Jasypaha paha 2023-pe, pe ñeʼẽ oporapytĩva yvy marãme oñepyrũ osapukái umi kangue pirú omanóvape, oñerrepresentaháicha Daniel oho rupi Arioch rendápe ha omombeʼúvo chupe ontende hague pe “ñemimby.” Daniel, oñembojojávo Hananiah, Mishael ha Azaria ndive, orrepresenta pe Elías maranduha, ha pe Elías marandu ohechauka, Tupã tavaygua ontende térã omoneĩ hag̃ua térã nahániri, haʼekuéra oĩma voi peteĩ jehovasaʼỹ guýpe.
Ha ko'ág̃a, pa'i kuéra, ko mandamiénto peẽme g̃uarã. Ndapehenduséiramo, ha ndamoĩriramo pene korasõme pemomba'eguasu hag̃ua che réra, he'i Ñandejára ipu'akapáva, amondoíta pende ári peteĩ jehovasa'ỹ, ha ahovasa'ỹta pene jehovasa kuérape; heẽ, ambohovasa'ỹma voi chupekuéra, ndapemoĩri rupi pene korasõme. Malaquías 2:1, 2.
Umi “pa’i” ára pahapegua, Pedro he’iháicha, ha’e kuéra Ñandejára ñe’ẽme’ẽgua tavaygua, yma katu ndaha’éikuri Ñandejára ñe’ẽme’ẽgua tavaygua. Ha’e kuéra umi okarúva’ekue pe “aranduka kañymby” gui, pe ánhel mbarete ojejuhúrõ guare Apocalipsis mokõiha paapyve guive oguejývo 11 jasyporundy ary 2001-pe. Upéicharõ jepe, Malaquías he’iháicha, oñemaldesi hag̃ua hikuái.
Peñeha piko pehecha ha peikuaa vaʼekue Ñandejára imbaʼeporãha. Upévare peju hendápe, peteĩ ita oikovéva rendápe, yvypóra omboykékuri jepe, Tupã katu oiporavo vaʼekue ha hepyete eterei. Peẽ avei, itakuéra oikovévaicha, peñemopuʼã peteĩ óga espiritual ramo, peteĩ saserdócio marangatu ramo, peikuaveʼẽ hag̃ua mymbajukaʼỹ espiritual, Tupã oguerohorýva Jesucristo rupive. Upévare avei Ñandejára Ñeʼẽme ojehai: “Péina ápe, amoĩ Siónpe peteĩ ita iñakãrapuʼãva eskinápe guarã, iporavopyre, hepyetereíva; ha pe ojeroviáva hese ndoñemotĩmoʼãi.” Upéicharõ, peẽ pejeroviáva peguereko chupe hepyetereíva ramo; umi naiñeʼẽrendúivape katu, “pe ita umi omopuʼãva omboykéva, upevarãnte oiko pe ita iñakãva eskinapegua”, ha avei, “peteĩ ita omoñepysangáva, ha peteĩ ita guasu omoñeporandu hag̃uáva”; umíva hína umi oñepysangáva Ñeʼẽ rehe, naiñeʼẽrendúigui; upévarã voi oñemoĩkuri chupekuéra. Peẽ katu peiko peteĩ ñemoñare poravopyre, peteĩ saserdócio mburuvicha guasu rehegua, peteĩ tetã marangatu, peteĩ tavaygua Tupã mbaʼetéva; péicha hag̃uáicha pemombeʼu hag̃ua umi mbaʼeporã porãite pe pene renóiva pytũmbýgui hechapyrãva tesape hag̃uápe. Yma peẽ ndapeikói vaʼekue tavaygua ramo, koʼág̃a katu peiko Tupã retãygua ramo; ndapehupytýi vaʼekue poriahuvereko, koʼág̃a katu pehupyty poriahuvereko. 1 Pedro 2:3–10.
