Mbeguekatúpegua rupi Rusia omohuʼãta ñorairõ Ucraniape peteĩ jeityvyrã rupive, ha upe jeityvyrã ojehechaukáta haʼetaha ñepyrũ paha rehegua Putin ha Rusia-pe g̃uarã. Oĩháicha Gorbachev omohendapyahu (perestroika) hekojoja guasu ha upéi okañy Mbojoaju Tetãnguéra gotyo, péicha avei Rusia polítikagua ojererúta Mbojoaju Tetãnguéra poguýpe, ha Rusia religioso katu ojererúta papado poguýpe. Trump ojeiporavóta 2024-pe, ha ipuʼakáta demócrata globalistakuéra ha republicano globalista heʼíva hikuái rehe, ha haʼe omopuʼãta peteĩ joaju Mbojoaju Tetãnguéra globalistakuéra ndive, oñemyatyrõ hag̃uáicha umi mbaʼe vai osẽva Putin ha Rusia ñehundígui. Upéi Tiro kuña rekovai ojeruréta Rusia rehehápe.
Panio Ñorairõme, oñembopyahu jey tembiasakue peteĩha umi mbohapy ñorairõgui oĩva versíkulo 40-pe. Pe peteĩha ñorairõme, ojehechaukáva Unión Soviética ho’áramo 1989-pe, peteĩha umi pahápe guive poapy mburuvichakuéragui omba’apo papadogui pehẽnguéicha. Pe peteĩha mburuvicha ha’e va’ekue republicano, upéva ohechauka hag̃ua pe paháva avei ha’etaha peteĩ mburuvicha republicano. Pe peteĩha mburuvicha ojekuaa va’ekue he’íva rehe pe murálla cortina de hierro rehegua, ha upéva, peteĩ techaukaha profétikaramo, ho’a va’ekue Muro de Berlín ho’áramo 9 de noviembre de 1989-pe. Pe pahápe guive mburuvicha republicano ojekuaáta he’íva rehe pe murálla Estados Unidos rembe’y yvývopegua rehe, ha pe techaukaha omarkátava Trump remimombe’u murálla jejapo rehegua ha’éta pe léi dominical, upépe pe murálla simbólica “iglesia ha estado ñemboyke hag̃ua” oñemboguejýta.
Pe mburuvicha peteĩha vaʼekue peteĩ yma guare momarandu rupive ojehecharamóva, ojekuaáva iñeʼẽ porãmbaitereiha ha orekoha pukavy porã. Pe mburuvicha pahagua niko peteĩ yma guare momarandu rupive ojehecharamóva, ojekuaáva iñeʼẽ porãmbaitereiha ha orekoha pukavy porã. Áño 1989 ohechauka pe mburuvicha guasu ojekuaáva Unión Soviética ramo oñembyaiha, ha pe mbohapy ñorairõ apytégui pe pahagua, versículo cuarenta-pe, ohechauka pe mburuvicha guasu ojekuaáva Rusia ramo oñembyaiha.
Ñorairõ Paniopegua ha’e pe ñorairõ mbohapyha ha pahague pe versíkulo cuarenta-peguare, ha oñembohechauka vaʼekue pe ñorairõ peteĩhaguáre. Opa rire pe ñorairõ peteĩha, ko yvy tuichakue ohechakuaa vaʼekue pe pu’aka guasu añoite oĩva ko yvy ape áriha hína Estados Unidos. Upéva pe dominio mundial oñembopyahu jeýta pe ñorairõ pahápe oñemohu’ãvo, upépe, jepe oñemoheñói joaju Antiochus III ha Felipe Macedonia-gua apytépe, (Estados Unidos ha Naciones Unidas), Estados Unidos (pe maranduhára japu) oñemoĩta mburuvicha guasu ramo umi diez rréi ári (pe dragón — Naciones Unidas).
Mbohapy ñorairõ versíkulo cuarentapegua rehegua oguereko “Añeteguá” recharamo, pe peteĩha ohechaukágui ipahápeguápe, ha pe ñorairõ mbytegua ohechauka hag̃ua pu’aka hag̃ua ñemoĩ. Pe peteĩha ha ipahápegua ehérsito proxy ipu’akáva (Estados Unidos) iporã, ha katu pe mokõiha ehérsito proxy oñehundi, ha pe mokõiha ehérsito proxy ha’e Nazismo, peteĩ símbolo mundial ñemoĩ rehegua.
