Pe artíkulo paha opá peteĩ pasáhe reheve oikehápe pe párrafo he’íva: “Pe hembiapo vai og̃uahẽma haimete ijapýrape. Ñembyasýi ha jopara omyenyhẽ ko yvy, ha peteĩ tuicha kyhyje pya’e oúta yvyporakuérape ári. Pe paha hi’aguĩeterei. Ñande, jaikuaáva pe añetegua, jajeprepara va’erã pe pya’eite oútavare ko yvy ári peteĩ ñemondýi guasuicha, oitypavẽ hag̃uáicha.” “Hembiapo vai” og̃uahẽ ijapýrape pe ára mboroviaha ryru henyhẽmbávo, ha upe límite og̃uahẽ Tetã Unidos-pe pe léi arapokõindy rehegua jave.

“Ha Cristo odeclara vaʼekue ndofaltamoʼãiha pe Léi rehegua ni peteĩ jota ni peteĩ título, yvága ha yvy ohasa peve. Pe tembiapoite haʼe ou vaʼekue ojapo hag̃ua hína kuri omombaʼeguasu hag̃ua pe Léi, ha ohechauka hag̃ua umi arapy ojejapóva ha yvágape Ñandejára hekojojaha, ha ndotekotevẽiha iLéi oñemoambue. Péro koʼápe oĩ Satanás po akatúa pegua kuimbaʼe, oĩ hag̃uáicha omotenondévo pe tembiapo Satanás omoñepyrũ vaʼekue yvágape, upéva hína oñehaʼãvo omoambue hag̃ua Ñandejára Léi. Ha pe mundo cristiano omoneĩ hembiapokue oguerohorývo ko memby papado rehegua, — pe institución domingo rehegua. Omongakuaa chupe, ha omongakuaáta gueteri, Protestantismo omeʼẽ peve joajúpegua po pe poder romano-pe. Upérõ oĩta peteĩ léi oñemoĩva Ñandejára rembiapokue sábado rehe, ha upérõite hína Ñandejára ‘ojapóta peteĩ tembiapo extraño yvy ape ári.’ Haʼe ipuku hag̃uáicha ogueropuʼaka ko ñemoakãhatã yvypóra kuéra rehegua; oñehaʼã kuri ogana hag̃ua chupekuéra ijehe. Péro oguãhẽta pe ára haʼekuéra omyenyhẽ vove hembiapo vai raʼanga; ha upérõite hína Ñandejára ombaʼapóta. Ko tiempo hiʼag̃uimbaitéma. Ñandejára oguereko peteĩ registro tetãnguéra rehe: umi cifra tuichavéva hína hesekuéra yvága aranduka kuérape; ha oiko vove léiramo pe ára peteĩha arapokõindýpe rehegua ñembyai ojejotopataha castígo reheve, upérõ henyhẽmbáta ikápa.” Review and Herald, March 9, 1886.

Pe léi dominical-pe, Estados Unidos omyenyhẽta ikópa peve hi’úcha, ha apostasía nacional rire ouva’erã tetãgua ñehundi. Pe párrafo ñahesañohápe he’i: “pe transgresión haimete og̃uahẽma hi’apy peve”, ha “pya’eite ou hag̃uáicha peteĩ tuicha kyhyje yvypórape ári.” Pe léi dominical-pe, ha’éva “pe aravo pe yvyryrýi guasu” Apocalipsis capítulo once-pe, “ho’a táva pe décima parte”, ha “péina, mbohapyha aipochy ou pya’e”, ha “pe ángel sietehápe ombopu”. Pe mbohapyha aipochy ha’e pe trompeta sietehápe, ha og̃uahẽ pe léi dominical-pe oguerúvo “tuicha kyhyje”. Upe jave “pe paha hi’ag̃uieterei”, ha ou “peteĩ ñemondýi guasu hag̃uáicha mba’e oúva oñeha’arõ’ỹre”. Pe léi dominical-pe avei oñemyenyhẽ ikópa peve pe tiempo de gracia ryru pe papadope g̃uarã, upérõ pe mokõiha ñe’ẽ Apocalipsis dieciochopegua he’i: “Pesẽ chugui, che retãyguakuéra, ani hag̃ua peike hendive hembiapo vaikuépe, ha ani hag̃uáicha pehupyty umi iñenupã. Pórke hembiapo vaikue og̃uahẽ yvága peve, ha Tupã imandu’áma hekojoja’ỹrekuéra rehe. Peme’ẽ chupe ave ijeheguiete ome’ẽ haguéicha peẽme, ha pemoĩ chupe mokõive mokõikue hembiapokuéra he’iháicha: pe kópa ha’e omyenyhẽ haguépe, pemyenyhẽ chupe mokõive.”

