Pe versíkulo peteĩme, kapítulo diezpe, ñañemomarandu hague kóva oikoha Ciro arýpe mbohapyhápe; ha kapítulo peteĩme, katu, ñañemomarandu Daniel oikove térã opyta hague pe ary peteĩha Ciropegua peve.
Ha Daniel katu oñemboguata pe mburuvicha guasu Ciro arýpe peteĩha peve. Daniel 1:21.
Mokõi áño pukukue Ciro omoĩ vaʼekue ijojahaʼỹ hag̃uáicha ijehe Dario Medo ndive mburuvicha guasu ramo; upévare pe áño haʼe vaʼekue chupe g̃uarã mbohapyha, ha upéicharõ jepe avei haʼe vaʼekue iñepyrũha áño.
Mávapa Ciro, Persia ruvicha, mbohapyha áñope ojehechauka peteĩ mba’e Daniel-pe, hérava Beltesasar; ha pe mba’e añetegua vaekue, péro pe ára oñemoĩmava ipuku; ha’e oñentende pe mba’ére, ha oguereko entendimiento pe visión rehe. Daniel 10:1.
Maranduhápe Ciro ojeike Daniel rembihecha peteĩha ha ipahápe. Daniel kapítulo peteĩ, ojehechauka haguéicha ymaite guive umi kuatiañe’ẽ mboyveguápe, ohechauka pe ánhel peteĩha oĩva Apocalipsis kapítulo catorcepe. Upe ánhel peteĩha ojekuaaukávo maranduhápe, oguereko opaite umi techaukaha maranduhapegua oĩva mokõi ambue ánhel reheve Apocalipsis catorcepegua. Umi mbohapy tape pe evangelio opa ára guarã rehegua, ojehechaukáva pe ánhel peteĩhápe, ha’e: “pekyhyje Tupãgui”, “pemomba’e guasu chupe”, “pe ára oúva iporã hag̃ua ñembojovake ha’e ñaguahẽma”.
Daniel ha umi mbohapy kuimba’e imarangatúva “okyhyjégui Tupãgui”, oiporavo hikuái omboyke hag̃ua Babilonia rembi’u, ha opyta hag̃ua ka’avo rembi’u añónte rehe. Pe jehechaukaha oúva upéipe, Daniel ha umi mbohapy kuimba’e imarangatúva “omomba’eguasu Tupãme” hesãi porãva jehechaukápe, umi ho’úva Babilonia rembi’u ndive oñemoĩvo joavyhápe. Mbohapy áño rire, oguahẽ pe “aravo huísio rehegua”, Nabucodonosor ohechaukávo chupekuéra ha ojuhúvo iñaranduveha hikuái opaite aranduha Babiloniagua ári, pa ary hag̃ua.
Umi mbohapy pe marandu porã opa'ỹva rehegua oñemboguapy avei Daniel rembiapokue pahaite kapítulope, peteĩ proceso ramo, upépe pe arandu okakuaáva omopotĩ, omorotĩ ha oha'ã umi ojejapo hag̃ua hendápe pe tesape ojepe'áva ára pahápe. Daniel rembiapokue peteĩha kapítulope, ha avei ipahaitepe, ojehechauka umi mbohapy paso pe ánhel peteĩha rehegua, oguerekóva ipype umi mbohapy ánhel. Pórke pe peteĩha kapítulo ha'e pe marandu porã opa'ỹva pe ánhel peteĩha rehegua, upévare Daniel rembiapokue mokõiha kapítulo orrepresenta pe ánhel mokõiha Apocalipsis 14-pe guare, upépe oñemboguapy pe ta'anga mymba ñarõgua térã Cristo ta'anga rehegua prueba, ojehechauka haguéicha pe mokõiha prueba-pe umi mbohapy paso peteĩha kapítulope.
