Pe ñe’ẽ “hora”, ojejuhúva Añoite Testaménto Tuja-pe Daniel aranduka-pe, akóinte oñembojoaju peteĩichagua huísio rehe. Mokõiha kapítulope he’ise pe léi domingo rehegua, ñembotuicháva pe poyvi ojehechaukáva Sadrac, Mesac ha Abed-nego rupive.
Pe irundy irundyhárõme oñerrepresenta pe ñeg̃uahẽ peteĩha ánhel marandu ñemomarandu rehegua ary 1798-pe. Oñeipuru jey jave mokõiháicha pe irundy irundyhárõme, oñerrepresenta pe juicio investigativo ñepyrũ ára 22 jasypa 1844-pe. Pe irundy irundyhárõme, mokõi jey jeipuru pe ñe'ẽ “hora” rehegua oñerrepresenta peteĩha ha mokõiháicha ánhelkuéra marandu rembiasakue ary 1798 guive 1844 peve. Upe rembiasakue hína pe Apocalipsis diez-pegua siete trueno rembiasakue. Pe siete trueno oñerrepresenta pe mokõi jey oñeipuruhague pe ñe'ẽ “hora” pe irundy irundyhárõme, ha upévare avei oñerrepresenta pe mbohapyháicha ánhel rembiasakue ary 1989 guive, pe ley dominical hi'aguĩvape peve.
Pe kapítulo pohápe, pe ñe'ẽ “ára” avei ohechauka pe léi domingo rehegua, ha upépe pe ñe'ẽmbyky oñemoĩ porãve Biblia profesía pe sexto rréino paha rehe, Estados Unidos rehe, oñembojoguáva Biblia profesía pe peteĩha rréino, Babilonia, paha rehe. Pe kapítulo mbohápe, pe ñe'ẽmbyky oñemoĩkuri pe techaukaha tatakuápe rehe; ha pe kapítulo pohápe katu, pe ñe'ẽmbyky oĩ Belsasar rekove paha ha iñehusgakue rehe añoite, jepe Daniel ipahápe oike pe tembiasápe ohechauka hag̃ua pe techaukaha.
Pe léi dominical-pe ojehechauka Nabucodonosor oñembokatupyry hague “ára” ha Belsasar omano hague. Pe “ára” ojehechaukáva tekombo’e akãrundyhápe huísio ñepyrũramo omombe’u pe huísio investigativo ñepyrũ 22 jasypa 1844-pe, ha avei omombe’u pe huísio ejecutivo ñepyrũ pe léi dominical-pe. Taha’e umi kuatiañe’ẽ huísio rehegua yvágape pe santuario-pe oñepepirũ hague 22 jasypa 1844-pe, térã Tupã huísio oñepyrũ hague umi ohesa’ỹijóva pe salvasión rehe, pe huísio ejecutivo ñepyrũme pe léi dominical-pe, pe ñe’ẽmondo pe huísio oguahẽ hag̃uáicha ojehechauka Daniel akãrundyhápe pe ñe’ẽ “ára” jeiporu peteĩha rupive, ha pe huísio mokõivéva apytégui peteĩteĩ ñepyrũ añeteguáva ojehechauka pe mokõiha jey pe ñe’ẽ “ára” ojepuru jave akãrundyhápe.
Pe ñe’ẽtekuaa rehegua pe ñe’ẽ “hora” rehegua, Daniel oiporuháicha, ha’e hína peteĩ “polisemia”. Peteĩ polisemia ha’e peteĩ ñe’ẽ oguerekóva opaichagua he’iséva, ikatúva oñemboaty peteĩteĩ peteĩcha peteĩ akãme’ẽ guýpe. Po jey Daniel oiporu pe ñe’ẽ “hora”, maymáva ojogueraha juicio rehe, hákatu peteĩteĩ oñe’ẽ Tupã juicio retributivo rehegua, ojeheróva Ijupyrãrã ejecutivo, térã Tupã juicio investigativo rehe, upépe Ha’e odesidi mávapa ojesalváta térã ndajesalvamo’ãi. Taha’e pe juicio investigativo oñepyrũva’ekue 22 jasypa 1844-pe, térã pe juicio ejecutivo oñepyrũva pe léi domingo pya’e oútavape, mokõivéva juicio ha’e peteĩ proceso mbeguekatuhápe ojepysóva. Tupã juicio retributivo, térã ejecutivo, oñepyrũ pe léi domingope ha ohóvo ojepysove mbeguekatúpe, ipahápe oguahẽ yvypóra prueba paha ñemboty peve ha umi siete plaga paha peve.
Daniel kapítulo pohápe ojepuru pe ñe’ẽ “aravo” ohechauka hag̃ua Tupã rembiapoguasu ñemoĩporãme guare juicio, oñerepresentáva Belsasar ñemano rupive, ha opa hag̃ua pe tetã ha’e omoakãva.
