Mokõi yvyra ojoaju hag̃ua peteĩ témploramo. Irundy pa, seis ojehechauka hag̃ua pe símbolo témplo rehegua, ha irundy pa, seis ary omboyke pe ñemongakuaapy ñehundi pe rréino yvatepegua rehegua, pe rréino yvýpeguágui. Oñemohu’ã vove pe santuário ha pe aty ñembohory hag̃ua ára paha aja 1798-pe, irundy pa, seis ary ombojoaju umi mokõi yvyra peteĩ témplope. 723 a.C. guive 677 a.C. peve, pe témplo oñembyai ha oñembohory hese. 1798-pe opa pe ñembohory, ha 1844-pe peteĩ témplo oñemopu’ãma. Upépe ha’ekuéra oiko va’erãmo’ã peteĩ tetãnte ramo, peteĩ mburuvicha guýpe, ha opyta hag̃ua angaipa’ỹre opa ára g̃uarã. Upéva va’ekue pe tembiaporã oñeñohẽva’ekue, hákatu pe pu’aka’ẽ 1863-pe ombohasávo pe tembiaporã 2001-pe.
Pablo omombe’u pe iglesia ha’eha hete, ha Cristo ha’eha iñakã, ha Pablo oipuru pe tete ta’ãnga ramo pe so’o rehe. Pe so’o ha pe tete ha’e ñe’ẽ ojuehe ombohováiva Pablo-pe g̃uarã.
Peikovéiko ningo rupi peikóramo, pemanóta; pe Espíritu rupive katu pemano mbegue hag̃ua tete rembiapokuépe, peikovéta. Romanos 8:13.
Pe tembiapo templo yvypóra rehegua oñemopyenda Ñandejára templo rembiapóre. Teté, ha’éva pe Tupao, ojoja so’óre peteĩ tapicha templo-pe. Peteĩ tapicha templo-pe, apytu’ũ ha’e iñakã, ha teté ha’e so’o.
Ñande niko ñande retehégui, iñóogui ha ikanguégui. Upévare kuimbaʼe ohejátava itúva ha isýpe, ha ojoajúta hembirekóre, ha mokõivéva opytáta peteĩete soʼóramo. Kóva haʼe peteĩ ñemimby tuicháva; ha che añeʼẽ Cristo ha pe iglésia rehe. Efesios 5:30–32.
Pe témplo Juan oĩva’erã omedi hag̃ua, pe ángel séptimo opu’ãvo imbaraka, ha upéva ohechaukávo ñepyrũha pe tembiapo omohu’ã hag̃ua Tupã remimĩva, ha’e va’ekue Tupã rógami; ha katu yvypóra róga oñemoheñói va’ekue Tupã rógami ra’ãngáicha. Mokõivéva ha’e ta’anga ojeporu hag̃uáicha peteĩ jehe. Moisés oĩ va’ekue yvyty ári irundy pa’ẽ seis ára aja, upérõ ojehechauka chupe pe techapyrã oipurúva’erã omopu’ã hag̃ua pe tabernákulo yvy arigua. Pe techapyrã oñeguenohẽ va’ekue pe témplo yvagapeguágui.
Cristo niko pe Templo yvagapegua, ojehechaukáva’ekue so’ópe, ha Ha’e ohechauka pe ta’anga yvypóra templo rehegua, pórke kuimba’e ha kuña ojejapo va’ekue Ta’ãngápe. Upévare, pe ta’anga yvypóra templo rehegua ojehechauka irundy pa ha poteĩ cromosóma rupive.
Umi témpulo ojuehegui ikatu oñemoambue profétikamente peteĩ ojuehe rehe. Upévare, pe témpulo Juanpe oñemandáva omedi hag̃ua oguerekókuri mokõi koty añoite, ndaipóri hag̃ua korapýpe. Pe peteĩha koty ohechauka pe témpulo yvypóra rehegua, pe iglésia (pe novia), pe tetã, pe rete, ha’éva pe so’o. Pe mokõiha koty ohechauka pe témpulo divíno, pe novioména, pe mburuvicha guasu, pe akã, ha’éva pe apytu’ũ. Pe ñe’ẽme’ẽ pe ñe’ẽjoaju opa’ỹvape rehegua, oñemboguapýva pe cien cuarenta y cuatro mil rehe ára pahápe, oñemombe’upy porã kuri pe mokõi yvyra Ezequiel kapítulo treinta y siete-pe. Oñemombe’upy porã avei Juan rembiapo rupive, pe itémpulo oguerekóva mokõi koty. Oñemombe’upy porã avei Pablo remyesakã poravopyre rupive pe Cristo mba’eñemi rehegua oĩva pe ogueroviávape, pe gloria esperanza.
