Oĩ peteĩ transición mokõive pe akãratĩ rehegua, pe Republicano ha pe verdadero Protestante pe mymba yvy pegua rehegua, oñepyrũva’ekue ary 2020-pe. Pe verdadero akãratĩ Protestante ojejuka va’ekue 18 jasypokõi 2020-pe, ha pe akãratĩ Republicano ojejuka va’ekue 3 jasypa 2020-pe. Apocalipsis kapítulo once he’iháicha, mbohapy ára ha mbyte simbólico rire opu’ã jeýta hikuái ipy rehe. Opu’ã vove, pe verdadero akãratĩ Protestante ohasa hag̃ua Laodicense-kuéragui Filadelfia-pegua-kuérape. Ojeipe’a va’ekue hikuái peteĩ tupãóguigui, ha oñemboguata peteĩ movimiento-pe. Oñeguenohẽ va’ekue hikuái pe experiencia tupão pahaapyha guive, pe experiencia tupão poteĩha-pe. Oiko hikuái poapyha, upéva hína pe siete-gui.
Pe movimiento iñepyrũme Adventismo-pe ha’e va’ekue pe Filadelfiagua movimiento, ha pe Filadelfiagua movimiento oñemyatyrõ jey pahaitepe. Pe tembiapo umi mbohapy ánhel-gua Apocalipsis capítulo catorce-pe oñepyrũ va’ekue peteĩ movimiento ramo, ha opa vove avei opaíta peteĩ movimiento ramo. Pe Filadelfiagua movimiento, ojehechaukáva pe poteĩha tupão Filadelfia reheve, omano va’ekue ary 1856-pe, ha oñepyrũvo pahaite julio-pe ary 2023-pe, ko’ág̃a oikove jey hína pe poapýha ramo, upéva hína pe oúva umi siete-gui.
Pe tembiasakue peteĩchagua, pe kornu Republicano ohasa peteĩ ñemano ha jeikove jevy ojoykéva, ha pe sexto tendota Reagan guive pe ára pahápe ary 1989-pe ojeporu hag̃ua peteĩ octavo tendota ramo, pe oúva umi siete apytégui. Pe proceso ñembohasa hag̃ua pe kornu Republicano rehegua ojehechauka ijoaju rupi pe kornu Protestantismo apóstata rehegua ndive, upéva hína tekovepegua poravokuái ha pe mymba ra’anga. Pe kornu Republicano oiko pe octavo ramo, he’iséva pe oúva umi siete apytégui, pórke ha’e ohechauka peteĩ ta’anga pe mymba catolicismo rehegua, upéva hína pe octavo akã, pe oúva umi siete akã apytégui, Apocalipsis capítulo diecisiete-pe, ha Daniel capítulo mokõi-pe.
Pe transición política pe vaka republicana rehegua ojehechauka pe ára ñembosako’i guive 1776 guive 1798 peve. Pe período profético ha’e peteĩ llave tekotevẽva ojekuaa hag̃ua pe ñembojuruja pe secreto kañymbyva Nebucodonosor ta’ãngápe, umi mymba rehegua. Upe período ñembosako’i rehegua ojehechauka pe período peteĩ treinta ary ñembosako’i rehegua rupive, mokõivéva Cristo ha pe anticristo peguarã.
Pe ára oñesella hag̃ua guive 11 jasyporundy 2001 guive pe arapokõindy pya’e oútava peve, upéva hína pe período profético oñemohu’ãhápe opa visión rembiapo. Upéva orrepresenta pe período oguahẽva ipahápe pe papado ojevy vove yvy guasu guapyhárõ pe mburuvicharenda ári, pe pokõiha reino ramo, pe “siete”-gui, pe aravo “yvyryrýi guasu” oje’éva Apocalipsis capítulo once-pe. Upévare, ojetipifikákuri pe período ohasava’ekue mboyve pe primera vez pe papado oñemopyendárõ guare pe mburuvicharenda ári ary 538-pe. Ary 538-pe, pe papado ombohasa peteĩ arapokõindy léi Concilio de Orleans-pe, ohechaukávo pe fin umi treinta ary preparacióngui, ha ojetipifikávo pe arapokõindy léi pya’e oútava. Jesús araka’eve ndojemoambuéi, upévare oĩva’erã peteĩ período omotenondéva pe arapokõindy léi, upépe pe herida mortal okuera jeyhápe, oiko haguéicha pe primera vez pe papado oñemopyenda ramo guare pe mburuvicharenda ári.
