Rombotypa pe artíkulo pahápe ko párráfo reheve:
“Pe pokatujára ojeporútava ojehechaukáva espiritismo rupive oipysóta hembiapo umi oiporavóva iñe’ẽrendu hag̃ua Tupãme yvypórape rangue rehe. Marandu oguerekóva umi espíritu-gui he’íta Tupã ombou hague chupekuéra omongu’e hag̃ua umi omboykévape domingo iñakãgui hembiavy rehe, omboajevo umi léi tetãmegua oñeñe’ẽrenduva’erãha Tupã léi reheháicha. Ha’ekuéra oñembyasyetéta pe tekovai guasu oĩva ko yvy ape ári rehe, ha omombaretéta umi mbo’ehára religioso ñe’ẽtestimónio he’íva pe tekokatu oñembyaíva oikoha domingo ñemongy’a rupi. Tuichaitereíta pe pochy oñemopu’ãva opavave umi ndojapyhýiva iñe’ẽtestimónio.” The Great Controversy, 589, 590.
“pe marandu mbo'ehára kuéra religión rehegua ome'ẽva, tekokatu heko vaiha oúgui domingo ñeñemongarai'ỹgui,” ha’e peteĩ techaukaha tembiasakue ogueraháva kuarahy jerovia ñemombarete hag̃ua Estados Unidos-pe. Pat Robertson, televangelista americano ha fundador Christian Broadcasting Network (CBN) ha Christian Coalition rehegua, oñemoĩ candidato-rã Estados Unidos ruvicharã Partido Republicano ryepýpe ary 1988-pe. Robertson kampáña oñembyatýkuri omokyre'ỹ hag̃ua votohára cristiano conservador-kuérape ha oñe'ẽ hag̃ua tekove aty ha tekokatu rehegua marandu, oĩporãva ijerovia evangélica ndive. Aravo paha jave ary 1989-pe, umi ocho presidente paha apytégui peteĩha rembiasakuépe, Christian Coalition ruvicha ha fundador oñemoĩ candidato-rã presidente-rã. Reagan presidencia rembiasakue ohesape'a hag̃ua pe presidente republicano paha rembiasakue.
Ñandejára juicio-kuéra oĩma hi’aguĩ oitamo hag̃ua pe ambiente omohu’ãva pe pasaje mboyvegua The Great Controversy-gui, ha upéva ojoja pe tembiapo Christian Coalition rehegua ndive. Christian Coalition oiko hag̃ua oñembohovái hag̃ua umi problema moral ha social Sister White he’íva ndaikatuiha oñesolusiona umi oguerekóva gobierno rembiapokue po guýpe rupive. Christian Coalition, Reagan rembiasakue ryepýpe, orrepresenta peteĩ movimiento ojoguáva pe oikótavape mbykymi hag̃ua. Profétikamente Christian Coalition oñetipifika va’ekue National Reform Movement rupive pe crisis léi domingo reheguápe ojoajúva umi Blair Bills rehe umi ary 1880 ha 1890 jave. National Reform Movement oñemoheñói va’ekue ary 1888-pe, ha Sister White oñe’ẽ porãite upe movimiento rehe hembiapokuérape.
“Peteĩ apañuãi tuicha oha’arõ Tupã retãyguárape. Peteĩ apañuãi oha’arõ avei ko yvy ariguápe. Pe ñorairõ iporãvéva ha iñimportantevéva opa umi árape guare oĩma ñande renondépe. Umi mba’e, hetave cuarenta ary pukukue ore roikuaauka hague pe ñe’ẽ marandurã mbarete rehegua pokatu rupi oúta hag̃uáicha, ko’ág̃a oikómava ñande resa renondépe. Oñeñepyrũma voi oñemotenonde pe porandu peteĩ ñeñemoambue rehegua Constitución-pe, ojejokóva py’aguapy ha conciencia sãso. Pe porandu oñemombarete hag̃ua domingo ñemboaje oiko peteĩ mba’e tetã tuichakue rehegua ha iñimportánteva ramo. Jaikuaa porã mba’épa pe koku’e rembiapokue paha. Péro, ¿ñaimépa ñasẽ hag̃uáicha pe mba’ére? ¿Jajapo jerovia hag̃uáicha piko pe tembiapo Tupã ome’ẽ va’ekue ñandéve, jahai hag̃ua tavayguakuérape pe ñe’ẽ ñemomarandu umi mba’e vai oñembojávo hesekuéra rehe?”
