Túva Testamento Tuja Ymaguaré rembiapo ñepyrũ paha he’i, Ñandejára ára guasu ha pohýi eterei mboyve, Elías oútaha.
Peñemomandu'a pehẽ Moisés, che rembiguái, léire, amandáva’ekue chupe Horeb-pe opa Israel-pe guarã, umi tembiapoukapy ha umi jehuva’erã reheve. Péina, che amondóta peẽme Elías maranduhára, Ñandejára ára guasu ha kyhyjeha guasu oú mboyve; ha ha’e ombojevýta túvakuéra py’a ta’ýra kuérape, ha ta’ýra kuéra py’a túvakuérape, ani hag̃ua aju ha ainu hag̃ua yvy peteĩ ñe’ẽ vai reheve. Malaquías 4:4–5.
Pe Elías oúva tenonderã “pe ára tuicha ha ñemongyhyjeha Ñandejára rehegua” mboyve, ha’e peteĩ marandu rerahaha peteĩteĩva, ha avei pe movimiento ojoajúva pe marandu rehe pe marandu rerahaha omoherakuãva. Upévare, pe Elías oñemondóva ha’e umi cien cuarenta y cuatro mil ndohechamo’ãiva mano, Enoc ha Elías ohechauka haguéicha. Ha’ekuéra hína umi oñemopu’ãva peteĩ poyvi ramo pe ley dominical oúta hag̃uápe pya’e.
Ára pahápe pe Elías ojehechauka avei Juan el Bautista rupive, ha katu Juan ndorrepresentái umi cien cuarenta y cuatro mil. Haʼe orrepresenta umi ojoajúva pe movimiento rehe ha omoneĩva pe marandu pe mensajéro ára pahapegua rehegua, ha upéi pe papado ojuka chupekuéra pe aravo pe apañuãi ley dominical rehegua oñepyrũva pe ley dominical oútavagui pyaʼe ha opa hag̃ua Miguel opuʼã jave ha pe papado oguahẽ hag̃ua ipahápe ndaipóri avave oipytyvõ hag̃uáicha.
Elías ojehechauka Monte Carmelo ári ha Juan ojehechauka Herodes karu guasu kotýpe. Ko’ã mokõi testígo histórico ohechauka porã mokõi aty tavayguakuéra Tupã rehegua ára pahápe, ojehechaukáva Apocalipsis kapítulo siete-pe. Umi cien cuarenta y cuatro mil ha pe aty guasu ojoaju Monte Carmelo rehe ha Herodes aramboty arete rehe. Ko’ã mokõi línea profética ome’ẽ peteĩ punto de referencia hatã ikatu hag̃uáicha ojehechakuaa porã hag̃ua umi elemento akã poapývagui, upéva hína umi siete akãgui oĩva Apocalipsis diecisiete-pe, heta detalle profético reheve omyesakã hag̃ua mba’éichapa ha mba’érepa pe tendota paháva, upéva hína pe tendota poapýva oúva umi siete-gui, ojapo ijehegui pe dictador guasu Estados Unidos-pe umi movimiento paha rupi pe sexto reino profecía bíblica rehegua.
Pe léi dominicalpe ojejapo hag̃ua pe joaju mbohapyvegua.
“Peteĩ decreto rupive oñemombaretevévo Papado institución, Tupã léi rehe oñembyai hag̃uáicha, ñane retã ojepe’apaite vaʼerã tekojoja-gui. Protestantismo ojepyso vove ipo pe yvyra puku oĩva mbytépe oipyhy hag̃ua Roma pokatu po, ojepyso vove yvýgui pe yvykua pypuku ári ojopói hag̃ua Espiritualismo ndive, ha, ko mbohapy joaju rehegua puʼaka guýpe, ñane retã omboyke vove opaite principio Constitución rehegua peteĩ gobierno protestante ha republicano ramo, ha omeʼẽ vove tape oñemosarambi hag̃ua umi japu ha ñembotavy papal rehegua, upéicharõ ikatu jaikuaa oguahẽma hague ára oñehechauka hag̃ua Satanás rembiapo hechapyrãva ha pe paha hiʼag̃uimbaitéma.” Testimonios, tomo 5, 451.