Upe período ojehechauka umi tembiasakue ojoajúva umi techaukaha ary 508, 533 ha 538 rehe. Ary 508-pe oñepyrũ pe período ñembosako’i rehegua, térã pe papado ñemopu’ã. Pe irundyha mburuvichakue, Roma pagana, peteĩ mbarete dragón rehegua, oñemoĩma ipoguýpe, ha ary 533-pe, Justiniano he’i va’ekue papado ha’eha “tupao kuéra akã, ha avei hereje kuéra mo’ãhára.” Opa mba’e oikotevẽva gueteri ikatu hag̃uáicha pe papado oguereko hag̃ua pu’aka ary 538-pe, ha’eva’ekue umi godo ñemosẽ Táva Roma-gui, ha upéva oiko ary 538-pe. Umi treinta ary rembiasakue ohóva joja reheve ombojoja Cristo heñoikue rehe, upéi oúva Juan ministerio, ha upéva ogueraha Jesús ñemombarete hag̃ua Mesías ramo ijapytepe.
Pe período ñembosako’ívo Cristo rembiasakuepe oguata joja pe ára sellado rehegua ndive, ha oñe’ẽ pe línea interna rehe pe protestante hatĩme, ha pe período ñembosako’ívo anticristo-pe g̃uarã oñe’ẽ pe línea externa rehe pe republicano hatĩme. Mokõive período ome’ẽ mokõi testígo septiembre 11, 2001, octubre 7, 2023, ha pe pya’e ou hag̃uáicha ley dominical rehegua. Peteĩ período omombarete pe testimonio externa, ha ambue pe testimonio interna pe tiempo de sellado rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
Juan rembiapo, pe ñe’ẽ osapukáiva desiértope ha ombosako’íva tape Ñe’ẽngeru Joajupyguápe g̃uarã, ojokupyty Justiniano decreto ndive ombosako’íva tape kuimba’e angaipávape g̃uarã, ha’éva ñemomaranduha pe joajupy ñemano rehegua. 7 jasypa, 2023, ha’e va’ekue peteĩ ñe’ẽñemi oikótavagui pe léi domingo rehegua oñemombarete jave, oiko haguéicha ary 538-pe. 7 jasypa, 2023 ojokupyty ary 533 ndive pe ñembosako’i ára pukukuepe, peteĩhaite papado oñemoĩ haguépe yvy guasu guapyhápe. Upéva ha’e ñe’ẽñemi pe léi domingo rehegua og̃uahẽmbotaitévape, ha’éicha avei ary 538-pe, pópape oikóta jey mokõivéva: tupao kuéra akã, ha avei herejía rehe omoakãva. Ha’e avei peteĩ ñe’ẽñemi Islam ñorairõ ohóvo hatãvéva rehegua, pe mbohapyha ñehundi guasu rehegua.
Ha’e pe ñe’ẽmondo ohechaukáva Islam-pe (marandu kuarahyresẽgui), ha pe ñe’ẽmondo papa jeguerujey rehegua (marandu yvate guigua). Umi ñe’ẽmondo ojoavy’ỹ pe tembiapo ndive pe mensahéro ombosako’íva tape umi ára pahápe, pe Ñe’ẽme’ẽ Mensahéro peguarã, upéi oike hag̃ua ñe’ẽme’ẽme umi cien cuarenta y cuatro mil ndive.
Umi mbohapy ára ñembosako’i rehegua (Cristo ha anticristo rehegua treinta ary, ha pe tiempo de sellamiento), ojehechauka avei ta’ãngaicha pe período 1776 guive 1798 peve. Pe mymba yvy rehegua paha oguereko peteĩ período específico omotenondéva ipaha ramo pe sexto reino profecía bíblica-pe; upévare, pe ñepyrũ pe mymba yvy rehegua rehegua, ha’évo pe sexto reino profecía bíblica-pe, tekotevẽ oguereko peteĩ período profético omotenondéva upe reino ñepyrũ. Alfa ha Omega akóinte ohechauka peteĩ mba’e paha, hendive pe ñepyrũ.
