Pe mba’e iñimportantevéva ojehechakuaa hag̃ua Rusia ha’eha pe mbarete omoñepyrũva’ekue pe ñorairõ Ucrania-pe ary 2014-pe ha’e pe “mbarete guasu”, ha’éva pe akã, térã pe táva guasu pe tetãnguéra ruvicha rehegua. Pe tupão yvypóra rehegua ojejapo pe akãgui ha pe retegui. Pe akã ha’e pe teko yvatevéva, ha pe rete ha’e pe teko iguyvéva. Pe “siete tiempo” opa va’ekue ary 1844-pe, upéi oñembojoaju va’erãkuri Jerusalén ndive, ha’éva Judá akã. Pe tupão oĩva Jerusalén-pe oĩkuri pe mburuvicha guasu guapyha, ha’éva Jerusalén akã, ha Jerusalén katu Judá akã. Pe Tupã reko ñembojoaju yvypóra rekóre, ohechaukáva pe sella oñemoĩva peteĩ ciento cuarenta y cuatro mil rehe, ojehechauka ramo guáicha oñeme’ẽva pe “Cristo akãme’ẽ”. Pe akãme’ẽ ha’e pe teko yvatevéva, ha upévare ha’e pe “akã”.
Umi oĩva Daniel rehe ohecha pe jehecharã kuña mba’apokue rehegua omoambuéva chupekuéra Cristo ra’angápe, ohupyty hikuái Cristo akã, ha’eva Adán mokõiha, ha espiritualva. Upérõ iñakã yvypóra añeteguáva, ho’ova’ekue so’o remiandu rehegua, oguerúva’ekue hikuái Adán peteĩha-gui ho’a rire ha ombojere rire heñói rendaguépe oĩva apoukapy, ojejuka kurusúre. Pe akã so’ópe guare oñorãirõva Tupã léi rehe, ha’eva oguerohory’ỹre oguerúva’ekue hikuái heñoípe, oñemoambue Cristo akã rehe, ha’eva ohupytyva hikuái ha’e kuéra voi poravo rupive, ha’éva peteĩchaite iñe’ẽrendúva Tupã léipe. Upérõ iñakã pyahu ha Cristo akã peteĩ akãnte, ha mokõivéva oguapy oñondive guapyhárenda ári yvagapeguápe. Oĩ peteĩ tenda tupaópe oĩháme Tupã guapyhárenda, ha yvypóra, ojejapóva Tupã ra’ãngáicha, oreko peteĩ tenda teetéva tupaópe, ojejapóva Tupã reko hag̃ua upépe.
Pe lugar ndaha’éi ijapytepegua heko yvýpe, ojehechaukáva pe tetãnguéra yvate pegua rupive. Oĩ pe lugár ojehechaukáva pe tetãnguéra yvy gotyo pegua rupive, upépe Tupã oiporavo omoĩ hag̃ua Héra, ha’éva Heko. Pe lugár oĩ Jerusalénpe; ha Judá táva guasu ramo, Jerusalén ha’e pe akã, ha pe táva guasu akã katu ha’e mburuvicha guasu. Ha Jerusalén ojeiporavo oiko hag̃ua táva guasúrõ, ha upéicha avei ojeiporavo oiko hag̃ua pe lugár Tupã omoĩ hag̃uáicha itemplo. Upéi Itemplópe Ha’e omoĩ Itróno. Pe tetãnguéra yvy gotyo pegua ohechauka yvypóra rekove yvatevéva, ha katu avei oguereko peteĩ koty guasu ijojaha’ỹva mburuvicha guasúpe g̃uarã. Hermana White oñe’ẽ upe lugár rehe “pe ánga mbarete renda” ramo. Peteĩ mbarete renda, he’iséva teetehápe, ha’e peteĩ mbaretépe oñembotýva renda.