Upéicharõ ko ta’ãngápe oĩ peteĩ joapy, ha upe joapy ha’e peteĩ ñe’ẽ iñinspira va’éva rembipuru. Ha’e peteĩ mba’e oikóva pe decretope, peteĩ sentidope ha’éva peteĩ mba’e peteĩnte, ha katu añetehápe ha’e peteĩ joapy porãiterei mba’e oikóva rehegua. Pe “decreto”-pe Estados Unidos ndaha’éi véima pe mbohapyha poteĩha rréino profecía bíblica pegua, upéva he’ise upépe oñepyrũha pe pokõiha rréino; ha pe pokõiha rréino omoneĩ ome’ẽ hag̃ua irreino pe mymbápe. Pe proféta japu oñehundírõ, pe dragón oñemoĩ hendápe, ha pya’eterei ome’ẽ irreino mbyte pe mymbápe.
Karmel yvyty ári oĩkuri irundysa po proféta Baal mba’éva, ha oĩkuri upépe irundysa proféta ka’aguy rehegua, oĩva Samáriape ho’úva Jezabel mesa ári.
Ko'ág̃a emondo ha embyaty chéve opa Israel yvyty Carmelo-pe, ha umi proféta Baal mba'éva irundy sua po, ha umi proféta ka'aguy marangatu pegua irundy sua, umi okarúva Jezabel mesa guive. 1 Reyes 18:19.
Elías ohechauka Karmelo Yvyty ári oikóva ñorairõramo, ndaha’éi añónte porandu mba’épa pe Tupã añeteguáva, síno avei peteĩ ñorairõ mávapa pe maranduhára añeteguáva rehe.
Upérõ Elías he’i tavayguakuérape: Che, che añoite aheja Jehová maranduhára ramo; ha Baal maranduharakuéra katu irundy sua po yvypóra. 1 Reyes 18:22.
Elías ofrénda ho’upyré ojeporavóramo tata oguejy vaekuépe yvágagui, upéi ha’e voi ojuka ijehegui umi irundyciento cincuenta proféta Baal rehegua.
Ha Elías he'i chupekuéra: Pejagarra hag̃ua umi maranduhára Baalpegua; ani peteĩve ojekái. Ha ojagarra chupekuéra; ha Elías ogueraha chupekuéra yvýpe ysyry Kisiónpe, ha upépe ojuka chupekuéra. 1 Reyes 18:40.
Baal ha’e peteĩ tupa gua’u kuimba’e rehegua, ha umi irundysa proféta ka’aguy pegua, oĩva gueteri Jezabel ndive, okaru hag̃uáicha imesápe Samaria táva ryepýpe, ha’e umi proféta pe tupa kuña rehegua, Astarot pegua. Pe tupa kuña oikove vaʼekue Elías ojukapa rire umi proféta Monte Carmelo pegua.
“Umi tapicha yvyty ári oĩva oñesũ kyhyje ha ñemomba’eguasúpe Tupã ojehecha’ỹva renondépe. Ndaikatúi oma’ẽ pe tata hendy porã ha ohundipáva yvágagui oñemondova’ekuére. Okyhyje hag̃ua ha’ekuéra oñehundi hag̃ua ijehegui, iñemboyképe ha iñangaipakuérape. Osapukái peteĩ ñe’ẽme, pe osẽva yvyty ári ha oñehendu jey hag̃ua ñu guýpe hendápekuéra tuichaiterei hesakã hag̃uáicha: ‘Ñandejára, ha’e hína Tupã; Ñandejára, ha’e hína Tupã.’ Israel ipahápe oñemombáy ha ndojejavymo’ãi. Ohecha hikuái iñangaipa ha mba’éichaitépa omotĩrõ va’ekue Tupãme. Opu’ã ipochykuéra Baal maranduhára kuéra rehe. Kyhyje vaietére Acab ha Baal pa’ikuéra ohecha Jehová pokatu hechapyrãva jehechauka. Jey oñehendu, ñe’ẽ mbopy’ajuha ha tembiapoukapýpe, Elías ñe’ẽ tavayguakuérape: ‘Pejapyhy Baal maranduhárape; ani peteĩve oĩ okañýva.’ Ha umi tavaygua oĩma va’ekue oñehendúvo Elías ñe’ẽ. Ojapyhy hikuái umi maranduhára japu ombotavýva’ekuépe, ha ogueraha chupekuéra ýsyry Quisónpe, ha upépe Elías, ipoite rupive, ojuka umi pa’i ta’anga járape.” Review and Herald, October 7, 1873.
