Daniel capítulo once pe visión ha’e pe punto principal de referencia opaite visión profética Bíblica-pe g̃uarã, ha pe visión capítulo once pegua oñemopyenda Roma símbolo rehe.
Ha umi ára-pe heta opuʼãta pe mburuvicha guasu ñemby gotyopegua rehe; avei nde retãygua apohare vai oñembotuicháta omopyendávo pe visión; haʼekuéra katu hoʼáta. Daniel 11:14.
Jones oñe’ẽ pe versíkulo mboyvegua rehe kóicha:
“Amorreo-kuéra omyenyhẽmba rire hembiapo vai ra’ãnguéra, Israélpe, Tupã retãme, oñeme’ẽ hendaguépe. Ha Israel, oho hag̃ua umi tetã ambuéra rapére, omyenyhẽ avei hembiapo vai kópa; upémarõ Tupã omopu’ã Babilonia mburuvichakuéra retã, ha ogueraha opa mba’e. Babilonia omyenyhẽmba rire hembiapo vai kópa, pokatu oñembohasa Pérsiape. Ha pe ánhel ojepe’a rire umi persa-kuéra ñañáva rehe, upépe Grécia ruvicha oike ha ohundi opaite mba’e.”
“Ha mbaʼe pevepa Grecia pu’aka ojepysóta? Arakaʼépa oñembyai vaʼerã? ‘Apoha kuéra rembiapo vai oguahẽ vove henyhẽmba peve.’ Upe tetã opytáta oĩháicha omyenyhẽmba peve hembiapo vai raʼãha, ha upéi upe pu’aka oñembohasáta ambue rréinope. Upe pu’aka oñembohasa hague hese haʼe vaʼekue pe Romano, ñaaprendeháicha Daniel 11:14-gui. ‘Ha umi ára-pe heta oñepuʼãta pe mburuvicha yvate gotyo pegua rehe; avei ne retãyguakuéra apytégui umi mondaha raʼykuéra oñemombaʼeguasúta omopyenda hag̃ua pe visión; ha hoʼáta hikuái.’ Ko tetã oñehechauka peteĩ tetã mondaha ramo—mondaha raʼykuéra, heʼiháicha pe margen texto rehegua.”
“Koʼãva hína umi oñemeʼẽmava koʼág̃a pe reino, ha mbaʼerã piko?—‘Mondahakuéra raʼykuéra oñembotuicha hag̃ua omopyenda hag̃ua pe visión.’ Ko tetã ojehechauka vove, upévo oike upe omopyendáva pe visión, upe haʼéva peteĩ tuicha mbaʼe pe visiónpe, pe peteĩ tenondegua techaukaha pe línea de visión-pe Tupã omeʼẽva profetakuéra rupive opa ára guarã.” A. T. Jones, The Columbian Year and the Meaning of the Four Centuries, 6.
Jones he’i pe mburuvicha guasu romano “oike jave escena-pe, upérõ oike upe omoĩva” … “pe línea de visión Tupã ome’ẽva’ekue maranduhára kuéra rupive opa ára guarã.” Miller rembiasakue-pe umi protestante kuéra ombo’e, Adventismo Laodicea-pegua ko’ág̃a ojapoháicha, nde tavayguakuéra mondaha kuéra ohechaukaha Antiochus Epiphanes, peteĩ mburuvicha Seleúcida ogovernáva’ekue 175 guive 164 ary Cristo mboyve peve. Ha’e va’ekue peteĩ miembro pe dinastía Seleúcida rehegua, peteĩva umi estado sucesor griego-kuéra apytégui osẽva’ekue Alejandro Magno imperio oñembyaírõ guare rire. Pe ñe’ẽjoavy ko mba’e rehegua ha’e hag̃uáicha específico Millerite rembiasakue-pe, upévare Antiochus Epiphanes jeikuaa oñerepresenta pe cuadro pionero 1843-pe.