“Pe korasõite oñeme’ẽva’erã Tupãme, ndaupéichairõ pe añetegua Tupã rehegua ndoikemo’ãi peteĩ mbarete omongaraíva tekovépe ha tekokuépe. Péro peteĩ añete ñembyasy rehegua niko heta umi omombe’úva Cristo réra araka’eve nome’ẽi hague ikorasõkuéra chupe peteĩchapa ha py’aguapýpe. Araka’eve ndohasái hikuái pe py’añembyasy oúva peteĩ ñeme’ẽmbaitegui cristianismo rembijerurépe, ha upévare pe añetegua pokatu omoambuéva ndaipóri hekovekuérape; pe mborayhu pypuku ha omongu’áva Cristo rehegua ndojehechaukaporãi tekovépe ha tekokuépe. Péro mba’eichaitépa peteĩ tembiapo tuicha oñemongaru hag̃ua Tupã ovechakuérape ikatu hag̃uáicha ojejapo, umi ovecha rerekuára poguýpegua oñekurusufikáramo Cristo ndive, ha oikóramo Tupãme guarã omba’apo joa hag̃ua pe Ovecha Rerekuára Guasu ndive! Cristo ohenói kuimba’épe omba’apo hag̃uáicha ha’e omba’apo haguéicha. Tekotevẽ peteĩ testimonio ipypukuvéva, imbaretevéva, ha oñemomýiva mbaretevéva pe añetegua pokatu rehe, ojehechaukaháicha pe Tupã rayhu añeteguápe umi he’íva ogueroviaha upéva rekovépe. Pe Salvador mborayhu oĩva pype oguerúta peteĩ ñemoambue hesakãva pe mba’éichapa umi omba’apóva omba’apo umi ohundihárape guarã. Pe añetegua oguapýramo pe alma mburuvicharendápe, Cristo oguapy guasu korasõme, ha upérõ pe tembiguái yvypóra ikatu he’i: ‘Che aikurusufika Cristo ndive; upéicharamo jepe aikove; ndaha’éi che, Cristo katu oikove chepype; ha pe tekove ko’ág̃a aikovéva ko so’ópe, aikove Tupã Ra’y jeroviápe, pe che rayhúva ha oñeme’ẽva’ekue cherehehápe.’” Review and Herald, 9 de octubre de 1894.
Pe “mburuvicha renda pe ánga rehegua” niko pe lugar “Cristo oguapyhápe guapyháramo”. Cristo ñemoĩ guapyhápe guare ojehupyty so’o ojejukáramo kurusúre, ha pe so’o, Pablo remimo’ẽ he’iháicha, ha’e pe tekove yvýgui pegua, ha ha’e pe rréino yvate goty pegua. Upévare pe rréino yvate goty pegua profesía og̃uahẽnte 1798 peve. Pe tekove yvýgui pegua ndaikatúi oñembojoaju Divinidad ndive; tekotevẽ oñemoambue peteĩ sapy’aitépe, tesa pirírõ guáicha, pe jeju mokõihápe. Pe rréino yvy gotyo pegua katu, oguerekóva “iñakã” ha’éva Jerusalén, ha “iñakã” ha’éva pe santuario, og̃uahẽ 1844 peve, pórke ohechauka pe tekove yvateve hag̃ua, ikatúva oiporavo ojuka hag̃ua pe so’o kurusúre ha jerovia rupi oike hag̃ua pe Mburuvicha Renda pe Santísimope, ha oguapy hag̃ua pe tróno ári Cristo ndive. Pe lugar pe joaju ha pe ñemoĩ guapyhápe oikoha hína pe mburuvicha renda pe tupao humanope. Pe capítulo once, versículo diez, omyesakã pe akãha pe mbarete renda; hákatu upe añetegua oñemopyenda Isaías testimónio rupive año, ha upéva ojerure oñentende hag̃ua pe añetegua pe mbarete renda (mburuvicha renda) rehegua, iñepyrũ hag̃uáicha hekohápe okápe ha ipypegua jeporupe.