Pórke Daniel peteĩha ha mokõiha kapítulo ohechauka Apocalipsis catorce pegua peteĩha ha mokõiha ánhelpe, mbohapyha kapítulo ha pe prueba ojejapóva Dura Ñúme ohechauka mbohapyha ánhel rembiayhu, iñehenduka reheve ani hag̃ua oñemoneĩ mymba vai marandu. Daniel peteĩha kapítulope oñemombe’u Ciro peteĩha ary, ha Daniel pa kapítulope, ha’éva Daniel paha visión, Ciro ojehechauka mbohapyha ary reheve; upéicharõ jepe jaikuaa pe mbohapyha ary ha’eha ipehẽngue peteĩha ary, Daniel oikove hag̃uante Ciro peteĩha ary peve.
Upévare Ciro ha’e peteĩ símbolo peteĩ arýpe guarã oguerekóva mbohapy ary. Ha’e peteĩ símbolo pe marandu ángel peteĩha rehegua. Ciro araka’e peteĩha oñemombe’u Daniel visión peteĩha ñe’ẽ paha-pe, ha upéi jey visión paha Daniel rehegua ñe’ẽ peteĩha-pe. Tuicha mba’e ñañangareko hag̃ua Ciro simbolismo profético rehe, ha ñepyrũrã jahesa’ỹijo hína ha’eha pe marandu ángel peteĩha rehegua ñemyasãiha. Kóva ikatu ojehechakuaa profétikamente pe hecho rupive Daniel omombe’úgui iary mbohapyha iary peteĩha ramo; ha katu iñimportantevéva, ojehechauka pe decreto peteĩha ha’e omoherakuã va’ekue rupive.
Pe ñorairõ guare Gabriel mburuvichakuéra Pérsia pegua ndive capítulo diez-pe, upéva ojejapo kuri ogueraha hag̃ua Ciro-pe pe tenda peve omoañetévo ha omoherakuãvo peteĩha umi mbohapy decreto apytégui, upéva omeʼẽvaʼekue judío-kuérape tojevývo ha tomopuʼãjey hag̃ua Jerusalén ha pe témplo. Pe tercer decreto omoĩvaʼekue pe ñepyrũrã pe profesía mokõi mil trescientos ary pegua, opávaʼekue pe ángel mbohapyha og̃uahẽrõ guare 22 jasypa 1844-pe. Pe tercer decreto orrepresenta vaʼekue pe ángel mbohapyha, ha upévare pe peteĩha decreto Ciro omeʼẽvaʼekue orrepresenta pe ángel peteĩha og̃uahẽrõ guare ary 1798-pe. Ciro orrepresenta pe ángel peteĩha, ha ko mbaʼére, Daniel kuatiañeʼẽme i-ary peteĩha orrepresenta mbohapy ary.
Upévare Ciro ohechauka pe “ára paha”, ha’e va’ekue pe ánhel peteĩha (Ciro) og̃uahẽrõ guare ary 1798-pe, upérõ og̃uahẽ avei pe “ára paha” ha pe kuatiañe’ẽ Daniel rehegua ojeipe’a hag̃ua. Ojeguerovia pe téra Ciro ouha pe ñe’ẽ persa yma guaréva “Kūruš”-gui, he’iséva “kuarahy”, oñembojoajúva pe ñe’ẽ elamita “kursh” ndive, he’iséva “guapyha mburuvicha guasu rehegua”, ohechaukáva peteĩ joaju mburuvicha hag̃uéra térã mburuvicharenda ndive. Isaías avei oñe’ẽ ko’ã Ciro rekome’ẽ rehe.