Upéi, upe aravópe voi, osẽ kuimba’e po kuã, ha ohai tata rendy rovái mburuvicha guasu róga mburuvicha guasu renda ogyke yvyja morotĩ ári; ha mburuvicha guasu ohecha pe po vore ohai va’ekue. Daniel 5:5.
Pe juicio ejecutivo oñepyrũ pe léi domingo-pe, upéva avei ojehechauka hag̃ua Nabucodonosor omboykévo pe ta’ãnga óro guigua; ha katu pe “aravo” oñe’ẽve Tupã retãyguakuéra ñemosãsóre pe apañuãime ojejapóva léi domingo-pe. Pe juicio ejecutivo pe kuña rekovéva Tiro-gua rehe, ha avei Estados Unidos rehe, oñepyrũ léi domingo-pe, upéva hína pe “aravo” ha’éva peteĩ símbolo juicio rehegua Daniel kuatiápe.
Ha ahendu ambue ñe'ẽ oúva yvágagui, he'íva: Pesẽ chugui, che retayguakuéra, ani hag̃ua peẽ peikévo hendive ipekádope, ha ani hag̃ua peẽ pejapyhy umi mba'asy oúva hi'ári. Pórke ipekadokuéra oguahẽ yvágape, ha Tupã imandu'a hembiapo vaekuére. Pembojevy chupe, ha'e pene mbojehagueichaite, ha pemokõi jevy chupe mokõiháicha hembiapokuéra he'iháicha: pe kópa ha'e omyenyhẽ haguepe, pemyenyhẽ chupe mokõi jevy. Mboy peve ha'e oñembojerovia ha oiko hag̃ua vy'apópe, upéichaite peẽ peme'ẽ chupe jehasa asy ha ñembyasy; pórke he'i ipy'apýpe: Che aguapy mburuvicha guasu kuñakarairõicha, ndaha'éi hag̃ua imenave'ỹva, ha araka'eve ndachehechamo'ãi ñembyasy. Upévare peteĩ árape outa hi'ári umi mba'asy: mano, ñembyasy ha ñembyahýi; ha tata rupive oñehundipátaite, pórke mbarete Ñandejára Tupã omoĩva chupe juicio. Ha umi mburuvichakuéra ko yvy arigua, umi oporomoakãratĩva hendive ha oikova'ekue vy'apópe hendive, hasẽta hese ha oñembyasýta hese, ohechávo itata rendy tatatĩ, Oñembo'ývo mombyry okyhyjégui ijehasa asýgui, he'íta: ¡Ay, ay, Babilonia, táva guasu, táva mbarete! pórke peteĩ aravope oguahẽ ne juicio. Apocalipsis 18:4–10.
Pe léi domingo Estados Unidos-pe, ha’éva pe ñepyrũ pe juicio ejecutivo rehegua, ha upéva avei ohóvo tenonderãme mbeguekatúpe, oñepyrũ pe “ára”pe oñehenóihápe osẽ hag̃ua pe estandárte rupive umi Ñandejára ra’ykuéra oĩ gueteríva Babilóniape. Ha’e hína pe “ára” oguahẽhápe pe juicio “upe Táva Guasúpe, Babilonia” ári. Ijuicio, oñetehẽva pe ñe’ẽ “ára” rupive, ojaho’i pe tiempo oñehenóihápe Babilóniagui osẽ hag̃ua Ñandejára ambue ovechakuéra.
Ha upe ára-pe oĩta peteĩ rapo Jesé rehegua, opuʼãva taʼãngarã ramo umi tetãnguéra renonderã; hese umi gentíl-kuéra ohekáta; ha ipytuʼu oĩta mimbipápe. Ha oikóta upe ára-pe, Ñandejára omoĩtaha ipo jey mokõiháicha oguerujey hag̃ua hembyre ipuévlo-gui, umi hembýva, Asiria-gui, ha Egipto-gui, ha Patros-gui, ha Cus-gui, ha Elam-gui, ha Sinar-gui, ha Hamat-gui, ha umi ypaʼũnguéra mar reheguágui. Haʼe omopuʼãta peteĩ taʼãngarã umi tetãnguéra renonderã, ha ombyatyta Israel ñemosẽpyrekuérape, ha omonoʼõta Judá isarambipáva yvy apy irundy gotyo guive. Isaías 11:10–12.
Ñandejára ohenói umi tavayguápe osẽ hag̃ua Babilóniagui pe ángel peteĩha rembiapópe ary 1844-pe, ha pe ángel mokõiha upe tembiasakuepegua oñembopyahúta ára pahápe, araka’e “Ñandejára omoĩ jeýta ipo mokõiha jey oguerujey hag̃ua hembyre itavayguakuéragui”. Pe hembyre tavayguakuéra rehegua ha’e “jey” ohenóiva osẽ hag̃ua, ndaha’éi pe poyvi, pórke pe poyvi ha’e pe “Jese rapo”, oñembo’ýva pe “poyvi” ramo, “yvypóra ambue tetãgua ohekáva”. Mokõiha jey, Tupã ohenóita umi tetãnguéra osẽ hag̃ua Babilóniagui.