Tembiapo oñesella hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil ha’e tembiapo oñembojoaju hag̃ua tapiaite hag̃uáicha Tupãrekove yvypóra rekove ndive. Upe tembiapo ojejapo pe Séptimo Trompeta osũ aja. Upe joaju ojehechauka, línea ári línea, heta hendáicha Ñandejára Ñe’ẽme. Tekojojápe ñemomarangatu rehegua tembiapo ha ñemomarangatu rehegua tembiapo ha’e umi ñe’ẽ teología rehegua oñemombe’u hag̃ua upe tembiapo. Tekojojápe ñemomarangatu’ỹre ha’e Cristo rembiapo ñande Rekopegua ñande Rembiovéva ramo, ha ñemomarangatu ha’e Cristo rembiapo ñande Techapyrã ramo. Tekojojápe ñemomarangatu’ỹre ohechauka ñande derécho yvágape g̃uarã ha ñemomarangatu ohechauka ñande katupyry yvágape g̃uarã. Mokõivéva umi tembiapo ogueru pe ogueroviávape Espíritu Santo oĩ rupi hendive. Upe tembiapo ojehechauka Tupã léi ojehaíramo hag̃ua umi oñemoĩva’ekue pe ñe’ẽme’ẽ opa’ỹvape korasõ ha apytu’ũ ári.
Pe “apytuʼũ” ohechauka pe koty pe témplope, upépe oĩháme pe akã. Pe apytuʼũ hína upe oñembohérava pe tekove yvatevéva, iñambuéva pe soʼógui, haʼéva pe tekove iguyvéva. Pe apytuʼũ ojehechauka ñane remiandu rupive, pe soʼo katu ojehechauka ñande rãngue rupive.
“Heta ohasa vy’ỹ reiete. Oipe’a iñapytu’ũgui Jesús-gui, ha omoĩ hag̃ua ijehekuérare hetaiterei. Ombohéra guasu umi apañuãi michĩva, ha oñe’ẽ ñembopy’aju rehe. Oiko hikuái kulpávle pe angaipa guasúre ha’éva py’aro reiete Tupã providénsia rehe. Opa mba’e jahupytýva ha mba’éva ñande, Tupãgui ñaime ñandejára hag̃ua. Ha’e ome’ẽ ñandéve pokatu, peteĩ medída peve ojoguáva umi pokatu ha’e voi oguerekóvape; ha tekotevẽ ñamba’apo kyre’ỹme ñamokakuaa hag̃ua umi pokatu, ndaha’éi hag̃ua ñambovy’a ha ñamomba’eguasu ñandejehe, síno ñamomba’eguasu hag̃ua chupe.”
“Ndovaja’erãi va’erã ñande py’a rehe ojeity hag̃ua ñande jerovia hag̃ua Tupãre. Cristo rupive ikatu ha tekotevẽ jaiko vy’ápe, ha jajapo tekokatu jejokópe. Jepe ñane remiandu voi oñemoĩva’erã Tupã rembipota poguýpe, ha ñande rekove ñandepy’apýva toĩ akãguapy ha jerovia poguýpe. Ñane akãnguéra’ã noñeme’ẽi ñandéve oñehejarei hag̃ua osẽ hag̃ua heko vai hag̃uáicha ha oho hag̃ua ijeheguiete, ndaipóri hag̃uáicha mba’eve jejoko ha ñembo’eheko rehegua. Oĩramo ñane remiandu vai, ñande rekove ñandepy’apýva avei ivaíta; ha umi remiandu ha py’arory oñondive omoheñói tekotee marangatu térã ivaíva. Ñadesidíramo, kristiáno ramo, ndajaikotevẽiha jajoko ñane remiandu ha ñande rekove ñandepy’apýva, ja’a umi ánhel aña pu’aka guýpe, ha jaipota hag̃ua iñembyaty ha ipoguýpe jeiko. Ñañeme’ẽramo ñane ñeñandu hag̃uáicha ha jaheja ñane remiandu oguata hag̃ua ñemoĩ vai, mokõi py’a, ha ñembyasy rape rupi, ndajajevymo’ãi, ha ñande rekove ohechaukáta ojavyha.” Review and Herald, 21 de abril de 1885.
