Ñaimo hína jahechakuaa hag̃ua pe ambiente profético oĩva upe jave pe mburuvicha paha Estados Unidos-pegua oñemombarete ramo guare peteĩ déspota ramo, pe tembiasakue ogueraháva pe léi dominical pya’e ou hag̃uápe. Mba’eve ndojejapói peteĩ vacío-pe, ha umi tavaygua pe mymba yvypegua rehegua oĩ porãiterei jojaite oñemboja’óvo iñemoĩme Trump rehe. Umi oĩva ipy’aite hag̃ua hembiapo rehe ikatu pya’e ohecha mba’érepa tekotevẽ omopotĩ pe pantano, ha mba’érepa haimete ndaikatúi oiko upéva, Trump noñemohendái rire peteĩ dictador rembiaporãme. Umi dictador imbaretevéva hína umi oguerekóva peteĩ porcentaje yvate tavayguakuéragui omomba’éva tembiapo pe dictador oha’ãva ojapo. Hitler opu’ã mboyve pu’akápe, tekotevẽva’ekue peteĩ karretílla henyhẽva virúgui rejogua hag̃ua peteĩ pan mbujape.
Hitler omoambue jey upe mba’e, ha jepe umi alemán ndoipotái ohechakuaa hetaiterei upe tembiasakuegui, Hitler oreko va’ekue pytyvõ tuicháva hembiapópe g̃uarã. Umi mba’e ojejuhúva Estados Unidos renondépe, ha opaite yvórape avei, ogueru hína peteĩ joavy tavayguakuéra apytépe, ha ko’ág̃a oñemoĩma umi línea. Pe ára Revolución Ñorairõ guive 1798 peve ohechauka peteĩ ñembosako’i ára ojoajúva sellado ára rehe peteĩciento cuarenta y cuatro mil ndive. Pe Patriot Act omarka pe ñepyrũ pe ñe’ẽngatu jey espiritual Revolución Ñorairõ rehegua. Jesús tapiaite ohechauka pe paha pe ñepyrũ rupive, ha pe mbói yvy rehegua oñepyrũ va’ekue peteĩ Revolución Ñorairõ reheve, upéicha avei opátava peteĩ reheve. Pe peteĩha va’ekue literal, pe paha katu espiritual.
Ñorairõ Civil de Estados Unidos oiko vaʼekue añetehápe ha ojehu jey vaʼerã ára pahápe. Upéva ohechauka kuri pe mburuvicha guasu republicano peteĩha ñeguahẽ, ha upéva taʼãnga hag̃ua pe mburuvicha guasu republicano paha. Pe partido republicano oñemoheñói vaʼekue peteĩ partido esclavitud rehe oñemoĩ hag̃uáicha, ikatu hag̃uáicha ombohovái pe partido democráta yma guive oĩva, omoirũva pe esclavitud. Upe ñomongeta polítika oguenohẽ vaʼekue Ñorairõ Civil, ha Lincoln presidencia. Upévare ndaikatúi oñembojaʼo pe mburuvicha guasu republicano peteĩha Ñorairõ Civil-gui, upéicha rupi pe mburuvicha guasu republicano paha ohupytyta peteĩ ñepyrũ pyaʼeite peteĩ Ñorairõ Civil mboyvegua. Jesús oipurúkuri mbaʼe reko yvy arigua ohechauka hag̃ua mbaʼe reko espiritual. Pe dragón partido oguereko túvaramo pe japu ru, ha pe partido democráta rechaukaha haʼe japu. Peteĩ techapyrã ojehechakuaáva ko táktika rehegua haʼe iñeʼẽha hikuái haʼeha pe partido ohechaukavéva mborayhu umi minoría rehe.