Pe mención Antiochus rehegua oĩva pe gráfica-pe oñemombe’u hag̃ua pe única mención peteĩ mba’e rehegua ndojejuhúiva Ñandejára ñe’ẽ marandu’ỹme. Oĩ upépe hag̃ua ombotovévo umi mbo’epy japu umi protestántekuéra upe ára guare, ha ko’ág̃a niko upéva hína pe mbo’epy japu Adventismo Laodicea gua. Taha’e ha’épa William Miller oikuaa porã ra’e mba’eichaitépa ipypuku pe mba’e tuichaitéva ojeikuaa hag̃ua Roma ha’eha pe pokatu yvy arigua omopyendáva pe “línea de visión Ñandejára ome’ẽva profetakuéra rupive opa ára guarã”, ikatu oñemoĩ hag̃ua py’a mokõi; péro hesakã porã kuri ikatu hag̃uáicha oñedefende mbarete hag̃ua pe añetegua Roma omopyendaha pe visión.
Oĩhápe ndaipóriháramo visión, umi tavayguakuéra oñehundi; ha pe oñongatúva pe léi, ovy'a ha'e. Proverbios 28:14.
Salomón ohai vaekue mamó ndaipórihápe visión, upépe tavayguakuéra oñehundiha, ha pe ñe’ẽ hebreo “visión”, pe versíkulo catorce-pe, ha’e pe peteĩchaguaite oĩva Salomón ñe’ẽngápe. Pe visión ha’e peteĩ mba’e tekove térã ñemano rehegua, ha pe “visión” oñemopyenda Roma símbolo rupive. Pe ñe’ẽ “visión” pe versíkulo catorce-pe, ha’e pe peteĩchaguaite pe ñe’ẽ ojeiporúva visión-rã Habacuc, capítulo mokõi-pe.
Chepyta hag̃ua che ñangarekohápe, ha amoĩta chejupe tórre ári; ha amañáta ahecha hag̃ua mbaʼépa heʼíta chéve, ha mbaʼépa ambohováita oñemoñeʼẽ jave chéve. Upéi Ñandejára chembohovái ha heʼi: Ehai pe visión, ha embopyahu porã yvyraʼi kuatia ári, ikatu hag̃uáicha odipara pe omoñeʼẽva. Pe visión niko gueteri peteĩ ára oñemoĩmava hag̃uápe; ha ipahápe oñeʼẽta, ha ndijapumoʼãi: imbegue hag̃ua jepe, ehaʼarõ chupe; añetehápe ou hag̃uágui, ndahiʼaréi moʼãi. Habacuc 2:1–3.
Pe ñe'ẽ “reproved” versíkulo peteĩme he'ise “oñe'ẽjoavy hag̃ua”. William Miller ha'eva'ekue pe ñangarekohára oñemoĩva'ekue pe tórre ári pe tembiasápe pe peteĩha ha mokõiha ánhel remimbo'e guasúpe, ha ha'e, marandu hag̃ua marandupyrépe, oporandu jave mba'épa ombohováita pe ñomongeta joavyme hembiasápe, oñe'ẽ chupe ohaíva'erãha pe visión, oñemopyendáva pe símbolo Roma rehe. Ojoajúvo ko añetegua ndive, umi Millerita oguenohẽ ramo guare pe cuadro pionero 1843-pegua, omohu'ã hag̃ua ko'ã mbohapy versíkulo Habacuc-pe, ome'ẽ hikuái referencia pe ñomongeta joavy mbytépe voi oike hague hikuái. Katuete ndontendeporãi va'ekue hikuái pe imbojoajuha hikuái pe argumento tavy rehe, Antiochus Epiphanes ha'eha pe pu'aka omopyendáva pe visión, ohechauka hague pe ñomongeta joavy Habacuc kapítulo mokõipegua; hákatu Sy White he'i va'ekue pe cuadro “oñemboguata hague Ñandejára po rupive, ha ndojehechamo'ãi hag̃ua ambueichávo”, upévare pe referencia pe ñomongeta joavy rehe pe cuadro-pe ouva'ekue Ñandejára po gui.
