Jesús omboja’o peteĩ añetegua profética, ojehechauka chupe pe León Judá ñemoñaregua ramo, ha Cesarea de Filipope, pe León Judá ñemoñaregua oñepyrũ omboja’o “ha’e oho vaerãha Jerusalénpe, ha ohasa heta mba’e guasu umi karai tujáguive, saserdóte ruvichakuéragui ha mbo’ehára kuéragui, ha ojejuka, ha mbohapyha árape oñemopu’ã jey.” Umi añetegua ojoaju pe marandu ndive Ha’e omboja’ova’ekue oñepyrũrõ guare pe sellado ára umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ha upéi jey upe períodoete paha gotyo. Umi añetegua ojoaju pe marandu ojehechaukáva versíkulo trece guive quince peve Daniel kapítulo once-pe.
Ha’e oipe’a hag̃ua pe añetegua umi cien cuarenta y cuatro milpe, ojapo upéva línea ári línea rupive, upépe ojejuhúgui umi “lláve” Tupã Rréinope g̃uarã. Umi añetegua oñemokõ va’erã, ha’ére umíva hína umi lláve Tupã Rréinope g̃uarã, ha Tupã Rréino oĩva’erã Itavayguakuéra ryepýpe.
Ha ojerurévo hese umi fariséokuéra araka’épa ou va’erã Tupã Rréino, ha’e ombohovái chupekuéra ha he’i: Tupã Rréino ndoúi jehechakuaa hag̃uáicha; ni he’imo’ãi hikuái: Péina ápe! térã: Péina pépe! pórke, péina, Tupã Rréino oĩ pende pype. Lucas 17:20, 21.
Aña retãgua oguerovia, ha upéicharõ jepe oryrýi, pórke ndaha’éi suficiente ñaguerovia hag̃uánte pe “añetegua”. Oikotevẽ oiko hag̃ua nde pype peteĩ parte ramo, tembi’u retegua oñekarúvaicha. Tembiasakue versíkulo 13 guive 15 pevepe, pe León Judá trivugua oipe’a umi añetegua ojoajúva pe arapokõindy rembiapoukapy pya’éta ou hag̃ua rehe, ha umi añetegua omoĩ pe sello umi kuñataĩ arandúva renondekuépe, pe apañuãi oútava mboyve. Pe León Judá trivugua oikuaa porãiterei Mateo kapítulo 16 pe testimónio, ha Ijeguata Cesarea de Filipos-pe ojoja Daniel remimombe’u Panium rehegua ndive, ha Ha’e oikuaa pe kurusu ãnga ha’e ha idisípulo oñembo’y hague guýpe Cesarea de Filipos-pe, ohechauka hague pe arapokõindy rembiapoukapy oútava ãngáta pe Ipuévlo ára pahapegua rembiasakuepe.
Upérõ guive Jesús oñepyrũ ohechauka hag̃ua hemimbo’épe mba’éichapa tekotevẽha oho Jerusalénpe, ha ohasa heta mba’e umi ansiánokuéra, pa’i ruvichakuéra ha mbo’ehára kuéra po guýpe, ha tojejuka, ha toikove jey mbohapy ára haguépe. Upérõ Pedro ogueraha chupe peteĩ hendápe ha oñepyrũ omongavaju chupe, he’ívo: Ñandejára, ani hag̃ua péicha nde rehe; ko mba’e ndoikomo’ãi ndéve. Ha’e katu ojere ha he’i Pedrópe: Tereho che rapykuéri, Satanás; nde chepy’ara’ãmbáva, nde ndereikuaaséi rupi umi mba’e Tupãgua, síno umi yvypóra mba’e. Upérõ Jesús he’i hemimbo’épe: Oĩramo oimeraẽva oikoseva che rapykuéri, toñemboyke ijehegui, tomopu’ã ikurusú, ha toseguí che rapykuéri. Oimeraẽ ningo oikove hag̃ua ojesalvaséva, okañy va’erã; ha oimeraẽva omokañýva hekove che rehehápe, ojuhúta. Mba’e piko iporãta yvypórape, oganáramo opa ko yvy tuichakue, ha omokañy hag̃ua iálma? térã mba’e piko ome’ẽta yvypóra iálma repykuéra? Yvypóra Ra’y ningo ou va’erã Itúa mimbipápe iángelokuéra ndive; ha upérõ ome’ẽta káda peteĩme hembiapokuére. Añetehápe ha’e peẽme, oĩ ko’ápe peteĩ kuéra oñembo’ýva, ndohechamo’ãi omano mboyve Yvypóra Ra’y oúva irréinope. Mateo 16:21–28.