Peñemboguejy proféta japu-gui, oúvagui pene rendápe ovecha ao reheve, hákatu ipype hikuái lobo ñarõ oporombyaisevéva. Peikuaáta chupekuéra hiʼa rupi. Oñemonoʼõ piko uva ñuatĩgui, térã higo karaguatágui? Upéicha avei opa yvyra porã ogueru hiʼa porã; ha peteĩ yvyra vai ogueru hiʼa vai. Peteĩ yvyra porã ndaikatúi ogueru hiʼa vai, ha peteĩ yvyra vai ndaikatúi ogueru hiʼa porã. Opa yvyra ndaoguerúiva hiʼa porã oñekytĩ ha oñemombo tataýpe. Upévare hiʼa rupi peikuaáta chupekuéra. Mateo 7:15–20.
Yvyramáta rapo ohechauka mba’e yva oguerútava, ha Partido Demócrata rapo ha’e hikuái ipy’aguapy’ỹ tembiguái rekovépe. Partido Republicano rapo katu ha’e hikuái oñemoĩha tembiguái rekovépe hag̃ua.
Nde rekojoja, Ñandejára, aju hag̃ua nde renondépe che ñeʼẽ hag̃ua nendive; upéicharõ jepe, eheja tañeʼẽ nendive nde rembiapokue rehe: Mbaʼére piko heko porã umi iñaña rape? mbaʼére piko oiko vyʼápe opa umi ojapo ñuhã ha ñuhãme? Nde remyatyro chupekuéra, haʼe kuéra voi omoĩ hapo; okakuaa, heẽ, ha hiʼa. Nde reime hiʼag̃ui ijurupe, ha mombyry ite ipyʼaguapygui. Jeremías 12:1, 2.
Pe Guerra Civil oútava oñemohenda “kuimba’e pirapóvape” jeheróvape, Sister White he’iháicha, oisãmbyhy hag̃ua pe mercado ikatu hag̃uáicha omono’õ tetãnguéra mba’eta, ha upéicha avei opyrũ hag̃ua imboriahúvare.
“Índiape, Chínape, Rúsiape, ha umi táva Amérika-pe, miles kuimba’e ha kuña omanohína ñembyahýigui. Umi kuimba’e oguerekóva viru, oguerekógui pu’aka, oisãmbyhy mercado-pe. Ojogua peteĩ tepy michĩvape opa ikatúva ohupyty, ha upéi ovende peteĩ tepy tuichaitereívape. Kóva he’ise ñembyahýi umi imboriahuvévape g̃uarã, ha oguerúta peteĩ guerra civil.” Manuscript Releases, volume 5, 305.
Lincoln rembiasakue Guerra Civil vaʼekue peteĩ mbaʼe añeteguáva ha ombohovái esclavitud añeteguáva. Umi globalista dragón omokyreʼỹva ojapo hína peteĩ Guerra Civil umi ára pahápe, oñemopyendáva iñehaʼãme ombogue hag̃ua pe clase media, ohejávo añoite umi elite ipirapire hetaitéva ha umi mboriahuetereíva, tembiguáicha oikóva. Pe clase media añoite niko oñangareko teko sãso social, económico ha religioso rehe, ha oñembogue jave, ndaipóri véima mbaʼeve ojokóva feudalismo ñemoĩjey. Pe mbaʼe tenondegua Revolución Francesa oguerúva vaʼekue niko pe sistema feudalismo paha, umi globalista koʼág̃a ohekáva omoĩjey, omboguévo pe clase media. Umi globalista rembiaporã tuichaháicha oñemopyenda hína pe clase media myenyhẽre inmigrante ilegal-kuéragui, upéva omomichĩva producción económica, omboguejyva salario-kuérape ha ombotuicháva pe sistema estatal de bienestar social.