Karmelo Yvyty ohechauka pe léi domingo oútava pyaʼe Estados Unidos-pe. Upérõ hína pe poyvi umi cien cuarenta y cuatro milgua (ojejoguáva Elías rehe) oñemopuʼã. Upépe hína pe hatĩ protestánte añetegua ojehechauka porãite, oñembojojávo pe hatĩ protestánte japúndi ndive, oĩva Samaria-pe, hoʼúvo Jezabel rembiʼu. Upépe avei pe hatĩ Republicano, oikóva kuri pe hatĩ tupão ha estadopegua mokõivéva, oguahẽvo Karmelo Yvytýpe, oguahẽ ipahápe pe sexto reino ramo profesía bíblica-pe. Upéi opyta Ahab año, ha itetã diezvegua, ha Jezabel, oñemokañýva Samaria-pe, okaruku aja protestánte apóstata kuéra ndive. Pe sexto reino opa, ha upérõ ama ou jehaʼỹre.
Herodes arete guasu ára pe, Elías, ojehechaukáva Juan Bautísta rupive, oĩ kársel romano-pe, oha’arõvo jejora térã mano. Ndaipóri Baal maranduhára ojapótava pe jeroky ñembotavy rehegua, peteĩnte oĩ, Salomé, Jezabel rajy. Herodes ha iñirũnguéra mburuvicha guasu rehegua oka’u Babilonia rykuere rupi, pórke hi’ára guasu avei ohechauka araka’eve pe léi domingo rehegua, ha opa tetãnguéra oñepyrũ okaru’u Babilonia rykueregui ára 11 jasyporundy 2001-pe, heta mboyve pe léi domingo oútava pya’e.
Ha upe rire ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva mbarete guasu; ha yvy oñesape hag̃ua iglória reheve. Ha osapukái hatã peteĩ ñeʼẽ mbaretépe, heʼívo: Babilonia guasu hoʼa, hoʼa, ha oiko hag̃ua aña-kuéra róga, ha opa espíritugui kyʼa renda, ha opa guyra kyʼa ha jeguarúva kora. Opa tetãnguéra niko hoʼu heko vai pochy rymba ryguasu kaguy, ha yvy ruvicha-kuéra omyakãratĩ hendive, ha yvy pegua ñemuha-kuéra oñembopirapire heta imbaʼe heʼẽ porã reieterei rupive. Apocalipsis 18:1–3.
Koʼã mbohapy ñeʼẽrã oñekumpli vaʼekue umi tuichaitereíva óga New York-pegua, umi mokõi tórre joykeʼy, oñemboyke yvýre Tupã pokatu rupi.
“¿Ko'ág̃a piko ou pe ñe'ẽ che ha'emava'ekue Nueva York ojeipe'apa va'erãha peteĩ y pororo guasu rupive? Kóva araka'eve nda'éi. Ha'e kuri, aikéma guive umi óga tuichaitéva oñemopu'ãva upépe, peteĩ piso ári ambue piso, ‘Mba'e mba'e vaietepa oikóta Ñandejára opu'ãvo omongu'e hag̃ua kyhyje hag̃uáicha yvy! Upérõ oñekumplíta pe ñe'ẽ Apocalipsis 18:1–3-pe.’ Pe kapítulo 18 pukukue Apocalipsispegua peteĩ ñemomarandu hína umi mba'e oútavare ko yvy ári. Ha katu ndaikuaái mba'eve hesegua añetehápe mba'épa oútava Nueva York ári; peteĩnte aikuaa: peteĩ ára umi óga tuichaitéva upépe oñembotyryrýta, ho'áta Tupã pokatu ojere ha ojerejey rupi. Pe tesape oñeme'ẽva chéve rupive aikuaa ñehundi oĩha ko yvy ape ári. Peteĩ ñe'ẽnte Ñandejáragui, peteĩ pokomi imbareteitéva rehegua, ha ko'ã mba'epu guasu oñehundíta. Oikóta umi escena ñanemondýiterei hag̃uáva, ndaikatúiva ñañeimahina.” Review and Herald, 5 de julio de 1906.
