Kapítulo diez-pe, Daniel ojeapy mbohapy jey, ha umi mbohapy jeapýpe oñembojoja umi mbohapy jey Daniel voi ohasa hag̃ua pe “mareh”, visión. Pe peteĩha ha pahápe ojehechauka vaʼekue Gabriel, pe mensahéro Revelación Jesucristo rehegua. Gabriel hína pe ogueraha pe marandu Cristo-gui, Túva omeʼẽ vaʼekue chupe, ha ogueraha pe profétape, pe omondo hag̃ua umi iglésiakuérape.
Ha che aikuaaukáta ndéve upe ojehaíva pe Ñandejára Ñe’ẽ añeteguápe; ha ndaipóri avave oĩva che ykére ko’ã mba’épe, ndaha’éiramo Miguel, pene mburuvicha. Daniel 10:21.
Gabriel oikuaa ha’eha peteĩ tekove ojejapopyre, ha upévare hekopete oikuaauka vaʼekue Juánpe ani hag̃ua omombaʼe chupe Apocalipsispe.
Ha che'a ipy rendápe amomba'eguasu hag̃ua chupe. Ha ha'e he'i chéve: Ani rejapo upéva: che niko nde irũ tembiguái, ha nde joyke'y kuéra apytégua, umi oguerekóva Jesús remimombe'u; emomba'eguasu Tupãme: Jesús remimombe'u niko marandu hag̃ua espíritu. Apocalipsis 19:10.
Upévare, pe oikuaaséva maranduhai rehe oñentendevaʼerã mbaʼérepa Gabriel ohechauka ndaiporiha avave ijári oñembojoajúvo upe “oñehaíva kuatiañeʼẽ añetegua” rehe; upéva oguereko peteĩ propósito profético específico. Ohechaukávo pe añetegua Cristo añoite oikuaaha hag̃ua hag̃ua hag̃ua umi Escritura iporãvéva chugui, haʼe ohechauka Cristo-pe “Miguel pene mburuvicha” ramo. Péro Miguel ndahaʼéi peteĩ mburuvicha añónte; haʼe hína pe arcángel.
Ha Miguel arcángel katu, oikóramo oñorairõ hag̃ua aníndiáre ha oñeʼẽjoavy Moisés rete rehe, ndopyʼaguasúi ogueru hag̃ua hese ñeʼẽvai ñembojovake, síno heʼi: Ñandejára toñembopochy nde rehe. Judas 7.
Upévare, umi mbohapy jepokói ha’e jepokói angélikova, ha umi mbohapy jey Daniel ohasa jave pe “mareh”, visión, upéva angéliko. Mbohapyha jey Daniel oñepoko jave hese, upéva ikatu hag̃uáicha oñemombarete, pórke mboyve, mokõiha jepokóipe, ha’e okañy imbarete.
Upéi ou ou jevy ha chemoko peteĩ kuimba’e joguahaicha ojehecháva, ha chemombarete, ha he’i: Nde kuimba’e ojehayhuetereíva, ani rekyhyje; py’aguapy toĩ ndéve; nde mbarete, heẽ, nde mbarete. Ha oñe’ẽ rire che ndive, che añemombarete, ha ha’e: Toñe’ẽ che ruvicha; nde niko chemombarete. Upérõ he’i: Reikuaa piko mba’érepa aju ne rendápe? Ha ko’ágã aha jeýta añorairõ hag̃ua Persia ruvicha ndive; ha asẽvo, péina, Grecia ruvicha outa. Daniel 10:18–20.
Gabriel omomandu’a Daniel-pe ouju hague “ombokuaa hag̃ua” chupe “mba’épa ojehútava nde retãygua kuérape umi ára pahápe”, oporandúvo Daniel-pe “reikuaápa mba’érepa aju nde rendápe?” Oñemohendáva hekopete umi mba’e ha’e ombo’éva’ekue Daniel-pe umi ára paháre, Gabriel upéi he’i ojevy jeýtaha “oñorairõ hag̃ua Persia ruvicha ndive: ha asẽ rire, péina Grecia ruvicha oúta.” Upéi oñepyrũ pe marandu profético capítulo once pegua, omombe’úva mba’épa ojehúta umi cien cuarenta y cuatro mil-pe umi ára pahápe. Pe marandu profético oñemoĩ ñorairõ rehegua contexto-pe “Persia ruvicha” ndive ha “Grecia ruvicha” ndive.