Upéicha ojapóta tenonderã ombyatyvo “Israel ñemosẽmbyrekuérape”, ha’éva “Judá oĩva isarambipa hag̃uápe”, ha oúva “yvy rembe irundy gotyoguatégui”, oñembyaty jave hikuái mbohapy ára ha mbyte rire oñeno hag̃ua omano hag̃uáicha tape ári, Apocalipsis capítulo once-pe he’iháicha, ohasáva Ezequiel ñuã omanóva ha kangue piru rupi.
Pe “óra” oñepyrũhápe pe juicio ejecutivo «Babilonia» rehegua, upe «táva guasu» rehe, ha’e pe «óra» voi pe «terremoto guasu» Apocalipsis once-pe guare. Ñandejára juicio ejecutivo oñepyrũ upe «óra»-pe, Apocalipsis capítulo once-pe niko oĩ siete mil ojeporukáva pe «óra» terremoto rehegua aja. Umi siete mil ojehechauka vaʼekue Nabucodonosor «kuimbaʼe mbaretevéva» rupive, omanóva omombo jave Sadrac, Mesac ha Abed-nego pe tatakuápe, oñembykuéva «siete jey» hetave pe jepiveguágui. Pe Revolución Francesa-pe umi «siete mil» ohechauka Francia ruvichakuéra térã ikuérape, heʼiséva umi ikarakuetéva. Ndahaʼéi pe capítulo cinco-pe Belsasar añoite ojejuka vaʼekue, ha katu avei iñorairõhára aty oñehundi. Pe «óra» pe léi domingo rehegua oñepyrũhague omoñepyrũ pe persecución ojehechaukáva Ñandejára tavayguakuéra oñemombo ramo guare pe tatakuápe, ha avei omarkaha pe ñepyrũ Ñandejára juicio ejecutivo rehegua pe táva guasu Babilonia ári.
Upéva avei pe “ára” pe yvyryrýi guasu Apocalipsis capítulo once pegua, amo yvykangue omanovaʼekue yma, mymbaguasu yvykua pypukuʼỹgui osẽvagui ojukávaʼekue tape mbytépe, oñemopuʼã yvágape peteĩ poyvi ramo. Upépe avei haʼe upe “ára” añetehápe oñembopu hag̃ua pe mbohapyha Aikóramo, ha upéva avei haʼe pe trompéta poapyha. Pe trompéta poapyha haʼe pe mbohapyha Aikóramo, ha upe Aikóramo paha pegua trompéta rembipota ndahaʼéi añoite ogueru hag̃ua juicio umi ombohovái ha omoĩva domingo ñemombaʼe, ha avei ombopochy hag̃ua tetãnguéra. Pe mbohapyha Aikóramo, pe trompéta poapyha, ha pe ñembopochy tetãnguéra rehegua, maymáva niko símbolo omombeʼúva Islam rembiasakue maranduhára guive, ha maymáva oñemoĩ pe “ára” yvyryrýi guasu pegua ryepýpe.
Ha hikuái peteĩ ñe'ẽ tuicha yvágagui he'íva chupekuéra: Peju yvate ko'ápe. Ha ojupi hikuái yvágape peteĩ arai rupi; ha iñenemigokuéra ohecha chupekuéra. Upe aravópe voi oiko peteĩ yvyryrýi guasu, ha táva pehẽngue pahágui peteĩ ho'a; ha pe yvyryrýipe omanókuri kuimba'e apytégui siete mil; ha umi hembýva kyhyjégui oryrýi ha ome'ẽ hag̃ua mborayhu Tupã yvágapeguápe. Pe ñembyasy mokõiha ohasa; ha péina, pe ñembyasy mbohapyha ou pya'e. Ha pe ánhel sieteháva ombopu; ha oĩkuri ñe'ẽnguéra guasu yvágape, he'íva: Ko yvy arigua rréino nguéra oiko ñande Ruvicha ha Icristo rréino; ha ha'e ogovernáta opa ára g̃uarã. Ha umi irundy ha mokõipa tuja, oguapýva Tupã renondépe hóga guapyhápe, ho'a hova yvýre ha omomba'e Tupãme, he'ívo: Rome'ẽ ndéve aguyje, Ore Ruvicha Tupã Ipu'akapavẽva, reiméva, reimeva'ekue ha reju hag̃uáva; reiporúgui nde pu'akakue guasu ha reñepyrũ regoverna. Ha umi tetãnguéra ipochy, ha nde pochy og̃uahẽma, ha og̃uahẽ pe ára omanóva oñehusga hag̃ua, ha reme'ẽ hag̃ua jehepyme'ẽ nde rembiguái profetakuérape, umi marangatúvape, ha umi okyhyjévape nde réra gui, michĩva ha guasúva; ha rehundi hag̃ua umi ohundíva ko yvy. Apocalipsis 11:12–18.
