Pe décimo, capítulo onceháva Daniel-pe, ombojoaju pe marandu hyepypegua ha okapegua ñe'ẽ “mbaretenda” rupive. Pe joaju ojapóva Isaías marandu proféticape sesenta y cinco áño rehegua ndive, ohechauka pe “mbaretenda” marandu okapegua rehegua ha’eha Rusia, ha pe “mbaretenda” hyepypegua tupaópe, Cristo omopu’ãva upe tembiasakue ajaite. Pe mbaretenda okapegua, oĩva pe versículo treinta y uno-pe, ojekuaa hag̃ua “mbyja marangatu mbarete rehegua” ramo, ohechauka peteĩ mburuvicha yvy arigua térã peteĩ reino. Pe mbaretenda hyepypegua, térã pe mbyja marangatu mbarete rehegua hyepypegua, ha’e pe tupaóva pe Maranduhára Ñe’ẽme’ẽ rehegua omopu’ãva cuarenta y seis áño-pe.
Pe tenda marangatuhápe upe témplo pegua (upe táva guasu mbareteha), Tupã oĩ oguapy yvágape.
Daniel kuatia mokõi ñe’ẽ hebreo oñembohasáva mokõivéva “santuario” ramo. Peteĩva ha’e “miqdash”, ha ambuéva ha’e “qodesh”. “Miqdash” ikatu ojepuru hag̃ua hag̃ua peteĩ santuario pagano rehe, térã Tupã santuario rehe, térã peteĩ mbarete renda rehe jepe. “Qodesh” katu, Biblia-pe ojepuru añónte hag̃ua Tupã santuario rehe. “Santuario” (miqdash) mbaretepegua (fortaleza), Daniel kapítulo once, versículo treinta y uno-pe, oñembohasa “santuario de fuerza” ramo, ha pe ñe’ẽ hebreo upépe oñembohasáva santuario ramo ha’e “miqdash”, ha upéva ohechauka Táva Roma-pe, ha’éva símbolo Roma mbarete rehegua, pagana ha papal Roma rembiasakue mokõivépe. Daniel oiporu vaʼekue koʼã mokõi ñe’ẽ hebreo ñangareko porãiterei reheve. Umi versículo ha’éva Adventismo remboguata mbytépe, jajuhu pe ñe’ẽ “santuario”.
Upéi ahendu peteĩ marangatu oñeʼẽva, ha ambue marangatu heʼi pe marangatu oñeʼẽvape: Mboy arakaʼe peve piko oĩta pe visión pe sacrificio ára ha ára rehegua, ha pe mbaʼe vai omongyʼáva ha omoñehundi hag̃uáva, oñemeʼẽ hag̃uáicha mokõivéva, pe santuario ha pe ehérsito, oñepyrũ hag̃ua oñembohasa hag̃ua hiʼári pypore? Ha haʼe heʼi chéve: Mokõi mil trescientos ára peve; upéi pe santuario oñemopotĩta. Daniel 8:13, 14.
Pe ñe’ẽ hebreo oñemoñe’ẽva “pe santuario” ramo, mokõivéva versículo-pe, ha’e “qodesh”, ha ojepuru hag̃ua añoite ohechauka hag̃ua Ñandejára santuario. Versículo once-pe, oñemombe’úvo Roma pagana rehe, ha he’isévo porãite pe templo Panteón oĩva Táva Roma-pe, jajuhu pe ñe’ẽ “santuario”, ha upe versículo-pe katu ha’e pe ñe’ẽ hebreo “miqdash.”
Haʼe oñemombaʼeguasu voi pe ehérsito ruvicha guasu peve, ha hese rupi ojeipeʼa chugui pe mymbajuka ára ha ára ojejapóva, ha oñembyai ijyvateha renda. Daniel 8:11.
Pe “santuario mbarete” oĩva Daniel 11:31-pe ha’e pe ñe’ẽ hebreo “miqdash”, ha upéva ojehechauka joaju hag̃uáicha pe ñe’ẽ hebreo oñemoñe’ẽva “mbarete renda” ramo versíkulo 7 ha 10-pe, capítulo 11-pe. Versíkulo 7-pe pe rréi yvy gotyo gua oike hag̃uaite táva Róma-pe ha ojagarra hag̃ua pe rréi yvate gotyo guápe prisionéroramo, oikégui pe mbarete rendápe; ha versíkulo 10-pe katu pe rréi yvate gotyo gua ojupi mante “peve” pe “mbarete rendápe”, opytágui pe frontera oĩháme hekopegua rréino ha Egipto. Upéva ha’e pe frontera Rafia-pe, ha upépe pe versíkulo oúvava omyesakã vaʼerã kuri. Pe “santuario mbarete” versíkulo 31-pe ha’e pe “miqdash” pe “mbarete renda” rehegua.