Pe tembiasakue añeteguáva Ciro el Grande ha Alejandro el Grande apytépe ohasákuri mokõi sua ary ári. Péro pe yvyryrýi guasu Apocalipsis capítulo once-pe guápe, umi movimiento paha pya’eterei, ha pya’evoi pe poteĩha rréino oñemomba’eguasu rire pe mburuvicha yvate gua japu reheve, upéi pe pokõiha rréino, umi diez mburuvicha, Grecia ohechauka ramo, pya’evoi oñemoĩ peteĩ ñe’ẽme ome’ẽ hag̃ua irreino mymbaguasúpe.
Peteĩ nivel-pe, “mareh” visión ojepuru siete jey Daniel capítulo diez-pe. Ñahesa’ỹijo kuri irundy umi siete jeygui, ha jahechakuaa pe ñe’ẽpy peteĩha he’iseha Daniel oikuaauka hague, Ciro áño mbohapyha mboyve, Daniel ontende hague pe visión. Umi mbohapy ñe’ẽjoaju oúvape, umi mbohapy poko káda visión-pe ohechauka Daniel jehasa, ha’e opáyvo pe ñembyasy peteĩha mokõiha aravo peteĩha día mokõiha rire. Iñepáy jevy, peteĩ avivamiento rehegua, oñemohenda pe evangelio opa’ỹva rembiapo mbohapy jeku’ére, ha umi mbohapy jeku’e oñerrepresenta ángel-kuérape; jepémo jeku’e papapy mokõiha ha’e Miguel arcángel, ha’éva pe omoingove jevy va’ekue Moiséspe omanóva apytégui, ha ogueraha chupe yvágape.
Ambue mbohapy jey ñe’ẽ “visión” oĩhápe capítulo diez-pe, ndaha’éi “mareh”, ha’e “marah”. “Marah” ha’e “mareh” kuña rehegua. He’ise peteĩ visión, ha ñemoheñóiháicha peteĩ “espejo” térã “looking-glass”. Iñekytĩha iñe’ẽtekuaa rehegua ha’e oñeikotevẽha ojehechakuaa “causativa”ha. Ha’e hína pe visión “la apariencia” rehegua, hákatu iñambue género-pe, upévare ohechauka peteĩ marandu profético ambue. He’iháicha pe ñe’ẽtekuaa, “espejo” ohechauka umi ohecháva pe visión ohechaha peteĩichagua jehechaukaha. Kóva hína pe elemento pe ñe’ẽme ha’éva “causativa”. Pe ñe’ẽtekuaa peteĩ ñe’ẽ causativa rehegua, “marah” contexto-pe, ipypukueterei.
Pe ñe’ẽ “causative” ojoaju mba’e omoñepyrũva térã mba’e ojapóva oiko hag̃ua peteĩ mba’e. Ñe’ẽkuaaty rehegua, ko’ýte verbo rembiapópe, pe forma causativa ha’e peteĩ construcción gramatical ohechaukáva verbo sujeto ojapoha ambue tapicha térã mba’e ojapo hag̃ua pe tembiapo pe verbo omombe’úva. Techapyrãrã, inglés-pe, pe verbo “to read” oikóvo causativo ja’éramo “to make someone read”. Ko’ápe, pe sujeto ojapo ambue tapicha ojapo hag̃ua pe tembiapo jehecha hag̃ua.
Pe forma causativa ohechauka pe sujeto ha’eha hína responsable ogueru hag̃ua oiko hag̃ua pe tembiapo he’íva pe verbo. “Causativa” oñe’ẽ mba’éichapa peteĩ tembiapo térã oikóva ojeguerojera hag̃ua oiko. Umi mbohapy jey Daniel oipurúva pe ñe’ẽ hebreo “marah”, pe visión ojehecháva omoambue pe ohechávape toiko hag̃ua pe ta’anga ojepysóva hese.