Ezequiel rembi’úkue kangue omanóva ojupi “yvága peve arai rupi; ha i-enemigokuéra” ohecha “chupekuéra” pe “aravo” oñepyrũvo oñembopu Nabucodonosor música, ha Tiro kuña rekovéva oñepyrũvo opurahéi, ha Israel apostata oñepyrũvo ojeroky. Israel apostata ohechauka proféta japupe, mburuvicha guasu Nabucodonosor ha’e dragón, ha Tiro kuña rekovéva ha’e mymba ñarõ. Jeroky ojehechauka Baal profetakuéra ha yvyra atygua profetakuéra rehe Elías rembiasápe. Upéicha avei ojehechauka Salomé jerokýpe, Herodías rajy. Baal ha’e kuimba’e tupã gua’u, ha Astarot ha’e yvyra atygua profetakuéra, upéva ha’e kuña tupã gua’u. Oñondivekuéra ohechauka tupao (kuña) ha tetã reko (kuimba’e) joaju. Oñondivekuéra ohechauka Tetã peteĩ reko Amérikagua proféta japúpe. Salomé oikuaauka proféta japu ha’eha Roma rajy, ta’anga ha’éva tupao ha tetã reko joaju Tetã peteĩ reko Amérikape.
Upévare, upe jave ou hi'aguĩ ciertos caldeo-kuéra ha omombe'u vai umi judío-kuéra rehe. He'i hikuái ha ñañe'ẽ mburuvicha guasu Nabucodonosor-pe: Nde, mburuvicha guasu, reikove hag̃ua opa ára. Nde, mburuvicha guasu, remoĩ peteĩ léi, opaite tapicha ohendúramo corneta, mimby, arpa, sacabuche, salterio ha dulcémele pu, ha opaichagua músika, toñesũ ha toadorá pe ta'anga óroguigua; ha upe noñesũi ha noadorái va'erã oñemombo tata rendýpe hakuetereívape. Oĩ ciertos judío-kuéra, nde remoĩ va'ekue Babilonia provincia rembiapokuéra ári, Sadrac, Mesac ha Abed-nego; ko'ã kuimba'e, mburuvicha guasu, ndojapói mba'eve nde rehehápe: ndoikói nde ruete-kuérape, ni noadorái pe ta'anga óroguigua nde remoĩ va'ekuépe. Daniel 3:8–12.
Upe “ára”pe, Sadrach, Mesac ha Abed-nego enemigokuéra ohecha hikuái ndaiporãvéimaha ojapo hag̃ua mymba ra’ãnga marka, ha upéi ojerure mburuvichápe ojapo hag̃ua huísio oñemohendáva’ekue. Upe “ára”pe, arateĩ léi, ha’éva pe ñemongu’e ombohováiva pe yvy mymba (yvyryrýi), ojekuaa Nabucodonosor pochy ha hendy reheve.
Upéi Nabucodonosor ipochy ha hendy eterei rupi omanda ogueru hag̃ua Sadrac, Mesac ha Abed-negope. Upéi ogueru koʼã kuimbaʼépe mburuvicha guasu renondépe. Daniel 3:13.
Ñemuña ojapóva Tupã mokõi testígo rehe (Sadrac, Mesac ha Abed-nego), ojejapo haʼekuéra ombotove jave oñesũ hag̃ua, térã Apocalipsis 11 heʼiháicha—opuʼã hikuái ipy ári.
Ha mbohapy ára ha mbyte rire, pe Espíritu de vida ou vaʼekue Tupãgui oike hesekuéra, ha haʼekuéra opuʼã hiʼarikuéra; ha tuicha kyhyje oguejy umi ohecha vaʼekuérape ári. Ha ohendu hikuái peteĩ ñeʼẽ hatã guasu yvágagui heʼíva chupekuéra: Pejú yvate koʼápe. Ha ojupi hikuái yvágape peteĩ arai rupi; ha iñenemigokuéra ohecha chupekuéra. Apocalipsis 11:11, 12.
Ojeheja hag̃ua, opyta hikuái ipy rehe Ezequiel rembiguái guasuicha. Opyta hikuái, ojapyhy ha upéi omoherakuãvo pe marandu ñemboty rehegua omokyre’ỹva pe joaju jeiko iglesia ha estado rehegua Estados Unidos-pe, ha oikuaaukáva pe arapokõindy ára léi oútamava pya’e, ha ohechauka hag̃ua Tupã rembiapo juicio jehepyme’ẽ rehegua oĩma hag̃uáicha oñemboguata hag̃ua Islam rupive pe tercer Ay-gui. Pe Pyhare Mbyte Sapukái marandu ojehechauka pe “ñemi” ramo oñembojekuaáva Daniel-pe mokõiha kapítulope, ha Tupã tavayguakuéra ára pahapegua oñemopyenda porã vove pe “añetegua”-pe, ndaikatúi ha ndoikomo’ãi oñembokachĩ pe yvy ryryi hi’aguĩmbaitévagui.