Umi tembiasakue ojepe’a pe léi dominical guive, ha omarká peteĩ ára pukukue simbólico, upe jave pe papado “osẽta pochy guasu reheve ohundi hag̃ua, ha ombogue hag̃ua hetaite”, pórke “umi ára pahápe oĩta heta mártir”. Pe mba’e ombopochýva pe papado-pe hína umi “marandu kuarahyresẽ guive ha yvate guive” “omoangekóitava chupe”, ha katu “ha’e oguahẽta ipahápe, ha avave ndoipytyvõmo’ãi chupe”. Pe léi dominical guive pe papado paha peve, oñepyrũ pe peteĩha fase pe juicio ejecutivo Ñandejára rehegua. Upéi ou pe mokõiha fase, ha’éva umi siete última plaga, ha ipahápe pe ñehundi opave’ỹva umi añáme guarã, pe mil áño pukukue rembe’ýpe. Umi tembiasakue juicio ejecutivo Ñandejára rehegua oñemoĩ ñorairõ ryepýpe.

“Ñaiméma hína mba’e guasu ha pohýiete oikótava rokẽme. Umi profesía oñehundipa’ỹre oñekumpli hína. Tembiasakue ijojaha’ỹva ha mba’e hetáva ojehai hína yvágape kuatiañe’ẽnguérape. Opa mba’e ñande mundope oĩ ñemyakỹme. Oĩ ñorairõ, ha ñorairõ rehegua ñe’ẽ. Umi tetã ipochy, ha omanóva ára oguahẽma, ojehusga hag̃ua. Umi mba’e oikoúva iñambue hína omoag̃ui hag̃ua Tupã ára, pya’eterei oguahẽ hag̃uáicha. Opyta gueteri, ku peteĩ sapy’ami tiempo, ha’évaicha. Ha jepe tetã opu’ãma tetã rehe, ha mburuvicharenda mburuvicharenda rehe, ko’ág̃a gueteri ndaipóri peteĩ ñorairõ guasu opavavépe oguahẽva. Gueteri umi irundy yvytu ojejoko, Tupã rembiguái oñesella peve ijekakáre. Upéi yvy pokatu oñombyatyta ifuérsa kuéra pe ñorairõ guasu paha hag̃ua.” Christian Service, 50, 51.

Tupã omoĩ hag̃ua imbaʼekuéva umi ciento cuarenta y cuatro mil ári ha upéi ohenói Isur rebaño ambuépe osẽ hag̃ua Babiloniágui, ha upe rebaño ambuéva avei orresivi Tupã sello, jepe ojehechauka chupekuéra “aty guasu” ramo, ojoavy hag̃ua umi ciento cuarenta y cuatro mil-gui. Pe punto esencial ojehechakuaavaʼerã pe cita mboyveguápe haʼe kóva: “umi irundy yvytu ojejoko oñemoĩ meve Tupã rembiguáikuéra renondépe sello iñakãre.” Pe léi domingo jave, umi ciento cuarenta y cuatro mil oñeselláma, “ha péina pe mbohapyha ñembyasy guasu ou pyaʼe”, upéicharõ jepe, ndahaʼéi pe ipahapegua Tupã rebaño ambuévagui orresivi meve pe sello umi irundy yvytu ojehejátaite hag̃ua osẽmba.

“Umi tetãnguéra ko'ág̃a ipochy, ha ñande Pa'i Guasu omohu'ã vove hembiapo pe Santuariope, opu'ãta, omonde ao ñemyengovia rehegua, ha upéi oñeñohẽta umi pokõi plága paha. Ahecha umi irundy ánhel ojejokóta umi irundy yvytu Jesús rembiapo oñemohu'ã peve pe Santuariope, ha upéi outa umi pokõi plága paha.” Review and Herald, agosto 1, 1849.