Pe ñorairõha Ráfiape ohechauka pe ñorairõha frontera rehegua Ukrainápe. Upe tembiasakue maranduhára rehegua oñeikuaa ojehechakuaávo pe “akã” ha’eha pe tetãnguéra térã pe mburuvicha guasu, ha’e hína pe imbareteha mbaretekue renda; hákatu pe profesía oñe’ẽ peteĩ añetegua hyepypegua ha peteĩ añetegua okápeguáre. Pe “tekohaguasu mbaretekue rehegua” pe línea okápeguápe oñerepresenta pe tekohaguasu “miqdash” rupive, ha pe tekohaguasu mbaretekue rehegua pe línea hyepypeguápe oñerepresenta pe tekohaguasu “qodesh” rupive.
1844 guive 1863 peve ohechauka peteĩ línea maranduhára rembiasakue rehegua, ohechaukáva umi cien cuarenta y cuatro mil ñesella. Umi dos mil quinientos veinte ary ñemosarambi rehegua, oñemoĩva reino norteño rehe, opa 1798-pe, ha upeichaite avei upe línea dos mil quinientos veinte ary rehegua oñemoĩva reino sureño rehe opa 1844-pe. Ko’ã mokõi línea ohechauka yvypórape oĩva tekotevẽ inferior ha tekotevẽ superior. Pe tekotevẽ inferior, ojehechaukáva reino norteño rupive, ha’e hete; ha pe tekotevẽ superior ha’e akã. Pe akã ha’e pe táva guasu reino rehegua, ha ha’e avei pe mburuvicha guasu. Ko techapyrãme Cristo oiporavo Judá, pe reino sureño, omoĩ hag̃ua héra, ha pe táva guasu ha’e Jerusalén. Jerusalén ha’e pe renda oĩháme pe santuario añetegua mbarete rehegua, ha upe santuario-pe oĩ peteĩ koty guapy mburuvichaguasúpe g̃uarã, ha’éva pe akã.
Pe “siete tiémpo” Levítico 26-pe guare ha’eva pe añetegua paha oñembotyva’ekue 1856-pe, oñeha’arõva omombarete hag̃ua peteĩ poyvi omohu’ã hag̃ua pe tembiapo. 1844 guive 1863 peve, Cristo oipota va’ekue ombojoaju Idivekuéra yvagagua yvypóra rekóndi opave’ỹ hag̃uáicha, ha katu yvypóra opu’ã.
Ndaikatúi omoambue upe ára-pe kuimba’e rekove yvýpeguápe guare, upéva niko oiko hag̃ua Hembijúi mokõihápe. Upérõ ae omoambuéta kuimba’e rekove yvatevéva Ta’angápe, ombojoajúvo yvypóra akã divinidad akã reheve. Pe akã ha’eva’ekue pe táva guasu akãha. Pe akã ha’eva’ekue pe mburuvicha guasu, ha Cristo ojapóvo pe ñemoambue divinidad ojoajúva yvypóra ndive, ombojoaju mokõivéva akã, yvypóra ha divinidad mba’éva, pe tupaópe Jerusalénpe, pe Tenda Imarangatuvévape, upépe Cristo oguapyhápe Itúva ndive.
Pe ipu’akávape ame’ẽta oguapy hag̃ua che ndive che guapyrenda rréipe, che avei aipuru’akáicha ha aguapy che Ru ndive Iguapyrenda rréipe. Pe orekóva apysa, tohendu mba’épa he’i Espíritu umi iglésiakuérape. Apocalipsis 3:21, 22.
Cristo opromete umi (Laodicéagua pegua) ipu’akávape, Ha’e ipu’aka haguéicha (ha oiko Filadélfiagua-icha), oguapýtaha Hendive, umi yvága renda peguápe.
ha’e omba’apóva Cristope, omopu’ãvo chupe omanóva apytégui, ha omoĩvo chupe ipo akatúape yvágape, … ha ñanemopu’ã avei hendive, ha ñanemboapyka hendive yvágape Cristo Jesúspe. Efesios 1:20; 2:6.
