Daniel capítulo once, versículo cuarenta, oñepyrũ ára paha-pe ary 1798-pe, og̃uahẽrõ guare mburuvicha yvate pegua ojeity hag̃ua chupe iñembyai hag̃ua hag̃uaicha ñemano rupigua, mburuvicha yvy gotyo pegua pópe. Upéva rehegua tembiasakue ojehechauka vaʼekue ary 246 a.C.-pe, Ptolomeo oguerúrõ guare ñepyrũjey tetãnguéra yvate gotyo pegua ári, ha avei Francia napoleónica ojagarra jave pe pápape prisionéroramo ary 1798-pe. Mburuvicha yvy gotyo pegua ojevy rire Egipto-pe versículo nueve-pe, upéi versículo diez ohechauka mburuvicha yvate gotyo pegua omopuʼãtaha peteĩ ñorairõ jevy mburuvicha yvy gotyo pegua rehe.
Upévare pe mburuvicha yvy gotyo peguáta oike hag̃ua hekopegua rréinope, ha upéi ojevyta ijyvýpe. Ha ita’ýra kuéra katu oñemokyre’ỹta, ha ombyatýta heta aty mbarete guasúpe; ha peteĩva añete hag̃uáicha ou hag̃ua, osyry hag̃ua ári ha ohasa hag̃ua; upéi ojevyta, ha oñemokyre’ỹta jepe peve ifortáleza peve. Daniel 11:9, 10.
Jajepy ñahesa’ỹijo mboyve Uriah Smith remiandu pe tembiasakue omohu’ãva pe versíkulo diez-pe, ñañatende umi ñe’ẽ “oñembyasyry ha ohasa hag̃ua rehe”. Pe ñe’ẽjoaju hebreo oñembohasáva péicha, oñembohasa avei versíkulo cuarenta-pe, “oñembyasyry ha ohasa hag̃ua” ramo. Ha’e upeichaite pe ñe’ẽjoaju pe hebreo ypykuepe. Ojejuhu peteĩ hendápe añoite ambue jey Escritura-kuérape.
Ha’e ohasáta Judá rupi; ojeréi ha ohasáta y ári, oguahẽta pe aju’y peve; ha ipepo kuéra ojepyso ha omyenyhẽta ne retã ipe, Nde, Immanuel. Isaías 8:8.
Daniel kapítulo once-pe, versíkulo diez-pe ha versíkulo cuarenta-pe, ha upéi jey Isaías kapítulo ocho-pe, versíkulo ocho-pe, pe ñe’ẽjoaju hebreo peteĩchaitéva oñembohasa mbohapy hendáicha iñambuéva, jepe he’iséva peteĩchante. Pe ñe’ẽ paha pe ñe’ẽjoajúpe, pe ñe’ẽ hebreo “abar”, oñerrepresenta térã oñembohasa hag̃ua “ohasa hag̃ua”, versíkulo diez-pe, “ohasa ári hag̃ua”, versíkulo cuarenta-pe, ha upéi “oho hag̃ua ári”, Isaías-pe. Pe he’iséva hína añetehápe peteĩchante umi mbohapy ñe’ẽmondo reheguápe, ha katu Isaías-pe oĩ avei ambue joaju profétika umi ñe’ẽmondo apytépe.
Pe versíkulo oĩva Isaías-pe oñekumpli rakaʼe pe mburuvicha guasu Asiria-gua ojapyhy jave Judá ha og̃uahẽ Jerusalén-pe, péro arakaʼeve ndojapyhýi pe táva voi. Oguahẽ “ajúra peve”, péro arakaʼeve ndojapyhýi pe “akã”. Pe profecía upévape voi, Isaías omoĩ hag̃ua peteĩ símbolo profético mbaʼépa heʼise peteĩ “akã”, ha omombeʼu peteĩ “akã” haʼeha pe tavusu tetãmegua, ha pe mburuvicha guasu upe tetãmegua avei haʼe pe “akã”. Haʼe omeʼẽ mokõi testígo pe añetegua profética rehegua, peteĩ akã haʼeha peteĩ mburuvicha guasu, ha peteĩ tetã, ha upéi peteĩ ñeʼẽ ñemimby rupive ohechauka mbaʼéichapa, pe profecía remimboʼéva norresivíri ha noikũmbýiramo ko añetegua, ndañemoañete moʼãiha. Pe versíkulo ñemimby oĩ pe profecía peteĩchaitévape, upe ohechaukáva pe mburuvicha guasu yvate gotyogua ou hag̃ua oñembyso ha ohasa hag̃ua, péro “ajúra peve” añoite.