“umi mba'e guasu ha marangatuete” ñande “jajuhu hag̃uáicha hóga rokẽme”, ojehechauka “ñorairõkuéra, ha ñorairõ rehegua ñe'ẽngue” ramo. Ojehechauka oikoha upe jave “opa mba'e ñande yvy ape ári oĩ hag̃ua ñemongu'épe”, tetãnguéra “oñepyrũmava opu'ã tetã rehe”. Panium ohechauka pe “tembiasakue ijojaha'ỹva ha hetaiterei mba'e oikóva”, Daniel capítulo once, versículo quince-pe, ogueraháva ha omboguejýva versículo dieciséis-pe, upépe oĩha pe léi domingo rehegua, pe “ñorairõ guasu joajúpe”, upépe “opa yvy arigua mbaretekuéra” ombyaty imbaretekuéra pe ñorairõ paha guasurã. Upe “ñorairõ paha guasu” ha'e pe Tercera Guerra Mundial, ha ojehechauka pe Batalla de Actium rupive, 31 a.C.-pe.

Umi versíkulo peteĩ ha mokõi, ha umi versíkulo diez guive quince peve ohechauka versíkulo cuarenta rembiasakue ñemimby Daniel kapítulo once-pe. Versíkulo cuarenta omombe’u Tetã peteĩ reko Estados Unidos ha Adventismo rembiasakue ary 1798 guive 1989 peve. Upéi okirirĩ Tetã peteĩ reko Estados Unidos paha peve, ha’égui mburuvicha guasu peteĩha ha poteĩha profecía bíblica-pe, ha pe oñemombo hag̃ua okápe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceagua versíkulo cuarenta y uno-pe, ha’éva pe léi dominical, ha upéva avei hína versíkulo dieciséis. Umi versíkulo peteĩ ha mokõi ohechauka ára paha 1989-pe, ha umi presidente Estados Unidos-pegua upe guive, pe sexto presidente rico peve omokyre’ỹva umi globalista satánico-kuérape. Versíkulo mokõi ogueru rembiasakue Donald Trump jeporavo peve ary 2016-pe, ha upéi versíkulo mbohapy ojapyhy umi diez mburuvicha guasu rembiasakue, ojehechaukáva Alejandro el Grande rupive, ha’éva pe séptimo mburuvicha guasu profecía bíblica-pe, ome’ẽva hikuái ipoguýpe pe papado pe léi dominical apañuãi oguahẽmbotápe.

Pe versíkulo diez omohu’ãvo ohechauka 1989ha pe ára paha, ha pe versíkulo once ha doce omombe’u Ucrania ñorairõ, ohechauka hag̃ua Putin ha Rusia otipytýtaha upe ñorairõme, ha katu ndojehovasamo’ãi hag̃ua iñeha’ã rehe ipu’akápe. Pe Ñorairõ Ucraniano oñepyrũ 2014-pe, peteî áño mboyve Trump ñembosako’i peteĩha oñepyrũ mboyve. Ko’ã versíkulo ogueraha tenonderã gotyo pe jeikove jevy (políticamente) Donald Trump rehegua, ha’e oñepyrũvo iñembosako’i mbohapyha oiko hag̃ua pe presidente poapyha, upéva hína umi siete apytégui. Pe versíkulo trece ohechauka Trump ñorairõ político-kuéra oikóva ipu’aka mboyve Panium-pe pe versíkulo quince-pe, ha pe versíkulo catorce ombohovái pe tembiasakue oikóva Ñorairõ Panium aja pe ipu’aka meve pe versíkulo quince-pe, pe tembiasakue upérõ pe kuimba’e angaipa rehegua oñepyrũ hag̃uáicha oike hag̃ua hesakã hag̃uáicha tembiasakue político-pe. Oikérõ guare papado tembiasakue profético-pe, pe kuña rekovéva Tiro pegua oñepyrũ opurahéi ha pe visión oñemopyenda.

Pe jehupyty Panium-pe ary 200 a.C.-pe, ojehupyty rire pe señal profética umi Macabeo-kuéra “pu’akáre” Modein-pe (he’iséva protesta) ary 167 a.C.-pe. Ary 164 a.C.-pe umi Macabeo-kuéra omboyke jey pe Templo, ha Antioco Epífanes omano, upéva ohechauka pe punto de inflexión pe lucha macabea-pe umi griego-kuéra jerovia rehegua influencia rehe. Pe periodo oúva ary 161 a.C. guive 158 a.C. peve, oñepyrũ ha oñemohu’ã pe tembiapo oike hag̃ua peteĩ alianza-pe. Umi señales proféticas ojerejey pe Dinastía Hasmonea ryepýpe pe tembiasakue orekóvape versíkulo quince guive versíkulo veintitrés peve.