1776, 1789 ha 1798 ohechauka 11 jasyporundy, 2001, 7 jasypa, 2023, ha pe léi domingo oúta pya’éva. Ary 1776 guive 1798 peve oñemboaje vaʼekue pe ñembosakoʼi profético oñemopuʼã hag̃ua pe poteĩha mburuvichaguasu renda, oiko haguéicha umi ary 508, 533 ha 538 ohechaukárõ guare pe ñembosakoʼi oñemopuʼã hag̃ua pe poha mburuvichaguasu renda. Koʼãva oguerekovaʼerã umi peteĩchagua mbaʼe rechaukaha profético, pe poteĩha mburuvichaguasu renda haʼe hag̃ua taʼanga pe poha mburuvichaguasu renda rehegua.
Cristo oñembosako’i hague treinta áño ipype ogueraháva chupe ipyhare peve, he’ise pe período peteĩchagua, pórke Cristo ou ramo omboaje hag̃ua pe pacto peteĩ semánarõ, oñepyrũvo I-bautísmogui, ha’e omoĩhína ikatupyry rréino. Omoĩvo ikatupyry rréino umi siete áño pukukue, ha’e ohêñói huguy omboaje hag̃ua upe rréino, ha ojapóvo upéva, oheja techapyrã araka’épa omoĩta ikatuha rréino tekomimbipáva. Upe rréino tekomimbipáva ha’e pe rréino Daniel mokõi-pegua, oñerrepresentáva peteĩ itaicha oñekytĩva peteĩ yvytýgui po’ỹre. Upe rréino Sister White oikuaauka ñandéve oñemoĩha pe ama paha aja, ha pe ama paha oñepyrũ kuri 11 de septiembre de 2001-pe.
“Pe ama ykyrã oúta umi ipotĩvape ári—upe ramo enterovéva ohupytýta upéva yma guaréicha.
“Umi irundy ánhel oheja jave, Cristo omopuʼãta Hembiguái Rréino. Avave ndojapóimo amo kyvyrã okẽ pahápe ou hag̃ua, ndahaʼéiramo umi ojapóva opa ikatúva guive. Cristo ñanepytyvõse. Opavave ikatu vaʼerã ñande puʼakáva Tupã gracia rupive, Jesús ruguy rupi. Opa yvága ojesareko ko tembiapóre. Umi ánhel ojesareko avei.” Spalding and Magan, 3.
11 jasyporundy 2001-pe umi irundy yvytu, oñerrepresentáva peteĩ kavaju pochy ramo (Islam), ojejora hag̃ua osẽ hag̃ua, ha upéi ojeguereko hag̃ua ojejoko hag̃uáicha, aja ojesella jave umi cien cuarenta y cuatro mil. 1776, 1789 ha 1798 orrepresenta pe período ojesella haguépe umi cien cuarenta y cuatro mil, ha umi mbohapy ára ohechauka tembiapoukapy legal ogueraháva oñemopyenda hag̃ua pe sexto reino profesía bíblica-pe. Pe mokõiha ára, 1789, ohechauka Constitución de los Estados Unidos-pe, ha upévare pe marandu omombeʼúva Constitución haʼeha pe pokatu mokõigua oguahẽ vaʼerãva 1798-pe; peteĩchaite 533 haʼe haguéicha pe marandu pe pokatu mokõigua oguahẽtava 538-pe, ha Juan el Bautista omombeʼu haguéicha pe pokatu mokõigua oguahẽtava Cristo ñemongaraipe.
Mokõi pokatu ojapóva Cristo rembipokatu mokõigua ha’eva’ekue I techapyrã: Tupãrekokatu oñembojoajúva yvypóra rekondive ndojapói angaipa. Mokõi pokatu ojapóva anticristo rembipokatu mokõigua ha’eva’ekue iñemoguapy tupaónguéra akãramo, ha iñemoguapy herético-kuéra moañetehára ramo. Mokõi pokatu ojapóva yvy mymba rembipokatu mokõigua ha’e umi mokõi hatĩ, Republicanismo ha Protestantismo.