Umi Millerigua oikuaa porãkuri pe peteĩha jejavy April 19, 1844-pe omoñepyrũhague pe aravo oñemoĩ hag̃ua, oñeñeʼẽva Habacuc-pe ha avei Mateo rembiasakue pa umi diez virgen rehegua. Avei oikuaa hikuái umi mokõi profesía ojoajúha directamente Ezequiel capítulo doce ndive, upépe Ezequiel ohechauka peteĩ periodo aravo rehegua oikohápe opa visión mbaʼeporã. Pe ñeʼẽ “visión” haʼe pe mismo ñeʼẽ hebreo ñande jahesaʼỹijohína koʼág̃a. Upévare Jones heʼíva añete, heʼívo: “Arakaʼe” Roma “oike escena-pe, upérõ oike avei upe omoañetéva pe visión, upe haʼéva peteĩ mbaʼe guasu pe visión-pe, pe peteĩ marca principal pe línea de visión-pe Tupã omeʼẽva maranduhára kuéra rupive opa ára guarã.” Roma omoañete enterove pe visión Tupã Ñeʼẽ profética rehegua, ha peteĩ modo específico-vépe haʼe Romaite pe estructura kompleta capítulo once rehegua oñemopuʼãha hiʼári.
Hermana White oñe’ẽrõ Daniel capítulo once pe cumplimiento paha rehe ha he’i “heta ko profesía cumplimiento-pe oiko vaʼekue historia oñembojeýta jeyha”, ha’e ohechauka Daniel capítulo once pe historia-kuéra oñecumpli vaʼekue ymaha oikohague tipo ramo umi versículo paha Daniel capítulo once pegua rehegua. Umi versículo paha capítulo once pegua mba’eapo hína pe mburuvicha yvate gotyopegua, upépe orepresentáva Roma moderna. Upévare, umi historia Daniel capítulo once pegua, oñembojeýva jey, ha’e historia-kuéra orepresentáva Roma.
Umi seis versíkulo pahápe kapítulo once-gui, Roma moderna (mburuvicha yvate guigua), omombaʼe mbohapy pokatu jeográfiko. Versíkulo cuarenta-pe omombaʼe mburuvicha ñemby gotyogua (Unión Soviética yma guaréva ary 1989-pe), pe yvy mimbipáva (Estados Unidos pe léi domingo oútava pyaʼeite jave), ha Egipto (opaite yvóra ko yvy arigua ojehechaukáva Naciones Unidas rupive). Daniel capítulo once-pe, Roma pagana ojehechauka omombaʼerõguáicha mbohapy pokatu jeográfiko ikatu hag̃uáicha ojagarra pe arapy ojekuaáva upe jave, ha upéi Roma papal ojehechauka omombaʼerõguáicha mbohapy pokatu jeográfiko ikatu hag̃uáicha ojagarra ko yvy.
Roma pagana oñemombe’u raẽ ko kapítulope pe versíkulo catorce-pe, ikatu hag̃uáicha oñeikuaa hag̃ua ha’eha pe símbolo omoñepyrũva pe visión, ha katu iñemopu’ã mbareterãme noñemyesakãi peve pe versíkulo dieciséis-pe. Alejandro el Grande rréino oñemboja’o irundy hendápe oñekumpli hag̃ua Tupã Ñe’ẽ profética, ha katu umi irundy hendágui pya’e oñemboaty mokõi antagonista principal-pe, oñeikuaáva térã pe mburuvicha yvy gotyo guáva térã pe mburuvicha yvate gotyo guáva ramo pe narración profética oseguívape pe kapítulo paha peve. Pe versíkulo catorce-pe oñemombe’u Roma pu’aka okakuaáva ramo pe pu’aka omopyendátava pe visión, ha katu umi mba’e oñeñe’ẽhína hese ha’e Alejandro rréino rembyrekuéra ñorairõ, oñerrepresentáva pe yvate gotyo pegua ha pe yvy gotyo pegua ruvichakuéra rupive.
Pe versíkulo quince-pe, umi mokõi mburuvicha guasu gueteri oĩ hikuái iñorairõme, ha pe mburuvicha guasu yvategua oĩ ipu’akápe. Péro pe versíkulo dieciséis-pe Roma oguahẽ, ha pe versíkulo he’i: “Péro pe ouva hese”, he’iséva, Roma ou vove pe mburuvicha guasu yvategua rehe, upe va’e ramoite ipu’akáva’ekue pe mburuvicha guasu yvy gotyogua ári, pe mburuvicha guasu yvategua ndaikatumo’ãi opyta mbarete Roma renondépe. Roma ipu’aka, ha pe versíkulo dieciséis-pe, Roma ave oĩva’erã pe yvy porãite Judá-pe. Pe versíkulo diecisiete-pe Roma “omohenda hova oike hag̃ua opaite imbarete Reino reheve.” Ha’e ojagarra pe mburuvicha guasu yvategua ndaikatúiva opyta henondépe, upéi ojagarra Judá, ha upéi oike Egipto-pe.
