Jaguata hag̃ua ñorairõ mbohapyha ojejapóva ambuekuéra rupive rehe, ojehechaukáva umi versíkulo paapyha guive pápaha peve, ñanemandu’áta mba’épa ogueru ko’ã versíkulo peve. Capítulo diez-pe, Daniel orresivi ijehegui pe visión paha, ha upéicha rupi ojehechakuaa chupe oikuaa hag̃ua mokõivéva, umi visión profética hyepypegua ha okapegua. Pe ñe’ẽ hebreo “dabar”, he’iséva “ñe’ẽ”, oñemoñe’ẽ “mba’e” ramo. Capítulo nueve-pe, Gabriel ourõ guare ojapo hag̃ua Daniel ontende pe visión mokõi mil trescientos ára rehegua, pe ñe’ẽ hebreo “dabar” oñemoñe’ẽ “asunto” ramo.

Ha che, ajerure aja ñembo’épe, pe kuimba’e Gabriel, che ahecha va’ekue pe visión-pe iñepyrũmby guive, oveve pya’eterei hag̃uáicha omboguatáva, chemboja upe ka’aru ñekuave’ẽ jave. Ha’e che mbo’e, oñe’ẽ chendive ha he’i: Daniel, ko’ágã aju rome’ẽ hag̃ua arandu ha kuaapy. Nde ñembo’e jerure ñepyrũmby guive osẽ kuri pe tembiapoukapy, ha aju rohechauka hag̃ua; nde niko ehayhuetereíva: upévare eikuaa porã ko mba’e, ha ejepy’amongeta pe visión rehe. Daniel 9:21–23.

Gabriel he’i rire Daniel-pe “entende hag̃ua pe mba’e, ha ejesareko pe visión rehe”, pe ñe’ẽ hebreo “biyn” oñembohasa mokõivéicha “entende” ha avei “ejesareko” ramo. Ko ñe’ẽ he’ise peteĩ mba’e ñemboyke hag̃ua akãme. Gabriel omomarandu Daniel-pe ojapo hag̃ua peteĩ ñemboyke akãme pe “dabar” oñembohasáva “mba’e” ramo ha pe “mareh”, oñembohasáva “visión” ramo, apytépe. Ikatu hag̃uáicha ontende pe interpretación Gabriel ome’ẽva’ekue Daniel-pe pe profesía mokõi sua cien áño rehegua concerning, Daniel oikuaava’erã kuri pe joavy oĩva pe visión profética ojehechaukáva “mba’e” ramo ha pe visión profética “mareh” apytépe. Pe “mba’e”, ha’éva pe “dabar”, he’iséva ñe’ẽ, orepresenta pe línea externa de profecía ha pe visión “mareh” orepresenta pe línea interna de profecía.

Daniel kapítulo diez-pe, pe añetegua tenonderã ojehechauka profecía remimbo’épe ha’e hína Daniel orepresenta Ñandejára tavayguakuérape umi ára pahápe, umi oikũmby porãva mokõive línea de profecía, hyepypegua ha okapegua.

Pérsia ruvicha Ciro mbohapyha áñope oñembojekuaa peteĩ mbaʼe Daniel-pe, hérava Beltesasar; ha pe mbaʼe añetegua vaʼekue, ha pe ára ojehechaukáva ipukukue; haʼe oikuaa pe mbaʼe, ha oguereko kuaapy pe visión rehegua. Daniel 10:1.

Pe “mba’e”, ha’e hína pe ñe’ẽ hebreo “dabar”, ha pe “jehecha”, ha’e pe jehecha “mareh”. Proféta ramo, Daniel ohechauka Tupã tavayguakuéra ára pahapegua, ha iñemohu’ã porãite ha’e umi cien cuarenta y cuatro mil. Ciro mbohapyha ary omoĩ Daniel-pe pe línea de reforma oñepyrũ va’ekuépe pe ára paha jave ary 1989-pe. “Umi ára”pe, ohechaukáva pe tembiasakue 1989 guive pe léi domingo pya’e ou hag̃uáme Estados Unidos-pe, Daniel oĩ va’ekue ñembyasyme mbohapy semana pukukue. Pe línea de reforma rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pe, pe ñembyasy arekue ohechauka umi mbohapy ára mbyte reheve, umi mokõi testígo Apocalipsis capítulo oncepegua omanóva tape mbytépe. Pe tape pe táva guasu Sodoma ha Egipto guápe, upépe avei ñande Ruvicha ojejukáva’ekue kurusúre, ha’e avei Ezequiel ñu omanóva kangue piru rehegua.

