Daniel oñemombeʼu capítulo diez-pe, ojegueropuʼaka hag̃ua ñembyasy ára guive pe marandu porã opaveʼỹva rehegua mbohapy jepysokue rupive. Upéi Gabriel omeʼẽ Daniel-pe capítulo once pegua marandu ára rehegua, upéicha rupi ojekuaa pe tesakã rembiasakue pe ysyry guasu Hiddekel rehegua.

“Oikotevẽterei tekotevẽ Ñandejára Ñe’ẽ ñehesa’ỹijo hi’aguĩvéva. Ko’ýte Daniel ha Apocalipsis tekotevẽ oñeñatende hese kuéra araka’eve’ỹrõ guareicha ñane rembiapo rembiasakue pukukue javeve. Ikatu hag̃uáicha sa’ive ñañe’ẽ hag̃ua ciertos temas rehe, Roma poguýre ha papado rehegua; ha upéicharõ jepe, tekotevẽ ñamombe’u umi maranduhára ha apostol kuéra ohai va’ekue Ñandejára Espíritu inspiración rupive. Espíritu Santo omohenda mba’e kuéra péicha, profecía oñeme’ẽrõ guare ha umi mba’e ojehechaukáva rupive avei, ombo’e hag̃uáicha pe tembiguái yvypóra ndojehechaukái hag̃ua, oñemokañy hag̃ua Cristo-pe, ha Ñandejára Yvága Jára ha Iley toñemomba’eguasu.”

“Peikuaa Daniel kuatiañe’ẽ. Penoĩ penemandu’ápe, peteĩteĩ rupive, umi mburuvichakuéra retã rembiasakue upépe oñerrepresentáva. Pehecha umi karai tetã rembiapópegua, umi aty guasu, umi ehérsito mbarete, ha pehecha mba’éichapa Tupã omba’apo omomirĩ haguã kuimba’e ñemomba’eguasu, ha omboguejy yvytípe yvypóra mimbipa. Tupã añoite ojehechauka tuicháva ramo. Maranduhára visiónpe ojehecha Chupe omboguejy peteĩ mburuvicha mbarete ha omoĩ jey ambuépe. Ojehechauka Chupe opa mba’e arapýpe Mburuvicha guasu ramo, oñembosako’íma omoĩ haguã Ijarýi opa’ỹva—Yma guive Oĩva, Tupã Oikovéva, opa arandu Ypykue, ko’ág̃agua Ruvicha, ha oikuaaukáva pe oútava. Peikuaa ha pentende mba’éichaitépa imboriahu, ikangy, nda’aréi oikovéva, ojavyáva ha hembiapo vaiha yvypóra omopu’ãvo i’ãngapy tekovai rehe.”

“Espíritu Santo, Isaías rupive, ñanembohape Tupã rendápe, Tupã oikovéva rendápe, ñama’ẽ hag̃ua hese mba’e tuichavéva ramo—Tupã rehe, Cristope ojehechaukaháicha. ‘Ñandéve oiko peteĩ mitã, ñandéve oñeme’ẽ peteĩ ta’ýra; ha mburuvicharãguasu oĩta Ijati’y ári; ha héra oñembohérata Maravilloso, Consejero, Tupã Katupyry, Túva Tapiaite, Py’aguapy Ruvicha’ [Isaías 9:6].”

“Pe tesape Daniel orresivi vaʼekue Ñandejáragui directamente oñemeʼẽ vaʼekue iñespecialitépe koʼã ára pahápe g̃uarã. Umi visión haʼe ohecha vaʼekue ysyry guasu Ulai ha Hiddekel rembeʼýpe, umi ysyry guasu Shinar pegua, koʼág̃a oĩ hína ihupytymbotaitépe, ha opaite mbaʼe ojeʼevaʼekue tenonderãite oñekumplíta hag̃uã, pyaʼeite oikómapa hag̃ua.” Manuscript Releases, volumen 16, 333, 334.