Ha umi árape heta opuʼãta ñemby ruvicha rehe; avei ne retãygua apohare vai oñemombaʼeguasúta omopyenda hag̃ua pe visión; haʼekuéra katu hoʼáta. Upévare yvate gotyo pe ruvicha ou vaʼerã, omopuʼã peteĩ yvyty jere, ha ogueraha hag̃ua umi táva mbaretevéva oñemboty porãva; ha ñemby pegua mbarete ndaikatumoʼãi ojerokyhyje hag̃ua, ni itavaygua poravopyre, ha ndaiporimoʼãi mbarete hag̃ua ojejoko chupe. Péro pe oúva hese ojapóta hembipota hag̃uáicha, ha avave ndaikatumoʼãi oñemoĩ henondépe; ha opytáta pe yvýpe iporãvévape, ha upéva ipópe oñehundíta. Avei ombohováita hag̃ua oike hag̃ua mbarete reheve opa hag̃ua iguivegua réino pukukue, ha umi hekojojáva hendive; upéicha ojapóta: ha omeʼẽta chupe kuñanguéra rajy ombyai hag̃uáicha chupe; péro haʼe ndopytamoʼãi ijykére, ni ndahaʼemoʼãi hag̃ua chupe g̃uarã. Daniel 11:14–17.
Ko’ã versíkulope oñemombe’u hag̃ua pe jejapo ipu’akáva ha’e hína peteĩ ñemyenyhẽ Daniel capítulo ochopegua.
Ha peteĩva apytégui osẽ peteĩ hatĩ michĩva, ha okakuaa tuichaite eterei yvy gotyo, kuarahyresẽ gotyo ha pe yvy porã gotyo. Daniel 8:9.
Pe michĩva ayvu porundýva nuevepe oĩva haʼe Roma pagana, ha pe versículo nueve ohechauka, capítulo once pe versículo catorce guive diecisiete peve heʼíva ndive ojoguerahápe, Roma pagana omombaʼetaha mbohapy tetã renda ojejapóvo yvy pukukue rehe ipoguýpe. Umi tetã renda haʼekue pe sur (Egipto), pe kuarahyresẽ gotyo (Siria, pe rréi norte pegua) ha pe yvy porãite (Judá). Pe tembiasakue versículo dieciséis ha diecisietépe ohechauka hag̃ua pe mbohapy jey rupi oñemombaʼe haguéicha Roma koʼág̃agua rehegua, versículo cuarenta guive cuarenta y tres peve, Sister White heʼihaguéicha: “Heta pe tembiasakue ojehúvaʼekue ko profecía oñekumpli hag̃ua, ojehujeytaha.”
“Egipto ndaikatúi jepe opuʼã hag̃ua Antiochus renondépe, pe mburuvicha guasu yvate gotyogua, Antiochus ndaikatúi opuʼã umi romano renondépe, koʼág̃a ouvaʼekue hese. Mbaʼeve tetãnguéra ndaikatúi véima ombohovái ko puʼaka okakuaáva. Siria oñemboguejy ha oñembojoapy pe imperio romano rehe, Pompeyo, ary mboyve Cristo 65-pe, oipeʼávo Antiochus Asiaticus-gui imbaʼerãnguéra, ha omboguejývo Siria peteĩ provincia romana-rã.”
“Pe pokatuete voi vaʼekue oĩ vaʼerã avei Yvy Marangatúpe, ha hoʼu hag̃ua upéva. Roma ojoaju Tupã retãygua, judío-kuéra ndive peteĩ ñeʼẽmeʼẽ rupive, ary 162 Cristo mboyve, ha upe ára guive oguereko peteĩ tenda ijehecharamovéva marandu hag̃ua ára rehegua profétiko-pe. Upéicharõ jepe, ndoguerekói kuri mburuvichakatu Judea ári añetehápe ñorairõ rupi peve ary 63 Cristo mboyve; ha upérõ oiko kóicha.”