Umi “pa’i” ára pahápegua ha’e umi “ohechava’ekue Ñandejára iporãha.” “Yma” ha’ekuéra “ndaha’éi va’ekue peteĩ tetã, ha ko’ág̃a katu hikuái Ñandejára retã.” Ha’ekuéra hína umi ojuhuva’ekue pe “ita oikovéva”, ha’éva “yvypóra omboykéva añetehápe, péro Tupã ojeporavova’ekue ha hepyetereíva.” Upe ita ha’e pe “siete tiempo” Levítico mokõi pa’ẽme, pe umi “omoheñóiva” pe movimiento Millerita pe “omboykéva” 1863-pe. Umi “omoheñóiva” Millerita omopu’ã peteĩ tupão umi cuarenta y seis áño pukukue 1798 guive 1844 peve, ha upe rire oiporavo omboyke hag̃ua pe “mba’ekuaarã jehepyme’ẽ” rehegua pe “siete tiempo” ári, og̃uahẽva’ekue 1856-pe.
Che retakuéra oñehundi arandu’ỹ rehe: nde rerovia’ỹgui arandu, che avei rojerure’ỹta, ani hag̃uáicha nde pa’i chéve g̃uarã: nde nderesaráigui ne Tupã léigui, che avei che resaráita nde ra’ykuéragui. Ha heta hag̃ua okakuaávo, upéicha avei opeka hikuái cherehe: upévare amoambuéta iñemomba’eguasu hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃uáicha tĩrõme. Oseas 4:6, 7.
Umi “pa’i” ára paha pegua omoneĩ vaʼekue pe marandu “siete veces” rehegua oñemoguahẽ jey ramo guare chupekuéra umi tape yma guarépe Adventismo-pe, 11 jasyporundy, 2001 rire. Haʼekuéra ohechaʼỹmíva pe marandu aranduka kañymbygua rehegua, ha upéva “hepyeterei” vaʼekue. Upéicharõ jepe, Malaquías heʼi umi pa’i ára paha pegua “ojehovasakueha”, ha katuete pe “siete veces” haʼe peteĩ jehovasakue. Oĩ hikuái pe jehovasakue “siete veces” guýpe, oguerojey rupi ituvakuéra angaipa. Malaquías heʼi umi pa’i omongyʼa hague Tupã réra, oikuaveʼẽvo peteĩ “mymbajuka kyʼa”. Pe kuaveʼẽmby kyʼa haʼe vaʼekue pe marandu ñemombeʼu 18 jasypokõi, 2020 rehegua.
Kuarahy osẽha guive oike peve che réra tuicháta umi tetã ambue apytépe; ha opa hendápe ojeikuave’ẽta che rérape insiénso ha peteĩ mymbajuka ipotĩva: che réra niko tuicháta umi tetãgua apytépe, he’i Ñandejára ehérsito kuéra Jára. Péro peẽ pemongyʼa upéva, peje rupi: Ñandejára mesa ikyʼa; ha hiʼa, heʼiséva hiʼupyrã, mbaʼe reiha. Peje avei: Péva niko ñane kaneʼõmbáva! ha peẽ peñembohory hese, he’i Ñandejára ehérsito kuéra Jára; ha pegueru pe ojehesaʼỹijóva, pe ikarẽva ha pe hasýva; péicha pegueru peikuaveʼẽrã: añetehápepa amoneĩta péva pende po guive? he’i Ñandejára. Péro tojehovasaʼỹ pe mbotavyhára, imymbakuéra apytépe oguerekóva peteĩ mácho, ojapóva ñeʼẽmeʼẽ, ha upéi oikuaveʼẽva Ñandejárape mbaʼe vai: che niko peteĩ Mburuvicha Guasu, he’i Ñandejára ehérsito kuéra Jára, ha che réra ñemongyhyje umi tetãgua apytépe. Ha koʼág̃a, paʼikuéra, ko tembiapoukapy niko pene hag̃ua. Ndapehendúiramo, ha ndapejapóiramo pende pyʼapýpe che réra oñemombaʼeguasu hag̃ua, he’i Ñandejára ehérsito kuéra Jára, amondo hag̃ua peteĩ jehovasaʼỹ pende ári, ha ajehovasaʼỹta pene jehovasakuérape; héẽ, ajehovasaʼỹma voi umíva, ndapejapói rupi pende pyʼapýpe. Péina ápe, ambyaíta pene ñemitỹrã, ha aityta tekaka pende rovare, pene arete guasu kuéra rekaka; ha pene reraháta hendive. Ha peikuaáta che amondo hague peẽme ko tembiapoukapy, che hag̃ua oguereko che ñeʼẽmeʼẽ Leví ndive, he’i Ñandejára ehérsito kuéra Jára. Malaquías 1:11–2:4.