Ezequiel rembiapyre mokõi yvyra joajuha (tekove yvypóra oñembojoajúva Tupãrekóndi) ojejapo Tupã pegua mbarete renda marangatupe (qodesh), upe javeete pe mbarete renda oñembopyatãva (miqdash) ojekuaa hag̃ua mba’e rechaukaha maranduháraicha ombojoajúva mokõive ñeha’ã rape, hyepypegua ha okapegua, pe marandu’ypýpe Gabriel ou va’ekue ombojekuaa hag̃ua Daniel-pe umi mba’e oikótava Tupã tavayguakuéra ári pe tiémpope oñembotysýiha pe cien cuarenta y cuatro mil. Cristo oipota kuri ojapo ko tembiapo pe tembiasakue Millerita ryepýpe, ha katu pe tembiapo oñembyai pe pu’aka’ẽ rehegua 1863-pe, upéicharõ jepe pe tembiasakue 1844 guive 1863 peve opyta gueteri peteĩ línea ramo ohechaukáva upe tembiapo oñeha’ã va’ekue ojejapo hag̃ua.
Daniel capítulo once-pegua versíkulo diez oguereko pe llave oñentende hag̃ua pe marandu hyepypegua ha okápegua umi versíkulo once guive quince peve, oguahẽva’ekue ñane rembiasakue profétikape ary 2014-pe. Pe versíkulo diez ohechauka 1989, ha’éva pe tiempo del fin pe movimiento de reforma rehegua umi ciento cuarenta y cuatro mil-pe; ha katu avei oguereko pe llave ohejáva oñemoneĩ hag̃ua ary 2014 peteĩ waymark ramo pe tembiasakue sellamiento rehegua.
1844 jasypa 22 de octubre-pe, Pe Ñe’ẽmondohára Oñe’ẽme’ẽgui ou vaekue pya’e pe témplo Ha’e omopuʼã vaʼekuépe. Upéva pe techaukaha ohechauka hag̃ua 2001 jasypa 11 de septiembre, pe mbohapyha ánhel oguahẽ jey hague, ha pe poteĩha trompéta oñepyrũ jey hague osũ. Upérõ avei tekotevẽ vaʼekue oñehaʼã jey pe tembiasakue 1840 guive 1844 peve, pórke pe ánhel oguejy vaʼekue 1840 jasypa 11 de agosto-pe ndahaʼéi vaʼekue ambue tapicha, síno Jesucristo voi, ha Hembiapo haʼe vaʼekue omyesakã hag̃ua ko yvy Iglória reheve.
1840 guive 1844 peve avei ohechauka 11 jasyporundy 2001 guive pe léi domingo pya’e oútavape, ha upéicha avei 1844 guive 1863 peve ohechauka 11 jasyporundy 2001 guive pe léi domingo pya’e oútavape. Hermana White ombojoaju pe tembiasakue 1844-pegua pe kurusu rembiasakue ndive, ha pe kurusu ohechauka peteĩ ñemboja’o mokõi tembiasakue apytépe, peteĩteĩva mbohapy ary ha mbyte pukukue, ha mokõivéva ojoaju ojuehe. Pe kurusu omopyenda pe tembiasakue mboyvegua oñepyrũva 1840-pe ha opa 1844-pe, ha pe tembiasakue upe riregua 1863 peve, ha’eha mokõi tembiasakue joja, ha mokõivéva ohechauka pe sellamiento aravo.
Pe peteĩha tysyĩ 1840 guive 1844 peve ohechauka Filadelfiagua Adventistakuéra ñepu’ã porã, ambue tysyĩ katu 1844 guive 1863 peve ohechauka Laodiceagua Adventistakuéra jejavy. Mokõive aty oñehechauka Daniel kapítulo diez-pe, Daniel, orepresentáva umi arandúva vírhenes ipu’akáva umi ciento cuarenta y cuatro mil oñesella aja, ohecha rupi pe visión; umi hendive oĩva katu okañy pe visión-gui.