Peteĩha, upévare, ha upéicha avei “ñe’ẽ ñepyrũmby” rembiporurã rape rehegua ári, pe mba’e iñimportantevéva Jesús he’íva’ekue hemimbo’épe kurusu ñembyasýre ha’e va’erãha hikuái ogueraha hag̃ua ijeheguiete ikurusú, oiporavóramo hikuái hapykuéri hag̃ua chupe. Hermana White he’i hesakã porã hag̃uáicha pe kurusu ha’eha avei pe júgo. Pe júgo ha pe kurusu ha’e ta’ãnga yvypóra rembipota tee rehegua, ha opa mba’e ojekópa pe rembipota jeporu hekopete rehe. Pe mbarete omopu’ãva Tupã rógape peteĩ Ovecha Ra’y ojuka pyre ha omosãingóva peteĩ “pilar” rehe. Pe Ovecha Ra’y ojuka pyre ohechauka pe tekotevẽ guive ñekurusuka yvy arigua ha so’o rembipota rehegua, ha pe “pilar” omoĩhára rehe pe so’o omanóva osãingóva ha’e pe rembipota. Cristo ome’ẽkuri techapyrã mba’éichapa oñeñemomba’e hag̃ua akóinte ombo’yke hag̃ua hembipota Túva rembipotape, ha omohu’ã hag̃ua upe tembiapo, oguapy Túva ndive pe tróno ári. Pe ta’ãnga oñemboaje hag̃ua rehegua ha’e pe Ovecha Ra’y ojuka pyre osãingóva pe pilar rehe. Ko’ã añetegua opavave ojoaju porã umi ojehechaukáva Pedro ramo ndive.
Filadelfiápe, ojehechaukáva Exeter róga-kámpare, oñemombe'u:
Pe ipuʼakávape che amoĩta peteĩ yvyraʼatãicha che Tupã tupaópe, ha arakaʼeve nosemovéima okápe; ha aháita hai hese che Tupã réra, ha che Tupã táva réra, upéva hína Jerusalén pyahu, oguejýva yvágagui che Tupãgui; ha aháita avei hai hese che réra pyahu. Pe orekóvape apysa, tohendu pe Espíritu heʼíva umi iglésiakuérape. Apocalipsis 3:12, 13.
Pe oñakãrague hag̃ua Cristo oñakãrague haguéicha orrecibíta téra pyahu, Simón Barjoná orecibi haguéicha, ha oikóta peteĩ columna Tupã rógape, Cristo ha’éicha pe Ovecha Ra’y ojejukáva ha oñemboja’o va’ekue peteĩ columna ári Tupã rógape. Haʼekuéra oñakãrague vove Cristo oñakãrague haguéicha, oguapýta avei guapyhára ári yvagapegua tenda kuérape, Cristo ojapo haguéicha.
Laodicépe guarã, ojehechaukáva Watertown róga karpa rupive, he’i kóicha:
Péina áime aime hag̃ua, ha ambota: oĩramo avave ohendúva che ñe'ẽ, ha oipe'áva pe okẽ, aikéta hendápe, ha karúta hendive, ha ha'e che ndive. Pe oganávape ame'ẽta oguapy hag̃ua che ndive che trónope, che avei añemomba'éicha ha aguapy hag̃ua che Ru ndive itrónope. Pe oguerekóva apysa, tohendu mba'épa he'i pe Espíritu umi iglésiape. Apocalipsis 3:20–22.
Pe añetegua Jesús he’iva’ekue umi temimbo’épe oñepyrũvo oikuaauka hag̃ua kurusu rembiasa asy ha’e va’ekue ko añetegua: kuimba’e kuéra iporãva’erã oity hag̃ua ijehegui opa mba’e, ha’e ome’ẽ haguéicha techapyrã mba’éichapa oñeityva’erã ijehegui. Kuimba’e kuéra omosãingova’erã yvypóra rekotee orekóva ipota vai ha hembipota vai ndive. Péicha ojapóramo, oguapýta yvágape umi tenda yvagagua-pe.