Siria akã hína Damasco, ha Damasco akã hína Rezín; ha sesenta ha cinco áño ryepýpe Efraín oñembyaíta, ani hag̃ua tetã. Ha Efraín akã hína Samaria, ha Samaria akã hína Remalías ra’y. Nda pejeroviáiramo, añetehápe ndapeñemopyendamo’ãi. Isaías 7:8, 9.
Siria retã “akã” ha’e va’ekue itavusu “Damasco”, ha “Damasco” “akã” (itavusu) ha’e va’ekue “Rezín”, Siria ruvicha guasu. Upéicha avei, Efraín retã “akã” ha’e va’ekue itavusu “Samaria”, ha “Samaria” “akã” (itavusu) ha’e va’ekue “Remalías ra’y” (Peka), Samaria ruvicha guasu. Pe profecía peteĩchape, pe kapítulo oúva upe rire, versíkulo poapýpe, Asiria mburuvicha guasu Senaquerib ojere Jerusalén rehe, ha pe versíkulo poapýpe he’i ijerére Jerusalén rehe og̃uahẽha ajúra peve.
Umi versíkulo siete ha ocho, omoĩva mokõi testígo ári pe símbolo profétiko peteĩva “akã”, ohechaukáva mokõivéva pe mburuvicha guasu ha pe táva guasu pe tetã pe mburuvicha guasu rehegua, ha’e pe profesía sesenta y cinco ary rehegua omombe’úva moõgui oñepyrũ mokõivéva umi profesía mokõi mil quinientos veinte ary rehegua Israel retãnguéra yvatepegua ha yvýpeguáva rehe. Upévare, ha’e peteĩ versíkulo hasyetereíva, pórke ojoaju Daniel kapítulo once versíkulo diez ha cuarenta ndive, mokõivéva avei ohechaukáva ñorairõ peteĩ mburuvicha guasu yvatepegua ojapóva peteĩ mburuvicha guasu yvýpeguáva rehe, ha’éicha voi Senaquerib, peteĩ mburuvicha guasu yvatepegua, oityva’ekue Judá, peteĩ mburuvicha guasu yvýpeguáva, Isaías kapítulo ocho versíkulo ocho-pe.
Pe mba’e iñimportantevéva ombojoajúva ko’ã ñorairõ guasu mburuvicha-kuéra yvategua ha yvy gotyogua rehegua hína pe “akã”, ha pe “oñehundi ha ohasa hag̃ua”. Pe mburuvicha yvategua ojehepyme’ẽ jave mburuvicha yvy gotyogua rehe verso 10-pe, kapítulo 11-pe, ogana pe ñorairõ, ha katu oheja pe “akã”, ha’égui “ou, ha oñehundi, ha ohasa” “peve” mburuvicha yvy gotyogua “mbareteha” peve. Pe tembiasakue oĩva verso 10-pe ohechauka mburuvicha yvategua victoria mburuvicha yvy gotyogua ári, ha katu ndoikéi Egíptope (pe mbaretehápe), pe táva guasúpe—pe “akã”.
Pe rréi yvate gotyo oitykue rire mboyve rréi norte gotyogua rehe umi versíkulo siete ha ocho-pe, “oike rréi norte gotyogua mburuvicha renda mbaretépe, ha” “ipu’aka hese ha” “ogueraha prisionerokuérape” jeývo “Egipto”-pe. Rréi norte gotyogua jehepyme’ẽ rupive ipu’akávo, ndóikéi Egipto-pe, upéicha ohechauka hag̃ua, ary 1989-pe Unión Soviética oñemboguejýrõ guare, Rusia, itavusu—iñakã, opyta hag̃ua oñembo’y gueteri. “Ndaperoviáiramo, añetehápe ndapeñemopyendamo’ãi.” Ha’e Rusia, ojehechaukáva rréi sur gotyoguáramo umi versíkulo once ha doce-pe, pe oganáva pe ñorairõ frontera rehegua, yma hérava Rafia, ha ko árape ha’éva Ucrania.
“‘VERSÍCULO 10. Ha ita’ýra kuéra katu oñemongu’eta, ha ombyatýta aty guasu mbarete guasúva; ha peteĩ katu añetehápe ou, ha osyryry ohasa hag̃ua opa rupi, ha ohasa hag̃uáicha; upéi ha’e ou jeýta, ha oñemongu’eta, pe hóga mbarete peve.’”