Ha ára mokõipa irundyha ára jasy peteĩha-pe, aime aja ysyry guasu rembe’ýpe, ha’éva Hidékel; upéi amopu’ã che resa ha ama’ẽ, ha péina oĩ peteĩ kuimba’e ao líno-gui rehegua ijao reheve, ha ikupykuéra jerére oñekuave’ẽ hag̃ua óro porãite Ofaz-gua reheve. Irete avei ha’ete berílo, hova katu pe ñembojogua (mareh) ára resa overáva rehegua, hesa-kuéra katu tata rendyicha, ijyva ha ipykuéra katu ha’ete brónse ipytĩmbyre mba’e, ha iñe’ẽnguéra pu katu ha’ete heta tavayguakuéra ñe’ẽpu. Ha che Daniel añoite ahecha pe visión (marah); umi kuimba’e oĩva chendive ndohéi pe visión (marah); upéicharõ peteĩ ryryi guasu oguejy hi’árikuéra, ha okañy oñemi hag̃ua. Upévare apyta cheaño, ha ahecha ko visión guasu (marah), ha ndaipóri véima mbarete chepype; che porãgue niko ojere chepype ivaíva hag̃uáicha, ha ndarekói véima mbarete. Upéicharõ jepe ahendu iñe’ẽnguéra pu; ha ahendu rire iñe’ẽnguéra pu, upérõ aime peteĩ oke pypukúpe che rova ári, ha che rova ojere yvýre. Daniel 10:4–9.
Mokõipa umi mokõi pa peteĩ ára ñembyasy paha gotyo, umi ára pahápe ojoja hag̃ua umi mbohapy ha mbyte ára rehe umi mokõi testígo omanohápe tapépe, Daniel oñemboguata hag̃uáicha sapy’aitépe ohecha Cristo jehechapyrã, ha Hembijehecha hína “aravera (mareh) jehechapyrãicha”. Upe mba’e oikóva, umi mbohapy ha mbyte ára paha gotyo Apocalipsis capítulo once-pe, ogueru peteĩ ñemboja’o, “umi kuimba’e oĩva’ekue” Daniel ndive oñemboguata hag̃uáicha “ndohechái pe visión (marah)”; upéicharõ jepe, “tuicha ryryi ou hi’ári kuéra, upévare okañy oñemokañy hag̃uáicha. Upévare” Daniel “opyta hag̃uáicha ha’eño,” ha “umi kuimba’e oĩva’ekue che ndive [oñemboguata hag̃uáicha] ndohechái pe visión (marah); ha tuicha ryryi ou hi’ári kuéra, upévare okañy oñemokañy hag̃uáicha”.
Pe visión Daniel ohechava’ekue ha’eño oĩ aja, ha’e pe visión kuña rehegua, omoñepyrũva mba’e, omoambuéva Danielpe pe visión ra’angápe. Pe ñemoambue ojejapo Daniel mbarete yvypóra rehegua oñemboyke rupi, ha iporãiteha oñemoambue rupi mba’e vai ha marãme.
Pe so’oete voi pype pe ánga oikoha ha omba’apoha rupive ha’e Ñandejárava. Ndarekói derecho ñañembotavy hag̃ua mba’eveichagua hendáre ko maquinaria oikovévagui. Opaite pehẽngue ko organismo oikovéva rehegua ha’e Ñandejárava. Ñane mbo’epy ñane propio organismo físico rehegua ohechauka va’erã ñandéve opaite miembro oservi va’erãha Tupãme, peteĩ tembiporu tekopotĩ rehegua ramo.
“Avavépe ndaha’éi Tupã añoite ikatúva ombo’yvy pe kuimba’e py’a jejapoha. Ndaikatúi ñañesalva ñandejehegui. Ndaikatúi ñañemoheñói jey ñandejehegui. Yvágape, pe huísiopegua kotykuérape, ndaipóri vaʼerã purahéi oñepurahéiva he’íva: Chéve, che ahayhúva chejehe, ha chejohéiva chejehe, chejoguáva chejehe, chéve toñeme’ẽ tekove mimbipa ha terakuã, jehovasa ha ñemomba’e guasu. Ha kóva hína pe purahéi oñepurahéiva heta ko yvy ape ári. Haʼekuéra ndoikuaái mba’épa he’ise ñande pyʼa mirĩ ha ñemomichĩ; ha ndahaʼéi voi hikuái oikuaase hag̃ua upéva, ikatúramo ojehekýi chugui. Opaite pe evanhélio oike Cristo-gui ñañemoarandu hag̃uápe, iñemboriahu pyʼaguasu ha iñemomichĩ.”