Temiandu ha temikotevẽ ojoajúvo omoheñói pe teko reko oĩporãva térã ivaíva. Ñande reko ojeguereko mokõi tekove ryepýpe: peteĩ ijyvate’ỹva ha ambue ijyvatevéva; pe apytu’ũ hína pe tekove ijyvatevéva, ha pe apytu’ũ remiandu oñembojeroviáramo Ñandejára rehe ha oñemomarangatúramo, upéicha avei ñane remikotevẽ ha ñande py’arandu oñemomarangatúta. Péva upéicha, pe apytu’ũ hína pe tekove ijyvatevéva oisãmbyhýva umi mokõi tekove omoheñóiva ñande reko yvypóra. Umi “katupyrykuéra”, oñemoĩva’ekue ñande pype ñane rekove pehẽnguéicha, “cierto grado peve”, “ojogua umi” Cristo “oguerekóvape”, ñande niko jajapo va’ekue ta’angápe ha “jañeha’ãmbaitépe ñamba’apo va’erã jahekombo’e hag̃ua” umi “katupyrykuéra.”
Umi mbarete oĩva teko yvatevepe térã yvypóra akãme ha’e hína ñehesa’ỹijo, mandu’a, tekoñe’ẽ ha peteĩteĩvéva apytépe, poravopyre.
«Heta oĩ porandu: “Mba’éichapa ame’ẽta chejupe Ñandejárape?” Nde reikose reme’ẽ ndejupe Ichupe, péro nde kangy tekoporãmbaretépe, reikove py’a mokõime rembiguáiramo, ha ndejokóma nde rekove angaipápe jepokuaa. Ne ñe’ẽme’ẽ ha ne rembi’echarã ojogua yvyku’i sã reheguápe. Ndaikatúi rejoko ne remiandu, ne kyre’ỹ, ni nde mborayhu. Reikuaávo ne ñe’ẽme’ẽ ojekytĩva’ekue ha ne ñe’ẽ oñeme’ẽva’ekue rehegua ne mbopy’aju ne jerovia ndejehegui ha nde rejapo hag̃ua rehecha Ñandejára ndaikatuiha ne moneĩ; péro ani reñembyaiete. Tekotevẽ rentende porã pe voluntad añeteguáva mbarete. Kóva hína pe pu’aka oisãmbyhýva yvypóra rekohápe, pe mbarete odecidi hag̃ua térã ojeporavo hag̃ua. Opa mba’e odepende pe voluntad rembiapo porãre. Pe poravokuaa Ñandejára ome’ẽ yvyporakuérape; ha’e kuéra mba’e upéva ojeporu hag̃ua. Ndaikatúi remoambue nde py’a, ndaikatúi ndejehegui reme’ẽ Ñandejárape iporayhu; péro ikatu reiporavo reservi hag̃ua Ichupe. Ikatu reme’ẽ Ichupe nde voluntad; upéicharõ Ha’e omba’apóta nderehe pepota hag̃ua ha pejapo hag̃ua hembipota porãháicha. Péicha nde rekove pukukue oĩta Cristo Espíritu poguýpe; nde mborayhu oñemombytéta Hese, ha ne remiandu oĩta hendive peteĩ ñe’ẽme.»
“Ñeha’ã porã ha marangatúre guarãva oĩ porã peve oguahẽháme; hákatu repyta ko’ápe, ndaiporumo’ãi mba’eve. Heta oñehundíta oha’ãrõ ha oipota aja oiko hag̃ua cristiano. Ha’ekuéra ndoguahẽi pe punto ome’ẽ hag̃ua ivoluntad Tupãme. Ko’ág̃a noiporavói oiko hag̃ua cristiano.”