“Ko versíkulo peteĩha oñeʼẽ taʼýra rehe, heta hag̃ua; ha ipahápe katu peteĩ rehe, peteĩnte hag̃uáicha. Seleuco Calínico raʼykuéra vaʼekue Seleuco Cerauno ha Antíoco Magno. Mokõivéva oike kyreʼỹme tembiapópe omoañete ha ombojevy hag̃ua itúva ha hetã rembiapo. Koʼãva apytépe itujavéva, Seleuco, raẽ voi ojupi mburuvicharenda ári. Ombyaty heta tavayguakuérape ojeguerujey hag̃ua itúva yvy ñemombaʼe; péro, mburuvicha kangy ha pyʼamirĩetereíva rupi, hete ha imbaʼerepy rehegua mokõivépe, viruʼỹre, ha ndaikatúigui omoĩ iñehérsito ñeñangareko guýpe, oñembohyru mokõi iñehérsito ruvicha pópe, peteĩ ñesãmbyhy heraʼỹva mokõi térã mbohapy ary pukukue rire. Ityvýra ikatupyryvéva, Antíoco Magno, upe rire oñemoĩ mburuvicháramo; ha oisãmbyhyvo iñehérsito, oguerujey Seleucia ha ojepyhyjey Siria, ojapo hag̃ua ijehegui peteĩteĩ tenda jára peteĩ hendápe ñeʼẽmeʼẽ rupive, ha ambuépe katu mboka puʼaka rupive. Upéi oiko peteĩ ñopytuʼu sapyʼa, upépe mokõive aty oñemongeta hag̃ua pyʼaguapýre, jepevérõ oñembosakoʼi ñorairõrã; upéi Antíoco oujey ha ñorairõme ipuʼaka Nicolás ári, upe ehípciokuéra ñorairõ ruvicha, ha oguereko jepe ñemimoʼã oike hag̃ua Egíptope voi. Kóva hína pe ‘peteĩ’ añetehápe ojeipyso ha ohasa vaʼerã.” Uriah Smith, Daniel and the Revelation, 253.
Unión Soviética hoʼapaʼã 1989-pe omombeʼu pe “paha ára”, ha umi mokõi taʼýra pe versíkulo-pe ohechauka umi mokõi tape rechaukaha Reagan ha Bush peteĩha rehegua. “Paha ára” guive, 1798-pe, upépe oñepyrũhágui Daniel once versíkulo cuarenta, Roma kuña rekovéva rehegua oñembyesarái, pórke haʼe, Jezabel ramo, opyta tapykuépe Samaria-pe, ha iména Acab oñeʼẽ Elías ndive Monte Carmelo-pe. Haʼe okañyvaʼekue, ha katu kañyhápe omonguʼe opa mbaʼe, ojapohaguéicha Primera Guerra Mundial ha Segunda Guerra Mundial jave. Iména haʼe iñehérsito proxy mburuvicha surgua rovái. Haʼe oñemoĩ jeyrõ guare 1989-pe, haʼe, mburuvicha yvategua ramo, ogueru kárro ñorairõrã, várko ha kavaju árigua.
Ha ipaha pahápe pe ñemohu’ãrã, pe rréi yvy gotyopegua oñorairõta hese; ha pe rréi yvy nortepegua ou chugui yvytu ratáicha, kárrokuéra reheve, kavaju árigua reheve, ha heta várko reheve; ha oike hag̃ua tetãnguérape, henyhẽmbáta ha ohasáta. Daniel 11:40.
Ipyhára pe ñemyrõme ojehechauka “ygára” rupive, ha’éva pokatu económico, ha “kárro ha kavaju ári oĩva” rupive, ha’éva pokatu militar. Pokatu militar ha pokatu económico ha’e mokõi tekome’ẽ maranduhára Estados Unidos rehegua ára pahápe guaréva profesíape, pe Estados Unidos oĩta hag̃ua ombotove hag̃ua umi ndojepokói Jezabel renondépe ani hag̃ua ojogua térã ovende; ha oĩramo gueteri ndoaseptái Jezabel poguýpegua marca autoridágui, ojejukáta chupekuéra. Ha’e vaekue pokatu económico ha mbarete militar Estados Unidos rehegua, ojeporúva papado ndive joajúpe, ogueru hag̃ua Unión Soviética ñembyai 1989-pe, jepe Rusia opyta gueteri oñembo’y hag̃uáicha.
