Róma omopyenda pe visión, ha Róma ojehechauka i “itiempo”-pe. Kóva ha’e peteĩ ñe’ẽ Sister White rehegua, upépe ha’e he’i mba’épa oñentendeva’erãva pe ojekuaaporãva ramo:
“Apocalipsis ha’e peteĩ aranduka oñemboty hag̃uáva, ha katu avei ha’e peteĩ aranduka oñepe’áva. Upépe ojehai umi mba’e hechapyrãva oikótava ko yvy rembiasakue ára pahápe. Ko aranduka mbo’epykuéra hesakã porã, ndaha’éi mba’e ñemimby térã ndaikatúiva oñentende. Ipype ojegueraha jey pe profecía rape peteĩchagua Daniel-peguáicha. Oĩ profecía Tupã omombe’u jey va’ekue, upéicha ohechauka hag̃ua tekotevẽha oñeme’ẽ chupekuéra tuicha importancia. Ñandejára ndojapovejeyri umi mba’e ndaha’éiva tuicha mba’e.” Manuscript Releases, volumen 9, 8.
“Ñandejára ndojevyjeyri umi mba’e ndaha’éiva tuicha mba’e” ha umi “ára” ojoajúva Róma rehe oñemombe’u jey jey. Ha’e “tuicha mba’e” jaikuaa hag̃ua pe “ára” ojoajúva Róma rehe, upéva rehe ae ojekuaaukágui Rómaha pe mba’e oñeñe’ẽva rehe omopyendáva pe visión. Pokõi jey oñeñe’ẽ hag̃ua hekoitépe mil dosientos sesenta arykuéra sãmbyhy papal rehe Daniel ha Apocalipsis-pe.
Haʼe ñeʼẽta hína ñeʼẽ guasu Yvateveete Katuete rovake, ha ombopyʼaju hag̃ua Yvateveete Katuete marangatu kuérape, ha oimoʼãta omoambue hag̃ua ára ha léi; haʼekuéra katu oñemeʼẽta ipópe peteĩ ára, ha ára kuéra, ha mbyte ára peve. Daniel 7:25.
Ha ahendu pe kuimba’e ao líno reheguápe oñembojaóvape, oĩva ysyry y ári, ha’e ohupi ramo ipó akatúa ha ipó asu yvágare, ha oñe’ẽ mbarete pe oikovéva opa ára g̃uarã rérupi, péva oikotaha peteĩ ára, ára kuéra ha mbyte; ha omohu’ã vove omyasãi hag̃ua tetã marangatu pu’aka, opa ko’ã mba’e oñemohu’ãta. Daniel 12:7.
Ha pe korapy okapegua opytáva tupão okápe ehejarei, ha ani remedi; oñeme'ẽgui umi tetã ambueguápe: ha pe táva marangatúva opyrũmbýta hikuái mokõipa mokõi jasy pukukue. Apocalipsis 11:2.
Ha ame'ẽta pokatu che mokõi testígope, ha'ekuéra oprofetisáta mil mokõi sa po su seisenta ára aja, ao voi rehe oñemonde hag̃uaicha. Apocalipsis 11:3.
Ha kuña ojava ñu-me hag̃ua, upépe oguereko peteĩ tenda Tupã ombosako’íva’ekue chupe g̃uarã, ikatu hag̃uáicha oñemongaru chupe upépe mil mokõi sa cien días. Apocalipsis 12:6.
Ha oñeme’ẽ kuñáme mokõi pepo peteĩ taguato guasu rehegua, oveve hag̃ua desiérto-pe, hendápe, upépe oñemongaruha chupe peteĩ ára, ha ára kuéra, ha mbyte ára, mboi rovágui. Apocalipsis 12:14.
Ha oñeme’ẽ chupe peteĩ juru oñeʼẽ hag̃ua mbaʼe tuicháva ha ñemongarai vai hag̃ua; ha oñeme’ẽ chupe pokatu oiko hag̃ua irundy pa mokõi jasy pukukue. Apocalipsis 13:5.
Ko’ã siete ñe’ẽmondo hag̃ua rehegua ohechauka Roma mba’e’etéicha profétikamente iñambuéva. Umi pasáhepe ae niko Roma ojehechauka. Hermana White omoĩve ko’ã periodo avei ojejapo hag̃uaicha “mbohapy ary ha mbyte térã 1260 ára” ramo. Ndaikatúi rejuhu ni mbohapy ary ha mbyte ni “mil mokõi sa ciento sesenta ára” pe Biblia-pe. Hermana White oĩnte hina omoĩ hag̃ua pe cálculo umi siete ñe’ẽmondo rehegua hekopete.