Upéva he’i Círore rehe: Ha’e hína che ovecha rerekua, ha ojapopáta opa mba’e che rembipota; he’ívo jepe Jerusalénpe: Ndejejapóta; ha pe tupãópe: Ndepyenda oñemoĩta. Péicha he’i Ñandejára hekomimbipápe, Círope, ipo akatúa ajoko va’ekuépe, amoĩ hag̃ua tetãnguéra ipoguýpe; ha amboyúta mburuvichakuéra ku’á, aipe’a hag̃ua henondépe okẽ mokõive roguerypegua; ha umi okẽ ndojejokomo’ãi; aháta nde renondépe, ha ambopyahúta tape ikarẽva; ambyaíta pe kuarahy’ẽ okẽnguéra, ha aikytĩmbáta pe hierro rraja; ha ame’ẽta ndéve pytũmby mba’etaeta, ha umi mba’erepy ñemiháme oñeñongatúva, reikuaa hag̃uáicha che hague Ñandejára, upe nde renóiva nde rérape, hína Israel Jára. Jacob, che rembiguái, rehehápe, ha Israel, che poravopyre, rehehápe, rohenói voi nde rérape; romoĩ ndéve téra, jepe nde nereikuaái chéve. Che hína Ñandejára, ha ndaipóri ambue; ndaipóri Tupã che ykére; romombarete nde rete, jepe nde nereikuaái chéve; oikuaa hag̃uáicha kuarahy resẽ guive ha kuarahy reike gotyo peve ndaiporiha ambue che ykére. Che hína Ñandejára, ha ndaipóri ambue. Isaías 44:28–45:6.
Ciro oikuaauka Cristo-pe, ha’e niko pe Ñandejára “ojeporavopyre” ha oñembohéra Tupã “mymbakuéra rerekóhára”, pe omopu’ãva Jerusalén ha omoĩva pe templo pyenda. Ha’e hína pe oikeva umi okẽ oñembotypyre jepe ojepe’ávo rehe, Cristo-icha, ha’éva pe oipe’áva ha avave ndaikatúi omboty, ha ombotýva ha avave ndaikatúi oipe’a. Ha Ciro-pe oñeme’ẽ “pytũmby mba’erepy, ha kañymby guasu umi tenda ñemiguápe.” Ciro ombohovái heta techaukaha umi movimiento reformador rape rehe.
Ha’e omoha’ã ára paha, pe ánhel peteĩha oguahẽ jave, araka’e pe kuatiañe’ẽ Daniel rehegua ojeipe’a ha upérõ oñemboheta pe arandu osẽva “pytũmby mba’e hepykuegui ha tenda kañymby rehegua mba’e repy ñemíkava gui”. Umi “pytũmby mba’e hepykue ha tenda kañymby rehegua mba’e repy ñemíkava”, omoheñói pe “ipyenda” ojejapóva, ha pe “tupão”, oñemoĩva’erã. Cristo, Ciro omohechauka va’ekue ramo, ha’e Ñandejára “ojeporavóva”, Cristo oñeunhi haguéicha ivautísmope. Upévare Ciro ndaha’éi pe ánhel peteĩha oguahẽnteva, ha’e avei pe ánhel mokõiha omombaretéva pe ánhel peteĩhame oguejy jave, Espíritu Santo oguejy haguéicha Cristo oñeunhi jave. Ára 22 jasypa 1844-pe Cristo oipe’a pe okẽ térã “yke” pe Tenda Marangatúvape oike hag̃ua, peteĩ yke oñembotypýma va’ekue. Ciro avei omoha’ã pe ánhel mbohapyha oguahẽha.
Ciro ha’e pe ánhel peteĩha, ha pe ánhel peteĩha oreko opaite mba’e apoapy opaite mbohapy ánhelgui. Ciro ha’e pe ára paha 1798-pe, pe ánhel peteĩha oguahẽrõ guare. Ciro ohechauka 11 jasypoapy 1840, pe marandu pe ánhel peteĩhagua oñemombarete hague (ojehupi hag̃ua pype pokatu marangatu). Ha’e ohechauka pe tembiapo omoĩ hag̃ua umi ypykue, oñemboheko hag̃uáicha pe kuatia’ã 1843-gua jejapo rupive mayo de 1842-pe. Ha’e ohechauka pe templo ñemopu’ã, umi mokõi aty oñemboja’o haguére pe peteĩha ñembotavy guasúpe 19 jasyrundy 1844-pe, ha ha’e avei ohechauka pe mokoĩha ñemboja’o pe ñembotavy guasuitépe 22 jasypa 1844-pe.