“Mba’épa pe jehechauka jerovia rupive? Ha’e hína Tupã rembiapo omboguejývo yvytĩme yvypóra mborayhuete, ha ojapóvo yvypórape g̃uarã upe mba’e ndaikatúiva ha’e voi ojapo ijehegui.” Testimonies to Ministers, 456.
Pe jehupyty jerovia rehegua ha’e Tupã rembiapo omoĩ hag̃ua yvypóra ñemomba’eguasu yvýpe. Pe visión umi kuimba’e oĩva’ekue Daniel ndive okañy hag̃ua hese, ha’e pe visión femenino “causativo” Cristo jechauka rehegua; ha upe rireite, Daniel tekojoja ijeheguíva oñemoĩ yvýpe, mbohapy poko angelical oñemoĩ hese, ha ipahápe ome’ẽ chupe mbarete ogueraha hag̃ua pe marandu.
Áño 1888-pe, pe ánhel ipokatúva oguejy pe marandu reheve pe ñembojera jerovia rupi rehegua, ojehechaukaháicha umi anciano Jones ha Waggoner rupive. Upeichaguaite pe ánhel oguejy jey 11 jasyporundy 2001-pe, pe marandu añetéva reheve pe ñembojera jerovia rupi rehegua. Upéva omoñepyrũ pe ñemokyre’ỹ umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Oñemohu’ãvo pe ñemokyre’ỹ umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, pe marandu iñepyrũmegua oñeha’arõ jey, Jesús akóinte ohechaukágui peteĩ mba’e paha, upe mba’e iñepyrũ reheve.
11 jasypoapy 1840-pe, upe ángel voi oguejy ha oñepyrũ umi mbohapy jepytaso ojejapóva’ekue 1840 guive 1844 peve. Umi mbohapy jepytaso oñepyrũ kuri pe primer ángel oñembarete haguére 11 jasypoapy 1840-pe, pe mokõiha ángel oguahẽrõ guare 19 jasyrundy 1844-pe, ha pe mbohapyha ángel oguahẽrõ guare 22 jasypa 1844-pe. Upe tembiasakue ohechauka raẽ kuri pe primer oúva umi mbohapy ángel apytégui oguejyha 11 jasyporundy 2001-pe, upéi oúva pe mokõiha ángel pe ñembyasy guasu 18 jasypokõi 2020-pe, ha upéva oñemohu’ãta pe mbohapyha ángel oguahẽ vove pe léi domingo oguahẽ hag̃uápe.
Upe historia pahápe, Miguel oguejy jey vove omoingove jevývo Moisés ha Elíaspe, umi mbohapy ára ha mbyte omanóva rire tape rupi, ojehechaukaháicha Apocalipsis capítulo once-pe, ha avei ojehechaukaháicha Daniel rembiasy pyhareve mokõi peteĩ ára ñembyasy rupive, Cristo oguejy jey. Ha’e raẽvete ohechauka ijehe pe visión iporãmbajepéva, pe visión omboguejýva yvytimbópe kuimba’e mimbipa, ha omoheñóiva peteĩ ñemboyke. Daniel oĩma rire yvytimbópe, ha Daniel oñemoambue rire omaña rupive pe visión kuñakarai “causativa”-re, Gabriel opoko hese peteĩha jey, ha omoĩ chupe ipy ryryipávape.
