Panium-pe, hérava Cesarea Filipo, Daniel aranduka capítulo once guive umi versículo trece guive quince peve, upéva hína pe tembiasakue moõ umi hatĩ republicano ha protestante omohu’ã pe enigma he’íva pe ochoha ha’eha umi sietegui, pe tembiasakue moõ Tupã Sello oñemoĩ hag̃ua opa ára g̃uarã umi cien cuarenta y cuatro mil ári, ha pe tembiasakue pyhare mbyte sapukái marandu og̃uahẽha rehegua, Cristo ome’ẽ peteĩ promesa Itavayguakuéra ára pahapegua-pe.
Ha che avei ndeve: Nde hína Pedro, ha ko ita ári amopuʼãta che tupao; ha añaretã rokẽnguéra ndaikatumoʼãi ipuʼaka hese. Ha ameʼẽta ndéve yvágapegua rréino llávekuéra: ha opa mbaʼe rembojoajúva yvy ári, oñembojoajúta yvágape; ha opa mbaʼe rembojeréva yvy ári, oñembojeréta yvágape. Mateo 16:18, 19.
Pe pehẽngue ñembyasýpe ñemoĩ hag̃ua, oñepyrũva’ekue 11 jasyporundy 2001-pe, jave umi mbarete guasu óga táva Nueva York-gua oñembyai hag̃ua, ha opa hag̃uáicha pe araka’eve’ỹme oguahẽtava léi domingo, oñemoheñói va’ekue Alpha ha Omega rehegua rupi. Pe pehẽ pahaite pe pehẽngue rehegua ombojoavy’ỹre ojeyjuhu jey pe pehẽ peteĩhaite rehe. 11 jasyporundy 2001-pe Ñandejára omboguata Itavayguakuérape jey umi tape yma guarépe, upépe, ambue añetegua apytépe, ojuhu hag̃ua “pokõi jevy”, ha’éichaite ojejuhu haguéicha mburuvicha guasu Josías ára-pe. Upérõ pe ama pahagua oñepyrũ osyry mimi, ha peteĩ ñeha’ãrã rape omoheñóiva mokõi aty omomba’eguasúva ñemboja’o oñepyrũ.
Habacuc mokõiha ñe’ẽ oñekumpli hag̃ua, ojepytyvõrã mokõi kuatiañe’ẽ marangatu ha oiko upérõ pe aravo histórico ra’ãngarã. Péicha avei tuicha mba’éva, oñepyrũ pe “ñomongeta joavy” Habacuc mokõiha-pe, pe tembiaporã rape línea ári línea rehegua, ha’éva pe ama pyahu paha rembiaporã rape, oñemoĩ hag̃ua peteĩcha’ỹme pe tembiaporã rape protestantismo apóstata rehegua ndive, upe ojejapyhy hag̃ua Adventismo-pe mbeguekatúpe oñepyrũ guive pe ñemoĩvai 1863-pe.
Jesús opromete vaʼekue omeʼẽtaha Itavayguakuéra ára pahapeguápe “pe Reino llávekuéra”, ha ojapóvo upéicha, Haʼe oñeʼẽ hína pe metodología bíblica añeteguáre, oguerekóva umi lláve profétikokuéra tekotevẽva ojekuaa hag̃ua, oñemopyenda hag̃ua ha oñemoherakuã hag̃ua pe marandu Pyhare Mbyte Sapukái ha Sapukái Hatã rehegua.
“Umi oñomongetáva Tupã ndive oguata Tekoporã Kuarahy resapepe. Nomomarãirõi hikuái iÑepysyrõhárape omongy’ávo hape Tupã renondépe. Yvagagua tesape omimbi hi’ári kuéra. Oñemboja ohóvo ko yvy rembiasakue paha gotyo, tuichaite oñembohetave hikuái Cristo rehegua arandu, ha umi marandu’ẽ he’ẽva hese rehegua avei. Ha’ekuéra imba’eguasu peteĩchagua’ỹva Tupã resa renondépe; peteĩ ñe’ẽme oĩgui Ta’ýra ndive joajúpe. Chupekuéra guarã Tupã Ñe’ẽ iporãiterei ha iporãmbajepéva. Ohecha hikuái iñimportanteha. Pe añetegua oñemyesakã chupekuéra. Pe teko mbo’e tekove oñemoandúva oñemonde peteĩ vera kangy porã reheve. Ohecha hikuái Ñandejára Ñe’ẽryru ha’eha pe llave oipe’áva opa mba’e kañymby ha osolusionáva opa apañuãi. Umi ndoipotái va’ekue ojapyhy pe tesape ha oguata pe tesapepe ndaikatumo’ãi ontende pe Tupãrayhu rehegua ñemimby, hákatu umi ndopytaiva’ekue taipe’a hag̃ua kurusu ha osegi Jesúspe, ohecháta tesape Tupã tesapepe.” The Southern Watchman, 4 de abril de 1905.