Umi hito opaichagua reforma Millerita kuéra rehegua ojehechauka’akue Ciro rupive, ha upévare umi hito opaichagua avei ohechauka hína umi hito opaichagua oúva pe aty peteĩ ciento cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe movimiento Millerita mboyve oĩkuri umi techaukaha Cristo he’iva’ekue oĩtaha mboyve pe tembiasakue Millerita kuéra rehegua.
“Marandu porã ndaha’éi añoite oikuaaukáva mba’éichapa ha mba’erãpa Cristo ou hag̃ua, ha katu ohechauka avei techaukaha kuimba’e kuéra oikuaa hag̃ua araka’épa hi’aguĩma. Jesús he’i: ‘Oĩta techaukaha kuarahýpe, jasy rehe ha mbyjakuérape.’ Lucas 21:25. ‘Kuarahy iñypytũta, jasy ndohesapevéimo’ãi, ha mbyjakuéra yvágagui ho’áta, ha umi pu’aka oĩva yvágape oñemboryrýita. Upéi ohecháta Hijo del hombre ouha arai kuérape tuicha pu’aka ha mimbipa reheve.’ Marcos 13:24–26. Pe revelador péicha omombe’u peteĩha umi techaukaha ohenondétava pe jeju mokõiháme: ‘Oiko peteĩ yvyryrýi tuicha; ha kuarahy oñemopytũ peteĩ ao vosa hu’ũvaicha, ha jasy ojoguáma tuguy rehe.’ Apocalipsis 6:12.”
“Ko’ã techaukaha ojehecha raẽ siglo diecinueve jepe’a mboyve. Oñembotývo ko profesía, oiko, ary 1755-pe, pe yvyryrýi tuichavéva ha kyhyjevéva araka’eve oñehaĩva kuatiápe.” The Great Controversy, 304.
Umi techaukaha omoherakuãva Mokõiha Jeju oñepyrũ michĩmi mboyve 1798-gui, ary 1755-pe. Ary 1798 ha’e va’ekue ñemohu’ã Israel espiritual ñembiguáipe Babilonia espiritual-pe, upéva Hermana White ombo’e ojehechauka hague Israel literal ñembiguái literal Babilonia literal-pe rupive, ha upéva opa va’ekue setenta ary ñembiguái pahaitepe, Ciro oike jave umi okẽ ijurujáva rupi ha ojagarra Babilonia, ha ojuka Belsasar-pe.
“Ko árape pe Tupã iglesia isãsóma omohu’ã hag̃uáicha pe plan divino ogueru hag̃uáicha salvación peteĩ yvypóra ñemoñehundi hag̃uápe g̃uarã. Heta siglo aja Tupã tavaygua ohasa peteĩ jejokopyre ilibertad-kuérape. Ojeheja’ỹ va’ekue oñemombe’u hag̃ua evangelio ipotĩmbetépe, ha umi okyhyje’ỹva ombohovái hag̃ua yvypóra mandamiento-kuéra, umívape ojehupyty va’ekue pena ipohýivévante. Upévare, Ñandejára pe túva moral tuicháva oñeñotỹhápe opyta haimeteite nondaipórirõguáicha mba’eve. Tavayguakuéra ojepe’a chuguikuéra Tupã ñe’ẽ resape. Jejavy ha superstición pytũmby omongyhyje hag̃uáicha omboguepaite hag̃ua pe kuaa religión añeteguáre. Tupã iglesia ko yvy ári añetehápe oĩ va’ekue ñembyaty hag̃uápe ko pukukue persecución ndaiporiahuverekóivape, ojoguaháicha Israel ra’ykuéra ojejokóva Babilóniape pe yvyguy jeiko aja.” Prophets and Kings, 714.
Babylóniape guare setenta ary paha opávo ohechauka ypy 1798; ha oĩ vaʼekue techaukaha omotenondéva 1798-pe, omomarandúva Cristo jeju jey hiʼag̃uimbaitéma hague.