Pe kapítulo 13-pe (versíkulo 1–10) oñemombe’u ambue mymba, “jaguaretéicha”, upe me’ẽ va’ekue dragón “ipu’aka, iguapyha ha tuicha pokatu”. Ko símbolo, heta protestánte oguerovia haguéicha, orrepresenta pe papado, omyengoviáva pe pu’aka, pe guapyha ha pe pokatu yma oguerekova’ekue pe imperio romano ymaguare. Pe mymba jaguaretéichagui oñe’ẽ kóicha: “Oñeme’ẽ chupe peteĩ juru oñe’ẽ hag̃uáicha mba’e tuicha ha ñe’ẽ vai hag̃ua…. Ha ojurupe’a oñe’ẽ vai hag̃ua Tupã rehe, oñe’ẽ vai hag̃ua héra rehe, itabernákulo rehe, ha umi yvágape oikóva rehe. Ha oñeme’ẽ chupe oñorairõ hag̃ua umi marangatu ndive, ha ipu’aka hag̃ua hesekuéra: ha oñeme’ẽ chupe pokatu opa tetãnguéra, ñe’ẽnguéra ha tetãnguéra ári.” Ko profesía, haimete ojoguaiteva Daniel 7-pe pe hatĩ michĩva ñemombe’úpe, katuete okytĩ pe papado rehe.
“Ojeheja chupe ipokatu hag̃ua opyta mokõi ha irundy jasy pukukue.” Ha, he’i proféta, “Ahecha peteĩ iñakãgui ojekutúva guáicha omanombotápe.” Ha jey: “Pe ogueraháva yvypórape ñembyatyhápe, ha’e voi oho va’erã ñembyatyhápe; pe ojukáva kyse puku reheve, kyse puku reheve voi ojejuka va’erã.” Umi mokõi ha irundy jasy ha’e peteĩcha pe “ára, arakuéra ha ára mbyte” reheve, mbohapy ary ha mbyte térã 1260 ára, Daniel 7-pe—pe ára aja pe mbarete papal ojopy va’erã Tupã retãyguápe. Ko período, oje’éicha umi kapítulo mboyveguápe, oñepyrũ va’ekue pe papado poguýpe oisãmbyhy ramo, ary 538 d.C.-pe, ha opa 1798-pe. Upérõ pe pápa ojegueraha ñembyatyhápe pe ehérsito francés rupi, pe mbarete papal oguereko ivaítereíva ijai, ha oñemoañete pe profesía: “Pe ogueraháva yvypórape ñembyatyhápe, ha’e voi oho va’erã ñembyatyhápe.” El Gran Conflicto, 439.
Pe mburuvicha py’a guive ikatu hag̃uáicha avei ñahesa’ỹijo mbohapy ary ha mbyte pe “ára” ramo “oikuaaukáva” Róma, osẽ avei ambue ñe’ẽjoaju bíblico rehegua Róma rehe.
Ha che ha’e hag̃ua añetehápe, heta viúda oĩva’ekue Israel-pe Elías ára-pe, ára yvága oñemboty hague mbohapy ary ha seis jasy pukukue, ha tuicha ñembyahýi oĩ jave opavave upe tetãme. Lucas 4:25.
Elías rembýre mbohapy ary mbyte ha, ombojoaju upe ára Jezabel ndive, ha upéva hína Roma papal rembiasy’ãva pe tupãópe Tiatíra-pe.
Upéicharamo jepe, areko nderehe mbovymi mba’e, rehejágui kuña Jezabel-pe, oñembohérava profetisa, ombo’e ha ombotavy hag̃ua che rembiguáipe tekomarã vai hag̃ua ha ho’u hag̃ua mba’e oñekuave’ẽva ta’ãnga hag̃ua. Ha ame’ẽ chupe ára oñembyasy hag̃ua heko vai rehe; ha ha’e ndoñembyasýi. Apocalipsis 2:20, 21.
Pe “tiémpo” oñeme’ẽva pe irundyha iglésiape, ojehechaukáva Jezabel rupive, ha’e avei peteĩ “espásio”.
Elías niko peteĩ kuimba’e ore joguaguáva iñanduva ha ikangykue rehe; ha’e oñembo’e kyre’ỹme ani hag̃ua oky: ha ndokýi yvy ári mbohapy ary ha seis jasy pukukue. Santiago 5:17.
Okomenta hag̃ua pe kuarenta ha mokõi jasy ojehechaha peteĩcha umi mil mokõi ciento sesenta ára rehe, Hermana White ombohéra pe período “umi ára” ramo, haʼe Cristo oñeʼẽhaguére hese.
