Cristo jehecha Daniel capítulo diez-pe, ha’e pe jehecha peteĩchagua Juan ohechava’ekue Apocalipsis-pe. Ha’e pe jehecha “marah”, ha’éva pe ñe’ẽ kuña rehegua omombe’úva pe jehecha “mareh” Cristo jejekuaaukaha rehegua. “Mareh” hína pe jehecha mokõi mil trescientos ary rehegua, ha iñe’ẽtee tenondegua ha’e “jekuaa” térã “jehechauka”. Pe “jehechauka” Cristo rehegua, mokõivévape g̃uarã Daniel ha Juan-pe, mokõivéva oĩ va’ekue jehecha Cristo ñemomba’eguasúvare.
Ha mbohapyha irundyha ára jasypeteĩha peteĩha jasypegua, che aime jave pe ysyry guasu rembe’ýpe, héra Hidékel; upérõ amopu’ã che resa ha ama’ẽ, ha péina ápe peteĩ kuimba’e oñemonde línope, ha ikupe guive ojeguaka hag̃ua óro porãite Ofaz gua reheve: hete katu ojogua berílope, hova katu ojogua aratiri rendýpe, hesa katu tata arapúicha, ha ijyva ha ipy katu ojogua vrónse ipotĩ porãva sa’yme, ha iñe’ẽngue pu katu ojogua heta tavayguakuéra ñe’ẽngue púpe. Daniel 10:4–6.
Pe ñe’ẽ “mareh”, he’iséva “jahechapyre”, oñembohasa “pe tatarendy ojajáiva ra’angaicha”, upe pasáhepe. Pe ñe’ẽ ojeporu irundy jey capítulo diez-pe, ha mokõi jey oñembohasa “jehecha”, ha mokõi jey “jahechapyre” ramo. Oñeporu avei mbohapy jey ambue hendáicha, kuña rekope. Pe ñe’ẽ “marah” hína pe “jahechapyre” jehecha rembiasakue kuña rekopegua. Ojehechakuaa “itangechaha” ramo, ha ha’e peteĩ adverbio “mboheñóiva” omoñepyrũva peteĩ mba’e ojehechávo.
Peteĩ adverbio causal ojejapo peteĩ adjetívogui omoheñóiva mba’e oiko térã oguerúva peteĩ efecto. Ñe’ẽme ha gramátikape, heta jey oñe’ẽ umi verbo térã construcción rehe omombe’úva pe idea ojejapoha peteĩ tapicha térã peteĩ mba’e ojapo hag̃ua peteĩ acción térã ohasa hag̃ua peteĩ estado.
Techapyrã, pe ñe’ẽjoajúpe “She made him laugh,” pe verbo “made” ha’e causativo, pórke ohechauka mba’éichapa pe sujeto (she) ojapo pe objeto (him) tomboapo pe acción (laughing).
“Amyatyrõkáragui che mba’yrumýi.” (Ko ñe’ẽjoajuhápe, pe sujeto “Che” ojapo ambue tapicha omoañete hag̃ua pe tembiapo ñemyatyrõ pe mba’yrumýi.)
“Ha’e ojapo va’ekue hemimbo’ekuéra toñemoarandu hag̃ua pe examen-rã.” (Ko’ápe, pe sujeto “Ha’e” ojapo hemimbo’ekuéra oike hag̃ua tembiapópe ha’éva oñemoarandu pe examen-rã.)
“Oñekytĩ uka iñakãrague.” (Ko kásope, pe mbohéra “Ha’e” ojapouka ambue tapichápe iñakãrague ñekytĩ rembiapo.)
“Pe empresa omyatyrõ hag̃ua ótro tapicha pe omoambuéva pe óga.” (Ko’ẽva ñe’ẽjoajúpe, pe empresa ojapo hag̃ua ambue tapicha tomotenonde pe tembiapo omoambuévo pe óga.)
“Roikáta mitãnguérape toipytyvõ hag̃ua tembiapo doméstikope.” (Ko’ápe, pe sujeto “Ore” ohechauka omohendaseha mitãnguérape oike hag̃ua pe tembiapo de ayudar umi tembiapo doméstikope.) Káda peteĩva ko’ã techapyrãme, umi verbo causativo (had, made, got, get) ohechauka pe sujeto omoñepyrũha ambue tapichápe ojapo hag̃ua pe acción ojehechaukáva pe verbo principal rupive (repaired, study, cut, renovated, help).