Upéi Miguel arcángel oguejy “omoingove jey hag̃ua Moiséspe” ha opoko Daniel rehe mokõiha jey, ha oheja chupe mbarete’ỹme, ojepy’apyetereígui pe añeteguáre, añetehápe niko ha’e oñe’ẽhína kuri Ijára ndive. Upéi Gabriel ou ha opoko hese mbohapyha jey, ha omombarete chupe pe tembiapópe g̃uarã, ha’e hag̃ua pe techaukaha pe léi domingo pya’éma ou hag̃uápe. Umi mbohapy jepoko ha’e umi mbohapy ánhel Apocalipsis catorcepegua símbolo, jepe oiko peteĩ ára pukukue.
Pe ánhel peteĩha jehasa oike Cristo ojehechauka hag̃ua árai rendyicha, pe visión “causativa” omboja’óva, ha pe peteĩha pokatu omopu’ãva Danielpe yvytĩgui, iñemomba’eguasu yvypórape guare apytégui. Pe ánhel peteĩha oguereko mbohapy tembiapoite oikeva’ekue pe peteĩhápe, pórke orepresenta pe marandu peteĩha. Ndaha’éi mba’e oikova rei pe peteĩha pokatu ojehai hag̃ua umi versíkulo NUEVE guive ONCE peve.
Ha ahendu katu iñe’ẽnguéra ryapu; ha ahendúvo iñe’ẽnguéra ryapu, aĩ oke pypukúpe che rovái ári, ha che rova ojere yvýre. Ha péina ápe, peteĩ po che japypi, ha che moĩ che renyhẽ ári ha che po pyapẽ ári. Upéi he’i chéve: Daniel, kuimba’e ojeguerohoryetereíva, eikuaa porã umi ñe’ẽ ha’éva ndéve, ha epu’ã nde yvate; nde rehehápe niko ko’ágã aime ajegueraha hag̃uáicha. Ha oñe’ẽ rire chéve ko ñe’ẽ, apu’ã kyhyjépe aryry. Daniel 10:9–11.
Pe segundo jepe’a rembiasa, Cristo voi ome’ẽva’ekue chupe, omoambue Daniel-pe ikatu’ỹha oñe’ẽgui ikatu hag̃uáicha oñe’ẽ hag̃ua Ijára ndive. Pe segundo jepe’ápe, Daniel ndoguerekói pytu; upévare ko’ápe oñerrepresenta chupe oĩháicha Ezequiel marandu peteĩha-pe, capítulo treinta y siete-pe.
Ha oje’e rire chéve umi ñe’ẽ péicha, amboja che rova yvýre ha akirirĩmba. Ha péina, peteĩ ojoguáva yvypóra ra’ykuérape opoko che rembe’y rehe; upéi aipe’a che juru ha añe’ẽ, ha ha’e pe oĩvape che renondépe: Che ruvicha, pe visión rupi che mba’asy ou jey che ári, ha ndaipóri véima mbarete chepype. Mba’éicha piko ko ne rembiguái ikatu oñe’ẽ ko che ruvicha ndive? Che rehe katu, upepete voi opa che mbarete, ha ndaipóri véima pytu chepype. Daniel 10:15–17.
Ezequiel ñe’ẽmokõiha marandúpe, umi kangue ári oñepytuʼu vaʼerã peteĩ marandu pe irundy yvytu-gui, oikove hag̃ua ha opuʼã hag̃ua peteĩ ehérsito mbarete guasúicha. Upe ehérsito ñemombaretéva ojehechauka mbohapyha pokópe.
Upéi ou jevy peteĩ ojoguáva peteĩ kuimba’épe ou ha chemoko, ha chemombarete. Ha he’i: Nde kuimba’e ojehayhuetereíva, ani rekyhyje; py’aguapy toĩ ndéve; eñemombarete, heẽ, eñemombarete. Ha oñe’ẽ rire chéve, añemombarete, ha ha’e: Toñe’ẽ che ruvicha; nde niko chemombarete. Upérõ he’i: Reikuaa piko mba’érepa aju ne rendápe? Ha ko’ág̃a ajevy hag̃ua añorairõ hag̃ua Persia ruvicha ndive; ha asẽ vove, péina, Grecia ruvicha oúta. Péro ahechaukáta ndéve pe ojehaíva añetegua kuatiañe’ẽme; ha ndaipóri avave ojoko che ykére ko’ã mba’épe, Miguel nde ruvicha año. Avei che, Darío meda arýpe peteĩhápe, che voi aime akonfirma ha amombarete hag̃ua chupe. Ha ko’ág̃a ahechaukáta ndéve pe añetegua. Péina, opu’ãta gueteri mbohapy mburuvicha guasu Persia-pe; ha pe irundyha ipirapire hetavéta opavavegui; ha imbarete rupi ipirapire reheve omýita opavavépe Grecia retãnguéra rovái. Daniel 10:18–11:2.