Pe kapítulo diez-pe, Daniel oñemoambue Cristo ra’ãngápe, ha oñepoko hese mbohapy jey Gabriel omyesakã mboyve pe visión Daniel ohechava’ekue. Pe visión omoheñói peteĩ jeheja mokõi aty adoradórakuéra apytépe. Pe evangelio opa árape guarã akóinte omoheñói mokõi aty adoradórakuéra. Daniel orrepresenta pe aty adoradórakuéra rehegua ojehechaukáva umi cien cuarenta y cuatro mil ramo, iñambuéva pe aty okañy va’ekue kyhyjégui pe visión-gui.

Pe kapítulo diez mboyve, Gabriel ou mbohapy jey Daniel rendápe omyesakã hag̃ua peteĩ visión. Ha’e omyesakã umi visión oĩva kapítulo siete ha ocho-pe, ohechaukáva umi reino profecía bíblica rehegua, taha’e ijehechauka política rupive (kapítulo siete), térã ijehechauka religiosa rupive (kapítulo ocho). Upéi, kapítulo nueve-pe, Gabriel omyesakã profecía mokõi mil trescientos ary rehegua. Gabriel og̃uahẽ kapítulo diez-pe omohu’ã hag̃ua pe ñemyesakã ojejapóva’ỹre kapítulo nueve-pe, ha ome’ẽ hag̃ua Daniel-pe pe ñemyesakã pe visión rehegua omoheñóiva mokõi aty oadoráva. Gabriel tenonderãite ome’ẽ Daniel-pe peteĩ jehechapyra guasu pe visión rehegua, versíkulo catorce-pe.

Ko’ág̃a aju aju nde rendápe rohechauka haguã ndéve mba’épa ojehútava ne retãygua rehe ára pahápe; pe visión gueteri niko heta ára peguarã. Daniel 10:14.

Pe visión Cristo rehechaukáva mokõi aty ñemomba’eguasuhárape, ohechauka mba’épa ojehútava Tupã tavayguápe ára pahápe. Kapyta siete ha ocho ñemyesakã, ha’e pe tembiasakue ñemyesakã ojehechaukáva mburuvicha guasu kuéra opu’ã ha ho’a rupi maranduhai marangatu marandu’ỹme, ta’anga mymbakuéra ñarõha ha tupaópe ojeporúva mymbakuéra rupive peteĩteĩháicha. Kapyta nueve ñemyesakã katu, ha’e peteĩ ñemboja’o hesakãva opaite aravo maranduhai rehegua oĩva pe profecía mokõi mil trescientos ary reheguápe. Mba’éichapa pe visión Cristo oñemomba’eguasúva rehegua kapyta diez-pe ohechauka va’erã mba’épa ojehútava Tupã tavayguápe ára pahápe. Gabriel oñepyrũ mboyve pe tembiasakue rape iporã porãva rehe, ha’éva pe visión Cristo oñemomba’eguasúva rehegua ñemyesakã, omomandu’a Daniel-pe ha’eha voi yma he’íma hague chupe mba’épa pe ñemyesakã he’iséva.

Upéi he'i chéve: Reikuaápa mba'érepa aju ne rendápe? Ha ko'ág̃a ajevyta añorã hag̃ua mborayhu ruvicha Pérsia pegua ndive; ha asẽ rire, péina, oúta Grecia ruvicha. Daniel 10:20.