Pe visión “mareh” rehegua, oje’e jave kuña ñe’ẽme “marah”, ha oñemyesakãvo “itangecha hag̃ua” ramo, ohechauka pe visión Cristo ñemomba’eguasúvape rehegua oñembojevy jeyha umi ohecháva pe visiónpe. Daniel ohecha ramo guare Cristo “apariencia” aratiriicha, peteĩ aty tapichakuéra okañy kyhyjépe; Daniel-pe katu upéva ogueru peteĩ ñemoambue hechapyrãva ipype.
Ha che, Daniel añoite ahecha pe visión; umi kuimba’e oĩva chendive ndahechái pe visión; ha peteĩ oryryi guasu ho’a hi’arikuéra, upévare okañy oñemokañy hag̃ua. Upévare che aime cheaño, ha ahecha ko visión tuichaitéva, ha ndaipóri véima mbarete chepype; cheporãgue niko ojere chepype ikangu hag̃ua, ha ndarekovéi mbarete. Daniel 10:7, 8.
Añetegua ojehechauka pe ñe’ẽ hebreo “añetegua” rupive, ojejapóva pe alfabeto hebreo pegua peteĩha, pahapyha ha pahaitegua letra reheve. Pe peteĩha letra ha pe pahaitegua letra akóinte peteĩcha Cristo rehe, Alpha ha Omega ramo, tapiaite ohechauka pe paháva oñondive pe ñepyrũ ndive. Pe letra mbytegua térã pahapyha ohechauka ñemboyke. Daniel he’i: “Che Daniel añoite ahecha pe visión”, ha umi kuimba’e oĩva Daniel ndive, oikóva ñemboyképe, “ndohechái pe visión.” Upévare Daniel “añoite” “ohecha pe visión guasu.” Ñepyrũme ha opa hag̃uáme Daniel añoite ohecha pe visión, ha pe mokõiha ñe’ẽñemi omoheñói umi okañýva ohechauka hag̃ua iñemboyke. Daniel ohechauka Tupã retãgua ára pahápe oikóva, oñemoambuéva Cristo ra’ãnga hag̃ua pe proceso rupive omañávo Hese ta’ãngáre. Ñande jahechava’erã pe visión “itangechaukaha” pegua.
“Tekotevẽ jaikuaa Tupãme jekove rupi. Jaipota ramo jaikuaa hag̃ua Ñandejárape, jaikuaáta ha’e osẽha oñembosako’íma hag̃ua pyhareveicha. Cristo ohenói ñandéve jajepyhy hag̃ua opaite Tupã henyhẽmbáre. Upéicha añoite ikatúta añetehápe jahechauka pe perfección pe religión cristiana rehegua. ‘Oimeraẽva ho’úva pe y che ame’ẽtavagui chupe,’ he’i pe Salvador, ‘araka’eve ndojuhumo’ãi y’uhéi; ha pe y che ame’ẽtava chupe, oikóta ipype peteĩ yvu osyryryva tekove opave’ỹ hag̃uáme.’ Cristo oipota jaiko hag̃ua hendive tembiapópe. Ñañemomombyry rire ñandejehegui, ha’e ome’ẽta ñandéve Ipy’aporã ikatu hag̃uáicha ñame’ẽ ambuépe. Mokõi olívo rakã, pe mokõi ta’anga óro rehegua rupi oñohẽva ijehegui pe aséite óro, katuete ome’ẽta umi mba’yru oñemopotĩvape tesape ha py’aguapy ha jeroviaha ha mborayhu umi oikotevẽvape g̃uarã. Tekotevẽ jaikuave’ẽ Tupãme peteĩ servicio ndaha’éiva sapy’ánte año. Péro ikatu jajapo upéva añónte jaikuaávo Jesúsgui, ñañangarekóvo Ijepokuaa yvýre ha Ipy’a guasu’ỹre. Toñemoñemi ñandejehe Tupãme. Tajerovia hese. Tañaiméra Cristope. Upéicharõ ñande maymáva, ‘jovái ojepe’áva reheve jahechávo ku peteĩ espehoicha Ñandejára gloria, ñañemoambue pe ta’anga peteĩchaitépe gloria guive glóriape,’—carácter guive carácterpe. Tupã noha’arõi mba’e ikatu’ỹva ndehegui térã chegui. Jahesávo hese, ikatu ñañemoambue Ita’angápe.” Signs of the Times, 25 de abril de 1900.