“Pompeyo ojevy jave rire iñemboguata guasu Mítridates rovái, Ponto ruvicha guasu rehe, mokõi oñorairõva, Hircano ha Aristóbulo, oñeha’ã hína kuri Judéa rréino rehe. Iñe’ẽrendu oguahẽ Pompeyo renondépe; ha pya’e ohechakuaa Aristóbulo jerurekuéra ndahekojojáiha. Upéicharamo jepe, ha’e oipota kuri ombohasa pe decisión upe mba’ére, ojapo peve rire iñemboguata are oha’arõitéva Arabia gotyo, oprometevo upéi ou jeytaha ha omohendataha hesekuéra opa mba’e ohechávo hekojojaha ha iporãha. Aristóbulo, oikũmby porãvo Pompeyo remiandu añetéva, pya’e ojevy Judéape, ombopu ijehegua kuérape, ha oñembosako’i peteĩ ñemo’ã mbareterã; odesidívo, opa mba’e ojehupytýramo jepe, ojokóta hag̃ua pe akãrégua, ohechaukáma rupi ojehechakuaataha ambuépe. Pompeyo katu hi’aguĩ ete osegi pe okañývape. Ha’e oguahẽvo Jerusalén ypýpe, Aristóbulo, oñepyrũvo oñembyasy hape ojapóvare, osẽ oho huguáipe, ha oñeha’ã ombojoavy porã umi mba’e oprometévo iñemoĩmbaitetaha poguýpe ha heta viru. Pompeyo, omoneĩvo upe oferta, omondo Gabiniope, peteĩ aty’i soldádo akãme, ohupyty hag̃ua pe viru. Ha upe teniente general oguahẽvo Jerusalénpe, ojuhu umi okẽ oñembotypa hese, ha oñemombe’u chupe murálla ári guive táva ndopytamo’ãiha pe ñe’ẽme’ẽme.”
“Pompeyo, ani hag̃ua ojejapo hag̃ua hese ko mba’e ha opyta hag̃ua castígo’ỹre, omoĩ Aristóbulo-pe, upe orekóvape hendive, itakyre’ỹme, ha pya’evoi oguata Jerusalén gotyo ijehérsito pukukue reheve. Aristóbulo partidáriokuéra oĩva’ekue oñorairõ hag̃uáicha tenda rehe; Hircano yvypórape, ojepe’a hag̃ua okẽnguéra. Umi pahague, hetavéva ha ipu’akáva, ome’ẽ Pompeyo-pe jeike rei távape. Upérõ Aristóbulo rembiapykuekuéra oho Templo yvyty gotyo, oĩmbaitépe oñemoĩ hag̃uáicha upépe ñorairõrã, péicha avei Pompeyo oñemoĩ haguéicha omboguejy hag̃ua upe tenda. Mbohapy jasy pahápe ojejapo peteĩ pa’ũ murállape, tuichakue iporã hag̃uáicha oñembokapúva, ha upe tenda oñemomba’apo kyse pukukue rupi. Pe jejuka vaiete oúvape, pa’ãry ojuka mokõi mil tapicha. “Peteĩ techapyrã ñembyasýva”, he’i tembiasakuehaihára, “jahecha hag̃ua pa’ikuéra, omba’apóva upe jave Tupã servísiope, ipo py’a guapýpe ha hembipota hatãme osegívo hembiapo jepivegua, ojekuaa’ỹ hag̃uáicha oikuaa pe sarambi vaiete, jepe ijerére opa henda rupi iñirũnguéra oñeme’ẽ jejukápe, ha heta jey ijeheguiete tuguy oñembojehe’a hag̃ua umi isakrifísio ruguy reheve.”
“Omohuʼãma rire pe ñorairõ, Pompeyo omboguejy Jerusalén murallakuérape, ombohasa heta táva Judea poguýgui Siria poguýpe, ha omoĩ tributo judíokuéra ári. Péicha, peteĩhaite jey Jerusalén oñemoĩ ñorairõ rupive upe mbarete pópe, upéva vaʼekue oguerekótava pe ‘yvy porãite’ ipo hierropegua pyhatãme pe ohundi hag̃uaite peve.”