Pe pacto Leví ndive ha’e peteĩ símbolo umi levita-kuéra jeroviapýpe mba’e guasu ryru ra’anga jejepy’apyme, Aarón vaka ra’anga óroguipegua ñemboyke guasúpe. Umi levita-kuéra Malaquías kuatiápe, oñemopotĩva pe mensahéro pe pactogua rupive, oñemopotĩ ikatu hag̃uáicha oikuave’ẽ “peteĩ kuave’ẽmby” tekojojápe. Pe kuave’ẽmby ha’e pe marandu Cristo réra rehegua, upéva ha’éva Ikarakter.
“Ha’e hína pe pytũ ojeikuaa vai rupi Ñandejára rehegua pe oñuãva ko yvy ape ári. Umi kuimba’e ha kuña ohóma okañy hag̃ua chuguikuéra iñemoarandu Ikarakter rehegua. Ojeikuaa vai ha oñembohasa vai chupe. Ko ára jave peteĩ marandu oúva Ñandejáragui oñemombe’u va’erã, peteĩ marandu omyesakãva iñepyrũmby rupive ha osalvava ipokatu rupi. Ikarakter ojekuaaukava’erã. Ko yvy ape pytũme oñehẽva’erã Iglória resape, Iporã, Ipyriahuvereko ha Iñe’ẽte resape.”
“Kóva hína pe tembiapo omombeʼúva proféta Isaías koʼã ñeʼẽme: ‘Nde, Jerusalén, reguerúva marandu porã, ehupi nde puku mbarete reheve; ehupi, ani rekyhyje; ere Judá tavaguasúpe: ¡Pemaña pendejárare! ¡Pemaña, Ñandejára Tupã outa po mbaretépe, ha Ijýva ogovernáta Hesehápe; pemaña, irendápe ogueru hepykue, ha henondépe oho hembiapo!’ Isaías 40:9, 10.”
“Umi oha’arõva pe Novio ou hag̃ua oñe’ẽva’erã tavayguakuérape: ‘Pema’ẽ pende Jára rehe.’ Pe tesape porã ipahaitéva poriahuverekógui, pe marandu poriahuvereko rehegua paha oñeme’ẽva’erã ko yvy ape ári, ha’e hína peteĩ jehechauka Ikarakter mborayhu rehegua. Tupã ra’ykuéra ohechauka va’erã Hembiguerovy. Hekove tee ha ikarakter rupive oikuaauka va’erã mba’épa Tupã gracia ojapo hesehára kuérape g̃uarã.” Christ’s Object Lessons, 415.
Malaquías paʼikuéra oikuaveʼẽ peteĩ ofrénda omongyʼáva Tupã réra. Pe ofrénda orrepresenta peteĩ marandu, ha Nashville pegua marandu, ára 18 jasypokõi 2020-pe, haʼe vaʼekue peteĩ ofrénda oñembyaíva. Oñembyai pe ñemoĩreígui ojeheja hag̃uáicha rei pe ñeʼẽ profética manduʼáva “ndoguerekovéima vaʼerãha ára”, omeʼẽ vaʼekue Cristo voi Apocalipsis mokõiháme.
Ha pe ánhel ahecháva vaekue pe y ári ha yvy ári omopu’ã ipo yvágape, ha oñe’ẽ mbarete upe oikovéva opa ára g̃uarã renondépe, upe ojapóva yvága, ha opa mba’e ipype oĩva, ha yvy, ha opa mba’e ipype oĩva, ha y, ha opa mba’e ipype oĩva, ndaiporimo’ãvéimaha hag̃ua ára. Apocalipsis 10:5, 6.