Pe Espíritu Santo “omohenda” pe profecía ñeme’ẽme “ha umi tembiapo” Daniel pe visión paha rehegua ikatu hag̃uáicha pe capítulo peteĩha (diez) tahechauka Tupã tavayguakuéra rekove ára pahápe, upéicha avei pe capítulo paha (doce). Pe moheñói umi mbohapy capítulo omboapýva pe tesape Ysyry Hiddekel rehegua, “oñeme’ẽva’ekue ijojaha’ỹ hag̃uáicha koʼã ára pahapeguápe g̃uarã,” oñembosako’i vaʼekue ogueraha hag̃ua pe mbohapy jey pe “añetegua” remyesakã. Pe peteĩha ojokupytývo pe pahándi, ha pe mbytépe ojehechaukávo pe ñepuʼã, ndajahechái añónte pe ñeʼẽ hebreo “añetegua” rekohete, oñemoheñóiva pe peteĩha, paapyha ha pahaguéva letra alfabeto hebreopegua rupive, síno avei jahecha Alpha ha Omega firma.

Daniel kapítulo diez ohechauka pe cien cuarenta y cuatro milpe oikuaa hag̃ua mokõive visión: pe “chazon” visión umi mokõipa cinco ciento ha veinte ary rehegua, ha pe “mareh” visión umi mokõipa tres ciento ary rehegua. Ndaha’éi añónte oikuaágui hikuái umi mokõi visión, síno oguereko avei pe experiencia justificación rehegua jerovia rupive, oúva pe visión “marah” kuñanguéra ha causal rehegua, “la apariencia” rehegua.

“Pe apytuʼũ ha pe ánga-pe g̃uarã, avei pe tete-pe g̃uarã, Ñandejára léi hína mbarete ojehupytyha ñehaʼã rupive. Pe jeporu haʼe pe omongakuaáva. Ko léi ndive ojoajúvo, Ñandejára omeʼẽ Iñeʼẽme umi mbaʼe pytyvõrã akãrapuʼã ha ñemongakuaa espiritual-rã.”

“La Biblia oguereko opaite umi principio tekovekuérape tekotevẽva oikuaa hag̃ua ikatu hag̃uáicha oñembosako’i hag̃ua térã ko tekovépe g̃uarã térã pe tekove oútavape g̃uarã. Ha koʼã principio ikatu ojeikuaa opavavépe. Avave, oguerekóva espíritu omombaʼe hag̃ua iñeporomboʼéva, ndaikatúi omoñeʼẽ peteĩ jepe pasáhe pe Bibliagui ohupytyʼỹre chugui peteĩ pensamiento pytyvõkuaáva. Péro pe poromboʼe iporãvéva Biblia rehegua ndaikatúi ojehupyty peteĩ estudio sapyʼami térã joajuʼỹvagui. Ijapuʼakaitéva añetegua rape ndojehechaukapái upéicha ikatu hag̃uáicha ojehechakuaa pe omoñeʼẽva pyaʼe térã oñangarekoʼỹvape. Heta umi imbaʼereta oĩ mombyryeterei pe ape ári guive, ha ikatu ojehupyty mante jeheka kyreʼỹ rupive ha ñehaʼã meme rupive. Umi añetegua omoheñóiva pe tuichakue guasu tekotevẽ ojeheka hag̃ua ha oñembyaty hag̃ua, ‘koʼápe michĩmi, ha amo michĩmi.’ Isaías 28:10.”

“Ojehekárõ ha oñemboaty hag̃uáicha, ojehechakuaáta oñemoĩ porãiteha ojuehe. Káda Evangelio ombojoapy ambuépe, káda profesía omyesakã ambue profesíape, káda añetegua ha’e peteĩ ambue añetegua ñemoakãrapu’ã. Umi tipo kuéra economía judía pegua oñemyesakã porã evangelio rupive. Káda principio Ñandejára ñe’ẽme oguereko hendaguã, káda mba’ete oguereko he’iséva. Ha pe estructura kompleta, ipláno ha ijejapo reheve, ome’ẽ testimonio Ijapoharépe. Peichagua estructura ndaipóri avave akãme, pe Infinito mba’évante ikatu hag̃uáicha ojepy’amongeta térã ojapo.”

“Ojehekávo opaichagua pehẽngue ha oñehesa’ỹijo hag̃ua ijoajuha, umi katupyry ijyvatevéva akãrapu’ãme oĩ oñemongu’e mbarete hag̃ua. Avave ndaikatúi oike koichagua ñehesa’ỹijope ndogueru’ỹre akãmbarete ñemoakãrapu’ã.”