“Umi período oñeñeʼẽva koʼápe—‘mokõipa ha mokõi jasy’, ha ‘mil mokõiciento sesenta ára’—haʼe peteĩchante, mokõivéva ohechauka hag̃ua pe ára pukukue pe Cristo iglesia ohasa vaʼerã hague jejopy vaʼekue Róma poguýpe. Umi 1260 ary pe supremasía papal rehegua oñepyrũ ary 538 d.C.-pe, ha upévare opa vaʼerãkuri 1798-pe. Upe jave peteĩ ehérsito francés oike Rómape ha ojapo hag̃ua pápape prisionéro, ha haʼe omano exíliope. Jepémo peteĩ papa pyahu oñemoĩ pyaʼe upe rire, pe jerarquía papal arakaʼeve noikatuvéima upe guive oipuru pe pokatu orekovaʼekue yma.”
“Pe tupaópe jejopy vai ndaiporikéi opaite pe ary 1260 pukukue javeve. Tupã, iporiahuvereko rupi Itavayguakuérape, ombyky pe tiempo iñemoakãrasy tata rendýpe. Oikuaauka jave pe ‘jehasa asy tuicháva’ oguahẽtaha tupaópe, pe Salvador he'i: ‘Ha umi ára ndombykýirire, avave oikovéva noñesalvamo’ã; umi poravopyréra rehehápe katu umi ára oñembykyta.’ Mateo 24:22. Pe Reforma pokatu rupive, pe jejopy vai opa mboyve 1798.” The Great Controversy, 266.
Cristo ha hermana White ohechauka pe ñe’ẽ “umi ára” heha “tiempo”, upéva ohechauka hag̃ua Roma papal. Daniel oñe’ẽvo pe jejopy vai rehe oúva upe rire oñemohenda haguépe papado yvy ariguápe capítulo once, versículo treinta y uno-pe, oñe’ẽ upe tiempo jejopy vai rehe “heta ára” ramo.
Ha umi ijyva opuʼãta hendaguépe, ha omongyʼáta pe tupa marangatu mbaretepáva, ha oipeʼáta pe mymbajuka ára ha ára guaréva, ha omoĩta pe mbaʼe jeguarúva omoñehundi hag̃uáva. Ha umi oiko vaívape pe ñeʼẽmeʼẽ rehe, ombyaíta ñembotavy porã rupive; ha umi tavayguakuéra oikuaáva Ijára, imbaretéta ha ojapóta tembiapo guasu. Ha umi iñarandúva tavayguakuéra apytépe omboʼéta heta tapichápe; upéicharõ jepe, hoʼáta kysepuku rupive, tata rupive, jejopy hag̃ua hag̃ua, ha ñemonda rupive, heta ára pukukue. Daniel 11:31–33.
Róma ojehechauka pe ára profético ojoajúva hese ndive, upévare Pablo he’i pe kuimba’e angaipa rehegua ojehechaukataha “hi’arape”. Pe añetegua Róma omopyenda pe visión, ha ndaikuaáiramo ñane mano, ohechauka mba’érepa upe ára profético ojehechauka heta jey, ha heta hendáicha, Tupã “ndojejapói jey umi mba’e ndaha’éiva tuicha mba’e”. Umi versíkulo mboyveguápe avei ojehechauka pe ára pukukue paha.
Ha umi oikuaáva tavayguakuéra apytépe ombo’éta heta tapichápe; upéicharõ jepe, ho’áta kysepukúpe, tata rupive, jejopyrãme ha mba’e jeguerekópe, heta ára pukukue. Ha ho’a vove hikuái, oipytyvõmíta chupekuéra peteĩ pytyvõ michĩmi; hákatu heta ojeajúta hendivekuéra ñe’ẽ porãmbotavy rupive. Ha umi iñarandúva apytégui oĩta ho’áva, oñeha’ã hag̃ua chupekuéra, oñemopotĩ hag̃ua, ha oñembo morotĩ hag̃ua, pe ára paha peve; mba’ére piko upéva gueteri oikóta pe ára oñemoĩmava peve. Daniel 11:33–35.
