Pe religión “woke-ismo” rehegua (Sodoma) ha Comunismo polítika rehegua (Egipto) opu’ã raka’e pe presidente ipirapire hetavéva oikuaaukárõ guare iñeha’ã oisẽ hag̃ua presidente-rã ary 2015-pe, ha upéi ome’ẽ rire he’ẽ testimonio polítiko, ojejuka chupe ary 2020-pe. Pe papa ojejuka profétikamente ary 1798-pe, ome’ẽ rire itestimonio satánico mbohapy ára ha mbyte profétiko pukukue jave. Upéicharõ jepe, Ñandejára Ñe’ẽ profétika ohechauka porã pe papa ipu’akaha pe ñorairõ oguerekóvape dragón ndive.
Ra’y yvypóra, emoĩ nde rova Faraón Egipto ruvicha guasu rovái, ha eprofetisa hese ha opaite Egipto rehe: Eñe’ẽ ha ere: Péicha he’i Ñandejára Tupã; Péina ápe, che aime nderovái, Faraón Egipto ruvicha guasu, mbói guasu tuicháva opytáva umi ysyrý mbytépe, ha he’íva: “Che ysyry che mba’e tee, ha che voi ajapo va’ekue chejupe g̃uarã.” Ezequiel 29:2, 3.
Egipto ha’e pe mbói guasu, ha Faraón-pe ojehechaukáva ateísmo omombe’úva pe ateísmo rehegua Revolución Francesa-pe, ha avei pe globalismo siglo veintiunopegua. Upe globalismo, oĩva yvy-mymbakuéra siglo veintiunopegua rembe’ýpe, ojehechauka Partido Demócrata rupive. Ezequiel he’i Tupã oĩha Egipto rehe, ha upe rire pe kapítulo-pe, Ezequiel ohechauka Tupã ome’ẽtaha Egipto mburuvicha yvate gotyo guápe, ha pe pasáhepe upéva ojehechauka Nabucodonosor ramo, ha ha’e orepresenta pe mburuvicha yvate gotyo gua japu ára pahápeguápe. Pe mburuvicha yvate gotyo gua japu ha’e papado, ha Tupã ohechauka Ezequiel rupive, Tupã ome’ẽtaha Egipto mburuvicha yvate gotyo guápe pe tembiapo rehehápe Nabucodonosor ome’ẽ va’ekue ichupe ha’évo yvyra’i Ichastigo rehegua. Ha’e ohechauka ome’ẽtaha Egipto pe pápa-pe pe ára amo okẽvove pe ama paha.
Ha oiko pe mokõipa ary sietépe ary mokõipa ary peteĩha jasýpe, peteĩha ára jasypegua, Ñandejára ñe'ẽ ou chéve, he'ívo: Yvypóra ra'y, Nabucodonosor, Babilonia ruvicha guasu, omba'apouka ijehérsito peteĩ tembiapo tuicha Tiro kóntrape; opa akã ojeape'o, opa atyha ojehapi'o; upéicharõ jepe, ndorekói va'ekue tembiapopague, ha ijehérsito avei, Tírogui, pe tembiapo ojapo va'ekuére hese. Upévare péicha he'i Ñandejára Jára: Péina ápe, ame'ẽta Egipto yvýramo Nabucodonosor, Babilonia ruvicha guasúpe; ha ha'e ogueraháta hetaite tavayguápe, ogueraháta ijapyte, ha ogueraháta iporãgue; ha upéva ha'éta tembiapopague ijehérsitópe ĝuarã. Ame'ẽ chupe Egipto yvy hembiapóre, pe omba'apo hague hese, che rehehápe ojapo haguére upéva, he'i Ñandejára Jára. Upe árape amboguejýta hatĩ Israel róga pegua, ha ame'ẽta ndéve ne juru jepe'a hag̃ua ijapytepekuéra; ha ha'ekuéra oikuaáta cheha hína Ñandejára. Ezequiel 29:17–21.