“Ha ndaha’éi añónte añetegua jehekápe ha oñembyatyhápe oĩha la Biblia ñehesa’ỹijo repy apytu’ũme. Oĩ avei pe ñeha’ã oñeikotevẽva oñentende hag̃ua umi tema oñepresentáva. Pe apytu’ũ oñembosako’íva mante umi mba’e jepiveguáre, oñemomichĩ ha ikangy. Araka’eve noñeha’ãiramo oñentende hag̃ua añetegua guasu ha mombyry pevéva, sapy’ami rire operde iñeakãrapu’ãkuaa. Ko ñemboguejy rehegua ñemo’ãrã ha ñemokyre’ỹrã ñemoakãrapu’ãrã, ndaipóri ambue mba’e ikatúva oñembojoja Tupã Ñe’ẽ ñehesa’ỹijóre. Arandu ñembokatupyry hag̃ua, la Biblia ipokatuve oimeraẽ ambue aranduka-gui, térã opaite ambue aranduka oñondivepa-gui jepe. Umi itemakuéra tuichakue, he’íva kuéra isãso ha ijojaha’ỹva tekokatu reheve, ha ta’angamýi porãite oguerúva, omomyive ha omopu’ã ñane remiandu ambue mba’e ndaikatúiháicha. Ndaipóri ambue ñemoarandu ikatúva ome’ẽ peichagua mbarete apytu’ũme, pe ñeha’ã ojejapóva oñentende hag̃ua umi añetegua tuichaitereíva ñembyreve rehegua. Pe apytu’ũ péicha oñemboja ramo pe Infinito remiandukuérare, ndaikatúi ndotuichavei ha nomombaretevéi.”

“Ha tuichavéva ipoder tuichavéva pe Biblia oguereko tapicha reko espiritual ñemongakuaápe. Yvypóra, oñemoheñóiva toiko hag̃ua joajúpe Tupã ndive, upe joajúpe añoite ikatu ojuhu hekove añetéva ha iñemongakuaa. Oñemoheñói hag̃uáicha ojuhu Tupãme ivy’a yvatevéva, ndaikatúi ambue mba’épe ojuhu upe ikatúva omokirirĩ ikorasõ rembota, omyangekói hag̃ua álma ñembyahýi ha ijuhéi. Pe oñeha’ãva espíritu añetegua ha oñembo’esekuaáva reheve oñemoarandu Tupã Ñe’ẽre, ohekávo ontende hag̃ua iñañetegua, oñembojáta Ijapoháre; ha ndaha’éiramo ijehegui voi oiporavóva, ndaipóri límite umi ikatúva ohupyty iñemongakuaápe.”

“Estílo ha mbo’epykuéra hetápe, la Biblia oguereko mba’e omokyre’ỹ hag̃uáicha opaichagua apytu’ũ ha oguahẽ hag̃uáicha opa corazónpe. Ikuatiaroguépe ojejuhu tembiasakue ymaguarevéva; tekove rembiasakue añetetéva ha ohechauka porãva tekove rehe; mburuvicharã rape ñemoĩrã Estado sãmbyhyrãme g̃uarã, ha óga ñembohekorãme g̃uarã — umi principio arandupy yvypóra rehegua araka’eve ndaikatúiva ombojoja. Oguereko filosofía ipypukuvéva, ñe’ẽpoty he’ẽvéva ha ijyvatevéva, hendýva mborayhu ha temimo’ãme, ha ipyahẽvéva py’a ombopohýi hag̃ua. Hepy immeasurably tuichavéva oimeraẽ kuatiarembiapo yvypóra apohare rehegua hepygui, jepe péicha oñehesa’ỹijo ramo umi kuatiajehaipyre bíblico; hákatu tuichaiterei hag̃ua iñakãrapu’ãme, ha infinitamente iporãve hag̃ua, ojehecha jave umi orekóva joaju pe temimo’ã guasu mbytépe. Ojehechávo ko temimo’ã resakãme, opa mba’e oñembohape pyahu he’isévape. Umi añetegua oñembohasa hag̃uánteva hesakãvéva jepe ryepýpe oĩ principio yvate asyva yvágaguáicha ha omboykéva opa ára.”

