape, hetaiterei okápe umi imétodo ha ipláno-gui, ha ndoguerekóiri hese jerovia opa mba’épe tembiapo ñemotenondéva rehegua. Avave ani sapy’ami jepe oñemoĩ ijapytepekuéra oimo’ãvo ikatuha omboguata umi mba’e oúva pe Che Hína Guasúgui. Tupã, Iñangarekópe, ombosako’i peteĩ tape ikatu hag̃uáicha tembiapo ojejapo yvypóra rembiporu rupive. Upévare káda kuimba’e tañembo’y hembiaporã rendápe, ojapo hag̃ua hóga pehẽ ko ára guarã, ha toikuaa Tupãha imbo’ehára.” Testimonies, volume 9, 259.