“paha ipaha” “gueteri peteĩ ára oñemoĩmava.” Pe ñe’ẽ hebreo “oñemoĩmava” ha’e “moed”, ha he’ise peteĩ ára pytaso ha térã peteĩ jopyrã. Pe “ára oñemoĩmava” rehegua marandu profético iñimportánteva, Daniel kuatiañe’ẽme, ojekuaa mba’eichaite peve oñeñe’ẽ hese jey jey. Sa’ieterei umi Adventista Laodiceagua, térã ikatu hag̃uáicha ni peteĩve, ohechakuaa 1989 ha’e hague peteĩ “paha ipaha”, ha upévare 1989 ha’e va’ekue peteĩ ára oñemoĩmava. Upéva va’ekue peteĩ jopyrã Tupã ojapova’ekue, ha’e hag̃ua pe ára oipe’atahápe pe arandu oñembotyva’ekue pe aty guasu cien cuarenta y cuatro mil rehehápe. Upévare, Daniel kuatiañe’ẽ ome’ẽ testígo pe añeteguáre pe “ára oñemoĩmava” ohechauka hague og̃uahẽha “paha ipaha”. Daniel 8-pe, ko ta’anga profético oñemoĩ hag̃ua tesakãme.
Ha ahendu peteĩ kuimba’e ñe’ẽ Ulaí ysyry rembe’y mbytépe, ohenóiva ha he’íva: Gabriel, ejapo ko kuimba’épe oikuaa hag̃ua pe visión. Upéi ha’e oñemboja che rendápe; ha oñembojávo, che kyhyje ha ha’a che rovapýpe; ha’e katu he’i chéve: Entende, yvypóra ra’y, pe visión niko ojehu va’erã ára paha-pe. Ha ha’e oñe’ẽ aja chendive, aime peteĩ oke pypukúpe che rovapy gotyo yvýre; upémarõ ha’e che japóko ha che moñembo’y jey. Ha he’i: Péina, aikuaaukáta ndéve mba’épa oikóta pe pochy pahaite-pe; pe ára oñemoĩmava guive, pe paha oguahẽta. Daniel 8:16–19.
Mokõiha capítu 11-pe, ñe'ẽ “paha”, “ára paha” he'isévape ko'ã versíkulope, ha'e peteĩ ñe'ẽ hebreo iñambuéva upe oñembohasáva “oñemoĩmava” ramo. Pe ára paha ohechauka peteĩ período oñepyrũva pe árape oñemoĩmava. Pe “ára oñemoĩmava” (moed) ha'e peteĩ ñemoĩ, ha pe ára paha (ñe'ẽ hebreo “gets”) ha'e peteĩ período ára rehegua, oñepyrũva pe árape oñemoĩmava. Ha'e pe “ára” oikuaaukáva Róma, ha upe “ára” tuichaiterei iñimportánte rupi, pe paha upe período araguápe, ha pe período ouva upe ára pahágui rire, ojehechauka heta testígo rupive. Daniel capítu 11, versíkulo 24-pe, Róma pagána ojehechauka ojopyha yvy tuichakue peteĩ “ára” pukukue.
Peteĩ “ára” simbólico ha’e mbohapyciento sesenta ary, pórke oĩ mbohapyciento sesenta ára peteĩ ary bíblico-pe. Roma pagana ogoverna peteĩ “ára” pukukue, ha Roma papal ogoverna “peteĩ ára, mokõi ára ha mbyte ára” pukukue. Roma moderna ogoverna peteĩ “óra” simbólica pukukue, térã peteĩ “irundypa mokõi jasy” simbólico pukukue. Ndaipóri aravo profético 1844 rire, upévare pe “óra” ha pe “irundypa mokõi jasy” ha’e pe período pe léi domingo oútavagui pya’e guive pe yvypóra prueba rembiapo ñembotý peve. Péro Roma pagana ogoverna ipu’akapávaicha pe Batalla de Actium guive ary 31 a.C.-pe, peve Constantino ombohasa hag̃ua pe tavaguasu imperiogua Constantinopla-pe ary 330-pe. Jaikuaa koʼã versíkulo oñeʼẽha Roma pagana rehe, pórke Cristo ojehechauka “pe príncipe del pacto” ramo, “ojekytĩtava” haʼe oñekurusufika jave. Pe pu’aka upérõ oguerekóva mburuvicha guasu ha’e vaʼekue Roma pagana, upévare umi versíkulo koʼág̃a jahechátava omombeʼu hag̃ua Roma pagana.
Ha hendaguépe opuʼãta peteĩ ava marã, ha chupe ndojehemoirũmoʼãi pe tetãnguéra sãmbyhy rera tee; upéicharõ jepe, oike hag̃ua pyʼaguapýpe, ha ñembotavy porã rupive ohupytyta pe mburuvicha guasu renda. Ha ysyry guasu po guive oñemonguʼéta hikuái henondégui ha oñembyaíta; ha péicha avei pe ñeʼẽmeʼẽ ruvicha. Ha upe joaju ojejapo rire hendive, ojapóta ñembotavy; ha ojupi hag̃uáicha, imbaretevéta peteĩ tetãyguakuéra mbovymínte reheve. Oikéta pyʼaguapýpe jepe pe tetã pehẽngue iporãvéva ári; ha ojapóta mbaʼe ndojapói vaʼekue itúva kuéra, ni itúva kuéra ypykue; omosarambíta ijapytepekuéra pe mbaʼe ojegueraha vaʼekue, pe ñemonda ha pe mbaʼeta; ha añetehápe, omboguatáta iñemoĩmbyre umi mbarete renda rehe, peteĩ arakaʼe peve. Daniel 11:21–24.