“Ciro ehérsito oguahẽvo Babilonia murálla renondépe, umi judíope guarã ha’e vaekue peteĩ señal ohechaukáva hi’aguĩmaha iñemosãsõ jejopy vaégui. Hetave peteĩ siglo Ciro heñói mboyve, Inspiración omombe’úma vaekue héra rupive, ha ojapouka vaekue peteĩ kuatiañe’ẽ hekopete omoĩva tembiapo añeteguáva ha’e ojapótava, ogueraha hag̃ua Babilonia táva oha’arõ’ỹre chupekuéra, ha ombosako’i hag̃ua tape umi ñemongakuaapy rehegua membykuéra jepe’a hag̃ua.” Profetas y Reyes, 551.
Ciro avei ohechaukaraka’e umi techaukaha ohenondéva ary 1798-pe. Umi tembiasakuaahára ndaikatupyrýi porã Dario ha Ciro ruvicha reko rehe, ha katu Tupã Ñe’ẽ hesakã porã. Mburuvichaguasu Medo-Persa ou va’ekue Babilonia Mburuvichaguasu rire, ha Medo-Persa ruvicha peteĩha va’ekue Dario, jepe Ciro, ha’éva itajýra memby, pe general ogueraha va’ekue Babilonia, pe pyhare Belshazar arete paha aja. Ciro ha Dario mokõivéva ohechaukaraka’e pe aravo opaha hag̃uáicha umi setenta ary jejopy hag̃ua, upéva orrepresentáva pe aravo paha ary 1798-pe, ha upéva avei ohechaukaraka’e pe aravo paha ary 1989-pe.
Moisés rembiasakuepe ára paha oñemarka vaekue Aarón ha Moisés heñoikue rehe, mbohapy ary ojoavyhápe. Upe tembiasakue ohechauka porãiterei Cristo rembiasakue; ha pe ára paha upéva rembiasakuepe oñemarka vaekue Juan heñoíre, ha seis jasy rire heñói iñermáno-ygua Jesús. Pe ára paha oguereko mokõi techaukaha, ha Darío ha Ciro mokõivéva omarka pe ñembyaty guive opa hag̃ua setenta ary pegua, upéva ohechaukáva pe ñembyaty guive opa hag̃uáicha mil doscientos sesenta ary pegua. Pe herida mortal mymba guasu papal rehegua ojejapóva 1798-pe, upe rire ambue áñope ou pe omanóva upe mymba guasu ári ojupíva ha hese oisãmbyhýva. Ary 1989-pe Reagan ha Bush peteĩha mokõivéva karai mburuvichakuéra vaekue.
Ciro ohechauka umi techaukaha omombe'úva pe ára paha og̃uahẽmbotaha, ha ohechauka avei pe ára paha. Ohechauka pe arandu oñembohetavéva, ha pe marandu peteĩha oñembareteha peteĩ ánhel oguejývo, ha ohechauka pe tembiapo upérõ oñepyrũ jeyva omoĩ hag̃ua umi pyenda, pe tembiapo oñemopuʼã hag̃ua pe Templo, ha pe mbohapyha ánhel og̃uahẽha pe Ñeʼẽrerahaha Ñeʼẽmeʼẽgui sapyʼaitépe ou jave Itémplope.
Ciro, mburuvicha guasu Pérsiapegua, mbohapyha áñope ojehechauka peteĩ mba'e Daniel-pe, hérava Beltesasar; ha upe mba'e añete va'ekue, péro pe ára oñemoĩmava ipuku; ha'e oikuaa upe mba'e, ha oguereko arandu pe visión rehegua. Umi árape che Daniel aime va'ekue ñembyasýpe mbohapy semána pukukue. Ndakarúi mbujape he'ẽ porã, ni so'o térã vino ndoguahéi che jurúpe, ni ndajepohýi mba'eveichavérõ, oikóvo peve mbohapy semána pukukue. Ha peteĩha jasy árape, irundy ha mokõiha árape, aime jave pe ysyry guasu ypýpe, héra Hiddekel. Daniel 10:1–4.