Ñandejára ñeʼẽ vaʼerã ore rembiʼu espiritual. “Che hína pe mbujape tekove rehegua”, heʼi Cristo; “pe ouva chéve ndoikovéimoʼãi arakaʼeve ñembyahýipe; ha pe ogueroviáva chéve ndoikovéimoʼãi arakaʼeve yʼuhéipe.” Ko yvy arigua oñehundi oikotevẽgui pe añetegua potĩ, oñembojeheʼaʼỹva. Cristo hína pe añetegua. Iñeʼẽ nguéra hína añetegua, ha oguereko peteĩ heʼiséva pypukuvéva upe ojehechávagui yvate gotyo, ha peteĩ tepy ohasáva pe hesaʼỹijoʼỹre ojehecháva. Umi apytuʼũ oñemombaretevéva Espíritu Santo rupive ohechakuaáta koʼã ñeʼẽ repy. Ñande resa oñemoĩ vove hese pe pohã marangatu tesa rehegua, ikatúta jahechakuaa pe añetegua ita jeguaka hepyetereíva, jepe oñeñotỹramo pe yvy ape ári guýpe.
“Pe añetegua ha’e imba’erã kyre’ỹ, ipotĩ ha yvate. Omoheñóivo tekokatu, pe ánga okakuaa ijehegui Tupãgua mbarete ryepýpe. Káda ára pe añetegua ojerure oñemoguahẽ hag̃ua korasõme. Péicha ja’u Cristo ñe’ẽ, ha’e he’íva espíritu ha tekoveha. Pe añetegua jeguerovia ojapóta opa oguerekóvape peteĩ Tupã ra’y, yvágape ohupyty hag̃uáicha. Pe añetegua oñeñongatúva korasõme ndaha’éi peteĩ kuatia ñe’ẽ ro’ysã ha omanóva, síno peteĩ pokatu oikovéva.”
“Pe añetegua niko marangatu ha Tupãgua. Ipu’akave ha imbaretevéva opa mba’e ambuégui ojapo hag̃uáicha peteĩ tekokatu Cristo joguaha. Ipype oĩ vy’a henyhẽva. Oñangarekóramo hese korasõme, Cristo mborayhu oñemoĩ tenonde yvypóra oimeraẽva mborayhúgui. Kóva hína cristianísmo. Kóva hína Tupã mborayhu pe ángape. Péicha pe añetegua potĩ, oñembojehe’a’ỹva, oguereko pe tenda yvatevéva tekove ryepýpe. Oñekumpli umi ñe’ẽ, ‘Py’ahu voi ame’ẽta peẽme, ha peteĩ espíritu py’ahu amoĩta pende ryepýpe.’ Oĩ peteĩ yvate reko pe tekovépe upe oikóva ha omba’apóva pe añetegua omoingovéva pu’aka guýpe.” Review and Herald, February 14, 1899.
Upe visión tembiasakue marandu proféticogui Daniel capítulo once-pe oñepyrũ vove versículo mokõihápe, ha pe mburuvicha irundy porundyha ha ipirapire hetavéva oñemohenda pe akã ndive, ha upéva hína Rusia versículo once guive quince peve. Upe tembiasakuepe pe mburuvicha irundy porundyha oikóta pe poapyha, umi siete apytégui, ha haʼe ogovernáta tupão ha Estado Estados Unidos-pe ojoaju vove, ha omohuʼãvo hikuái iñemongakuaa kyʼaʼỹvaʼỹ versículo dieciséis-pe, pe léi domingo pyaʼe ou hag̃uápe.
Pe bandéra upéi upérõ va’erã upe ramo ojevy’ara’ỹta ha omanóta mbohapy ára ha mbyte pukukue, ha upéva, Daniel kapítulo diez-pe, ha’e mokõi pa peteĩ ára. Umi mokõi pa peteĩ ára ñembyasy rehegua Daniel-pe oñemohu’ãvo, ha’éva avei pe oñemohu’ãha umi mbohapy ára ha mbyte omanohápe tape rehe umi mokõi testígo, ha’éva umi oĩva Ezequiel ñu-me, omanóva kangue piru ramo—oĩ peteĩ marandu profético oguerúva umi omanóva jevy tekovépe. Upéva, Daniel kapítulo diez-pe, oñerrepresenta mbohapy tembiapo rupive.