Gabriel omomandu’a Daniel-pe he’i hague ichupe versíkulo catorce-pe, ou hague omboikuaa hag̃ua Daniel-pe mba’épa ojehútava Ñandejára tavayguakuérape umi ára pahápe, ha ha’e oha’arõ kuri Daniel omoĩ hag̃ua pe presentación oúva profecía rembiasakue rehegua upe contexto-pe. Daniel ohekávo kuri peteĩ ñehesakã porã ha específico pe ára peteĩha guive oñepyrũ haguépe oñembyasy.

Upéi he’i chéve: Ani rekyhyje, Daniel; pórke peteĩha ára guive remoĩ haguére nde py’a reikuaa hag̃ua, ha reñemomirĩ nde Jára renondépe, ne ñe’ẽnguéra oñehendu, ha che aju ne ñe’ẽnguéra rehehápe. Ha Persia retã ruvicha chejoko mokõi pa ary peteĩ ára pukukue; ha péina, Miguel, peteĩva umi mburuvicha guasu apytégui, ou chepytyvõ hag̃ua; ha che aime upépe Persia ruvichakuéra ndive. Daniel 10:12, 13.

Daniel mbohapy semána ojahe'o rire, ohecha Cristo jehechauka, profétikamente ojoajúva Cristo jehechauka rehe Juan, Patmos-pe, ohecha vaʼekue ndive.

“Ndaha’éi ambue avave ndaha’éiva Tupã Ra’y voi ojechauka hag̃ua Daniel-pe. Ko ñemombe’u ojogua pe ome’ẽva’ekue Juan, Cristo ojehechaukarõ guare chupe ísla de Patmos-pe. Ñandejára ko’ág̃a ou ambue maranduhára yvagapegua ndive ombo’e hag̃ua Daniel-pe mba’épa oikótava umi ára pahápe. Ko kuaapy oñeme’ẽ Daniel-pe ha oñeñongatu jehaípe ñe’ẽngue rupi ñandéve g̃uarã, ñande rehe og̃uahẽ va’ekuépe ko yvy arapaha.”

“Umi añetegua guasu oikuaaukáva yvy arigua Redentór niko umi ohekáva añetegua tesoro ñemika ramo guáicha guarã. Daniel niko kuimba’e itujámava. Hekove ohasa vaʼekue peteĩ mburuvichaʼỹva róga guasu pagáno mbytépe, ipyʼapýpe ojopy hag̃ua peteĩ império guasu rembiasakue; upéicharõ jepe, haʼe ojei opa koʼãvagui ombohasa asy hag̃ua iñeʼã Tupã renondépe, ha oheka hag̃ua pe Yvatevéva rembiapopyrã kuaa. Ha ombohovái hag̃ua ijerurekuérape, yvága rokẽnguéra guive oñemeʼẽ tesape umi oikótavape ára pahápe guarã. Mbaʼeichaitépa, upéicharõ, tekotevẽ ñaime kyreʼỹme jahávo jaheka Tupãme, haʼe oipeʼa hag̃ua ñane arandu ikatu hag̃uáicha jaikũmby umi añetegua oguerúva ñandéve Yvágagui.”

“‘Ha che, Daniel añoite ahecha pe visión; umi kuimba’e che ndive oĩ vaʼekue ndohechái pe visión; ha peteĩ tuicha ryryi hoʼa hesekuéra, upéicha rupi okañy oñemi hag̃ua…. Ha ndopytái mbareteve cherehe; che porãngue niko ojere chepype marã ha tekovaípe, ha ndaipóri vaʼekue chembareteve.’ Péicha haʼéta opaite añetehápe oñembosanto vaʼekue rekove. Imbaʼeve hesakãvévo chupekuéra Cristo tuichakue, mimbipa ha iperfección, upéicha avei hesakãve chupekuéra haʼekuéra voi ikangyha ha ndoikoporãmbaiha. Ndorekomoʼãi mbaʼeveichagua pyʼaro oñemombeʼu hag̃ua ijehe ojapoha angaipaʼỹre; upe ojehecharamóva hekojojáva ha iporãva ramo ijehekuérante, Cristo potĩmba ha imimbipa rovái, ojehecháta mante mbaʼe ndaijavýivaʼerãiva ha ivaikuaáva ramo. Yvypóra ojepeʼávo Tupãgui, ha ohechávo Cristo rehe peteĩ jehecha tesakãʼỹva mante, upérõ heʼi: ‘Che ningo angaipaʼỹ; che ningo añembosanto.’”