Ciro ha Belsasar ra’anga ombohechauka peteĩ tembiasakue profético específico umi ára pahápe. Belsasar ra’anga ñanemomarandu umi tavayguakuéra ojehechaukávare ha’eha umi cien cuarenta y cuatro mil, ha’éva pe generación paha tavayguakuéra pactopegua rehegua. Ha’ekuéra oñemoĩ pe tembiasakue profético ojehechaukávape Círope, upéva orrepresentáva pe tembiasakue ohasava’ekue 1798 mboyve, ha 1989, ha septiembre 11, 2001 mboyve, Ciro niko orrepresenta opa umi hito profético. Ha’e avei orrepresenta pe desengaño julio 18, 2020-pe guare, ha jepe pe léi domingo pya’e ou hag̃uáva Estados Unidos-pe. Pe llave ojekuaa hag̃uáicha moõpa oñemoĩ proféticamente Daniel visión paha, ojekuaa Daniel oikuaáva rupive.
Pe peteĩme Daniel (Beltesasar) oguereko ñentendeporã mokõivéva rehegua, pe “mba’e” ha avei pe “visión” rehegua. Pe “mba’e” ha’e pe ñe’ẽ hebreo “dabar”, he’iséva “ñe’ẽ”, ha Gabriel oipuru hag̃ua hag̃ua ohechauka hag̃ua pe visión “chazon” rehegua umi mokõi mil quinientos veinte ary (“siete tiempos”) rehegua. Pe “visión” pe peteĩ jeyva gotyo, Daniel ontendéva, ha’e pe visión “mareh” umi dos mil trescientos ary rehegua. Tupã tavaygua pacto rehegua ára pahápegua nontendéi kuri pe “siete tiempos” pe ára paha jave ary 1989-pe. Ha’ekuéra nontendéi kuri pe “siete tiempos” rehegua ndaha’éi pe 11 de septiembre de 2001 rire peve; upévare Daniel oĩva’erã pe movimiento profético de reforma tiémpope, ojehechaukáva Ciro rupive pe 11 de septiembre de 2001 rire, Daniel, ohechaukáva pe movimiento profético paha, ontendégui mokõivéva pe “mba’e” ha pe “visión”.
Daniel ojehechauka oĩha peteĩ araka’eve mbohapy arapokõindy pukukue py’arope. “Umi ára” py’arohápe Daniel ontende pe “mba’e”, ha avei oreko entendimiento pe “visión” rehe. Pe añetegua ojehechaukáva pe “mba’e” rupive oñemombe’u Daniel-pe umi ára py’arohápe. Tupã tavayguakuéra ojehechauka “oñembyasy” ramo umi línea de reforma-pe, pe Midnight Cry mboyve. Pe ñembyasy ojehechauka Marta ha María oñembyasýramo Lázaro rehe, pe Triumphal Entry mboyveite. Upéva ojehechauka pe ikangy ha py’a kangy rupi pe peteĩha desengaño rire historia millerita-pe, Jeremías omombe’uháicha.
Nde ñe’ẽ ojuhu, ha che ha’u umíva; ha nde ñe’ẽ oiko chéve guarã che py’a vy’a ha che korasõ rory: nde réra rupive niko che héra, ore Jára Tupã de los ejércitos. Ndacheguapyri umi opuka ha ñembohory aty ndive, ni avy’ái; che añemboguapy cheaño nde po rupi: nde niko remyenyhẽ chehegui pochy reheve. Mba’ére piko che mba’asy opyta tapiaite, ha che jaga ndojekuerái, ndohesapeséiva? Nde piko reiko hag̃ua chéve peteĩ japu hag̃uáicha, ha ykuéra opa hag̃uáicha? Jeremías 15:16–18.
Jeremías ndovyʼái, haʼetéicha ojapo vaʼekue Sodoma ha Egipto tavayguakuéra Apocalipsis capítulo once-pe, mokõi testígo mano rehe. “Ndovyʼái” heʼise ñembyasy. Beltesasar rembiasy ohechauka pe ñembyasy ojoajúva mokõi testígo mano rehe. Arange 18 jasypokõi, 2020-pe, ha 3 jasypateĩ, 2020-pe, pe añeteguáva protestante hatĩ ha yvy mymba guasu hatĩ republicana mokõi testígo ojejuka Sodoma ha Egipto kállere, upépe avei ñande Ruvicha ojecrusifika hague. Ñande Ruvicha ojecrusifika ramo guare, hemimboʼekuéra oñepyrũ ombyasy. Umi mokõi testígo ojehechauka Apocalipsis capítulo once-pe, Moisés ha Elías ramo.