“Oĩ heta, umi oĩva ko movimientope jepe domingo ñembojepyrã hag̃ua rehe, oñembotavyva ko tembiapo rapykuerévo oútava rehe. Haʼekuéra ndohechái oinupãha hikuái peteĩchaite pe libertad religiosa rehe. Oĩ heta arakaʼeve ndoikuaáiva pe Biblia sábado rembijerure, ha pe fundamento japu arípe opytaha pe institución domingo. Oimeraẽ movimiento oipytyvõva legislación religiosa rehegua, añetehápe, haʼe peteĩ acto oñemeʼẽ hag̃uáicha papadope, péva hetaite siglo pukukue oñorairõ meme vaʼekue conciencia sasõ rehe. Pe observancia domingo oikove hag̃ua institución hérava cristiana ramo, oúva “mbaʼe vai ñemimby”gui; ha imbojepyrãrãta peteĩ jehechakuaa añetetéva umi principio haʼéva voi pe ita akã romanos rekopegua. Ñane retã oheja vove upéicha iguvernorã principio kuérape, omoĩ hag̃uáicha peteĩ léi domingo rehegua, pe protestantismo ko tembiapópe ojopy póta popería ndive; ndahaʼemoʼãi ambue mbaʼe sino omeʼẽ jey hag̃ua tekove pe tiranía ymaite guive ohaʼarõ asýva iñopportunidad osẽ jey hag̃ua despotismo activo-pe.”
“Pe movimiento de Reforma Nacional, oiporúvo pu'aka léi religiosa rehegua, oñemoheñóipa vove, ohechaukáta upe ndojehejaiva ha jejopy oĩva yma guarépe. Umi atykuéra yvypóra rehegua upérõ oguereko vaʼekue Tupã prerrogativa-kuéra, ha ipuʼaka mbarete despotismo rupive ombohundi conciencia rekosãso; ha umi oñemoĩva hikuái hikuái heʼíva rehe, upéicha rupi oúva vaʼekue prisión, ñemosẽ tetãgui ha ñemano. Oiméramo popería térã iñeʼẽprincipio-kuéra oñemoĩ jeýramo léi rupive puʼakápe, persecución tata oñembyapýta jeýta umi ndoikuáaséivape osakrifika iconciencia ha añetegua, umi jejavy ojeguerohorýva renondépe. Ko mbaʼe vai oĩma ohupyty hag̃uáicha.”
“Ñandejára omeʼẽ rire ñandéve tesape ohechaukáva ñandéve umi mbaʼe vai oĩva ñande renondépe, mbaʼéicha piko ikatúta ñañemboʼy hendápe ipotĩ hag̃uáicha hesa renondépe, ñane remboyke hag̃ua jajapo hag̃uáicha opaite ñane ñehaʼã ikatúva ñandehegui jagueru hag̃ua upéva tavayguakuérape renondépe? Ikatúpa ñañembopyʼaguapy jaheja hag̃uáicha chupekuéra tohovái ko mbaʼe tuichaiteva jeroviaʼỹre jepe oñemomaranduʼỹre?”
“Oĩ ñane renondépe peteĩ jeiko hag̃ua ñorairõ ipuku hag̃uáicha, ñembotypyhy rógape ñane moĩ hag̃ua hag̃uáicha, ñande mba’e ñemombyky ha jepe tekove voi ñehundi hag̃ua hag̃uáicha, ñadefende hag̃ua Tupã léi, umi yvypóra léi omboyke hag̃uáicha. Ko ñemongu’epe, arandukuaa yvyrigua omokyre’ỹta peteĩ ñemoĩ hag̃ua okáguio umi tetã léi ndive, py’aguapy ha joaju rehehápe. Ha oĩta avei umi omokyre’ỹtava upe tape Escritura rupive: ‘Toñemoĩ hag̃ua opa ánga umi poguy yvatevévape…. umi pokatu oĩva niko Tupã omoĩva.’”