Ha ára irundykue mokõipa irundyha árape, jasy peteĩha-pe, che aime aja ysyry guasu rembe’ýpe, pe héra Hidékel; upérõ ahupi che resa ha ama’ẽ, ha péina peteĩ kuimba’e ao líno-gui ojaho’íva, ha ikupykuéra ojokua óro porãitéva Uphaz-gua reheve. Hetete katu ha’ete berilo, hova katu ha’ete ára vera, hesa katu tata rendy-icha, ijyva ha ipy katu overa bronce oñemopotĩ porãva-icha, ha iñe’ẽ pu katu ha’ete heta tavayguakuéra ñe’ẽ pu. Ha che Daniel añoite ahecha pe visión; umi kuimba’e oĩva chendive ndohechái pe visión; upéicharamo jepe, tuicha ryryi ho’a hi’ári, ha okañy hag̃ua oñemokañy. Upévare che aheja hag̃uánte añónte, ha ahecha ko visión guasu, ha ndaipóri mbarete hembýva chepype; che porãngue niko ojere chepype ñembyai-rã, ha ndaikatúi areko mbarete. Upéicharamo jepe, ahendu iñe’ẽnguéra ñe’ẽ pu; ha ahendúvo iñe’ẽnguéra ñe’ẽ pu, upérõ aime oke pypukúpe che rova yvýre, ha che rova ojere yvýre. Ha péina peteĩ po chepoko, ha chemopu’ã che renýi ári ha che po pyapẽ ári. Ha he’i chéve: Daniel, kuimba’e ojehayhu etereíva, eikũmby umi ñe’ẽ ha’éva ndéve, ha eñembo’y porã; ndéve niko ko’ág̃a añemondouka. Ha oñe’ẽ rire ko ñe’ẽ chéve, añembo’y ryryívo. Upérõ he’i chéve: Ani rekyhyje, Daniel; ypy guive, pe ára peteĩha guive remoĩ hague ne korasõ reikũmby hag̃uáicha, ha reñemomirĩ hag̃ua nde Jára renondépe, ne ñe’ẽnguéra oñehendu, ha che aju ne ñe’ẽnguéra rehehápe. Péro Persia retã ruvicha che mbohovái peteĩ ha mokõipa ára pukukue; ha péina Miguel, peteĩ umi mburuvicha guasu apytégui, ou chepytyvõ; ha che apyta upépe Persia ruvichakuéra ndive. Ko’ág̃a katu aju hag̃uáicha reikũmby mba’épa ojehútava ne retãyguápe umi ára pahápe; pe visión niko gueteri heta ára rehegua. Daniel 10:4–14.
Daniel oĩma umi mokõi pa peteĩ ára ñembyasy paha gotyo, ohechávo pe visión Cristo rehegua ha ohendúvo Cristo ñe’ẽ. Pe visión Ñandejára Ñe’ẽ ojehecháva ha oñe’ẽva rehegua ogueru peteĩ jeheja mokõi aty apytépe, ha Daniel oñemoĩ va’ekue omanóva tapépe, pórke ha’e oĩ va’ekue “oke pypukúpe.”
Ha’e he’i ko’ã mba’e; ha upéi he’i chupekuéra: Ñande angirũ Lázaro oke; che katu aha, amombáy hag̃ua chupe ikéguigui. Upérõ hemimbo’ekuéra he’i chupe: Karai, oĩramo oke, okueráta. Jesús katu he’i va’ekue imano rehe; ha’ekuéra katu oimo’ã ha’e oñe’ẽ hague oke hag̃ua ha opytu’u hag̃ua. Upémarõ Jesús he’i chupekuéra hesakã porã: Lázaro omanóma. Juan 11:11–14.
Upéi Daniel-pe ojehupi Gabriel rupive peteĩha jey, ha’e omombe’u chupe pe ñorairõ politikogua oikóva’ekue Daniel omanóvo (oke), ha ko’ág̃a ome’ẽtaha chupe pe visión mbo’epýre jehechakuaa, pe visión ramoite omoambuéva’ekue Daniel-pe Cristo ra’ãngápe. Upéi ojehupíta chupe mokõiha jey, Cristo voi rupive.