Umi ojehechauka Pédro rupive, ha’éva umi cien cuarenta y cuatro mil, ha’e umi omoneĩva pe marandu Laodiceagua og̃uahẽva’ekue 11 jasyporundy ary 2001-pe, ha ko’ág̃a oñembojey jeyva hína guive julio ary 2023. Pe marandu Laodiceagua og̃uahẽva’ekue ary 1856-pe ha’eva’ekue pe arandu oñembohetavéva rehegua “poapy ára,” ha Cristo ombyaty vove umi kangue omanóva, ha upéi ome’ẽ chupekuéra tekove, ha’ekuéra ohasa pe movimiento Laodiceagua ángel mbohapyha guive pe movimiento Filadelfiagua cien cuarenta y cuatro mil pegua. Upe jehasa omoañete Cristo Ñe’ẽ rupive, ha’ekuéra oñemomarangatu hag̃uáicha Iñe’ẽ rupive, ha Iñe’ẽ ha’e “añetegua,” ha Iñe’ẽ ha’e pe “mba’e’oka” oipe’áva Iñe’ẽ.
Ha pe ánhel peve pehai Filadélfiape oĩva, ehai: Péicha he’i pe Imarangatuva, pe Añetegua, pe oguerekóva David llave, pe oipe’áva, ha avave ndaikatúi omboty; ha ombotýva, ha avave ndaikatúi oipe’a; aikuaa ne rembiapokue: péina ápe, amoĩ nde renondépe peteĩ okẽ ojepe’áva, ha avave ndaikatúi omboty hag̃ua: reko hag̃ua michĩmi mbarete, ha reñongatu che ñe’ẽ, ha nderehejáiramo che réra. Apocalipsis 3:7–8.
Pe método “línea ári línea” ha’e pe llave Cristo opromete va’ekue Itavayguakuéra ára pahapegua-pe ñorairõme umi “okẽ”me. Peteĩ “okẽ” ha’e peteĩ iglesia.
Ha Jacob opáyvo iképe, ha he'i: Añetehápe Jehová oĩ ko tenda ári; ha che ndaikuaái kuri. Ha okyhyje, ha he'i: Mba'eichaitépa kyhyjepyrã ko tenda! Kóva ndaha'éi ambue mba'e, Tupã róga añónte; ha kóva hína yvága rokẽ. Génesis 28:16, 17.
Ñorairõ okẽme ohechauka umi ñorairõ religioso oikóva añetegua ha jejavy apytépe, ha Grecia religión jejavy ha’e añaretã rokẽ, ha avei Laodicea Adventismo apóstata religión ha’e peteĩ okẽ. Pe Adventista Laodicea rokẽ ohechauka moõpa oñemohu’ã Habacuc ñe’ẽrã ñomongeta.