Pe “ára” Tupã ojapo hag̃ua “okyra hag̃ua Israél róga ratĩ” ha’e 11 jasyporundy 2001-pe, pe ama pahague oñepyrũ va’ekue omimbo. Upérõ Ñandejára omopu’ã ñangarekohárape he’ívo: “pehendúke trompéta ryapu” pe mbohapyha ñembyasy guasu rehegua, ha’e oikuaaukágui Tupã “ome’ẽtaha ndéve jurúpe jepe’a ijapytepekuéra”. Pe “ijapyte” ohechauka pe ára pukukue oĩva pe ama pahague ñemimbo, oñepyrũ va’ekue 11 jasyporundy 2001-pe, ha opa pe arapokõindy léi peve, pe Espíritu Santo oñehenóivo jere’ỹre. Mbytepe (ijapytepe) umi mokõi techaukaha apytépe, mokõi testígo térã mokõi ratĩ ome’ẽ va’erã ikuatia’ẽ, peve mokõivéva ojejuka pe tape rehe 2020-pe.
Ojejuka mboyve, ome'ẽ hikuái iñemombe'upy; ha ojejuka rire, oikove jevy hikuái pe poapyháicha, upéva he'iséva umi siete apytégui. Ojejuka chupekuéra pe mbói guasu pu'aka rupi ateísmo rehegua (Egipto) ha tekovaí rehegua (Sodoma). Pe tembiapo ojapóva'ekue Tupãme guarã rehe, Ha'e opromete ome'ẽtaha chupekuéra Egipto oñemopirũ hag̃ua chupekuéra. Pe mburuvicha yvate gotyogua ojapyhy vove pe yvy porãite Tetã peteĩ reko Amérika retãme Daniel once, versículo cuarenta y uno-pe, upérõ ojapyhy avei Egipto, péva hína pe hepy ojehepyme'ẽva chupe tembiapo ojapóva'ekue rehe Tupã rembiapokue ñangareko rupive.
Asiria, che pochy che pochy rrova ñemoĩha, ha ipope oĩva yvyra ha’e che pochy. Amondo chupe tetã tekovaihápe, ha che pochy retã rehe ame’ẽta chupe tembiaporã, ogueraha hag̃ua mba’e ojeporavo va’ekue, ha ogueraha hag̃ua upe ojeguerekóva, ha opyrũ hag̃ua hesekuéra tape tujuichaicha. Isaías 10:5, 6.
Pe Asirio ha’e pe mburuvicha yvategua, ohechaukáva papado, pe mburuvicha yvategua japu ára pahápe. Asiria ha Babilonia ojepuru hag̃ua ogueru hag̃ua huísio Israel ári, mokõive pe tetãnguéra yvate ha yvy gotyogua ári, iñakãhatã meme rehe.
“‘Upéicha Israel ojegueraha hag̃ua iñyrũ yvýgui Asiria-pe,’ ‘ndohendúi haguére Tupã Ñandejára ipochy’ỹva ñe’ẽ, ha ombohasa hag̃ua hikuái Icovenánto, ha opa mba’e Moisés, Tupã Ñandejára rembiguái, omanda vaʼekue.’ 2 Reyes 17:7, 11, 14–16, 20, 23; 18:12.”
“Umi huísio vai oúva vaʼekue pe Ñandejára umi diez trívu ári oguereko vaʼekue peteĩ propósito iñarandu ha oporoporiahuverekóva. Pe haʼe ndaikatúiva ojapo véima hesekuéra itúva kuéra yvýpe, ohekáta omoañete hag̃ua omosarambívo chupekuéra umi tetã ambuére. Iñakãrapuʼã opa umi ojeporavóva oiporu hag̃uáicha pe perdón pe Salvador yvypóra rekovegua rupive oñesalva hag̃ua gueteri vaʼerã oñemoañete; ha umi jehasa asýpe ou vaʼekue Israel ári, haʼe ombosakoʼi hína kuri tape ikakuaa hag̃ua iñemimbipa ojehechauka umi tetãnguéra yvy arigua renondépe. Ndahaʼéi opa umi ojegueraha vaʼekue tembiguáiramo noñembyasýiva. Ijapytépe oĩ vaʼekue algunos opytáva gueteri jerovia hag̃ua Tupãre, ha ambuekuéra oñemomirĩ vaʼekue hova renondépe. Koʼãva rupive, ‘Tupã oikovéva raʼykuéra’ (Oseas 1:10), haʼe oguerúta hetaite tapicha pe Asiria poguýpe oikuaa hag̃ua umi mbaʼe ohechaukáva heko ha ijeroviapyrãva ha pe porãite orekóva hembiapoukapy.” Profetas y Reyes, 292.