Ha pe ára mokõipa irundyha peteĩha jasypegua, che aime aja pe ysyry guasu ypýpe, hérava Hidékel; upérõ ahupi che resa ha ama’ẽ, ha péina peteĩ kuimbaʼe ao líno guigua rehe oñemondevaʼekue, ha ikuʼáre ojokua vaʼekue óro porãite Upaz guigua reheve: hete avei ojogua vaʼekue berílope, hova katu ojogua araresa rendýpe, hesa kuéra tata rendy-ryrýiicha, ijyva ha ipy katu ojogua brónse oñemimbi porãva mbyjápe, ha iñeʼẽnguéra puaka ojogua heta tavayguakuéra ñeʼẽpu rehe. Ha che, Daniel añoite, ahecha pe visión; umi kuimbaʼe oĩva che ndive ndohechái pe visión; upéicharõ jepe, tuicha oryrýi hag̃ua hoʼa hag̃ua hikuái ári, ha ojava oñemokañy hag̃ua. Daniel 10:4–7.
Daniel capítulo siete-pe, Daniel ohecha rire mymba ñarõ reraháva visión, Gabriel ou omyesakã hag̃ua pe visión.
Che, Daniel, che pyʼaro vai che espíritupe che rete mbytépe, ha umi visión che akãme ojejapóva chemondýi. Ajetyvyro peteĩva umi oĩva upépe rendápe, ha aporandu chupe koʼã mbaʼe rehe añetegua. Upémarõ haʼe heʼi chéve, ha oikuaauka chéve umi mbaʼe ñemyesakã. Daniel 7:15, 16.
Daniel capítulo ocho-pe, Daniel ohecha rire pe visión umi mymba marangatuhára rehegua, Gabriel ou omyesakã hag̃ua pe visión.
Ha ojehu mba'e, che, Daniel, ahechárõ guare pe visión ha aikose va'ekue aikuaa he'iséva, upéi, péina, che renondépe oñembo'y peteĩ ojehecháva kuimba'éicha. Ha ahendu peteĩ kuimba'e ñe'ẽ Ulai rembe'ýi mbytépe, ohenóiva ha he'íva: Gabriel, eikuaaukáke ko kuimba'épe pe visión. Daniel 8:15, 16.
Daniel kapítulo porundy-pe, Daniel oikuaa rire mboy arypa he’íva Jeremías ha ojehechaukáva Moisés kuatiakuérape peteĩ mba’e vai’ỹva ramo ha Tupã ñe’ẽme’ẽ ramo, Gabriel ou omyesakã hag̃ua pe visión.
Ha ajañeʼẽ aja, añemboʼe, ha amombeʼu che angaipa ha che retãygua Israel angaipa, ha amoguahẽ che ñemboʼe Tupã che Jára renondépe, che Tupã yvyty marangatu rehehápe; ha, añetehápe, ha aja añeʼẽ gueteri ñemboʼépe, upe kuimbaʼe Gabriel, ahecha vaʼekue ñepyrũme pe visión-pe, oipepóva pyaʼe asýpe, opoko cherehe kaʼaru mymbajuka hag̃ua jave. Haʼe chemboʼe, oñeʼẽ chendive, ha heʼi: Daniel, koʼág̃a asẽ ameʼẽ hag̃ua ndéve arandu ha kuaapy. Daniel 9:20–22.
Upévare, mbohapy testígo ári, opavave Daniel arandukágui, Gabriel he’i jave Daniel-pe kapítulo diez-pe ou hague ojapo hag̃ua Daniel oikuaa hag̃ua mba’épa oikóta Tupã tavayguakuérape ára pahápe, Gabriel oikuaauka hína pe visión causativa kuña rehegua “marah” Daniel ohecha va’ekue ha ambue aty okañy chugui.
Ko'ág̃a aju aju nde rehe aikuaauka hag̃ua mba'épa ojehúva ne retãygua kuérape umi ára pahápe; pe visión niko gueteri heta ára pegua. Daniel 10:14.
Pe visión Daniel ohechávaekue ha ojapova’ekue peteĩ jepe’a umi creyénte apytépe, ha’e va’ekue pe visión Cristo jehechauka rehegua, pe visión mokõi sua cien ary rehegua, péro ha’e va’ekue pe jehechauka kuñanguéra rehegua upe visión rehe. Ha’e va’ekue pe ñehesa’ỹijo pe visión rehegua Cristo ojehechauka pya’eha pe Mensajero del Pacto ramo, upéva omoambuéva Danielpe (ha umi ojerrepresentáva Daniel rupive), Cristo ra’angápe. Umi mba’e “ohupytýva Tupã tavayguakuérape ára pahápe” ojehechauka pe historia Milleritakuéra rehegua ary 1840 guive 1844 peve, ha avei Milleritakuéra rehegua 1844 guive 1863 peve. Peteĩ aty okañy pe visión-gui ñemoĩ vai rupive, ha ambue aty osegi Cristope jerovia rupive pe Lugar Santísimo peve, oguapy hag̃ua Hendive umi tenda yvagapeguápe.