Pe tembiasakue omoañetévakue Daniel kapítulo once, versíkulo diez-pe ojejey pe tembiasakue versíkulo cuarenta mokõiha pártepe, omombeʼúva ára paha oñepyrũha ary 1989-pe. Versíkulo seis guive nueve peve ohechauka pe tembiasakue ogueru vaʼekue ára pahápe, upéva ojehechakuaa versíkulo cuarenta peteĩha pártepe. Versíkulo cinco guive diez peve Daniel kapítulo once-pe ohechauka porãite versíkulo cuarenta rembiasakue Daniel once-pe; Sister White ohai haguére: “heta pe tembiasakue oñemoañetévaʼekue Daniel once-pe ojejey jeýta.”
Umi versíkulo peteĩ guive irundy peve Daniel 11-pe omombe’u Ciro rehe, pe mokõiha mburuvicha pe tetã mokõi hatĩva rehegua ára pahaitepe, umi ára pahápe. Pe “ára pahaite” umi ára pahápe ha’e va’ekue 1989, ha pe mokõiha tendota, Ciro rehe oñerrepresentáva, omopyenda peteĩ secuencia profética ohejáva peteĩ temimbo’e de profecía oipapa hag̃ua pe poteĩha tendota ou va’ekue 1989 rire, ha’éva pe tendota ipirapire hetavéva, ha omokyre’ỹtava (ombopáyva) umi mbarete dragón globalista, taha’e umi globalista ko yvy arigua, térã umi oĩva Estados Unidos-pe. Upéi upe tembiasakue profética ohasáma pe óg̃a hag̃ua pe séptimo rréino profecía bíblica rehegua, umi diez mburuvicha Naciones Unidas rehegua, ha omombe’u imburuvicha tenondegua ha peteĩha, Alejandro Magno rehe oñerrepresentáva (he’iséva “Kuimba’e Ñorãirõhára”), ha pe iñambuepaha pahaite irréino rehegua, umi irundy yvytu Islam rehegua oñemosarambi potĩmbávo yvyporakuéra gracia paha oñemboty vove.
Upéi umi versíkulo cinco guive nueve peve ohechauka pe tembiasakue ojehechaukáva pe ára mboyvegua omoñepyrũ hag̃ua pe papado pe tróno ári ary 538-pe; peteĩha, pe pu’aka oikótava yvy gotyo pe norte rréi ramo oguereko va’erã pu’aka hag̃ua mbohapy jejoko jeográfiko ári, ojapo haguéicha Seleuco, upéi oñemohenda va’ekue norte rréi ramo. Upe rire, mbohapy áño ha mbytépe, ojehechaukáva treinta y cinco áño añeteguáva ramo, pe norte rréi ogoverna va’ekue, pe sur rréi oike peve ifortalezápe ha ojapyhy chupe prisionéroramo, ha upépe upéi omano Egíptope peteĩ kavaju ári ho’a rupi. Péicha, umi versíkulo omombe’u pe tembiasakue opa va’ekue pe ára paha jave ary 1798-pe.
Pe versíkulo diez ohechauka pe ára paha rembiasakue ary 1989-pe, ha versíkulo cinco guive nueve peve ndive oñondive, haʼekuéra orrepresenta pe rembiasakue versíkulo cuarenta-peguáicha, upéicha avei versíkulo treinta guive treinta y seis peve rembiasakue. Upévare, versíkulo peteĩ guive versíkulo diez peve, línea ári línea, oĩ mokõi línea profética. Pe peteĩha oñeʼẽ umi mburuvicha rehe pe sexto ha séptimo reinopegua, jepe oĩ peteĩ paʼũ nandi pe sexto reino peisãvéva ha ipirapire hetavéva presidente sexto reinopegua ha pe séptimo reino apytépe.
Pe mokõiha rupi oñeñe’ẽ umi mbohapy jokoa ojeipeʼa hag̃ua rembiasakue rehe, pe ára pe mburuvicha yvategua norte pegua ogoverna hague rehe, ha máva upérõ ojeipeʼa vaʼekue ary 1798-pe, ha peve 1989, ha pe mokõiha tendota, ojejoguáva pe línea mboyveguápe Ciro rehe.