Upe árape Ñandejára ehérsito kuéragui oikóta peteĩ jeguaka gloria rehegua ha peteĩ akã jeguaka porãite, hemianduévape g̃uarã; ha peteĩ espíritu tekojoja rehegua upe ohusgávape g̃uarã, ha mbarete umi ombojevývape ñorairõ okẽme peve g̃uarã. Ha koʼãva avei okañy víno rupive, ha kaʼuʼái mbarete rupive osẽ tape porãgui; paʼi ha proféta okañy kaʼuʼái mbarete rupive, víno omokõ chupekuéra, osẽ hikuái tape porãgui kaʼuʼái mbarete rupive; okañy hikuái visión-pe, ha otyryry hikuái tekojoja rehe. Taguato hag̃ua opa mesa henyhẽ hag̃ua guarahéi ha kyʼágui, ndaipóri hag̃uáicha hendapy marãʼỹva. Mávapepa omboʼéta arandu? ha mávape piko omohesakãta doctrina? Umi kambygui ojepeʼáva, ha umi kambuha gui oñemomombyrýva. Ñandejára ñeʼẽmboʼe niko vaʼerã mandamiento ári mandamiento, mandamiento ári mandamiento; línea ári línea, línea ári línea; koʼápe michĩmi, ha upépe michĩmi: pórke kuatiáicha ñeʼẽpohýi ha ambue ñeʼẽme oñeʼẽta ko tavayguakuérape. Umívape heʼi vaʼekue: Kóva hína pytuʼu, pene rupive ikatu hag̃uáicha opytuʼu pe kaneʼõva; ha kóva hína piroʼy: upéicharõ jepe, ndojapysakaséi hikuái. Ha Ñandejára ñeʼẽ oiko chupekuéra hag̃ua mandamiento ári mandamiento, mandamiento ári mandamiento; línea ári línea, línea ári línea; koʼápe michĩmi, ha upépe michĩmi; hag̃ua oho, ha hoʼa hag̃ua hapykuévo, ha oñembyai hag̃ua, ha hag̃ua oñemoñuhã, ha ojejagarra. Upévare, pehendúke Ñandejára ñeʼẽ, peẽ kuimbaʼe opukáva pype ñembotavy rehe, peẽ peisãmbyhýva ko tavayguakuéra oĩva Jerusalénpe. Isaías 28:5-14
Pe rréino lláve hína umi Escritura ñeʼẽ, oñemeʼẽva Tupã tavayguakuérape ára pahápe pe Ñeʼẽ rupive.
“Oĩ añetegua oĩ ñeʼẽme ha, ita vera hepyetereíva ruguáicha, kañy yvýpe guýpe. Pe mbaʼeta ñemimbyre ojejuhu oñeheka aja, minéro ohekaháicha óro ha pláta. Pe tekaukarã Ñandejára ñeʼẽ añeteguaha rehegua oĩ voi pe ñeʼẽ teepe. Ñandejára Ñeʼẽ Haipyre haʼe hína pe lláve omboguapýva ambue Ñandejára Ñeʼẽ Haipyre. Umi añetegua pypuku Ñandejára ñeʼẽmegua heʼise pypuku oñembosakoʼi ñane akãme Ijespíritu rupive.”
“La Biblia ha’e pe kuatia mbo’epy guasu umi temimbo’épe g̃uarã ñane mbo’ehao kuérape. Ha’e ombo’e Tupã rembipota tuichakue Adán ra’y ha tajýra kuéra rehegua. Ha’e hína tekove rekorã, ñanembo’éva pe teko ñamboheko va’erã tekove oútavape g̃uarã. Natekotevẽi ñande jaipuru jepokuaa resape iñypytũmíva ikatu hag̃uáicha jaikuaa hag̃ua umi Escritura. Upéicha avei ikatu ñaimo’ã kuarahy asaje rendy oikotevẽha yvy arapyry mimbi michĩva oñembohetave hag̃ua heko mimbipa. Pa’i ha ministro ñe’ẽnguéra natekotevẽi ojesalva hag̃ua yvypórape jejavygui. Umi ohekáva pe Marandu Porã Yvágagui oguerekóta tesape. Biblia ryepýpe ojehechauka porã opa tembiaporã. Opa mbo’epy oñeme’ẽva ikatu oñentende. Opa mbo’epy ohechauka ñandéve pe Túva ha pe Ta’ýra. Pe Ñe’ẽ ikatu omboarandu opaite hag̃ua pe jejora rehegua. Pe Ñe’ẽme ojehechauka hesakã hag̃uáicha pe ciencia jejora rehegua. Peheka umi Escritura, ha’égui Tupã ñe’ẽ oñe’ẽva pe ánga ndive”. Testimonies, volumen 8, 157.
Umi llave Cristo ome'ẽ vaekue ára pahápegua tupaópe oguereko peichaiténte pokatu oguerekókuri oñeme'ẽrõ guare Pédrope.