“Upéi Gabriel ojehechauka profétape, ha péicha oñe’ẽ chupe: ‘Daniel, kuimba’e ojehayhuetévape, eikuaa umi ñe’ẽ che añe’ẽva ndéve, ha eñembo’y porã; nde rendápe niko ko’ág̃a che añemondo.’ Ha ha’e oñe’ẽ rire chéve ko ñe’ẽ, che añembo’y ryryipápe. Upérõ he’i chéve: ‘Ani rekyhyje, Daniel; ára peteĩha guive remoĩ haguére nde py’a reikuaa hag̃uáicha, ha rejejopy hag̃ua nde Tupã renondépe, ne ñe’ẽkuéra oñehendúma, ha che aju ne ñe’ẽkuéra rehehápe.’”

“¡Mba’e tuichaitéva jehechauka Daniel-pe Yvágape Mburuvicha Guasu rupive! Oñembopy’aguapy hembiguái oryrývape, ha ombojerovia chupe iñembo’e ohendupyréma hague Yvágape, ha upe ñembo’e hatãgui, pe ánhel Gabriel oñemondo hague omoambue hag̃ua pe mburuvicha persa korasõ. Pe mburuvicha ojoko vaʼekue Ñandejára Espíritu remiandu umi mbohapy arapokõindy aja Daniel ohasávo ayuno ha ñembo’épe; ha katu Yvága Ruvicha, pe arcángel Miguel, oñemondo omoambue hag̃ua pe mburuvicha iñakãhatãva korasõ, ojapo hag̃ua peteĩ tembiapo hechapyrãva ombohovái hag̃ua Daniel ñemboʼe.

“‘Ha oñe’ẽ rire chéve umi ñe’ẽ péicha, amoĩ che rova yvýre, ha ndaikatúi añe’ẽ. Ha péina ápe, peteĩ ojejoguáva yvypóra ra’y kuérape opoko che rembe’ýre…. Ha he’i: Nde kuimba’e ojehayhuetereíva, ani rekyhyje: py’aguapy toĩ ndéve; embarete, heẽ, embarete. Ha oñe’ẽ rire chéve, añemombarete, ha ha’e: Toñe’ẽ che ruvicha; nde niko chemombarete.’ Tuichaite pe gloria divina ojehechauka va’ekue Daniélpe, upévare ndaikatúi ogueropu’aka pe jehecha. Upéi pe maranduhára Yvágagui omo’ã pe tesakã omimbiha hekovére ha ojechauka pe maranduhárape peteĩicha “ojejoguáva yvypóra ra’y kuérape”. Ipokatu divina rupive omombarete ko kuimba’e tekojojaha ha jerovia rehegua, ohendu hag̃ua pe marandu oñemondóva chupe Tupãgui.

“Daniel niko peteĩ tembiguái oñeme’ẽmbaitéva Pe Ijyvatevévape. Hekove pukukue henyhẽ vaʼekue tembiapo porãnguére oservíva hag̃ua Ijára upe Mburuvichápe. Ikaraktermarã potĩ, ha hekojerovia mbarete opytaʼỹva, oñembojoja kuaa añoite ikorasõ ñemomirĩ rehe ha iñembyasy asy rehe Tupã renondépe. Rombojoapy, Daniel rekove haʼe peteĩ techaukaha oúva ñeʼẽme’ẽgui santifikasión añeteguáva rehegua.” Review and Herald, 8 de febrero, 1881.

