Pe tembiasakue 1776, 1789 ha 1798 rehegua ohechauka pe tembiasakue oñembotyha peteĩ cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Káda umi ára-pe, pe mymba yvyguigua oñeʼẽ. Umi mbohapy techaukaha, ojejoguáva umi mbohapy jey pe mymba yvyguigua oñeʼẽ haguére, oguata ojoja Cristo mbohapy ñeʼẽ rehe ndive 11 jasyporundy 2001-pe, julio 2023-pe ha pe ley dominical pyaʼe oútavape.
Aĩkuri pe Espíritupe Ñandéjára ára rehe, ha ahendu che rapykuéri peteĩ ñe’ẽ tuicha, mbaraka guasu ryapuicha. Apocalipsis 1:10.
Umi mbohapy tape he’íva hatãva ohechauka mba’éichapa oñemombareteve ohóvo pe “hyapu” pe ñehundyrã mbohapyha rehegua, ha upéva avei hína pe trompéta ñe’ẽmondýiha porundyha, ha peteĩ trompéta niko peteĩ ñe’ẽ.
Esapukái hatã, ani reheja rei; emopu’ã nde ñe’ẽ turuichaicha peteĩ turu pukúicha, ha ehechauka che retãme hembiapo vai, ha Jacob róga-pe ipekadokuéra. Isaías 58:1.
Pe ñe’ẽ oñe’ẽva’ekue pe Protestánte guárape 11 jasyporundy 2001-pe ha’e va’ekue umi ñangarekohára ñe’ẽ, ohenóiva Adventísmo Laodicéape ojevy hag̃ua Jeremías rape yma guarépe; hákatu umi oñembohoryva aty omboyke oguata hag̃ua ipype.
Péicha he’i Ñandejára: Peñembo’y tape kuéra rehe, ha pehecha, ha peporandu umi tape yma guarére, moõpa oĩ pe tape porã, ha peguata ipype, ha pejuhúta pytu’u pene ánga kuérape g̃uarã. Ha ha’ekuéra he’i: Ndoroguatamo’ãi ipype. Avei amoĩ pende ári ñangarekohára kuéra, he’ívo: Pehendu pe turu pu. Ha ha’ekuéra he’i: Norohehendumo’ãi. Jeremías 6:16, 17.
Pe ñe’ẽ julio de 2023-gua ha’e vaʼekue Future for America ministerio ñemopuʼã jevy, opytávaʼekue kirirĩme pe peteĩha jejavy guasu guive 18 de julio de 2020-pe. Ojejoguaháicha Juan marandu rehe pe Mesías oútaha pyaʼe, ha Justiniano marandu rehe pe anticristo oútaha pyaʼe, Future for America ohechakuaa vaʼekue América renonderã oñemoambuetaha tapia hag̃ua pe ley dominical oútavape pyaʼe, ha pe trompeta séptima oñehatãvo upe señal-pe. Pe peteĩ osapukáiva desiértope ñe’ẽ ha’e vaʼekue pe ñe’ẽ julio de 2023-gua.
Mokõiha ñe’ẽ Apocalipsis capítulo dieciocho-pe guáva oñehenduka pe araka’eve hag̃ua ou hag̃uáicha pe léi dominical jave, yvy mymba oñe’ẽvo dragónicha. Upérõ ae “pe mburika” oñenupã mbohapyhápe, ha upéi “pe mburika” oñe’ẽta. Pe mburika oñenupã kuri sapy’ami rire 11 de septiembre de 2001, rire 7 de octubre de 2023, ha upéi oñenupã jeýta pe araka’eve hag̃uáicha ou hag̃uáicha léi dominical jave, upépe oñe’ẽhápe. Balaam testimonio-pe oñembojevy kuri tape rehegui peteĩ ánhel rupive, ha pe ánhel ohechauka umi irundy ánhelpe oñemandáva ojoko hag̃ua umi irundy yvytu Islam rehegua; ha pe léi dominical-pe pe mburika Islam rehegua oñe’ẽ pe trompeta séptima tyapu reheve, ha upéva avei hína pe ñembyasy mbohapyha.