Pe ñe’ẽ “contra” pe ñe’ẽjoaju pahaite oĩva umi versículo-pe añetehápe he’ise “gui”, ha pe versículo he’i hína Roma pagana oisãmbyhytaha (oikuaaukávo tenonderãite hembiapokue) “gui” imbareteha (Táva Roma-gui) mbohapy ciento sesenta ary pukukue.
“‘VERSÍCULO 24. Ha’e oike py’aguapýpe umi tetã pehẽngue iporãvévape jepe; ha ojapóta mba’e ni itúva kuéra, ni itúva kuéra ypykue ndajajapói va’ekue; omosarambíta ijapyhy, mba’e ojegueraha va’ekue ha mba’eta kuéra apytépe: ha añetehápe, oñemoĩta oikuaa hag̃uáicha iñemo’ã mbarete renda kuéra rehe, peteĩ aravo peve.’”
“Pe ojeporavove umi tetãnguéra, Roma ára mboyve, umi provínsia iporãvéva ha yvytyrusu ipirapire hetáva rehe, ha’e va’ekue ñorairõ ha jejopy rupive. Ko’ág̃a Roma ojapóta pe mba’e ndojejapóiva’ekue umi túva térã umi túva ru rehegua ára guive; upéva hína, orresivi ko’ã mba’e ojeguerekóva py’aguapýpe. Jepokuaa, noñehendúi va’ekue yma, oñepyrũ ko’ág̃a, umi mburuvicha guasu oheja hag̃ua hembiguái ramo irreino kuéra umi Romano-pe. Péicha Roma oguereko heta provínsia tuicháva.”
“Ha umi upéicha oiko vaʼekue Róma poguýpe oguenohẽ upégui tuicha mbaʼe porã. Ojehechakuaa porã ha pyʼaguapýpe hesekuéra. Haʼete ku oñembojaʼo hag̃uáicha ijapytépekuéra pe mbaʼe ojeporavo ha pe tembiporu ojegueraha vaʼekue. Oñeñangareko hesekuéra iñenemigokuéragui, ha opytuʼu pyʼaguapy ha tekorosãme pe pokatu romano ñemoʼã guýpe.
“Ko versíkulo ko pehẽngue paha rehe, Obispo Newton ome’ẽ ko ñemimo’ã: ojehechauka hag̃ua mba’e oikótava guive umi mbareteha guasu, ndaha’éi katu hesekuéra oñorairõ hag̃uáicha. Kóva umi Romano ojapo iva’ekue pe ita mbareteha guasu guive orekóva hikuái iñakãpo siete yvyty ári. ‘Peteĩ tiémpo pukukue peve’; oiméne peteĩ tiémpo profétiko, 360 ary. Mba’e punto guivepa ko’ã ary oñepyrũva’erã ojeipapa? Ikatu hag̃uáicha, pe mba’e ojehechaukáva versíkulo oúva rehe guive.”
“‘VERSÍCULO 25. Ha’e omopu’ãta ipu’aka ha ikyre’ỹ mburuvicha yvy gotyopegua rehe, peteĩ ehérsito tuichaitereíva reheve; ha mburuvicha yvy gotyopegua opu’ãta ñorairõrã peteĩ ehérsito tuichaitereíva ha mbaretetereíva reheve; ha ndopytamo’ãi: ojejapóta rehe hese ñuhãnguéra.’”
“Umi versíkulo 23 ha 24 rupive ñande rerahapy ko gotyo pe joajuha apytépe umi judío ha umi romano-kuéra, ary Cristo mboyve 161-pe, pe ára peve Roma oguerekóma ramo guare dominio universal. Pe versíkulo ko’ág̃a ñande renondépe ohechauka peteĩ ñorairõ mbarete pe ñemburuvicha guasu yvy gotyo pegua, Egipto, rehe, ha oikóva peteĩ ñorairõ ñemomorã ha tuicháva ehérsito guasu ha mbarete apytépe. ¿Ojehu piko ko’ã mba’eichaite mba’e Roma rembiasakuepe upe tiémpope?—Ojehu. Pe ñorairõ ha’e va’ekue pe ñorairõ Egipto ha Roma apytépe; ha pe ñorairõ guasu ha’e va’ekue pe ñorairõ Actium pegua. Jahechami hag̃ua mbykymi umi circunstancia ogueru va’ekue ko conflicto-pe.” Uriah Smith, Daniel and the Revelation, 271–273.