“‘VERSÍCULO 17. Ha’e avei omoĩta hova oike hag̃ua ipoguýpe opa mbarete iguerekóva irréino pukukue, ha umi hekojoja oĩta hendive; péicha ojapóta: ha ome’ẽta chupe kuñanguéra rajy, ombyai hag̃ua chupe: ha ha’e ndopytamo’ãi ijykére, ni ndaha’emo’ãi hese guarã.’”
“Obispo Newton ome’ẽ ambue ñemoñe’ẽ ko versíkulo rehegua, ha upéva ojehecha omyesakãve hag̃ua he’iséva, ko’ãicha: ‘Ha’e omoĩta avei hova oike hag̃ua mbaretépe pe rréino pukukue.’ Versíkulo 16 ogueru ñandéve Siria ha Judea ñemomba’e hag̃ua umi romano kuéra rupi peve. Roma ymaite guive omomba’e vaʼekue Macedon ha Thrace. Egipto añoite vaʼekue ko’ág̃a opyta pe ‘rréino pukukue’ Alejandro rehegua apytégui, ndojeguerahái gueteri hag̃ua roma poguýpe, ha upéva ko pu’aka omoĩ kuri hova oike hag̃ua mbaretépe upe tetãme.” Uriah Smith, Daniel and the Revelation, 258–260.
Ñamombe’úma kuri, peteĩ jey’ỹre ko’ã artíkulope, mba’éichapa Daniel 11-pe umi versíkulo mokõipa ha peteĩ ha mokõipa ha mokõi ojoajúva umi versíkulo irundypa ha irundypa peteĩ rehe, ha umi tembiasakue umi versíkulo mokõipa ha peteĩ ha mokõipa ha mokõi rehegua avei ojoajúva umi mbohapy hatĩ ñehẽngue rehe.
Ama’ẽmeme peẽ vaka ratĩnguérare, ha, péina ápe, osẽ ijapytépe ambue ratĩ michĩva; henondépe mbohapy umi ratĩ peteĩha apytégui oñemondoropaite hapo guive; ha, péina ápe, ko ratĩme oĩ tesa kuimba’e resa-icha, ha peteĩ juru oñe’ẽva mba’e tuichaitereíva. … Ha umi pa ratĩ oĩvagui iñakãme, ha ambue osẽ va’ekue rehe, ha henondépe mbohapy ho’a va’ekue; upéva hína pe ratĩ oguerekóva tesa, ha peteĩ juru oñe’ẽva mba’e tuichaitereíva, ha hova atãvéva umi iñirũnguéragui. Daniel 7:8, 20.
Ha peteĩcha Daniel capítulo ocho, versículo nueve, ohechauka mbohapy tenda yvy rehegua ñorairõme oñemomba’eguasu hague Roma pagana guapyha guasu ári, upéicha avei, ñehenói hag̃ua umi hatĩ ñemondýi (ohechaukáva umi Heruli, Ostrogodos ha Vándalos) ohechauka mbohapy tenda yvy rehegua ñorairõme oñemomba’eguasu hague Roma papal guapyha guasu ári. Mokõivéva umi tembiasakue ojokupyty Daniel once, versículo cuarenta guive cuarenta y tres peve rehe, ha umi mbohapy hatĩ ñemondýi ojokupyty versículos treinta ha treinta y uno rembiasakue rehe.
“‘VERSÍCULO 8. Ama’ẽ porã vaʼekue umi hatĩre; ha péina, osẽ apytépekuéra ambue hatĩ michĩva; ha hese hag̃uáicha ojeity mbohapy umi hatĩ tenondegua apytégui, hapokue reheve. Ha péina, ko hatĩme oĩ tesa yvypóra resa-icha, ha peteĩ juru oñeʼẽva mbaʼe guasúre.’”