Aña ñande rekovekue angaipápe, ome’ẽ jeýma ñandéve tekove Cristo ndive, (grásiare peñesalva) ha omopu’ã ñandéve hendive, ha oguapyka ñandéve hendive yvagapeguápe Cristo Jesúspe. Efesios 2:5, 6.
Oikuaaukávo rire kurusúre jejuka rehegua añetegua, peteĩteĩva rembiapo hag̃uaicha, Judá ñemoñare León omoĩve ambue añetegua oguerekóva relación umi ára paháre.
Mbaʼe piko ovale peteĩ kuimba’épe, ohupytyramo opaite yvy arigua, ha omokañýramo hag̃ua imba’e tee rekove? térã mbaʼe piko peteĩ kuimbaʼe omeʼẽta hekove repykuéra? Yvypóra Raʼy ou vaʼerã Túva mimbipápe iángelkuéra ndive; ha upérõ omeʼẽta peteĩteĩme hembiapokuéra heʼiháicha. Añetehápe haʼe peẽme, oĩ koʼápe oĩvaʼekue, noñandumoʼãi omanoha, ohecha mboyve Yvypóra Raʼýpe ou hag̃ua irréinope. Mateo 16:26–28.
Pe Pyhare mbytépe pe ñe’ẽmondo ojeipe’árõ León Judá ñemoñaregua rupive pe ára pahaite pe sellado peteĩ ciento cuarenta y cuatro mil rehegua, oĩta some ndomanói vaʼerã. Upérõ Haʼe oñeʼẽ porãite umi peteĩ ciento cuarenta y cuatro mil rehe, Itavayguakuéra ára pahapegua ndahesairĩriva ñemano rehe. Upévare, seis días rire Ijaha rire Cesarea de Filipope, León Judá ñemoñaregua oipeʼa hag̃ua peteĩ añetegua omombaretétava Idisípulo-kuérape pe apañuãi ou vaʼerã pe kurusu rehegua renondépe, ha iñimportantevéva, oñeʼẽma pe ley dominical pyaʼe oútava rehe.
Ha seis ára rire Jesús ogueraha hendive Pedro, Santiago ha Juan, iñermáno, ha ogupi chupekuéra peteĩ yvyty yvatehápe, peteĩ tenda apartépe. Ha oñemoambue hechapyrãme henondépekuéra; hova overa kuarahyicha, ha ijao morotĩ tesapeicha. Ha péina, ojehechauka chupekuéra Moisés ha Elías, oñe’ẽva hendive. Upémarõ Pedro he’i Jesúspe: Che Ruvicha, iporã ñandéve jaiko hag̃ua ko’ápe; reipotáramo, jajapo ko’ápe mbohapy tabernákulo: peteĩ ndéve g̃uarã, peteĩ Moiséspe g̃uarã, ha peteĩ Elíaspe g̃uarã. Ha’e oñe’ẽ aja gueteri, péina peteĩ arai hesakãva omokañy chupekuéra; ha péina, peteĩ ñe’ẽ osẽ araígui, he’íva: Kóva hína che Ra’y ahayhuetéva, hese avy’aite; pehendu chupe. Ha umi temimbo’e ohendúvo upéva, ho’a hova yvýre ha okyhyje eterei. Upéi Jesús og̃uahẽ, opoko hesekuéra ha he’i: Pepu’ã, ani pekyhyje. Ha oma’ẽvo yvate, avavépe ndohechavéi, Jesús añoite. Ha oguejy aja hikuái yvytýgui, Jesús omanda chupekuéra, he’ívo: Ani pemombe’u avavépe pe visión, pe Yvypóra Ra’y opu’ã jey peve omanóva apytégui. Upémarõ hemimbo’ekuéra oporandu chupe, he’ívo: Mba’ére piko upéicharõ umi mbo’ehára léipe he’i Elías oútaha raẽ? Ha Jesús ombohovái ha he’i chupekuéra: Añetehápe Elías oúta raẽ, ha omyatyrõ jeýta opa mba’e. Péro ha’e peẽme: Elías ouma, ha ndoikuaái chupe, síno ojapo hese oipotáva guive. Péicha avei pe Yvypóra Ra’y ohasa asýta ipo guivekuéra. Upémarõ umi temimbo’e oikuaa ha’e oñe’ẽ hague chupekuéra Juan el Bautista rehe. Mateo 17:1–13.