Pe Ñandejára oiporu vaʼekue umi mburuvicha guasu yvateguágui ojejapóvo Chupe g̃uarã peteĩ tembiporu huísiorã, ha pe principio oĩva la Bíblíape haʼe osegi hague umi mburuvicha guasu yvateguáre ningo kóva vaʼekue: tekotevẽ kuri oñemeʼẽ chupekuéra hembiapokue rehegua repy umi tembiapo ojejapóva rehe.
Ha peime hag̃ua upe óga-pe, pe’u ha pey’u umi mba’e ha’ekuéra ome’ẽva peẽme; pe omba’apóva niko oikotevẽ ha ojapo hag̃ua hembiapo, ojerurekuaa imba’erepy. Ani peho óga guive ógape. Lucas 10:7.
Ñandejára oiporu pe papado okastiga hag̃ua Estados Unidos-pe, haʼekuéra omyenyhẽ vove hikuái ikápa hiʼára de prueba rehegua pe léi domingo oúva pyaʼetéva jave; ha Hembyepyʼa upe rembiapo rehe haʼe hína omeʼẽha Egipto pe papado-pe, umi servicio omeʼẽ vaʼekue rehe. Ñandejára Ñeʼẽ profética hesakã porã Egipto oñemeʼẽha pe papado-pe, ha umi versíkulo mokõiha ha mbohapyha Daniel kapítulo once-pe omoneĩ ko añetegua. Pe pápa rembiapo rehe ojepaga chupe hína haʼe oikoha pe akã umi diez mburuvicha guasu omopuʼãva, ha oisãmbyhy pe taʼanga mymba guasu rehegua opavave yvy ape ári.
Trump ipu’aka umi dragón pokatu ári, ha’e rupi pe akã poapyha, oúva umi siete-gui, mymba ra’ãnga ára pukukue Estados Unidos-pe. Oiko hína ko’ág̃a pe Partido Demócrata ñehundi, pe dragón pokatu ojukava’ekue Trump-pe ary 2020-pe. Tupã Ñe’ẽ araka’eve ndofallái. Pe “kapi’ipehẽ omopẽva kaméllo kuãruguy” Partido Demócrata rehegua hína Islam maranduhára japu. Pe jejahéi octubre 7, 2023-pe omoinge peteĩ jepe’a ipytyvõha kuéra apytépe, ikatúva oñemombe’u añónte Islam rembiaporégui, ombopochýva ha ombohasa asýva umi tetãnguéra. Kóva oñemoirũta ambue jejahéi reheve, omoheñóivo hetave ñemboja’o, javeve ombojoajúta peteĩ aty tavayguakuéra mymba yvy rehegua, ohechakuaáva pe tavykue pe ysyry inmigración ilegal rehegua, ojeheja hag̃uáicha dragón mbaretekuéragui. Upéva avei omoheñóita peteĩ apañuãi económico, jepe ko apañuãi oĩma ko’ápe.
