Pe Apocalipsis kapítulo diez-pe, oñerepresentahápe pe marandu peteĩha ha mokõiha ánhel rembiasakue, Juan, Tupã tavaygua ára pahapegua símbolo-rõ, oñemombe’u chupe voi mba’éichapa oikóta peteĩ ñembyasýva pe tembiasakue ha’e simbólikamente orrepresentávape; ha upe ñembyasýva ha’eva’ekue pe elemento pe marandu peteĩha ha mokõiha ánhel rembiasakuégui, oñembotýva’ekue Millerita-kuéra entendimiento-gui, ojehecha hag̃ua ijerovia.
Ha pe ñe'ẽ ahendu va'ekue yvágagui oñe'ẽ jevy chéve ha he'i: Tereho, ha ejagarra pe kuatiañe'ẽ michĩ ojepe'áva pe ánhel popegua, pe opyta va'ekue y ári ha yvy ári. Ha aha pe ánhel rendápe, ha ha'e chupe: Eme'ẽ chéve pe kuatiañe'ẽ michĩ. Ha ha'e he'i chéve: Ejagarra ha'u hag̃ua; nde ryepy ombo'ýta, ha nde jurupe he'ẽta eícha. Ha ajagarra pe kuatiañe'ẽ michĩ pe ánhel pógui ha ha'u; ha che jurupe he'ẽ eícha; ha aipóramoite ajapóvo upéva, che ryepy oñembo'y. Apocalipsis 10:8–10.
Pe décimope, Juan ohechauka pe tembiasakue ára 11 jasypoapy 1840 guive, pe ánhel mbarete oguejy hague peteĩ aranduka michĩ reheve ipope, pe Jejavy Guasu peve ára 22 jasypa 1844-pe. Ohechauka hag̃ua simbólikamente upe tembiasakue, oñemombe’u chupe “pe ñe’ẽ” ha’e “ohendúva yvágagui”, oikuaaukávo chupe ha’e ho’úrõ pe aranduka michĩ, “omboro’ytaitaha nde rye, ha nde jurúpe he’ẽta eícha.” Pe jejavy ro’yrõ niko upe mba’e oha’ãva’ekue umi Millergua jerovia, ha ndaha’éi va’ekue iporã chupekuéra oikuaa hag̃ua upe jejavy rehegua oĝuahẽ mboyve; ha katu Juan ohechauka umi ára pahapegua tavayguakuérape, ojejerurévape oikuaa hag̃ua umi añetegua ojoajúva umi mba’e ojehechaukáva rehe, ha’éva pe tembiasakue pe marandu peteĩha ha mokõiha ánhel rehegua.
Upe tembiasakue marangatu ohechauka oĩtaha peteĩ prueba oguahẽtava ára pahápegua tavayguakuérape, ha upéva haʼétaha peteĩ prueba oñemopyendáva peteĩ mbaʼére ndaiporãvéiva haʼekuéra oikuaa hag̃ua tenonderãite upe prueba mboyve; upéicharõ jepe, ndahaʼéi pe experienciaite Millerita-kuéra rehegua, jepe oñembojoaju porãiterei umi tembiapo ojehechaukáva ángel peteĩha ha mokõiha rupive ndive; pe siete trueno-kuéra avei oguerovia “umi tembiapo oútava, ojekuaaukátava hendápe ha orden-pe.”
Jepémo tekotevẽ oikuaa hag̃ua pe tembiasakue ypykue umi Millerita rehegua, Tupã tavayguakuéra ára pahápe omohuʼãta pe secuencia peteĩchagua mbaʼe oikovaʼekuépe umi Millerita ndive; ha upéicharõ jepe, pe mbaʼe oprobáva umi Milleritape, ha iporãvéva chupekuéra ndoiikuaái hag̃ua voi upe mboyve, haʼéta peteĩ prueba ambue, oñemoheñóiva peteĩ elemento rupive oñemboty vaʼekue pe ára oguahẽ meve Judá ñemoñare León oipeʼa hag̃ua pe sello pe Revelación de Jesucristo rehegua, upéva oikóva pe tembiasakue kañymbyva Daniel 11, versículo 40-pe.