Upépe oñe’ẽ pe visión Islam rehegua, opyta are vaʼekue guive 18 de julio de 2020, péicha upérõ ndaipóri véima opytave hag̃ua; oñe’ẽta voi. Heta ñeʼẽ oĩ pe sellamiento ára pukukuepe guarã umi ciento cuarenta y cuatro mil rehe, ha upe período oiko mboyve pe juicio ejecutivo Tupã rehegua oñepyrũva pe ley dominical oúta hag̃uápe. Pe juicio ejecutivo Tupã rehegua ojehechauka siete ánhel rupive, siete copa reheve. Upe período oñepyrũ pe Espíritu Santo oñehẽvo, ha upéva orrepresenta peteĩ jevy jey Pentecostés rehegua, arakaʼe pe Espíritu Santo oñehẽ vaʼekue ha tatáicha ñeʼẽnguéra omeʼẽ testimonio upe mbaʼe oikovaʼekue rehe. Pe ñehẽ upe tiempo-pe ndahaʼevéima peteĩ medida rupive, pe Espíritu Santo upérõ oñehẽgui medidaʼỹre.
“Pe ánhel, oñembojoajúva mokõi hag̃ua mbohapyha ánhel marandu ñemoherakuãme, omyesakã vaʼerã opa yvy ko yvy ape ári iglória reheve. Koʼápe oñemomarandu peteĩ tembiapo oguerekótava tuichakue yvóra pukukue ha pokatu ndahetavéiva ojehecháva. Pe jeju rehegua ñemonguʼe 1840–44-pe haʼe vaʼekue peteĩ jehechauka gloriosa Ñandejára pokatu rehegua; peteĩha ánhel marandu oguahẽkuri opa tenda misionéro rehe ko yvy ape ári, ha oĩkuri sapyʼánte peteĩ tetãme pe tuichavéva interés religioso ojehechavaʼekue oimeraẽ tetãme pe Reforma siglo dieciséis guive; hákatu koʼãva opaite ojehasáta pe ñemonguʼe mbarete guasu rupive oikótava pe mbohapyha ánhel ñeñemongeta paha guýpe.
“Pe tembiapo ojogua vaʼerã pe Pentecostés Ára rembiapópe. Pe ‘amá ypy’ oñemeʼẽ haguéicha, Espíritu Santo oñehẽvo henyhẽ hag̃ua pe evangelio ñepyrũme, ikatu hag̃uáicha heñói pe ñemitỹ iporãetereíva, upéicha avei pe ‘amá paha’ oñemeʼẽta ipahápe, hiʼaju hag̃uáicha pe temitỹngue.” The Great Controversy, 611.
11 jasyporundy 2001-pe oñepyrũ oñesella hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil, ha oñeñohẽ Espíritu Santo peteĩ medida-pe. Pe medición pe ñeñohẽ rehegua ojehechauka Pentecostés rembiasakuepe, oñepyrũvo Cristo jeikove jevy guive, peteĩ ánhel oñeʼẽ ha heʼi hag̃ua: “Taʼýra Tupãgua, esẽ hag̃ua, nde Ru nerenói,” peteĩchaite Jesús ohenoiháicha Lázaro-pe pe itaʼỹgui koʼã ñeʼẽme: “Lázaro, esẽ.” Ary 2023-pe, Cristo ohenói umi kangue omanóva ha ipirúva mokõi testígo-gui “toẽ hag̃ua”.
Cristo oñemoingove jevy rire, tenonderã ojupi Itúvape, ha upéi oguejy, ojapohaguéicha 11 jasyporundy ary 2001-pe. Upéi, mbeguekatúpe ohesapeve Hesegidorkuérape, ojehechaukaháicha oñembyatývo María ndive, umi temimbo'éndi ojuhu ha ombo'éva tape Emaús gotyo, ha upe rire ojehechauka ambue temimbo'ekuérape. Irundy pa ára pukukue ombo'e umi temimbo'épe Ijupi paha mboyve; upéi, pa ára rire, opavave oĩ peteĩ ñe'ẽme ha peteĩ hendápe, ha Espíritu Santo oñehẽ hi'ári ku oñeme'ẽ'ỹre medida.