“Ha upéi pe ñembotavy guasu omokyre’ỹta kuimba’e kuérape oguerovia hag̃ua umi oservíva Tupãme ha’eha umi omoñepyrũva ko’ã mba’evai. Umi aty ombojeguaruva’ekue Yvágape oñemoĩta omoĩ hag̃ua opa ijehasa asy umi ári, pe iñe’ẽrendúgui Tupã mandamiéntope ha’e peteĩ jehechauka meme omoĩva kyhyje’ỹme umi hembiapovaihárape. Oje’éta kuimba’e kuéra ombopy’arohoryha Tupãme domingo sábado rehegua jeheja vai rupive; ko pekádo ogueru hag̃ua umi mba’e vai ndaikatumo’ãi opa pe domingo ñangarekópe ojejapóramo peve mbarete ha añetehápe; ha umi oikuaaukáva pe irundyha mandamiénto rembijerure, upéicha rupi ohundi hag̃ua pe jerovia ha ñemomba’e domingo rehe, ha’eha umi ombohasa asýva tavayguakuérape, ojokóva ijey hag̃ua Tupã ñemoporãrã ha teko porã yvy arigua. Péicha pe ñe’ẽrei yma guaréva oñemotenondéva’ekue Tupã rembiguái rehe oñembojevýta, ha pyenda iporã hag̃uáicha avei: ‘Ha ojehu Acab ohechávo Elíaspe, Acab he’i chupe: Nde piko pe rembohasa asýva Israelpe? Ha’e ombohovái: Che ndambohasái asy Israelpe; nde katu, ha nde ru róga, pehejágui Ñandejára mandamiénto, ha reseguígui umi Baal kuérape.’ 1 Reyes 18:17, 18. Ha tavayguakuéra pochy oñemokyre’ỹta rire marandu japu rupive, ha’ekuéra ojapóta Tupã rembiguái kuérare peteĩ tape ojoguaitereíva pe Israel ojei hag̃ua guare ohejáva Tupãpe ojapo va’ekue Elías rehe.” The Great Controversy, 590.
Umi oñongatúva sábadope ojehechaukáta ha’ekuéraha pe mba’érepa “pe favor divino ha pe prosperidad temporal” ojeipe’a. Oñemombe’úvo ko ára oĩmava ñande renondépe, ha’e ombojoja Elías rehe, ha iñemoirũ Acab ndive. Iñe’ẽjoavy ha ñemoĩ peteĩteĩ rehegua oiko va’ekue Monte Carmelo renondépe. Pe prosperidad temporal ha pe favor divino ojeipe’a umi juicio okakuaáva rupive, pe ley dominical oútava pya’e mboyve. Pe pasaje oñe’ẽramo kuri ko’ág̃aite rehe, oñe’ẽ peteĩ aty mba’e oikóva pe tiempo de prueba pe ley dominical aja, péro oĩ mokõi tiempo de prueba. Pe prueba ta’anga mymba rehegua oikóva Estados Unidos ryepýpe, upéi ojerejey opaite yvy ape ári. Opaite umi mba’e oñemombe’úva pe pasáhepe oguereko peteĩ cumplimiento profético pe tembiasakue ogueraháva pe ley dominical oútava pya’e peve, ha pe tembiasakue pe crisis ley dominical mundial rehegua ouva’ekue upéi.
Pe párrafo peteĩha Testimonies, volumen nueve-peguáva, oñepyrũva página once-pe, upéicha ohechauka NINE-ELEVEN, he’i: “Jaiko ára paha peguápe. Umi techaukaha ára rehegua pya’e oñekumplíva oikuaauka Cristo jeju hi’aguĩmaha. Umi ára jaikohápe niko ipohyieterei ha iñimportánte. Tupã Espíritu mbeguekatúpe, ha katu añetehápe, ojeipe’a ohóvo ko yvy ári guive. Mba’asy vai ha huísio-kuéra o’a-ma hína umi omboykérava Tupã gracia rehe. Umi mba’e vai oikóva yvy rupive ha yguasu rupive, tekohaguasu rekove ndaipy’aguapýiva, ñorairõ marandu mondýi, opa umíva ha’e techaukaha guasu. Umíva ohechauka mba’e oikótava hi’aguĩmaha, tuichaitereíva.” Ha pe tembiasakue oseguívo, jajuhu página catorce-pe: “Ndahetái, umi mbo’ehára ha mburuvicha estadopegua apytépe jepe, umi oikuaáva mba’épa umi mba’e omoñepyrũva ko’ág̃a guare tekohaguasu rekove. Umi oguerekóva gobierno sãmbyhy ipope ndaikatúi osolusiona pe apañuãi tekoañetégui jeguero’a, mboriahu, poriahu rerahaha, ha mba’e vai ojupive ohóvagui. Ha’ekuéra oñeha’ã rei hína omoĩ hag̃ua umi tembiapo comercial peteĩ pyenda ikyre’ỹvévare. Yvypóra-kuéra ome’ẽvéramo iñatención Tupã ñe’ẽ ñembo’e rehe, otopáta peteĩ solución umi apañuãi omondýiva chupekuéra.”