Mokõiha Guerra Mundial mboyve, pe depresión tuicha aja, Pa’i Charles Coughlin, peteĩ pa’i católico romano, ohupyty herakuã guasu umi marandu omyasãiva rupive ta’ãngamýi rehe, og̃uahẽva hetaiterei tapicha ohendúvape tetã pukukue javeve. Ipuhoeha marandu ombojoja vaekue, ipokatu rehegua, Rush Limbaugh rehe umi ára ramoite ohasávape. Coughlin oiporu pe ipuhoeha plataforma oñe’ẽ hag̃ua hetaichagua mba’e rehe, umíva apytépe política, economía ha umi mba’e tekove aty rehegua. Ñepyrũrã, ha’e oipytyvõ Presidente Franklin D. Roosevelt-pe ha iNew Deal-pe. Umi marandu Coughlin omyasãiva ta’ãngamýi rehe, heta jey hendy ha omoñembohovái hag̃ua, ojapo chugui peteĩ tapicha omboja’o hag̃uáva umi ñe’ẽñemi política americana ryepýpe. Jepe oguereko vaekue heta ha py’aguapy’ỹre iñakãrapu’ã rehegua rapykuéri oho hag̃uáva, avei ombohovái vaekue crítica ha ñembyasy heta hendágui umi hechakuaa ekstremista rehe káusa.
Umi ñepyrũrãme Coughlin remimo’ã polítiko, económico ha social-kuéra oguerovia Franklin Roosevelt ha oiko chugui iñemoha’ãnga umi ipolítica New Deal-pe g̃uarã, omoingegua va’ekue pe mba’evaiha pe sistema de Seguridad Social oñembotuicháva ohóvo, ha avei pe sistema de bienestar social Estados Unidos-pe. Umi ipolítica New Deal oiko ichugui pe techaukaha tenondegua hembiapo rehegua ohejáva, ha ha’e va’ekue peteĩ apỹi pe escenario profético ombohapéva, ha oúva upe rire, Segunda Guerra Mundial. “Iva’ekue rupi peikuaáta chupekuéra.” Umi política New Deal Roosevelt omoañetéva rupi, pe depresión guasu ipukuvévo opyta Estados Unidos-pe oimeraẽ tetã ambuégui ko yvy ape ári.
Roosevelt ha’eva’ekue peteĩ demócrata, ha upévare peteĩ globalista dragón omokyre’ỹva. Umi política New Deal rehegua ha’e omoñepyrũva oikeva’ekue peteĩ plan pukuetereívape ojapo hag̃ua peteĩ ciudadanía ipirapire hetaitereíva ha iporiahuvereko eterei hag̃ua. Pe tembiguái tee Guerra Civil pegua ohechauka pe tembiguái espiritual ha económico ko’ág̃a pya’eterei oñemyaña mbaretévape, umi globalista billonario merkader modernogua Babilonia rehegua ofinansiáramo pe inmigración ilegal ojehecha hag̃ua opa rupi, oñembosako’íva ogueru hag̃ua Roosevelt New Deal hendáicha pe perfección-pe. Pe presidente pahague, oñembohováita pe Mbohapyha Guerra Mundial rehe, oñembohováita avei pe apañuãi oúva pe programa dependencia social rehegua, pe presidente omopyendáva’ekue Segunda Guerra Mundial aja. Pe Inspiración omombe’u ko mba’e añeteha, ha avei ohechauka umi tendota ára pahápe ndaikatumo’ãiha oikuaa mba’éichapa ombohovái pe problema.
“Ndahaʼéi heta, jepe umi mboʼehára ha estadokuéra apytépe, umi oikuaáva mbaʼépa umi mbaʼe omoñepyrũva pe tekovejoaju koʼág̃agua reko. Umi oguerekóva poguýpe gobierno rembiapo ndaikatúi osolusiona pe apañuãi tekomeg̃ua kyʼa, mboriahu, poriahuvereko vai, ha tembiapo vai ojupívape. Haʼekuéra oñehaʼã rei omoĩ hag̃ua umi ñemuha ha rembiapo ñemonguʼe peteĩ pyenda ipyahuvéva ha ijeroviapývape. Yvypóra kuéra oñatendevéramo Tupã Ñeʼẽ ñemboʼére, ojuhúta peteĩ solución umi apañuãi omondýiva chupekuérape.”