“Ha mba’épa raka’e ojapo Tupã rembiguái ymaguarépe? Umi temimbo’e opredikárõ guare Cristo ha chupe ojejukapyréva kurusúre, ha’e oikove jey rire, mburuvichakuéra omanda chupekuéra ani hag̃ua oñeñe’ẽvéi ni oñembo’eve Jesús rérape. ‘Upémarõ Pedro ha Juan ombohovái ha he’i chupekuéra: Penemoĩke peje hag̃ua, Tupã renondépe oĩ porãpa romohenduka hag̃ua peẽme heta hag̃ua Tupãme guarã. Ore ndaikatúi ningo rokirirĩ umi mba’e rohecháva ha rohendúva rehe.’ Ha’ekuéra osegi opredika pe marandu porã ñepysyrõ rehegua Cristo rupive, ha Tupã pokatu ome’ẽ testimónio upe marandúpe.” Testimonies, volumen 5, 711–713.
Tupã rembiapoukapy oĩma oproduci hag̃uáicha peteĩ tekoharã tekovépe, viru rehegua ha jerovia rehegua Estados Unidos ryepýpe, omoheñóiva pe lógica umi mburuvicha religioso oñepyrũ hag̃ua ohenói peteĩ ñemoingove jey tekoporã opavave renondépe rehe, ojehechauka haguéicha typo ramo umi ary 1880 ha 1890-pe, ha upéi jey pe tembiasápe pe mburuvicha guasu omarka vaekue pe ára paha ary 1989-pe. “Peteĩ apañuãi tuicha oha’arõ Tupã retãyguakuérape. Peteĩ apañuãi oha’arõ ko yvy ape ári.” Hermana White oporandu mokõi porandu: “Tupã ome’ẽ rire ñandéve tesakã ohechaukáva umi mba’e vai oĩva ñane renonderã, mba’éicha piko ikatu jaime potĩ Hesa renondépe ñamboyke ramo jajapo hag̃ua opaite ñeha’ã ikatúva ñande pópe jagueraha hag̃ua upéva tavayguakuérape? Ikatúpa jaiko py’aguapýpe jahejávo chupekuéra tohovái ko mba’e tuichaiteva’ekue ñemoñe’ẽ’ỹre?”
Mba’e tesape oĩ ra’e ohechaukáva umi ñane renondépe oĩva jejopy vai, ha ndaipóriramo kuri tesape, mba’éicha piko peteĩ Tupã mborayhúva omoĩta ikuérape responsabilidad ndaipóri haguére oikuaauka peteĩ marandu ñemomarandu rehegua, nohendúiramo ra’e hikuái upe marandu ñemomarandu rehegua? Karai moñe’ẽhára ahayhúva, nde reime responsabilidad guýpe pe tesape ko’ã artikulokuéra ohechaukáva rehe.
Umi artículo-kuérape oñemombeʼu hag̃ua mbaʼeichagua tekome’ẽrehepa ojehechakuaa pe poder dragón demócrata, pe poder proféta japu republicano, pe poder papal, Islam ha pe iglesia adventista laodicense, avei Israel literal, ojehechakuaátane umi orekóva pu’aka rupive ñe’ẽ ñembyaírõguáicha; upéicharõ jepe, haʼekuéra hína pe marandu Ñandejára Ñeʼẽgui ouva, oñemopyenda vaʼekue pe metodología línea ári línea rupive, ha umi línea osapukái hína ohechauka hag̃ua Ñandejára juicio-kuéra oĩma hag̃uáicha oñembohetave ha ojepyaʼeve hag̃ua ijehechauka.
Profétikamente, pe Koalisión Cristiana oñembojoajúva’ekue tembiasápe michĩmi mboyve pe ára paha 1989-pe, oreko peteĩ aplicación iñimportantevéva ndaha’éi añónte pe paralelismo umi ary 1880 ha 1890 rehegua. Pe pasáhe ramóva ñambohérava’ekue Hermana White-gui, ha’e ohechauka espiritualismo peteĩva mokõi tape Satanás oguerahahápe pe mundo jejopyrãme, ha upéi omombe’u heta ñe’ẽ umi milagro ha’e ojapótavare.