“Ñandejára Ñe’ẽryru omombe’u mba’éichapa oĩ ko yvy ape ári pe mundo Cristo jeju mokõihá mboyve. Umi kuimba’e mondaha ha mokõivegua ñembotavy rupive ombyatýva heta mba’erepy rehe, ojehai kóicha: ‘Peẽ pembyaty tesoro umi ára pahápe g̃uarã. Péina ápe, pe tembiapo repykue umi omono’õ va’ekue pende kokue, peẽ pendejokóva ñembotavy rupive, osapukái; ha umi sapukái umi omono’õ va’ekue oike Ñandejára Sabaot apysa peve. Peẽ peiko ko yvy ári vy’ápe ha pendejejopy’ỹme; pemongakuaa pende py’a, ku oñembojukaháicha mymba peteĩ ára oñembojukahápe. Peẽ pembojavy ha pejuka hekojojávape; ha ha’e ndojokói peẽme.’ Santiago 5:3–6.”
Ara ára pahápe kuimba’ekuéra “ñeha’ã rei hína omoĩ hag̃ua umi tembiapo ñemuharã peteĩ pyenda hag̃ua hag̃ua hag̃ua segurovévape.” Umi Demócrata, ipropagánda rembiapokue, ha umi banquero globalista oñeha’ã rei hína, ha ijapu hína pe mbarete virupyrã añetegua rehe he’íva administración Biden oguereko hague. Peteĩva umi símbolo “mundo rehegua Cristo jeju mokõihá mboyve” ha’e “kuimba’ekuéra omonda ha oporombojopy rupive” “ombyaty heta mba’erepy guasu.” Umi mbohapy versíkulo oúva mboyve umi versíkulo libro de Santiago-gua, Sister White omombe’úva, ha’e ko’ãva:
Peju hag̃ua koʼág̃a, peẽ kuimbaʼe rico, pesapukái ha pejaheʼo umi pende mbaʼeasy oútavagui pende ári. Pende rikuesa oñembyaíma, ha pende ao oñekaru tĩgua. Pende óro ha pende pláta ipẽma; ha hiʼipẽva oikóta testígo pende rehe, ha hoʼúta pende roʼo tataicha. Pembyaty tesóro umi ára pahápe g̃uarã. Santiago 5:1–3.
Peteĩ mba’e rehegua profétika ohechaukáva umi “ára paha” rehegua ha’e jave oĩ kuimba’e ojekuaa hag̃ua ivirueta ñemomorã rupive guare. Umi kuimba’e oĩ marandu hesegua opa ára. Pe ára og̃uahẽma. Upérõ, umi virueta umi banco mundial rehegua ha umi billonario-kuéra rembiporu oñembojoja óro ha plátare, ha upéva ipy’are’ẽ. Pláta ha óro ndopytare’ẽi, upévare Ñandejára Ñe’ẽ ohechauka peteĩ mba’eite ndaijapysakáiva oikóva umi ipirapire hetáva rembiporúre umi ára pahápe, pórke ióro ha ipláta opytare’ẽ va’erã. Pe techaukaha upe ñehundi económico rehegua ojehechaukáma va’ekue pe mbohapyha jehasa asy guasu og̃uahẽvo, ára 11 jasyporundy ary 2001-pe. Islam pe mbohapyha Jehasa Asy Guasu rehegua ha’e pe yvytu kuarahyresẽgua profecía bíblica-pe, ha umi ára pahápe ha’e pe yvytu kuarahyresẽgua omboguejýva economía, oñembojegua hag̃ua umi Tarshish mba’yrumýi reheve.