“Pedro omombeʼu vaʼekue pe añetegua haʼéva tupao jerovia pyenda, ha Jesús koʼág̃a omombaʼeguasu chupe opa umi ogueroviáva retakue representante ramo. Heʼi: ‘Ameʼẽta ndéve yvágape pe rréino llávekuéra: ha opa mbaʼe rembotýva yvy ári, oñembotýta yvágape; ha opa mbaʼe rembojoʼóva yvy ári, ojejoʼóta yvágape.’”
“‘pe Rréino yvagapegua llávekuéra’ ha’e Cristo ñe’ẽ. Opaite Ñe’ẽmarandu Marangatu ñe’ẽ ha’e imba’e, ha ko’ápe oikepa. Ko’ã ñe’ẽ oguereko pu’aka omboja hag̃ua ha omboty hag̃ua yvága. Ha’ekuéra omombe’u mba’éichapa yvyporakuéra oñemoneĩ térã oñemboyke. Upéicha rupi, umi omyasãiva Tupã ñe’ẽ rembiapo ha’e tekove ryakuã ogueraháva tekovépe térã omanóva ryakuã ogueraháva ñemanóme. Imba’e kuéra ha’e peteĩ tembiaporã ipohyietéva tapiaitegua apýrare.” The Desire of Ages, 413.
Pe pu’aka ojehechaukáva Iñe’ẽ rupive, oñemoĩ jave kuimba’e kuéra popegua, oñemopyenda umi principio ojehechakuaáva Iñe’ẽme. Ikatu hag̃uáicha, pe iporãvéva ha ikatúva avei pe ipypukuvéva niko kóva: añetegua oñemopyenda mokõi testígo ñe’ẽteére.
“Ambue ivaíva grave ojekakuaáva’ekue pe tupãope ha’eva’ekue umi joyke’y ojohegui ohóvo léipe peteĩ ojuehe. Ojejapo vaʼekue heta mbaʼe porãite oñemyatyrõ hag̃ua umi apañuãi oĩva umi ogueroviáva apytépe. Cristo voi ome’ẽ vaʼekue mbo’epy hesakã porãva mba’éichapa koʼãichagua mbaʼe oñemyatyrõ vaʼerã. ‘Nde ryvy ojavy ramo nde rehe,’ he’i vaʼekue pe Salvador, ‘tere eñeʼẽ hendive ha ehechauka chupe hembiavy, peẽ mokõivente añoite: ha ohendúrõ ndéve, reganama nde ryvýpe. Ha nohenduséiramo ndéve, eraha ne ndive peteĩ térã mokõi ambue, mokõi térã mbohapy testígo jurúpe toñemopyenda hag̃ua opa ñeʼẽ. Ha nohenduséiramo chupekuéra, emombeʼu tupãope: ha nohenduséiramo avei tupãópe, toiko ndéve hag̃ua peteĩ tetã ambuegua ha peteĩ impuesto-mbyatyháraicha. Añetehápe haʼe peẽme, opa mbaʼe pejokóva ko yvy ape ári, ojejokótama yvágape; ha opa mbaʼe pepoiáva ko yvy ape ári, ojeáta yvágape.’ Mateo 18:15–18.” Hechos de los Apóstoles, 304.
Oĩ por lo menos mbohapy testígo geográfico pe período rehegua ojesella ramo guare umi ciento cuarenta y cuatro mil pe Sapukái Pyharepytepe. Ñanemandu’ávo upe añeteguáre, pe sapukái pyharepytepe oikóramo, aréma oñeg̃uahẽ hag̃ua pe aséite, jajuhu pe testimonio geográfico pe aty Exeter-pe ome’ẽha peteĩ ta’anga pe punto rehegua oñesellaha Ñandejára tavayguakuéra pahárape, ha jajuhu upe añetegua ojehechauka hag̃ua Cesarea de Filipo geografía rupive, ha avei pe ñorairõ Panium-pe rehegua testimonio rupive, Daniel kapítulo once versículo trece guive quince peve. Ikatu hag̃uáicha michĩmi ndojojái hag̃ua ko’ã mbohapy testígo oñemombe’u geográfico ramo, péro aipurúgui upe ñe’ẽ, pórke pe geografía añetehápe oike pe escenario-pe Exeter ha Cesarea de Filipo-pe. Jesús omoĩ Pedro-pe upe geografía profética ryepýpe, upépe umi ciento cuarenta y cuatro mil ojejuhútava ára pahápe. Upéi ome’ẽ peteĩ mandamiento.