“Ñe’ẽ Porã Marangatu omombe’u mba’éichapa oĩ ko mundo Cristo jeju mokõihápe mboyve. Umi kuimba’e mondaha ha jejopy vai rupive ombyaty heta mba’eta rehe ojehai kóicha: ‘Peẽ pembyaty tesoro umi ára pahápe g̃uarã. Péina ápe, umi tembiapo ñemono’õhára peẽme omono’õ va’ekue pene kokuekuéra, ha peẽ pejokóva ichuguikuéra ñembotavy rupive, osapukái; ha umi omono’õ va’ekue sapukái oike Ñandejára de los ejércitos apysápe. Peikove va’ekue ko yvy ári vy’arã ha tekorei rehe; pembongu’i pene korasõkuéra, ku mymba jejuka árape guáicha. Peẽ pembojovake ha pejuka pe ijojáva; ha ha’e ndoñemoĩri pende rovái.’ Santiago 5:3–6.” Testimonios, volúmen 9, 13.
Pe mburuvicha paha oguerekóta “gobierno sãmbyhy renda po’apykuépe”, hákatu ndaikatumo’ãi “osolve hag̃ua tekoky’a moral, mboriahu, pauperismo ha tembiapo vai ihetavéva pe problema.” Ndaikatumo’ãi avei “omoĩ hag̃ua umi negocio rembiapo peteĩ pyenda hag̃ua hekove porãvévape.” Ko’ã apañuãi opavave ojoajúma umi banquero ha umi comerciante multimillonario rehe umi ára pahápe guarã. “Pauperismo” ojepuru ojehechauka hag̃ua umi tapicha rekove, oikóva pytyvõ mboriahupeguáre térã bienestar rehe oñeme’ẽva gobierno local térã aty pytyvõhára rupi. Heta sociedad-pe, pe pauperismo oñembojoajúkuri peteĩ ñemotĩ social rehe, ha heta jey ogueru marginación ha discriminación umi tapicha mboriahúpe oikóva rehe. Pe programa América retã rembiasakuepýpe omoheñóiva’ekue “pauperismo”, ha’e pe programa oñemoĩva’ekue gua’u hag̃uáicha oporopytyvõ umi imboriahupýpe ojejokóva ikatu hag̃uáicha oñemopu’ã ijehegui. Upéva rangue, omoheñói peteĩ sistema bienestar gubernamental rehegua oñongatu hag̃uáicha umi mboriahúpe esclavitud económica-pe.
Mokõiha Ñorairõ Guasu rire pya’eite, Tetãnguéra Joaju oñepyrũ omba’apo. Kóva ome’ẽ mokõiha testígo umi mokõi ñorairõ guasu ypykue rehegua guive, poapyha mburuvicharenda (Tetãnguéra Joaju) oñemoĩtaha yvy guive guapyhárupi. Peteĩha ñorairõ guasu ohechauka pe tembiapo apoha sistema bancario mundial rehegua, oñemoneĩva peteĩha ñorairõ guasu rembiasakue ryepýpe, ha umi mba’e ojeipota umi banquero ha ñemuhára mundialkuéra rehegua, ojere jey hag̃ua pe sistema feudal-pe, mokõiha ñorairõ guasúpe oñerepresentaháicha. Ko’ãichagua apopyrã opaite; peteĩ mundo goviernoregua, pe sistema económico umi ipirapire hetaitereíva oguerekóva poguýpe umi imboriahuvevévape, ha peteĩ sistema financiero mundial peteĩnte ome’ẽtava oike hag̃ua ipype umi ha’e ohechaháicha tekotevẽ, ou va’ekue dragón-gui, ha’éva oĩva ñorairõme poapýha presidenténdi, ha’éva umi siete-gui.