Donald Trump rembiapo kampáña polítika mbohapy rehe ojehecha pe “Añetegua” réra, pórke haʼe ogana pe elección iñepyrũha ha ipahápe guare kampáñape; péro pe kampáña mbytýpe oñemonguʼe chupe haʼe hag̃ua oñedefrota pe ateísmo mymba rupi, ha upéva hína pe mburuvicha guasu dragón rehegua, jey hag̃ua pe ñemopuʼã rehegua símbolo, ojehechaukáva pe alfabeto hebreo letra papapyapyapyapy peteĩhápe ha mbohapyha rehe, ha upéva oñembojoajúramo pe letra peteĩha ha pahaguándi omoheñói pe ñeʼẽ hebreo “Añetegua.”
Daniel 11 pe ñe’ẽjoapy 10 ohechauka ára paha ouha ary 1989-pe, ha ñe’ẽjoapy 16 ohechauka pe pya’etéma ou hag̃uáicha léi domingo rehegua. Umi ñe’ẽjoapy 10 guive 15 peve orrepresenta pe tembiasakue kañymby oñeñe’ẽva ñe’ẽjoapy 40-pe, ha’éva Daniel aranduka pehẽngue oñembotýva’ekue ára pahápe peve. Oñemoĩramo umi ñe’ẽjoapy 10 guive 15 peve (línea ári línea) pe tembiasakue kañymbýpe oñeñe’ẽva ñe’ẽjoapy 40-pe, upe Daniel pehẽngue ojoajúva ára pahándi oñeipe’a. Upe pehẽngue oñeipe’a mboyve pe gracia ñemohu’ã umi sábado ñangarekohárape g̃uarã pe pya’etéma ou hag̃uáicha léi domingo reheguápe. Upévare, upéva orrepresenta pe sello paha térã pe séptimo sello.
Ha oipe’ávo pe séllo sieteháva, oiko kirirĩ yvágape media óra rupi. Ha ahecha umi siete ánhel oĩva Tupã renondépe; ha chupekuéra oñeme’ẽ siete trompéta. Upéi ambue ánhel ou ha oñembo’y pe altár rovái, oguerekóvo peteĩ incensário órogui; ha oñeme’ẽ chupe heta insiénso, hag̃ua hag̃uáicha oikuave’ẽ opa umi marangatu ñembo’e ndive pe altár óro rehegua oĩva tróno renondépe. Ha pe insiénso tatatĩ, osẽva umi marangatu ñembo’e ndive, ojupi Tupã renondépe pe ánhel po guive. Ha pe ánhel ojapyhy pe incensário, omyenyhẽ altár tata reheve, ha omombo yvy ári: ha oĩ ñe’ẽnguéra, arapupu, overa ha yvy ryryi. Ha umi siete ánhel oguerekóva umi siete trompéta oñembosako’i ombopu hag̃ua. Apocalipsis 8:1–6.
Umi siete ánhel oguerekóva umi siete trompéta orrepresenta pe huísio ejecutivo oñepyrũva pe léi arapokõindýpe Estados Unidos-pe, ha orrepresenta avei pe huísio ejecutivo oñepyrũva Michael opu’ã jave ha yvypóra probation oñemboty. Pe peteĩha periodo, pe léi arapokõindýgui Michael opu’ã peve, Ñandejára huísio-kuéra oĩ poriahuverekóre oñembojehe’a hag̃uáicha; ha upéi umi siete plaga pahague ha’e Ñandejára huísio-kuéra ndojehe’áiva poriahuverekóre. Pe séptimo selló jepe’a ha’e pe momento umi huísio ejecutivo oñembosako’iha, ojehechaukaháicha umi siete ánhel rupive.
Daniel kapítulo mokõi ha porundy ohechauka “umi ñembo’e umi marangatu rehegua” ha’eha peteĩ ñembo’e oñentende hag̃ua umi mba’e ojehupytyva’ekue Nabucodonosor pe kerayvoty ñemiguáva ta’anga mymbaguasu rehegua ndive, ha pe ñembyasy ha jeconfesión ojehupytyva’ekue “umi siete tiempo” ndive, Levítico kapítulo veintiséis-pe. Umi ñembo’e oñembojehe’áva pe insiénso ndive pe “censario de oro”-pe, ojupi hag̃ua Tupã renondépe, oñembo’e umi ohenóivape oĩ hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil apytépe, upe jave oguerekóva pe sello Tupã oikovéva rehegua, pe tata altar-gui oñemombo jave yvy ári.