“Pe tema mbytegua Biblia rehegua, pe tema opa ambue rehegua opaite kuatiañe’ẽme oñembyatyha, ha’e pe plan de redención, pe ñemyatyrõ yvypóra ángape Tupã ra’anga. Pe ñepyrũrã guive peteĩ jehechakuaa michĩmi esperanza rehegua pe ñe’ẽjoja oñeme’ẽva’ekue Edén-pe peve pe promesa paha ijopara ha mimbipáva Apocalipsis-pe, ‘Ha’ekuéra ohecháta hova; ha héra oĩta ijykére’ (Apocalipsis 22:4), opaite kuatia ha opaite párrafo Biblia-pe ogueraha ko tema hechapyrãva ñembyasýpe ha ñemyesakãme, —yvypóra ñemopu’ã,— Tupã pokatu, ‘ome’ẽva ñandéve pe jeity porã ñande Ruvicha Jesucristo rupive.’ 1 Corintios 15:57.” Educación, 123–125.

Pe pasáhe oje’e vaʼekuépe ojekuaa porãha la Biblia, ojehecháramo oimeraẽ tape rupi ñeʼẽporãha rehegua, tuichaiterei iporãveha oimeraẽ tembiapo yvypóra ojapóva-gui. Hermana White he’i vaʼekue: “Ipáhinakuérape ojeguereko tembiasakue ymaitevegua; tekove rehegua mombeʼu añetetevéva; mburuvicharã reko rape tetã ñangarekópe g̃uarã, hogaygua rekove mohendápe g̃uarã—umi ypykuéra arandu yvypóra araka’eve ndaikatúi ombojoja vaʼekue. Orekó avei filosofía pypukuvéva, ñeʼẽpoty heʼẽ asyvéva ha ijyvatevéva, hakuetereíva ha ñembyasykue porãitéva,” ha avei “koichagua ñemopuʼã ndaipóri vaʼekue peteĩ apytuʼũ ambuéva, pe Infinito mbaʼéva añónte ikatúva ohepymeʼẽ térã omohenda.”

Opaite yvypóra rekove rehegua tembiapoha ñe’ẽmondo ojekuaáva, omyesakãva umi mbojoja ome’ẽva literatura-pe hekoha, ojejapo hasyvepa Biblia rehe. Umi mba’eporã yvypóra arandupy rógape oñemyesakãva, ombojekuaáva mba’éichapa ojoavy literatura mbytegua térã michĩvéva, peve umi tembiapokue guasu yvypóra literatura rehegua, opavave ojejapo hasyvepa Biblia rehe. Upévare iporã ñane mandu’a hag̃ua pe hu’ã guasu, pe paha tuichavéva opaite Biblia maranduhára ñe’ẽmombe’u rehegua, ojehechauka Daniel rembihecha paha-pe. Ha’e hína pe ita paha omoañetéva pe maranduhára ñe’ẽmombe’u, ha ndaipóri yvypóra literatura-pe hu’ã ojejoja hag̃uáicha pe Daniel kuatiañe’ẽ kapítulo once-pe oĩva, oñepyrũva versíkulo peteĩgui ha oho hag̃ua kapítulo doce versíkulo irundy peve.

Pe lívro de Apocalipsispe, opaite lívro kuéra la Bibliapegua oñembojoaju ha oñemohuʼã, ha pe revelaciónpe oñemomarandu jey umi línea profética peteĩchaite pe lívro de Danielpe, ha katu ojoajúvo ojuehe, pe lívro de Daniel haʼe pe ñeʼẽmbyrã, ha Apocalipsis pe paha. Opa mbaʼe oĩ pe ñeʼẽmbyrãpe, ha opa mbaʼe oĩ pe lívro de Danielpe, ha pe ijyvatevéva pe lívrope g̃uarã haʼe pe visión oñemeʼẽva Hiddekel ysyry ypýpe. Pe ijyvatevéva umi mbaʼe ojehechaukáva pe visiónpe oñepyrũ versíkulo cuarentápe, ha oho hag̃ua pe lívro oñemboty peve versíkulo irundype, kapítulo docepe. Umi versíkulo ohechauka pe pahaite guasu opaite añetegua profética arakaʼeve oñeʼẽ térã oñemboguapýva kuatiáre umi kuimbaʼe marangatu yma guaréva rupi, oikehápe Sister White avei.