Pe marandu omoingovéva mokõi testígope Ezequiel capítulo treinta y siete-pe ha’e pe marandu Islam rehegua pe tercer ay-gui, ha katu, línea ári línea, pe marandu Gabriel ohechauka pe ta’angápe Miguel omopu’ãvo Moiséspe ha oguerahávo chupe yvágape peteĩ techaukaha ramo, ha’e pe marandu pe presidente pahaguéva Estados Unidos-gua rehegua. Ha’e pe marandu pe sexto presidente rehegua (pe akãratĩ Republicano) ojepyrẽ va’ekue 2020-pe, ojejuka haguéicha pe akãratĩ protestante añetéva. Daniel rembiasakue-pe, pe jeikove jey ñembyasy ára-kuéragui pe akãratĩ protestante añetéva rehe, ogueraha pe akãratĩ Republicano jeikove jey rehegua ñemombe’úpe.
Daniel kapítulo diez-pe, siete jevy ojeipuru ñe’ẽ “visión” térã “apariencia”. Umi siete ñe’ẽjoaju oñemombeʼu pe mismo ñe’ẽ hebreo rupive, ndahaʼéiramo mbohapy jey oñeporuha kuña-megua térã femenino-pe, ha irundy ambue jey kuimbaʼe-megua térã masculino-pe. Siete, ha’égui pe número oñeporãmbáva, ha pe mbohapy-irundy joaju ome’ẽva siete, ha’e peteĩ tekoveha tenondegua pe lívro de Apocalipsis-pe, upépe umi mbohapy paháva umi siete iglesia-gui, ha umi mbohapy paháva umi siete sello-gui, ha umi mbohapy paháva umi siete trompeta-gui oñembojoavy porã umi irundy peteĩha-gui.
Daniel ha Apocalipsis kuéra peteĩnte lívro, ha ko sentidope Daniel ha Juan peteĩchagua símbolo ára pahápe guaréva. Cristo jehecha Daniel kapítulo diez-pe, ha’e pe mismo Cristo jehecha Apocalipsis kapítulo peteĩme.
Apocalipsis peteĩha kapítulope, Juan ohendu peteĩ ñe'ẽ iñakã rapykuéri ha ojere ohecha hag̃ua pe oñe'ẽvape.
Aime vaʼekue pe Espíritu-pe pe ára Ñandejára rehegua jave, ha ahendu che rapykuéri peteĩ ñeʼẽ tuicha, trompétaicha, heʼíva: Che hína Alfa ha Omega, pe peteĩha ha pe pahague; ha: Pe rehecháva, ehai peteĩ kuatiañeʼẽme, ha emondo umi siete iglesia oĩvape Asia-pe: Éfeso-pe, ha Esmirna-pe, ha Pérgamo-pe, ha Tiatira-pe, ha Sardis-pe, ha Filadelfia-pe, ha Laodicea-pe. Apocalipsis 1:10, 11.
Taha’e mbohapy jepokuaa Daniel aranduka pahápe diezpe, térã upe visión peteĩcha Revelación aranduka peteĩhápe, térã mokõi marandu Ezequiel rehegua capítulo treinta y siete-pe, térã Isaías oñepoko hague hese tatapýpe oikovéva altárgui, upe jehasa ohechauka pe pytyvõ mbarete rehegua pe marandu paha ñemomarandurãme g̃uarã, ha upe marandu oñepyrũ umi mokõi testígo ñemoingove jeyme julio ary 2023-pe. Daniel, Juan, Ezequiel ha Isaías opavave ohechauka peteĩ maranduhára ohendúva pe “ñe’ẽ” umi “tape yma” guive hapykuégui, oporandúva: “mávapepa amondo?” Upe maranduhára ombohováivo: “ápe aime, chemondo,” oñemombarete ha omopu’ã iñe’ẽ, peteĩvaicha osapukáiva desiértope. “Pe oguerekóva apysa, tohendu mba’épa he’i pe Espíritu umi iglésia-kuérape.”
