Ñe’ẽñemongu’e ohechauka hesakã porã Daniel mbohapýha kapítulo oporrepresentaha arapokõindy léi Tetã Unidos-pe. Isaías mokõipa mbohapyha kapítulope, Tiro kuña rekove vai, oporomoakãratĩva yvy ruvichakuéra ndive, ha’e pe kuña rekove vai Apocalipsis-pe avei oporomoakãratĩva yvy ruvichakuéra ndive. Apocalipsis diecisiete-pe, upe kuña rekove vai syváre ojehai Babilonia Guasu.
Ha pe kuña oñemonde hovy pytã asývape ha pytãme, ha oñembojegua óro reheve, ita hepyetereívape ha perla reheve, oguerekóvo ipope peteĩ kópa órogui henyhẽva ñañáva ha ikyʼáva heko hag̃uagui. Ha iñakãsyry ári ojehai peteĩ téra: MISTERIO, BABILONIA GUASU, TEKOVAIKUÉRA SY HA YVY ARI ÑAÑA MBAʼEKUÉRA SY. Apocalipsis 17:4, 5.
Ary 1950 mboyve, ñe’ẽryru ingléspegua hekopete omyesakãkuri kuña ojehechaukáva ko’ã mokõi versíkulope ha’eha pe tupao Católica Romana. Opavave yvypóra oikuaa vaʼekue, Upe Ára Pytũ rire, umi jejopy vai católico-gui ojejapovaʼekue 538 guive 1798 peve; ha pe tupao Romana haʼeha pe kuña rekove vai ombojeheʼáva teko tieʼỹ umi mburuvicha guasu yvy arigua ndive. Pe Declaración de Independencia ojejapókuri oñemboykévo pe catolicismo poguýgui ha avei umi mburuvicha guasu yvy arigua poguýgui, umíva omoheñóivaʼekue joaju marangatuʼỹ pe kuña rekove vai ndive. Isaías, kapítulo veintitréspe, ohechauka pe kuña rekove vai ojehesaráitaha hese. Araka’eve nderejuhumoʼãi pe definisión pe kuña rekove vai Apocalipsis diecisietepegua rehegua peteĩ tupao Católica ramo umi jehekaha moderno-pe, Ñandejára Ñeʼẽ araka’eve ndojevymoʼãi rupi, ha Ñandejára Ñeʼẽ he’i hína hese ojehesaráitaha.
Ha upe árape, Tiro ojehesaráita setenta ary pukukue, peteĩ mburuvicha áraicha; ha opa rire setenta ary, Tiro opurahéita kuña rekovai ramo guáicha. Egueraha peteĩ árpa, eguata táva rupi, nde kuña rekovai ojehesaráimava; embopu porã, epurahéi heta purahéi, ikatu hag̃uáicha ne manduʼa jey hese. Ha oikóta opa rire setenta ary, Ñandejára oikuaase jeýta Tírope, ha haʼe ojevyta hepykue gotyo, ha ombojeheʼáta ijehe opa yvy arigua rréino ndive yvy ape ári. Ha imbaʼerepy ñemuha ha hepykue imarangatúta Ñandejárape guarã: ndahenondemoʼãi ni noñongatumoʼãi; imbaʼerepy ñemuha niko umi oikóva Ñandejára renondépe guarã, hoʼu hag̃ua hyguatã peve, ha oñemonde hag̃ua ao ipukúva reheve. Isaías 23:15–18.
Ñandejára Ñe’ẽ araka’eve ndojejavy mo’ãi, ha ary 1798 guive pe kuña rekovai ojeheja tesaráipe, péro ára pahápe oñemomandu’áta hese. Oñemomandu’a hese oñeñembyai jave Ñandejára ára pokõiha sábado rehe, ha ha’e pe peteĩ tembiapoukapy Diez Mandamiento apytégui, tapiaite va’erãva oñemomandu’a hese. Oñemomandu’a hese ojapyhy jave i’arpa, oguata jave táva jerére ha ombopu jave purahéi he’ẽva ha heta purahéi. Opurahéi i-purahéi setenta ary paha gotyo, ha umíva hína peteĩ mburuvicha guasu ára. Peteĩ mburuvicha guasu, Daniel kapítulo mokõi he’iháicha, ha’e peteĩ tetãnguéra rekoaty.