Daniel rembiasakue kapítulo diez-pe ohechauka Tupã tavayguakuérape umi ára pahápe, haʼéva Daniel ha Juanicha, ontendéva Jesucristo revelasión. Pe llave omoĩ hag̃ua Daniel-pe pe tembiasakue proféticope, upépe oĩhápe ijehasa asy, oñemopyenda pe añeteguápe haʼe oĩhague ñembyasýpe, ha Miguel oñemondohague umi mokõi pa peteĩ ára opakuévo. Pe versíkulo peteĩhápe, Daniel ohai orekóhague entendimiento mokõive visión profética rehe, hyepypegua ha okápeguáva. Umi mokõi pa peteĩ ára mboyve Daniel oreko vaʼekue peteĩ entendimiento ndaiporãmbáiva umi mokõi visión rehe; ha katu, Gabriel omeʼẽ rire pe interpretación, Daniel oikuaa porãmba pe “mbaʼe” ha pe “visión” revelasión iñambuéva ramo.

“Og̃uahẽvo hi’ára oñembotýta hag̃uáicha umi setenta áño jeiko hag̃ua prisionéroramo, Daniel akã oñembohasa tuicha Jeremías profesía rehe. Ha’e ohechakuaa og̃uahẽmaha pe ára Tupã ome’ẽjey hag̃ua ipuévlo poravopyrépe ambue prueba; ha ayuno, ñemomirĩ ha ñembo’e reheve, oñemboja’ẽ Yvága Jára renondépe Israel rehehápe, ko’ã ñe’ẽme: ‘Ore Ruvicha, pe Tupã guasu ha ñemongyhyjéva, reñangarekóva ne ñe’ẽme’ẽ rehe ha ne poriahuvereko rehe umi nde rayhúva ndéve, ha umi ojapóva ne mandamiéntokuéra’; ore roñangaipa, rojapo tekoañáme’ẽ, rojapo ivaíva, ha ropu’ã nde rehe, rojei voi nde rembiapoukapykuéragui ha nde huísio-kuéragui; ha nda-rohendúi ne rembiguái profétakuérape, umi oñe’ẽ vaekue nde rérape ore ruvichakuérape, ore mburuvichakuérape, ore ru ypykuérape ha opa tetãygua tavayguakuérape.”

“Ñañaminduʼumi koʼã ñeʼẽ. Daniel ndogueropredikái ijerovia teeha Ñandejára renondépe. Ojeʼe rangue ijehe ipotĩ ha imarangatuha, oikuaa hag̃ua ijehe Israel rembipota añete angaipáva ndive peteĩcha. Arandu Tupã omeʼẽ vaʼekue ichupe mombyryite ojeporavo hag̃ua umi arandu aranduha ko yvy arandu rehe, kuarahy resape asajepyte ojajáiva yvágape iporãveháicha pe mbyja ikangyvévagui. Upéicharamo jepe, pejepyʼamongeta pe ñemboʼe osẽva ko kuimbaʼe Yvágagui hetaite ojeporavóva jurúgui. Ñemomirĩ pypukúpe, tesay reheve, ha korasõ oñembyai hag̃uáicha, ojerure asy ijehe hag̃ua ha ipuévlope hag̃ua. Oipeʼaite iánga Tupã renondépe, omombeʼúvo ijehe marangatuʼỹha, ha omombaʼeguasúvo Ñandejára tuichakue ha imbaʼetee guasu.”

“Mba’eichaitépa py’aite ha akãraku ohechauka ijerurekuérape! Ha’e oñemboja ohóvo, ohóvo Tupã rendápe. Jerovia po oñemopu’ã yvate hag̃ua ojapyhy hag̃ua pe Yvateguasu promésa araka’eve ndojehejaiva’ekue. Iñe’ẽngue oñorãirõ ñembyasy rasyetépe. Ha oguereko pe techaukaha iñembo’e ohendupyrã hague. Ha’e oñandu pe pu’aka hag̃ua iha’eha. Ñande, tavayguakuéra ramo, ñañembo’éta ramo Daniel oñembo’e haguéicha, ha ñañorãirõta ramo ha’e oñorãirõ haguéicha, ñamomirĩvo ñane ánga Tupã renondépe, jahechakuaáta ñane jerurekuérape mbohovái hesakã porãva, Daniel-pe oñeme’ẽ haguéicha. Pehendumi mba’éichapa omyesakã ha ombotove’ỹ iñe’ẽ yvágape, Yvága róga guasúpe:”