Daniel kapítulo diez ha kapítulo nueve-pe, Gabriel ome’ẽ Daniel-pe pe interpretación umi visión externa ha interna profecía rehegua, ha Daniel ñe’ẽ peteĩha versíkulo peteĩme kapítulo diez-pe, he’i ha’e oikuaa hague mokõivéva umi visión, oñerrepresentáva “la cosa” ha “la visión” ramo. Ha’e oguereko upe entendimiento ipahápe umi mokõipa peteĩ ára rire oĩ haguére ñembyasýpe. Umi mokõipa peteĩ ára opa og̃uahẽvo Miguel arcángel. Pe papapy mokõi sientos mokõipa, ha pe papapy mokõipa mokõi, ha’éva peteĩ décima térã diezmo mokõi sientos mokõipa-gui, ha’e peteĩ símbolo pe joaju Divinidad rehegua humanidad ndive, ha pe ára mokõipa mokõihápe Daniel oñemoambue Cristo ra’angápe.
Che ndakarúi mbujape he’ẽ porãva, ni so’o ni víno ndoikéi che jurupe, ha ndajehemo’ãi mba’eveichavérõ, oñembotý peve mbohapy arapokõindy pukukue. Ha pe ara irundy ha mokõipa peteĩha jasy peteĩháme, aime aja pe ysyrý guasu ypýpe, ha’éva Hiddekel; upémarõ ahupi che resa ha ama’ẽ, ha péina ápe peteĩ kuimba’e oñemonde líno reheve, ikuatiaha’ykuéra ojejokua hag̃ua óro porã Uphaz guigua reheve. Daniel 10:3–5.
Daniel ohechauka Tupã tavayguakuéra ára pahapegua, oikuaáva Tupã ñe’ẽ marandurã rupive oñemosarambihague, ha oñembyasyva hikuái ipai’ũ hag̃uáre ha ohekávo tesape. Iñemosarambi rekove ojehechauka peteĩ ñu kangue omanóva ha pirúva ramo Ezequiel kuatiañe’ẽ vore mbohapypaapy pokõi-pe. Umi kangue omano, ha oñemosarambi, ha upéicharõ jepe ojekuaa Israel róga ramo. Israel róga ára pahapegua pehẽngue hína umi cien cuarenta y cuatro mil. Ha’ekuéra oñemosarambi, Daniel ohechakuaa haguéicha Jeremías ha Moisés kuatiakuéragui. Ezequiel-pe umi omanóva ohechauka hikuái ha’ekuéra oikuaaha iñemohenda.
Upéi he’i chéve: Yvypóra ra’y, ko’ã kangue ha’e hína opaite Israel róga; péina ápe, ha’ekuéra he’i: Ore kangue seca-ma, ore esperánsa okañy, ha ñande ñekytĩ mombyry ñande rehegua. Ezequiel 37:11.
Israel róga, ha’éva umi kanguekuéra, omombe’u hikuái “ñandejehegui oñembyai hag̃ua ñande vohéi.” Ha’ekuéra ohechakuaa ima’ẽpyréva isarambipa hag̃ua. Israel róga ára pahápe gua omboaje umi pa’ũmby umi pa ary poravopyre rehegua peteĩteĩva peve, ha pe tembiasakue Millerita-pe pe ñemboaje ohechakuaa hag̃ua oñembyai hague ipehẽnguekuéragui, oñemyesakã araka’épa umi kuñataĩ arandu oikuaa hikuái oĩ hague pe ára oñeha’arõha pukukuepe, ha avei pe ára oñeha’arõha pukukue ha’e hague peteĩ ára katuete pe pa’ũmby ryepýpe. Umi oĩva Ezequiel-pe ohechakuaáva hikuái isarambipa rehegua ha’e umi, pe ñembotavy peteĩha rire, ohechakuaáva hikuái oĩ hague pe ára oñeha’arõha pukukuepe.
Mokõivéva, Ezequiel kanguekue ha umi arandu pe parábola rehegua diez virgen-kuéragui, ojehechauka Daniel ñembyasy rupive umi mokõi pa peteĩ ára jave. Umi mokõi pa peteĩ ára rire, ára mokõipa mokõihápe, Miguel oguejy, ha Daniel oñeme’ẽ chupe peteĩ visión Cristo mbojeguapyrégui omoambuéva Danielpe Cristo ra’ãngáicha. Umi virgen arandúva ha umi kangue omanóva avei ohasava’erã pe ñemoambue ojejapóva pe visión ñema’ẽhára rupive.
Daniel, Ezequiel pegua kanguekuéra omanóva, ha umi kuña arandu Millerite rembiasakue pegua, maymáva oñembojogua umi mokõi testígo ojejukávape Apocalipsis kapítulo once-pe. Moisés ha Elías ojejuka vaʼekue, péro oñemoingove jey vaʼerã kuri mbohapy ha mbyte ára simbólico paha gotyo. Miguel omoingove jey Moiséspe, ojehechaukaháicha Judas kuatiápe.