Ha he’i rire chéve umi ñe’ẽ, amboja che rova yvýre, ha akirirĩmba. Ha péina ápe, peteĩ ojoguáva yvypóra ra’ykuérape opoko che rembe’ýre; upéi aipe’a che juru, ha añe’ẽ, ha ha’e pe oĩvape che renondépe: Che ruvicha, pe visión rupi che mba’asy ou jey che ári, ha ndaipóri véima mbarete che pype. Mba’éicha piko ko che ruvicha rembiguái ikatu oñe’ẽ ko che ruvicha ndive? Che rehe katu, upepete voi ndaipóri véima mbarete che pype, ha ndaipóri véima pytu che retepýpe. Daniel 10:15–17.
Kóva ojogueraha Ezequiel marandu’ypy ñemoñe’ẽ reheve capítulo treinta y siete-pe, pórke umi mokõi marandu’ypy Ezequiel oikuaaukávo umi kanguekue omanóva yvyugua peguápe, pe peteĩha omoheñói hetekuéra, ha upéicharõ jepe ndorekói pytu, ni ndorekói mbarete peteĩ ehérsito mbarete guasuicha. Pe mokõiha Ezequiel marandu’ypy rupive umi tete ohupyty pe pytu irundy yvytu guive ha opu’ã peteĩ ehérsito mbarete guasúicha, ha Daniel oñepokójeývo hese mokõihápe, “nahembypýi chepype mbareteve, ni ndaipóri pytu hembýva chepype.” Upéi Daniel oñepoko jey hese mbohapyha jey opaitehápe, ha mokõiha jey Gabriel rupive.
Upéi oujevy ou rupi chemokunuʼũ peteĩ ava joguáicha, ha chemombarete; ha heʼi: Nde kuimbaʼe oñehayhuetereíva, ani rekyhyje: pyʼaguapy toĩ ndéve; embarete, heẽ, embarete. Ha oñeʼẽ rire che ndive, chemombarete, ha haʼe: Toñeʼẽ che jára; nde niko chemombarete. Daniel 10:18, 19.
Pe mbohapyha Daniel rehegua ha’e Ezequiel profesía mokõiha, omoĩva hetekuéra ipy rehe peteĩ ehérsito mbarete guasúicha. Iprofesía oñeñe’ẽ peteĩ tetã rehe ohechakuaáva omanomahague, ha’égui oĩ vaʼekue ñembyasýpe, Daniel-icha.
Upéi he'i chéve: Eprofetisa pe yvytúre, eprofetisa, yvypóra ra'y, ha ere pe yvytúpe: Péicha he'i Ñandejára Tupã; Eju umi irundy yvytúgui, nde pytu, ha eipeju ko'ã ojejukava'ekue ári, oikove hag̃ua. Upémarõ che aprofetisa hembiapoukapyháicha, ha pe pytu oike hesekuéra, ha oikove hikuái, ha opu'ã ipy rehe, peteĩ ehérsito tuichaitereíva. Upéi he'i chéve: Yvypóra ra'y, ko'ã kangue ha'e opaite Israel róga: péina hikuái he'i, Ore kangue seco, ore esperánsa opa, ñande ñemboyke ñande rehehápe. Ezequiel 37:9–11.
Ñandejára omanda Ezequiélpe toprofetisa hag̃ua, ha he’i chupekuéra Israel róga rembiasakue ha’eha omano hague, ndaiporiha esperánsa ha ojeikytĩmbyre hague. Oñembyasy hikuái, Danielicha, ojavyetereígui pe marandu’i ndoikóiva’ekue 18 jasypokõi ary 2020-pe, ha upe tekópe, oñeñe’ẽ Ezequiélpe toprofetisa hag̃ua.
Upévare, eprofetisa ha ere chupekuéra: Péicha he’i Ñandejára Tupã; Péina ápe, che retãygua, aipe’áta pende yvyty, ha romoẽta pene yvytykuéragui, ha roguerúta Israel retãme. Ha peikuaáta che ha’eha Ñandejára, aiporuvo pene yvytykuéra, che retãygua, ha romoẽvo pene yvytykuéragui. Ha amoĩta che Espíritu pende pype, ha peikovéta, ha romoĩta pende yvýpe; upérõ peikuaáta che, Ñandejára, ha’emaha upe ha’éva ha ajapóva, he’i Ñandejára. Ezequiel 37:12–14.