“Jesús oñemboaty ramo guare Idisípulo ndive, nemandu’a hag̃ua chupekuéra umi ñe’ẽ Ha’e he’i va’ekue chupekuéra Hembi’asy mboyve, opa mba’e ojehupytyva’erãha umi ojehaíva’ekue Moisés léipe, profetakuérape, ha Salmospe Hese. ‘Upéi He’ígui chupekuéra iñakãmby hag̃ua, ikatu hag̃uáicha ontende hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽ, ha he’i chupekuéra: Péicha niko ojehai, ha péicha avei tekotevẽ va’ekue Cristo ohasa asy, ha opu’ã jevy hag̃ua omanóva apytégui mbohapyha árape; ha oñemombe’u hag̃uáicha Héra rérape arrepentimiento ha angaipa ñyrõ opa tetãnguéra apytépe, oñepyrũvo Jerusaléngui. Ha peẽ peime ko’ã mba’e rehe testígoramo.’” The Desire of Ages, 804.
Jasy 2023-pe, Jesús ñe’ẽ omombáy mokõi testígo omanóva ha oñepyrũ ombojuruja hag̃ua Hemimbo’ekuéra ñentendekuaa opa mba’e ojehaíva Moisés léipe (pe “siete veces”), umi profétape (Nabucodonosor ra’anga mymbakuéra rehegua), ha umi Salmo-kuérape (Moisés ha pe Ovecha Ra’y jehasa asy). Hembiapo ñembo’e ha ñembo’e hag̃ua oñepyrũ va’ekue Hekove jevy jave, ha oñembotuicha ohóvo umi irundy pa ára oúva pukukue. Oñepyrũ va’ekue Ha’e ojerure haguére ho’u hag̃ua.
Ha ojerovia’ỹ gueteri hikuái vy’águi, ha opyta hag̃ua mba’éichapa, ha’e he’i chupekuéra: ¿Peguerekópa ko’ápe mba’e pe’úva? Ha ha’ekuéra ome’ẽ chupe peteĩ pira mbichy pehẽngue ha peteĩ eíra ryru pehẽngue. Ha ha’e ojapyhy, ha ho’u henondépekuéra. Ha he’i chupekuéra: Kóvape hína umi ñe’ẽ ha’éva peẽme che aimérõ guare pene ndive, opa mba’e ojehu va’erãha, umi ojehaíva’ekue che rehe Moisés léipe, umi maranduhára kuéra ñe’ẽme ha salmokuérape. Lucas 24:41–44.
Ñembo’e peteĩ techaukaha tenondegua vaʼekue pe tembiasakue oñemotenondéva ryepýpe, ha pe tembiasakue Cristo jeikove jevýgui oñepyrũva peve ojupi yvágape cuarenta ára rire, oheja diez ára (diez niko peteĩ prueba), Pentecostés peve, upérõ Espíritu Santo oñeñohẽta medidaʼỹre. Hae jeikove jey, yvágape jeupi, ha upéi guejy jey, ohechauka 11 de septiembre de 2001. Julio de 2023 ohechauka pe cuarenta ára paha, ha pe diez ára oúva Julio de 2023 rire ogueraha pe léi domingo oúta hag̃uáicha pyaʼe. Umi diez ára pahápe, joaju ha ñembo’e ha’e pe techaukaha. Pe joaju ojejapo hag̃ua ojehechauka Ezequiel marandu hag̃uáicha peteĩhápe, capítulo treinta y siete-pe, oguerúva umi kangue, tendón ha so’o oñondive. Ezequiel marandu hag̃ua mokõiha katu ha’e pe pytu tetã irundy yvytúgui, ha pe pytu ha’e peteĩ símbolo ñembo’épe g̃uarã. Umi diez ára pahápe umi cien cuarenta y cuatro mil oñesella, oguerekógui Lázaroicha peteĩ taʼanga profétika.
“Kóva hína vaʼekue pe mbaʼére Haʼe oñembotapykuévo ohóvo Betániape. Ko milágro iporãvéva opavavégui, Lázaro ñemopuʼã jeýva, oikóta vaʼekue omoĩ hag̃ua Tupã sello Hembiapóre ha Haʼe heʼíva idivinida rehe.” El Deseado de Todas las Gentes, 529.