“‘Ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra’ãngaicha.’ Umi hatĩ ovecha ra’ãngaicháva ohechauka imitãha, ikyhyje’ỹ’ỹha, ha ipy’aguapyha, ha upéicha porãite orrepresenta Tetã peteĩ reko Estados Unidos-pe, oñepresenta ramo maranduhárape ‘osẽvo yvate’ ary 1798-pe. Umi exiliado cristiano tenondete oguahẽva’ekue América-pe ha oheka va’ekue peteĩ tenda ñesẽ hag̃ua mburuvicha guasu jejopy ha pa’i kuéra ndoheja porãiva guýgui, apytépe oĩ va’ekue heta odesidíva omopyenda hag̃ua peteĩ gobierno peteĩ pyenda tuicháva ári, tekosãso civil ha religioso rehegua. Iñemo’ã oguahẽ peteĩ tenda Declaración de Independencia-pe, upépe oñemoĩva pe añetegua guasu ‘opa kuimba’e oñemoheñói peteĩcha’ ha oñeme’ẽha chupekuéra pe derecho ndaikatúiva ojepe’a hag̃ua ‘tekove, sãso, ha vy’a rekávo.’ Ha Constitución ome’ẽ garantía tavayguakuérape pe derecho oisãmbyhy hag̃ua ijehegui, omoĩvo umi representante ojeiporavóva tavayguakuéra voto rupive ojapo ha omotenonde hag̃ua umi léi. Tekosãso jerovia rehegua avei oñeme’ẽ, opavave tapicha ojehejágui omomba’e hag̃ua Tupãme hekoarã he’íva he’iséva iconciencia rupive. Republicanismo ha Protestantismo oiko tetã rembiporavo tee ramo. Ko’ã principio ha’e imbarete ha iporãveha ñemimby. Umi ojejopy ha oñemboykéva opa Cristiandad rupi oma’ẽ ko yvýre interes ha esperánsa reheve. Millónes oheka ko’ã y rembe’y, ha Estados Unidos opu’ã oguahẽvo peteĩ tenda umi tetã imbaretevéva ko yvy ape ári apytépe.” The Great Controversy, 441.
1776, 1789 ha 1798 ohechauka mbohapy tembiasakue omomba’eguasúva pe poapyha ha’eha umi siete-gui. 1776 ohechauka pe Declaración de Independencia ñemoherakuã, ha pe Tembiasakue Primer ha Segundo Congreso Continental-kuéra rehegua. 1789 ohechauka pe Constitución ñemoherakuã ha pe Tembiasakue umi Artículos de la Confederación rehegua. 1798 ohechauka pe Alien and Sedition Acts ñemoherakuã, ha pe mymbaguasu yvygua ñepyrũha ramo pe sexto reino-profecía bíblica pegua.
Pe Primer Congreso Continental oiko 1774-pe ha haʼe peteĩ institución iñimportantetereíva Estados Unidos rembiasakue ypykuépe, ombaʼapóva peteĩ tetã sãmbyhyha ramo pe Guerra Revolucionaria Americana aja. Umi Congreso Continental oñembojaʼo mokõi periodo proféticope: pe primer congreso ha pe pahague congreso. Pe Primer Congreso Continental oreko vaʼekue mokõi presidente ha oñembyaty Filadelfia-pe septiembre 5 guive octubre 26, 1774 peve. Peyton Randolph haʼe vaʼekue pe primer presidente pe atyguasupegua septiembre 5 guive octubre 22 peve, ha upéi Henry Middleton oguapy mburuvicháramo umi po ára oúva pukukue octubre 26, 1774 peve.
Mokõiha Congreso Continental oiko ary 1775 guive 1781 peve. Mokõiha Congreso Continental oguereko seis mburuvicha guasu ijeheguiete aja. Peyton Randolph omoakã mburuvicha guasúrõ 10 jasypo 1775 guive 24 jasypo 1775 peve. Ha’e vaekue peteĩha mburuvicha guasu Mokõive, Peteĩha ha avei Mokõiha Congreso Continental peg̃uarã. Oĩ vaekue mokõiha’ẽ porundy mburuvicha guasu Congreso Continental Peteĩha ha Mokõiha rembiasakue pukukue javeve.
Mokõiha mburuvicha Mokõiha Congreso Continental pegua haʼe vaʼekue John Hancock, ha Hancock omoakã vaʼekue 24 jasypo 1775 guive 31 jasypa 1777 peve. Henry Laurens omoakã vaʼekue 1 jasypateĩ 1777 guive 9 jasypakõi 1778 peve. John Jay omoakã vaʼekue 10 jasypakõi 1778 guive 28 jasyporundy 1779 peve. Samuel Huntington omoakã vaʼekue 28 jasyporundy 1779 guive 9 jasypokõi 1781 peve. Thomas McKean omoakã vaʼekue 10 jasypokõi 1781 guive 4 jasypateĩ 1781 peve.