“Daniel ohechamína umi hatĩre. Umíva apytépe ojehechauka peteĩ ku’e extraño rehegua techaukaha. Peteĩ hatĩ michĩva (ñepyrũrã michĩ, ha upéi katu ipy guasuve iñirũnguéragui) osẽ mbaretépe ijapytepekuéra. Ndoikéi py’a guapýpe ojuhu hag̃uánte peteĩ tenda imba’erã ha omyenyhẽ hag̃ua upeva; tekotevẽ kuri omombo ykére ambuekuéra apytégui, ha ojapyhy hag̃ua hendaguéra. Mbohapy rréino oñehẽmba hag̃ua henondépe. Ko hatĩ michĩva, tekotevẽháicha ñamyesakãve hag̃ua tenonderãme, ha’e kuri pe papado. Umi mbohapy hatĩ oñehẽva’ekue henondépe ha’e va’ekue umi Heruli, umi Ostrogodo, ha umi Vándalo. Ha pe mba’érepa oñehẽ va’ekue, ha’e kuri oñemoĩ haguére hikuái pe jerovia mbo’epy ha pe jerure rehe, pe jerarquía papal rehegua, ha upévare avei oñemoĩ pe obispo de Roma pu’aka guasúre pe iglesia ryepýpe.”
“ha ‘ko kópe mbytépe oĩ vaʼekue tesa, peteĩ kuimbaʼe resa-icha, ha peteĩ juru oñeʼẽva mbaʼe guasúre’, umi tesa haʼe peteĩ techaukaha porã pe katóliko róga guasúpe omyakãva kuéra iñarandu hag̃ua, oikuaa hag̃ua pypuku hag̃uáicha, ipokarẽ hag̃ua, ha omaʼẽ mombyry hag̃ua; ha pe juru oñeʼẽva mbaʼe guasúre, haʼe peteĩ techaukaha porã umi obispo Róma pegua rembijerovia ñembotuicha rehegua.” Uriah Smith, Daniel and the Revelation, 132–134.
Ha’e Roma omopyenda pe visión profética bíblica, ha erityvéma pe visión oĩva Daniel capítulo once-pe. Upe capítulope heta pe tembiasakue profética oñekumplíma va’ekue pe movimiento Millerita mboyve ojevyva’erã kuri Daniel once pehẽngue pahápe seis versículope. Pe ñemomba’e mbohapy mba’e’asy geográfica rehe, omoĩva’ekue mokõivéva Roma pagana ha Roma papal pe tróno ári, oñerrepresenta capítulo once-pe, ha umi mokõi representación ohechaukarã pe ára ojeestablece jeyhápe Roma moderna pe tróno ári. Roma hína omopyendáva pe visión, ha Pablo ohechauka Roma papal ojehechaukaha itiempope.
Ani avave penembotavy peẽme mba’eve rupi: upe ára ndoumo’ãi, oikoraẽ mboyve pe jehekýi guasu, ha ojekuaauka pe kuimba’e angaipapegua, pe ñehundyrã ra’y; pe oñemoĩva ha oñembotuicháva ijehe opa mba’e oñembohérava Tupã térã oñemomba’eguasúva ári; upéicha hag̃uáicha, ha’e ku Tupãicha oguapy Tupã róga ryepýpe, ohechaukávo ijehe voi ha’eha Tupã. Ndapeikuaái piko, aime gueteri ramo guare pene ndive, ha’emahague peẽme ko’ã mba’e? Ha ko’ág̃a peikuaa mba’épa ojoko chupe ikatu hag̃uáicha ojekuaauka hi’aravope. 2 Tesalonicenses 2:3–6.
Pe papado oguereko pe tróno ramo mokõihá reino ramo profecía bíblica-pe áño 538-pe, ha heta tapicha ohechávo pe versíkulo seis, katuete oñemoĩne oimo’ã hag̃ua Pablo he’ise hague “pe Papado ojekuaaukátaha 538-pe”. Ikatu ko’ẽva ha’e añete, péro sa’ive hag̃ua, kóva ha’e peteĩ verdad mokõiháva umi mba’e apytépe Pablo ohechauka va’ekue. Pablo, opa profétaicha, oñe’ẽve umi ára paháre hembiasakue arýgui. Ha’e oñe’ẽ kuri mba’éichapa pe papado ojekuaaukáta proféticamente, pórke proféta ramo oĩ kuri joajúpe opa ambue proféta ndive. Tysýi ári tysýi, umi ndorekóiva visión omanomba, ha umi ndorekóiva visión ndorekói visión pórke ndoikuaái mba’épa omopyenda pe visión. Jaikuaa hag̃ua Roma omopyenda pe visión ha’e peteĩ entendimiento tekove térã mano rehegua. Pablo, ojoajúvo ambue proféta ndive, ohechauka mba’épa oikuaaukáva Roma papal-pe, mávapa hína pe Roma umi ára pahápe, ha’eha “itiémpo”. Pe “tiémpo” profético joaju hag̃uáva Roma rehe, ha’e pe oikuaaukáva mba’épa ha mávapa Roma.