Pe “ofrénda tekojoja rehegua” ojehechauka hag̃ua umi Levita rupive Malaquías capítulo mbohapy-pe, ha’e peteĩ ofrénda yma guaréicha, ha upéva orrepresenta peteĩ marandu. Umi “ára yma guare” orrepresenta pe marandu potĩete ombohekopyréva pe peteĩha ñembyasy guasu pe historia Millerita-pe. Pe ofrénda oñembyaíva orrepresenta pe marandu oñembyaíva 18 de julio de 2020 pegua, upéicharõ jepe ha’e gueteri peteĩ mba’e oikojojava.
Haʼe oguapýta peteĩ omopotĩha ha omonguʼehára plátape guáicha; haʼe omopotĩta Leví raʼykuérape, ha omonguʼéta chupekuéra óro ha pláta guáicha, ikatu hag̃uáicha oikuaveʼẽ hikuái Ñandejárape peteĩ ofrénda tekojoja rehegua. Upéicharõ Judá ha Jerusalén ofrénda heʼẽ porãta Ñandejárape, yma guaréicha ha ary ymaveguáicha. Malaquías 3:3, 4.
Pe “maldición” ojehechaukáva Malaquías-pe ohechauka peteĩ prueba oñemoañete hag̃ua pe reconocimiento mba’épa ombojoaju Elías rehe. Umi ñande ko’ág̃a jaikéva ñañemombáy hag̃ua tekotevẽ ñantende porã pe añetegua pe maldición “siete veces” rehegua oñekumpli hague ñande ári pe ñemboyke rupive jahechaukava’ekue jajapóvo pe predicción angaipa guáva 18 de julio de 2020-pe. Tekotevẽ avei jadesidi jey mba’e metodología profética-pa jaiporavóta ja’u hag̃ua. Mokõi testígo ko hecho rehegua, ha oĩ ambuekuéra avei, ikatu ojejuhu Malaquías ohechaukaháicha pe Elías oútava, ha avei Elías rembiasakue tee-gui. Elías hesakã porã ohechauka hague peteĩnteha pe marandu ha pe metodología hekopete hag̃uáicha.
Ha Elías, pe tisbita vaʼekue, oikóva Galaad rembiapoha apytégui, heʼi Acabpe: Oikoveháicha Ñandejára Tupã Israel Jára, henondépe che aimeha, koʼã áño pukukue ndaiporimoʼãi ysapy ni ama, ndahaʼéiramo che ñeʼẽ heʼiháicha. 1 Reyes 17:1.
Malaquías ohechauka peteĩ “maldición” oĩha Tupã pa’ikuéra ári upe ára pahápe ojehechaukahápe pe Elías paha, peteĩ maldición rehegua oñembojoajúva Tupã décima ndive. Pe “maldición” décima rehegua oĩva Malaquíaspe, ohechauka peteĩ ñemohenda Tupã tavayguakuéra rehegua; pe maldición oĩmava hikuái pype oñembogue hag̃ua, tekotevẽ hikuái odesidi moõpa ha mba’épa pe “almacén”.