Oĩ cinco ñe’ẽñemi Cristo rehegua Miguel ramo Escritúrape, mbohapy Daniel lívrope, peteĩ Judas lívrope ha ambue Apocalípsis lívrope. Pe kapítulo diezpe, ko’ág̃a ñahesa’ỹijohápe, oñeñe’ẽ Miguel rehe mokõi jey, umi versíkulo trece ha veintiunope, ha upéi jey kapítulo docepe, versíkulo peteĩme. Ojehechauka chupe Apocalípsis doce, versíkulo sietépe. Judaspe, Miguel ojehechauka Moisés omoingove jeyhague ramo, ha’éva Apocalípsis kapítulo oncepe peteĩva umi testígo omanóva tape mbytépe.
Upévare aikuaauka jevyse peẽme, peikuaámarõ jepe ko mba’e, Ñandejára, oipe’árõ guare tavayguakuérape Egipto retãgui, upe rire ohundi umi ndogueroviáiva’ekue. Ha umi ánhelkuéra noñangarekóiva’ekue hikuái ijojaha’ỹva peteĩha rekóre, ha ohejáva’ekue hikuái ijeikoha tee, ha’e oguereko chupekuéra ñapytĩ apyre’ỹme pytũ guýpe ára guasu juicio peve. Péicha avei Sodoma ha Gomorra, ha umi táva oĩva ijere rehegua, upéicha avei oñeme’ẽva’ekue tekovai poravokuépe, ha oho va’ekue so’o ambuéva rapykuéri, oñemoĩ techapyrãramo, ohasa asyvo tata opa’ỹva ñembyasy rehe. Upéicha avei ko’ã soñador ky’akuéra omongy’a so’ópe, omboyke mburuvicharã, ha oñe’ẽvai yvateguakuéra rehe. Upéicharõ jepe Miguel arcángel, oñorairõ jave Aña ndive ha oñe’ẽjoja Moisés rete rehe, ndojepy’amongetéi kuri ogueru hag̃ua hese ñe’ẽvai ñemoĩ, síno he’i: Ñandejára tanembojovake ndeve. Judas 5–9.
Judas kuatiañe’ẽme, Sodoma ha Egipto mokõivéva rehegua contexto-pe, upéva ohechaukáva pe táva guasu Moisés ha Elías ojejukaha Apocalipsis capítulo once-pe; Cristo, Miguel rupive oñerepresentáva, omoingove jey Moisés rete. Moisés ha Elías omanómava’ekue mbohapy ára ha mbyte simbólico pukukue jave Apocalipsis capítulo once-pe, ha Beltesasar rehe oñembyasyha ára opa Miguel oguejy hag̃ua yvágagui. Peteĩ línea ári ambue línea, Daniel capítulo diez versículo peteĩ guive irundy peve, ojehechauka pe ñembyasy periodo opa hag̃ua umi mokõi testígo oñemoingove jey vove Miguel rupive.
Romoĩta ko estudio pe artíkulo oúvape.
“Pe Túva oiporavo Moisés ha Elíaspe hag̃ua hemimbou Cristo rendápe, ha omomba'eguasu hag̃ua chupe Yvágagui ouva tesape reheve, ha oñomongeta hag̃ua hendive iñembyasýta rehegua ou va'erã, pórke ha'ekuéra oiko va'ekue ko yvy ári kuimba'éicha; ohasa va'ekue yvypóra rembiasy ha jehasa asy, ha ikatu va'ekue oñemoirũ py'aite Jesús jehasa'asy rehe, hekovekuépe ko yvy ári. Elías, maranduhára ramo Israel-pe, ohechauka va'ekue Cristope, ha hembiapo va'ekue, peteĩ medida peve, ojoguáva pe Salvador rembíapope. Ha Moisés, Israel ruvicha ramo, oñemoĩ va'ekue Cristo rendaguépe, oñemongeta hendive ha omoirũ he'íva; upévare, ko'ã mokõi, opa umi aty guasúgui oñembyaty va'ekue Tupã guapyha guasu jerére, ha'e va'ekue umi oñekotevẽvéva oservi hag̃ua Tupã Ra'ýpe.