“Pe voluntad jeporu porã rupive, ikatu ojejapo peteĩ ñemoambue tuichakue nde rekovépe. Reme’ẽvo nde voluntad Cristo-pe, rejuaju ndejehe pe pokatu rehe oĩva opa mburuvicha ha pokatu ári. Reguerekóta mbarete yvágagui neñongatu hag̃ua mbaretehápe, ha péicha, nde jeheja meme rupive Tupãme tapiaite, ikatúta reikove pe tekove pyahu, pe jerovia rekove jepe.” Steps to Christ, 47, 48.
Pe voluntad-gua hína pe “mbarete oguerekóva sãmbyhy hag̃ua” yvypóra rekópe, ha pe sãmbyhyhára oĩ pe koty tupaópe yvypóra reheguápe oñembojoajúva “pe mbarete oĩva opa mburuvicha ha opa pokatu ári”. Pe tenda oiko hag̃uáme Tupã reko joaju yvypóra rekóndi pe tupaópe yvypóra reheguápe ha’e pe alma táva guasu oñeñangarekóva. Opa yvypóra oguereko peteĩ táva guasu oñeñangarekóva, ha upéva oĩ joko hag̃ua Cristo pópe, térã Cristo rovái iñenemigo guasuete pópe.
“Cristo oipe’áramo pe ánga ryepýpe oĩva táva mbarete, yvypóra oiko peteĩnte hendive. Ha pe oĩva peteĩnte Cristo ndive, omantévo ijoaju hendive, omoĩvo chupe guapyhápe ipy’ápe, ha ojapóvo hembiapoukapykuéra, oĩ hag̃ua tekorosãme pe aña remimbotavy kuéragui. Ojoajúvo Cristo ndive, ombyaty ijehe Cristo py’aporãnguéra, ha omomarangatu mbarete, katupyry ha pokatu Ñandejárape, ogueraha hag̃ua ánga kuérape hendápe. Oñomoirũvo pe Salvador ndive, ha’e oiko tembiporu Tupã omba’apohápe. Upérõ, Satanás ou vove ha oñeha’ãvo oipe’a hag̃ua ánga ryepýgui, ojuhu Cristo ojapo hague chupe imbareteve hag̃ua pe kuimba’e imbarete ha armádo va’égui.” Review and Herald, December 12, 1899.
Pe alma rehegua táva mbaretéva hína yvypóra korasõ ha apytu'ũ. Pe ñe'ẽme'ẽ ñe'ẽme'ẽ pyahúpe ojehechauka mbohapy ñe'ẽme'ẽ tenondegua umi ogueroviáva peguarã. Oñe'ẽme'ẽ chupe oguerekotaha peteĩ yvy oiko hag̃ua pype, Edén yvotytýicha Adán ha Evape g̃uarã, upéva katu ombohysýi pe yvy oñe'ẽme'ẽva'ekue Iñe'ẽme'ẽ yma guare Israel ndive, ha upéva katu ombohysýi pe yvy ñandejára rehegua, omimbipáva, Israel espiritual peguarã; ha ko mbohapyvéva ome'ẽ testimónio, líña ári líña, pe ñe'ẽme'ẽ yvy oñembopyahútava rehegua, umi ipu'akávape g̃uarã, Ha'e ipu'akárõ guareicha.
Adán ha Eva opeka ramo, oñemosarambi chupekuéra Edén Yvotytygui “siete tiempo” aja, ha siete milenio rire ae yvy oñemoĩ pyahu jevy, ha Edén yvotyty oñemyatyrõ jevy. Israel yma guare ñemosarambi “siete tiempo” aja ojehechauka vaʼekue Adán ha Eva ñemosarambípe. Pe ñeʼẽmeʼẽ guasu opromete peteĩ yvy oiko hag̃uã, ha upéva vaʼekue pe ñeʼẽmeʼẽ Edén oñemyatyrõ jevýre. Pe santuario ha pe aty oñepyrũ hag̃ua oñembohasa hag̃ua yvýre ohechauka pe angaipa okakuaa ha oñembohetave ohóvo yvypóra ñemoñare apytépe, oñepyrũ vaʼekue Adán angaipágui.