Ha Miguel arcángel katu, oñorairõrõ guare anhangándi ha oñeʼẽjoavy Moisés rete rehe, ndopyʼaguasúi omopuʼã hag̃ua hese peteĩ ñeʼẽvai vaiete, síno heʼi: “Toñemoñeʼẽ nde rehe Ñandejára.” Judas 1:9.
Daniel kapítulo diez-pe, Daniel orresivi pe visión peteĩ espeho-icha Michael oguejy rire umi mokõi pa peteĩ ára ohasáva py’aro rire. Michael ñe’ẽ hína upe omopu’ãva umi omano vaekuépe.
Ñandejára voi oguejyta yvágagui peteĩ sapukái reheve, arcángel ñe’ẽ reheve ha Tupã trompéta reheve; ha umi omanóva Cristo-pe opu’ãta raẽ. 1 Tesalonicenses 4:16.
Daniel kapítulo diez-pe ojehechauka pe transición pe movimiento Laodiceano pe ángel mbohapyhágui pe movimiento Filadelfiano pe ángel mbohapyha rehegua. Oñemohenda peteĩcha pe mokõi testígo ndive Apocalipsis kapítulo once-pe, pe kanguekuéra omanóva Ezequiel kapítulo treinta y siete-pe, pe kuñataĩ arandukuéra pe parábola diez vírgenes reheguápe, ha umi Millerita omboaje vaekue upe parábola. Gabriel ome’ẽkuri pe interpretación pe visión tuicha looking-glass rehegua, ha omohu’ãvo pe tembiapo interpretativo ha’e omoñepyrũ vaekue kapítulo nueve-pe. Pe interpretación oñemboguata Gabriel ohechakuaaukávo pe historia profética ojejuhúva kapítulo once-pe, ha añetehápe oñemotenondeva’ekue pe mbohapy peteĩha versíkulo pe kapítulo doce-pe. Upéi, versíkulo cuatro-pe pe kapítulo doce-pe, Daniel-pe oñeñe’ẽ oñemboty hag̃ua ibóga.
Daniel capítulo diez-pe, “línea ári línea”, Daniel orrepresenta Tupã ára pahapegua tavayguakuérape, ha’e kuéra avei ojehechauka Daniel capítulo mokõime, oñeha’ã mbarete hag̃uáicha (mano ñeñemboja’o guýpe), oikũmby hag̃ua marandu profético okapegua, ojehechaukáva Nabucodonosor ra’ãngami mymbaguigua kañymbýpe. Avei oheka oikũmby hag̃ua pe visión marandu profético hyepypegua rehegua, ojehechaukáva umi mokõi sua tresientos ára rehe. Umi mokõi sua peteĩha ára simbólico ñembyasy rire capítulo diez-pe, ipahápe ojehechauka chupe oikũmbyma hag̃ua mokõivéva revelación. Iñentendimiento oñemboaje pe arcángel oguejy jave, ha ha’e oñepoko hese mbohapy jevy.
Ijehasa Michael ndive, pe visión Michael rehegua ha'e añoite ohecháva, ombosako'i chupe oguerohory hag̃ua pe interpretación completa mokõive visión profética rehegua, hyepypegua ha okápeguáva. Upéva jehasa ojehechauka, línea ári línea, peteĩ hendáicha iporãiterei ha iporãmbaitéva, oñembojoajúramo Ezequiel capítulo treinta y siete, Apocalipsis capítulo once ha Isaías capítulo seis ndive. Pe versículo capítulo once-pe, Gabriel ombojoajúhápe mokõi visión, ha'e versículo diez, upépe pe mburuvicha yvate gotyogua ojupi pe mbareteha peve, ha upépe opyta. Pe mbareteha ha'e pe tetã, térã pe táva guasu, térã pe Egipto ruvicha pe versículo-pe, he'iháicha Isaías capítulo siete-pe.
Siria akã rehegua hína Damasco, ha Damasco akã rehegua hína Rezín; ha sesenta y cinco áño ryepýpe Efraín oñembyaíta, ani hag̃uáicha tetã. Ha Efraín akã rehegua hína Samaria, ha Samaria akã rehegua hína Remalías ra’y. Ndapejeroviáiramo, añetehápe ndañemopyendamo’ãi peẽ. Isaías 7:8, 9.