Peyton Randolph ha’e vaekue pe mburuvicha guasu peteĩha mokõivéva Congreso Continental Primero ha Mokõihápe. Kóva ohechauka mokõive ára pe Congreso Continental-kuéra ojejapo jave oĩ hague poapy mburuvicha guasu, ha katu pe mburuvicha guasu ha’éva pe peteĩha peteĩteĩ umi mokõi períodope ha’e vaekue upe mismo tapicha. Upévare, jepe oĩ poapy período presidencial, añetépe oĩ vaekue siete mburuvicha guasu añoite. Pe mburuvicha guasu peteĩha ha’e vaekue peteĩva umi siete kuimba’e oisãmbyhýva’ekue mburuvicha guasu ramo, ha peteĩcha avei, Randolph oguapy rupi mokõi jevy pe tembiasakue ryepýpe, ha’e avei ohechauka pe poapyha, pe oúva umi siete apytégui.
Umi Congreso Continental-kuéra rembiasakuepe, Ñorairõ Revolucionaria oñemboguata va’ekue Congreso rupive. Upévare, George Washington araka’eve ndaha’éi va’ekue peteĩ presidente upe períodope, ha’e niko oñemoĩmague rupi peteĩha Comandante en Jefe ramo mburuvichakuéra rehegua ári.
Ha’évo pe presidente peteĩha mokõive período-pe, Randolph ohechauka mokõi testígo, otypifika hag̃ua pe peteĩha presidente añeteguáva, ha’éva George Washington. Washington ojehechauka Randolph rupive, ha upévare Randolph, Washington símbolo ramo, ogueraha mokõivéva umi marandu profétikova Randolph rehegua, pe presidente peteĩha ramo, ha avei Randolph ha’e hague pe poapyha, ha oĩhague umi siete apytépe. Upéicha George Washington, presidente peteĩha ha Comandante en Jefe peteĩha ramo, profétikamente avei ha’eva’ekue pe poapyha, ha oĩva’ekue umi siete apytépe.
Jesús ohechauka peteĩ mba’e paha iñepyrũ reheve; upévare, pe tendotakuéra paha ha Comandante ha Jefe ha’éta pe poapyha, ha’éva umi sietegui. Ko añetegua profético oñemopyenda pe historia orekóvape Primer ha Segundo Congreso Continental, oñerepresentáva pe arange pe primer waymark 1776-pegua rupive, ha pe publicación de la Declaración de Independencia.
Pe hito 1776-gua ojogueraha septiembre 11, 2001 ha pe Patriot Act, upépe pe independencia estadounidense oñemoĩ va’ekue léi romana poguýpe, ha ndaha’éima léi inglesa poguýpe. Upéva ohechauka pe ñepyrũrã pe período profético oguerosako’íva tape pe papado ojevy jeývo oguereko hag̃ua yvy guapy renda pe léi domingo og̃uahẽmbotaitévape.
Oiko pe período profético ojehechaukáva 1776 reheve, pe período profético ohechauka kuri tembiasakue guive Mokõiha Congreso Continental ñemohu’ãgui 1781-pe peve 1789, ha upéva hína pe ára ohechakuaaukáva pe marka térã waymark ojoajúva Constitución ñemoherakuã rehe. Upe tembiasakuepe avei oĩ va’ekue poapy mburuvicha guasu. Pe tembiasakue 1781 guive 1789 peve hína pe tembiasakue umi Artículos de la Confederación rehegua. Umi Artículos de la Confederación ohechaukáva’ekue pe Constitución peteĩha, ha katu umi Artículos de la Confederación kangy rupi ogueru iñemyengovia, ha pe Constitución moneĩmbypyre 1789-pe.
Upérõ pe tiémpope umi poapy mburuvicha oguereko vaʼekue peteĩ composición koʼãgaite: siete mburuvicha ndahaʼéivaʼekue mburuvicha mokõi Congreso Continental rembiasakuepe, ha peteĩva katu avei haʼe vaʼekue mburuvicha upe peteĩha período proféticope. John Hancock ombaʼapo mokõivépe: mokõiha Congreso Continental-pe, ha avei upe período ojehechaukáva Artículos de la Confederación rupive. Nivel proféticope, oĩnte vaʼekue siete kuimbaʼe mburuvicha mokõi Congreso Continental aja; upévare, proféticamente, John Hancock haʼe vaʼekue peteĩ umi poapýgui período de los Artículos de la Confederación-pe, péro avei haʼe vaʼekue peteĩ umi siete kuimbaʼégui pe período mboyveguápe. Upévare, haʼe vaʼekue pe poapyha, pe oúva umi sietegui.