Pe mba’épa ogueraha pe conclusión pe capítulo once-pe ha’e umi tembiasakue oĩva upe capítulo ryepýpe, ome’ẽva testígo pe entendimiento hekopete hag̃ua umi seis versículo paha capítulo once-gua, upépe umi mbohapyichagua enemigo dragón, mymba ñarõ ha profeta japu rehegua ko’ág̃a ogueraha hína ko yvy ape ári oikóva kuérape pe hu’ãme pe prueba yvypóra rehegua. Hermana White omombe’u porãite ko principio hyepypegua.

“Ndarekói tiempo ñambohasá hag̃uáicha. Tiempos ivaíva oĩ ñande renondépe. Ko yvy tuichakue oñemomýi ñorairõ espíritu reheve. Pya’e hag̃ua ojehu va’erã umi mba’e vai rehegua oje’eva’ekue profesíakuérape. Daniel kapítulo 11-pe oĩva profesía hi’aguĩma oñekumpli hag̃ua hekopete. Heta tembiasakue ojehu va’ekue ko profesía ñekumpliméntope oñeha’arõ jevyta. Versíkulo 30-pe oñeñe’ẽ peteĩ pu’aka rehe, upéva ‘oñembyasýta, ha ojevýta, ha ipochýta pe pacto marangatu rehe: upéicha ojapóta; ha ojevýta voi, ha oñemoĩ porãta umi oheja hag̃uáva pe pacto marangatu ndive. Ha iñakãguýpe oñembo’ýta soldadokuéra, ha omongy’áta pe santuario mbarete rehegua, ha oipe’áta pe sacrificio ára ha ára guare, ha omoĩta pe mba’e jeguaru oporomomombyrýva. Ha umi ojapo vaíva pe pacto kóntrape, ombotavýta chupekuéra ñe’ẽ he’ẽme; ha pe tavayguakuéra oikuaáva Tupãme, imbarete ha ojapóta tembiapo guasu. Ha umi oikuaáva apytépe tavayguakuéra, ombo’éta heta tapichápe: upéicharõ jepe, ho’áta kysepuku rupive, tata rupive, jejagarra hag̃ua, ha mba’e jeguaka rupive, heta ára pukukue. Ha ho’a jave hikuái, oñepytyvõta chupekuéra peteĩ pytyvõ michĩ reheve: ha heta tapicha oja’óta hendivekuéra ñe’ẽ he’ẽ rupi. Ha umi iñarandúva apytégui, oĩta ho’áva, oñeha’ã hag̃ua chupekuéra, oñemopotĩ hag̃ua, ha oñembo’yru morotĩ hag̃ua chupekuéra, ipaha ára peve: mba’érepa, upéva gueteri oĩ peteĩ ára oñemoĩmava peve guarã. Ha pe mburuvicha guasu ojapóta oipotaháicha; ha oñemopu’ãta ijehe, ha oñembotuicháta opa tupã ári, ha he’íta ñe’ẽ hechapyrãva Tupãkuéra Tupã kóntrape, ha osẽporãta pe pochy oñekumpli peve: mba’érepa upe oñedetermináva ojejapóta.’ Daniel 11:30–36.”

“Oikóta umi ñe’ẽme oñemombeʼúvaicha oikóta. Jahecha mbaʼe rechaukaha Satanás pyaʼe ohupytyha yvypóra akãme puʼakakuaa, umi ndorekóivape Tupã kyhyje henondépe. Topavave tolee ha toikũmby ko lívro marandu hag̃uápe, koʼág̃a ñaikehína pe jehasa asy ára oñeñeʼẽ hague rehe:

“‘Ha upe árape Miguel opu'ãta, pe mburuvicha guasu oĩva ne retãygua ra'ykuéra rehehápe; ha oúta peteĩ jepy'apy ára, peteĩ tetã oĩhague guive pe ára peve araka'eve ndaijojaháiva hese; ha upe ára ne retãyguakuéra ojesalváta, maymáva ojejuhúva ojehaipyre pe lívrope. Ha heta umi yvýgui okevagui opáyta, oĩva tekove opa'ỹvape guarã, ha oĩva tĩndy ha ñemotĩ opa'ỹvape guarã. Ha umi iñarandúva overapáta pe ára resa rendáguiicha; ha umi heta tapichápe ogueraháva tekojojápe, mbyjakuéraicha opa ára guarã. Ha nde katu, Daniel, emboty ko'ã ñe'ẽ, ha emosẽ hag̃ua pe lívro ára paha peve: heta oiko hag̃ua ojepe'a ha ojevy, ha arandu oñembohetavéta.’ Daniel 12:1–4.” Manuscript Releases, número 13, 394.