Ezequiel kapítulo porundy-peguápe, umi santos voi oime ojahe’o ha osapukái umi mba’e vaiete ojejapóva ko yvýpe ha tupãope, ha ohechaukávo hikuái ipyahýva ñembyasy pypuku angaipa rehe, pe ánhel omoĩva pe sello omoĩ peteĩ techaukaha ijyvágare. Oikoháicha Apocalipsis kapítulo poapy ndive, umi huísio ojehechaukáva umi ánhel ohundíva rupive oĩ upépe hapykuépe, oha’arõvo pe tembiapoukapy he’íva pe sellado opa hag̃ua.
“Arandu e’ỹ hag̃uáicha pe Opa’ỹvape guereko gueteri peteĩ kuatiañe’ẽ opa tetã ndive. Iporiahuvereko oñekuave’ẽ aja ñehenói rupive ñembyasy hag̃ua, ko kuatiañe’ẽ opytáta abierto; ha umi papapy oguahẽ vove peteĩ tetãme Ñandejára omoĩva’ekuépe, oñepyrũ Ipochy rembipota. Pe kuatiañe’ẽ oñemboty. Tupã paciencia opa. Ndaipóri véima jerure poriahuverekorã hesekuéra hag̃uáicha.”
“Pe proféta, ohechávo umi ára ohasávape, oguereko ko ára oñemoĩmbyre pe visión renondépe. Umi tetã ko tiempopegua ohupyty pytyvõnguéra ndaha’éiva araka’eve ojehecháva. Umi jehovasa poravovéva yvágagui oñeme’ẽ chupekuéra; ha katu tuichavéva jejopy, mba’erechakuaa’ỹ rei, ta’ãnga ñemomba’e, Tupã ñemomba’e’ỹ, ha ñañembopy’arory’ỹ vai ojehai hesekuéra. Pya’eterei ombotypa hikuái iñekuéta Tupã ndive.”
“Ha upe mba’e chemongyhyjéva hína pe añetegua oĩva ko’ápe: umi oguerekova’ekue tesape guasuvéva ha privilehio tuichavéva oñemongy’apa hague pe tekoañágui ojepysóva opárupi. Ojejokoháicha umi hekojoja’ỹvagui ijerére, heta, jepe umi omombe’úva pe añetegua, ho’ysãma ha ogueraha chupekuéra pe ysyry mbarete ivaívape. Pe ñembohory opavavéva ojapóva pe Tupãrayhu añetévare ha pe marangatu rekóre ogueraha umi ndojoajúiva ñembyaty hag̃uáicha Tupã ndive okañy hag̃ua chuguikuéra pe mboete Hembilei rehe. Oikóramo hikuái oikóva pe tesape rapykuéri ha ojapóramo pe añetegua ipy’aite guive, ko Léi marangatu ha’etevéta chupekuéra mba’e hepyetereíva ko’ágãicha oñemomirĩ ha oñemboykévo. Ojekuaave ohóvo pe nañemboetéiva Tupã Léi, upéicha avei iñambueve ha hesakãve pe línea omboja’óva umi oñangarekóva hese ha yvórare. Mborayhu umi tembiapoukapy divínore okakuaa peteĩ atyme, ambue atyme katu okakuaa ohóvo pe ñemomba’e’ỹ hese kuéra.”
“Pe apañuãi oúta pya’eterei. Umi ta’ãnga pya’e oñembotuicháva ohechauka Tupã jehechauka ára og̃uahẽmbaitemaha. Jepémo ndoipotái okastiga, upéicharõ jepe okastigáta, ha upéva pya’e. Umi oguatáva tesapepe ohecháta umi techaukaha pe mba’e vai hi’ag̃uívare; ha katu ndopytava’erãi kirirĩme, mba’eve hag̃uáicha ojapóta pe ñehundi ha oñembopy’aguapývo pe jeroviáre Tupã oñangarekóta Ipuéblore pe jehechauka árape. Mombyry upéicha gui. Oikuaava’erã hikuái kóva ha’eha idévore omba’apo kyre’ỹme oñeha’ãvo osalva ambuépe, oma’ẽvo jerovia mbarete reheve Tupãre toipytyvõ hag̃ua chupekuéra. ‘Pe ñembo’e kyre’ỹ ha mbarete peteĩ kuimba’e hekopotĩva rehegua heta mba’e ikatu.’”