Ndaha’éi umi kuñataĩ arandu añónte oñemoĩva peteĩ sello ko milágro iporãvévape guare, ha avei umi kuñataĩ itavýva oñemoĩ sello pe tema gotyo vai hag̃uápe.
“Cristo milágro iñakãvéva —Lázaro moingove jevy— omyatyrõmaite vaʼekue paʼikuéra ñeʼẽmeʼẽ ojapótava hikuái omosẽ hag̃ua Jesúspe ko yvy ape ári, ha umi hembiapo hechapyrãva, pyaʼeterei ohundíva hína ikatupyry ha ipuʼaka tavayguakuéra ári.” Hechos de los Apóstoles, 67.
Heta ñe’ẽ heta oñehendúva tembiasakuépe, oñe’ẽva ñesẽ hag̃ua selládo umi cien cuarenta y cuatro mil rehe pe léi domingo oúta hag̃uápe pya’e, ha’e “línea ári línea”, Ñandejára Ñe’ẽ profético ñe’ẽnguéra; ha umi ñe’ẽnguéra oñehendu pe ára pe “opaite visión rembiapo” ojejapoha. Oñehendu hikuái oñepe’ávo pe séptimo sello.
Ha’e oipe’árõ guare pe sello peteĩha’ỹva, oiko kirirĩ yvágape media óra rupi. Ha ahecha umi siete ánhel oĩva Tupã renondépe; ha chupekuéra oñeme’ẽ siete trompéta. Ha ambue ánhel ou ha oñembo’y pe altár ypýpe, oguerekóva peteĩ incensário óropegua; ha oñeme’ẽ chupe heta insiénso, hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua oñekuave’ẽ hag̃ua umi ñembo’e opaite marangatupegua ndive pe altár óropegua oĩva guapyhápe renondépe ári. Ha pe tataxĩ insiénsogua, ouva’ekue umi marangatukuéra ñembo’e ndive, ojupi Tupã renondépe pe ánhel po guive. Ha pe ánhel ojapyhy pe incensário, omyenyhẽ altár tata reheve, ha omombo yvy ári; ha oiko ñe’ẽnguéra, arapupu, overa ha peteĩ yvyryrýi. Apocalipsis 8:1–5.
Pe séllo pokõiha ojeipe’a rupi oĩ kirirĩ, pe ára ha’e rupi peteĩ ñemoambue dispensación rehegua; ha peteĩ ñemoambue dispensación sagráda rehegua jave, tapia oĩ kirirĩ yvágape, upéva ohechaukaháicha kurusu rupive, umi ánhel oheja rire iñorairõ purahéi ha ñemomba’eguasu. Pe kirirĩ yvágape ojehechauka avei ára ñemoatyrõ rehegua mba’ejerure rupive, ha 22 jasypa 1844-pe, Habacuc MOKÕI, versíkulo MOKÕIPA, omanda opa yvy toñongatu kirirĩ.
“Ojehechauka chéve Tupã mborayhu tuichaitéva ha imba’e porã omboguejývo ijehe, ome’ẽvo Ita’ýrape omano hag̃ua ikatu hag̃uáicha yvypóra ojuhu hag̃ua ñe’ẽñyrõ ha oikove. Ojehechauka chéve Adán ha Eva, ha’ekuéra oguerekóva’ekue pe jehovasa ohecha hag̃ua Edén Yvotyty iporãha ha hechapyrãva, ha oñeme’ẽ kuri chupekuéra o’u hag̃ua opaite yvyramáta pe yvotytýpe, peteĩnte jepe ndaikatúiva. Péro mbói ombotavy Eva-pe, ha ha’e ombotavy iménape, ha mokõivéva ho’u pe yvyramáta oñembotovévagui. Ha’ekuéra ombohovái’ỹ Tupã mandamiénto, ha oiko angaipaóvape. Upe marandu isarambi yvágape, ha opaite árpa okirirĩ. Umi ánhel oñasẽmbyasy, ha okyhyje anítei Adán ha Eva ojepyso jey ipo hag̃ua ha ho’u hag̃ua pe yvyramáta tekovévagui ha oiko hag̃ua angaipaóva omanó’ỹva. Péro Tupã he’i va’ekue omosẽtaha umi mbohováiha yvotytýgui, ha querubín rupive ha peteĩ kysepuku tata rendýva reheve oñangaretaha tape ogueraháva pe yvyramáta tekovépe, upéicha rupi yvypóra ndaikatumo’ãi oñemboja hese ha ho’u hi’a, pe ombopyta hag̃ua tekove opave’ỹva.” Early Writings, 125.