“Pe tembiapo Battle Creek-pe oĩ pe orden peteĩchagua rehe. Umi mburuvicha sanitarium-pe ombojehe’a ijehe umi ndogueroviáivandi, omoingévo chupekuéra, hetave térã sa’ive, ijatyhápekuéra; ha upéva ha’ete ku oho hag̃ua omba’apo hesa mboty hag̃uáicha. Ndaipóri hendápekuéra pe kuaapy porã ohecha hag̃ua mba’épa ikatu oity ñande ári oimeraẽ ára. Oĩ peteĩ espíritu py’a vaieterei rehegua, ñorairõ ha tuguy ñohẽ rehegua, ha upe espíritu okakuaavéta pe ára pahaite peve. Umi tavayguakuéra Tupã rehegua oñesella vove ipyti’áre —ndaha’éi peteĩ sello térã marca ojehecháva, síno peteĩ oñemopyenda hag̃ua añeteguápe, arandu rupive ha espíritu rupive avei, ikatu hag̃uáicha ndaikatúi oñemomýi— umi tavayguakuéra Tupã rehegua oñesella ha oñembosako’i vove pe mboryry hag̃ua, upérõ oupáta. Añetehápe, oñepyrũma voi. Ko’ág̃a Tupã juicio-kuéra oĩma yvy ári, ome’ẽ hag̃ua ñandéve ñe’ẽmondýi, jaikuaa hag̃uáicha mba’épa ou hína.” Manuscript Releases, volumen 10, 252.
Pe sellamiento ohechauka peteĩ techaukaha peteĩ ñepyrũrãme ndaikatúiva ojehecha yvypórape, ha upéi katu ojehecha opavavére. Tupã tavayguakuéra omoneĩ vove pe Marandu Pyhare Mbytegua, ojehechaukáva pe “ñemi” oñemombe’úva’ekue Daniel-pe mokõiha kapítulope, ha’ekuéra omoneĩ pe “ñemi” pe mymba ra’ãnga rehegua ogueraháva pe mymba marca peve, upéva oguerúva Tupã juicio, ha upéva ojejapóva Islam rupive. Kóva oiko peteĩ tiempope peteĩ “espíritu de desesperación, de guerra y derramamiento de sangre” okakuaahápe. Pe tiempo ha’e ko’ág̃a. Oiko umi Adventismo ruvichakuéra ndaikatúi jave ohecha Laodicea-gua pytũ rekovére. Pe sellamiento rape ojehu aja, oñemohu’ãva pe Marandu Pyhare Mbyteguápe, pe sello oñembopyahu umi virgen arandúva rováre, ha katu ndojehechái. Sadrac, Mesac ha Abed-nego ohechauka umi oñemoĩmbáva pe añeteguápe, ojehechaukaháicha iñe’ẽmondópe Nabucodonosor ndive.
Upéi Nabucodonosor oñeʼẽ ha heʼi chupekuéra: “Añetépa piko, Shadrac, Mesac ha Abed-nego, peẽ ndapejapói che ruichakuérape servicio, ni peadorái pe taʼanga óroguigua amoñemoʼã vaʼekuépe? Koʼág̃a, peiméramo pejejapókuaa hag̃uáicha, pende apysávo pe turu, mimby, árpa, sackbut, salterio ha dulcémele ryapu, ha opaichagua música, peñesũ ha peadora hag̃ua pe taʼanga ajapo vaʼekue; iporãta. Péro peadoráramoʼỹ, upe aravópe voi peẽ peñemombo vaʼerã tata ñembogueʼỹ hendy asýva mbytépe; ha máva piko upe Tupã penepeʼáta che popegua?” Shadrac, Mesac ha Abed-nego ombohovái ha heʼi mburuvichápe: “Nabucodonosor, ndaorikotevẽi rombohovái ndéve ko mbaʼépe. Oikóramo upéicha, ore Tupã, roservíva, ikatu orepeʼa pe tata ñembogueʼỹ hendy asývagui, ha haʼe orepeʼáta nde poguýgui, mburuvicha. Ha nda upéichairamo jepe, tojekuaáke ndéve, mburuvicha, ndorojapomoʼãi nde ruichakuérape servicio, ni ndoroadoramoʼãi pe taʼanga óroguigua remoñemoʼã vaʼekue.” Daniel 3:14–18.
Upéi umi mbohapy imba’eguasúva ohechaukáta Tupã sellor ojehechakuaáva. Umi oguerekóva raẽ iñakãme pe sellor hyepýpe ndojehecháiva añoite oikeva’erã ohechaukávo Tupã sellor pe ára tekotevẽhápe ojehecha hag̃ua.