Umi versíkulo once ha doce ohechauka peteĩ mbohapyha línea tembiasápe oikóva pe mburuvicha guasu rico oje’éva versíkulo mokõihápe rire, ha katu peteĩ tiémpo rire Unión Soviética ho’águi ára pahápe ary 1989-pe, ha peteĩ hendápe pe léi domingo Estados Unidos-pe mboyve, ojehechaukaháicha versíkulo dieciséis-pe.
Pe tembiasakue ára paha rire, 1989-pe, ogueraha hag̃ua pe mburuvicha irundyha peteĩha ha ipirapire hetavéva gotyo, omokyre’ỹva umi globalista-kuérape oñepyrũvo 2016-pe, peteĩha línea-pe. Pe tembiasakue profético ogueraha 1989-pe, mokõiha línea-pe. Rafia Ñorairõ (“Pe Frontera”) umi versíkulo once ha doce-pe, oiko mboyve pe versíkulo trece, upépe pe mburuvicha yvate gotyogua, ramoite oñemboguevíva, omyatyrõ jeýva ijehérsito ha upéi ombotýva mburuvicha ñemby gotyoguápe, pe léi domingo rehegua versíkulo dieciséis-pe mboyvemi. Pe mburuvicha yvate gotyogua pokatu proxy versíkulo trece-pe, ha’e pahaite umi ocho mburuvicha apytégui oguerekóva ipoguýpe 1989 guive pe léi domingo peve. Upévare pe versíkulo trece oikova’erã pe poravo pyahu mburuvicha poapýha rehegua jave térã upe rire, ha’éva umi siete apytégui. Umi versíkulo once ha doce oñepyrũ pe mburuvicha irundyha peteĩha ha ipirapire hetavéva mboyveimi, ha ikatu hag̃uáicha oñemohu’ã pe poravo pyahu upe mburuvichaete rehegua mboyveimi, ha upéva oiko chugui pe poapýha umi siete apytégui, ha ogana pe mbohapyha ñorairõ proxy rehegua, umi versíkulo trece guive quince peve.
Pe ñemby gotyo ruvicha ñepyru jevy umi versíkulo once ha doce-pe, ha’e ñembohovái pe ñehundi pe ñemby gotyo ruvicha oguerekóva versíkulo diez-pe. Pe versíkulo diez ohechauka pe ñemby gotyo ruvicha yvategua jejapo porã 1989-pe, upe jehupytyrã oúvare pe joaju kañymby Estados Unidos ha Vaticano apytépe. Pe ñorairõ yvate gotyo guare ñevictória ha’e vaekue pe ñorairõ proxy rehegua peteĩha ñorairõ. Pe ñorairõ hakuetéva añeteguáva oñekumplíva yma guarépe ohechauka vaekue peteĩ ñorairõ proxy rehegua ára pahápe, ha upévare pe versíkulo once ha doce pe ñevictória ha’éta peteĩ ñevictória pe ñemby gotyo ruvichápe ĝuarã, pe mokõiha ñorairõme umi ñorairõ proxy reheguápe.
Oĩ mbohapy ñorairõ umi versíkulo diez guive quince peve, ha opa umíva oñekumpli ymaite guive ñorairõ haku rehegua tee rupive; upéicharõ jepe, orrepresenta hikuái mbohapy ñorairõ umi ñorairõ porohupyty rehegua ára pahápe. Pe ñorairõ peteĩha oñegana mburuvicha guasu ryguatã ha proféta japu ñembyaty ñemiguáva rupive, mbói guasu rehe, ary 1989-pe. Pe mokõiha ñorairõ umi ñorairõ porohupyty rehegua apytépe oñeganáta mbói guasu mbarete Tupã-rehe’ỹva, ñemburuvicha guasu yvy gotyo pegua rehegua, pa’i ruvicha guasu ha ijehército porohupyty rehegua ñembyaty rehe. Pe mbohapyha ñorairõ umi ñorairõ porohupyty rehegua apytépe oñeganáta ñemburuvicha guasu yvate gotyo pegua jehército porohupyty rehegua rupive, oñerrepresentaháicha umi versíkulo trece guive quince peve.