Ha che ame'ẽta ndéve yvágape oĩva mburuvicharã retã ryru rokẽ pegua; ha opa mba'e rembotyva'erã yvy ári, oñembotýta yvágape; ha opa mba'e rembojoja'ỹva yvy ári, ojejoja'ỹta yvágape. Upéi he'i mbarete hemimbo'épe ani hag̃ua oikuaauka avavépe ha'eha Jesús, pe Cristo. Upe guive Jesús oñepyrũ ohechauka hemimbo'épe tekotevẽha oho Jerusalénpe, ha oguereko heta ñembyasy umi myakãhára, pa'i ruvicha ha kuatia mbo'ehára poguýpe, ha ojejukaha, ha mbohapyha árape oñemopu'ã jeytaha. Upérõ Pedro ogueraha chupe peteĩ hendápe, ha oñepyrũ omoñe'ẽ vai chupe he'ívo: Aniete hag̃ua upéva nderehe, Che Ruvicha; ko mba'e ndoikomo'ãi ndéve. Jesús katu ojere ha he'i Pédrope: Tereho che rapykuéri, Satanás; nde niko che py'ara'ãrã, nderejepy'amongetái Tupã mba'ére, síno yvypóra mba'ére. Mateo 16:19–23.
Pe ñe’ẽ “Exeter” ha’e peteĩ táva réra oĩva Devon-pe, Inglaterra-pe. Iñe’ẽ ypykue ikatu ojeporeka Inglés Ymaguarépe, upépe ojekuaa hag̃ua “Exanceaster” térã “Execestre” ramo. Ojehechakuaa pe téra ouha umi ñe’ẽ Inglés Ymaguare “Exe” (he’iséva Ysyry Exe, upe táva opytahápe) ha “ceaster” (he’iséva “mburuvicha róga romano” térã “táva oguerekóva murálla”) gui. Upévare, “Exeter” he’ise ikatu hag̃uáicha “pe mburuvicha róga Ysyry Exe ári”, térã “pe táva oguerekóva murálla Ysyry Exe ykére”. Pe jeografía ojoajúva Pyhare Mbyte Sapy’a Ñe’ẽ oguahẽ ha oñekumpli hag̃ua tembiasakue Millerita-pe ohechauka peteĩ tenda oĩhague y, orepresentáva Espíritu Santo ñehẽkue, ha peteĩ punto Ñandejára omopu’ãhague peteĩ ehérsito omombe’u hag̃ua pe marandu ko yvy tuichakue javeve, pe Ermana White ñanemomarandu haguéicha ohóhague peteĩ “ola de marea”icha. Peteĩ ola de marea ndaha’éi ysyry ynte; ha’e y oñembaretetereíva.
Pe istória milleríta ha’e va’ekue pe parábola umi diez vírgen rehegua ñemohu’ã, ha oñegueru jave umi cien cuarenta y cuatro mil pe tiempo de sellamiento rembe’ýpe, ha’ekuéra ombojeýta umi waymarks ojehechakuaáva’ekue pe sellamiento ñepyrũme, ha avei pe camp meeting Exeter pegua rembiasakue. Peteĩ ánhel oguejýta peteĩ marandu de prueba reheve tekotevẽva oñemongaru hese. Upe marandu ogueraháta umi fundamento-kuérape, ha ombohováita umi mokõi atýpe umi “siete tiempos” rehe, Levítico veintiséis-pe. Oike avei ipype pe Revelación de Jesucristo, Pedro ohechauka háicha peteĩ jehechakuaa ramo Jesús oñemoĩ hague pe Cristo ramo, oguejy ramo pe símbolo divino peteĩ pykasu rógape, ohechaukáva septiembre 11, 2001. Oike avei ipype pe entendimiento Jesús ha’eha pe Hijo divino de Dios, ha avei Jesús ogueraha rupi hi’ári, ijehe divíno ári, yvypóra ho’áva ro’o, ha’e avei pe Hijo del hombre.