Ha mamove oiko opaichagua yvypóra raʼykuéra, mymba kaʼaguypegua ha guyra yvateguáva omeʼẽ nde pópe, ha nde moingo mburuvicha opavave hiʼári. Nde hína ko akã órogui. Daniel 2:38.
Peteĩ “akã”, térã peteĩ “mburuvicha guasu”, mokõivéva ha’e peteĩ rréino ra’anga. Pe rréino ojejaho’íva “peteĩ mburuvicha guasu ára” rupive, ha’e Estados Unidos. Estados Unidos oñepyrũ ipoguýpe iprofesía rupi yvy mymba ramo, pe herida omanóva oñeme’ẽrõ guare Babilonia kuña reko vaípe ary 1798-pe. Osegívo opyta hag̃ua rréino poteĩha ramo Biblia profesía-pe pe léi domingo peve. Pe rréino teecha Biblia profesía-pe añetehápe oguerekóva ipoguýpe setenta ary aja, ha’e Babilonia.
Péina, che amondo ha aipe'a hag̃ua ha agueru hag̃ua opaite umi ñemoñare yvate gotyoguápe, he'i Ñandejára, ha Nabucodonosor, Babilonia ruvicha guasu, che rembiguái; ha aguerúta chupekuéra ko yvýre, ha ipype oikóva rehe, ha opaite tetãnguéra ijerére rehe; ha ahundipaitéta chupekuéra, ha ajapóta chupekuéra peteĩ mba'e omondýiva, peteĩ ñembohoryrã, ha opa ára g̃uarã tesaíre ojeheja hag̃uáicha. Avei aipe'áta chuguikuéra vy'a ñe'ẽ, tory ñe'ẽ, omendatávarã ñe'ẽ, ha omendátava kuña ñe'ẽ, ita omongu'éva hyapu, ha aranduka rendy. Ha ko yvy tuichakue oikóta tesaíre ojehejáva ha mba'e omondýiva; ha ko'ã tetãnguéra omba'apóta Babilonia ruvicha guasúpe setenta ary pukukue. Ha oikóta, umi setenta ary oñembotývo, che akastigáta Babilonia ruvicha guasúpe, ha upe tetãme, he'i Ñandejára, iñañágui, ha Caldeaguakuéra yvýpe; ha ajapóta upéva opa ára g̃uarã tesaíre ojehejáva hag̃ua. Jeremías 25:9–12.
Babilonia literal oporokuéra setenta ary pukukue, ohechaukávo pe mburuvicharenda ára pahápe oporokuéta setenta ary simbóliko pukukue. Nabucodonosor, Babilonia ruvicha, ojapo mbohapy jey ñorairõ Judá rehe. Pe tenondegua ñorairõ oiko Jehoiacim rehe, ha upérõ oñepyrũ Jeremías marandu profesíape umi setenta ary. Upéva opa Belshazzar omanóramo, Tupã okastiga ramo “mburuvicha Babilonia pegua”, ojapo haguéicha mburuvicha Jehoiacim rehe umi setenta ary ñepyrũme. Pe mburuvicharenda profesiagua ojehechaukáva “peteĩ mburuvicha ára” ramo (peteĩ mburuvicharenda) ha “setenta ary” ramo ha’e Babilonia, ha pe mburuvicharenda profesiagua Bíbliajegua oporokuéva umi setenta ary simbóliko pukukue pe aravo pe kuña rekovéva Tiro pegua ñembyesarái jave, ha’e pe mymba yvýgui oúva Apocalipsis capítulo trece-pe. Pe jehasávo pe poha guive pe poteĩha mburuvicharendápe profesía Bíbliajegua ryepýpe ary 1798-pe, ha’e peteĩ parte pe añetegua Juan ohechaukáva Apocalipsis capítulo trece-pe.