“Pe mba’yru Tupã rehegua ndohupytýi gueteriite ipokatu’ỹ hag̃ua. Pe ára pe iglesia oĩ jave ipeligro ha ikangyvéva ryepýpe, pe aty michĩmi oĩva hesakãme osuspiráta ha osapukáita umi mba’e jeguaru ojapóva yvýpe rehe. Ha iñespecialvévape, ijembo’e kuéra ojupíta iglesia rehehápe, pórke umi imembykuéra oiko ko yvy arigua reko rupi.
“Ko’ã mbovymi jerovia hag̃ua ombo’e porãva ñembo’e kyre’ỹ ndaha’éimo’ãi rei. Ñandejára osẽ vove peteĩ ñemoñarepyhýicha, upéicha avei ou va’erã peteĩ ñangarekoháricha opa umi oguerekóva jerovia ipotĩ hag̃uáicha ha oñangarekóva ijehe anive hag̃ua oñemongy’a ko yvy arigua rehe. Ko áraitepe Tupã opromete ombojovake hag̃ua umi hembiporavo tee, osapukáiva chupe ára ha pyhare, jepe ha’e are hag̃ua oha’arõ chupekuéra.
“Pe tembiapoukapy ha’e: ‘Pehasa táva mbyte rupi, Jerusalén mbyte rupi, ha emoĩ peteĩ techaukaha umi kuimba’e kuéra syva rehe, umi opyta hag̃ua py’asy ha osapukái hag̃ua opa umi ñañembyai hag̃ua ojapóva upépe.’ Ko’ã ojasuspira ha osapukáiva oikuaa uka vaekue pe ñe’ẽ ome’ẽva tekove; ha’ekuéra oñemoñe’ẽ vai, ome’ẽ ñemoarandu ha ojerure asy. Oĩ vaekue umi omomarangatúva’ỹ Ñandejárape oñembyasy ha omomirĩva’ekue ipy’a Henondépe. Péro Ñandejára gloria ojei vaekue Israel-gui; jepevérõ heta gueteri osegi vaekue religión reko apopyrãme, ipu’aka ha ipresénsia ndaipóri vaekue.” Testimonios, volúmen 5, 208–210.
Umi versíkulo diez guive quince peve oikuaauka hag̃ua pe tembiasakue kañymby versíkulo cuarenta-peguápe, ha péicha ojapóvo ohechauka avei peteĩ jave pe sellado umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua koʼág̃a ojejapohína umi oikéva umi requisito umi ñemboʼe rehegua ojehechaukáva Daniel ha umi mbohapy kuimbaʼe hekoporãva rehe capítulo mokõi-pe, ha Daniel rehe capítulo nueve-pe. Pe joavy koʼã mokõi ñemboʼe apytépe ikatu ojehechakuaa peteĩ ñemboʼe ramo oñentende hag̃ua umi mbaʼe ojehúva okáguio profecía rehegua (Daniel mokõi), ha peteĩ ñemboʼe ramo ojeikuaa hag̃ua profecía rembiasakue ryepýpe ojehasáva (Daniel nueve). Ambue joavy haʼe hína umi santo-kuéra, atyháicha, oheka hikuái oñentende hag̃ua pe marandu jehasa asy rehegua taʼanga mymba pegua (Daniel mokõi), péro peteĩteĩte oikotevẽ omohuʼã pe tembiapo arrepentimiento completo rehegua (Daniel nueve). Iñemboʼe-kuéra oĩvaʼerã Ezequiel nueve contexto-pe, haʼekuéra oguerekovaʼerãgui pyʼaro yvy rehegua angaipa-kuéra rehe ha tupao ryepýpegua avei.