Marandu py’a peguáicha oĩ mbohapy ñorairõ guasu haku yvy tuichakue javeve, mbohapy ñorairõ ojeporomboty hag̃uáicha, ojejapóva mbohapy ñorairõmbytépe, ha umi mbohapy ñembyasy Islam rehegua ñorairõ. Oĩ avei peteĩ ñorairõ tetãygua ha peteĩ ñorairõ revolucionario. Mokõiha ñorairõ umi ñorairõ ojeporomboty hag̃uáicha apytépe oñepyrũma ko’ág̃a Ucrania-pe, “Pe Frontera”, oñeteháicha ohechaukáva Rafia, upéva ningo va’ekue pe frontera mburuvicha guasu yvy gotyo pegua ha mburuvicha guasu yvy yvate gotyo pegua apytépe, umi ñe’ẽryru 11 ha 12 oñekumpli ypy guare tembiasakue ryepýpe.
Umi javevépe ojeguerekóvo mokõiha ñorairõ umi ñorairõ proxy rehegua Ucrania-pe, upe jave avei oiko hína mokõiha umi mbohapy jejapykágui Islam-gua ñane retã porãite rehe. Peteĩha jejapyrã pe mbohapyha aña guasu rehegua oguahẽkuri 11 de septiembre de 2001-pe, ha upérõ oñepyrũ pe sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe tiempo del sellamiento opa pe ley dominical pya’e ou hag̃uápe Estados Unidos-pe, upe jave pe Islam pe mbohapyha aña guasu rehegua oinupã jeýta Estados Unidos-pe. Pe peteĩha ha pe pahagua jejapi peteĩchante, ha mokõivéva ohechauka peteĩ ñe’ẽ pe ángel Apocalipsis dieciocho-pegua, ha upéva avei hína pe mbohapyha ángel ñe’ẽ, ha upéva avei hína pe séptima trompeta pu, ha upéva avei hína pe mbohapyha aña guasu.
Umi mokõi ñorairõ mbytépe, mokõi ñe’ẽva hína, ha’éva pe puaka séptima trompéta rehegua, Islam pe mbohapyha ñembyasy guasúpeguáva oity pe 7 jasypa 2023-pe, ndaha’éi pe yvy marangatu pyahu espiritual ha hekororyva, síno pe yvy marangatu yma guare añeteguáva ha hekororyva.
Pe ñorairõ oñepyrũ vaʼekue upérõ, koʼág̃a oiko hína pe tendaite voipe oiko hague Raphia Ñorairõ, oñemombeʼuháicha versíkulo once ha doce-pe. Pe Franja de Gaza haʼe pe línea de frontera oĩva pe ñemby gotyogua Judá rréino ha Egipto mbytépe. 7 jasypa, 2023, haʼe peteĩ rueda ambue rueda ryepýpe ohechaukáva pe ñepuʼã, térã pe letra pahaapyha alfabeto hebreo-pe, ha upéva, peteĩcha pe letra peteĩha ha pe pahaitéva ndive, omoheñói pe ñeʼẽ “añetegua.”
Pe mokõiha ñehundíva tetã mimbipárape Islam-gui, pe mbohapyha ñembyasýpe, oiko kuri 7 jasypa, 2023-pe, ha oiko kuri upe hendápe voi yma guare Ñorairõ Raphia rehegua oikohápe, oñekumplívo umi versíkulo 11 ha 12. Pe mokõiha ñehundi tetã mimbipára rehe, oĩ joaju profético jeografíarupi pe mokõiha ñorairõ rehe umi ñorairõ proxy-gua apytépe, oñerrepresentaháicha pe ñorairõ Ucrania-pe.
Tysýi ári, mokõiha proxy ñorairõ guasu ko’ág̃a oñepyrũva Ucrania-pe (Yvy Rembe’ýpe), oike avei pype trompéta ñehẽha mokõiha pe mbohapyha jehasa asy guasúgui (7 jasypa, 2023), ha upéva oñemohu’ã umi cien cuarenta y cuatro mil oñembotýva paha ára pukukue jave. Pe experiencia oñemboty rehegua ojehechauka Daniel rupive capítulo diez-pe, ha’e ohechávo pe visión “marah” pe mokõi pa peteĩ ára ñembyasy rire, upéva ha’e pe mbohapy ára ha mbyte umi mokõi maranduha guasu omanóva tapépe. Pe visión oñemyesakãkuri peteĩ ñemombe’u ramo “mba’éichapa ojehúta Tupã retãygua rehe ipahápe umi ára.”