Upérõ Nabucodonosor henyhẽ pochy eterei, ha hova ojere vai Sadrac, Mesac ha Abed-nego rehe; upévare oñe’ẽ ha omanda toñembaku pe tatakuá siete jey hetave pe ojejepokuaa haguéicha oñembaku hag̃ua. Ha omanda umi kuimba’e mbaretevéva oĩva ijehérsitope tojokua Sadrac, Mesac ha Abed-nego, ha toity chupekuéra pe tatakuá hendy asývape. Upémarõ umi kuimba’e ojokua vaʼekue ijao reheve, ikalzónes reheve, iakãao reheve, ha ambue ijaokuéra reheve, ha ojeity pe tatakuá hendy asýva mbytépe. Upévare, rréi ñeʼẽmondo pyaʼeterei rupi, ha pe tatakuá haku eterei rupi, tata rendy ojuka umi kuimbaʼe ogueraha vaʼekuépe Sadrac, Mesac ha Abed-nego. Ha koʼã mbohapy kuimbaʼe, Sadrac, Mesac ha Abed-nego, hoʼa ojokua hag̃uáicha pe tatakuá hendy asýva mbytépe. Upémarõ pe rréi Nabucodonosor opyta hag̃uaicha ijuruja, opuʼã pyaʼe, oñeʼẽ ha heʼi ikonsehalokuérape: “¿Ndajajapói piko ñambohapy kuimbaʼe ojokua vaʼekue tata mbytépe?” Haʼekuéra ombohovái ha heʼi rréipe: “Añete, ore rréi.” Haʼe ombohovái ha heʼi: “Péina, che ahecha irundy kuimbaʼe ojejorapa, oguata tata mbytépe, ha ndaipóri mbaʼeve ivaíva ojehúva chupekuéra; ha pe irundyha raʼanga ojogua Tupã Raʼýpe.” Daniel 3:19–25.
Mokõi testígo, ojehechaukáva Shadrach, Meshach ha Abednego rupive, upéi oñemopuʼãta peteĩ poyvi ramo, ha upéi ojehecháta pe séllo.
“Espíritu Santo rembiapo niko omokyre’ỹ hag̃ua ko yvy arigua angaipápe, tekojoja rehe ha jehuskáre. Ko yvy arigua ikatu hag̃uáicha oñemomarandu, tekotevẽ ohecha umi ogueroviáva pe añetegua oñemboykeha marangatu hag̃ua pe añetegua rupive, omba’apóva yvate ha marangatu tembiaporãme, ohechaukávo peteĩ yvate ha jekakuaa hag̃uáicha pe línea omboja’óva umi oñangarekóva Tupã mandamientokuéra rehe, ha umi ombyai ha opyrũva hese. Espíritu rembiporavo marangatu ohechauka porã pe joavy oĩva umi oguerekóva Tupã sellorã, ha umi oñangarekóva peteĩ pytu’u ára japu rehe. Oguahẽ vove pe prueba, ojehechaukáta hesakã porã mba’épa pe mymba marka. Upéva hína domingo ñangareko. Umi, ohecha rire pe añetegua, oseguíva ko ára ojapo marangatu hag̃uáicha, ogueraha kuimba’e angaipa rehegua firma, upe opensáva omoambue hag̃ua ára ha léi. Bible Training School, diciembre 1, 1903.”
Pe léi domingo jave, Tetã peteĩ rekohápe ojerevéta Naciones Unidas gotyo ikatu hag̃uáicha omohu’ã hembiapo profético. Ha’e omoñuhãséta ko yvy ape ári umi milagro ojapóva rupive, oñerrepresentaháicha Salomé jerokýpe. Ha’e ojerokývo ijeroky ñembotavýpe, Tiro kuña rekovaíva opurahéita ipurahéi, ha Nabucodonosor orkésta ombopu hag̃ua pe músika. Tetã peteĩ rekohápe ogueraha tenonde hag̃ua oñembopy’a guasu ko yvy ape ári oguerovia hag̃ua pe purahéi ha oñesũ hag̃ua pe ta’ãngamýi renondépe.
Ha ahecha ótra mymba ojupi yvýgui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra’ýicha, ha oñe’ẽ mbói guasúicha. Ha ha’e oiporu opa mbarete pe mymba peteĩha renondépe, ha ojapo yvy ha umi oikóva ipype toñemomba’e guasu pe mymba peteĩhame, upe ijai va’ekue omano hag̃uáicha ha okuera jeýva’ekue. Ha ojapo hechapyrã tuicháva, upéicha hag̃uáicha omboguejy tata yvágagui yvy ári yvypóra renondépe, ha ombotavy umi oikóva yvy ári umi hechapyrã rupive oguerekóva pu’aka ojapo hag̃ua pe mymba renondépe; he’ívo umi oikóva yvy ári tojejapo peteĩ ta’anga pe mymbápe guarã, upe ojeity va’ekue kyse puku rehe ha opyta hag̃ua oikove. Ha oguereko pu’aka ome’ẽ hag̃ua tekove pe mymba ra’angápe, ikatu hag̃uáicha pe mymba ra’anga oñe’ẽ ha ojapo tojejuka opa umi noñemomba’éi guasúiva pe mymba ra’angápe. Ha ojapo opavave, michĩ ha guasu, ipláta hetáva ha imboriahúva, isãsóva ha tembiguáiva, oguereko hag̃ua peteĩ techaukaha ipo akatúape térã isyváre; ha avave ani hag̃ua ikatu ojogua térã ovende, ndaha’éiramo pe oguerekóva techaukaha, térã pe mymba réra, térã héra papapy. Ko’ápe oĩ arandu. Pe oguerekóva kuaapy toipapa pe mymba papapy; ha’égui peteĩ kuimba’e papapy; ha ipapapy ha’e seisientos sesenta y seis. Apocalipsis 13:11–18.