Péina, ehecha, mburuvichakuéra oñembyatypa kuri; ohasapa oñondive. Ohechávo upéva, ohecharamoiterei hikuái; ipy’atarova, ha pya’e okañy. Kyhyje oguereko chupekuéra upépe, ha hasy eterei kuña imembýta hag̃uáicha. Nde remopẽ Tarsis ygárakuéra kuarahyresẽ yvytúpe. Salmos 48:4–7.
Mburuvichakuéra globalistakuéra, umi multimillonario ha banquero-kuéra ojehecha py’atarova kyhyjégui ha mba’asygui pe yvytu kuarahyresẽgua, ohechaukáva tetãnguéra pochy ojupiveha (kuña membyra’arõháicha), upéva osẽva Islam-gui pe mbohapyha ñembyasy guasúgui, omondýi jave umi barco Tarsis-pegua. Islam oĩma oñembosako’i hag̃ua ombokapúvo economía local ha global, ha omoheñói hag̃ua peteĩ ambiente económico ha político oike porãitereíva Trump mbaretekuérape, ndaha’éi umi Demócrata ha globalistakuérape, pórke pe mbói guasu pu’aka oñeme’ẽ pe akã poapývape, ha’éva umi siete-gua, “tembiapo ojeporavopyrévare”. Tupã oiporu Trump-pe omomyingu hag̃ua opaite Grecia-ygua retãnguéra yvyraity, pórke ko’ág̃a Tupã ogueruína umi circunstancia ikatuhápe opaite mundo oñemboja’o mokõi clase-pe.
Pe sistema económico oñemboguataha koʼág̃a umi globalista rupive oñemoñepyrũ raʼe tenonderãite Woodrow Wilson presidéncia-pe, peteĩ demócrata ojeiporavóvaʼekue opromete rupi omantene hag̃ua Tetã peteĩ reko Amérikagua okápe pe Ñorairõ Guasu Peteĩha oúmavaʼekuegui, ha ipahápe opyta vaʼekue pe presidente orresidíva pe Ñorairõ Guasu Peteĩha aja. Wilson ojekuaavéva pe League of Nations rehe oñemotenondéva rehe, ha’éva pe Naciones Unidas mboyvegua. Iperezidéncia aja, Tetã peteĩ reko Amérikagua rembiporurã viruguigua ñemohenda oñemeʼẽ umi globalista pópe, Wilson omeʼẽ ramo guare tetã economía rape pe Sistema de la Reserva Federal poguýpe ary 1913-pe.
Umi mba’e rechaukáva presidente peteĩha Ñorairõ Guasúpe ha’e kuri ipromésa ndohomo’ãiha ñorairõme, ha upéva peteĩ japu. Ha’e va’ekue pe tapicha histórico tenondegua omotenondéva gobierno peteĩ-múndo pe Liga de las Naciones rehegua, ha ipoguýpe oñeme’ẽ Tetã peteĩ rekoatýpe Estados Unidos pirapire rembiporu umi bankerokuéra mundial pópe. Ha’e ogoverna 1913 guive 1921 peve. Ary 1919-pe, pe mbohapyha generación Adventismo rehegua, ojehechaukáva kompromíso ko yvy arigua ndive, osë paralelo Wilson kompromíso ndive ko yvy arigua ndive, mokõive hatĩgui osë paralelo ojuehe. Pe mbohapyha generación Adventismo Laodicense-pe, ha’ekuéra ome’ẽ ijapópe pohanohára ha tekombo’e rape rehegua ñangareko umi oĩva okápe isoberanía espiritual-gui. Upe jave avei, Wilson ome’ẽ Estados Unidos soberanía financiera umi bankerokuéra globalista pópe, ha omba’apo kane’õ’ỹre, péro ndaikatúi, ome’ẽ hag̃ua Estados Unidos soberanía política umi globalista-kuérape.