Pe léi dominikal oñemboajútava pyaʼe ojehechauka Apocalipsis kapítulo dieciocho pe ñeʼẽ mokõiháicha, ha upéva ohechauka Acab pe Monte Carmelo, ha Herodes pe arete hiʼaramboty rehegua. Herodías, haʼéva avei Jezabel, ndaipóri upépe Herodes pe arete kaʼúpe, upéicha avei Jezabel ndaipóri vaʼekue Monte Carmélope. Pe léi dominikal peve, hese oñembyesarái umi setenta áño simbóliko aja pe mymba yvy rehegua poguýpe, haʼéva profecía bíblica pe rréino poteĩha. Jezabel orrecibi rire iherida omano hag̃uáicha ary 1798 ha 1799-pe, pe rréino poteĩha (Estados Unidos) oñepyrũ hembiapo ramo pe rréino poteĩha profecía bíblicape. Ha opa vove pe rréino poteĩha, upévo haʼe ojevy ha oñepyrũ opurahéi hag̃ua ipurahéi, ha ombojeheʼa hag̃ua tekovai opa tetã yvy ariguándi.
Ipurahéi kuéra tekovai ha víno rehegua oñepyrũ profétikamente 11 jasyporundy 2001-pe, ha upéva ningo pe mbosako’i hag̃uánte ra’e, ojehechauka haguéicha umi treinta ary 508 guive 538 peve rupive, pe primera vez oguapy haguére pe tróno ári. Pe léi dominical peve, upe jave pe sexto reino ojejuka Elías po rupive, ha’e okañy Samariápe. Upérõ Juan el Bautista ojejoko hína pe cárcelpe, oha’arõvo térã jepe ojepe’a hag̃ua térã omanóvo.
Herodes ha iñirũnguéra karai ndive okaʼu Babilonia rysýgui, ha Salomé, Herodías (Jezabel) rajy, ojapo ramo guare idanza tuicha ombotavy ha ombojeguarúva, Herodes ohechauka hembipota tieʼỹ ha teko vai oikóva tuguy joaju vai rehe. Haʼe ojejopymbaite ivaneraʼỹ rajy guaʼu rembiapo ombojeheʼáva tekorei, ha upévare omeʼẽ chupe peve mitad iguýrape hag̃ua irréino.
Ha og̃uahẽ rire ára porã, Herodes aramboty árape ojapo peteĩ karu guasu umi ijyvatevévape g̃uarã, umi mburuvicha guasúpe ha Galilea pegua kuimba'e tuichavévape g̃uarã; ha Herodías rajy oike ha ojeroky, ha ombovy'a Heródespe ha umi oguapývape hendive, mburuvicha guasu he'i pe kuñataĩme: Ejerure chéve reikotevẽva, ha ame'ẽta ndéve. Ha ome'ẽ iñe'ẽ hatã chupe: Oimeraẽ mba'e rejerurétava chéve, ame'ẽta ndéve, che rréino mbyte peve. Ha osẽ okápe ha he'i isýpe: Mba'e piko ajeruréta? Ha ha'e he'i: Juan el Bautista akã. Ha pya'e voi oike jey mburuvicha guasu rendápe ha ojerure, he'ívo: Aipotaiterei remboúma hag̃ua chéve ko'ág̃aite peteĩ plato ári Juan el Bautista akã. Ha mburuvicha guasu tuicha oñembyasy; upéicharõ jepe, iñe'ẽme'ẽ rehe ha umi oguapýva hendive rehe ndoipotái ombotove chupe. Ha upepete voi mburuvicha guasu omondo peteĩ jejukahárape, ha he'i ogueru hag̃ua iñakã; ha ha'e oho ha oikytĩ iñakã kárselpe, ha ogueru iñakã peteĩ plato ári, ha ome'ẽ pe kuñataĩme; ha pe kuñataĩ ome'ẽ isýpe. Marcos 6:21–28.