Pe mokõiha período profético, ojehechaukáva 1789 rehe, oguereko avei peteĩ mburuvicha (Hancock) ha’éva pe poapyha, ha katu umi siete apytégui, oiko haguéicha Payton Randolph reheve pe peteĩha período proféticope ojehechaukáva 1776 rehe. 1789 oñembojoaju ha ohechauka umi juicio Pelosi rehegua 6 jasypokõi 2021-pe.
“Ñandejára oguereko ñangarekohára jerovia hag̃ua umi murálla Siónpegua ári osapukái hag̃ua hatã ha ani hag̃ua oñongatu iñeʼẽ, omopuʼã hag̃ua henda ñeʼẽ trompétaicha, ha ohechauka hag̃ua Itavýpe hembiapo vai, ha Jacob rógape ipekadokuéra. Ñandejára omoneĩkuri añetegua rayhuʼỹva ojapo hag̃ua peteĩ ñehaʼã mbarete pe sábado, pe irundyha mandamiénto rehe. Haʼe oipota ko mbaʼe rupive omombáy peteĩ interés mbarete pe porandúre, ha upéva haʼe pe techaukaha umi ára pahápe g̃uarã. Kóva oipeʼáta tape pe marandu mbohapyha ánhel rehegua oñemoherakuã hag̃ua pokatu reheve.”
“Aníke peteĩ ojeroviáva añeteguáre okirirĩ ko'ág̃a. Avave ani toiko ñembotavy hag̃uáicha ko'ág̃a; maymáva tomyasãi hag̃ua ipeticiónkuéra pe tróno de graciápe, oñembo'évo pe promésa rehe: ‘Oimeraẽ mba'e pejeruréta che rérape, upéva ajapóta’ (Juan 14:13). Ko'ág̃a niko peteĩ ára ñemongyhyje hag̃uáva. Ko yvy oñembojeroviaha sãsorãme ojepreparáramo osakrifika hag̃ua opa principio oikeva'ekue ikonstitusiónpe, omoĩvo decreto oñembogue hag̃ua pe tekosãso religioso, ha oñemombarete hag̃ua pe japu ha ñembotavy papal, upéicharõ Tupã tavayguakuéra tekotevẽ ogueru hag̃ua ipeticiónkuéra jeroviápe pe Yvatetévape. Oĩ opaichagua ñemokyre'ỹ, Tupã promésakuérape, umi ojeroviáva Hese. Pe mba'e ojehecháva ojereraha hag̃ua peteĩteĩva jejopy vai ha ñembyasýpe, ndotekotevẽi omoheñói py'aity, síno tomokyre'ỹve Tupã tavaygua mbarete ha esperánsa; mba'érepa pe iñarõha ára hína pe ára Tupã ome'ẽ hag̃uáicha chupekuéra ipoder rehegua jehechauka hesakãvéva.”
“Ndajajapói hag̃ua jajapyhy hag̃ua py’aguapy reheve ñaha’arõ ñembopy’aju ha jehasa asy, ha ñambojoja ñande po, ndajajapói hag̃uére mba’eve mba’e vai oúva hag̃ua ñandéve. Toho yvágape ñane sapukái joaju hag̃uáicha. Peñembo’e ha peñemba’apo, ha peñemba’apo ha peñembo’e. Péro avave ani to’actua pya’e rei. Peikuaa, araka’eve’ỹ hag̃uáicha yma, peikotevẽha peiko hag̃ua ipy’a porã ha ñemomirĩme. Ani pembohói avavépe ñe’ẽ vai jepiveguáicha, taha’e tapicha térã tupao kuéra. Peikuaa pende rapykuéri pene akãme mba’éichapa Cristo ojapo va’ekue. Sapy’ánte tekotevẽ oñeñe’ẽ mba’e hãimbe va’erã; péro peñangareko porã Espíritu Santo Tupãgui oĩha pene korasõme peñe’ẽ mboyve pe añetegua hesakã porãva; upéi toikytĩ ijehegui tape. Ndaha’éi peẽ pejapótava pe kytĩ.” Selected Messages, libro 2, 370.
Pe mokõiha tape rechaukaha pe ára marandu rehegua ñembosako’i rehegua, pe Constitución ohechaukáva, omombe’u pe Constitución ojeityva’erãha pe tape rechaukaha oúva upe rire. Upe mokõiha tape rechaukaha oñemombe’upyre Juan el Bautista rupive, ha avei pe decreto Justiniano rehegua rupive, mokõivéva ohechauka ha oporomomarandu peteĩ ñeñangareko reheve pe paháva ojehechaukáva upe periodo-pe og̃uahẽvo rehe. Juan-pe g̃uarã, upéva ha’eva’ekue Cristo oñemombareteha, Ha’e omoañetévo Ijoguapy tekove rehegua Ituguy iporãitereíva rupive; ha Justiniano-pe g̃uarã, upéva ha’eva’ekue anticristo oñemombareteha, pe omboaje va’erãva ijoguapy ñemano rehegua umi mártir ruguy rupive.