Wilson, peteĩ tendota ramo Ñorairõ Guasu Peteĩha aja, ohechauka umi mba’ekuaarã maranduhára rehegua ohechaukáva Ñorairõ Guasu Mbohapyha. Ha’e ohechauka peteĩ tembiasakue upépe pe Reserva Federal oike ocontrola hag̃ua economía mundial pe tape oñemohenda porãvévape pe agenda globalista rehehápe, ndaha’éi América rekosãso rehehápe. Ha’e ohechauka peteĩ tendota oĩva upe jave pe Nuevo Orden Mundial ipahápe og̃uahẽ hag̃ua hembipota, oiko hag̃ua pe pokõiha reino marandu Bíblico-pe guare, jepe ramo jepe hoguapy nda’aréi hag̃ua. Ko mba’e oñemopyenda mokõi testígo ári, Wilson rembiapo vai ojejuhuséva hag̃ua Liga de las Naciones rehe Ñorairõ Guasu Peteĩha rire, ohechauka hag̃ua Estados Unidos oikeha Naciones Unidas-pe pya’eterei Ñorairõ Guasu Mokõiha rire. Ko’ã mokõi testígo ári, pe léi domingo og̃uahẽtava pya’e, oguerúva tetã ñehundi hapykuéri, ogueraha Naciones Unidas ñemoĩ hag̃ua pe gobierno peteĩ-mundogua ramo umi globalista omombaretéva hague guive Woodrow Wilson presidencia guive.
Koʼã característica profética oĩvaʼerã pe presidencia pe mburuvichaapyha poapyha ha pahápe, haʼeva pe siete-gui. Wilson rire ou Warren Harding, republicano, omoñepyrũva pe ára ojekuaáva “the roaring twenties” ramo, ogueruvéva pe ñembyai guasu 1929-pe, upéva ogueru pe Jehasa Asy Guasu, ha upéva ogueru Mokõiha Ñorairõ Guasu. Trump peteĩha ipresidencia haʼe vaʼekue pe “roaring twenties”, ha Biden oĩma ogueru hag̃uáicha pe depresión tuichavéva ko yvyra mymba rembiasakue pukukue javeve. Upe depresión ojehechauka raẽ vaʼekue pe ñembyai guasu 1929-pe, ha avei pe “panic of 1837” rupive Ellen White ára-pe.
Pe depresión oiko vaekue Estados Unidos-pe ary 1830-kuérape jepi oñehenói “Pánico de 1837”. Kóva vaekue peteĩ oguejyetereiha ekonomía rehegua, ojepysóva 1837 guive pe 1840 mbyte peve, ha oikehápe heta pe ary 1830-kuéra rehegua. Pe Pánico de 1837 ojehechauka vaekue peteĩ apañuãi finansiero rehe, banco-kuéra ñemboty rehe, hetaite tapicha ndoguerekóiha tembiapo, ha peteĩ aravo puku jehasa’asy ekonomía rehegua.
Pe Pánico 1837-pegua oñemoñepyrũ peteĩ “Burbuja Especulativa” rehe, péicha avei oiko haguéicha pe ñehundi guasu 1929-pe. Ary 1837-pe, pe burbuja osoro rire, upéva ogueru hetaiterei quiebra ha ñembyai viru rehegua. Peteĩ aty banco-kuéra oñehundi peteĩteĩ pe burbuja especulativa rapykuéri, ha upéva ogueru jerovia’ỹ sistema bancario rehe ha pánico financiero opavavépe. Peteĩ ñemboguejy económico mundial, oñembopy’aguasuvéva peteĩ jehe’a comercio internacional-pe ha peteĩ sa’i demanda umi exportación americana rehe, oipytyvõ umi jehasa asy económico Estados Unidos-pe.
Pe ñehundi guasu ary 1929-pe, omoñepyrũ vaʼekue pe Depresión Guasu, oiko mboyve peteĩ burbuja especulativa Bolsa de Valores-pe. Ary 1920 guive, oĩ kuri peteĩ ára porãha economía rehegua Estados Unidos-pe, ojekuaáva Roaring Twenties ramo, ojehechaukáva pype pyaʼe industrial okakuaa hague, innovación tecnológica, ha peteĩ optimismo tuicháva opavavépe. Upe jave, pe especulación Bolsa de Valores-pe ojupiiterei, omonguʼéva crédito hasýʼỹva, negociación al margen (ojejogua hag̃ua acciones viru ojeruréva reheve), ha compra especulativa de acciones oñemopyendáva umi precio tenonderãme ojupíta hag̃uáicha ojehaʼarõvape, ha ndahaʼéi pe valor añeteguápe. Umi precio de acciones ojupi nivel ndaikatúiva oñemantene hag̃uáicha peve, ohasaitereívo pe valor intrínseco umi empresa rehegua haʼekuéra orrepresentáva.