Pe ñe’ẽ peteĩha Apocalipsis dieciochopegua osẽkuri septiembre 11, 2001-pe, ha pe ñe’ẽ mokõiha osẽta pe léi domingo pya’e ou hag̃uápe. Pe tembiasakue oñerrepresentáva Juan capítulo seis-pe, pe ñe’ẽ peteĩha 2001-gua ha’eva’ekue Cristo ñe’ẽ oikuaaukáva hemimbo’épe okaru va’erãha Hete ro’óre ha hoy’u va’erãha Huguy, ha’e rupi pe Mbujape Añetegua Yvágagui. Upéva pe ára oñepyrũ Galilea-pe ha opa peteĩ ñemopotĩme hemimbo’ekuéra apytépe, umi ojei va’ekue chugui Juan capítulo SEIS, versículo SESENTA Y SEIS-pe. Upe tembiasakue oñepyrũ Galilea-pe peteĩ prueba tembi’u rehegua ndive, ha opa pe mymba ñaña marca jejapópe, oñembojoguáva papa réra papapy rehe, ha’éva SEIS, SEIS, SEIS. Galilea he’ise “jevy hag̃ua peteĩ tenda pyahúpe” térã “punto de giro”, ha septiembre 11, 2001 ha’eva’ekue peteĩ “punto de giro” profético (Galilea), ha Herodes aramboty oĩkuri Galilea mburuvichakuéra ndive. Pe ñe’ẽ ñepyrũrã Apocalipsis capítulo dieciochopegua, ha pe ñe’ẽ paha Apocalipsis dieciochopegua, mokõivéva oñerrepresenta Galilea rupive, ha’éva peteĩ punto de giro.
“Tekotevẽ ojeaprende hag̃ua mbo’epykuéra yma guare rembiaságui; ha oñemboguata ñande py’aguapy ko’ã mba’ére, ikatu hag̃uáicha opavave oikũmby Ñandejára omba’apoha ko’ág̃a umi peteĩchagua rape rehe, ojapoháicha tapiaite ymaite guive. Ipo ojehecha hembiapópe ha tetãnguéra apytépe ko’ág̃a avei, peteĩchaite, oikoháicha tapiaite pe marandu porã oñemoherakuã ypy guive Adánpe Edénpe.”
“Oĩ ára haʼe umi jere oikóva tetãnguéra rembiasakue ha pe tupaópe guarã. Tupã providénciape, oguahẽvo koʼã opaichagua apañuãi guasu, pe tesape upe árapegua oñemeʼẽ. Oñemog̃uahẽramo chupe, oĩ ñemotenonde espiritual; oñemboykeramo katu, ou ñemboguejy espiritual ha ñehundi. Ñandejára Iñeʼẽme ohechauka porã evangelio rembiapo kyreʼỹ ojejapoháicha yma guive, ha ojejapótaháicha tenonderãme, pe ñorairõ paha peve, aipo ramo umi tembiapo satanás rehegua ojapóta hikuái hikuái pe iñemonguʼe paha hechapyrãva.” Bible Echo, 26 de agosto de 1895.
Galiléa 2001-pe, ha Galiléa pe léi domingo oguahẽmbotavahápe, ohechauka araka’épa oñeñohẽ pe tesape ama riregua rehegua. Áño 2001-pe ha’e va’ekue peteĩ ñeñohẽ oñemedi va’ekue; ha katu pe ñe’ẽ mokõihápe oñeñohẽ ndorekói hag̃ua medida, ojehechaukaháicha pe ñeñohẽ tuichaitéva oiko va’ekue Elías ojuka rire umi proféta Baal guápe, upéva oiko va’ekue Herodes aramboty aretehápe. Herodes aramboty ohechauka pe pokõiha rréino heñóiha marandu hag̃ua Biblia profecíape, ha upéva pya’e voi oúva pe rréino mboyvegua omanóvo rire. Tetã peteĩ reko Amérika rehegua oñepyrũ okumby hag̃ua ipoguýpe áño 1798-pe, pe poha rréino omanóvo; ha umi proféta Baal gua oñemano jave, pe pokõiha rréino aramboty oguahẽma. Upéva pokõiha rréino ojehechauka Acab pe rréino yvategua pa’ũmeguare décuplo rupive, ha avei Herodes rupive, ha’éva peteĩ ta’anga pe rréino yvategua décuplo Roma pagana rehegua.