Daniel kapítulo 11, versíkulo 10-pe, pe mburuvicha yvateguáva oguahẽ Egipto rembe’ýpe, ha pe versíkulo omyesakã upéva ha’eha Egipto “mbarete renda” (pe mburuvicha yvy gotyo). Pe versíkulo 10 ikatu ojehechauka orepresentaha ary 1989, upe jave Unión Soviética ojeity ha oñehundi papado ha ijehérsito proxy rupive, Estados Unidos. Kóva ha’e va’ekue peteĩha umi mbohapy ñorairõ proxy apytégui, ipahápe oiko hag̃ua Ñorairõ Guasu Mbohapyha pe mbohapyha ñorairõ proxy-pe (Panium). Pe mokõiha ñorairõ proxy ojehechauka versíkulo 11 ha 12-pe, ha ko’ág̃a oikoína Ucrania-pe, moõ Rusia orepresenta pe mburuvicha yvy gotyo, peteĩchaite Unión Soviética orepresentahaguéicha pe mburuvicha yvy gotyo iñembyahýi’ỹme’ỹhápe ary 1989-pe.
Aiporu vaʼekue ymave pe ñeʼẽ “guerra fría” amombeʼu hag̃ua pe joavy oĩva koʼã mbohapy proxy war ha umi guerra mundial apytépe. Añetehápe oĩ ñorairõ añetetéva oikóva Ucrania-pe, upévare ndahaʼéi añetehápe peteĩ guerra fría; katu haʼe hína peteĩ proxy war papado ha iñirũnguéra ha Rusia apytépe. Péro oĩ vaʼerã peteĩ mbohapyha guerra mundial, upépe haimete opa tetã ojehecháta peteĩ blanco-rõ.
¡Ah, si el pueblo de Dios tuviera conciencia de la destrucción inminente de miles de ciudades, ahora casi entregadas a la idolatría!...
“Jejavy vai ohupytýma hi'ára paha. Sarambi omyenyhẽ ko yvy ape ári, ha peteĩ kyhyje guasu pya’etéma oúta yvyporakuéra ári. Paha hi’aguĩeterei. Ñande, jaikuaáva pe añetegua, jajesarekova’erãma upe mba’e pya’etéma oúvata ko yvy ape ári peteĩ ñemondýi tuichaite ramo, oha’arõ’ỹre opavavépe.” Review and Herald, 10 de septiembre de 1903.
Umi versíkulo once ha doce-pe, Rrúsia, pe mburuvicha yvy gotyo, ombopuʼaka hag̃ua papado rembiapoukapy ehérsito, ojehechaukáva régimen nazi rupive, omoakãva Ucrania ñorairõ rembiapo, ha oipytyvõva papado rembiapoukapy ehérsito oĩ vaʼekue yma, Estados Unidos. Mokõiha Ñorairõ Guasu aja, papado rembiapoukapy ehérsito, pe mburuvicha yvate gotyo, oñorairõ hag̃ua Rrúsia comunista rehe, haʼe vaʼekue Alemania régimen nazi; ha upe ehérsito rembiapoukapy oñehundi, ha upéicha avei oñehundíta jey Ucrania-pe koʼẽrõite.
Pe mbohapyha ñorairõ ojejapóva ambue poguýpe ojehechauka umi versíkulo paapy guive papapy porundy peve, ha oñemoañete yma guare tembiasápe Panium ñorairõ rupive. Pe mbohapyha ñorairõ ojejapótava ambue poguýpe ogueraháta tenonde Estados Unidos, ha’éva papado ñorairõhára ojejapóva ijeheguiete hag̃ua, ha pe mburuvicha yvate gotyogua ipu’akáta upe ñorairõme ateísmo rehe, ojapo haguéicha peteĩha ñorairõ ojejapóva ambue poguýpe (guerra fría) jave. Pe peteĩha ha pe mbohapyha ñorairõ ojejapóva ambue poguýpe, pe mburuvicha yvate gotyogua —papado— ipu’aka pe mburuvicha yvy gotyogua rehe (Unión Soviética), ha upéi ipu’aka Naciones Unidas rehe avei. Iñehérsito ojejapóva hekovia hag̃ua umi mokõi ñorairõme ha’ékuri ha ha’éta jey, Estados Unidos.
Trump ojeporavóta jeýta mbohapyapyha poravopyre ramo, upéva he’ise umi pokõi tendota oisãmbyhýva’ekue Tetã peteĩ reko Amérikape peteĩha proxy ñorairõ guive (guerra ro’ysã) oñembotývo ary 1989-pe, upéva va’ekue ára paha pe movimiento reformador pe ánhel mbohapyha rehegua. Trump ohechauka hína pe hatĩ republicano pe mymba yvy arigua rehe, ha oguereko va’ekue peteĩ herida oporojukáva pe mymba “woke” ateísmo poguýpe ary 2020-pe, oñekumpli hag̃ua Apocalipsis capítulo once-pe umi mokõi testígo ojejukaha tape mbytépe.