“‘Che Tupã, embo’y ne apysa ha ehendu; eipe’a nde resa ha ehecha ore ñehundi, ha pe táva oñembohérava nde rérape; ndoroikuaaukái ore ñembo’e nde renondépe ore tekojoja rehe, nde poriahuvereko tuichaitéva rehe katu. Ñandejára, ehendu; Ñandejára, eheja rei; Ñandejára, eñatendéke ha ejapo; ani rembotapykue, nde rehehápe voi, che Tupã; nde táva ha ne retãygua niko oñembohéra nde rérape. Ha che añe’ẽ ha añembo’e aja, ha amombe’u che angaipa ha che retãyguakuéra angaipa, … upe kuimba’e Gabriel, ahechákuri pe visión-pe ñepyrũme, ojegueroveve pya’eterei hag̃uáicha, opoko cherehe ka’aru mymbajuka aravo rupi.’”

“Daniel ñembo’e oho aja, pe ánhel Gabriel oguejy pya’eterei yvágagui, umi tenda yvagapegua guive, hag̃ua he’i chupe ijerurekuéra oñehenduha ha oñembohovaiha. Ko ánhel mbarete guasúpe oñeme’ẽ tembiaporã ome’ẽ hag̃ua chupe arandu ha kuaapy,—ohechauka hag̃ua henondépe umi mba’e kañymby ára oútava rehegua. Péicha, añetehápe ohekávo oikuaa ha ontende pe añetegua, Daniel ogueru hag̃ua ñomongeta yvágandi pe marandu rerahaha oñedelegáva rupive.”

“Pe kuimba'e Tupã rehegua oñembo’e va'ekue ndaha’éi peteĩ tory ryrýi rupi, síno oikuaa hag̃ua pe temimbota marangatu. Ha pe kuaa oipotákuri ndaha’éi ijeheguínte guarã, síno itavayguakuérape guarã avei. Ijepy’apy guasu va'ekue Israel rehe, ha’ekuéra ndoikovéigui, hekopeteite, oñongatúvo Tupã léi. Ha’e omombe’u opa umi jehasa asy oúva hi’arikuéra ou hague umi hembiapo vai rupi pe léi marangatu rehe. He’i: ‘Ñande japeka, ñande rojapo ivaíva…. Ore angaipakuéra ha ore ru kuéra rembiapo vai rehehápe, Jerusalén ha nde tavayguakuéra oiko peteĩ ñemotĩrã opa umi ore jerére oĩvape guarã.’ Ha’ekuéra operde kuri iñambueha, imarangatuva, Tupã oiporavo va’ekue retãgua ramo. ‘Ko'ág̃a upévare, Ore Ru Tupã, ehendu nde rembiguái ñembo’e ha ijerurekuéra, ha embopukavy nde rova nde tupaóre opyta nandi va’ekue.’ Daniel korasõ ojere mbarete eterei ohechávo pe Tupã renda marangatu oñehundi ha opyta nandi va’ekue gotyo. Ha’e oikuaa porã iporãve jevykuaaha ikatuha ojehupyty añónte Israel oñembyasýramo hembiapo vaikuére Tupã léi rehe, ha oiko ñemomirĩme, jeroviápe ha ñe'ẽrendúpe.”

“Oñembohováivo ijerure, Daniel orresivi ndaha’éi pe tesape ha añetegua ha’e ha ipuévlo oikotevẽvéva añoite, síno avei peteĩ jehecha umi mba’e guasu oikótavare tenonderãme, pe Yvy apegua Redentor ou peve. Umi he’íva oñemomarangatu hague, ha ndorekóiva deseo ohekávo umi Escritura, térã oñorairõ hag̃ua Tupã ndive ñembo’épe oikuaa porãve hag̃ua pe añetegua bíblica, ndoikuaái mba’épa pe ñemomarangatu añete.”