Pe mba’e oñemboty vaʼekue ojejapo vaʼekue ombojopy hag̃ua Tupã tavayguakuéra ára pahapeguápe, ha pe prueba ojoajúta pe techaukaha ndive moõpa umi Millerita oñehaʼãmby vaʼekue; ha tahaʼe jepe pe ñembotýpy peteĩha oñekumpli vaʼekuépe tembiasakue Millerita ryepýpe térã pe ñekumpli paha umi ára pahápe, umi siete trueno haʼe vaʼekue “peteĩ mbaʼe ohechaukáva umi mbaʼe oikótava” “oñemoherakuãtava iñordenhápe.”
Pe ojehechakuaapy’ỹetereva’ekue hína kóva: Juan ohechauka haguéicha pe tembiasakue Cristo oguejyha pe líbro michĩ reheve ágosto 11, 1840 guive pe Ñembyasy Guasu octubre 22, 1844 peve, upe tembiasakue voi avei ojehechauka va’ekue pe mokõiha ánhel oguejy ramo abril 19, 1844-pe. Pe ñembyasy peteĩha ikatu oñeikũmby Juan ñembyasyramo, ha’e, ho’u rire pe líbro michĩ ágosto 11, 1840-pe, ojuhu ñembyasy abril 19, 1844-pe. Upe ñembyasy oguahẽ ramo, pe mokõiha ánhel oguejy peteĩ “jehaipy” ipópe.
“Ambue ánhel ipokatúva oñembou oguejy hag̃ua yvy ári. Jesús omoĩ ipópe peteĩ kuatiañe’ẽ, ha oguahẽvo yvy ári, osapukái: ‘Babilonia ho’a, ho’a.’ Upéi ahecha umi oñembotavy vaʼekue jey ohupi hesa yvágare, omaña jerovia ha esperánsape Ijára jehechaukarã rehe. Péro heta ojechauka opytáva peteĩ teko tavy guýpe, ku oke hag̃uáicha; upéicharõ jepe, ikatu vaʼekue ahecha hova kuérare pytu’uʼỹ guasu rapykuere. Umi oñembotavy vaʼekue ohechakuaa hag̃ua umi Escritura rupive oĩ hague hikuái pe ára oñembotapykueʼỹhápe, ha tekotevẽha ohaʼarõ paciencia reheve pe visión ñekumpli. Pe evidencia peteĩchagua ogueraha vaʼekue chupekuéra ohaʼarõ hag̃ua Ijárare 1843-pe, upéva voi ogueraha chupekuéra ohaʼarõ hag̃ua Chupe 1844-pe. Upéicharõ jepe, ahecha hetaveha ndorekói hague pe mbarete ohechaukáva ikuerovia 1843-pe. Iñembotavy omboguejy ikuerovia.” Early Writings, 247.
Pe tembiasakue Miller-gua ohechaukáva Juan kápite diez-pe, ha’e pe tembiasakue peteĩha ha avei mokõiha ánhel rehegua. Pe ñemboguejy peteĩha ánhel rehegua peteĩ marandu reheve, ha pe ñemboguejy mokõiha ánhel rehegua peteĩ marandu reheve, omarkáva iñepyrũ pe tembiasakuéra teéva mokõivéva, ha upéva mokõivéva opa va’ekue peteĩ ñembotavy reheve; jepe Juan ohechauka hag̃ua hesakãvéva mokõive ánhel rembiasakue pukukue. Jepe rire 22 de octubre de 1844, pe mbohapyha ánhel oguahẽ rire peteĩ marandu reheve, pe ñembotavy pe ñemoĩva’ekuére 1863-pe ome’ẽ peteĩ mbohapyha testígo peteĩ ára’ỹi rehegua oñepyrũva peteĩ marandúgui ha opa peteĩ ñembotavy reheve.