Léi Constitucional 1789-pe ohechauka porã va’ekue mokõi hatĩ yvy mymba guasu rehegua mombaretepyre; ha upéicha rupi, 1789 avei ohechauka va’ekue hi’aguĩmaha yvy mymba guasu mokõi hatĩ pu’akapegua ñehundi, ojehechaukaháicha Alien and Sedition Acts rupive ary 1798-pe. Umi mokõi testígo ojuka jave tape rupi ary 2020-pe, ha’ekuéra ohechauka ha oikuaauka va’ekue peteĩ ñorairõ hatã osegíva Léi Constitucional rehe, ojehechaukáva January 6, 2021, Pelosi trials rupive.
6 jasypoteĩ ary 2021-pe ha’e pe ñemomarandu papado ñeñemombareterã rehegua pe arapokõindy léi oúta hag̃uápe pya’e, ojehechaukaháicha Justiniano decreto rupive ary 533-pe. 6 jasypoteĩ ary 2021 ha ary 533, mokõivéva ome’ẽ ñemomarandu pe arapokõindy léi oúta hag̃uáre pya’e, ojehechaukaháicha pe arapokõindy léi 538-pe Concilio de Orleans-pe, ha Alien and Sedition Acts rupive 1798-pe, umíva ohechaukáva pe yvy mymba oñe’ẽtaha dragónicha pe arapokõindy léi oúta hag̃uápe pya’e.
Pe léi domingogua ojejapóramo, oñemboguejy jeýta pe papadokuéra ñembyai omano hag̃uáicha, ha pe akã poapyha Apocalipsis kapítulo diecisiete-pegua, ha’éva umi siete akã apytégui, oikove jeýta. Pe Alien and Sedition Acts ary 1798-pe, ohechauka pe mymba yvy guigua oñe’ẽha dragónicha, pórke ndaha’éi kuarahy ñemomba’eguasu añónte ombojeruréva, síno upéi ombohape opaite yvy arigua oguerovia hag̃ua pe mymba mar guigua Apocalipsis kapítulo trece-pegua autorida, pe akã poapyha ramo ha’éva umi siete akã apytégui. Upévare, káda peteĩva umi mbohapy ára pukukue ojehechaukáva pe preparación período ryepýpe ary 1776, 1789 ha 1798 rupive, pe marandu ñemimby profético pe poapyha, ha’éva umi siete apytégui, ojehechauka profétikamente.
Mokõi peteĩha tape rechaukaha (1776 ha 1789), omoañetéva pe enigma, oñe’ẽ pe apañuãire ojejapóvare pe marandu profético rembiasakue ryepýpe pe mymba yvy guiguápe; ha mbohapyha tape rechaukaha omoañete pe enigma ojejapóva pe mbarete papal rehe.
Ñambojapóta ko estudio pe artíkulo oútavape.
“‘He’íva umi oikóvape yvy ári, ojapo haguã mymba pegua ta’ãnga.’ Ko’ápe ojehechauka porã peteĩ tekove reko ñemboguata renda, upépe pe pu’akapavẽ leihára oĩ tavayguakuéra pópe, ha péva ha’e peteĩ techaukaha tuichaitereíva Estados Unidos ha’eha pe tetã oje’e hag̃ua marandu hag̃uápe ko profesíape.
“Péro mba’épa pe ‘ta’ mymba vai rehegua? ha mba’éichapa oñemoheñóiva’erã? Pe ta ojapo pe mymba mokõi hatĩva, ha ha’e peteĩ ta pe mymba rehegua. Avei oñehenói chupe mymba vai ra’ãnga. Upévare, jaikuaase hag̃ua mba’éichapa pe ta ha mba’éichapa oñemoheñóiva’erã, tekotevẽ ñahesa’ỹijo pe mymba voi—pe papado—rekokuaa.”