Pe alianza Roma ndive versíkulo mokõipa mbytehápe mbohapyha-pe ha’e peteĩ ñe’ẽjoaju ojehecháva porãva; ha versíkulo paapyha poha-pe katu, umi irundy techaukaha maccabeo ary 167 a.C., 164 a.C., 161 a.C. ha 158 a.C. rehegua ojehecha hag̃ua añoite oñemoĩramo pe “alianza” rembiasakue pe versíkulo rehe. Pompeyo ogana jave Jerusalén versíkulo paapyha poteĩha-pe, ojuhu peteĩ ñorairõ civil oikóva táva ryepýpe, ha mokõivéva umi aty oñemoĩva oñondive’ỹva ha’e va’ekue aty oñembyaíva Dinastía Hasmonea-gui. Upévare, umi Macabeo oĩ avei versíkulo paapyha poteĩha rembiasakuépe.

Pe versíkulo mokõipa ohechauka Cristo ñemoñare, ha pe versíkulo mokõipa peteĩ ha mokõipa mokõi ohechauka Cristo mano rembiasakue; upévare, pe rembiasakue oreko pe Hasmoneo Dinastía rehegua línea, umi fariséo ohechaukáva. Umi versíkulo paapy ha po guive mokõipa mbohapy peve ohechauka pe yvy porãete tee, ha Ñandejára retã Judá pegua tavayguakuéra opuʼãva Hese, omombeʼúva hikuái haʼeha Ijapyhyhára hekopete hag̃ua Iñeʼẽrãnguéra, ha katu ndahaʼéi hikuái Ñandejára rembihechaukaha hag̃ua, peteĩchaite umi protestánte opuʼãva rehe.

Hermana White ñanemomarandu “heta pe tembiasakue oiko vaekue oñemoañetévape” “Daniel kapítulo 11-pe” “ojejapóta jeyha.” Pe línea profesía rehegua ojehechaukáva pe Dinastía Hasmonea rupive ohechauka pe línea profesía rehegua omyesakãva pe hatĩ apóstata Protestantismo rehegua, oñepyrũva mbohapyha campaña presidencial guive, ojapyhýva pe sexto presidente ipirapire hetavéva rupive. Trump oñani mbohapy jey presidénterã; peteĩha ha pahápe oñani ramo, ipu'aka, ha mokõiha jey katu, pe ñemopu'ã ojehechaukáva papapy trece rupive, ohechauka pe elección oñemonda vaekue ary 2020-pe. Upéi ko yvy ape ári oñemboja'o mokõi atype: peteĩ aty ikatu ohecha 2020, ha ambue aty katu oĩ áraityme. Kóva ohechauka pe prueba guasu omotenondéva pe tiempo de gracia ñemboty umi Adventista-kuérape g̃uarã, pe mymba ra'anga jejapope.

“Preparativos ojejapóma voi hína tenonderã, ha oĩma ñemongu’e oguatáva, oguerútava ta’ãnga ojejapo hag̃ua pe mymba pegua. Oñemboguata hag̃uáicha umi mba’e oikótava ko yvy rembiasakuepe, omohu’ã hag̃ua umi marandu profético he’íva ko’ã ára pahápe g̃uarã.” Review and Herald, 23 de abril de 1889.

Umi “preparasión” oho tenonde ohóva, umi “movimiento” koʼág̃a “oñemotenondéva”, ha umi “mbaʼe oikóva” “oguerútava oñemoheñói hag̃ua peteĩ taʼanga pe mymbápe guarã”, ha “omohuʼãtava pe profesía ñeʼẽmondo koʼã ára pahápe guarã”, oike ipype umi tape rechaukaha Dinastía Hasmonea rehegua, Daniel kapítulo once-pe, versículo quince guive mokõi ha mbohapy peve. Pe Dinastía Hasmonea apóstata, ohechaukáva protestantismo apóstata, oñemboguejy porã Donald Trump rembiasakue testimónio-pe, pe sexto ha octavo mburuvicha republikáno ombopúava ha ombohováiva iMAGA-ismo rupive pe woke-ismo orden mundial pyahúpe.