Ko’ã añetegua omoheñóita mokõi aty oporombo’éva, ojapohaguéicha 11 jasyporundy ary 2001 rire. Ko mokõi aty ojehechauka Exeter pe ñembyatyhápe, upe ñembyatyhápe oñemoĩgui peteĩ óga’ao peteĩ aty Watertown-gua reheguágui, omboykéva Pe Sapukái Pyharepytegua marandu oñembohasava’ekue Samuel Snow rupive. Ha’ekuéra ojapo ñembyaty japu, hatãiterei ha tetia’eterei rupi umi omoakãva Snow ñembyatyhápe oho hendápekuéra ha he’i chupekuéra oñembopy’aguapy hag̃ua. Upe ñembyatyhápe ojehechauka mokõi aty, ha mokõivéva he’i oĩha y rehegua ndive ojoajúva; peteĩ katu japu ha ohechauka umi iñakã’ỹvape ndaipórivape aséite. Umi Exeter pegua óga’aope oĩva niko pe ehérsito ha’éva táva, ha upéva avei peteĩ táva mbarete, péina ha’ekuéra ohechauka Ezequiel kanguekue omano ha ipirúva, oñemopu’ãva peteĩ ehérsito mbareteicha Pe Sapukái Pyharepytegua marandu rupi.
Umi mokõi aty ojehechauka hag̃uava rembiasápe, Pedro ohechauka mokõivéva aty. Iñe’ẽmombe’u ohechakuaáva Jesús-pe Cristo ramo, ha Tupã Ra’y ramo, ou vaekue Espíritu Santo ñemongu’égui; Cristo voi hesakã hag̃uáicha he’i chupe: “Ndaha’éi so’o ha tuguy oikuaaukáva ndéve ko mba’e, ha katu che Ru yvágape oĩva.” Upéi Jesús oikuaaukárõ guare umi temimbo’épe kurusúre, Pedro, upe jave ndaipórigui hese Espíritu Santo pokatu, ogueraha Cristo-pe, “ha oñepyrũ omongavaju chupe, he’ívo: Ani hag̃ua péicha, che Ruvicha: ko mba’e ndoikomo’ãi nderehe. Ha Ha’e ojere, ha he’i Pedro-pe: Tereho che rapykue gotyo, Satanás: nde che py’apyha; nderejepy’amongetái Tupã mba’ére, síno yvypóra mba’ére.”
Pe emoción ojehechauka vaekue oñemohenda porã pe ñemomorãpy py’aguapýpe oikóvandi pe karpa Watertown-pe, Samuel Snow opresentárõ guare pe Marandu Pyharepyte Sapy’a gua. Upépe Pedro orrepresenta umi oĩva candidato ramo oĩ hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil apytépe. Umi candidato orrepresenta peteĩ aty oguerekóva pe aséite, ha’éva pe Espíritu Santo, ha upéva hína pe marandu ha pe carácter; ha pe ambue aty ndoguerekói pe aséite. Cesarea de Filipo-pe oikohápe, Cristo oñepyrũ omyesakã hag̃ua “ha’e tekotevẽha oho Jerusalén-pe, ha ohasa heta mba’e umi anciano, pa’i ruvicha ha escriba poguýpe, ha ojejuka, ha oñemopu’ã jey mbohapyha árape.”
Umi disípulo-kuéra oñembyasy haguére umi mba’e ojehuetéva oñekumpli ramo pe kurusu ári ha’e pe tembiasakue Hermana White oiporúva ohechauka hag̃ua pe ñembyasy 22 de octubre de 1844-pe, ha pe ñembyasy umi hebreo-kuéra ohasávo Mar Rojo, Faraón ehérsito ombotypávo hapykuéri ha y guasu ykuéra oĩvo henonderãme. Opa umi testígo ohechauka pe léi domingo og̃uahẽ pya’éva, ha Daniel once, versículo trece guive quince peve, ñembojekuaa ome’ẽ pe testimonio umi mba’e oikóva rehe, ogueraháva upe léi domingo peve. Péicha avei ha’ekuéra orrepresenta pe “profecía Daniel rehegua pehẽngue ojoajúva umi ára paháre.”