Mokõi ambue promésa pe pacto rehegua ha’e umi jerovia hag̃ua oikótava oguereko hag̃ua peteĩ tete pyahu ha peteĩ apytuʼũ pyahu, jepe Cristo apytuʼũ tee. Pe tete ha’e so’o, pe tekove yvyguigua, ha Cristo rehegua joajupe, ha’e pe iglesia. Pe apytuʼũ ha’e pe tekove yvatevegua; ha’e upe Hermana White omombeʼúva “pe ánga táva mbarete” ramo. Pablo hesakã porã omboʼe ñande jahupytyha Cristo apytuʼũ upe momento voi ñamoneĩ jave pe evangelio remikotevẽ, ñañembojopyre oikóvo hekojoja. Avei omboʼe ñande nañahupytyriha peteĩ tete pyahu ha oñembotuju porãva pe Jejujey Mokõiha peve.
Péina, ahechauka peẽme peteĩ mba’e kañymby; ndajajákemo’ãi maymáva, ha katu maymáva ñamoambuepyreíta, sapy’aitépe, tesapirĩme, trompéta pahápe; trompéta oñehendútagui, ha omanóva oñemopu’ãta ndoikuaavéima hag̃ua mba’e vai, ha ñande ñamoambuepyreíta. Ko mba’e oñembyaikuaáva ningo oikotevẽ oñemonde hag̃ua noñembyaivéivare, ha ko ñemano rendáva oikotevẽ oñemonde hag̃ua omano’ỹre hag̃ua. Ha ko mba’e oñembyaikuaáva oñemondéramo noñembyaivéivare, ha ko ñemano rendáva oñemondéramo omano’ỹre hag̃uáre, upéicharõ oñekumplíta pe ñe’ẽ ojehaíva: Ñemano ojepysopa hag̃ua pu’aka reheve. Nde, ñemano, moõpa oĩ nde jopiha? Nde, sepultura, moõpa oĩ nde pu’aka? Pe ñemano jopiha hína angaipa; ha angaipa mbarete hína léi. 1 Corintios 15:51–56.
Peteĩ doctrina, he’iháicha Juan he’i, ohechauka umi ogueroviáva ko’ã mbo’epy japuha rehegua ha’eha anticristo, ombo’e Cristo araka’eve noñemoneĩri hague peteĩ tete oĩva angaipa rembiapo vai guýpe, umi oitypýva yvypóra rogayguápe Adán angaipa guive tenonderã.
Ha opaite espíritu ndovy’éiva Jesucristo ou hague yvypórape, ndaha’éi Tupãgui; ha kóva hína pe espíritu anticristo rehegua, pehendu va’ekue ou va’erãha; ha ko’ág̃ama voi oĩma yvy ape ári. 1 Juan 4:3.
Babilonia (anticristo) vino, ombo’éva pe “Inmaculada Concepción”, he’íva María ojejapo hague iperfectoiterei, Adán ha Evaicha angaipa mboyve, ikatu hag̃uáicha Jesús reñói oñemopyenda peteĩ concepción divinidad guigua rehe (Espíritu Santo), peteĩ humanidad perfecta ndive (María). Pe doctrina japu hérava Inmaculada Concepción ndaha’éi oñeñe’ẽva araka’épa Jesús oñembohyru María rye guasúpe, síno mba’éichapa María voi oñembohyru Adán ha Eva perfección reheve. Oje’e hag̃ua pe so’o Cristo omoñemonde va’ekue ijehe oúramo guare oipytyvõ hag̃ua yvypórape ha’e hague peteĩ so’o angaipa’ỹva, ndoguerekóiva ñemoñare rehegua mba’evai rembiapo, ha’e peteĩ anticristo ñembo’e.
Oĩgui heta mbotavypára oike vaʼekue ko yvy ape ári, umi ndojeroviáiva Jesucristo ou hague peteĩ tetépe. Kóva hína peteĩ mbotavypára ha peteĩ anticristo. 2 Juan 1:7.