Ko pasáhepe, Hermana White tenonderã ohechauka Daniel lívro capítlo onceha ha upéi ombojekuaa pe principio “heta tembiasakue oikova’ekue ko profesía ñemoañetégui ojejapojeytaha.” Upéi he’i porãite ha ombohysýi jey versíkulo treinta guive treinta y seis peve, ha upe rire omoĩ ko ñe’ẽ: “umi escena ojoguáva umi mba’e oñemombe’úvape ko’ã ñe’ẽme oikóta.” Ohechaukávo versíkulo treinta guive treinta y seis peve, ha he’ívo umi escena ojoguáva umi versíkulope oikótaha, upéi ombojekuaa pe gracia rembe’y ñemboty, araka’e Michael oñembo’y versíkulo peteĩha capítlo doce-pe. Péicha ojapóvo, ha’e omboyke porã umi siete versíkulo, ha omoĩ umívape pe tembiasápe oúva pya’eite Michael oñembo’y mboyve.

Hetave jeyma’ẽre roñemboja ha rohesa’ỹijo umi versíkulo treinta guive treinta y seis peve rembiasakue, ha mba’éichapa ojokupyty umi versíkulo cuarenta guive cuarenta y cinco peve ndive Daniel capítulo once-pe; ha ko’ág̃a ñañepyrũta jahechakuaa ambue período-kuéra tembiasakue profética capítulo once-pe ojejey jeýva umi pahápe seis versíkulo-pe. Upéicharamo jepe, jajapo mboyve upéva, japoromoĩ jeýta peteĩ mbyky ñemomandu’a umi versíkulo treinta guive treinta y seis peve ojokupytyha umi versíkulo cuarenta guive cuarenta y cinco peve ndive.

Pe versíkulo treinta ohechauka pe ñembohasa Roma pagánagui Roma papálpe. Upe tembiasakue ñembohasaguáva oñembohovái hetaichagua marandu profétiko rupive omombe'úva umi ára'ỹ ojehechakuaáva ary 330, 508, 533 ha 538 ramo. Oĩ ambue techaukaha profétiko pe ñembohasápe pe irundyha rréino guive pe pohápe pe profecía bíblicape, ha katu pe versíkulo treinta y uno-pe Roma pagána opu'ã pe papado rehehápe, ojehechaukaháicha Clovis rupive ary 496-pe. Umi pu'aka pagáno, ñepyrũrãme ojehechaukáva Clovis rupive pe versíkulope, omohu'ã hikuái pe tembiapo oipe'ávo opa mba'e ñemoĩ pagána (pe ára ha ára) pe papado jeikera rehe, ary 508 peve. Umi ñorairõ umi ára rehegua ogueru ñehundi táva Roma ári upe tembiasakue jave, ojehechaukaháicha “pe santuario mbarete rehegua” rupive; ha ary 538-pe, umi pu'aka pagáno omoĩ pe papado yvy guasu guapyhápe, ha upéi ha'e omyasãi peteĩ léi domingo rehegua pe Concilio de Orleans-pe.

Umi versíkulo mokõipa guive mokõipa poha peteĩ peve ohechauka pe ñorairõ huguyguáva pe papado upérõ oguerúva’ekue Tupã remimborayhu jeroviaha rehe umi mil mokõi sa poha ary Pytũmby Araro’ỹme. Ipahápe pe papado oguahẽ ipahápe versíkulo mokõipa poha peteĩme. Versíkulo irundy poha-pe, Reagan omoheñói peteĩ ñembojoaju ñemiguáva anticristo ndive, ojehechauka hag̃ua araka’épa pe protestantismo ñemoĩ hag̃ua mokõive rehe oñembogue ra’e, ojehechaukaháicha ary 508-pe. Reagan oñemoĩ hag̃ua viru ha mbarete militar rehe oñemombe’u va’ekue tipo ramo umi “po’a” oñembo’ýva papado rehe 496-pe. Pe ñehundi Roma pagã pe tenda marangatu imbareterãva rehegua, ojehechaukáva Roma táva rupive, ha’e peteĩ tipo ohechaukáva pe Estados Unidos Constitución ñehundi pe araka’eveite oúva Léi Domingo-pe, pórke pe Constitución ha’e pe tenda marangatu imbareterãva Estados Unidos-pe g̃uarã. Léi Domingo-pe pe papado oñemoĩ jeýta yvy guasu guapyhára ári, ojehechaukaháicha ary 538-pe.