Ha che aky jekuaápe, ha ahecha peteĩ mymba vai osẽ yguasúgui, oguerekóva siete akã ha pa'ũ porã diez hatĩ; ha hi'ãtĩnguéra ári oĩ diez akãjegua mburuvicha rehegua, ha iñakãnguéra ári oĩ peteĩ téra ñemongarai rehegua.... Ha ahecha ambue mymba vai osẽ yvýgui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra'yicha, ha oñe'ẽ mbói guasúicha. Apocalipsis 13:1, 11.
Y rembeʼýre ári Juan oñemboʼývaʼekue Apocalipsis kapítulo trece-pe, ohechauka 1798.
“Pe ára upe guive pe Papado, oñemonda hag̃uáicha imbaretekuégui, oñembopyʼaguasu hag̃uáicha oheja hag̃ua pe ñemoñareʼỹ, Juan ohecha peteĩ puʼaka pyahu osẽva hag̃ua ombojoapy pe dragón ñeʼẽ, ha omotenonde hag̃ua upe tembiapo peteĩchaite pochy ha ñemongaraiʼỹva. Ko puʼaka, pe pahaite oikótava oñorairõ tupaóndi ha Tupã léindive, oñerrepresenta peteĩ mymbaguasu oñevaʼekue ovecha raʼy hatĩ reheve. Umi mymbaguasu mboyvegua osẽ vaʼekue yguasu guive; ko katu osẽ yvygui, heʼiséva pe tetã opuʼã hag̃ua pyʼaguapýpe umi mbaʼe ombohechaukáva hese—Estados Unidos.” Signs of the Times, 8 de febrero de 1910.
Pe mymba guigua oñemboja’o pe yvyku’i rembe’y guive pe mymba yvýgui osẽvagui. Pe poha mburuvicharenda marandu proféticape 1798-pe (pe para rembe’y), ohechauka tembiasakue ohasámava, ha pe poteĩha mburuvicharenda katu tembiasakue oútava. Umi Millerita ndohechái ko añetegua. William Miller oñeme’ẽ chupe kuaapy pe dragón mbarete pagano rehegua ha ijoaju pe mburuvicharenda oúva ndive, oñerepresentáva pe mymba catolicismo reheguáicha. Apocalipsis 13 oikuaauka pe profeta japu rembiasakue, upéva hína pe mbohapyha umi mbohapy mbarete apytégui ogueraháva yvy tuichakue Armagedón-pe. Pe rembiasakue oñepyrũ pe para rembe’y 1798-pe.
Tetã peteĩ rekojoja Estados Unidos oñepyrũ iñarandupy rembiasápe ovecha ra’y rechaukaha reheve, ha katu omohu’ã hembiasakue oñe’ẽvo dragónicha. Umi setenta ary simbólicos oguerekóva yvy mymba sãmbyhy rembiasakue oñerrepresenta peteĩ versículo-pe, Apocalipsis capítulo trece-pe, pe versículo omombe’úgui mokõivéva yvy mymba ñepyrũ ha ipaha peteĩ je’epýpe.
Ha ahecha ambue mymba vai osẽva yvýgui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra’yicha, ha oñe’ẽ dragónicha. Apocalipsis 13:11.
Oñe’ẽvo Estados Unidos peteĩ dragónicha, ombohasáta pe léi domingo rehegua. Oñemoañetémboyve pe ñemboguata hag̃ua hag̃ua pe ñemomba’e domingope, umi iglesia apóstata protestanteguáva oñembyatýta ha oipyhýta pe mburuvicha hag̃ua pe gobierno apóstata rehe, omoheñóivo pe ta’anga pe mymba rehegua. Upe inspiración ohechauka jave (ha upéicha ojapo jey jey), Nabucodonosor rembiporavoha pe ta’anga óro rehegua ohechaukaha pe léi domingo rehegua, oĩ hína omoĩ hag̃ua techaukaha pe paha umi setenta áño simbólico rehegua pe mymba yvyguágui. Daniel aranduka peteĩha guive mbohapyha peve ohechauka umi mbohapy marandu ángel rehegua Apocalipsis aranduka catorceha-pe. Pe ángel mbohapyha oñemoingove peteĩ añetegua ramo pe léi domingo rehe.