Koʼã mbaʼe ojehechaukáva koʼã mbaʼe rupive ohechauka porã peteĩ mburuvicha guasu oñembopyʼaguapytaháicha oiko hag̃ua dictatorial iporavóvape apañuãi ñesolusionápe. Roikuaa hag̃uánte hína pe tekohápe profético Ñandejára Ñeʼẽ omombeʼúva ojehu hag̃uáicha pe mburuvicha paha yvy regua mymba rehegua rembiasakue aja. Pe artículo mboyveguápe romombeʼu peteĩ pasaje oúva The Great Controversy-gui, upépe haʼe omyesakãhápe pe “temporal prosperity” oñemboguetytaha pe léi domingo mboyve. Pe pasaje omyesakã heta mbaʼe profético ára pahápe guarã, ha umi punto haʼe ombohováiva oguereko iñembyaty pe mymba raʼanga prueba aravope, mokõivévape Estados Unidos-pe ha upéi ko yvy ape ári. Haʼe omyesakã umi mokõi mbaʼe Satanás oipurúva ojapyhy hag̃ua ko yvy: espiritismo ha pe domingo ñemomarangatu. Oñeñeʼẽ aja umi milagro ñemongueraha rehe Satanás oipurútava, haʼe omyesakã avei ambue mbaʼe profético ñane tiempopegua.
“Mokõi jejavy tuichakue rupive, ánga omanó’ỹha ha arapokõindy marangatuha, Satanás oguerúta tavayguakuérape ijapu’ỹme guýpe. Pe peteĩha omoĩ espiritualísmo pyenda, ha pe ambue omoheñói peteĩ joaju mborayhu rehegua Roma ndive. Tetã peteĩ reko protestánteva Estados Unidos-peguakuéra tenonderãite oĩta ojepyso hag̃ua ipo kuéra pe yvykuáigui hag̃ua oipyhy espiritualísmo po; ohasáta pe yvykua pypuku hag̃ua ojopopy pe pokatu romano ndive; ha ko mbohapyve joaju influénsia guýpe, ko tetã osegíta Roma pypore, opyrũmbávo tekovekuaa derécho ári.”
“Ojoguapységui pe espiritualismo ojoguave hag̃ua pe kristianismo hérava añónte ko ára rehegua, tuichavéva ipokatu ombotavy ha oñuhã hag̃ua. Satanás voi oñembohasáta oñekonvertíva ramo, ko arapýpe ojeikóva ko’ág̃arupi he’iháicha. Ojehechaukáta peteĩ ánhel tesape rehegua rekope. Espiritualismo rembiapo rupive ojejapóta milágro, hasývape oñemongueráta, ha heta mba’e hechapyrã ndaikatúiva oñembotovéva ojejapóta. Ha umi espíritu ojehechaukáta ogueroviaha la Biblia, ha ohechaukáta omomba’eha tupao remimoĩmbykuéra, upévare hembiapo oñemoneĩta peteĩ jehechauka hag̃ua pe pokatu divíno rehegua.”
“Pe línea ohechauka hag̃ua umi oje’eha cristiano ha umi aña’ỹre apytépe koʼág̃a hasýma ojehechakuaa hag̃ua. Umi miembro tupãópegua ohayhu pe mundo ohayhuháicha ha oĩma oñembosakoʼi hag̃uáicha ojoaju hag̃ua hendivekuéra, ha Satanás odetermina ombojoaju hag̃ua chupekuéra peteĩ tetépe ha upéicha omombarete hag̃ua icáusa ombohasa hag̃ua opavave espiritualismo ryepýpe. Umi papista, oñemombaʼeguasúva milagro rehe iglesia añetéva techaukaha hag̃ua katuete, pyaʼe ojejavyta ko puʼaka mbaʼe hechapyrã apo hag̃ua rupi; ha umi protestante, oityma rire añetegua escúdo, avei oñembotavyta. Umi papista, protestante ha yvypóra arigua omoneĩta peteĩcha pe Tupãrayhu reko raʼanga ipuʼakaʼỹva reheve, ha ohecháta ko joajupe peteĩ movimiento tuichaitereíva mundo jeroviapy hag̃ua ha oñemoñepyrũ hag̃ua pe milenio ymaite guive oñehaʼarõva.”