1988 jeporavo rire, upévare pe Christian Coalition oguahẽ rire, ojekuaa peteĩ jehechauka tuichaitereíva milágro satanicokuéra rehegua dragón retãme, mymba ñarõ retãme ha maranduhára japu retãme. Tuicha mba’e ko’ã mba’e ojehechaukáva oñemohenda porã hag̃ua, pórke ha’ekuéra ohechauka Satanás oguahẽha ojoguáva Cristope pe léi domingo pya’e hag̃uáicha oútava Estados Unidos-pe rire.
Catolicismo ryepýpe, ary 1990-kuéra aja, ko yvy tuichakue omaña kuri pe oje’éva virgen María jehechauka rehe, umi milágro omoirũva ndive, taha’e ta’angakuéra marangatu ruguyry, jehechauka milágro yvágape, yvoty rogue oky yvága arai’ỹvagui, ha ambue milágro satánico ndaikatumo’ãi hag̃uáicha. Umi ára aja, hetaiterei tapicha opa tendárupi ko yvy ape ári ojapo peregrinación aty guasu hag̃uáicha, ogueraha hag̃ua chupekuéra umi jejavy guasu ojejapóva ko’ã mba’e rupive. Ojehai hag̃ua aranduka hesekuéra, maranduhaipyre rembiguái ohesa’ỹijo, ha kuatiahaipyrekuéra Time ha Newsweek-icha omohechauka ko’ã mba’e iñakãrogue renondépe.
Mbói guasu poguýpe, Índia retãme umi ta’ãnga hindu ohechauka kuri milagro sataniko, umi ta’ãnga ho’u hag̃ua kuimbe térã kásope tembi’u ñekuave’ẽ oñemoĩva’ekue pe ta’ãnga juru rehe. Ko mba’e ojejapóva, oñepyrũva’ekue peteĩ táva’i michĩme Índia-pe, isarambi Egípto rãnga kuéraicha opaite tetã rupi. BBC marandu ta’ãngamýi rupive ojapo peteĩ ñe’ẽjoaju ko mba’ére, ha upéi, ku mba’e rehegua ipahápe, BBC maranduha ta’ãngamýi rupigua oporandu: “Aimo’ã, mba’épa oikóta ko’ẽrõ jaháramo Londres Museo-pe ha ñakuave’ẽ peteĩva umi ta’ãnga hindupe peteĩ káso kamby?” Ambue ára ka’aru marandu ohechauka upe maranduha voi Londres Museo-pe, ha ta’ãngamýi rape osyry aja, ha’e okuave’ẽ peteĩ ta’ãnga hindu guasúpe peteĩ káso kamby. Pe káso ojapyhýramo guare pe ta’ãnga rembe’y, pe kamby pya’e asy oñemokõ rire oike pe ta’ãngápe.
Amerikagua indígena profesíakuéra espiritísmo ryepýpe, búfalo morotĩ hérava “Miracle” heñói kuri ára 20 jasypoapy 1994-pe, Dave ha Valerie Heider ñemitỹhóga-pe, Janesville ykére, Wisconsinpe. Miracle heñói kuri avuku morotĩ reheve, ha oĩ vaʼekue ohecháva iñemoñareha peteĩ profesía indígena americana ñembyatyha. Heta tradición indígena americana-pe, peteĩ búfalo morotĩ ñemoñare ojehecha tembiapo marangatu ha mbaʼe tuicha mbaʼéva ramo, ohechauka hag̃ua joaju, pyʼaguapy ha ñembopyahu espiritual. Miracle ogana heta tapicha ñatendepy ha oiko peteĩ techaukaha jerovia ha mbaʼe espiritual tuicha mbaʼéva heta tapichápe ĝuarã. Búfalo morotĩ profesía oñemopyenda yma guive, ha oñembojoaju hag̃ua hag̃uaite relicario iporãvévare indígena americano kuéra religión espiritista rehegua ndive, pórke búfalo morotĩ rembiasakue ñepyrũme voi, “piece pipe” oñemoinge ypykue kultúrape.