Profétikamente, Daniel kuatiañe’ẽpe, peteĩ guive mbohapy peve kapítulo kuéra orrepresenta umi setenta áño simbólico pe mymba yvyguápe guarã, oĩva Apocalipsis trece-pe. Pe jeha’ã tembi’urã rehegua ojehechaukáva peteĩha kapítulope, ha pe simbolismo Jehoiacim rehegua, ohechauka peteĩha kapítulo, profétikamente, oñepyrũha peteĩha ánhel ñemombaretépe, taha’e agosto 11, 1840-pe, térã septiembre 11, 2001-pe, pe tercer ánhel rembiasakue ryepýpe.
Babilonia hína pe tetã oguerekóva mburuvicha guasu pokõi pa ary pukukue, ha umi ary ohechauka Estados Unidos rembiasakue. Babilonia rembiguái pokõi pa ary ndojejapopái gueteri Nebucodonosor oñeme’ẽ mboyve pe ta’ãnga óroguigua ñemopu’ã, péro maranduháraicha pe pokõi pa ary simbólikova Isaías oipurúva capítulo veintitrés-pe, opa Daniel capítulo mbohapy-pe. Nebucodonosor orkésta ombotyepávo pe música pe ñemopu’ã ñembojeroviapy rehegua hag̃ua, pe mymba ra’ãnga marka oñemboguata mbaretépe, ha upe jave pe kuña heko vai Tiropegua ha Babiloniapegua oñepyrũ opurahéi hag̃ua imborayhu purahéi yvy ruvichakuérape, aja Israel apóstata oñesũ ha ojeroky.
Mburuvicha Nabucodonosor ojapo peteĩ ta'anga órogui; ijyvatekue va'ekue sesenta kuáda, ha ipe seis kuáda. Omoĩ chupe Dura ñúme, Babilonia tetãme. Upéi mburuvicha Nabucodonosor omondo ohenói hag̃ua mburuvichakuérape, sãmbyhyhára kuérape, mburuvicha guasukuérape, huéspekuérape, viru ñangarekokuérape, ñemoaranduhára kuérape, mburuvicha rembijokuáipeguápe, ha opa umi tetãnguéra sãmbyhyhára kuérape, oúvo hag̃ua oñemomarangatu hag̃ua pe ta'anga mburuvicha Nabucodonosor omoĩ va'ekue. Upémarõ oñembyaty umi mburuvichakuéra, umi sãmbyhyhára kuéra, umi mburuvicha guasu kuéra, umi huéspe kuéra, umi viru ñangarekoha kuéra, umi ñemoaranduhára kuéra, umi mburuvicha rembijokuáipegua kuéra, ha opa umi tetãnguéra sãmbyhyhára kuéra, oñemomarangatu hag̃uáicha pe ta'anga mburuvicha Nabucodonosor omoĩ va'ekue; ha opyta hikuái pe ta'anga renondépe Nabucodonosor omoĩ va'ekue. Upéi peteĩ marandu hag̃uáva osapukái hatã: Peẽme oñeme'ẽ tembiapoukapy, peẽ tavayguakuéra, tetãnguéra ha ñe'ẽnguéra, péicha: pehendúvo turu, mimby, árpa, saqbut, salterio, dulcémele ha opaichagua purahéi ryapu, peñesũ ha pehayhuetéva'erã pe ta'anga óropegua mburuvicha Nabucodonosor omoĩ va'ekue; ha oimeraẽ noñesũi ha nohayhuetéi va'erã upe aravópe voi oñemombo tata rendy hakuetereíva mbytépe. Upévare upe jave, opavave tavaygua ohendúvo turu, mimby, árpa, saqbut, salterio ha opaichagua purahéi ryapu, opavave tavayguakuéra, tetãnguéra ha ñe'ẽnguéra oñesũ ha ohayhuete pe ta'anga óropegua mburuvicha Nabucodonosor omoĩ va'ekue. Daniel 3:1–7.