Péina, che amondóta che ñe’ẽ rerahaha, ha ha’e ombosako’íta tape che renondépe; ha Ñandejára, peẽ peheka va’ekue, oúta pya’e itupaópe, upéva hína pe ñe’ẽ rerahaha pe hag̃ua ñemoĩmbyréva, peẽ pevy’aha hese. Péina, ha’e ou, he’i Ñandejára Ipokatuvéva. Ha máva piko ikatúta opyta ijyvate ijajúrõ guare? ha máva piko opu’ãta ojehechaukávo? Ñandejára niko ojogua pe tata omopotĩ hag̃uáicha itaju, ha pe jabón omopotĩ hag̃uáicha ao. Ha’e oguapýta peteĩ omopotĩha ha mopotĩhára hag̃ua pláta; ha omopotĩta Leví ra’ykuérape, ha omboyekýta chupekuéra óro ha plátaicha, ikatu hag̃uáicha ome’ẽ Ñandejárape mba’eikuave’ẽ tekojoja reheve. Upérõ Judá ha Jerusalén mba’eikuave’ẽ oguerohorýta Ñandejárape, yma guaréicha ha ary ymaite guaréicha. Ha aguahẽta pene rendápe huísiorã; ha che ha’éta peteĩ testígo pya’éva umi paje apoha rehe, umi oporomenda vai rehe, umi juramento japu rehe, umi ojopy vaíva tembiapoha ikatupyry hag̃ua hembiapo repy, viúda ha mitã iñakã’ỹva rehe, ha umi omboyke vaíva pytaguápe hekojojágui, ha ndojerrespetáiva cherehe, he’i Ñandejára Ipokatuvéva. Che niko hína Ñandejára; nañemoambuéi. Upévare peẽ, Jacob ra’ykuéra, ndapehundi mo’ãi. Pende ru kuéra ára guive pejei che rembiapoukapýgui, ha ndapejapói va’ekue umíva. Pejevy che rendápe, ha che ajevyta pene rendápe, he’i Ñandejára Ipokatuvéva. Ha peẽ peje: Mba’épe piko rojevyta? Ikatúpa yvypóra omonda Tupãgui? Upéicharõ jepe, peẽ pemonda chehegui. Ha peje: Mba’épe piko romonda ndehegui? Diezmokuépe ha mba’eikuave’ẽme. Peẽ peime peteĩ ñehundi poguýpe; peẽ niko pemonda chehegui, tetã tuichakue. Pegueru opaite diezmokuéra pe ñongatuhápe, ikatu hag̃uáicha oĩ tembi’u che rógape, ha peñeha’ã che rehe ko mba’épe, he’i Ñandejára Ipokatuvéva, ndaipóri piko aipe’áta peẽme yvága rovetãnguéra, ha ahyta pende ári jehovasa, peẽ ndaikatumo’ãi hag̃uáicha pemoguahẽ hag̃ua. Ha ahovasa pende rehehápe pe ho’upáva, ha ha’e nohundimo’ãi pene yvy’a, ni pende parral ndohéi mo’ãi hi’a ára mboyve ñúme, he’i Ñandejára Ipokatuvéva. Malaquías 3:1–11.
Ñandejára ndojemoambuéi, ha ndaijáiva avei iñembohape rape. Tahaʼe hag̃ua térã ani hag̃ua pe “mba’evai jehu”, upéva ojehechauka Malaquías pe ñe’ẽ “diezmo” rehegua rupive; pe diezmo ogueruva’erã pe koty ñongatuhápe, ikatu hag̃uáicha oĩ “tembi’u” Tupã rógape. Ko añetegua ojerure oñemoĩ hag̃ua peteĩ ñemohenda porã mba’épa hína pe “koty ñongatuhá”, ha mba’épa raka’e pe tembi’u ojehechaukáva William Miller rupive pe ánhel peteĩha ñemongu’épe, ha upéva ohechauka pe tembi’u oje’úva’erã pe ánhel mbohapyha ñemongu’épe. Peteĩva umi ta’anga pe tembi’u rehegua hína “amá” ha “ysapy”.
Pendúva, peẽ yvága, ha che añeʼẽta; ha ehendu, yvy, che juru ñeʼẽnguéra. Che mboʼepy okýta amaicha; che ñeʼẽ osyrymbáta ysapýicha, ama mimiicha kaʼavo pyahúre, ha ama porãicha ñana ári: aipórõ amombeʼúta Ñandejára réra; pemeʼẽ tuicha hag̃ua ñande Járape. Haʼe hína Ita Guasu, hembiapo iporãite: opa tape oikoháre oĩ tekojoja: Tupã añetegua ha mbaʼevete ivaívaʼỹva, hekojoja ha hendaitépe oĩ haʼe. Deuteronomio 32:1–4.