Ha umi vaka rehecháva mymba vai ári, umíva ojaheíta pe kuña rekovai rehe, ha omoĩta chupe tetãme’ỹ ha opi, ho’úta hetekue, ha ohapýta chupe tata rupive. Tupã niko omoĩma ipy’akuéra rupi ojapo hag̃ua hembipota, toñemoĩ hag̃ua peteĩ ñe’ẽme, ha tome’ẽ hag̃ua iguerekopyrã pe mymba vaipe, Tupã ñe’ẽ oñekumpli peve. Ha pe kuña rehecháva hína pe táva guasu, oguerekóva mburuvicha hag̃ua yvy arigua mburuvichakuéra ári. Apocalipsis 17:16–18.
Herodes oñemoĩ omohuʼã hag̃ua pe ñeʼẽmeʼẽ ojapo vaʼekue Salomépe, ha omeʼẽ hag̃ua chupe Juan akãngue, ha upéva haʼe hag̃ua pe iñeʼẽmeʼẽ ojehechauka vaʼekue peve mbyte rupi ikuarahyguasu. Umi paĩ guasu mokõi United Nations pegua, jepe ndaijaʼéi pe kuña rekovai rehe, oñemoĩ omeʼẽ hag̃ua hikuái pe séptimo reino pe akã poapyhápe, pe oĩva umi siete akã ohasavaʼekuégui. Oñemoĩ hikuái peteĩ reino rehe, oñemopyendáva pe Estado mundial joajúre, oñembojoajúvo hendive pe Iglesia mundial. Péro pe ñemendáva haʼe peteĩ ñemenda latina, ndahaʼéi peteĩ ñemenda inglesa, pórke pe iñemenda ojehechauka pe “kuña” oisãmbyhýva “mburuvichakuéra ári”. Peteĩ ñemenda latina-pe pe familia oguereko kuña apellído, ndahaʼéi kuimbaʼe mbaʼéva, ha ko mokõi hendáicha ñemenda réra haʼe peteĩ mbaʼe tuicháva pe marandu profético-pe.
“Mburu ha mburuvicha guasu ha mburuvicha rendota omoĩma hi’ári kuéra pe marca anticristo rehegua, ha ojehechauka chupekuéra dragón ramo, oho hag̃ua oñorairõ umi santo ndive—umi oñangarekóva Tupã rembiapoukapy rehe ha oguerekóva Jesús jerovia.” Testimonios para los Ministros, 38.
Jaseguíta ko ñehesa’ỹijo pe oúva artículope.
Kóva ha’e pe ñe’ẽ Isaías, Amoz ra’y, ohecháva Judá ha Jerusalén rehegua. Ha oikóta umi ára pahápe, Ñandejára róga yvyty oñemopyendáta umi yvyty ru’ã ári, ha oñemopu’ãvéta umi cerro ári; ha opa tetãnguéra osyryta hendápe. Ha heta tetãygua ohóta ha he’íta: Pejú, ha jajupi Ñandejára yvytýpe, Jacob Jára róga peve; ha’e ñanembo’éta haperãnguéra rehe, ha ñande jaikóta irape: Siongui osẽtagui léi, ha Ñandejára ñe’ẽ Jerusaléngui.... Ha upe árape, pokõi kuña ojagarra mbaretéta peteĩ kuimba’ére, he’ívo: Ro’úta ore mborayhu ryrýi voi, ha jaiporúta ore ao voi; ehejána añoite toroñehenói nde rérape, oñemomombyry hag̃ua ore ñemotĩ. Upe árape Ñandejára hakãmby porã ha omimbiéta, ha yvy’a rembiapo porã ha iporãiterei umi Israelgui okañyva’ekuérape ĝuarã. Ha oikóta, pe opytáva Siónpe, ha pe opytáva Jerusalénpe, oñehenóita marangatu, maymáva umi ojehaíva umi oikovéva apytépe Jerusalénpe: Ñandejára ojohéi rire Sión rajykuéra ky’a, ha omopotĩ rire Jerusalén ruguy ijapytégui tekojoja espíritu rupive, ha tata espíritu rupive. Isaías 2:1–3, 4:1–4.