Ha katu, Gabriel omyesakãvo pe visión ojehechaukahápe Tupã rembyre ára pahápe oñemoambue Cristo ra’ãngápe, omohenda yvóra rembiasakue okáguio ojehecháva. Daniel visión Cristo rehegua omyesakãkuri Gabriel yvóra rembiasakue okáguio ojehechávaicha, pe tiempo de sellamiento rehegua cien cuarenta y cuatro mil-pe g̃uarã. Oguahẽvo, Gabriel omyesakãháicha, pe tembiasakue 11 de septiembre de 2001 rehegua, pe tembiasakue oñemomba’eguasúva mbohapyha versículo dieciséis-pe pe ley dominical mboyvegua ramo, ojekuaa añónte pe ñemyesakã rape rupive ojehechaukáva “fortaleza” ramo versículo diez-pe. 11 de septiembre de 2001-pe opa visión rembiapo oñepyrũ ojehechauka, rueda-kuéra ryepýpe ambue rueda-kuéraicha.
Ha Ñandejára ñe’ẽ ou che rendápe, he’ívo: Yvypóra ra’y, mba’épa upe ñe’ẽnga oĩva Israel retãme, he’íva: “Ára kuéra ipukuve, ha opa visión ndaikatúi oñemoañete”? Upévare ere chupekuéra: Péicha he’i Ñandejára Jára: Ajapóta ko ñe’ẽnga opávo, ha ndoipurumo’ãvéi hikuái Israel-pe ñe’ẽngáramo; ha katu ere chupekuéra: “Ára hi’aguĩma, ha opa visión ñemoañete avei”. Ndaipóri mo’ãvéima visión rei térã adivinación mbotavy Israel róga apytépe. Che hína Ñandejára; che añe’ẽta, ha pe ñe’ẽ che ha’éva oñemoañetéta; ndahi’aréi mo’ãvéima: pende ára pukukue jave, peẽ róga pu’akapáva, che ha’éta pe ñe’ẽ, ha ajapóta oñemoañete, he’i Ñandejára Jára. Jey Ñandejára ñe’ẽ ou che rendápe, he’ívo: Yvypóra ra’y, péina, Israel róga pegua he’i: “Pe visión ha’e ohecháva hína ára heta rire guarã, ha ha’e oñe’ẽ maranduháicha ára mombyryetévare”. Upévare ere chupekuéra: Péicha he’i Ñandejára Jára: Ndaipóri mo’ãvéima ni peteĩva che ñe’ẽ ojejokóva; pe ñe’ẽ che ha’éma oñemoañetéta, he’i Ñandejára Jára. Ezequiel 12:21–28.
Opaite umi rueda profética ojeréva ambue rueda profética ryepýpe pe tembiasakuepe, oĩ peteĩ rueda pe inspiración oikuaaukáva umi estudiante de profecía ára pahápegua-pe ha’éva pe rueda rupive ojedetermináta hag̃ua i-destino eterno. Tysýi ári tysýi, upe rueda avei tekotevẽ ha’e pe visión Daniel ohechava’ekue ha omoambuéva chupe Cristo ra’ãngápe, pórke upéva hína pe visión ohechaukáva mba’épa ojehu Tupã tavayguakuérape ára pahápe.
“Ñandejára ohechauka chéve hesakã porãhápe pe mymba ra’anga oñemoheñóitaha oñemboty mboyve pe tiempo de gracia; ha’e hag̃ua pe prueba guasu Ñandejára tavayguakuérape g̃uarã, upévare oñedecidíta hikuái pende destino eterno. Nde rembo’yhápe oĩ peteĩ jehe’a vaieterei mba’e ndojoajúiva apytépe, ha upévare mbovymínte oñembotavýta.
“Apocalipsis 13-pe ko mba’e oñemombe’u hesakã porã; [Apocalipsis 13:11–17, oñecita].