“Pe ára oguahẽvo Ipochy osẽta hag̃ua juício rupive, ko’ã Cristo remimbo’e michĩva, oñeme’ẽmbáva chupe, ojehechakuaáta ambue yvypóra yvóra guive iñambuéva hag̃ua pe py’a hasýpe, ojehechaukáva ñembyasy, jahe’o, ñemoñe’ẽ porã asýpe ha ñe’ẽmondópe. Ambuekuéra katu oñeha’ã aja omoĩ hag̃ua peteĩ ao pe ivaíva hi’ári, ha ombohysýi hag̃ua pe tekovai tuicha ojehecháva opárupi, umi orekóva kyre’ỹ Tupã rérape g̃uarã ha mborayhu ángakuérape g̃uarã ndokirirĩmo’ãi omoakãrapu’ã hag̃ua avave rovay. Iñe’ẽrendu porãva ánga ojepy’apy ha oñembohasa asy ára ha ára umi hembiapo ky’áva ha umi tekoñe’ẽ marangatu’ỹva iñañáva rehe. Ndaikatúi ojoko pe ysyry guasu mba’evai rehegua oho pya’etereíva, ha upévare henyhẽ ñembyasýgui ha kyhyjégui. Oñembyasy Tupã renondépe ohechávo pe jerovia oñemboykéva umi hógape voi umi oguerekova’ekue tesape guasu. Ojahe’o ha ombohasa asy iñanga kuéra, tavy, mba’erecharã, jejapose año, ha opáichagua ñembotavygui oike haguére tupãópe. Tupã Espíritu, omokyre’ỹva ñe’ẽreja hag̃ua, oñembojaru hese ha oñembohasávo ipype, ha Satanás rembiguái katu ovy’a. Tupã oñemotĩ, ha añetegua ojeheja mba’eve’ỹramo.”
“Umi kuéra ndoñembyasýiva ijehegui hikuái iñemomombyry rupi Tupãgui, ni ndahejaheʼói ambuekuéra angaipakuéra rehe, opytátaʼỹre Tupã sélloʼỹre. Ñandejára omondo imaranduharakuérape, umi kuimbaʼe orekóva poapyharã ipópe: ‘Tapeho hapykuéri pe táva rupi, ha pejuka; ani peiporiahuvereko, ani pehechauka hag̃ua poriahuvereko: pejukaite itujávape ha mitãrusúpe, kuñataĩme, mitãvape ha kuñáme; ha ani pejapyhy avavépe orekóvape pe techaukaha; ha peñepyrũ Che santuario guive.’ Upémarõ oñepyrũ hikuái umi karai itujávagui oĩva pe óga renondépe.”
“Ko’ápe jahecha pe tupao — Ñandejára santuario — ha’e hague pe tenondete ohasáva Tupã pochy ñembyepoti. Umi kuimba’e yma guare, umi Tupã ome’ẽ vaekue chupekuéra tuicha tesape ha oñembo’y vaekue tavayguakuéra mba’e ojehecharamóva espíritu rehegua ñangarekohára ramo, ombotavy ijerovia oñeme’ẽ vaekue chupekuéra. Ha’ekuéra oguereko vaekue pe ñemoĩ: ndaikotevẽiha ñaha’arõ milagrokuéra térã Tupã pokatu jehechauka porãite, yma guaréramo guareicha. Umi ára iñambuéma. Ko’ã ñe’ẽ omombarete ijerovia’ỹ, ha he’i hikuái: Ñandejára ndajajapomo’ãi iporãva, ni ndajajapomo’ãi ivaíva. Ha’e tuichaiterei iporiahuvereko hag̃uáicha ou hag̃ua ohusga hag̃ua itavayguakuérape. Péicha ‘Py’aguapy ha tekove jerovia’ỹ’ ha’e pe sapukái osẽva umi kuimba’égui, araka’eve noñemoĩvéimo’ãiva iñe’ẽ mbarete trompétaicha ohechauka hag̃ua Tupã tavayguakuérape hembiapo vaikue, ha Jacob rógape iñangaipakuéra. Ko’ã jagua kirirĩ ndahapukáiva ha’e umi ohasa vaíva Tupã ipochy hekópegua ñembyepoti joja. Kuimba’e, kuñataĩ, ha mitã’i opavave oñehundi oñondivepa.” Testimonios, volúmen 5, 210, 211.
Daniel 11, versíkulo peteĩ ha mokõi oñepyrũ ára paha-pe ary 1989-pe, ha upéicha avei versíkulo pa. Versíkulo mokõi ogueraha tembiasakue Donald Trump mandato peteĩha peve, ha upéi oheja peteĩ tembiasakue kañymby pe mburuvicha guasu sexto ipirapire hetavéva guive pe séptimo reino peve (Naciones Unidas), ojehechaukáva Alejandro Magno rupive. Versíkulo mokõiguápe, Jerjes mburuvicha guasu ipirapire hetáva ha Alejandro Magno apytépe, oĩkuri ocho mburuvicha guasu persa. Pe tembiasakue kañymby versíkulo mokõi guive versíkulo mbohapy peve ohechauka ocho mburuvicha guasúpe. Upévare, Trump mandato peteĩha opa rire guive pe séptimo reino profecía bíblica peve, oĩ en total diez mburuvicha guasu omyasãiva pe tembiasakue kañymby Daniel capítulo 11 versíkulo mokõi guive mbohapy peve.