“Oiméramo Moisés ipochyetereígui umi Israel ra’ykuéra ndogueroviái haguére, ombota pe ita ipochy reheve ha ome’ẽ chupekuéra pe y ojeruréva, ogueraha ijehe pe gloria; iñapytu’ũ niko ojepy’apyeterei Israel rembiapo aguyjev’ỹ ha heko vai rehe, upévare ndohechaukái hag̃ua Tupãme ñemomba’e ha ndombotuichái hag̃ua héra, ojapóramo guare pe tembiapo Ha’e oheja va’ekue chupe ojapo hag̃ua. Pe Ipu’akapavéva rembiaporã niko va’ekue py’ỹi ogueraha umi Israel ra’ykuérape tekotevẽ hasýva rendápe, ha upéi, ijeporeka guasúpe, osalva chupekuéra ipu’aka rupive, ikatu hag̃uáicha ha’ekuéra ohechakuaa hesekuéra oñangarekoha ijojaha’ỹva, ha omomba’eguasu hag̃ua héra. Ha Moisés, ome’ẽvo tenda ikorasõ remimbota reheguápe, omomba’eguasu hag̃ua ijehe pe terakuã Tupãme añónte oñeme’ẽva’erã, ho’a Satanás poguýpe, ha oñembotove chupe oike hag̃ua pe yvy oñeprometéva. Moisés opytárire mbarete hag̃ua, Ñandejára ogueraháta kuri chupe pe yvy oñeprometéva peve, ha upéi ojupi haguã yvágape omoambuévo chupe omano’ỹre.”
“Upéicha, Moisés ohasa vaʼekue mano rupi, ha Tupã Raʼy oguejy Yvágagui ha omoingove jey chupe hete ndohecháiramo guare gueteri tekovai. Satanás, añetehápe, oñorairõ vaʼekue Miguel ndive Moisés rete rehe, ha ojerure vaʼekue upéva haʼeha ijeheguiete iporãva rembiʼu; upéicharõ jepe, ndaikatúi ipuʼaka Tupã Raʼy rehe, ha Moisés, peteĩ tete oñemoingove jeýva ha oñemombaʼeguasúvandi, ojegueraha Yvága róga guasúpe, ha koʼág̃a oiko vaʼekue umi mokõi oñemombaʼeguasuvévagui peteĩ, Túva omoĩ vaʼekue tembiaporãme ohaʼarõ hag̃ua Itaʼýrape.”
“Oheja hag̃ua oképe upéichaite ojejopy hag̃ua, umi temimbo’e operde vaʼekue pe ñomongeta umi maranduha Yvagagua ha pe Redentor ombojegua vaʼekue apytépe. Péro, oikovévo sapyʼa pe oke pypukúgui, ha ohechávo pe visión ijyvatevéva oĩva henondépe, henyhẽ hikuái vyʼapavẽ ha kyhyje marangatu reheve. Ojesarekóvo hikuái Iporãitevaʼekue, imbohoryrendýva ha omimbi vaʼekue ijarayhúva Maestro rehe, tekotevẽ chupekuéra omoʼã hag̃ua hesakuéra ipo reheve, ndaikatúigui ambue hendáicha ogueropuʼaka pe glória ndaikatúiva oñemombeʼu oñemondeháicha hete rehe, ha osẽva chugui tesape rendy kuarahy reheguaicha. Sapyʼami hag̃ua, umi temimboʼe ohecha Ñandejára ombojegua ha ojeguerohory hag̃ua henondépekuéra, ha oñemombaʼe hag̃ua umi tekove rendýva reheve oikuaáva hikuái haʼeha umi Ñandejára rembiporavopyre.” The Spirit of Prophecy, volumen 2, 329, 330.