Áño 1994-pe, protestantismo apóstata maranduhára japu poguýpe, pe movimiento “Risa Santa”, ojekuaáva avei “Toronto Blessing” ramo, oñepyrũkuri enero de 1994-pe Toronto Airport Vineyard Church-pe (koʼág̃a ojekuaáva Catch The Fire Toronto ramo), Toronto, Ontario, Canadá-pe. Umi atykuéra ñemombarete rehegua omotenondéva mburuvichaʼaty John ha Carol Arnott jave, oñepyrũ ojehecha umi atyguasu apytépe pe mbaʼe ojehechaukáva pukavy ndaikatúiva ojoko hag̃ua, ambue jehechaukaha ndive, techapyrãramo ryryi, hasẽ, hoʼa yvýre, térã ojapo mymbakuéraicha ha umi mymba ryapu (heta jey oñehenóiva ojejukáva Espíritu-pe térã okaʼúva Ñandejárape).
Pukavy ha ambue jehechauka oje’e vaekue umi oĩva upépe rupi Espíritu Santo reko ha hembiapoha; upévare ojeporu ñembohéra “Pukavy Marangatu” oñemombe’u hag̃ua upe mba’e ojehúva. Umi aty ñemoingove jeygua Toronto Airport Vineyard Church-pe ogueraha atención ha tapicha oúva opa hendágui ko yvy ape ári, ha upéicha rupi oñemyasãi upe movimiento ambue iglesia ha tetãygua atykuérape. Tapicha ou opa hendágui ko yvy ape ári ohasa hag̃ua upe pukavy, ha ojevy jave hikuái hogayguakuéra iglesia-kuérape, heta jey umi iglesia-kuéra oñepyrũ avei ohechauka hag̃ua umi jehechauka añaretãguáva peteĩchaite.
Pat Robertson omopyenda’ekue Christian Broadcasting Network (CBN) ary 1960-pe. CBN ha’eva’ekue peteĩva umi peteĩha red de televisión oñeme’ẽmbaitéva programación cristiana-pe g̃uarã, ha oguereko peteĩ tembiapo tuicha mba’éva pe okakuaávo industria de radiodifusión cristiana Estados Unidos-pe. Arykuéra ohasávo, CBN ombotuichave ijehupyty ha imbarete televisión, radio ha medios digitales rupive, oikóvo peteĩva umi tuichavéva organización de medios cristianos ko yvy ape ári.
Áño 1988-pe, ha’e omoheñói va’ekue pe Christian Coalition, ha oñemoĩ kandidátoramo Tetã peteĩ reko Amérika Joaju retãygua mburuvicharã. Ijerovia rapo ojejuhu pe National Reform Movement ha pe Lord’s Day Alliance-pe. Mokõivéva umi organización oñepyrũ va’ekue 1888-pe, ha omotenonde opaichagua reforma social principio cristiano rehegua ári, umíva apytépe ka’u’ỹ ñemboyke, kuñanguéra derecho de voto, ha pytu’u ha ñemomba’eguasurã ára ramo oñeñangareko hag̃ua pe sábado (domingo)-re. Pe movimiento ojejopy va’ekue protestantismo evangélico rehe, ha oheka va’ekue omopyenda hag̃ua peteĩ “tetã cristiana” principio bíblico-kuéra poguýpe. Robertson ohechauka va’ekue umi principio peteĩchagua pe National Reform Movement ha pe Lord’s Day Alliance reheve. Upévare, ha’e avei omoheñói Regent University.
Pat Robertson omopyenda’ekue Regent University ary 1977-pe, oĩ hag̃ua peteĩ ñe’ẽme’ẽme pe doctrina católica ndive, upe William Miller oñemoĩ mbaretehápe hese. Catolicismo ha protestantismo apóstata oiporu peteĩ metodología bíblica satánica, ha upéva, ambue hi’a ñemomarangatu’ỹva apytépe, omoheñói pe jerovia oĩtaha mil ary py’aguapy Jesús ou jey mboyve añetehápe. Robertson oguerovia iuniversidad ombo’e kuimba’e ha kuña ikatútava oisãmbyhy Cristo gobierno mil arygua pe Milenio bíblico aja. Pe ñe’ẽ “regent” he’ise peteĩ tapicha omba’apóva peteĩ mburuvicha térã monarca rérape térã hekovia, oĩ’ỹ jave hetãme.