Egipto umi ára pahápe ohechauka ko yvy arapýpe (upérõ oisãmbyhýta Naciones Unidas), ha katu oĩ peteĩ “¡Ay!” (islam rehegua peteĩ ta’anga), oñe’ẽma va’ekue umi tapicha rehe (Estados Unidos) ojeruréva pytyvõ Egíptope. Umi mbohapy tekopotĩva oñemombo vove pe tatakua ryakúpe ha oiko ramo hikuái poyvi ramo ko yvy arapýpe g̃uarã, pe tatakua ndaha’éi añetépe Nabucodonosor tatakua.
¡Ai umi ojeguejy Egíptope pytyvõ hag̃uare, oñembojerovia kavaju ári, ojerovia kárro-kuérare, heta rupi; ha kavaju ári oĩvakuérare, imbarete eterei rupi; ha ndojesarekói Israel Santo rehe, ni ndohekái Ñandejárape! Ha upéicharõ jepe, haʼe voi iñarandu, ha oguerúta mbaʼe vai, ha ndogueroviamoʼãi ijayvúpe; opuʼãta katu umi mbaʼe vai apoha róga rehe, ha umi tekojojahaʼỹ apoha pytyvõ rehe. Egipcio-kuéra niko yvypóra, ndahaʼéi Tupã; ha ikavaju-kuéra toʼo, ndahaʼéi espíritu. Ñandejára omyasãi vove ipo, hoʼáta pe oipytyvõva ha hoʼáta avei pe oñepytyvõva, ha opavave oñondivepa oñehundíta. Péicha niko Ñandejára heʼi chéve: Oguahẽ hag̃ua león ha león raʼy osapukáiva hóga rehe, ohenói jave hese heta ovecha rerekua, noñemondýimoʼãi ijapu hag̃uare, ni oñemomirĩimoʼãi isarambi rupi; upéicha avei Ñandejára ipuʼakapáva oguejyta oñorairõ hag̃ua Sión yvyty rehe, ha ijyvytyʼi rehe. Guyra oveve hag̃uáicha, upéicha Ñandejára ipuʼakapáva omoʼãta Jerusalén; omoʼãvo avei oisãmbyhýta chupe; ohasa hag̃uáicha oñangarekóta hese. Pejevy chupe peẽ Israel raʼykuéra pejere vai eterei haguégui hese. Upe árape opavave omombo mombyrýta itaʼanga kuéra plátagui ha itaʼanga kuéra órogui, pende po tee ojapovaʼekue peẽme pekanga hag̃ua. Upérõ Asiria hoʼáta peteĩ kysepuku rupive, ndahaʼéi peteĩ kuimbaʼe mbarete rupive; ha peteĩ kysepuku, ndahaʼéi peteĩ kuimbaʼe reígui, ohundíta chupe; haʼe katu okañýta kysepukúgui, ha imitãrusu-kuéra ikangýta. Ha ohasáta pe itáva mbareteháme kyhyjégui, ha ipríncipe-kuéra okyhyjéta pe poyvi-gui, heʼi Ñandejára, tata orekóva Siónpe, ha tatakuáta Jerusalénpe. Isaías 31:1–9.
Jerusalén ha’e pe horno ko mundo omañátava hese, ha ohecháta upépe irundy kuimba’e oguatáva ipype.
Upéi rire Nabucodonosor oñemboja pe tatatĩ rendýpe, ha oñeʼẽ heʼívo: Sadrac, Mesac ha Abed-nego, peẽ Tupã Yvatevéva rembiguái, pesẽ ha peju koʼápe. Upérõ Sadrac, Mesac ha Abed-nego osẽ tatatĩ mbytégui. Ha mburuvichakuéra, gobernadorkuéra, kapitánkuéra ha mburuvicha guasu remimboukuéra, oñembyaty rire, ohecha koʼã kuimbaʼépe, ha tata ndaikatúi mbaʼeve ojapo hetekuére; iñakãrague peteĩnte jepe ndohapýi, ijaokuéra ndojemoambuéi, ha tatatĩ ryakuã jepe ndohasái hese kuéra. Upéi Nabucodonosor oñeʼẽ heʼívo: Toñemombaʼe Sadrac, Mesac ha Abed-nego Jára, omondo vaʼekue iángel ha oipeʼa vaʼekue hembiguáikuérape, umi ojerovia vaʼekuépe hese, ha ombohasáiva mburuvicha guasu ñeʼẽ, ha omeʼẽvaʼekue hetekuéra ani hag̃ua oservi térã omombaʼe ambue tupã, ndahaʼéiramo añoite Ijáva. Daniel 3:26–28.