“Kóva hína pe prueba tavayguakuéra Tupã reheguáva ohasava’erã ojehovasaha hag̃ua hendivekuéra pe sello. Maymáva ohechaukáva hekojerovia Tupã rehe, oñangarekóvo Iley rehe ha ombotovévo oguerovia hag̃ua peteĩ sábado japu, oñembo’yta Ñandejára Tupã Jehová poyvi guýpe, ha ohupytyta Tupã oikovéva sello. Umi omboykéva pe añetegua yvágagui ouva ha ogueroviáva domingo sábado ramo, ohupytyta pe mymba ñaña marca.” Manuscript Releases, volúmen 15, 15.
Pe prueba ojehechauka hag̃ua mymba ra’anga rehegua prueba ramo, mokõi hendáicha. Ha’e pe prueba ojeruréva marandu aranduka ñehesa’ỹijohárape ohechakuaa hag̃ua mymba ra’anga ñemoheñói, ha’éva tupao ha Estado joaju Tetã peteĩ reko Amandayépe, pe léi domingo mboyve. Ha’e avei pe prueba oguenohẽva térã mymba ra’anga térã Cristo ra’anga umi oĩvape Daniel térã umi okañýva rehegua ryepýpe. Pe ñemboja’o oñemopyenda umi kuñataĩkuéra “ohechápa ko visión guasu,” ojapo haguéicha Daniel, térã okañýpa hikuái pe visión-gui. Pe mba’e iñimportantevéva ojehecha hag̃ua pe visión guasu ojehechauka pe ñe’ẽ “mbaretenda” rupive.
Ko estudio ñamboguatávéta pe artículo oúvape.
“Pe ánhel imbarete ombo’éva’ekue Juánpe ndaha’éi ambue tapicha guasu Jesús Cristo-gui. Omoĩvo Ipy akatúa y ári, ha Ipy asu yvy pirúre, ohechauka mba’éichapa oiko hína pe tembiapo ojapóva pe ñorairõ guasu Satanás ndive paha gotyoguápe. Ko ñemohenda he’ise Ipu’aka ha Ijarakuaa tuichavéva opaite yvy ári. Pe ñorairõ oñembareteve ha oiko hag̃ua añetehápe ñemoĩme’ẽ guive ñemoĩme’ẽ peve, ha upéicha osegíta peve umi escena pahápe, ára pe pytũmby pokatu rehegua tembiapo katupyryetéva oguahẽta ijyvatevévape. Satanás, oñemoirũvo kuimba’e aña ndive, ombotavýta opaite yvy ape ári ha umi tupao nohenduséiva pe añetegua mborayhu. Péro pe ánhel imbarete ojerure oñeñatende hese. Osapukái hatã. Ha’e ohechaukava’erã Iñe’ẽ pu’aka ha Ijarakuaa umi oñemojoajúva Satanás ndive oñemoĩ hag̃ua pe añetegua rehe.”
“Ko’ã siete truéno omosẽ rire ijayvu, ou peteĩ tembiapoukapy Juan-pe, Daniel-pe guáicha pe kuatia’i rehegua: ‘Emboty umi mba’e he’i va’ekue umi siete truéno.’ Ko’ãva oñe’ẽ umi mba’e oikótavare, ojehechaukátava hekópe peteĩteĩ. Daniel opytáta ilótepe ára pahápe. Juan ohecha pe kuatia’i ojepe’a hag̃uáicha. Upérõ Daniel marandu hag̃uagua oguereko hendatee pe marandu peteĩha, mokõiha ha mbohapyha ánhel remimondópe, oñeme’ẽ hag̃ua yvy ariguápe. Pe ojepe’a pe kuatia’i gui va’ekue hína pe marandu ára rehegua.”
“Daniel ha Apocalipsis kuéra peteĩnte hína. Peteĩva ha’e peteĩ profesía, ambuéva peteĩ revelación; peteĩva peteĩ kuatiañe’ẽ oñembotýva, ambuéva katu peteĩ kuatiañe’ẽ ojepe’áva. Juan ohendu umi mba’e ñemimby umi arapu omombe’úva, péro oñemandáma chupe ani hag̃ua ohai umíva.”
“Pe tesape especial oñeme'ẽva’ekue Juánpe ha oje’e va’ekue umi siete truénope, ha’e va’ekue peteĩ jehechauka mba’ekuaarã umi mba’e oikótavare pe peteĩha ha mokõiha ánhel marandu guýpe.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 971.