Pe testimonio Trump rehegua og̃uahẽ 2020 peve Daniel 11, versíkulo mokõihápe, ha upépe oike ikampáña ha iprimer mandato; upéi versíkulo 13 guive 15 peve ohechauka ikampáña mbohapýha ha paha, iviktória, ha imandato paha. Mokõi mandato apytépe, Apocalipsis kapítulo 11 ohechauka pe hatĩ republicano ojejuka hague, ha oñemoĩ hague omano hag̃uáicha tapére mbohapy ára ha mbyte aja. Pe línea Trump rembiasakue rehegua ombojoaju iñepyrũ ha ipaha ipresidencia-kuéra Daniel kapítulo 11-pe. Upévare, Donald Trump testimonio ojejuhu mokõivéva Daniel ha Apocalipsis kuatiápe, ha ojejuhu mokõivéva kuatiápe kapítulo 11-pe.

Pe mbohapy línia sa’ive, oñemojoajúvo, ohechauka porã Trump rembiasakue tuichakue mburuvicha irundyha ha poapyha ramo, ha ojejapo hikuái “Añetegua” réra tee ári. Umíva ou Daniel ha Apocalipsis kuatiakuéragui, ha omoheñói peteĩ tape rembiasakue rehegua ojokupytýva upe “Daniel kuatia pehẽngue ára pahápe guarã rehe oñe’ẽva” ndive.

Upe porción Daniel rehegua ha’e pe ojeipe’áva Leõ Judá ñemoñaregua rupi, ojehu mboyve pe gracia ñemboty, ha upévare ha’e peteĩ mba’e pe marandu sellado rehegua umi cien cuarenta y cuatro milpe g̃uarã. Péro oikotevẽ jehecha espiritual porãiterei, mokõi veinte-icha, ikatu hag̃uáicha ojehecha umi hapykuéri profético mokõi testígo ñejuka rehegua ary 2020-pe.

Daniel 11 pegua quinceha versíkulo ohechauka Panium Ñorairõ ha pe Hasmonea Dinastía línea, oñekumpli vaʼekue peteĩ ñorairõ añeteguápe; upévare osimbolisa peteĩ taʼanga profétika peteĩ ñorairõ espiritual rehegua, oĩva pe protestantismo apóstata religión ha pe globalista-kuéra pyahu ára religión apytépe. Panium Ñorairõ, oikovaʼekue 200 a.C.-pe, orrepresenta pe cuerno republicano ñorairõ; ha pe lucha ojehechaukáva pe Revuelta Macabea rupive orrepresenta pe cuerno protestante apóstata ñorairõ. Jepe pe revuelta Macabea oiko vaʼekue 167 a.C.-pe, oñemohenda profétikamente pe cuerno republicano ñorairõ ndive 200 a.C.-pe, profétikamente umi cuerno ojoavyʼỹgui ha ombojojaha ijojaha hag̃uáicha ojoehe historia-kuéra.

Pe versíkulo quince ohechauka pe tembiasakue maranduhára rehegua oúvape pya’e ha ogueraháva pe léi domingo oútavape ko’ág̃aitérõ. Upévare, ha’e ohechauka pe puntoite pe tiémpope oñembosellahápe umi cien cuarenta y cuatro mil, upe jave pe pokatu oĩva pe marandu sellado ryepýpe opyta hag̃ua opa ára guarã omoĩvo pe séllo Ñandejára tavayguakuéra ára pahapegua ári.

Ha’e pe León Judá ñemoñaregua omboja’o pe añetegua; ha upe añetegua hína Jesucristo Revelación. Umi cien cuarenta y cuatro mil ha’e umi “osegíva pe Ovecha Ryrýipe oho hag̃uáme ha’e ohohápe”, ha ha’e omboja’o vove pe versículo quince, pe León Judá ñemoñaregua ogueraha Itavayguakuérape ára pahápe Panium-pe. Jesús ohechauka porãkuri ko mba’e voi pe sellado rembiapópe ogueraha jave idiscípulo-kuérape Panium-pe, kurusu mboyve.