Pe papapy diez ha’e peteĩ símbolo peteĩ prueba rehegua, ha pe prueba oikóva upe tembiasakue mismo-pe ha’e pe mymba ra’anga ñemoheñói. Pe sexto tendayve karai mburuvicha guasu omokyre’ỹ umi globalista-kuérape oñepyrũvo iñemoĩmby peteĩha rupive ary 2015-pe, ha upéicha ojapóvo ohechauka ñepyrũ peteĩ ñorairõme mokõi testigo-kuéra Apocalipsis capítulo oncegua ha pe dragón mymba ateísmo rehegua apytépe, ha ndopái peve pe ley dominical versículo dieciséis ha cuarenta y uno peve. Upe ñorairõ ryepýpe Donald Trump ha’e vaekue pe mburuvicha guasu peteĩha omokyre’ỹva pe dragónpe ha ha’e avei pe paha. Trump ha’e pe mburuvicha guasu paha pe mymba yvyguágui, ha Trump oikóta pe mburuvicha peteĩha pe séptimo reinopegua. Upéicha ojapóvo, Trump orrepresenta pe peteĩha ha pe paha umi diez rréigui, ha diez orrepresenta peteĩ prueba.
1776, 1789 ha 1798 ohechauka mbohapy tembiasakue omopyendáva pe mburuvicha guasu poapyha ha’eha umi siete-gui. 1776 ohechauka pe Ñemombe’u Jepokuaa Ñesãso rehegua ñemoherakuã, ha pe tembiasakue Primer ha Segundo Congreso Continental-kuéra rehegua. 1789 ohechauka peteĩ ára rembiasakue pe Artículos de la Confederación oñemoheñói hague. Pe periodo oñepyrũ 1781-pe, ha opa pe Constitución ñemoherakuã reheve 1789-pe. 1798 ohechauka pe Alien and Sedition Acts ñemoherakuã, ha pe mymba yvy rehegua ñepyrũ pe poteĩha tetã guasu ramo Biblia marandu py’aguapýpe.
Umi Congreso Continental-kuéra oñemboja’o mokõi periodo profétiko-pe: pe peteĩha congreso ha pe paháva congreso. Pe Primer Congreso Continental oguereko mokõi mburuvicha, ha Peyton Randolph ha’e va’ekue pe peteĩha mburuvicha. Pe Segundo Congreso Continental oguereko seis mburuvicha. Peyton Randolph ha’e va’ekue pe peteĩha mburuvicha mokõivévape, pe Primer ha avei pe Segundo Congreso Continental-pe. Oĩ va’ekue en total ocho mburuvicha pe Primer ha Segundo Congreso Continental rembiasakue pukukue javeve. Peyton Randolph ha’e va’ekue pe peteĩha mburuvicha pe Primer ha pe Segundo Congreso Continental-pe, peteĩ periodo profétiko oĩháme ocho mburuvicha, péro pe peteĩha mburuvicha káda peteĩ umi mokõi periodo-gui ha’e va’ekue pe mismo tapicha. Upévare, jepe oĩ va’ekue ocho término presidencial, añetehápe oĩ va’ekue siete mburuvicha añoite. Pe peteĩha mburuvicha mokõi jey ha’e va’ekue pe peteĩha siete tapichágui oúva mburuvicha ramo, ha upévare Randolph orrepresenta pe ochoha, pe oúva siete-gui, ha mokõi testígo rehe ome’ẽ typificación pe peteĩha mburuvicha añeteguápe, ha’éva George Washington.
Washington ojehechauka Randolph rupive, ha upévare Randolph, Washington ra'anga ramo, oguerahauka mokõi mba'e profético rehegua: Randolph ha'eha pe mburuvicha tenondegua peteĩha, ha avei Randolph ha'eha pe poapyha, pe umi siete apytégui. Upéicha rupi George Washington, mburuvicha peteĩha ha Comandante en Jefe peteĩha ramo, avei proféticamente ha'e va'ekue pe poapyha, ha'e va'ekue pe umi siete apytégui; ha Trump, pe mburuvicha pahague ramo, avei ha'éta pe poapyha, upéva he'iséva ha'eha pe umi siete apytégui.