Cristo oikove jave ramo, pe inspiración oñeñangareko porã ohechauka hag̃ua upéramo oguereko hague peteĩ rete glorificado. Iñemoingove jey ohechauka pe ijojaha’ỹva oikeva’erã umi hekojojáva ñemoingove jeyme pe mokõiha Jejupe, ha upépe jahupyty pe ñe’ẽme’ẽ pe pactopegua peteĩ rete pyahu rehegua.
“Og̃uahẽma kuri ára Cristo ojupi hag̃ua Itúa guapyhárenda peve. Tekomarangatu ñorairõhára ipu’akapáva ramo, ha’e oikóma hag̃ua yvága rokẽme ogueraha hag̃ua hendive jehupyty porã rembiporu kuéra. Omano mboyve, ha’e he’i va’ekue Itúape: ‘Ajapopa pe tembiapo chemé’ẽ va’ekue ajapo hag̃ua.’ Juan 17:4. Oikove jey rire, opyta gueteri yvy ári sapy’ami, hemimbo’e kuéra oikuaa porãve hag̃uáicha chupe hete oikove jey ha oñemomba’eguasúmava reheve. Ko’ág̃a katu oĩma kuri ojeheja hag̃uáicha. Ha’e ohechauka porãma va’ekue añetehápe ha’eha peteĩ Salvador oikovéva. Hemimbo’e kuérape noikotevẽvéima omoĩ chupe pe sepulcro ndive joajúpe. Ikatu kuri oikuaa hikuái chupe oñemomba’eguasúramo yvágape opa arapy renondépe.” The Desire of Ages, 829.
Pe ñe’ẽme’ẽ joajupegua, peteĩ yvy oiko hag̃ua pype, oñemohu’ã yvy oñembopyahúvape, Edén oñemyatyrõ jey vove ha “pokõi jevy” (pokõi mil ary), yvypórape peteĩha Adán rehegua ñemosarambi oñemohu’ãvo. Pe ñe’ẽme’ẽ joajupegua peteĩ rete pyahu ha oñemomba’eguasúva rehegua oñeme’ẽ Jeju Mokõiha-pe, peteĩ tesa resa’ẽmíme.
“Belén rembiasakue peteĩ tema ndopamo’ãiva. Ipype oñemokañy ‘Tupã arandupy ha ikuaapy riqueza pypukuete.’ Romanos 11:33. Ñañemondýi ñamomba’eguasúvo pe Salvador sakrifísio, omoambuévo yvágape guare guapy renda peteĩ pesebre rehe, ha umi ánhel omomba’eguasúva iñirũnguérare umi mymba oĩva korápe. Yvypóra ñemomba’eguasu ha ijeheguiete jerovia oñemotĩ henondépe. Upéicharõ jepe, kóva ha’e va’ekue añoite iñemomichi hechapyrãva ñepyrũ. Ha’eténe kuri peteĩ ñemomichi haimete opave’ỹva Tupã Ra’y guarã ogueraha hag̃ua yvypóra reko, Adán oĩramo jepe hekojojápe Edénpe. Péro Jesús omoneĩ yvypóra reko, pe yvypóra ñemoñare oñembyai rire irundy mil ary pukukue angaipágui. Opa Adán ra’yicha, Ha’e omoneĩ pe mba’e oúva pe ley guasu ñemoñare rehegua rembiapo rapykuéri. Mba’éichapa ko’ã mba’e ojehechauka, upéva ojehecha umi iñemoñare yvy arigua rembiasápe. Ha’e ou kuri péichaite peteĩ ñemoñare reheve okomparti hag̃ua ñande ñembyasýpe ha ñande ñemoñuhãme, ha ome’ẽ hag̃ua ñandéve techapyrã peteĩ tekove angaipa’ỹva rehegua.” The Desire of Ages, 48.