Ary 1989, “paha opa hag̃ua ára” mboyve, ha oñepyrũ hag̃ua por lo menos ary 1960-pe, umi organización moderna ojoguáva umi organización omotenondéva léi domingo rehegua 1888-pe, osẽ tembiasakue-pe. Ary 1989 rire, umi jehechauka satánica omongu’e mbarete mbohapy elemento pe ámbito religioso pe dragón, pe mymba, ha pe proféta japu rehegua. Jesús akóinte ombojoaju peteĩ mba’e paha peteĩ mba’e ñepyrũ reheve, ha ary 1989, “paha opa hag̃ua ára” Daniel 11, versículo 40-pe, omoñepyrũ peteĩ período profético opa hag̃uã pe léi domingo oguahẽtavape versículo 41-pe. Upe léi domingo oguahẽ vove, Satanás ojechauka “omoha’angaháicha” Cristo-pe, ha upépe oñepyrũ hembiapo tuichavéva ñembotavy rehegua, milágro ha ñemonguera rupive.
Pe tembiasakue oñepyrũva upe período profético ohechauka peteĩ tembiapo peteĩ movimiento protestante apóstata rehegua, ogueraháva pe léi domingo peve, upe mba’e ojehechaukava’ekue 1989 rupive, ha’éva upe período ñepyrũ. Ary 1989-pe, pe “muro” “cortina de hierro” rehegua ho’a, ha ko período paha gotyo pe “muro de separación entre Iglesia y Estado” ho’a avei. Pe ñepyrũ ohechauka umi mokõi presidente peteĩha umi poapy presidente pahagua apytégui. Pe ñepyrũ ohechauka papado ojepy’apy’ỹre ogana hague iñenemígo ateísmo rehe Unión Soviética-pe, ha pe paha ohechauka papado ojepy’apy’ỹre ogana hague iñenemígo protestantismo rehe Estados Unidos-pe. Pe ñepyrũ ohechauka pe peteĩha umi poapy presidente apytégui (Republicano), ombojoajuha ipo pe anticristo ndive, profecía bíblica-gua, ha pe opa hag̃ua ohechauka pe pahagua umi poapy presidente apytégui ombojoajuha ipo pe anticristo ndive, profecía bíblica-gua. Upe presidente peteĩha oñentende ha’e hague pe oguerúva’ekue pe muro ñemboguejy, ha pe pahagua katu ha’e upe omopu’ãtava pe muro.
Áño 1960-pe guive, pe ára paha og̃uahẽ meve 1989-pe, oñepyrũ pe Movimiento Moderno de Reforma Nacional. Upe jeporavó rire, oñepyrũ milagrokuéra satánicos. Pe léi domingo mboyve, pe jehechauka paha umi reformador nacional-gua omopuʼã jeýta iñakã política. Pe léi domingo-pe, og̃uahẽma pe ára pe tembiapo hechapyrãva Satanás rehegua. Pe léi domingo mboyve, tekotevẽta, necesidad profética rupi, oĩ juicio-kuéra ndahaʼéiva añónte omboykéva Estados Unidos prosperidad nacional, ha umi juicio-kuéra, necesidad profética rupi, tekotevẽta tuichaite ha kyhyjetereíva, ikatu hag̃uáicha oñemoĩ pe lógica omeʼẽva tenda umi oĩvape pe movimiento paha de reforma nacional-pe, umi Nacionalista Cristiano-pe, ohechakuaa hag̃ua umi juicio-kuéra mbaʼérepa ou: oĩha ciudadano-kuéra omongyʼáva pe haʼekuéra ohenóiva Ñandejára Ára.
Ñambojapóta ko ñehesa’ỹijo ótro artíkulope.
“Ore tavayguakuéra osegi ramo upe teko kangy ha ndopysyrõivéivape oĩ hagueháicha, Tupã ndaikatumo’ãi ohykuavo hi’Ánga ári kuéra. Ndojejapopyréi hikuái hag̃ua omba’apo joa Hendive. Ndoikuaaporãi hikuái mba’éichapa oĩ ko situación ha ndohechakuaái pe peligro ojeity kuaáva. Ko’ág̃a oikuaava’erã, araka’eve’ỹ hag̃ua mboyve, tekotevẽha oñangareko kyre’ỹme ha ojapo tembiapo joaju.”