Pe pasáhepe pe León Judá trivugua oipe’a umi añetegua osella va’ekue umi ciento cuarenta y cuatro mil-pe, yvypóra ñemboyke rembe’ýpe, “ára hi’aguĩ” rupi. Tenonderãite ha’e oikuaaukákuri kurusu jehasa asy, ha ohechauka upe jehasa peteĩ mba’e ombojoavýva peteĩ aty ombotovéva oiporu hag̃ua hembipota omosãingóvo so’o rembipota, ha ambue aty osegítava Cristo techapyrã. Upéi ohechauka chupekuéra ha’ekuéra ohechauka hague ko yvy rembiasakue ñemoñare paha, araka’épe oĩta tapicha oikóva pe ojeipe’a guive oikova’ekue 11 jasyporundy 2001-pe, pe ijúta peve.
Upéi Haʼe ohechauka peteĩ visión Ijehe glorifikadovaʼekue rehegua, ha Hendive oĩvaʼekue Moisés ha Elías. Pe mensáhe de sellamiento ojeipeʼáva haʼe Jesucristo Revelación, ojejokupytýva Moisés ha Elías rehe, ha upe mensáhe oñepyrũ ojeipeʼa hag̃ua jasypokõi 2023-pe, umi mokõi testígo Apocalipsis kapítulo once peguáva, haʼéva Moisés ha Elías, oñemopyenda jave, línea ári línea, símbolo ramo orepresentáva pe sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Umi mbohapy temimboʼe ohecha rire pe visión ha ohendu Tupã ñeʼẽ, “hoʼa hikuái hova ári, ha okyhyjeterei. Ha Jesús ou ha opoko hesekuéra, ha heʼi, Pepuʼã, ha ani pekyhyje.”
Pe visión umi mbohapy temimbo’e ohecháva, ohechauka peteĩ visión Cristo glória rehegua ára pahápe, ha upévare hína pe visión peteĩchaite Daniel ohechava’ekue capítulo diez-pe.
Ha che, Daniel añoite ahecha pe visión; umi kuimba'e oĩva che ndive ndohechái pe visión; peteĩ ryryi guasu katu ho'a hi'ári, ha upévare okañy oñemokañy hag̃ua. Upévare che apyta cheaño, ha ahecha ko visión tuichaite, ha ndaipóri va'ekue chepype mbarete; che porãmimi niko oñemoambue chepype mba'e vai hag̃uáicha, ha ndopytái chepype mbarete. Upéicharõ jepe ahendu iñe'ẽnguéra ryapu; ha ahendúvo iñe'ẽnguéra ryapu, aime hag̃ua peteĩ oke pypukúpe che rova rehe, ha che rova yvýre. Ha, péina ápe, peteĩ po che japoko, ha chemoĩ che renypy'ã ári ha che po pyapẽ ári. Ha he'i chéve: Daniel, kuimba'e ojeguerohoryetereíva, eikuaa umi ñe'ẽ che añe'ẽva ndéve, ha eñembo'y porã; nde rehehápe niko ko'ág̃a aju amondo pyréicha. Ha oñe'ẽ rire péicha chéve, añembo'y ryrýipe. Upérõ he'i chéve: Ani rekyhyje, Daniel; pe ára peteĩha guive remoĩ hague nde py'a reikumby hag̃ua, ha reñemomirĩ hag̃ua nde Jára renondépe, ne ñe'ẽnguéra oñehendúma, ha aju nde ñe'ẽnguéra rehehápe. Daniel 10:7–12.
Mateo capítulo diecisiete pe ñemoambue rechaukaha ha’e Daniel capítulo diez pe rechaukaha ñema’ẽhaicha, oikóva Ezequiel rehegua kangue piru omanóva oñemopu’ã jey jave. Pe rechaukaha, ha pe marandu hendivegua, ohechauka mokõi aty omomba’eguasúva, peteĩva Exeter pegua carpa-pe, ha ambuéva Watertown pegua carpa-pe, upéva hína Jeremías aty opukáiva ha Juan Satanás sinagóga. Daniel remimombe’úpe pe rechaukaha rembiapo ojehechaháicha, upéicha avei “umi temimbo’e ohendúvo upéva, ho’a hova ári, ha okyhyje eterei. Ha Jesús ou, opoko hesekuéra, ha he’i: Pepu’ã, ha ani pekyhyje.” Pe rechaukaha mokõivéva kásope ojehendu ha ojehecha va’ekue, ha mokõivéva techapyrãme ogueru kyhyje. Oikotevẽkuri peteĩ “poko” omombarete hag̃ua mokõive testimónio-pe.