Ñamboguatátavo ko ñehesa’ỹijo ñane artículo oúvape.
“Pe mba’e oikova’ekue oñemombe’umahápe, pe ánhel Gabriel ome’ẽ va’ekue Daniélpe opa pe mbo’epy upe jave ha’e ikatúva oguereko hag̃ua. Mbovymi áño rire katu, pe maranduhára oipota oikuaa hetave umi mba’e guive ne’ẽmbýva gueteri noñemyesakãmbáiva, ha jey oñemoĩ oheka hag̃ua tesape ha arandu Tupãgui. ‘Umi ára umívape che Daniel aime va’ekue chepy’apy mbohapy semána pukukue. Ndakarúi mbuja he’ẽ asýva, ni so’o ni víno ndoikéi che jurúpe, ha ndajehemoĩri mba’eveichagua aséite…. Upéi ahupi che resa ha ama’ẽ, ha péina peteĩ kuimba’e ao líno rehegua omondeva, ipyti’a jerére oñekuahaíva óro porãite Uphaz pegua reheve. Irete avei ojogua va’ekue pe berilope, hova katu ojogua ára vera’ãme, hesa kuéra tata rendyicha, ijyva ha ipy kuéra katu brónse oñemopotĩ porã va’ekueichagua hovy asy, ha iñe’ẽ pu ojogua aty guasu ñe’ẽ púpe’ (Daniel 10:2–6).”
“Ko ñemombe’u ojogua pe ome’ẽ vaekue Juan, Cristo ojehechauka ramo guare chupe Pátmos ypýpe. Ndaha’éi peteĩ avave reínteva, Tupã Ra’y voi ojehechauka Daniel-pe. Ñandejára ou ambue maranduha yvagapeguándi ombo’e hag̃ua Daniel-pe mba’épa oikótava umi ára pahápe.”
“Umi añeteguasu oikuaaukáva ko yvy Apoharepyre niko umi ohekáva añetegua rehe, tesóro ñemimbyicha. Daniel niko karai tuja vaʼekue. Hekove ohasa kuri peteĩ mburuvicha renda hag̃uagua apytépe, ha iñarandu oñemboty opa mbaʼe peteĩ tetã guasu rembiapokuére. Upéicharõ jepe, haʼe oipeʼa ichugui opa koʼã mbaʼe ombohasa asy hag̃ua iánga Tupã renondépe, ha oheka hag̃ua Yvatevéva rembipota kuaapy. Ha iñemboʼe rupive, yvága róga guive oñemondo tesape umi oikótavape ára pahápe g̃uarã. Mbaʼeichaitépa, upévare, tekotevẽ ñañehaʼãite jaheka Tupãme, haʼe oavri hag̃ua ñane akã porã ñantende hag̃ua umi añetegua oguãhẽva ñandéve yvágagui.
“‘Che Daniel añoite ahecha pe visión: umi kuimba'e oĩ va'ekue che ndive ndorohechái pe visión; ha peteĩ ryryi tuicha oguejy hi'ári kuéra, upévare okañy okañy hag̃ua…. Ha ndopytái chepype mbareteve: che porãmbyre niko ojere chepype ñembyai hag̃uáicha, ha ndaikatuvéi areko mbarete’ (versículos 7, 8). Opa umi añetehápe oñemomarangatúva ohasáta peteĩ mba'eichaite ko'ãva. Ijesakãvévo chupekuéra Cristo tuicha hag̃ua, heko mimbipa ha iperfección, upéicha avei hesakãvéta chupekuéra ijehegui ikangyha ha ndoikoporãiha. Ndoikomo'ãi chupekuéra py'a ojapótava he'i hag̃ua orekoha peteĩ tekove angaipa'ỹ; upe mba'e ijeheguiete ojehecha va'ekue hekoitépe ha iporã hag̃uáicha, Cristo potĩetee ha heko mimbipa rovake ojehecháta mante mba'e ndaikatúiva oñemomba'e ha oñembyaikuaáva ramo. Yvypóra ojepe'áramo Tupãgui, ha oguereko ramo Cristo rehegua jehecha hesakã'ỹvaite, upérõ he'i: ‘Che angaipa'ỹ; che añemomarangatu.’”