“Pe tembiapo ijojaha’ỹva ára mbohapyha ánhel rehegua ndojehechái kuri iñimportánteháicha. Tupã oipota va’ekue Itavayguakuéra toĩ mombyry tenondeve pe tenda oĩhágui ko árape. Ha ko’ág̃a, og̃uahẽma ramo chupekuéra pe ára oñepyrũ hag̃uáicha omba’apo, orekove hag̃ua gueteri ñembosako’i ojapova’erã. Umi Reformadór Kuatia Apegua Tetãygua oñepyrũrõ guare omyasãi hag̃ua medida ombotove hag̃uáicha tekosãso jerovia rehegua, ñande kuimba’e tenondegua oikuaava’erãmo’ã kuri mba’épa oiko ha omba’apova’erãmo’ã kyre’ỹme ombotove hag̃ua umi ñeha’ã. Ndaha’éi Tupã rembiapoukapy ryepýpe pe tesape oñeñongatu haguére ñande tavayguakuéragui—upe añetegua ko’ág̃aguáva oikotevẽva’ekue hikuái ko ára-pe g̃uarã. Ndaha’éi opa ñane ministro omyasãiva pe marandu ára mbohapyha ánhel rehegua añetehápe ontendéva mba’épa omoheñói upe marandu. Pe movimiento Reforma Nacional rehegua ojehecha kuri oĩ hag̃uáicha michĩeterei mba’eha ramo, upévare oĩ ndohechái va’ekue tekotevẽha oñatende heta hese ha jepe oimo’ã va’ekue péicha ojapóramo ome’ẽha hikuái tiempo porandu hag̃ua umi porandu iñambuéva pe marandu ára mbohapyha ánhel reheguágui. Toñyrõ Ñandejára ñane ermanokuérape péicha ointerpreta haguére hikuái pe marandu añete ko árape g̃uarã.”
“Tekove oikotevẽva’erã ko’ág̃a ára pegua mba’e kyhyjéregua. Umi ñangarekoha oke hína. Heta ary ñande tapykuépe jaiko. Toikuaa umi ñangarekoha tenondegua pe tekotevẽ pya’eha oñatende hag̃ua ijehekuéra rehe, ani hag̃ua okañy chuguikuéra umi oportunida oñeme’ẽva’ekue chupekuéra ohecha hag̃ua umi mba’e kyhyje.”
“Umi kuimba’e tenondegua ñane aty guasúpe ndaiporãiramo ko’ág̃a pe marandu Tupã omondóva chupekuéra, ha ndoikeiramo hikuái peteĩ ñe’ẽme tembiaporãrã, umi iglésia ohupytyta tuicha jepy’apy. Pe ñangarekoha, ohechávo kyse ouha, ombopu ramo pe turu peteĩ ñe’ẽ porãme, umi tapicha pe línea pukukue rupi ombojevýta pe ñembo’e’ẽ, ha maymáva oguerekóta pa’ũ oñembosako’i hag̃ua pe ñorairõrã. Ha heta jey pe mburuvicha opyta kyhyjépe ha mokõivévo, haicha ku he’íva: ‘Ani jajapuraiterei. Ikatu oĩ jejavy. Jañatende porãva’erã ani hag̃ua ñamyasãi peteĩ marandu kyhyje reigua japu.’ Pe imokõi hag̃ua ha ndaikatúi hag̃uáicha ojehecha hendáicha hese voi osapukái: ‘Py’aguapy ha tekove hag̃uáicha.’ Ani pejepy’apy rei. Ani peñemondýi. Hetaiterei oñembotuicha ko porandu rehegua pe enmiénda religiosa rehegua, ha nda’éi upeichaitéva oñekotevẽva. Ko ñemyakãratĩ opa hag̃uáicha okanýta. Péicha ha’e añetehápe omoneĩ’ỹ pe marandu Tupãgui oñemondova’ekue, ha pe ñembo’e’ẽ ojejapóva oñemongu’e hag̃ua umi iglésia ndohupytýi hembiapo. Pe turu pe ñangarekoha ombopúva ndoguerekói peteĩ ñe’ẽ hesakã porãva, ha umi tapicha noñembosako’íri pe ñorairõrã. Toñatendéke pe ñangarekoha ani hag̃ua, imokõi ha itarei rupi, ánga kuéra ojeheja hag̃ua omanóvo, ha huguýta ojejerurévo ipógui.”