“Espiritismo rupive, Satanás ojehechauka yvypóra ñemoñarepy porãhára ramo, omonguerávo tavayguakuéra mba’asykuéra, ha he’ívo oikuave’ẽha peteĩ sistema pyahu ha ijyvatevéva jerovia religiosa rehegua; ha upe jave avei omba’apo peteĩ mbyaiha ramo. Iñemongu’e hína ogueraha heta tapichápe ñehundípe. Je’u ha ayvu vai omoĩ yvýre akãguapy; teko ñemoĩ vai, ñorairõ ha tuguy ñohẽ oúvo hapykuéri. Satanás ovy’a ñorairõ rehe, pórke upéva ombohýi pe ánga rembiapo vaietéva, ha upéi ogueraha opa ára pukukue gotyo umi imarãva ojepokuaáva angaipa ha tuguy rehe. Ha’e rembipota hína omokyre’ỹ tetãnguéra ñorairõ hag̃ua ojupe, péicha ikatu hag̃uáicha omboyke tavayguakuéra akãgui pe tembiapo ñembosako’i rehegua oĩ hag̃ua pu’akápe Ñandejára árape.” The Great Controversy, 588, 589.
Satanás ojekuaaicha oguahẽ hag̃ua iñembojeguaka rembiapo guasuvépe, pe léi domingo-pe, ndaha’éi mboyve. Ha’e rire Estados Unidos oñe’ẽ hag̃ua dragónicha versíkulo once-pe, Apocalipsis kapítulo trece-pe, upéi versíkulo trece-pe Satanás ojekuaaicha ohenói tata oguejy hag̃ua yvágagui. Kóva avei pe Hermana White omombe’u hag̃uaicha.
“Pe decreto omoañetéva pe Papado ñemopyenda, oñembyai hag̃uáicha Ñandejára léi, ñane retã ojepe’átaite tekojojágui. Upe Protestantismo omyasãivo ipo pe yvykuá guasu ári ojapyhy hag̃ua pe po orekóva pe pokatu romano, ombohasávo ipo pe ityvýra pypuku ári ojopói hag̃ua Espiritualísmo ndive, ha, ko mbohapy joaju poguýpe, ñane retã omboykéta opaite iñepyrũmby hekopegua Constitución-gui, peteĩ gobierno protestante ha republicano ramo, ha omohendáta mba’e oipytyvõ hag̃ua umi japu ha ñembotavy papal ñemyasãi, upérõ ikatúta jaikuaa og̃uahẽmaha pe ára Satanás rembiapo hechapyrãva hag̃ua ha paha hi’aguĩmaha.” Testimonies, volumen 5, 451.
Arate pe Léir domingo mboyve, pe ára de prueba ta’angápe mymba ñarõgua rehegua, ha’éva avei pe ára sélado rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pe ĝuarã, ha ha’éva avei pe tenda ojehupytyhápe opa visión rembiapo, ojehechaukáta peteĩ mba’e ojehechaukaramóva dragón pokatu rehegua, orepresentáva pe milagro japu pohanõ rehegua. Apocalipsis arandúpe, Babilonia kuña rekáu ojehechauka ombotavyha opa tetãnguéra.
Ha tesapeʼẽ peteĩ aranduka resa ndohesapevéimoʼãi mbaʼevéicharõ nde pype; ha pe oñehendúva novío ha novia ñeʼẽ, noñehenduvéimoʼãi mbaʼevéicharõ nde pype; nde ñemuhára kuéra niko yvy arigua kuimbaʼe guasuete vaʼekue; nde paje rupive opa tetãnguéra oñembotavy. Apocalipsis 18:23.