“Gabriel ojechauka koʼág̃a profétape, ha péicha oñeʼẽ chupe: ‘Nde, Daniel, kuimbaʼe ojehayhuetereíva, eikũmby umi ñeʼẽ haʼéva ndéve, ha eñemboʼy porã: nde rendápe añemondógui koʼág̃a.’ Ha haʼe oñeʼẽ rire chéve ko ñeʼẽ, che añemboʼy ryryipápe. Upérõ heʼi chéve: ‘Ani rekyhyje, Daniel: peteĩha áragui remoĩ haguére nde pyʼa reikũmby hag̃ua, ha reñemomirĩ hag̃ua nde Jára renondépe, ne ñeʼẽnguéra oñehendúkuri, ha aju ne ñeʼẽnguéra rehehápe’ (versículos 11, 12).
“Mbaʼe tuichaitéva jehecharamo oñemeʼẽ Daniel-pe yvágagui pe Mburuvicha Guasu renondépe! Haʼe omokyreʼỹ hembiguái okyhyjévape ha oikuaauka chupe iñemboʼe ojeporandúva ohupytyhague yvágape. Upe jerure tata rendýicha guasúvape mbohováiramo, pe ánhel Gabriel ojegueraha vaʼekue omboguejy hag̃ua pe rréi pérsa pyʼapýpe. Pe mburuvicha guasu ombohováiʼỹ vaʼekue Tupã Espíritu rehegua pyʼañandu umi mbohapy semána pukukue Daniel oiko aja ayunando ha oñemboʼévo; ha katu yvága Ruvicha, pe Arkañhel Miguel, ojegueraha vaʼekue ombojere hag̃ua pe rréi akãhatã pyʼa, ikatu hag̃uáicha ojapo peteĩ tembiapo añetehápe ojehechakuaáva ombohovái hag̃ua Daniel ñemboʼe.”
“‘Ha oñe’ẽ rire chéve umi ñe’ẽicha, amboja che rova yvýre, ha akirirĩ. Ha péina ápe, peteĩ ojoguáva yvypóra ra’ykuéra joguaha opoko che rembe’ýre…. Ha he’i: Nde kuimba’e oñehayhuetereíva, ani rekyhyje; py’aguapy toĩ nderehe; embarete, héẽ, embarete. Ha oñe’ẽ rire chéve, añemombarete, ha ha’e: Toñe’ẽ che Ruvicha; nde niko chemombarete’ (versículos 15–19). Tuichaite vaekue pe gloria divina ojehechaukáva Daniel-pe, upévare ndaikatúi oaguanta pe jehecha. Upéi pe mensahéro yvagagua omo’ã pe hendyha ijeheguigua ha ojechauka proféta-pe ‘peteĩ ojoguáva yvypóra ra’ykuéra joguahápe’ (versículo 16). Ipoder divino rupive omombarete ko kuimba’e tekojoja ha jeroviapy rehegua, ikatu hag̃uáicha ohendu pe marandu Tupã omondova’ekue chupe.”
“Daniel peteĩ tembiguái oñeme’ẽmbaitéva Yvatevévape. Ijeikove puku henyhẽkuri tembiapo porãnguéra rehe ojepurúva Ijára rembiapópe. Iteko potĩ ha ijerovia mbarete ndojeguerahái hag̃ua araka’eve oñembojoja hag̃uánte ipy’a humildad rehe ha ipochy’ỹ hag̃ua Ñandejára renondépe ñembyasy reheve. Ja’e jey: Daniel rekove ha’e peteĩ techaukaha Ñandejára ñande’ypykuérame ome’ẽva santifikasión añetéva rehegua.” *Sanctified Life*, 49–52.