Umi versíkulo oúvape, Daniel ojapojey mandu’a pe ára oñemoĩmava ha pe paha rehe.
Ha haʼe omýita hag̃ua ipuʼaka ha ikyreʼỹ mburuvicha yvy gotyo pegua rehe peteĩ ehérsito tuichaitereívandi; ha pe mburuvicha yvy gotyo pegua oñemýita hag̃ua ñorairõme peteĩ ehérsito tuicha ha mbarete etereívandi; haʼe katu ndaikatumoʼãi opyta hag̃ua: ojejapóta rupi hese ñuhã ha ñemohenda vai. Ha umi hoʼúva ijyvyra rembiʼúgui voi ohundíta chupe, ha iehérsito osyrymbáta; ha heta oúta hoʼa hag̃ua omanóva ramo. Ha koʼã mokõi mburuvicha korasõ oĩta hag̃ua mbaʼe vai apo rehe, ha peteĩ mesa ári oñeʼẽta japu; upéicharõ jepe ndohupytymoʼãi, pe opa hag̃uáre gueteri oĩ rupi pe ára oñemoĩmavaʼekuépe. Upérõ haʼe ojevýta ijyvýpe heta mbaʼerepy reheve; ha ikorasõ oĩta pe ñeʼẽmeʼẽ marangatu rovái; ha ojapóta tembiapo guasu, ha upéi ojevýta ijyvýteépe. Pe ára oñemoĩmavaʼekuépe haʼe ojevýta, ha outa yvy gotyo peguápe; ha katu ndahaʼemoʼãi yma guaréicha, ni upe rire guaréicha. Daniel 11:25–29.
Pe kapítulo ocho-pe, Gabriel ohechauka vaʼekue pe “chazon”, pe visión umi mokõi mil po cincuenta ha veinte ary rehegua, opa vaʼerãha pe ára oñemoĩmavaʼekuépe, ha upéi oñepyrũta pe áraʼi ojehechaukáva “pe tiempo del fin” rupive. Ko pasáhepe, pe ára oñemoĩmavaʼekue haʼe hína pe ipaha umi trescientos sesenta ary opávo, Roma pagana ogovernáta hague ko yvy tuichakue ári ipoder tuichavéva reheve. Ko pasáhepe ndaipóri “tiempo del fin”, ndahaʼéi rupi oĩ hague mbaʼe oñemboty vaʼekue ojepeʼavaʼerã pe ipahápe upe periodo histórico.
Daniel kapítulo poapýpe, pe visión “paha ipahápe” pe pochy rehegua, ha’éva mokõi mil quinientos veinte ary, opa va’ekue peteĩchaite ára umi mokõi mil trescientos ary ndive, oñemboty va’ekue “paha ára” peve; 1844-pe, ha’éva pe ára oñemoĩmava mokõive visión-pe g̃uarã, pe mbohapyha ánhel resape oñepe’a. Daniel kapítulo once-pe, versículo treinta guive treinta y seis peve, pe “ñemyrõ peteĩha” paha gotyo 1798-pe, oĩ va’erã kuri peteĩ ára pukukue ojehechaukáva “paha ára” ramo, upérõ pe peteĩha ánhel resape oñepe’a. Upévare, pe aravo marandu Roma pagana rehegua ndorekói va’ekue peteĩ “paha ára”, síno peteĩ ára oñemoĩmava año, ohechaukáva araka’e-pa opa umi trescientos sesenta ary; ha pe ára oñemoĩmava 1798-pe, ha pe ára oñemoĩmava 1844-pe, mokõivéva oñepe’a peteĩ marandu ojekuaava’erã pe ára pukukue ojehechaukáva “paha ára” ramo ryepýpe.
Róma ojehechauka ha’éicha oñerepresenta proféticamente iñára profético ryepýpe. “Tiempo, tiempos ha mbyja’o peteĩ tiempo rehegua”, “irundypa mokõi jasy”, “mil doscientos sesenta ára”, ha “mbohapy ary ha mbyte” ha’e umi opaichagua símbolo ohechaukáva pe período pápado ogoverna hague pe Pytũmby Ára aja. Pe período de tiempo ombojoajúva umi Millerita movimiento pe cien cuarenta y cuatro mil movimiento ndive ha’e cien veintiséis ary. Cien veintiséis avei ha’e peteĩ símbolo mil doscientos sesenta ára rehegua, pórke ha’e peteĩ diezmo térã peteĩ décima upe cantidad-gui. Umi cien veintiséis ary pe rebelión 1863 guive, pe tiempo oñemohenda vaʼekuépe 1989-pe peve, ohechauka 1989 haʼeha Ñandejára oñemoĩ vaʼekue Hendive ára pahápe guarápe hag̃ua.