Upérõ “árape”, térã upe “arépe”, ha’éva pe léi domingo Estados Unidos-pe, oimeraẽva omboykétava omomba’e guasu hag̃ua pe ta’anga óro guigua, “oñemombo vaʼerã tata hendy etéva mbytépe”. Pe añoite kuatiañe’ẽ Tujakue Testaméntope oguerekóva pe ñe’ẽ oñembohasáva “ára” ramo, ha’e Daniel kuatiañe’ẽ. Pe ñe’ẽ “ára” kapítulo mbohapyhápe ohechauka pe mymba marcación oguahẽha. Pe ñe’ẽ “ára” avei ohechauka pe ánhel peteĩha marandu kapítulo irundyhápe, upépe niko oñesimbolisa Nabucodonosor-pe oñeñandu hag̃ua pe “ára” oútava Tupã huísio rehegua.
Upéi Daniel, hérava Belteshazzar, opyta ñemondýipe peteĩ aravo pukukue, ha iñemoĩrũ okuaveʼẽ chupe pyʼatarova. Upémarõ mburuvicha guasu oñeʼẽ ha heʼi: Belteshazzar, ani pe ke’ẽ térã iñemyesakã nembopyʼapy. Belteshazzar ombohovái ha heʼi: Che ruvicha, toiko pe ke’ẽ umi nde rayhúvape g̃uarã, ha iñemyesakã umi nde rovái-pe g̃uarã. Daniel 4:19.
Daniel ohechauka vaʼekue Nebucodonosópe pe ñemongetaʼypy Tupã juicio ou hag̃uáre hiʼári, ha upe rire Nebucodonosor omboykévaʼekue. Pe “ára” capítulo irundyhápe, ojepuru jey vove upe capítulope, upéicharõ orrepresenta pe “ára” pe juicio og̃uahẽ hague. Temimoĩmby Millerita rembiasakuepe pe peteĩha “ára” capítulo irundyhápe orrepresentáta pe ángel peteĩha og̃uahẽha ary 1798-pe. Upe marandu oñembopaje oñepyrũrõ guare pe juicio investigativo 22 jasypa 1844-pe. Pe “ára” capítulo irundyhápe haʼe raẽ peteĩ símbolo peteĩ marandu juicio oútava rehegua, ha upéi ojepuru pe símbolo ramo ohechauka hag̃ua pe juicio og̃uahẽma hague. Pe ñeʼẽ “ára” jepuru peteĩha orrepresenta 1798, ha pe ángel peteĩha og̃uahẽha; ha pe jepuru mokõiha orrepresenta 22 jasypa 1844, ha pe ángel mbohapyha og̃uahẽha.
Upe ára oñekumpli pe mba’e he’íva Nabucodonosor rehe: ha’e oñemosẽ yvyporakuéragui, ha ho’u ñana vakaicha, ha hete oñemokỹi yvágagui oguejy hag̃uáicha ysapy reheve, peve hi’áva okakuaa taguatopepoicha, ha ipysãnguéra guyra pysapẽicha. Daniel 4:33.
Upévare, pe “ára” irundyha kapítulope ha’e peteĩ símbolo mokõivéva 1798 ha 1844-pe g̃uarã, ha’éva umi mokõi jehu paha umi mokõi “siete tiempo” ñemaldisión rehegua, Israel retãnguéra yvategua rehe (oñepyrũva 723 ary a.C.-pe) ha yvy gotyogua rehe (oñepyrũva 677 ary a.C.-pe). Umi mokõi ñemaldisión, orrepresentáva dos mil quinientos veinte ary ñemosarambi ha tembiguáipe jejoko, orrepresenta Tupã pochy peteĩha ha paha ojapóva Itavaygua apóstata rehe. Mokõivéva oñepyrũkuri Tupã huísio reheve, ha ipahahára tee orrepresenta pe marandu ñemomandu’a Tupã huísio investigativo og̃uahẽmbotaitéva rehegua, térã pe huísio investigativo og̃uahẽmaha. Mokõive umi huísio, ojehechaukáva umi mokõi “siete tiempo” huísio paha rupive, ojehechauka pe ñe’ẽ “ára” rupive, Daniel irundyha kapítulope.