¿Añete piko Elías he’iséva pe añetegua Acab-pe? ¿Añetehápe piko he’ise va’ekue upe ára pahápe, oñemoañete porãmbaitévo pe movimiento ha pe marandu Elías rehegua, “ndaiporimo’ãi ysapy ni ama ko’ã ary pukukue, che ñe’ẽ rupi añoite”? ¿Pe “ama” Elías he’íva ojokopyréva, iñe’ẽ rupi añoite ikatúva ou, ojoajúpa pe “ama” Malquías oprometéva jehovasa ramo?
Pegueru opaite pe décima pe ñongatuhaópe, oĩ hag̃uáicha tembi’u che rógape, ha pehechauka chéve ko’ág̃a ko mba’épe, he’i Ñandejára Ipoderósova, nda’ipe’amo’ãi hag̃ua peẽme yvága ovetãkuéra, ha añohẽ hag̃ua pende ári peteĩ jehovasa, ndaipóri hag̃uáicha tenda oñemongakuaa hag̃ua. Malaquías 3:10.
Ha pe “maldición” pe “ofrenda” “sacerdotekuéra” ndoguerosãmbyhýiva rehegua, ha avei pe “diezmo” jepuru vai oñemoheñóimava, ohechauka piko avei pe “maldición” rehegua “siete tiempos” pegua?
Jasy paha 2023 paha opávo, roñepyrũ ropublika hag̃ua artículos ha’éva iñesencialmente peteĩ jevyjey pe marandu ojejuhúva pe serie de estudios héravape Habakkuk’s Tables-pe. Pe iñambuéva ko presentación ko’ág̃agua rehegua ha’e, 18 de julio de 2020 rire, Ñandejára oñepyrũ omoĩ hag̃ua algunos umi yma guare ñembo’e hag̃ua peteĩ tesape pyahu guýpe.
Haʼe oñepyrũ omyesakã hag̃ua umi mbaʼe chéve ojehecháva ipypukúvaetereiha, ha che katu aipeteĩhaíkuri chejehegui ha ndaipotái aikuaa térã añembojoaju pe tembiapo ndive yma oñemeʼẽ vaʼekue chéve ajapo hag̃ua. Ára 19 jasypokõi 2020 guive, aikuaa pe marandu peteĩha ára mboyvegua oĩ hague vaiha, ha che voi areko hague hetave tráchia ha rembiapo vai pe marandu angaipávare ha umi mbaʼe vaiete oúva hapykuéri, oimeraẽ ambue tapichágui hag̃uáicha.
Upéi, julio ary 2023-pe, añandu chepy’apy eterei peteĩ ñeconvicción rehe, ha’éva, che rembiapo vaieterei ramo jepe mburuvicha ramo Tupã ñemongu’e pe ánhel mbohapyháva rehegua, tekotevẽha jepe cheñepyrũ ahai hag̃ua pe aikuaa hag̃ua aju va’ekue julio ary 2020 guive. Adecidi amoĩ hag̃ua kuatiare pe ojehechauka va’ekue chéve pe angaipa 18 jasypokõi 2020 guive, ha upéi amoĩ hag̃ua upéva kuatia peteĩ registro público-pe, cheñeñotỹ mboyve.
Umi mbohapy jasýpe ohasáva guive julio guive, oĩ hetave setenta tetãgui opa rupi ko yvy ape ári koʼág̃a osegíva koʼã artíkulo. Héẽ, amóma katuete osegí hína marãʼỹʼỹvaʼỹ rehehápe ha hembipotápe, péro ndahaʼéi maymáva. Roimema ñembyatyetépe romyandy hag̃ua peteĩ prográma omoĩtava koʼã artíkulo opa umi ñeʼẽ guasúpe ko yvy ape arigua rehegua, pórke ko momento peve umi setenta rasa tetã ojejopy oñeconsidera hag̃ua koʼã añetegua inglés ñeʼẽnte rupive.
Orekoña voi roñamba’apo oipytyvõ hag̃ua peteĩteĩme opa rupi ko yvy ape ári, umi ndorekóivape tape ha tembiporu heta ojapo hag̃ua koʼã añeteguáre, ha ajepy’amongeta Malakías rembi’e “ñongatupy renda”, oguerekóva peteĩ mba’eporã hekopete oñeme’ẽ hag̃ua “tembi’u” Ñandejára róga-pe, ndikatúipa hína oñe’ẽ hína pe tembiapo rehe omyasãi hag̃ua pe añetegua osẽva koʼã artículo-gui jasypokõi ary 2023 guive?