Marzo, 2000 guive octubre, 2002 peve ojeka pe “dot-com bubble”. Ári 11 jasyporundy ary 2001-pe oĩ kuri upéva apytépe pe ñehundi económicope. Upéi, ary 2008-pe ojeka pe óga rehegua burbuja, ojehero vaʼekue pe Crisis Financiera Mundial térã pe Gran Recesión.
Pe léi dominical mboyve, oñemboyke Estados Unidos retãygua kuéra rekove ko yvy arigua py’aguapy ha porãve. Ko ñemboyke rekove arigua py’aguapy ha porãve rehegua oiko pe sellado ára jave umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe sellado ára peteĩha waymark oñemoĩkuri peteĩ colapso económico ryepýpe. 11 de septiembre de 2001 ha’eva’ekue pe tercer ángel mborayhuñemombarete, ha upe mismo ángel oguahẽrõ guare 1844-pe, upe tembiasakue avei oñemoĩkuri peteĩ colapso económico ryepýpe. 1844 ohechauka typológicamente pe léi dominical pya’e ou hag̃uáicha, ha 11 de septiembre de 2001 ha’e pe sellado período ñepyrũ. Jesús tapiaite ohechauka peteĩ mba’e paha peteĩ mba’e ñepyrũ rupive. Pe colapso ary 1929-pe oiko va’ekue oñemotenonde ha ogueru Mokõiha Guerra Mundial.
Rojapo hag̃ua ko estudio pe artíkulo oútavape.
“Oĩkóma ore apytépe peteĩ ñembotavy kangy ha peteĩ jerovia’ỹ vaiete, ñande tavayguakuéra apytépe, upéva ñanembotapykue hag̃ua jajapo’ỹ hag̃ua tembiapo Tupã oheja vaekue ñandéve jajapo hag̃ua, ñamoesakãvo ñande resa omimbi hag̃ua ambue tetãyguárape. Oĩ peteĩ kyhyje osẽ hag̃ua tenonde gotyo ha oñeha’ã hag̃uáicha oñemoĩ hag̃ua riesgo ko tembiapo tuichaitévape, okyhyjégui umi mba’e rehe oñegastáva ndoguerumo’ãiha jevy. ¿Mba’épa oikóta jaipuru ramo mba’e ha ndajahecháiramo upévare oñesalva hague ánga? ¿Mba’épa oikóta oñehundi ramo rei peteĩ vore ñane rembiayhu? Iporãve ñamba’apo ha ñamba’apo meme, hag̃ua jajapo’ỹ hag̃ua mba’eve. Peẽ ndapeikuaái moõpa osẽ porãta, kóva térã amóva. Kuimba’ekuéra omoĩ iñembyaty patentegua derecho-kuérape ha heta jey ohasáma ñehundi pohýi rupi, ha upéva ojehecha mba’e tekotevẽramoguáicha. Péro Tupã rembiapópe ha Hembiapo rehe, kuimba’ekuéra okyhyje oñemoĩ hag̃ua. Viru ha’ete chupekuéra peteĩ ñehundi reiete ramo ndojehechaukái jevy pya’e hag̃ua oñemoĩ jave ánga ñesalva rembiapópe. Umi mba’e voi ko’ág̃a oñeme’ẽ sa’iiterei Tupã rembiapópe, ha oñeñongatu hag̃uáicha teko aña rupi, sapy’ami rire oñemomboitáta opa ta’ãnga rei ndive topo-kuérape ha mbopi-kuérape. Viru pya’eiterei oguejyta hepykue, sapy’ánte, opa ára guarã mba’e ojehechaukáva añetehápe oñepyrũ vove ojehechauka yvypóra remiandúpe.” The True Missionary, 1 jasyporundy, 1874.