Upéi Nabucodonosor ojapo ambue kuatiañe’ẽ hembiapoukapy. Upe kuatiañe’ẽ hembiapoukapy ohechauka hag̃ua, ta’ãnga hag̃ua marandu hag̃uáva, pe kuatiañe’ẽ paha ára pahápe guarã. Ha’e ome’ẽ peteĩ tembiapoukapy jejukárã, ha ikangy hag̃uáicha oñeha’ãvo omomba’eguasu Yvága Jára-pe, añeteguasúpe upéva hína marandu hag̃uáva ra’ãnga pe tembiapoukapy jejukárã rehegua ko yvy ape ári pahaitepe. Nabucodonosor, ohechaukáva peteĩ mburuvicha guasu oĩva ko yvy ape ári pahaitepe, ha’e peteĩ ta’ãnga umi dragón rembigua diez mburuvicha guasu-kuéra oñemoakãratĩva Roma kuña reko vai ndive. Pe tembiapoukapy oúvante marandu hag̃uáva rape rehe ha’e pe tembiapoukapy jejukárã, ha jepe Nabucodonosor ojapo peteĩ marandu itiempope g̃uarã, añeteguasúpe ha’e ohechauka pe kuatiañe’ẽ paha umi mbohapy joaju peteĩ hag̃uáicha oĩva paha ára-pe. Upe tembiapoukapy ha’e pe tembiapoukapy jejukárã oñemoañetéva rire pe prueba aravo oñembotývo, ha araka’eve ndojejapói Tupã retãygua rehe.
Upévare ajapo peteĩ decreto: mayma tavaygua, tetã ha ñe’ẽnguéra, oñe’ẽramo mba’eve vai Shadrach, Meshach ha Abednego Jára rehe, oñembyai hag̃uáicha oñeikytĩvo pehẽngue hag̃ua, ha hóga kuéra ojapo hag̃ua yvy ky’a renda; ndaipóri rupi ambue Tupã ikatúva osalva péicha. Upéi mburuvicha guasu omoĩ yvateve Shadrach, Meshach ha Abednego-pe Babilonia tetãvoreme. Daniel 3:29, 30.
Koʼág̃a romoĩma mbaʼe hetáva Daniel ñeʼẽmarandu mbohapyha kapítulo peteĩha guive ñañepyrũ hag̃uáicha ñahesaʼỹijo hag̃ua irundyha ha poha kapítulo, umi oisãmbyhýva maranduhára rembiporu rapykueregua pe principio “jey ha tuichave”. Daniel kapítulo irundyha omombeʼu ary 1798 ha yvy mymba ñepyrũ, ha Daniel kapítulo poha omombeʼu arateĩ léi, ha yvy mymba paha oñeʼẽvo mbói guasuicha. Koʼã mokõi kapítulo oñembojoaju vaʼerã “línea ári línea”, umi mbohapy kapítulo peteĩha ndive, ikatu hag̃uáicha oñemopuʼã hag̃ua mbohapy ánhel marandu ári. Ko mbaʼe hag̃uére, ñepyrũrã ñamyesakã porãta pe principio “línea ári línea”.
Jaseguíta pe artíkulo oúva hag̃ua.
“Belsasar oikuaa hag̃ua ha ojapo hag̃ua Tupã rembipota oñeme’ẽ vaʼekue chupe heta jeýma oportunidad. Haʼe ohecha vaʼekue ituja guasu Nabucodonosor oñemosẽha yvyporakuéra apytégui. Ohecha vaʼekue pe arandu upe mburuvicha guasu oñemombaʼeguasuhápe oñemomombyry hague chugui upe omeʼẽvaʼekue chupe. Ohecha vaʼekue mburuvicha guasu oñemosẽha iguiguasupegui ha oñemoirũha chupe ñu mymbakuéra. Péro Belsasar vyʼarãrayhu ha ijeheguerohory ombogue vaʼekue umi mboʼepy arakaʼeve ndaikatúiva hesarái; ha ojapo angaipa kuéra ojoguáva umi oguerúvaʼekue juicio iporãitereíva Nabucodonosor ári. Haʼe ombohasa rei umi oportunidad porãme oñemeʼẽ vaʼekue chupe, ndoipurúi hag̃ua umi oportunidad oguerekóva ikatuhápe oikuaa hag̃ua pe añetegua. ‘Mbaʼépa ajapovaʼerã asalva hag̃ua?’ haʼe peteĩ porandu pe mburuvicha guasu tuicha ha itavýva omboykévaʼekue mbaʼevete hag̃uáicha.” Bible Echo, 25 de abril de 1898.