Yvágape okirirĩ yvyporakuéra oiko rire angaipávaramo, ha yvágape okirirĩ Cristo ruguy oñeñohẽ jave ojepysyrõ hag̃ua angaipávape, ha yvágape okirirĩ Cristo rembiapo huísio rehegua oñepyrũ jave oipeʼávo angaipa Ipuéblogui.
“Cristo ñeʼẽngára yvypóra rehehápe pe tupaópe yvate oĩvape tuicha tekotevẽ pe ñepysyrõ rapepe, haʼetéichaite guive Ijuka kurusúre. Imano rupive omoñepyrũ upe tembiapo, ha upéi, opuʼã jeývo omanóva apytégui, ojupi yvágape omohuʼã hag̃ua.” The Great Controversy, 489.
Pe juicio rembiapo oñepyrũ vaʼekue mbohapyha ánhel oguahẽrõ guare ary 1844-pe, ha katu Tupã tavayguakuéra oiporavo omano hag̃ua ñu-me, oiko rangue opa árape peteĩete Tupãreko ndive. Mbohapyha ánhel oujey vaʼekue jasyporundy 11, 2001-pe, ha jey hag̃ua oĩ hag̃ua kirirĩ yvágape. Upérõ Judá ñemoñare León oñepyrũ vaʼekue oipeʼa hag̃ua poteĩha sello, umi ánhel ohechajave mbohapyha ánhel oguahẽha pahaitéva generación rembiasakue-pe.
Umi siete ánhel juício rehegua oĩkuri upépe, oñembosako’íma hag̃ua omoñepyrũ hag̃ua hembiapo ñehundi rehegua; hákatu upérõ oje’e chupekuéra: “Pejoko, pejoko, pejoko, pejoko”, umi cien cuarenta y cuatro mil oñeseálla aja. Umi jerovia hag̃ua opytáva ñembo’e mokõi hendáicha oñemondo yvágape, ojehechauka hag̃uáicha umi pa diez ára Pentekostés mboyvegua, omoñepyrũva umi cuarenta ára rire (tahýi ñu rehegua techaukaha), ha upéva orrepresenta umi mbohapy ha mbyte ára (tahýi ñu rehegua techaukaha) Apocalipsis kapítulo once-pe. Upéi umi mokõi testígope oñeñe’ẽ desierto-gui osẽva ñe’ẽ rupive, ha oñembou hag̃ua chupekuéra okumpli va’erãha Daniel mokõi ñembo’e. Daniel mokõi ñembo’e, Daniel ha umi mbohapy kuimba’e imarangatúva oñembo’e hague tesape hag̃ua ikatu hag̃uáicha ontende Nabucodonosor kerayvoty kañymbyva, ta’ãngamýi mymbakuéra reheguáva; ha Daniel ñembo’e kapítulo nueve-pe, Daniel año oñembo’e hague, okumpli hag̃ua umi mba’e ojejeruréva Leviticus veintiséis ñembo’épe.
Pe ñembo’e corporativo Daniel mokoĩpegua ojerure vaʼekue tesape peteĩ ñemimby kañymbývare, oĩvaʼekue kañymbyme tembiasakue profétika rembeʼy okáguape ryepýpe. Pe ñembo’e privado ha personal Daniel nuevepegua katu ojerure vaʼekue poriahuvereko peteĩ tekotevẽ hyepypeguáre. Upe ama riregua tata oñepyrũrõ guare hoʼa ary 2001-pe, heta ñeʼẽ ojehendu vaʼekue umi oikũmby vaʼekuépe pe metodología línea sobre línea rehegua. Pe tata altar-gui oñemombo vaʼekue yvy ári, haʼe vaʼekue pe marandu omoheñóiva pe paha ñembojaʼo umi arandu ha umi vyro apytépe; ha upe marandu osegi aja oñemoakãrapuʼã umi diez ára simbólico pukukue, pe marandu ohóvo hesakãve ha hesakãvévo.