Mokõiha Tetãgua Aty Guasu Mokõiha mburuvichavete vaʼekue hína John Hancock. Tetãgua Aty Guasu Mokõiha opa vaʼekue 1781-pe. 1781 guive 1789 peve ojehechauka pe Tekojoja Kuatia Joaju rehegua rembiasakue. Upe ára pehẽngue oñesimbolisa pe ary 1789 rehe, pe Léi Guasu osẽ hag̃ua rupive. Upe periodo-pe oĩ avei poapy mburuvichavete. Pe Tekojoja Kuatia Joaju ohechauka vaʼekue pe Léi Guasu peteĩha, ha katu pe Tekojoja Kuatia Joaju kangykue ogueru hag̃ua iñemyengovia, ha umi paapy colonia omoneĩ pe Léi Guasu 1789-pe.
Upéva pe ára jave, umi ocho presidente oĩkuri siete presidente ndaha’éiva presidente pe historia rupive upe ára rehegua ojehechaukáva umi mokõi Congreso Continental mboyveguápe, ha peteĩ katu ha’eva’ekue presidente upe primer período proféticope. John Hancock omba’apókuri mokõivéva Congreso Continental mokõiha-pe, ha avei pe período ojehechaukáva umi Artículos de la Confederación rupive. Nivel proféticope, oĩkuri siete kuimba’e añoite presidente ramo umi mokõi Congreso Continental aja; upévare, profétikamente John Hancock ha’eva’ekue peteĩ umi ocho apytégui pe período de los Artículos de la Confederaciónpe, péro avei ha’eva’ekue peteĩ umi siete kuimba’e apytégui pe período ohasava’ekuépe. Upévare, ha’e va’ekue pe octavo, ha’éva umi siete-gui.
Mokõiha período profético, ojehechauka hag̃uáicha 1781 guive 1789 peve, peteĩha períodoicha avei, oreko vaʼekue peteĩ presidente (Hancock) haʼéva pe poapyha, ha umi siete apytégua, oiko haguéicha Randolph peteĩha período proféticope, ojehechaukáva 1776 rupive.
Mokõive ocho mburuvicha aravope, oñerrepresenta pe enigma profético rehegua, pe “poapyha” ha’eha “umi siete-gui”. Ko’ã mokõi aravo ome’ẽ testimonio pe peteĩha mburuvicha añeteguáre (Washington), ha’e avei oguereko hague ijehe pe enigma profético ojoajúva isimbolismondi, pe itipificación ojehechaukáva Randolph rupive. Ko’ã mbohapy testigo oñe’ẽ Trump rehe. Trump, oñerrepresentáva versículo peteĩ ha mokõipe, capítulo once-pe, ojehechauka añoite itérmino peteĩha rupive, opa va’ekue pe mokõiha elección oñemonda rire pe mymba yvykua pypuku’ỹvagui.
Pe tembiasakue omoañetéva umi versíkulo, oikéva ipype peteĩ tembiasakue kañymbyva upe punto pe rréi ipirapire hetavéva (Xerxes) guive Alejandro el Grande ñemoingévo peve, ohechaukáva pe léi domingo rehegua, upe jave umi diez rréi sapy’ami oiko hag̃ua pe séptimo rréino. Pe rréi rico apytépe ha umi diez rréi ombohováiva ome’ẽ hag̃ua iñimportéva séptimo rréino papado-pe, oĩ kuri ocho rréi. Umi ocho rréi, omohendáva pe tembiasakue kañymbyva versíkulo mokõi guive versíkulo mbohapy peve, ojuhu mokõi testígo ocho presidente rehegua pe tembiasakue 1776, 1789 ha 1798-pe.
Upéva oguereko mokõipa mokõi ary rehegua simbolísmo, ha upéicha ohechauka ha’eha pe cien cuarenta y cuatro mil ñemboty rehegua tembiasakue, Divinidad ojoajúvo humanidad rehe. Avei oguereko “Añetegua” rehegua testimónio, pórke iñepyrũ ohechauka independencia ha ipaha ohechauka independencia ñemongué, ha paapy ary rire 1776-gui, paapy colonia omoneĩ Constitución. Avei ohechauka mokõi periodo ocho mburuvicha guasu (presidente) rehegua, mokõivéva oguerekóva pe enigma pe ochoha rehegua, ha’éva umi siete-gui.