Pe Ñandejára, ha’éva Miguel arcángel, oipe’a ijyvyrakuéra; ha umi mokõi testígo Apocalipsis mokõipa peteĩpe, upéi oikove jey ha oñeme’ẽ chupekuéra Espíritu Santo ha opu’ã, peteĩchaite oñeme’ẽ haguéicha Espíritu Santo umi opu’ãvape oguenohẽ vove chupekuéra ijyvyrakuéragui Ezequiel profecía mokõihápe.
Ha rire mbohapy ára ha mbyte rire, pe Espíritu de vida oúva Tupãgui oike ipypekuéra, ha opu'ã hikuái hi'ári; ha tuicha kyhyje ou umi ohecháva'ekue hi'arikuéra ári. Apocalipsis 11:11.
Umi mokõi testígo ojehechauka Moisés ha Elías ramo, ha Moisés voi oñemopuʼã jevy arcángel ñeʼẽ rupive.
Ha Miguel arcángel, oñorairõ aja pe añáme ndive ha oñeʼẽjoavy Moisés rete rehe, ndaipyʼaguasúi ombohovái hag̃ua chupe ñeʼẽ vai rupi, síno heʼi: Ñandejára tanembojovake ndéve. Judas 1:9.
Miguel, pe Príncipe ha pe Arcángel, ha’e hína pe ou vaekue ha oipytyvõ vaekue Gabriélpe Daniel capítulo diez-pe, ha ha’e ñe’ẽ hína pe ohenóiva kuimba’e ha kuñanguérape tekovépe.
Pe Ñandejára voi oguejyta yvágagui peteĩ sapukái reheve, arcángel ñe'ẽ reheve, ha Tupã trompéta reheve; ha umi omanóva Cristo-pe opu'ãta raẽ. 1 Tesalonicenses 4:16.
Daniel mbohapyapy ohechauka pe jehasa pe movimiento Laodicéagua ánhel mbohapyha rehegua, pe movimiento Filadélfiagua ánhel mbohapyha reheguápe; ha Daniel kapítulo 10-pe, pe visión omohu’ãva pe jehasa Laodicea ta’ãngágui Philadelphia ta’ãngápe, ojehechauka pe tembiasakue proféticoramo ojehechaukáva kapítulo 11-pe. Upe visión ojehechauka Ezequiel rupive visión Islam rehegua ramo, pe mbohapyha ayvu vai rehegua. Áño 2014-pe, Rusia omoñepyrũ pe mokõiha guerra por delegación. Áño 2015-pe, pe presidente ipirapire hetavéva omoñepyrũ iñeha’ã oiko hag̃ua pe sexto presidente.
Áño 2020-pe, upe mburuvicha, ohechaukáva pe hatĩ republicano, ojejuka pe mymba ateo “woke” reheve, osẽva pe yvykua pypuku’ỹvagui, ha upe áñope voi pe hatĩ protestánte laodicense avei ojejuka. Áño 2023-pe, mokõivéva hatĩ oikove jey, mokõivéva oñepyrũvo iñembohasa pe pohýipe, pe “poapyha” pe “siete” apytégui. Peteĩ oñembohasávo pe mymba ra’ãngápe política ramo, oñembojoajúgui Tupão ha Tetã Estados Unidos-pe; ha ambue hatĩ oñembohasávo Laodicea ra’ãngágui Cristo ra’ãngápe. Mokõivéva oñemopu’ãta pe léi domingo pya’e ou vove. Peteĩ oikóta “Alejandro Magno”, pe mburuvicha guasu umi diez rréi apytépe ome’ẽva hikuái imokõiha reino pe kuña rekáre Roma-guápe, ha pe ambuéva oñemopu’ãta techaukaha ramo.