«Rohecha are heta aryma peteĩ léi domingo rehe oñemoneĩ hag̃ua ñane retãme; ha koʼág̃a pe ñemonguʼe oĩma ñande áriete, porandu: ¿Ojapótapa ñane retãygua ikatupyryvaʼerã ko mbaʼépe? ¿Ndikatúi piko ñaipytyvõ ñahupi hag̃ua pe estandárte ha ñahenói hag̃ua tenondépe umi oguerekóva jerovia hekopegua iderécho ha iprivihéhiore rehe? Pe ára oñemboja pyaʼe hína, umi oiporavóva iñeʼẽrendu Tupãme yvypóra rangue oñembopyʼaroryʼỹ hag̃ua oikuaáta pohýi po. ¿Ñamomarãne upéicharõ Tupãme ñakirirĩvo, haʼe imanduʼa marangatúvare ojeity hag̃ua yvýre?»
“Pe mundo protestánte, heko rupive, ojapo aja concesión-kuéra Roma-pe, ñañemombáke hag̃ua ñantende hag̃ua pe situación ha jahecha hag̃ua pe ñorairõ ñande renondépe oĩva añetehápe mba’éichapa. Toñehendu ko’ág̃a umi ñangarekohára ñe’ẽ, ha tome’ẽ pe marandu ha’éva añetegua ko tiempope ĝuarã. Tahechauka hikuái tavayguakuérape moõpa ñaime marandu’ẽ rekapy proféticope, ha toheka omombáke hag̃ua pe espíritu protestánte añetéva, omomba’eguasuuka hag̃ua yvórape umi privilegio libertad religiosa rehegua iporãitereíva yma guive oñeguerohory va’ekue.”
“Tupã ñanehenói japáy hag̃ua, pórke hi’aguĩma paha. Káda aravo ohasáva ha’e peteĩ aravo tembiaporã yvágape oñembosako’i hag̃ua peteĩ tetãygua ko yvy ári omba’apo hag̃uáicha pehẽnguéicha umi mba’e guasu ojehechaukátavape ñanderehe hi’aguĩ hag̃uáicha. Ko’ã aravo ohasáva, ha’etéva oréve g̃uarã michĩeterei mba’evete hag̃uáicha, henyhẽ pohýigui opa’ỹ hag̃uáva rembiapo rehegua. Ha’e hína omohenda umi ánga rape tekove opa’ỹ hag̃uáva térã mano opa’ỹ hag̃uávarã. Umi ñe’ẽ ja’éva ko árape tavayguakuéra apysápe, umi tembiapo jajapóva, pe marandu espíritu jagueraháva, ha’éta tekove ryakuã tekovépe g̃uarã térã mano ryakuã manópe g̃uarã.”
“Che joyke kuéra, peikuaápa pende salvación tee, ha ambue ánga kuéra rekove rape paha avei, odependeha peñembosako’íre ko’ág̃a pejapóva pe jehasa asy oĩva ñande renondépe guarã? Perekópa upe kyre’ỹ hatã, upe marangatu reko ha ñeñeme’ẽmbaitéva, ikatúva penemombarete peime hag̃ua hatãme oñemoĩ jave pende rehe ñemoĩ hag̃ua? Ñandejára oñe’ẽramo kuri che rupive peteĩ jeýnte jepe, og̃uahẽta pe ára peneguerahaha hag̃ua aty ñemoĩha renondépe, ha opaite añetegua remimoĩ pende pópe ojehechava’erã hatãiterei ha oñehesa’ỹijo mbarete hag̃ua. Pe ára hetaiterei ko’ág̃a oheja reínteva okañy hag̃uáicha, oñeme’ẽva’erã pe tembiapo Ñandejára ome’ẽ va’ekuépe ñandéve ñañembosako’i hag̃ua pe apañuãi tuicha og̃uahẽ hag̃uáva rehe.” Testimonies, volúmen 5, 714–716.