Ñorairõ Panium rehegua oñembohérava oñeñeʼẽ hesegua peteĩchaite Cristo rupive, haʼe oĩ aja Panium-pe hemimboʼekuéra ndive, ha upépe omboʼe chupekuéra Itupao oñemopuʼãtaha Pedro ñeʼẽporã rehe, ha “añaretã rokẽ” ndaikatumoʼãi ipuʼaka hese. Jesús omombeʼu pe ñorairõ ojehechaukáva Panium Ñorairõme. Panium Ñorairõ haʼe pe versíkulo quince, ha pe versíkulo dieciséis haʼe pe Actium Ñorairõ. Cristo oĩkuri Panium-pe, pe tembiapo ojapótava hemano rehegua oiko mboyve hag̃uáicha.

Pánium guive pe Léi Domingo peve ha’e pe tembiasakue ñorairõ político ha religioso rehegua umi mokõi hatĩ yvypóra ryguasu yvy rehegua Protestantísmo ha Republicanísmo rehegua. Mokõivéva ojeataka pe mymba ateo pe yvykua pypuku’ỹ guive ary 2020-pe, ha umi mokõi hatĩ ñorairõ umi tupãnguéra político ha religioso globalismo reheguáre oñerrepresenta pe tembiasakuépe umi versíkulo once guive dieciséis peve.

Ucrania ñorairõ guive oñepyrũva’ekue ary 2014-pe, ha Donald Trump rembiasakue peteĩha tendota-rã ñemomba’eguasu guive oñepyrũva’ekue ary 2015-pe, umi mokõi hatĩ ñemano peve ary 2020-pe, jeikove jey peve ary 2023-pe, ha Trump kampáña mbohapyha peve oñepyrũva’ekue jasypateĩ 15, ary 2022-pe, pe tembiasakue ogueraha umi versíkulo pahapyha guive pakõiha peve. Umi versíkulo-pe, pe tembiasakue ojehechaukáva Tupã ñe’ẽ maranduhára rupive ombojehecha umi añetegua maranduharagua omoĩva sella umi cien cuarenta y cuatro mil rehe.

Umi añetegua ojehechauka vaʼekue Cristo oho jave Cesarea de Filipope, Mateo kuatiañeʼẽ kapítulo dieciséis ha diecisiete-pe. Umi versíkulope, pe kuimbaʼe angaipa rehegua ou jey marandu proféticape opurahéi hag̃ua pe itavýva Tirogua purahéi, ha upéicha ojapóvo omopyenda pe visión, upévare omoĩ umi versíkulo pe Pyharepyte Sapyʼa Hatã ñemombeʼu ryepýpe; ndaipórigui visión, umi tetãyguakuéra oñehundi.

Oĩhápe visión’ỹ, tavaygua oñehundi; ha pe oñongatúva léi, ovyʼa haʼe. Proverbios 29:18.

Umi orekóva tesa, ha katu ndoheséi ohecha hag̃ua, ha apysa, ha katu ombotovéva ohendu hag̃ua, umíva hína umi virhén tavýva Laodiceaygua ndorekóiva pe “aséite”. Pe “aséite” hína pe jeikuaave oñemoheñóiva Jesucristo Revelación oñemboty’ỹvo pe gracia rokẽ oñemboty mboyve, ha Oseas he’iháicha, Tupã tavayguakuéra ombotovéva ha ohejareíva pe conocimiento oñehundíta hag̃ua.

Che retakuéra oñehundi arandu’ỹ rehehápe; nde ningo remboyke arandu, ha che avei romboykéta, ani hag̃ua reiko pa’i chéve g̃uarã; nde nderesarái rupi nde Jára léigui, che avei che resaráita nde ra’ykuéragui. Oseas 4:6.

Upéi Ñandejára ñe’ẽ ou avei chéve ha he’i: Nde, yvypóra ra’y, reikove peteĩ óga pu’akareíva apytépe, orekóva tesa ohecha hag̃ua, ha ndohechái; orekóva apysa ohendu hag̃ua, ha nohendúi; hag̃uagui ha’e kuéra peteĩ óga pu’akareíva. Ezequiel 12:1, 2.