“Opavave ogueroviáva ipy’aite guive Ñandejára ñe’ẽ orekóta ñembyahýi ha y’uhéi oikuaa hag̃ua ivoluntad. Ñandejára hína añetegua apoha. Ha’e omyesakã pe entendimiento pytũmby, ha ome’ẽ yvypóra akãme pu’aka ojapyhy ha oikũmby hag̃ua umi añetegua ha’e ohechauka va’ekue.”

“Daniel oñe’ẽva’ekue Tupã ndive. Yvága ojepe’a va’ekue hese renondépe. Ha umi jehecharamóva guasu oñeme’ẽva’ekue chupe niko osẽ va’ekue iñemomirĩgui ha heko’ỹre’ỹ oheka asýgui. Ha’e ndogueroviái va’ekue, heta ko’ág̃arupi oikoháicha, ndaipóriha mba’eve jajeroviáva rehe, ñande hekojojáramo añoite ha jahechayhúrõ Jesúspe. Mborayhu añetegua Jesús rehe oguerúta jehapykuerãite ha ojejapóva py’aguasúpe jaikuaa hag̃ua mba’épa pe añetegua. Cristo oñembo’e va’ekue hemimbo’ekuéra oñesantifika hag̃ua pe añetegua rupive. Pe ipererĩetereíva ojapo hag̃ua jeheka kyhyjepópe ha ñembo’épe pe añetegua rehegua, ojehejáta oguerovia hag̃ua jejavykuéra, ha umíva opahápe oguerúta ivaíva iánga ári.”

“Gabriel oikuaaha jave, maranduhára Daniel ndaikatúi orresivi hetave mbo’epy; ha mbovymi áño rire, oikuaasevévo umi mba’e guive ne’irã gueteri oñemyesakãmbaite, ojepytaso jey oheka hag̃ua Tupãgui tesape ha arandu. ‘Umi árape che Daniel aikovaʼekue chepyʼaro mbohapy semána pukukue. Ndakarúi mbuja he’ẽ porãva, ni so’o ni víno ndoikéi che jurúpe, ha ndañemoĩri mba’eveichagua aséite che retepýre…. Upéi amopu’ã che resa, ha ama’ẽ, ha péina peteĩ kuimba’e ao línope oñemondeva’ekue, iku’akuéra oñeñapytĩ hag̃ua óro porãitereíva Uphaz pegua rehe. Irete avei ojogua berílope, hova katu ojogua ára resape overa asývape, hesa kuéra tata rendyicha, ijyva ha ipy katu ojogua kamísa overa porã hag̃uáicha, ha iñe’ẽ pu ojogua heta tapicha ñe’ẽ púpe.’

“Ndaha’éi ambue avave michĩvéva pe Tupã Ra’y-gui ojechauka va’ekue Daniel-pe. Ko ñemombe’u ojogua upe ome’ẽ va’ekue Juan, Cristo ojehechauka ramo guare chupe Patmos Ypýpe. Ñande Ruvicha ko’ág̃a ou ambue maranduha yvágagui ndive ombo’e hag̃ua Daniel-pe mba’épa oikótava umi ára pahápe. Ko kuaapy oñeme’ẽ Daniel-pe ha oñeñongatu jehaipe inspiración rupive ñandéve g̃uarã, ñandéve oguahẽma hague ári yvy arapaha.” Review and Herald, 8 de febrero de 1881.

Pe interpretación Gabriel, “yvága remimbou delegádo,” ogueru vaʼekue Daniel-pe, haʼe pe ñemyesakã oñemohuʼãva pe ñemyesakã haʼe omoñepyrũ vaʼekue omeʼẽvo Daniel-pe capítulo nueve-pe. Pe metodología “línea ári línea”, ojerure ñamohenda joajúpe pe ñemyesakã ha umi circunstancia ijojahaʼỹva mokõivéva capítulo nueve ha diez-pe, ikatu hag̃uáicha ñambojaʼo hekópe pe taʼanga profético. Ko ñemyesakãme ojoaju pe visión-kuéra ysyry Ulai ha Hiddekel rehegua.