Millerita rembiasakuepe, “aravo” ohechauka ñepyrũha pe tembiapo pahápe ára guasúpe ary 1798-pe, upe jave pe ánhel peteĩha og̃uahẽ ramo guare, ha pe mokõiha “aravo” capítulo irundyhápe ohechauka pe tembiapo paha, upe jave pe ánhel mbohapyha og̃uahẽ vaʼekue 22 de octubre de 1844-pe. Pe Millerita rembiapo pe ánhel peteĩhaguigua oñembojevy pe ánhel mbohapyhaguigua rembiapópe; upévare, mokõivéva “aravo” jepuru capítulo irundyhápe avei omarka pe ára paha ary 1989-pe, ha avei pe léi domingo pyaʼe oútava. Pe Millerita rembiapo pe ánhel peteĩhaguigua omombeʼu vaʼekue pe juicio investigador jepeʼa, ha pe ánhel mbohapyhaguigua rembiapo omombeʼu Tupã juicio ejecutivo jepeʼa, ha upéva haʼe peteĩ proceso oñemotenondéva mbeguekatúpe, oñepyrũva pe léi domingo guive, ha osegíva ha ojupi meme ipohyive hag̃ua pe segunda venida de Cristo peve.
Ñamohendáta pe Daniel mbohapyha kapítulore, ha pe artículo oútavape ñamohuʼãta ñane remiandu pe ñeʼẽ “hour” rehe.
Péina, che pomondo pene mondo apytépe ovecha ramo: peiko hag̃ua, upévare, mbói-icha arandu ha pykasu-icha marã’ỹ. Ha peñangareko yvypórare: ha’ekuéra niko pene reraháta mburuvichakuéra rendápe, ha peneinupãta hikuái isinasógape; ha chegui hag̃uére pene reraháta avei governadorkuéra ha mburuvichavete kuéra renondépe, testimónio ramo hesekuéra ha tetã ambuegua kuéra rehe. Ha ára pene entregaha ramo, ani pejepy’apy mba’éichapa térã mba’épa peje va’erã; upe aravópe voi niko oñeme’ẽta peẽme mba’épa peje va’erã. Ndaha’éi niko peẽ peñe’ẽva, pende Ru Espíritu ae hína pe oñe’ẽva pende pype. Ha pe ryvy ome’ẽta pe ryvýpe mano hag̃ua, ha túva pe ta’ýrape; ha ta’ýra kuéra opu’ãta ituvakuéra rehe, ha ojapóta hag̃ua ojejuka chupekuéra. Ha opavave pende rayhúta’ỹ che réra rehehápe; ha pe oaguantáva paha peve, upéva ojesalváta. Ha peẽme pende rapicha vai ramo ko távape, peñani ambue távape; añetehápe ha’e peẽme, ndapeikemo’ãi gueteri Israel tavakuéra rehegua, yvypóra Ra’y ou mboyve. Pe temimbo’e ndaha’éi imbo’ehára ári, ni tembiguái ijára ári. Iporãma pe temimbo’épe oiko hag̃ua imbo’ehára-icha, ha tembiguáipe ijára-icha. Óga járape oñembohéra ramo Belcebú, mboýve piko upéicharõ oñembohérata hóga peguakuérape? Ani, upévare, pekyhyje chuguikuéra; ndaipóri mba’e oñemo’ãmbyva noñemombe’umo’ãiva, ni mba’e kañymby ndojekuaamo’ãiva. Pe ha’éva peẽme pytũmbýpe, upéva peje tesapýpe; ha pe ohendúva peẽme pende apysápe, upéva pemombe’u óga ári guive. Ha ani pekyhyje umi ojukávagui hete, ha ndaikatúigui ojuka pe ánga; pekyhyjeve katu upe ikatúvagui ohundi hag̃ua mokõivéva, ánga ha tete, añaretãme. Mateo 10:16–28.