Ñañepyrũta ñaneñehesa’ỹijo Daniel mbohapyha kapítulore pe artíkulo oúvape.
“Jaiko peteĩ período especial ko yvy rembiasakuepe. Peteĩ tembiapo tuichaiteva’erã ojejapo peteĩ aravo mbykyetereípe, ha opaite kristiáno oguereko hembiaporã ko tembiapo rehe omoĩ hag̃ua ipytyvõ. Tupã ohenói kuimba’épe oñekonsegráva hag̃ua angaipa-gua jehesalva rembiapópe. Ñañepyrũ vove ñantende hag̃ua mba’eichaitépa Cristo ojapo hag̃ua pe sakrifísio omosãsõ hag̃uáicha peteĩ mundo oñehundihápe, ojehecháta peteĩ ñorairõ mbareteite oñeha’ã hag̃uáicha oñesalva umi ánga. ¡Aníke opaite ñane tupao ohecha ha oñemoarandu Cristo sakrifísio infinito rehe!”
“Pyhare pegua visión-kuérape, che renondépe ohasa ta’ãnga-kuéra peteĩ tuicha movimiento reformador rehegua Tupã tavayguakuéra apytépe. Heta omomba’eguasu hína Tupãme. Umi hasýva ojekuera, ha ambue milagro-kuéra ojejapo. Ojehechakuaa peteĩ espíritu ñembo’e hag̃ua ambuekuéra rehehápe, ojehechauka haguéicha upe ára guasu Pentecostés mboyve. Cientos ha miles ojehecha oguatahína ogahárupi ha oikuaaukávo chupekuéra Tupã Ñe’ẽ. Py’akuéra oñemongakuaa hag̃ua conviction Espíritu Santo pu’aka rupive, ha peteĩ espíritu jevy añeteguáva rehegua ojehechauka. Opa hendáicha okẽ-kuéra ojeavri añetegua marandu hag̃ua. Ko yvy tuichakue ha’eteva’ekue ohesapéva yvagapegua influencia reheve. Tuicha jehovasa-kuéra ohupyty Tupã tavaygua añetegua ha humildeva’ekue. Ahendu ñe’ẽnguéra aguyje ha ñemomba’eguasu rehegua, ha ha’ete oikoha peteĩ reforma ojoguáva upe ñande jahechava’ekuépe ary 1844-pe.
“Upéicharõ jepe, oĩ vaekue ndaipotái vaekue oñekonverti. Haʼekuéra ndoipotái vaekue oguata Tupã rape rupi, ha oñemotenondévo hag̃ua Tupã rembiapo, oñehenói ramo ofrénda ñemeʼẽ hag̃uáre ijeheguiete, oĩ vaekue iñakãhatãva oñakãrapuʼã hag̃uáicha hekove yvy arigua mbaʼe rehe. Koʼã avaricia rehegua oñembojaʼo umi ojeroviáva atygui.”
“Ñandejára huísio oĩ yvy ári, ha, Espíritu Santo pokatu guýpe, ñame’ẽva’erã pe marandu ñe’ẽmondo ha ñembokatupyry rehegua Ha’e ome’ẽva’ekue ñandéve. Ko marandu ñame’ẽva’erã pya’e, línea ári línea, precepto ári precepto. Pypekuéra sapy’aitépe ojejopýta jeporavo tuicháva rehe, ha ñande rembiaporã hína jahecha hag̃ua oñeme’ẽha chupekuéra pa’ũ oikuaa hag̃ua pe añetegua, ikatu hag̃uáicha ojagarra hikuái peteĩ posición arandu reheve pe lado porãme. Ñandejára ohenói Itavayguakuérape omba’apo hag̃ua—omba’apo kyre’ỹ ha arandu reheve—pe tiempo de gracia gueteri aja.” Testimonies, volúmen 9, 126.