Pe marandu ha’eva’ekue pe apañuãi okakuaáva pe mbohapyha ñembyasygua rehegua, upeva’ekue, Ezequiel capítulo treinta y siete-pe, mokõi profecía tenonderãite ojapóva mokõi testígo oñembyaty hag̃ua, ha upéi ojapóva hag̃ua chupekuéra opu’ã peteĩ ehérsito mbarete ramo. Upéi, capítulo treinta y siete-pe, oñembojoaju hikuái peteĩ yvyra-pe, ha pe joaju ojehechaukáva upe oñembojoaju rupi peteĩ yvyra ramo ohechauka Tupãrekove ha yvypórarekove ñembojehe’a, upeva ha’éva ojejapóva umi movimiento pahápe pe sello rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil rehe.
Jasypokõi ary 2023-pe ñembo’e ojupi oñepyrũ, ha umi ñembo’e va’ekue hína Daniel arandukápe kapítulo 9-pe, ha avei kapítulo 2-pe. Upéi oñehendu ñe’ẽnguéra, ha avei arapu; ha upérõ ojehecha tesapéryry. Tesapéryry ha arapu omoirũ ama mokõivéva ko yvy arípe, ha avei marandúpe. Pe ama oñepyrũ 11 jasyporundy ary 2001-pe. Pe ñeñe’ẽ peteĩha tesapéryry ha arapúre ohechauka kóva ha’eha peteĩ marandu ojejapóva omoheñói hag̃ua kyhyje Tupãgua.
Ha ojehuvo ára mbohapyhápe, pyhareve jave, oĩ hag̃ua aratiri ha overa, ha arai hũ ijypýva yvyty ári, ha mbopu hatãitereíva mimbýgui; upéicha rupi opa tavayguakuéra pe táva’ópe oĩva oryrýi. Éxodo 19:16.
Umi relámpago ha umi truéno ojehechauka kuri peteĩ trompéta “ñeʼẽ” reheve. Oñemoirũ ama rehe, ha ohechauka profétikamente pyporekuéra ogueraháva Tupã retãyguápe.
Arai oguenohẽ y; ára omondo peteĩ tyapu; nde hu’ykuéra avei isarambi. Nde arapupu ñe’ẽ oĩ vaekue yvága guýpe; umi overa omyesakã yvy ape ári; yvy oryryi ha okyryry. Nde rape oĩ para ári, ha nde tape yguasúpe, ha nde pypore ndojekuaái. Reguereko nde tavayguakuérape peteĩ ovecha atyicha Moisés ha Aarón po rupive. Salmos 77:17–20.
Aravera ha aratiri hína Ñandejára ñe'ẽ, oikóva ama ára jave, ha upe tiémpope, Ha’e oguenohẽ Iyvytu kuérape (Islam ha’e yvytu kuarahyresẽgua) Itesoro guive.
Haʼe oñeʼẽ vove, y heta oĩ yvágape, haʼe ojapo hag̃ua arai ojupi yvy apýraguio; ojapo ára vera ama ndive, ha oguenohẽ yvytu hembiporu ryru guive. Jeremías 10:13.
Tupã omosẽ vaekue Iñe’ẽ ojapysakárõ guáicha peteĩ león osapukái ramo, ha upe rire porundy tĩapu guasu omosẽ iñe’ẽnguéra; ha umi porundy tĩapu guasu ohechauka Tupã pyporekuéra pe tembiasakue jave pe movimiento Millerita rehegua ha avei pe tercer ángel movimiento-pe, og̃uahẽ jey vaekue 11 jasyporundy 2001-pe, ha’e oguenohẽrõ guare pe yvytu kuarahyresẽgua Itesoro-kuéragui.