Pe transfiguración rehecha va’ekue, ambue mba’e apytépe, peteĩ prueba Ñandejára Ñe’ẽ araka’eve ndojejavyiha; Mateo capítulo dieciséispe, pe versíkulo pahápe, Jesús he’i va’ekue: “Oĩ ko’ápe oñembo’yva apytépe, omanóne’ỹva ohecha mboyve Yvypóra Ra’y ouha Ijapopyrãme.” Pe transfiguración ha’e va’ekue peteĩ ta’anga ohechaukáva pe ju “Yvypóra Ra’y” rehegua Ijapopyrãme.
“Moisés, pe Yvyty Ñemoambuehápe, haʼe vaʼekue testígo Cristo puʼakáre angaipa ha ñemano ári. Haʼe orrepresenta umi osẽtavape pe tyvýgui umi hekojojáva jeikove jeyhápe. Elías, ojeguerahavaʼekue yvágape ohechaʼỹre ñemano, orrepresenta umi oikótavape ko yvy ári Cristo jeju mokõihápe, ha upéva upe ramo oñemoambuetátape ‘sapyʼaitépe, peteĩ tesatĩrypýpe, pe turu pahápe’; arakaʼe ‘ko ñemano guýpe oĩva omoĩvaʼerã tekove opaveʼỹva,’ ha ‘ko oñembyaikuaáva omoĩvaʼerã ndojehundi moʼãiva.’ 1 Corintios 15:51–53. Jesús oĩ vaʼekue oñemonde yvága resape reheve, ojehechaukaháicha ojehútaramo ‘mokõiha jevy, angaipaʼỹre, salvación rehehápe.’ Pórke haʼe oúta ‘Itúva gloria reheve umi ángel marangatu ndive.’ Hebreos 9:28; Marcos 8:38. Koʼág̃a oñekumpli pe Salvador promésa omeʼẽvaʼekue umi disípulope. Pe yvyty ári ojehechauka vaʼekue michĩháicha pe mborayhu ha gloria rréino oútava,—Cristo pe Mburuvicha Guasu, Moisés peteĩ representante umi marangatu oikove jeývagui, ha Elías umi ojegueraha vaʼekuégui.” The Desire of Ages, 421.
Pe añetegua oñembotyha oguereko peteĩ jehechakuaa: umi cien cuarenta y cuatro mil ha’eha umi ojehechauka Va’ekue Apocalipsis kapítulo siete-pe, umi nomanóiva, ha ojehechauka hag̃ua Elías rehe; ha pe aty guasu Apocalipsis kapítulo siete-pe ha’eha umi ojehechauka hag̃ua Moisés rehe, umi omanóva. Peteĩ aty oñehenói pe ñe’ẽ peteĩha rupi Apocalipsis kapítulo dieciocho-pe, ha ambue aty oñehenói pe ñe’ẽ mokõiha rupi Apocalipsis kapítulo dieciocho-pe.
Pe japokópe, Jesús ome'ẽ mbo'epyve umi temimbo'épe he'ívo: “Ani pemombe'u avavépe ko visión, pe Ta'ýra Yvypóra oikove jevy mboyve umi omanóva apytégui.” Pe visión pe transfiguración rehegua, ha'éva pe visión pe espejo rehegua, ha Isaías visión capítulo seis-pegua, ha Pablo visión oĩ aja pe mbohapyha yvágape, ha Ezequiel visión umi rueda oĩva ambue rueda ryepýpe rehegua, oñemboty va'ekue León Judá ñemoñaregua rupive, Cristo jeikove jevy rire peve.
Cristo jeikove jeyekuaa umi mokõi testígo oĩva’ekue hendive upe visión-pe voi, ha ha’ekuéra oikove jeýta va’erã kuri jasypokõi 2023-pe. Upe jave pe marandu ñemboty rehegua ojepe’áta mokõi testígo Apocalipsis capítulo once-pegua ha umi mokõi aty jeroviapývape g̃uarã, ha oñemoĩta Cristo mimbipa mundo paha pevegua visión espejo-peguápe.