Ñambojoapy ko estudio pe artíkulo oúvape.
“Peteĩ ñehesa’ỹijo cuidadoso umi tipo ha antitipo rehe ogueru peteĩ jehechakuaa: Cristo kurusúre jejuka oiko hague upe áraite ceremonial ary guýpe oñeme’ẽ va’ekue Israel-pe, araka’e pe cordero pascual ojejuka va’ekue. Ndaha’éi piko avei pe ñemopotĩ santuario rehegua, oñetipifikáva Pe Ára Moñyrõhárape—ho’áva mes séptimo ára décimo-pe—oikóta upe áraitépe ary ryepýpe oñemomorĩva pe tipo-pe? (ehecha The Great Controversy, 399). Kóva, pe cómputo verdadero mosaico aravo rehegua he’iháicha, ha’éta 22 jasypa. Agosto ñepyrũme, 1844-pe, peteĩ aty guasu camp meeting-pe Exeter, New Hampshire-pe, ko jehecha oñemoinge ha oñemoneĩ va’ekue peteĩ fecha ramo oñekumpli hag̃ua profecía 2300 ára rehegua. Pe parábola umi diez virgen rehegua Mateo 25:1–13-pe oguereko peteĩ importancia particular—pe novio pyta areveha, pe oñeha’arõ ha oke umi oha’arõva pe ñemendaha, pe sapukái pyhare mbyte jave, pe okẽ oñembotyha, hamba’e. Pe marandu Cristo ouha 22 jasypa-pe ojekuaa hag̃ua pe ‘sapukái pyhare mbytépe’ ramo. ‘Pe “sapukái pyhare mbytépe”,’ ohai Ellen White, ‘oñeheraldo va’ekue miles de creyente rupive.’ Ha’e omoĩve:”
“‘Peteĩ y guasu oike vaicha, pe movimiento [jasy porundyha guivegua] ojaho’i pe yvy. Táva guive távape, táva’i guive táva’ípe, ha mombyry opytáva ñu rupi oho, peve Tupã tavayguakuéra oha’arõva oñemombáy porãmbaitépe.—The Great Controversy, 400.’”
“Pe marã pya’epe oñemyasãi hague pe marandu ojehechauka umi haihára L. E. Froom ohenóiva rupive:
“‘Bates oheja vaekue pe marandu Exeter-gua “oveve hague ku yvytu pepo ári guáicha.” Kuimba’e ha kuña pya’e oho ferrocarril rupive ha y rupi, diligencia ha kavaju ári, ogueraha hag̃ua aty kuatiamarandu ha kuatiañe’ẽ, ha omyasãi hag̃ua umíva “hetaiterei otoño rogue kuéraicha.” White he’i: “Temiaporã oĩva ore renondépe ha’eva’erã akóinte oveve opa hendápe upe ñu tuichakue rupi, ombopu hag̃ua pe ñehenduka ha omombáy hag̃ua umi oke vaekuépe.” Ha Wellcome omoĩve pe ñemongu’e osẽ hague peteĩ y ojokopyréva ojepoíva guáicha. Ñemitỹ kokuépe hi’aju porãmava opyta oñeñotỹ’ỹre, ha jety tuichapáva opyta yvýpe oñekytĩ’ỹre. Ñandejára oumbotaha hi’aguĩma. Ndaipóri véima ára ko’ág̃a ko’ã mba’e yvy arigua rehe g̃uarã.—The Prophetic Faith of Our Fathers, Vol. IV, p. 816.”
“Testígo jehecha hag̃uáicha ha avei oikéva pe movimiento-pe, Ellen White omombe’u mba’éichapa pe tembiapo pya’e hag̃ua ohóvo ipya’evéva ohayhu pe carácter:”
“‘Umi ojeroviáva ohecha iñemboykeha ipy’atarõ ha ipy’apy, ha esperanza ha py’a guasu omokyre’ỹ ikorasõnguéra. Pe tembiapo ndorekói va’ekue umi ñeha’ã rei rupi ojehecháva tapiaite yvypóra kyre’ỹ oĩ jave Ñandejára Ñe’ẽ ha Ijespíritu ñangarekohápe’ỹ…. Oguereko va’ekue umi techaukaha ombojekuaáva Ñandejára rembiapo opa ára pukukue. Ndahetái va’ekue vy’a itarováva, síno ipypukuva korasõ jehechakuaa, angaipa mombe’u, ha yvóra reheja. Peteĩ ñembosako’i Ñandejára rendápe oñembohovái hag̃ua niko hína kuri pe mba’e pohýi umi ánga hasýva ári….