Ha’e omoĩ yvytu yvytu’ẽnguéra ojupi hag̃ua yvy apýraguive; ojapo áraendy ama hag̃ua; oguenohẽ yvytu hembiayru renda guive. Ha’e ojuka va’ekue Egipto ypykue ra’ykuérape, yvypóra ha mymba avei. Salmos 135:7, 8.
Ha’e oguenohẽ pe yvytu hembiporu renda guive, Egipto ra’y ypykue ojejuka jave, ha Pe Páskua ohechauka hag̃ua kurusu, upéva katu ohechauka hag̃ua mbohapyha ánhel oguahẽha 1844-pe; ha upéva avei ohechauka hag̃ua mbohapyha ánhel jevy pe yvytu kuarahyresẽgua árape, 11 jasyporundy ary 2001-pe.
Umi ñe’ẽmbyrã oñemboguejývo pe kuatiañe’ẽgui oñembotýva’ekue umi siete sello reheve, upéva ohechauka pe añetegua ñemyesakã mbeguekatúpe oñembotuicháva. Pe séptimo sello ñemboguejy ohechauka pe tiempo de sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe kuatiañe’ẽ oñembotýva’ekue siete sello reheve oñemombeʼu ypy jave, oĩ relámpago, trueno ha ñeʼẽnguéra, ha katu ndaipóri yvyryrýi.
Ha pe tróno guive osẽ aravera, arapupu ha ñeʼẽnguéra; ha oĩvaʼekue tróno renondépe siete lámpara tata rendýva, umíva hína Tupã Espíritungéra siete. Apocalipsis 4:5.
Ñe’ẽnguéra, araverá ha arapu’ã ypy jey oñemombeʼúvo; ama ojehechauka Espíritu Santo ramo, ha’éva umi siete lámpara tata rehegua, péro ndaipóri yvyryrýi. Séptimo Sello ñemboguejýpe ae ojehechauka pe yvyryrýi, ha’éva pe léi domingo pya’e ou hag̃uáva rehegua. Apocalipsis capítulo irundy ohechauka añetegua ñembojaʼo’ẽ ñepyrũ, ojapóva pe León Judá ñemoñaregua, ha pe tiempo de sellamiento ojehechauka vove, upéva ohechauka pe periodo ñepyrũ ha ipaha.
Ko ára oñepyrũ va’ekue pe ánhel oguejy ramo omyesakã hag̃ua yvy iGlória reheve 11 jasyporundy 2001-pe; upéi, Isaías 6-pe ñañemomarandu pe marandu, “ñe’ẽnguéra, overa, arasunu, yvytu ha ama” rupive oñerrepresentáva, ha oñemohu’ãva pe arapokõindy léi-pe, oñeñemoĩ va’erã hag̃ua peteĩ tetãygua ohecháva, ha katu ndaikatumo’ãi oikuaa overakuéra he’iséva; ha jepe ohendu, ndaikatumo’ãi ontende pe ñe’ẽnguéra ha arasunu, pe yvyryrýi tuichaite ojejapyhy peve chupekuéra. Pe araka’e pe peteĩ sieto irundy ha irundy su marandu rehegua oñembotyhápe ha’e pe araka’e oñemoañetéha opa visión rembiapo.
Upéva pe tembiasakue omoheñói ha ohechauka mokõi aty oporomomba’éva. Peteĩ aty oikuaa ama, ha upévare orresivi chupe, ikatúgui ohecha pe áraresape, ha ohendu umi ñe’ẽ, pe aratiri ha pe yvytu. Pe sellamiento ára paha gotyo, pe yvyryrýi guasu pe léi domingo pya’e ou hag̃uáicha rehegua, upéi omoinge Tupã huísio ejecutivokuérape.
Ha ojepe’a Tupã róga yvágape, ha upépe, Tupã rógape, ojehecha Itestaménto pe árka; ha oĩ áraity, ha ñe’ẽnguéra, ha arapu, ha yvyryrýi, ha amandáu guasu. Apocalipsis 11:19.