Ha ha’e he’i: Tereho, ha ere ko tavayguápe: Pehendúta añetehápe, ha ndapeikumbymo’ãi; ha pehecháta añetehápe, ha ndapehechakuaamo’ãi. Embopohyive ko tavaygua py’a, embopohyi ijapysa, ha emoñemboty hesa; ani hag̃ua ohecha hesa rupive, ha ohendu ijapysa rupive, ha oikũmby ipy’a rupive, ha oñekonverti, ha okuera. Isaías 6:9, 10.

Ha umi temimbo’e ou ha he’i chupe: Mba’érepa reñe’ẽ chupekuéra ñe’ẽnga hag̃ua? Ha’e ombohovái ha he’i chupekuéra: Peẽme niko oñeme’ẽ reikuaa hag̃ua yvágape guare Rréino ñemimbykuéra; chupekuérape katu noñeme’ẽi. Oguerekóva guive niko oñeme’ẽvéta chupe, ha oguerekóta hetave gueteri; ndoguerekóivape katu, pe oguerekóva jepe ojeipe’áta chugui. Upévare añe’ẽ chupekuéra ñe’ẽnga hag̃ua; ohecháramo jepe, ndohechái; ohendúramo jepe, nohendúi, ni noikũmbýi. Ha hesekuéra oñembopyahu Isaías profesía he’íva: Pehendúta, ha ndapeikũmbymo’ãi; pehecháta, ha ndapehechakuaamo’ãi. Ko tetãyguakuéra py’a niko hatãmba, iapysakuéra ndohenduséivoi, ha hesa kuéra ombotypa; ani hag̃ua ohecha hikuái hesakuéra rupive, ohendu iapysakuéra rupive, oikũmby ipy’ape, oñekonverti, ha che amonguera chupekuéra. Peẽ katu ovy’a pene resa, ohecha rupi; ha pene apysa, ohendu rupi. Añetehápe ha’e peẽme, heta proféta ha kuimba’e hekojojáva ohechase hague umi mba’e pehecháva, ha ndohechái; ha ohenduse hague umi mba’e pehendúva, ha nohendúi. Mateo 13:10–17.

“Opaite marandu oñeme’ẽva’ekue 1840–1844 guive tekotevẽ koʼág̃a oñemombeʼu mbarete reheve, oĩgui heta tapicha operde vaʼekue iñemoĩporã. Umi marandu ohovaʼerã opaite tupaópe.”

“Cristo he’i: ‘Ojehovasáva pene resa, ohechágui; ha pene apysa, ohendúgui. Añetehápe ha’e peẽme: heta maranduhára ha kuimba’e hekojojáva ohechasete vaekue umi mba’e peẽ pehecháva, ha ndohechái; ha ohendusete vaekue umi mba’e peẽ pehendúva, ha nohendúi’ [Mateo 13:16, 17]. Ojehovasáva umi resa ohecháva’ekue umi mba’e ojehechava’ekue 1843 ha 1844-pe.”

“Pe marandu oñeme’ẽma. Ha ndaiporiva’erã mba’eveichagua mbeguekatúvo oñemombe’u jeývo pe marandu, umi ára rechaukaha kuéra ojehupytýgui hína; pe tembiapo paha oñembotýva’erã. Peteĩ tembiapo tuichaite ojejapóta sapy’aitépe. Pya’eete Ñandejára omoĩ hag̃uáicha oñeme’ẽta peteĩ marandu okakuaáva’erã hag̃ua peteĩ sapukái hatãme. Upérõ Daniel opu’ãta ilótepe, ome’ẽ hag̃uáicha he’ẽnguéra.” Manuscript Releases, volume 21, 437.

Roñembojoýta ko ñehesa’ỹijo pe artíkulo oúvape.

Jesucristo Ñemombeʼupy, Tupã omeʼẽva’ekue chupe, ohechauka hag̃ua hembiguáipe umi mbaʼe pyaʼe hag̃uáicha oiko vaʼerã; ha haʼe omondo ha oikuaauka hag̃ua ijespíritu rembiguái rupive hembiguái Juanpe: haʼéva omombeʼu porã vaʼekue Tupã Ñeʼẽ rehegua, ha Jesucristo testimonio rehegua, ha opa mbaʼe ohecha vaʼekue. Ojehovasáva pe omoñeʼẽva, ha umi ohendúva ko profesía ñeʼẽ, ha oñongatúva umi mbaʼe ipype ojehaíva: hiʼag̃uíma ningo ára. Apocalipsis 1:1–3.