Pe marandu ñembotýva rehegua avei oñemohendáta Apocalipsis kapítulo peteĩ, mbohapy véso tenondetépe oñemoĩva contexto ryepýpe, upépe oñemyesakãhápe marandu ñembohasaha joaju, ohechaukáva Tupã rekove joaju yvypóra ndive, umi tembiapo rape rupive peteĩteĩ rupi mba’éichapa pe marandu ñembotýva oñepresenta umi tapichápe ikatúva oike umi cien cuarenta y cuatro mil apytépe.
Pe proceso paso a paso ou vaʼekue Túvagui, Taʼýrape, ánhel Gabríelpe, Juánpe, ha umi iglésiakuérape. Túva Divínogui, Taʼýra divíno ha humanope, peteĩ criatura oikytĩʼỹvape (Gabríel), peteĩ criatura hoʼapávape (Juán) ha umi iglésiakuéra oĩvape Ásiape (arapy). Umi po paso ojehechauka porãite pe ñemombeʼu peteĩhaitepe pe Revelación Jesucristo rehegua, ha omoneĩ hag̃ua peteĩ paso jepe hína omoneĩ hag̃ua maymávape.
Upéva revelación rehe oñembohováivo, umi temimbo'e upérõ oporandu Jesúspe: “Mba'ére piko upéicharõ umi escriba he'i Elías ouva'erãha raẽvete?” Ha Jesús ombohovái ha he'i chupekuéra: “Añetehápe Elías outa raẽvete, ha omyengoviapáta opa mba'e. Ha che ha'e peẽme, Elías oumaha voi, ha ndoikuaái hikuái chupe, síno ojapo hese oipotáva guive. Péicha avei Yvypóra Ra'y ohasa asýta ijapytépekuéra.” Upérõ umi temimbo'e oikuaa he'ihague chupekuéra Juan Bautista rehe.
Juan el Bautista ha Juan el Revelador rembiasakue profétiko ha’e peteĩ elemento pe mensáhe de sellado-pe, ha umi oĩva pe karpa de Watertown-pe oiporavova’ekue omboyke hag̃ua pe mensáhe Samuel Snow rehegua, orepresenta umi ndoipotáva omoneĩ Ñandejára oiporavoha umi kuimba’e Ha’e oiporavóva. Pe ñe’ẽ oñeporavova’ekue ary 1989-pe, omoherakuã vaekue iñepyrũrã imensáhe mokõi ciento veinte ary rire 1776-gui, ary 1996-pe, ha’éva pe ñangarekoha ohechakuaáva pe mbohapyha ñembyasýva og̃uahẽ hague septiembre 11, 2001-pe, ha omyasãiva’ekue pe mensáhe angaipa rehegua julio 18, 2020-pe, ha’e peteĩ parte pe mensáhe de sellado rehegua, ha hembiapo ojehechauka Juan el Bautista rupive.
Ko estudio ñambojoapyta pe artíkulo oúvape.