Pe yvy oryrýi guasúpe umi “arái vera, ñe’ẽnguéra ha arapú” oike avei “amandáu”. Pe “amandáu” ohechauka umi huísio oñepyrũva oñehẽ hag̃ua umi siete ánhel rupive, umi oñembosako’íva ojapo hag̃ua upéva pe sellamiento ára ñepyrũme, pe séptimo sello ojepe’árõ guare, peteĩchaite umi oha’arõ haguéicha pe ánhel ohasa hag̃ua Jerusalén rupi ha omoĩ hag̃ua peteĩ techaukaha umi py’ahatãva ha osapukáiva umi ñañaña ojapóva yvýpe (okápe), ha tupãópe (hyepýpe).
Pe “amandáu ratã”, ohechauka pe ára oúva Ñandejára rembiapo oporohundíva rehegua, ha’éva peteĩ ára poriahuvereko rehegua Ñandejára ambue ovecha aty rehegua, upe jave ohenóikuri hag̃ua osẽ hag̃ua Babilóniagui; ha pe ipaháva umi aty guasu apytégui oñembojoaju rire Ñandejára ovecha atýre, upérõ yvypóra prueba ryepýpe oĩmava oñembotypaite.
Ha pe ánhel mokõiha oñohẽ ivíala pe yvytúpe; ha osẽ peteĩ ñe'ẽ guasu yvágagui pe témplogui, pe tróno guive, he'íva: Oñemohu'ãma. Ha oiko ñe'ẽnguéra, ha araveráicha tyapu, ha overa hendyva; ha oiko peteĩ yvyryrýi tuichaitereíva, araka'eve ndoikóiva gueteri yvypóra oĩhaguépe ko yvy ape ári, upéicha mbarete ha tuichaite pe yvyryrýi. Ha pe táva guasu oñemboja'o mbohapy henda rupi, ha tetãnguéra tavakuéra ho'a; ha Babilonia guasu oñemandu'a hese Tupã renondépe, oñeme'ẽ hag̃ua chupe pe kápa pe víno rehegua, ha'éva ipochy rasy pochyha. Apocalipsis 16:17–19.
Aiporiahára ahayhuetéva: ¿rehendúpa umi ñeʼẽnguéra ha umi arapupu? ¿rehechápa umi overa? ¿renandúpa pe yvytu? Koʼẽrõite rehendúta umi kuñataĩ virhen tavy kuéra ñeʼẽ ojerure hag̃uáicha aséite hag̃ua chupekuéra asýte.
Ñambojapóta ko estudio pe ambue artículope.
Roheka hag̃uáicha py’aguapy, ha ndaipóri mba’e porã ouva’ekue; ha roheka va’ekue tesãi ára, ha péina, oĩ apañuãi! Kavaju kuéra pytu hatãva oñehendu Dan guive; opa tetã oryrýi iñehẽngue hatãva iñehẽ rehe; ha’e kuéra niko ou, ha ho’upa pe yvy ha opa mba’e ipype oĩva; pe táva, ha umi ipype oikóva. Péina, che amondo va’erã pene apytépe mboi kuéra, víbora kuéra, ndaikatúiva oñemoñe’ẽ hag̃ua, ha oisu’u va’erã peẽme, he’i Ñandejára. Aipotárõ guare añembopy’a guapy che ñembyasýgui, che korasõ ikangy che pype. Péina, che retãygua rajy sapukái ñe’ẽ umi oikóva tetã mombyrýpe rupi: Ndaha’éi piko Ñandejára oĩva Siónpe? ndaha’éi piko imburuvicha guasu oĩ ipype? Mba’ére piko chembopochy umi ta’anga oñekytĩva rehe, ha umi mba’e pytagua rei rehe? Ohasa pe ñemono’õ ára, opa pe verano, ha ñande nañañesalvái. Che retãygua rajy oñembyai haguére, che avei añembyai; añemopytũ, ha che py’apy guasu chejoko. Ndaipóri piko bálsamo Galaad-pe; ndaipóri piko pohanohára upépe? Mba’ére piko upéicharõ ndojeguerekói jeyi tesãi che retãygua rajýpe? Jeremías 8:15–22.