Daniel ontende vaʼekue Jeremías ha Moisés kuatiañeʼẽnguéragui Tupã tavayguakuéra ñepysyrõ hiʼag̃uimaha. Péicha ojapóvo, Daniel ohechauka Tupã tavayguakuéra ára pahapegua oikuaáva Tupã tavayguakuéra ñepysyrõ paha hiʼag̃uimaha. Umi tavayguakuéra ára pahapegua ohechakuaáta oñemosarambipa hague espirituálmente, ojehechaukaháicha Daniel rehe, haʼe vaʼekue oñemosarambivaʼekue tembiguáiramo pokõi pa ary ñembyaty aja Babilóniape. Upéi ontendéta haʼekuéra, Daniel-icha, ohechauka vaʼerãha pe ñembohovái oñemohenda porãva iñemomarambipa rekópe, ojoajúva pe pohã ojehechaukáva “pokõi jey” rupi, Levítico kuatiañeʼẽ mokõipa poteĩha kapítulope.

Umi py’aguapy poriahu rehegua, ojehechaukaramóva Daniel rupive, ha ojeruréva pe pohã oñemoĩva Levítico mokõipa seis-pe, ojehechauka vove ára pahápe, Tupã tavayguakuéra ára paha pegua oĩta hína oñembyasy peteĩ ára pukukue peteĩha rehe. Upéva ára pukukue opa vove, Miguel arcángel oguejy.

Jaikuaáta ko ñehesa’ỹijo oúva pe artíkulo oúvape.

Ha peẽ peñehundíta umi tetã ambuéva apytépe, ha pene enemigo kuéra yvy pene mokõita. Ha umi hembýva pendehegui ipirútava hikuái hembiapo vaikue rupi pene enemigo kuéra yvýpe; ha avei itúva kuéra rembiapo vaikue rupi ipirútava hendivekuéra. Ha ojekuaaukáramo hikuái hembiapo vaikue, ha itúva kuéra rembiapo vaikue, ijejavy rupi che rehe ojapovaʼekue, ha avei oguata hague che rehe oñemoĩ hag̃uáicha; ha che avei aguata hague hesekuéra añemoĩ hag̃uáicha, ha aroike hague chupekuéra iñenemigo kuéra yvýpe; upérõ, ijyva kyreʼỹ’ỹva ñembyasy ojejapo hag̃ua, ha omoneĩramo hikuái hembiapo vaikue rehegua castígo: Upéicharõ che manduʼáta che ñeʼẽme’ẽ rehe Jacob ndive, ha avei che ñeʼẽme’ẽ rehe Isaac ndive, ha avei Abraham ndive che ñeʼẽme’ẽ rehe che manduʼáta; ha che manduʼáta upe yvy rehe. Upe yvy avei ojehejáta chuguikuéra, ha ovyʼáta iñapytuʼũ ára rehe, opyta aja ojeheja hag̃uáicha haʼekuéraʼỹre; ha haʼekuéra omoneĩta hembiapo vaikue rehegua castígo; pórke, añetehápe pórke omboyke che huísio kuéra, ha ipyʼa ombojeguaru che léi kuéra. Ha upéicharamo jepe, oĩ aja iñenemigo kuéra yvýpe, ndaichemoĩmoʼãi mombyry chuguikuéra, ni ndaijaʼeimoʼãi hesekuéra, ahundipa hag̃ua chupekuéraite, ha ambyai hag̃ua che ñeʼẽme’ẽ hendivekuéra; pórke che hína Tupã Ñandejára imbaʼéva. Péro che manduʼáta hesekuéra rehehápe itúva ypykuéra ñeʼẽme’ẽ rehe, umi aguenohẽ vaʼekue Egipto yvýgui umi tetã ambuéva renondépe, hag̃ua che haʼe hag̃ua Ijára: Che hína Ñandejára. Levítico 26:38–45.