Future for America ohechauka pe kuatia protestánte añeteguáva pe tembiasakue peteĩchavévape, ha ary 2020-pe, Future for America ohupyty peteĩ herida oporojukáva mymba “woke” ateísmo po guive. Ary 2023-pe, mokõi pa mokõi ary rire 2001-gui, Miguel oguejy oñepyrũ hag̃ua pe proceso ojehechaukáva Ezequiel, Juan, Daniel ha Isaías rupive: omoingove jey hag̃ua peteĩ ehérsito mbareteiterei, oñemopu’ãtahápe peteĩ techaukaha ramo pe léi domingo oguahẽmbotávape.
Áño 1856-pe, pe movimiento Millerita Filadelfiagua oñemoambue pe movimiento Millerita Laodiceaguápe, ha upépe ha upérõ omboyke pe conocimiento ojeporavoveva’ekue umi siete tiempos rehegua, ha upéi omohu’ãmbaite hembiapovai ñemboyke 1863-pe. Umi Millerita oñemoambue pe condición ojehechaukáva pe sexta iglesia de Filadelfia rupive, pe experiencia pe séptima iglesia pegua peve, ha upe punto de giro ojoja pe tembiasakue 2023 rehe, araka’e pe movimiento Laodiceagua Future for America-gua oñemoambue pe experiencia pe séptima iglesia pegua guive, jey hag̃ua pe experiencia pe sexta iglesia de Filadelfia pegua. Ko aplicación profética-pe, pe asta protestante añetegua, pe asta republicanaicha avei, oiko pe octava, peva’ekue umi siete apytégui.
Pe mba’e iñimportantevéva jahechakuaa hag̃ua pe ñorairõ Ucraniapegua ha’eha pe mokõiha ñorairõ pororopýva, ha’e pe “mbarete renda” versíkulo diezpe, ha versíkulo sietépe. Versíkulo sietépe, ohechaukáva pe papado orresivi hague ijeharu omano hag̃uáicha ary 1798-pe, pe mburuvicha yvýgui yvýpeguápe oike pe “mbarete rendápe”, pe mburuvicha yvate gotyo peguápe, ha kóva oñekumpli Napoleón general oguatárõ guare Vaticano-pe ha ogueraha hag̃ua pe papa prisionéroramo. Pe mburuvicha yvýgui yvýpeguápe oike vaʼekue pe mbarete rendápe. Versíkulo diezpe pe mburuvicha yvate gotyo pegua, orepresentáva pe papado ha ijehérsito pororopy Estados Unidos, omopotĩmbaitéma pe Unión Soviética estructura, péro oheja pe “mbarete renda” opyta hag̃uáicha. Pe “mbarete renda” haʼe vaʼekue pe akã, pe táva guasu—haʼe vaʼekue Rusia.
Péro pe “akã”, térã mbareteha, ikatu oñemopyenda mokõi térã mbohapy testígo ári añoite ojeporúvo Isaías kapítulo siete, versíkulo siete ha ocho. Isaías siete, versíkulo ocho ha nueve, ha’e va’ekue pe ñe’ẽmondo tenondegua Hiram Edson rembiapokue aty rehegua umi “siete tiempos” rehe, oñemoherakuã va’ekue ary 1856-pe. Umi mokõi versíkulo omopyendáva Rusia ha’eha pe mbareteha ipu’akáva ko’ãgagua ñorairõ Ucrania reheguápe, ha’e avei umi mokõi versíkulo omopyendáva pe ñepyrũrã mokõivéva “siete tiempos” rehegua, Israel pegua reino yvate ha yvy gotyo rehe. Versíkulo diez kapítulo once-pe ohechauka pe visión okapeguáva, pe Hermana White ombo’évaháicha oñemopyenda umi reino-kuéra jehupi ha ho’a rehe.
“Umi tetãnguéra ojupi ha ho’águi, ojehechauka hag̃uáicha Daniel ha Apocalipsis kuatiakuérape, tekotevẽ ñaaprende mba’éichapa mba’eve’ỹ añete pe mimbipa okáguante ha arapeguáva. Babilonia, opa hag̃ua ipu’aka ha imba’eporãite reheve, ko yvy araka’eve ndohechavéiva upeichagua guive,—pu’aka ha mba’eporãite umi ára pegua tavayguakuérape ojehechávaicha hatã ha hi’are hag̃uáicha,—mba’éichapa itepykue’ỹ hag̃uáicha opáma! “Kapi’i potýicha,” oñehundi. Santiago 1:10. Péicha avei oñehundi pe Medo-Persia rréino, ha Grecia ha Roma rréinokuéra. Ha péicha oñehundi opa mba’e ndorekóiva Tupã ipyenda ramo. Upe añónte oikove hag̃ua, ojeapytéva Iporã hag̃ua ndive ha ohechaukáva Heko. Iprincipiokuéra añoite hína umi mba’e hatã ha ndopytáiva ko ñande mundo oikuaáva.” Profetas y Reyes, 548.