Peteĩ kuimbaʼe ombohovái jave pe evanhélio remikotevẽkue, upepete voi orresivi peteĩ akã pyahu, ha upéva hína Cristo akã; péro hete, térã Pablo ohenóiva avei “to’o”, oñemoambue Kuarahy Mokõiha Juýpe. Pe tekove yvýguigua, oñemoheñóiva umi temiandu rehe, ndopa moĩri pe ñekonvertívo. Umi temiandu, haʼéva peteĩ parte pe tekoporã reko rehegua, opyta pe Kuarahy Mokõiha Juý peve. Umi temiandu ohechauka pe sistema emocional, ojoajúva pe sistema hormonal rehe. Ohechauka avei umi sentido ojoajúva pe sistema nervioso rehe. Mayma mbaʼe kuimbaʼe reko yvýguigua rehegua ojehecháva temiandúicha, oñembojaʼo mokõi aty guasúpe. Peteĩ clase tembiandu haʼe umi tendencia ñande sykuéra ha ñande ru ypykuérahegui ñamoñandúva; ha ambue clase tembiandu katu haʼe umi tendencia jajepokuaa hag̃ua ñandejehegui, ñande jeiporavo rupive.
Oĩ tendencia ñemoñare rehegua ha’e mante peteĩ parte yvypóra apopy rehegua, ha oĩ avei ñemoñare rehegua py’aguapy vai ojeporu hag̃ua jejapo vaípe. Umi mba’e ñandepy’apy ha ñañemoĩva’ekue ñamopu’ã ñandejehegui ñande jeporavo rupive, ha umi tendencia ñemoñare rehegua oñembohasa “pe léi guasu ñemoñare rehegua” rupive.
Jesús “omoneĩ vaekue yvypóra rekove pe ñemoñemoña ikangypámarõ guare irundy mil ary pukukue angaipa rupi. Opa Adán ra’yicha, Ha’e omoneĩ vaekue pe ley guasu ñemoñemoña rehegua rembiapo rapykue. Mba’éichapa ko’ã rapykue ojehechauka Hembiasakue yvypegua ypykuéra rembiasápe. Ou vaekue peteĩ ñemoñemoña péicha reheve, oñemboja hag̃ua ñande ñembyasy ha ñande ñemo’ãrã ndive, ha ome’ẽ hag̃ua ñandéve techapyrã peteĩ tekove angaipa’ỹva rehegua.” Irundy mil ary pukukue pe ley guasu ñemoñemoña rehegua rembiapo rapykue reheve, Jesús akóinte oguereko vaekue umi tendencia ipoguýpe ivoluntad rupive, ha araka’eve ni peteĩ jevy ndoikéi vaekue omongakuaa hag̃ua mba’eveichagua temimo’ã angaipa rehegua.
Jesús oimérire vaekue peteĩ rete yvypóra, Adán ha Eva rehe oñerrepresentaháicha angaipa’ỹ mboyve, ha ndoguerahái rire umi mba’e vai omokangyva’ekue yvypórape irundy mil áño pukukue tekove vai rupive, upéicharamo ndome’ẽmo’ãikuri peteĩ Techapyrã, mba’éichapa opaite Ñandejára ra’y ikatu ipu’aka.
Ñamoaguéta ko estudio pe artíkulo oúvape.
“Heta oĩma ko ñorairõ Cristo ha Satanás apytépe ndoguerekóiha mba’eveichagua mba’eguasu ijeheguiete hekovére g̃uarã; ha upévare chupekuéra g̃uarã michĩnte iñinterés. Péro opa yvypóra korasõ rekohápe ko ñe’ẽme’ẽ jey oiko. Araka’eve peteĩ tapicha ndohejái ivaíva aty oike hag̃ua Tupã servísiope, ojuhu’ỹre Satanás ñehundipaha. Umi jejopy Cristo ombohováiva ha’e umi ñande jajuhúva hasyeterei hag̃ua ñambohovái. Umíva oñemoĩ hese tuichavéva medida-pe, peteĩcha hag̃ua hetave, ha’égui icharacter tuichave ñande rehe. Ko yvy ape ári angaipa pohýi vaiete reheve hese, Cristo ogueropu’aka pe ñeha’ã hi’upyrã rehe, yvy arigua mborayhu rehe, ha pe jehechaukaseterei mborayhu rehe ogueraháva jejopy’ỹme. Ko’ãva ha’e umi ñemotĩrã ogana va’ekue Adán ha Eva rehe, ha péicha pya’e ogana ñande rehe.”