Rojapóta ñambojoapyta ko ñehesa’ỹijo pe artíkulo oútavape.
“Mba’éichapa jahekáta Ñandejára Ñe’ẽryru? ¿Jaipytáta piko ñamboguapy hag̃ua peteĩ rire peteĩ ñande doctrina yvyra ñemoĩha, ha upéi ñañeha’ãta opa Escritura ojokupyty hag̃ua ñande remimo’ã ymave guare ndive, térãpa jaraháta ñande remiandu ha ñande jehecha hag̃ua Escritura-pe, ha jahecháta opa lado guive ñande teoría-kuéra añetegua Escritura rupive? Heta umi omoñe’ẽva ha jepe ombo’éva Biblia, noikũmbýi pe añetegua hepyetereíva ohekombo’éva térã oikuaasehína. Yvypóra oguereko jejavy, jepémo añetegua ojehechauka porã; ha amo gotyo ombringírire idoctrina-kuéra Ñandejára Ñe’ẽme, ha ndomoñe’ẽirire Ñandejára Ñe’ẽ idoctrina-kuéra resape rupive, ohechauka hag̃ua hekopeteha iñemo’ã, ndoguatamo’ãi pytũmbýpe ha áraýpe, ni noñangarekomo’ãi jejavy rehe. Heta ome’ẽ Escritura ñe’ẽme peteĩ he’iséva oñemohenda hag̃ua ijehegui remimo’ãre, ha ombotavy ijupekuéra ha ombotavy ambuépe Ñandejára Ñe’ẽ mombe’upy vai rupive. Jaikévo Ñandejára Ñe’ẽ ñehesa’ỹijope, jajapova’erã upéva py’a humilde reheve. Opa teko añónte rehegua, opa mborayhu peteĩ mba’e pyahu hag̃uánte rehegua, ojehejáva’erã ykére. Umi temimo’ã ymaite guive oñemongakuaáva ndajajapyhýiva’erã ndojejavýi hag̃uáicha. Umi hudío-kuéra ndoipotáigui oheja hag̃ua umi tradición yma guive oñemopyendáva, upéva voi ogueru chupekuéra ñehundi. Ha’ekuéra ojedeterminákuri ani hag̃ua ohecha mba’eve vai oĩva ijeheguiete remimo’ãme térã hesakãmbykuéra Escritura rehegua apytépe; hákatu, yvypóra heta aréma oguerekóramo jepe peteĩteĩ jehecha, noñemopyendaporãiramo kuatiare ojehaíva Ñe’ẽ rehe, ojehejapaiteva’erã.
“Umi oipota añeteteva pe añetegua ndopytamo’ãi py’a mokõivépe oheja hag̃ua hesakuára umi ipojýva tojehecha, tojehesa’ỹijo ha tojekuaauka hag̃ua ichu’imi hag̃ua; ha ndojepy’apymo’ãi avei ojejokóramo térã ojehovasáramo iñe’ẽnguéra ha hemiandu. Péva vaekue pe espíritu oñangarekóva ore apytépe cuarenta ary yma. Roñembyatými vaekue ñaneángapyhy reheve, ñañembo’évo ikatu hag̃uáicha jaiko peteĩme jeroviápe ha doctrina-pe; roikuaágui Cristo ndaja’oiriha. Peteĩ punto añoite peteĩ jey oñemoĩva’ekue jehesa’ỹijorã. Tekokyhyje marangatu omyesakã vaekue ko’ã aty jehesa’ỹijo rehegua. Ñandejára Ñe’ẽ ojepe’a vaekue kyrỹi marangatu reheve. Heta jey rojapo ayuno, ikatu hag̃uáicha roĩ porãve hag̃ua jaikuaa hag̃ua pe añetegua. Ñembo’e py’aguasu rire, oĩramo peteĩ punto noñentendeporãiva gueteri, oñehesa’ỹijo vaekue, ha peteĩteĩ he’i vaekue hembiandu sãsõ hag̃uáicha; upéi roñesũ jey ñañembo’e hag̃ua, ha ñembo’e py’aguasu ojupi vaekue yvágape Tupã oipytyvõ hag̃ua oréve rohecha hag̃ua peteĩcha, ikatu hag̃uáicha peteĩ hag̃ua, Cristo ha Túva peteĩháicha. Heta resay oñehẽ. Peteĩ ermáno oñemoñe’ẽrõ ambue ermánope iñakãmbegue rehe, noikuaáigui peteĩ pasaje ha’e oikuaaháicha, pe oñemoñe’ẽva upéi ojapyhy vaekue iermáno póre ha he’i: ‘Ani ñambyasy Tupã Espíritu Santope. Jesús oĩ ñanendive; ñañongatu espíritu ñemomirĩ ha mbo’epy’yrãva’; ha pe oñeñe’ẽva he’i vaekue: ‘Cheperdonáke, che ermáno, ajapo ndéve tekojoja’ỹ.’ Upéi roñesũ jey ambue tiempo ñembo’epe. Heta aravo romboguata koichaite. Jepiveguáicha ndorostudiái oñondive irundy aravo ári peteĩ jeýpe; upéicharõ jepe, sapy’ánte pe pyhare pukukue oñemboguejypa vaekue Ñandejára Ñe’ẽ jehesa’ỹijo solemne-pe, ikatu hag̃uáicha jaikuaa pe añetegua ñande tiempopegua. Oĩ jey Tupã Espíritu ou vaekue che ári, ha umi parte hasýva hesakãmba vaekue Tupã omoĩva tape rupive, ha upérõ oĩ vaekue armonía perfecta. Maymáva roime vaekue peteĩ ñe’ãme ha peteĩ Espíritu-pe.
“Rojerure ipyahuvévo Ñandejára Ñe’ẽngue ndojejopy vai hag̃ua oñemoĩ porã hag̃uáicha avave remiandu rehe. Roñeha’ãkuri rojapo hag̃ua ore joavykuéra michĩvéva ikatuháicha, ndorojepy’apýi rupi umi mba’e michĩva rehe, umívare oĩháme heta joavy remiandu. Ha katu káda ánga pohýi ha’eva’ekue omoheñói hag̃ua peteĩ teko oñondive umi joyke’y kuéra apytépe, ombohovái hag̃uáicha Cristo ñembo’e, idisipulokuéra peteĩ hag̃ua, ha’e ha Túva oĩháicha peteĩ. Sapy’ánte peteĩ térã mokõi joyke’y oñemoĩ hatãiterei pe jehecha oñepresentáva rehe, ha omboheko hag̃ua pe korasõ remiandu ypykue; ha peichagua ñemohatã ojekuaa jave, ropyta ore investigación-gui ha romohu’ã ore aty, káda peteĩ oguereko hag̃uáicha pa’ũ ohóvo hag̃ua Tupã rendápe ñembo’épe, ha oñomongeta’ỹre ambuekuéra ndive, oikuaa hag̃ua pe joavy renda, ojerurévo tesape yvágagui. Teko porã ha mborayhupópe rojeheja ojupe, jajotopa jey hag̃ua pya’e ikatuháicha, roikundaha jey hag̃ua upe mba’e. Sapy’ánte Tupã pokatu ou orerehe peteĩ hendáicha ojehechakuaáva, ha tesape hesakã porãva ohechauka jave añetegua kyta kuéra, rojasy ha rovy’a oñondive. Rohayhu Jesúspe; rojohayhu avei ojupe.”
“Umi árape Tupã ombaʼapo oréve g̃uarã, ha añetegua iporãiterei ore ángape g̃uarã. Tekotevẽ ñane joaju ko árape toiko peteĩ tekotevẽháicha ikatútava ogueropuʼaka jejopyrã ha jehasa asy ñehesaʼỹijo. Koʼápe ñaime Mboʼehára Rembiapokue rógape, ñañembokatupyry hag̃ua pe mboʼehao yvateguápe g̃uarã. Tekotevẽ ñaaprende jajerovia ha jagueropuʼaka hag̃ua ñembyasy Cristo-icha, ha pe mboʼepy ko mbaʼéva omboʼe ñandéve tuichaiterei mbaʼe porãrãta.”
“Oĩ heta mbo’epy ñaaprendéva’erã, ha heta, hetaiterei ñamboykéva’erã. Tupã ha yvága añoite ndojejavýiva. Umi opensáva araka’eve ndotekotevẽmo’ãiha ohejarei peteĩ jehecharã ohayhuetévape, araka’eve ndoguerekomo’ãiha mba’eveichagua ocasión omoambue hag̃ua peteĩ opinión, oñembotavýta. Jajapyhy aja ñande idea ha opinión-kuérape ñane ñeha’ã hatãme ha ñane akãratãme, ndaikatumo’ãi jahupyty pe joaju Cristo oñembo’e hague rehe.” Review and Herald, July 26, 1892.