Umi mbohapy ñorairõ ojejapóva ambuekuéra rupive ojehechauka porã “Daniel ha Apocalipsis kuatiakuérape”, ha ko añetegua pe llave ha’e pe “mbarete renda” oĩva Daniel 11, versíkulo 10-pe. Péro pe versíkulo 10 avei oñe’ẽ pe visión hyepypegua rehe, pórke mokõivéva “siete tiempos” ñepyrũha avei ojehechauka Isaías kapítulo 7, versíkulo 8 ha 9-pe. Pe okápeguáva ha pe hyepypeguáva ndaikatúi oñemboja’o, ha umi mokõi período dos mil quinientos veinte ary rehegua avei hína Ezequiel rembey mokõi yvyra, ha oñembojoajúramo, ohechauka pe ciento cuarenta y cuatro mil ñemboty, ha’éva Divinidad ñembojoaju yvypóra rekóndi.
Daniel rembiasakue “marah” visión causativa rehegua ohechauka pe línea de profecía Michael oguejy ha omoingove jeyhápe Itavayguakuéra ára pahapegua. Upe jeikove jey ohechauka umi paso Cristo omohu’ãva ombojoaju hag̃ua Itupãrekokue Itavayguakuéra ára pahapegua yvypóra rekóndi. Upéva ojejapo pe apytu’ũ Divino oñembojoajúvo pe apytu’ũ yvypóra ndive ikatu hag̃uáicha oguereko peteĩnte apytu’ũ, ha ojejapo pe koty guasupegua, pe Tupaópe Marangatuhápe, ha’éva pe “mbaretenda” Sister White ohechakuaáva pe ánga “táva mbarete” ramo.
Tenda guasu koty pe Tupã rembiayhu ára paha pegua ohupyty Cristo apytu'ũ, ha upéi oguapy Cristo ndive yvagapegua renda kuérape. Pe yvagapegua renda Cristo oĩháme ha'e pe mbarete renda térã pe tupaó akã. Pe tete tupaó oguereko peteĩ teko yvýpe gua, ha'éva so'o, térã pe tete. Avei oguereko peteĩ teko yvateve, ha'éva apytu'ũ. Daniel capítulo once, versículo diez-pe, pe llave omarkáva pe mbarete renda visión okapeguápe, avei omarka pe mbarete renda visión hyepypeguápe, ha upéicha ohechauka pe tembiasakue umi hatĩ Republicanismo ha Protestantismo-gua oñembohasaha mymbajára ra'ãnga-pe (Republicanismo), térã Tupã ra'ãnga-pe (Protestantismo añetéva). Mokõivéva hatĩ upéi oiko pe poapyha, pe oúva umi siete-gui.
Protestantismo ratĩ añetéva, upéicharõ, ha’e pe ratĩ Filadelfiagua, ha’éva Ezequiel rembiporu ñorairõ guasu, ha Isaías poyvi oñembo’ýva ñorairõme pe mymba ra’anga rehe, peteĩha Estados Unidos-pe ha upéi ko yvy ape ári. Daniel capítulo once, versículo diez, ohechauka pe tenda tembiasakue marangatupe oñepyrũhápe yvyra kuéra joaju. Ñorairõ Ucrania-pegua oñepyrũ kuri ary 2014-pe, ha katu ndaha’éi peve ary 2022-pe Rusia oñepyrũva’ekue oike hag̃ua Ucrania-pe. Ary 2023-pe, mokõi pa ary rire 2001-gui, Miguel oñepyrũ hembiapo omoingove jey hag̃ua umi ohasa va’ekue iñembotavy peteĩha, oñembotývo pa umi kuñataĩ pa’ũme oñekumpli haguére ary 2020-pe. Ha’e raẽ omopu’ã peteĩ “ñe’ẽ” ko’ág̃a osapukáiva távoreme. Jasypokõi 2023-pe, upe ñe’ẽ oñepyrũ osapuka, ha upéva pe ñe’ẽ voi oñemopu’ãva’ekue pe reforma mongu’eha ñepyrũme pe mbohapyha ánhel rehegua ary 1989-pe, Jesús akóinte ohechaukágui pe paha pe ñepyrũ rupive.