Upéi oñepyrũta pe período pahápegua juka rehegua, pe persecución papal oñemoĩva Tupã remimbyrékuéra jeroviapýva rehe, oiko haguéicha pe Ypykue Pytũmbýpe 538 guive 1798 peve. Kóva oguerúta pe oportunidad humana ñeñepysyrõrã ñembotýpe, Michaél opuʼãvo, oñerrepresentaháicha 1798-pe, upérõ pe papado, ojeporavopyre vaʼekue mil mokõi sa pohetaha saʼi ary pukukue, ohupyty pe pochy pe herida omano hag̃uáicha rehegua.

Ñamotenondéta ko estudio pe artículo oúvape.

“Peteĩ jey, aĩrõ guare táva New York-pe, pyhare aja añehenói ahecha hag̃ua óga guasu ojepu’ãva piso ári piso yvága peve. Ko’ã óga oñembohéra va’ekue tata ndoikéiva hesekuéra, ha oñemopu’ã ikatu hag̃uáicha omomba’eguasu ijára ha umi omopu’ãharakuérape. Yvateve ha yvateveve ko’ã óga ojepu’ã, ha ipypekuéra ojepuru umi material hepývéva. Umi ko’ã óga ijáva ndoporanduiete ijupekuéra: ‘Mba’éicha piko ikatúta ñamomba’eguasu porãve Ñandejárape?’ Ñandejára ndaha’éi va’ekue peteĩ mba’e oĩva ipensamientokuérape.”

“Che apensa: ‘¡Aikóramo umi oiporúva péicha hembiporupy ohechakuaárire hape Ñandejára ohechaháicha! Ombyaty hikuái óga guasu porãite, ha mboyvyraitépa Arapy Jára renondépe ipype ikatupyry’ỹ ha iñakãrapu’ã’ỹ pe iñembosako’i ha iñemoheñói. Ndoikuaasevéi hikuái ipy’a ha iñakãmbarete pukukue mba’éichapa omomba’eguasúta Ñandejárape. Oheja tesaráipe ko mba’e, yvypóra rembiaporã peteĩha.’”

“Ojepu’ã aja ko’ã óga yvate guasu, ijára kuéra ovy’a peteĩ ñemomba’eguasu ojehupytývape ambisión reheve, oguerekógui viru ojepuru hag̃ua oñemongaru hag̃ua ijehegui ha omoñemyrõ hag̃ua hapicha kuéra ñembyahýi. Heta upe viru ha’ekuéra omoĩva’ekue péicha ojehupyty va’ekue jehejopy rupive, imboriahúvape ojopy ha omongyhyje rupi. Hesarái hikuái yvágape oñeñongatuha peteĩ mba’e rechaukaha opaite ñemuha rembiasakue rehegua; opaite ñemuharã heko’ỹva, opaite tembiapo japuva, upépe oñehaĩ. Oguahẽta pe ára, iñapu ha hekojeroviápe yvypóra kuéra oguahẽta peteĩ tenda peve Ñandejára ndohejamo’ãi hag̃ua ohasa, ha oikuaáta hikuái oĩha peteĩ límite Jehová ipasiénsia rehe.”

“Pe mba’e ojechauka va’ekue chéve upe rire ha’e va’ekue peteĩ tata guasu omondýiva. Kuimba’ekuéra oma’ẽ umi óga yvate ha oje’éva ndohapýiha tatáre rehe, ha he’i: ‘Ko’ãva oĩ porãite ha ndaikatúi mba’eve ojapo hesekuéra.’ Péro umi óga ojehapypaite ku pichyguáicha ojapopyréva ramo guáicha. Umi mba’yrumýi ombogue hag̃ua tata ndaikatúi mba’eve ojapo ojejoko hag̃ua pe ñehundi. Umi omboguéva tata ndaikatúi omba’apokuaa umi mba’yrumýi.”