“Ahecha peteĩ aty oñembo’y porãva, oñeñangarekóva ha hatãva, ndome’ẽiva mba’eveichagua pytyvõ umi oipotápe ombopy’arory pe jerovia oñemopyendáva tetãygua rete rehe. Tupã omaña hesekuéra oguerohory hag̃uáicha. Ojehechauka chéve mbohapy paso—pe ñemomarandu peteĩha, mokõiha ha mbohapyha ánhel rehegua. He’i pe ánhel che moirũva: ‘¡Ay upe omongu’évape peteĩ ita térã omýivape peteĩ taíra ko’ã ñemomarandu rehegua! Ko’ã ñemomarandu jeikuaa añetéva tuicha mba’e tekove rehegua. Ánga kuéra rape paha oĩ mba’éichapa oñemoguahẽ ha oñemoneĩ hikuái rehe.’ Upéi jey aguereko hag̃ua jehecha ko’ã ñemomarandu rupive, ha ahecha mba’eichaitépa hepyeterei Tupã retayguakuérape ijehasa. Upéva ojejogua heta jehasa asy ha ñorairõ pohýi rupive. Tupã ogueraha va’ekue chupekuéra paso a paso, omoĩ meve chupekuéra peteĩ pyenda hatã, ndaikatúivape oñemomýi. Ahecha tapicha kuéra oñemboja pe pyendápe ha ohecha porã iñepyrũmby. Oĩ va’ekue ovy’a reheve pya’e ojeupi hese. Ambue katu oñepyrũ ojuhu hag̃ua jejavy pe ñepyrũmby rehe. Oipota oñemoambue hag̃ua, ha upéicharõ pe pyenda iporãveite va’erãmo’ã, ha pe tavaygua ovy’ave. Oĩ va’ekue oguejy pe pyenda ári ohecha hag̃ua chupe, ha he’i oñemopyenda vai hague. Hákatu ahecha haimete opavave opyta hatã pe pyenda ári ha omokyre’ỹ umi oguejy va’ekuépe oheja hag̃ua iñe’ẽrei; Tupã niko pe Mbohapyhára Guasu, ha ha’ekuéra oñorairõ hína Hese. Ha’ekuéra omombe’u jey pe Tupã rembiapo hechapyrãva, ogueraha va’ekue chupekuéra pe pyenda hatãme, ha joajúpe ohupi hesa yvágare ha ñe’ẽ hatãme omomba’eguasu Tupãme. Kóva omyangekói oĩva umi ojejavýva ha oheja va’ekue pe pyenda, ha ha’ekuéra tova ñemomirĩ reheve ojeupi jey hese.”
“Ajehechauka jey Cristo ou mboyve oúvo oñemomarandúva rehe. Juan oñemondo Elías espíritu ha pokatupe ombosako’i hag̃ua Jesús rape. Umi omboykéva Juan testimonio ndojeporuporãi Jesús ñembo’ekuéra reheve. Ijovaiha pe marandu he’íva Hembiayhu oútaha omoĩ chupekuéra peteĩ tenda peve ndaikatúihápe pya’e omoneĩ pe prueba imbaretévéva ha’eha Mesías. Satanás omoakã umi omboykéva Juan marandu hag̃ua ohove hag̃ua tenonderã, omboyke ha ojukauka hag̃ua Cristo. Péicha ojapóvo, oñemoĩ ijehegui peteĩ tenda ndaikatúihápe ohupyty pe jehovasa Pentecostés árape, upéva ombo’éva’erã chupekuéra pe tape oike hag̃ua pe santuario yvagapeguápe. Pe aoñuã templo pegua oñembyaikue ohechauka umi judío mymbajuka ha tembiapoukapy ndojeroviaha mo’ãvéima hese. Pe Sacrificio guasu oñekuave’ẽma kuri ha oñemoneĩma, ha pe Espíritu Santo oguejýva Pentecostés árape oguerova umi disípulo apytu’ũ pe santuario yvy arigua guive pe yvagapeguápe, moõ Jesús oikekuri Huguýtee rupive, ombohasa hag̃ua hemimbo’épe umi mba’eporã ñepyrũrã hekojoja hag̃ua guare. Ha umi judío katu opyta pytũmbýpeite. Okuave’ẽmba pe tesape ikatúva’ekue oguereko pe salvación plan rehe, ha gueteri ojerovia umi mymbajuka ha ofrénda ndovaléivare. Pe santuario yvagapegua omyengovia pe yvy arigua rendaguépe, upéicharõ jepe ha’ekuéra ndoikuaái pe ñemoambue. Upévare ndaikatúi ojeporu hag̃ua chupekuéra Cristo mediación pe lugar santope.