Pe ñe’ẽ “pohãramo” ha’e pe ñe’ẽ griego “pharmakeia”, he’iséva pohã térã farmacia. Ko ñe’ẽ ou pe ñe’ẽ griego G5332-gui, he’iséva (pohã, térã upéva, pohã paje rehegua ome’ẽva); peteĩ vendedor pohã rehegua térã farmacéutico térã mbohavaiha. Umi ára pahápe, og̃uahẽ mboyve pe léi domingo rehegua, peteĩ mba’e oipytyvõtava pe tekohápe oñemboja’óva ohejáta pe presidente poapyha ha paha oguerekótava, ha’éta pe tembiapo industria farmacéutica rehegua, ojehechaukáva Anthony Fauci rupive, ha pe virus China-gua.
Fauci ha China mokõivéva hína pe mbói guasu pu’aka rehegua, ha Fauci pypore ikatu oñehapykueho peve VIH vírus jejapo peve. Tavayguakuéra ñemboguejy, ojehechaukaháicha kuimba’ekuéra Bill Gatespeguáicha, pe ipirapire hetáva, ha’e peteĩ mba’e ojehechauka va’ekue Faraón rembiapópe ohundise ramo guare mitãnguéra Moisés árape, ha Herodes ñeha’ãme ojapo hag̃ua upéicha avei Cristo árape. Mbyte rupi tavayguakuéra oñembotavy va’ekue China vírus rehe, ha ko’ág̃a peve ikatu gueteri rehecha tapichakuérape oiporúva umi máscara, ndojokóiva mba’eveichagua vírus.
Jaseguíta ko mba’e ñehesa’ỹijo ambuéva artíkulo oúvape.
“Satana omba’apo avei umi elemento rupive ombyaty hag̃ua iñemitỹ, umi ánga noĩmbáiva gueteri. Ha’e oikuaa hag̃uama naturaleza laboratorio-kuéra ñemimby, ha oipuru opa ipokatu oguereko hag̃uáicha dominio umi elemento ári, pe Tupã oheja peve. Ojeheja ramo guare chupe ombohasa asy hag̃ua Jópe, mba’éichapa pya’e oñehundi vaka ha ovecha atykuéra, tembiguái, óga, ta’ýra ha tajýra; peteĩ jehasa asy ou ambue rapykuéri, ku sapy’aitépeicha. Tupã hína pe omo’ãva Ijapopyrekuérape ha omongoráva chupekuéra pe ohundívape ipokatuégui. Péro pe mundo cristiano ohechauka ñemboyke Jehová léire; ha Ñandejára ojapóta upe ha’e voi he’i haguéicha ojapotaha: oipe’áta ijehovasa yvy ári, ha omomombyrýta iñangareko ñemo’ãva umi opu’ãvagui Hembiapoukapy ha hembo’e rehe, ha ombo’éva ha ombopojáiva ambuépe avei ojapo hag̃ua upéicha. Satana oreko poguýpe opa umi Tupã ndoñangarekói hag̃uaicha peteĩchaite. Ha’e ombohovorýta ha omongakuaáta peteĩteĩme omotenonde hag̃ua hembiaporã tee, ha oguerúta jehasa asy ambuépe ári, ha ogueroviakáta yvypórape Tupã hínaha pe ombohasáva chupekuéra asy.”