Pe añetegua ojehechaukáva pe visión rrío Hiddekel rehegua rupi, ha’éva pe añetegua sellado rehegua, oñemboguata hína pe tembiasakue profético versíkulo once guive quince pevepe. Ha’e hína pe tembiasakue versíkulo cuarenta-peguáva oñepyrũva ary 1989-pe, ha oseguíva versíkulo cuarenta y uno peve ha pe léi domingo og̃uahẽ hag̃uápe. Ha’e hína pe tembiasakue pe sexto, presidente ipirapire hetavéva versíkulo mokõihápe, ojehechaukáva pe séptimo reino “Alejandro Magno” peve, oñemombeʼuháicha versíkulo mbohapýpe.
Pe tembiasakue oñepyrũ vaekue mokõiha ñorairõ umi ñorairõ proxy rehegua ñepyrũme ary 2014-pe, ha upéi pe tendota ipirapire hetavéva oñepyrũ ikampáña ary 2015-pe, ha’e pe tenda nandi versíkulo cuarenta-pe, 1989 guive pe léi domingo peve versíkulo cuarenta y uno-pe; ha avei ha’e pe tenda nandi pe sexto, tendota ipirapire hetavéva, versíkulo dos-pe, guive pe séptimo rréino peve. Ha’e pe tembiasakue oñepyrũva pe ñe’ẽ peteĩha Revelación capítulo dieciocho-pe, septiembre 11 ary 2001-pe, ha opa pe ñe’ẽ mokõiha ndive pe aravo yvyryrýi guasu rehegua capítulo once Revelación-pe. Upe tembiasakue avei ha’e pe ára pukukue rembiasakue Ezequiel omombe’úva capítulo doce-pe, moõ opaite visión oñekumpli. Upe ára pukukue ha’e pe sellamiento ára umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Tupã tavayguakuéra ñemomarangatu ojejapo Iñe’ẽ rupive.
Emomarangatu chupekuéra nde añeteguápe; nde ñe’ẽ hína añetegua. Juan 17:17.
Romoĩta ko ñehesa’ỹijo pe oúva artículo-pe.
“Ko visión oñeme’ẽ Ezequiélpe peteĩ ára ipy’apýpe henyhẽrõ guare ñembyasy ha mba’e vai oútava rehegua. Ha’e ohecha itúva kuéra yvy opyta hag̃uáicha nandi ha oñehundipáma. Pe táva yma henyhẽ va’ekue tapicháre ndaipóri véima upépe oikóva. Vy’a ñe’ẽ ha purahéi ñemomba’eguasurã rehegua ndaikatuvéima oñehendu umi itápype. Pe proféta voi oiko va’ekue peteĩ pytaguáricha yvy pytaguápe, upépe mba’epota ndorekóiva límite ha tembiapo vai ñarõva oguereko hag̃ua ipu’aka guasu. Umi mba’e ha’e ohecha ha ohendúva yvypóra ñemboguata hatã rehegua ha tekojoja’ỹ rehegua ombyasy eterei iñe’ẽme, ha ha’e oñembyasy asy ára ha pyhare. Péro umi techaukaha hechapyrã oñemoĩva henondépe ysyry Quebar ykére oikuaauka peteĩ pu’aka oporokuave’ẽva ipoguýpe opa mba’e, tuichavéva yvy arigua mburuvicha kuéra pu’akágui. Umi mburuvicha guasu ñemomba’eguasúva ha ñarõva Asiria ha Babilonia pegua ári, Tupã poriahuvereko ha añetegua oguapy ihapykuévo ipoguasu hag̃uáicha.”
“Umi mba’e ojoguáva peteĩ rueda-pe, ojehecháva maranduhára-pe oike hag̃uaicha peichagua ñembyaty sarambi eterei ryepýpe, oĩkuri peteĩ po ijapyra’ỹva poguýpe. Tupã Espíritu, oñemombe’úva chupe omýiha ha oguerahaha ko’ã rueda-kuérape, oguenohẽkuri joaju sarambígui; upéicha rupi opa ko yvy ape ári oĩkuri Ipu’aka guýpe. Hetaiterei umi tekove oñemomba’eguasúva oĩva’ekue oñembosako’i Iñe’ẽ rupive ojoko hag̃ua umi kuimba’e ivaíva pokatu ha porokuera, ha ogueru hag̃ua porã umi hese jeroviáva-pe g̃uarã.”