Pe visión omoheñóiva mokõivéva ko’ã jehasakue ha’e pe tembiasakue oñembosarambíva 11 jasyporundy 2001 guive pe léi domingo peve. Pe versíkulo onceha, Daniel kapítulo once-pe, ojehechauka porãite pe contexto ryepýpe: nderejeroviáiramo, ndaikatumo’ãi remoĩmbyre hag̃ua nde rapykuere.
Jaseguéta ko estudio oúva pe artículo oúvape.
“Umi mbo’epykuéra Ñandejára Ñe’ẽmeguáva oikova’erã guía tekove ára ha ára rehegua. Cristo kurusuva’erã pe tema tenondegua, ohechaukáva umi mbo’epy ñañe’ẽme’ẽva’erã ha jajapo va’erã. Cristo oñemoingeva’erã opaite estudiope, umi temimbo’e ikatu hag̃uáicha ho’u hag̃ua pe kuaapy Ñandejára rehegua ha ohechauka hag̃ua chupe heko rupive. Iporãiteha ha’éva’erã ñande estudio ára pukukuepe ha avei opa ára guarã. Ñandejára Ñe’ẽ, Cristo he’íva’ekue Antiguo ha Nuevo Testamento-pe, ha’e pe mbujape yvágagui; ha heta mba’e ojehenóiva ciencia niko kuimba’e rembiapokue tembi’u, tembi’u oñembyai ha oñembojehe’áva; ndaha’éi pe maná añetéva.
Tupã ñe’ẽme ojejuhu arandu ndaikatúiva oñemoĩ hag̃ua porandu, ndaipamo’ãiva—arandu ouva’ekue, ndaha’éi pe apytu’ũ ipaháva guive, síno pe Apytu’ũ Infinito-gui. Péro heta pe Tupã oikuaaukáva Iñe’ẽme oiko pytũramo yvypórape g̃uarã, añetegua ita jeguaka kuéra oñeñotỹre yvypóra arandu ha tekokatu yma guaréva yty guýpe. Heta tapichápe ĝuarã ñe’ẽ rembiporu oguapy kañy hag̃uáme, ndojehekái haguére kyre’ỹme ha py’aguasúpe peve oñentende meve umi tembiapoukapy óroicha. Upe ñe’ẽ ojeheka va’erã oñemopotĩ ha oñembosako’i hag̃ua umi oguerovávape ikatu hag̃uáicha oiko mburuvicha guasu róga pegua ramo, yvágape Rréi ra’ykuéra ramo.
“Ñahesa’ẽ Ñandejára ñe’ẽ rehegua oikovaʼerã umi aranduka ñehesa’ẽ renda, umi ogueraha vaʼekue akãnguéra misticísmo-pe ha mombyry añetegua-gui. Iprincipio oikovéva, oñemondévo ñande rekovépe, haʼéta ñande ñangarekohára jehasa asýpe ha pyʼaraʼãme; iñemboʼe ñandejárape guigua haʼe pe tape añoite ñasẽ porã hag̃ua. Pe prueva oguahẽvo opa ángape, oĩta apóstata-kuéra. Oĩta ojehechaukáva traidor ramo, akãhatã, oñembotuicha vaʼekue, ha ojeroviáva ijehe año, ha ojei hag̃uáicha añeteguágui, omopẽvo ijerovia. Mbaʼére? Ndajaikovéigui ‘opa ñeʼẽ osẽva Ñandejára jurúgui’ rupi. Noñotỹi pypukuivaʼekue ni ndohapykuaái vaʼekue ipyta hatã hag̃ua.”
“Ñandejára ñe’ẽ, ome’ẽva’ekue chupekuéra Iporavopyre maranduha rupive, og̃uahẽ vove hendápekuéra, ojepy’apy ha opensa tape ojejapoha itereíha. Juan 6-pe jalee oĩ hague unos ojehecháva Cristo remimbo’erãicha; ha katu, oñemoĩmbávo henondépekuéra pe añetegua hesakãva, ndovy’ái hikuái ha ndoikovéi hendive. Péicha avei ko’ã temimbo’e yvyraíva ojei hag̃ua Cristo-gui.” Testimonios, volúmen 6, 132.