“‘Opaite umi tuicha jerovia ñemongu’e apóstol-kuéra ára guive, mba’eve ndaha’éi va’ekue yvypóra reko imperfección-gui ha Satanás ñuhãgui ojeheja’ỹvéva pe otoño ary 1844-pe oikova’ekueicha. Ko’ág̃a jepe, heta ary ohasáma rire [1888], opaite umi oikeva’ekue upe ñemongu’épe ha opyta mbarete añetegua pyendahápe guári, gueteri oñandu pe marangatúva pytyvõ upe tembiapo jehovasa rehegua ha ome’ẽ testimónio hikuái upéva Ñandejáragui hague.—Ibid., 400, 401.’”
“Jepe umi mba’e rechaukaha ohechaukáramo peteĩ tembiapo ohasáva tetã pukukue rupi ha oguerúvo miles de personas pe fraternidad del Segundo Advenimiento-pe, ha amo mokõi sa ciento ministro rupi opaichagua tupãóguagui oñemoirũva omyasãi hag̃ua pe marandu, [Ehecha C. M. Maxwell, Tell it to the world, páh. 19, 20.] umi tupao protestántekuéra, en conjunto, omboyke chupe ha oipuru opaite medio oguerekóva ikatuháicha ani hag̃ua oñemyasãi jerovia Cristo pya’e hag̃uáicha ou jeývo rehe. Avave ndopy’a guasúi omombe’u hag̃ua peteĩ servicio de iglesia-pe pe esperánsa Jesús pya’e ou jeýtaha; hákatu umi oha’arõvape pe acontecimiento, iñambueite kuri.”
“Ellen White omombeʼu mbaʼéichapa upéva.”
“‘Opaite aravo cheve ojehecha vaʼekue iporãiterei ha iñimportantetereiha. Añeñandu roñembaʼapoha opaʼỹva guarã, ha umi oñembotavy ha ndaiporandúiva oĩha pe kyhyjepavẽ tuichavévape. Che jerovia neʼĩra gueteri ojahoʼi mbaʼeve, ha amombaʼe che mbaʼerã umi promésa hepyetereíva Jesús omeʼẽ vaʼekue chéve….
“Oñehesa’ỹva py’aguapy rehegua ñehakã porã ha ñe’ẽmbyasy ñemomirĩ reheve, ñembo’e reheve roguahẽ pe ára roha’arõvape. Káda pyhareve rohechakuaa vaʼekue ore rembiapo tenondeguaha roheka hag̃ua pe techaukaha ore rekove oĩ porãha Tupã renondépe. Roikuaa porã vaʼekue, ndañañemotenondéiramo marangatu hag̃uáicha, katuete jajevýta tapykue gotyo. Ore py’apy ojuehe hag̃ua okakuaa; heta roñemboʼe oñondive ha peteĩteĩ rehehápe.”
“‘Ñañembyaty kuri umi yvotyra ha ka’aguy rupi ñañomongeta hag̃ua Tupã ndive ha ñahupi hag̃ua ore ñembo’e chupe, roikuaa porãvévo ipresénsia roñemongora jave hemimo’ãngakuéra tee pa’ũme. Pe vy’a oúva pe salvación-gui tekotevẽve oreve oréve guarã ore rembi’u ha ñane mba’y’u-gui. Oĩ ramo arai ojaho’i hag̃ua ore apytu’ũ, ndaikatúi ropytu’u térã roke peve ojeipe’a mboyve umi arai ñañandu rupi ñane mborayhu porãha Ñandejára renondépe.—Life Sketches of James White and Ellen G. White (1880), 188, 189.” Arthur White, The Ellen White Biography, volume 1, 51, 52.