“Upéicha avei, Tupã oikóramo hína oikuaauka hag̃ua pe Juan ohayhúvape pe tembiasakue tupao rehegua umi ára oútavape g̃uarã, ome’ẽ chupe peteĩ jeroviahatãha pe Salvador ohechaukaha iñinterés ha oñangarekoha Ipuévlope, oikuaaukávo chupe ‘Peteĩ ojoguáva Yvypóra Ra’ýpe’, oguatáva umi kandelerokuéra apytépe, umíva ohechaukáva umi siete tupao. Juan-pe ojehechaukárõ guare umi ipahaguéva ha tuichavéva ñorairõ tupao rehegua umi mbarete yvy arigua ndive, avei oñeme’ẽ chupe ohecha hag̃ua pe ipahaite jehupyty ha ñemosãsõ umi jerovia hag̃ua omoirũva rehegua. Ha’e ohecha pe tupao oguerahapyre peteĩ ñorairõ ñemanoharãme pe mymba ha ta’ãngáre ndive, ha pe ñemomba’e guasu upéva rehe ojejapóva ñemano poguýpe. Péro oma’ẽvo pe tatachy ha pe sarambi ñorairõgua ári, ohecha peteĩ aty oĩva Monte Sion ári pe Ovecha Ra’y ndive, oguerekóva, pe mymba marca rendaguépe, pe ‘Túva réra ojehaíva ijyva tenondépekuérare.’ Ha jey avei ohecha ‘umi ohupytýva pe jehupyty pe mymba ári, ha ta’ãnga ári, ha marca ári, ha héra papapy ári, oñembo’y yguasu vídrio gua ári, oguerekóvo Tupã mbaraka kuéra’ ha opurahéiva Moisés ha pe Ovecha Ra’y purahéi.”
“Ko’ã mbo’epy niko ñande porãrã. Tekotevẽ ñamopyenda ñande jerovia Tupã rehe, peteĩ ára oĩgui ñane renondépe, ha upéva oha’ãtava yvyporakuéra ánga. Cristo, Yvyty Olivótpe, omombe’u jey umi juicio kyhyjéva oútava Hembijouje mokõihá mboyve: ‘Pehendúta ñorairõ ha ñorairõ rehegua ñe’ẽngue.’ ‘Tetã opu’ãta tetã rehe, ha mburuvicha guasu renda ambue mburuvicha guasu renda rehe: ha oĩta ñembyahýi, mba’asy vai, ha yvyryrýi heta hendápe. Ko’ã mba’e opavave niko py’aro ñepyrũnte.’ Jepémo ko’ã profecía oñekumpli va’ekue peteĩ hendáicha Jerusalén ñehundípe, oreko peteĩ jehechauka hag̃ua iporãvéva umi ára pahápe g̃uarã.”
“Ñaiméma umi mba’e tuicha ha iporãiterei hag̃ua tenonderãme. Pe profesía pya’e oñecumpli hína. Ñandejára hi’aguĩma okẽme. Ko’ág̃aitéma oñepepirũta ñande renondépe peteĩ ára guasu oporomondýiva opa oikovévape g̃uarã. Umi ñorairõ oiko va’ekue yma guare oñembopyahúta; ha ñorairõ pyahu osẽta. Umi mba’e ojejapótava ko ñande yvy ape ári ndaje ni oñeimo’ãihaguéicha gueteri. Satanás omba’apo hína yvypóra rembiporu rupive. Umi oñeha’ãva omoambue hag̃ua pe Constitución ha ogueru hag̃ua peteĩ léi ombohapéva domingo ñembojerovia, sa’ieterei oikuaa mba’épa upévagui osẽta. Peteĩ apañuãi guasu hi’aguĩma ñanderehe.”
“Péro Tupã rembiguái ndohoviaiva’erã ijehekuéra ko jehasa vai tuichaitévape. Umi visión oñeme’ẽ vaʼekuépe Isaías-pe, Ezequiel-pe ha Juan-pe jahecha mbaʼéichapa yvága ojoaju asyeterei umi mbaʼe oikóva ko yvy ári ndive, ha mbaʼeichaitépa Tupã oñangareko umi hese jeroviáva ha ipyʼaguapývape hese. Ko múndo ndopytái peteĩ mburuvichaʼỹre. Umi mbaʼe oikótava rape oĩ Ñandejára popegua. Yvágapegua Mburukujaa oguereko ipope tetãnguéra rembiapo paha, péicha avei Itupao rembikotevẽ, haʼe voi oñangarekóvo hese.” Testimonies, volumen 5, 752, 753.