Rojapytáta ko ñehesa’ỹijo oúvape pe artíkulo oúvape.
Apóstol Pablo, mokõiha kuatia ohaíva Tesalonicaguápe, he’iva’ekue mba’éichapa pe apostasía guasu oguerútaha pe poder papal ñemopyenda. Ha’e he’i va’ekue Cristo ára ndoumo’ãiha, “ndoúiramo raẽ pe jehekýi, ha ojekuaauka pe kuimba’e angaipa rehegua, pe ñehundi ra’y; pe oñemoĩva ha oñemomba’eguasúva opa mba’e oñembohérava Tupã térã oñemomba’eguasúva ári; ha upéicha, Tupãicha oguapy Tupã templope, ohechaukávo ijehegui ha’eha Tupã.” Ha avei, apóstol oavisa ijoykevýpe “pe tekoaña ñemimbyma voi omba’apo hína.” 2 Tesalonicenses 2:3, 4, 7. Jepe upe ára pyhareve guive, ha’e ohechákuri, mbeguekatúpe oikeha pe iglesia-pe jejavykuéra ombosako’íva tape pe papado ñakãrapu’ãrã.
“Mbeguékatúpe, tenonderã ñemimby ha kirirĩme, ha upéi hesakãvévo okakuaa haguére ipokatu ha ojapyhy hag̃ua kuimba’ekuéra apytu’ũ, ‘tekovaí ñemimby’ omotenonde imba’apo mbotavy ha Tupãre ñe’ẽvai. Haimete ndojehechakuaáiramo jepe, ñehundipa reko jepokuaa oike tape rupive pe tupaópe cristianope. Oñemoĩ peteĩ tiémpore yvýpe ñomongeta hag̃ua ha ojogua hag̃ua pe espíritu, umi jejopy vai ñarõite reheve pe tupaópe ogueropu’akáva paganisimo poguýpe. Ha upe jejopy vai opávo, ha cristianismo oike mburuvichakuéra róga guasu ha mburuvichakuéra renda guasúpe, ha’e oheja pe Cristo ha I’óstolkuéra ñemomirĩ ha isãsoite, ha omoinge hendaguépe umi pa’i ha mburuvicha pagano kuéra jeguasu ha jejegua; ha Tupã rembiapoukapy rendaguépe omoĩ yvypóra remiandu ha jepokuaa. Constantino oñemoambue ramo guare térã oje’e ramo guare oñemoambue hague, siglo irundy ñepyrũmbýpe, omoheñói tuicha vy’a; ha yvóra, tekojoja ra’ãnga guýpe oñemo’ãva, oguata oikevo tupaópe. Ko’ág̃a pe ñembyaikue rembiapo pya’e oñemotenonde. Paganismo, jepe ojehecha ramo ipu’akaha’ỹvaicha, oiko chugui pe ipu’akáva. Ijespíritu ojapyhy tupaópe. Iporombo’e, hembiapokue ñembojerovia rehegua, ha ipypegua mba’ejerovia rei oñembojoaju pe jerovia ha ñemomba’eguasúpe umi Cristo rapykuehórape oñembohérava ndive.”
“Ko ñomombyta paganismo ha cristianismo apytépe ogueru ‘pe kuimba’e angaipa rehegua’ ñemoheñói, maranduhápe oñemombe’úva oñemoĩha Ñandejára rehe ha omomba’eguasuha ijehe Ñandejára ári. Upe sistema tuichaitereíva religión japu rehegua ha’e peteĩ tembiapokue iporãitéva Satanás pu’aka rehegua—peteĩ mandu’arã ita rehegua hembiapo rehegua oguapy hag̃ua guapyha ári ha ogoverna hag̃ua ko yvy ijatevérõguáicha.” The Great Controversy, 49, 50.