“Heta oĩva oma’ẽ kyhyjépe umi judíokuéra rape rehe, omboykérõ guare ha omosãingóvo Cristo-pe kurusúre; ha omoñe’ẽvo hikuái tembiasakue iñembohory vaietéva rehegua, oimo’ã hikuái ohayhuha chupe, ha ndomoañetéimo’ãiva’ekue hikuái chupe Pedro ojapo haguéicha, térã ndokurusifikamo’ãiva’ekue chupe umi judíokuéra ojapo haguéicha. Ha Tupã, omoñe’ẽva opavave korasõ, ogueru porãma jehechaukápe pe mborayhu Jesús rehegua ha’ekuéra he’i va’ekue oñanduhague. Opa yvága oma’ẽkuri tuichaiterei interes reheve mba’éichapa oñemoguahẽ pe marandu ángel peteĩha rehegua. Péro heta umi he’íva ohayhuha Jesúspe, ha osẽ tesay hese kuéra omoñe’ẽvo kurusu rembiasakue, oñembohory pe marandu porã ijuaju rehegua rehe. Oguerekosérõ rangue pe marandu vy’ápe, he’i hikuái ha’eha peteĩ ñembotavy. Oñembyai hikuái umi ohayhúva ijehechauka, ha omosẽ chupekuéra umi tupãógui. Umi omboykéva’ekue pe marandu peteĩha ndaikatúikuri ojeipytyvõ pe mokõiha rupive; ha avei ndaikatúikuri ojeipytyvõ pe sapukái pyhare mbytegua rupive, upéva oĩva’ekue ombosako’i hag̃ua chupekuéra oike hag̃ua Jesús ndive jeroviápe pe tupa marangatuete yvagapegua pehẽnguépe. Ha omboykére umi mokõi marandu yma guaréva, omopytũmbaite hikuái iñentendimiento, upévare ndahechái mba’eveichagua tesape pe marandu ángel mbohapyha reheguápe, ohechaukáva tape pe tupa marangatuete pehẽnguépe. Ahechakuaa umi judíokuéra okurusifika haguéicha Jesúspe, upéicha avei umi tupao téra reheguánte okurusifika ko’ã marandu; upévare ndoikuaái mba’éichapa ojeikeva’erã pe marangatuetépe, ha ndaikatúi ojeipytyvõ Jesús ñeintersección rupive upépe. Umi judíokuéraicha, oikuave’ẽva’ekue iñofrenda ndovaléiva, ha’ekuéra avei oikuave’ẽ iñembo’e ndovaléiva pe koty Jesús oheja va’ekuépe; ha Satanás, ovy’áva pe ñembotavy rehe, oñemoĩ peteĩ tekove religioso-rãicha, ha ogueraha ko’ã kristiáno he’íva ijehegui iñapytu’ũnguéra hendápe voi, omba’apóvo ipokatu reheve, techaukaha reheve ha hechapyrã japúpe, hag̃ua ojokua chupekuéra iñuhãme. Oĩ ombotavyva peteĩ hendáicha, ha ambuépe ambue hendáicha. Oguereko ñembotavy opaichagua oñembosako’íva omboguapy hag̃ua opaichagua apytu’ũre. Oĩ oma’ẽva kyhyjépe peteĩ ñembotavy rehe, ha katu pya’e oguerovia ambuéva. Satanás ombotavy oĩme hag̃ua Espiritualismo rupive. Avei ou peteĩ yvágagui angecha ramo guare, ha omyasãi iñinfluencia pe tetã pukukue japu ñemyatyrõ guasu rupive. Umi tupao oñembotuicha hikuái, ha oimo’ã Tupã omba’apoha hechapyrãiterei hendivekuéra; ha katu ambue espíritu rembiapo upéva. Pe kyre’ỹ sapy’aguáva opa hag̃uáicha, ha ohejáta yvórape ha pe tupaópe ivaivéva’ekue hag̃uáicha yma guarégui.”
“Ahecha Ñandejára oreko ta’ýra hekopotĩva umi Adventista téra añóntevape ha umi tupao ho’ávape apytépe; ha mboyve umi mba’asy guasu oñeñohẽ hag̃ua, ministrokuéra ha tavayguakuéra oñehenóita osẽ hag̃ua ko’ã tupao apytégui ha vy’apópe omoneĩta pe añetegua. Satanás oikuaa kóva; ha mboyve pe sapukái hatãva mbohapyha ánhel rehegua oñeme’ẽ hag̃ua, ha’e omopu’ã peteĩ kyhyje ha toryry guasu ko’ã aty guasúpe, umi omboykéva’ekue pe añetegua ikatu hag̃uáicha oimo’ã Ñandejára oĩha hendivekuéra. Ha’e oha’arõ ombotavy umi hekopotĩvape ha ogueraha chupekuéra oimo’ã hag̃uáicha Ñandejára gueteri omba’apohína umi tupao rehehápe. Péro pe tesape omimbíta, ha opa umi hekopotĩva osẽta umi tupao ho’áva apytégui, ha oñemoĩta umi hembýva ykére.” Early Writings, 258–261.