“Ojekuaa uka aja yvypóra ra’y kuérape peteĩ pohãnohára guasu ramo ikatúva omonguera opa imba’asykuéra, oguerúta mba’asy ha ñehundi, táva hetahápe oikovéva oñemboguejy peve tetãmbyaípe ha ñembyahýipe. Ko’ág̃ama voi omba’apo hína. Jejavy ha ñembyasy guasúpe yguasúre ha yvýpe, tata guasúpe, yvytu’atã vaiete ha amandáu tuichaitereívape, ama’atãme, ysyry guasúpe, yvytu apu’ápe, y guasu pochy oñapymíva y rembe’ýre, ha yvyryrýipe, opa hendápe ha hetaiterei hendáicha, Satanás oiporu ipu’aka. Oitypa pe temitỹ hi’ajuetéva, ha upe rire ou ñembyahýi ha jehasa asy. Ha’e omoĩ yvytúpe peteĩ ky’a oporojukáva, ha hetaiterei omanomba pe mba’asy ojepysóva rehe. Ko’ã jehasa asy oikóta hetave ha hetavéta vai. Ñehundi ou va’erãta yvypóra ári ha mymbakuéra ári avei. ‘Yvy oñembyasy ha ipirupa,’ ‘umi yvypóra oñembotuicha va’ekue … ikangypa. Yvy avei oñemongy’a umi oikóva ipype rupi; pórke ha’ekuéra ombohasa la léi, omoambue pe tembiapoukapy, omondo pe ñemoñe’ẽme’ẽ opave’ỹva.’ Isaías 24:4, 5.”
“Upéi pe mbotavýha guasu omongyhyjéta kuimbaʼekuéra ojeroviávo umi oservíva Tupãme haʼeha koʼã mbaʼe vai moñepyrũhára. Umi aty omoñemyrõ vaʼekue Yvágape omoĩta opa itekoasy umi tapicha ári, pórke iñeʼẽrendu Tupã mandamiéntokuérape haʼe peteĩ ñemoakãrasy tapiaite umi ñemboykehárape g̃uarã. Ojeʼéta umi kuimbaʼe ombojejavyha Tupãme oity hag̃ua pytuʼu arapokõi pe domingo; ha ko pe angaipa ogueruha umi mbaʼe vai ndaipytamoʼãiha pe domingo ñembojerovia noñemombarete mbarete peve; ha umi omyasãiva pe irundyha mandamiénto rembijerure, ha péicha ohundíva ñemombaʼe domingo rehegua, haʼeha umi ombohasyvaʼekue tavayguakuérape, ojokóva ijevy hag̃ua Tupã porayhupe ha pyʼaguapýpe, avei hekopete ko yvy arigua porãme. Péicha pe mbaʼe vai jejaʼe yma guare Tupã rembiguái rehe oñeñeʼẽ jeýta ha peteĩ yvyraʼỹ peteĩchaite ári: ‘Ha oiko, Acab ohechávo Elíaspe, Acab heʼi chupe: Nde piko pe rembohasýva Israel? Ha haʼe ombohovái: Che ndahaʼéi pe ambohasýva Israel; nde katu, ha nde ru róga, pende poheja rupi Ñandejára mandamiéntokuéra, ha rehohague umi Baal kuéra rapykuéri.’” 1 Reyes 18:17, 18. Umi tetãygua pochývo umi mbaʼe guaʼu jejapo rupi, ojapóta Tupã rembijokuái ndive peteĩ teko ojoguaitereíva pe Israel apostata ojapovaʼekuépe Elías ndive.
“Pe pokatuapo ojapo hag̃ua milágro ojehechaukáva espiritísmo rupive oiporuíta imbarete umi oiporavóva oñandukái Tupãpe yvypóra rangue. Marandu oguerekóva umi espíritu-gui he’íta Tupã ombou hague chupekuéra ombohovake hag̃ua umi omboykévape domingo, ohechauka hag̃ua chupekuéra ijejavy, ha omombe’úta tetã léi-kuéra ojeguereko va’erãha ñeñangarekorãicha Tupã léi rehe. Ha’ekuéra oñembyasyetereíta pe tekoañáva tuicha oĩva ko yvy ape ári rehe, ha omombaretéta umi mbo’ehára religioso ñemombe’u he’íva pe tekoñemongy’a ha tekoñembyai ojehecháva tekoporãme ouha domingo ñemomarãgui. Tuichaitereíta pe pochy oñemoñepyrũtava opa umi ndoguerohorýivare ijapytepegua testimónio.” The Great Controversy, 589, 590.