“Oĩ pe iglesia yma guare oñembyaírõ guare ojei hag̃ua pe Evangelio isãsóva ha ohupyty hag̃ua jerovia’ỹva kuéra rembiporu ha teko, operde pe Espíritu ha Tupã pokatu; ha, ikatu hag̃uáicha oguereko ipoguýpe tavayguakuéra apytu’ũ, oheka mbarete secular pytyvõ. Upévagui osẽ pe papado, peteĩ iglesia oguerekóva ipoguýpe Estado pokatu ha oiporúva upéva omotenondévo hembipota tee, ko’ýte hag̃ua ojekastiga hag̃ua pe ‘herejía.’ Ikatu hag̃uáicha Estados Unidos omoheñói pe mymba ra’anga, pe pokatu religioso oisãmbyhyva’erã péicha pe gobierno civil, upéicha hag̃uáicha avei Estado autorida oipuru pe iglesia omboguata hag̃ua hembipota tee.”
“Tapia oguereko vove pe iglesia mbarete yvyrupigua, oiporu vaʼekue upéva ocastiga hag̃ua umi ndojokupytýivape hembiaporã jerovia rehe. Umi iglesia protestánte osegíva Roma rapykuéri, ojapo hag̃ua joaju mbarete yvyrupiguándi, ohechauka avei peteĩ deseo joguaha omomichĩ hag̃ua tekosãso tekokatu rehegua. Péicha ojehechauka peteĩ techapyrã pe persecución are pukukue rehegua umi ndojokupytýivare Iglesia de Inglaterra poguýpe. Umi siglo XVI ha XVII aja, hetaiterei ministro noñemoĩriva peteĩcha rehe oñembopyʼaguasu oheja hag̃ua itupaokuéra ha okañy hag̃ua chuguikuéra; ha heta, mokõivéva pastorkuéra ha tavayguakuéra apytégui, ohasa multa, ñemboty, tortura ha martirio rehe.”
“Tekotevẽgui pe iglesia ypykue oheka pytyvõ mburuvichakuéra poguýgui, ha upéva ombosako’i tape papado oñemongakua hag̃ua—pe mymba. He’i Pablo: ‘Oúta peteĩ jehekýi, … ha upérõ ojekuaaukáta pe kuimba’e angaipa rehegua.’ 2 Tesalonicenses 2:3. Upéicha avei pe tekotevẽ’ỹ iglesia ryepýpe ombosako’íta tape ta’anga pe mymbápe guarã.
“La Biblia he’i Ñandejára jeju mboyve oĩtaha peteĩ tekotevẽ jerovia rehegua ñemboguejy, ojoguáva pe ojehu va’ekuépe umi siglo peteĩha kuérape. ‘Umi ára pahápe og̃uahẽta ára vaietereíva. Yvyporakuéra niko ojehayhúta ijupekuéra, ipotare’ỹre mba’erepy rehe, oñemomba’eguasúta, oñembotuicháta, oñe’ẽvaíta, naiñe’ẽrendumo’ãi itúva ha isýpe, ndoguerekomo’ãi aguyje, ndojepotamo’ãi marangatu hag̃ua, ndaijohayhumo’ãi heko ypykue rupi, ndopytamo’ãi ñe’ẽme’ẽ rehe, oporojuruvaietéta, ndojejokokuaamo’ãi, iñaña ha pochyetéta, ndaija’éimo’ãi umi iporãvape, oporomoĩta ñembotavýpe, ipochy reheve ojapóta mba’e, oñemomba’eguasuetéta, oiporavóta vy’arã Tupã rayhúgui hag̃ua; oguerekóta Tupã rayhu rehegua ta’anga, ha ombohováita ipokatu.’ 2 Timoteo 3:1–5. ‘Ko’ág̃a pe Espíritu he’i porã porã, umi ára pahápe oĩtaha umi ohejáva jerovia, ojapysakáva espíritu ombotavývare ha añárete mbo’epy rehe.’ 1 Timoteo 4:1. Satanás omba’apóta ‘opa pokatu reheve, techaukaha ha hechapyrã japu reheve, ha opa teko añáme ombotavy hag̃uáicha.’ Ha opa umi ‘ndojapoháiva añete rayhu, ikatu hag̃uáicha ojesalva,’ oñembojere’o hag̃uáicha ‘ñembotavy mbarete rehe, oguerovia hag̃uáicha japu.’ 2 Tesalonicenses 2:9–11. Oguahẽ vove ko teko Tupãre’ỹva, umi resultado peteĩchagua oseguíta, ojeguerekoháicha umi siglo peteĩha kuérape.” The Great Controversy, 443, 444.