“Satanás ohechauka vaʼekue Adán rembiapo vai rehe, ohechauka hag̃ua Ñandejára léi ndojojaporãiha, ha ndaikatuiha oñeñeʼẽrendu hese. Ñande reko yvypórape, Cristo oútavaʼekue ojogua hag̃ua Adán jejavy. Ha Adán oñembojere ramo guare pe tentadór reheve, mbaʼeve pe angaipa rembiapo vai apytégui ndoikói vaʼekue hese. Haʼe opyta vaʼekue kuimbaʼe reko perfecto mbaretépe, oguerekóvo akã ha tete pyʼaguapy ha mbarete añete. Ojerére vaʼekue Edén mimbipa reheve, ha ára ha ára oikove joajúpe yvagagua tekove ndive. Ndahaʼéi upéicha Jesús rehe, haʼe oike ramo guare desiértope oñorairõ hag̃ua Satanás ndive. Irundy sua áño pukukue, yvypóra ñemoñare ikangyve ohóvo vaʼekue hete rehe, iñakã rehe, ha teko porãme; ha Cristo ogueraha hiʼári yvypóra oñembyaíva rekove kangy. Péicha añoite ikatu vaʼekue oipesa yvypórape pe ijapỹvéva iguejy ha ñemotĩ pypukúgui.”
“Heta he’i ndaikatúi hague Cristo oñemoĩ hag̃ua tentasión ogana hag̃ua hese. Upéicharamo, ndaikatúi kuri oñemoĩ Adán rendápe; ndaikatúi kuri ohupyty pe jehovasa Adán ndohupytyiva’ekue. Ñandéve ñane ñorairõ ojeipy’apyvéva Cristo oguerekova’ekuégui mba’éichapa oimérõ, upéicharamo Ha’e ndaikatumo’ãi ñanepytyvõ. Ha katu ñande Salvador oguereko yvypóra rekotee, opa umi ikangy hag̃ua ndive. Oguereko kuimba’e rekotee, pe tentasiónme ikatu hag̃uáicha oñeme’ẽ. Ndajajapói mba’eve ogueropu’akava’erãva Ha’e ndoguerohasáiva’ekue.”
“Cristo reheve, oikoite kuéra marangatu Édengui, juruhe’ẽme oĩva’ekue pe tentación tuichavéva peteĩha pyenda. Upe tendaite oñepyrũ haguépe ñehundi, upépe avei ñañepyrũ va’erã ñande repyrũ jevy rembiapo. Adán ho’a haguéicha juruhe’ẽ rupi, upéicha Cristo juruhe’ẽ ñemboyképe ipu’aka va’erã. ‘Ha ohasávo ayuno cuarenta ára ha cuarenta pyhare, upéi imarã. Ha oñemboja rire hendápe pe tentador, he’i chupe: Nde Tupã Ra’y ramo, ere ko’ã ita toiko mbujape. Ha Ha’e ombohovái ha he’i: Ojehai: Yvypóra ndovéi oikovéi mbujape año rehe, ha katu opa ñe’ẽ osẽva Tupã jurúgui rehe.’”
“Adán guive Cristo peve, jejopy’ỹ rehegua ombohetave raka’e tembi’u reipotaha ha tembiapoukapy vai kuéra mbarete, ha ipahápe oguereko hag̃uáicha haimete opa’ỹva ñesãmbyhy. Upévare yvypóra kuéra oñemongy’a ha hasy, ha ijehegui ndaikatúi raka’e ipu’aka hikuái. Yvypóra rehehápe, Cristo ipu’aka ohasa hag̃ua pe jeha’ã vaietéva. Ñande rehehápe Ha’e ohechauka raka’e jejoko hag̃ua ijehegui imbaretevéva vare’a térã ñemano-gui. Ha ko’ẽrõ pe tenonderãite ipu’akápe oike avei ambue mba’e ojejapóva opa ñane ñorairõme pytũmbýpe imbaretéva ndive.” The Desire of Ages, 117.