Pe “ñeʼẽ” osapukáiva desiértope oñepyrũ osunu hag̃ua opresentávo Apocalipsis kapítulo peteĩ, upépe pe joaju Divinidad ndive yvypóra reko reheve ojehechauka hag̃ua Jesucristo Revelación ramo, peteĩ revelación ojepeʼáva pe prueba rembeʼy oñemboty mboyve. Daniel ohasa kuri upe revelación kapítulo diez-pe, pe visión “causativa” reheve. Pe joaju Divinidad ndive yvypóra reko reheve, oĩva Apocalipsis ñeʼẽmbykymi peteĩhárape, orrepresenta pe añetegua iñimportantevéva, oñemopyendáva pe mbojojaha peteĩha mencio rehe. Pe joaju Divinidad ndive yvypóra reko reheve, haʼéva pe sellado umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, oñemoañete Tupã Ñeʼẽ rupive. Upe Ñeʼẽ oñemeʼẽ Túvagui Taʼýrape, haʼe omeʼẽ hag̃ua iángel-pe, ha upe rire pe ánhel omeʼẽ pe marandu peteĩ tembiguái yvypórape. Mokõi tembiapo peteĩha ojehechauka Divinidad rupive. Umi mokõi tembiapo oguereko peteĩ mbaʼe oikovéva ijojahaʼỹva: pe mokõiha tembiapo Divinidad rehegua orrepresenta pe Divinidad omoheñóiva opa mbaʼe. Umi mokõi tembiapo oúva upéi ojehechauka Tupã rembiapokue rupive. Pe peteĩha haʼe peteĩ ánhel ndoʼái vaʼekue, ha pe mokõiha jehechauka Tupã rembiapokue rehegua haʼe upe oñemeʼẽ vaʼekue ichupe pokatu omoheñói jey hag̃ua hekóichaite. Upéicha pe irundyha tembiapo, orrepresentáva yvypóra rekópe, upéi ogueraha vaʼerã pe marandu ha omondo umi iglésiape, ikatu hag̃uáicha umi iglésia “omoñeʼẽ ha ohendu” umi mbaʼe ojehaíva upépe.
Jaseguíta ko mbo’esakã ambuéva artículo oúvape.
Jesucristo Ñemombe’upy, Tupã ome'ẽva’ekue chupe ohechauka hag̃ua hembiguáipe umi mba’e sapy’aitépe oikótava; ha ha’e omondo ha oikuaauka iñángel rupive hembiguái Juan-pe: pe ojapo va’ekue peteĩ techaukaha Tupã ñe’ẽ rehe, ha Jesucristo rendápe he’íva rehe, ha opa mba’e ha’e ohecha va’ekue rehe. Ovy’aite pe omoñe’ẽva, ha umi ohendúva ko profesía ñe’ẽ, ha oñongatúva umi mba’e ipype jehaíva; ára hi’aguĩgui. Juan umi siete tupãópe oĩva Asia-pe: toĩ pene ndive py’aguapy ha gracia, upe oĩva guive, ha oĩ va’ekue, ha oútava; ha umi siete Espíritu oĩva guive itróno renondépe; ha Jesucristo guive, pe testigo jeroviaha, umi omanóva apytégui ypy oñemoingove jeýva, ha yvy ruvicha kuéra Ruvicha. Pe ñanderayhúva, ha ñanejohéiva ñaneangaipágui huguy tee rupive, ha ojapóva ñandéve mburuvicha ha pa’i Tupã ha Itúvape g̃uarã; chupe toñeme’ẽ gloria ha pu’aka opa ára g̃uarã. Amén. Péina, ou arai ndive; ha opa tesa ohecháta chupe, ha umi ijutýva’ekue avei; ha opa yvy pegua atykuéra hasẽ joáta hese. Upéicha taiko, Amén. Che hína Alfa ha Omega, ñepyrũ ha paha, he’i Ñandejára, pe oĩva, ha oĩ va’ekue, ha oútava, pe Ipu’akapáva. Che Juan, pene ryvy avei ha pene irũ jehasa asy, mburuvicharã, ha Jesucristo paciencia-pe, aime va’ekue pe ypa’ũ hérava Patmos-pe, Tupã ñe’ẽ rehehápe, ha Jesucristo rehegua testimonio rehehápe. Aime va’ekue Espíritu-pe Ñandejára árape, ha ahendu che rapykuéri peteĩ ñe’ẽ atã, trompétaicha, he’íva: Che hína Alfa ha Omega, pe peteĩha ha paha; ha pe rehecháva, ehai peteĩ kuatiañe’ẽme, ha emondo umi siete tupãópe oĩva Asia-pe; Éfeso-pe, ha Esmirna-pe, ha Pérgamo-pe, ha Tiatira-pe, ha Sardis-pe, ha Filadelfia-pe, ha Laodicea-pe. Apocalipsis 1:1–11.