Trump, mburuvicha peteĩha potĩha 2016-pe, ha avei pe mburuvicha paha pe sexto rréinopegua, orrepresenta avei pe peteĩha ha pe paha diez rréi oñembohapéva peteĩ rire peteĩ. Pe papapy diez ohechauka pe tembiporã jehechapy rehegua upe tembiasakuepe, ha pe jehechapy oúva mboyve ha oñemohu’ãva pe léi domingope ha’e pe mymba ra’anga jejapo. Pe ta’anga pe mymba-kérape Nebucadnesar rehegua orrepresenta ocho rréino, ha upéicha ojapóvo ome’ẽ pe testígo pe mymba ra’anga rehegua jehechapy orrepresentaha pe papapy “ocho”.
Pe historia de prueba línea Macabeokuéra rehegua, ohechaukáva línea apóstata Protestantismo hatĩ rehegua ha línea apóstata Republicanismo hatĩ rehegua ojehechaukáva Antiochus III rupive, umi línea ha hatĩkuéra oñondivepa peteĩ hatĩme, ha upéva ha’e peteĩ ta’anga papado rehegua. Pe misma historia-pe, Ñandejára ra’ãnga oñemoheñói hag̃ua ipahápe ha tapiaite umi ojehechaukávape cien cuarenta y cuatro mil ramo.
Tembiasakue peñemi versíkulo mokõipa guive mbohapykõi peve, ha versíkulo pa guive pakuéra po peve rembiasakue peñemi ryepýpe ojeipe’a versíkulo irundypa rembiasakue peñemi. Trump oikóvo mburuvicha guasu poapyha, umi siete-gui ouva, iñemomarandu árape 20 jasypokõi 2025-pe, umi poapy mburuvicha guasu Xerxes ha Alejandro el Grande apytépe ohechauka mymba vai ra’anga ñemoheñói og̃uahẽma hague, ha Trump ohechauka pe peteĩha ha pahague umi pa mburuvicha guasu ojoapykuerigua apytégui.
Ñambojoapy ko estudio pe artículo oúvape.
Ha ahecha hína akatúape oguapýva guapyha ári po akatúape peteĩ kuatiañe'ẽ ojehaíva hyepýpe ha hapykuépe, oñembotyva'ekue siete séllope. Ha ahecha peteĩ ánhel mbaretépe osapukái hag̃ua ñe'ẽ hatãme: Mávapa oikotevẽva ombojuruja hag̃ua pe kuatiañe'ẽ ha oipe'a hag̃ua isellos? Ha avave ndaikatúi yvágape, ni yvy ári, ni yvy guýpe, ombojuruja pe kuatiañe'ẽ, ni oma'ẽ hese. Ha che rasẽ eterei, ndaipóri rupi avave ojejuhúva oikotevẽva ombojuruja ha omoñe'ẽ hag̃ua pe kuatiañe'ẽ, ni oma'ẽ hag̃ua hese. Upérõ peteĩ umi karai tujakue apytégui he'i chéve: Ani rejahe'o; ema'ẽ, Judá ñemoñarégui León, David rapo, ipu'aka ombojuruja hag̃ua pe kuatiañe'ẽ ha oipe'a hag̃ua umi siete sello. Ha ama'ẽvo, péina ápe, pe guapyha mbytépe ha umi irundy tekove mbytépe, ha umi karai tujakue mbytépe, oĩ peteĩ Ovecha Ra'y, ku ojejuka va'ekuéicha, oguerekóva siete hatĩ ha siete tesa, umíva hína Tupã Espíritu siete oñemondóva opa yvy ape ári. Ha ou ha ojapyhy pe kuatiañe'ẽ pe oguapýva guapyha ári po akatúagui. Ha ojapyhy rire pe kuatiañe'ẽ, umi irundy tekove ha umi irundypa irundy karai tuja oñesũ pe Ovecha Ra'y renondépe, peteĩ-teĩ oguerekóva mbaraka ha kópa óro guigua henyhẽva mba'e hyakuã porãgui, umíva hína umi imarangatúva ñembo'e. Ha opurahéi peteĩ purahéi pyahu, he'ívo: Nde reikotevẽ pe kuatiañe'ẽ rejapyhy hag̃ua, ha reipe'a hag̃ua isellos; nde rejejuka haguére, ha nde ruguy rupive ore reru jeýma Tupãme opa ñemoñare, ñe'ẽ, tavaygua ha tetã apytégui; ha ore rejapo ore Tupãme g̃uarã mburuvicha ha pa'i; ha roisãmbyhýta yvy ári. Apocalipsis 5:1–10.