“Che ambo’e hag̃ua chéve, Ñandejára ára oguahẽ vove, ndaipóri ramo gueteri ñemoambue umi yvypóra py’ápe, oñemomba’eguasúva ha ohekáva imba’erã tee, kuimba’ekuéra ohechakuaáta pe po, imbaretéva va’ekue osalva hag̃ua, imbaretetaha avei ohundi hag̃ua. Ndaipóri mba’eve ko yvy arigua ikatúva ojoko Tupã po. Ndaipóri mba’e ojeporukuaáva óga jeguakarã ñemopu’ãme omo’ã hag̃uáicha umíva ñehundi gui, oguahẽ vove pe ára Tupã omoĩmava omondo hag̃ua tekojojarepy kuimba’éra ári, iñemboyke haguére hikuái Iñe’ẽléi ha ijehupytyrã angirũ’ỹ rehe.”

“Ndahaʼéi heta, jepe umi mboʼeharakuéra ha tetã rekuái mburuvichakuéra apytépe, umi oikũmbyva mbaʼérepa ojepyta ko ára peve pe tekoha ñemohenda koʼág̃agua. Umi oguerekóva poguýpe ñane retã sãmbyhy ndikatúi osolusiona pe apañuãi tekopy potĩʼỹ, mboriahu, poriahuverekoʼỹ ha tembiapo vaíva oñembohetavéva rehegua. Haʼekuéra oñehaʼã rei omohenda hag̃ua umi mbaʼe ñemuharã ha ñembaʼapo peteĩ pyenda hag̃ua tekorosãvévape. Yvypóra-kuéra omeʼẽramo véroña hetave Ñandejára Ñeʼẽ poravopyre mboʼepýpe, ojuhúta hikuái peteĩ solución umi apañuãi ombohasýva chupekuéra.”

“Ñe’ẽngatu kuatia marangatu omombe’u mba’éichapa oĩ ko yvy tuichakue Cristo jeju mokõihápe mboyve. Umi kuimba’e mondáre ha jejopy vai rupive ombyatýva heta mba’erepy rehe ojehai kóicha: ‘Pemono’õ mba’erepy ára pahápe guarã. Péina ápe, pe tembiapo repy umi omono’õ va’ekue pende kokuepe, peẽ peñongatúva añetegua’ỹme, osapukái: ha umi omono’õ va’ekue sapukái oike Ñandejára Sabaot apysápe. Peikove va’ekue ko yvy ári vy’arãme ha tekoreípe; pembotuicha pende py’a, ku mymbajuka árape guáicha. Pembojovake ha pejuka pe hekojojávape; ha ha’e ndojokói pende rehe.’ Santiago 5:3–6.”

“Ha máva omoñe’ẽ umi ñe’ẽmondýi ome’ẽva umi techaukaha pya’e oñekumplívape ko’ã ára rehegua? Mba’e impresión-pa ojapo umi yvypóra yvóraigua rehe? Mba’e ñemoambue-pa ojehecha ijejapo rehe? Ndojehechavéi mba’eve hetave pe ojehecháva’ekue umi oikóva Noé arapýpe rembiapo rehe. Ojejopy hikuái umi tembiapo ha vy’a yvóraiguáre, umi y oguerúva mboyve guare “ndoikuaái pe Diluvio ou peve, ha ogueraha opavavépe.” Mateo 24:39. Oguereko hikuái ñe’ẽmondýi yvágagui ouva’ekue, ha katu ndoipotái ohendu. Ha ko árape, ko yvy arigua, tuichaiterei oheja rei hag̃ua Tupã ñe’ẽmondýi, pya’e oho opa hag̃ua ñehundi ára’ỹme.”

“Yvóra oñemongu’e ñorairõ espíritu reheve. Daniel capítulo once-pe oĩva profecía haimete og̃uahẽma iñembopakuévo. Pya’eite oikóta umi mba’e vai rehegua oñeñe’ẽva umi profesía-pe.” Testimonies, volumen 9, 12–14.