Pe py’aguasu peteĩha pe ñemongu’épe mbohapyha ánhel rehegua 18 jasypokõi 2020-pe ha’e va’ekue pe joja pe py’aguasu peteĩha umi Miller-gua reheguándi. Peteĩ añetegua oñemboty va’ekue, ojoguaháicha pe añetegua 1844-gua oñemboty hague Ñandejára rupive, ha’e omoĩvo Ipo peteĩ jejavy ári peteĩva umi papapýpe, upéva omoheñóiva’ekue pe py’aguasu peteĩha umi Miller-gua apytépe. Upe rire, oñentende rire pe jejavy, pe jejavy oñemboty’ỹmava’ekue, Judá ñemoñare León oipe’águi Ipo. Pe jejavy 18 jasypokõi 2020-gua niko oiko va’ekue ndojehechakuaaséigui Ipo ojehupímahague 22 jasypa 1844-pe, ha’e omombe’úvo “aravo ndaiporimo’ãvéimaha.”
Taha’e pe tenda pe Filadelfia ñemongu’e peteĩha ánhel rembiapope, iñembotavy peteĩha guive, térã pe Laodicea ñemongu’e mbohapyha ánhel rembiapope, iñembotavy peteĩha guive, Ipo ohechauka pe tape rechaukaha. Arange 19 jasyrundy 1844-pe ha arange 18 jasypokõi 2020-pe pe ñembotavy ogueru peteĩ sarambi ára. Umi oñembyaty vaʼekue 11 jasypoapy 1840-pe térã 11 jasyporundy 2001-pe, isarambi; ha upe rire Cristo oñepyrũ ombyaty jey Itavayguakuérape mokõiha.
Haʼe ombyaty vaʼekue peteĩ tavayguakuérape oñepyrũvo 11 jasyporundy ary 2001-pe, Cristo ñemongarai ohechaukaháicha; upépe, pe símbolo Divino oguejy vove, upérõ ae haʼe oñepyrũ ombyaty hemimboʼekuéra, ndahaʼéi mboyve. Upéi, peteĩ sarambi rire, Cristo ombyaty jey itavayguakuérape mokõiha jey. Cristo ombyaty hemimboʼekuéra oñepyrũvo Iñemongarai guive, ha pe sarambi kurusu oguerúva rire, haʼe oñepyrũ ombyaty jey hemimboʼekuéra mokõiha jey. Pe añetegua profético peteĩ mokõiha ñembyaty rehegua, oñepyrũva’ekue julio ary 2023-pe, oĩkuri umi mba’e oñemboty vaʼekuépe 18 jasypokõi ary 2020-pe; jepe upéva hesakã porã hague peteĩ elemento ramo pe historia umi Millerita-kuéra rehegua.
Daniel 11:40-pe, yvypóra guýgui pypuku’ỹgui osẽ ha ojuka mokõivéva yvy mymba ratĩme ary 2020-pe. Jasypokõi ary 2023-pe, Ñandejára oñepyrũ ombyaty jey hag̃ua mokõiha ijapýra ára tavayguápe. Pe tembiapo ombyatýva oñerepresenta pe tembiasakue marangatu Millerita ryepýpe, ha upe tembiasakuépe oĩ mokõi testígo histórico ombyatýva Itavayguápe mokõiha jey. Pe proceso de mboyaty ha’e peteĩ elemento profético oñesella vaʼekue jasypokõi 2023 peve. Pe tembiapo ombyatýva Itavayguápe mokõiha jey oñemoañete pe tembiasakue Guerra Ucraniana aja, michĩmi mboyve pe poravo mokõiha pe presidente poapyha, ha’éva umi siete-gui.
11 jasypoteĩ ary 1840-pe, Ñandejára ombyaty pe movimiento Millerita, ha ombojekuaa upe ñembyaty pe kuatia’atã 1843 rehegua jeike rupive, oñemoherakuãva’ekue mayo jasypo 1842-pe. Upe kuatia’atã orrepresenta vaekue pe marandu pyenda rehegua, ha’e niko upe jave omoĩhína kuri pe pyenda pe templo Millerita-pe. Pe ánhel oguejyva Apocalipsis kapítulo diez-pe, 11 jasypoteĩ ary 1840-pe, ojogueraha Cristo ñemongarai rehe, upéva, ambue mba’e apytépe, ohechauka vaekue Cristo oñepyrũha oiporavo hemimbo’ekuéra.
“Juan ha Andrés ha Simón, Felipe ha Natanael-pe ojehenóirõ guive, oñepyrũ pe ñemopyenda iglesia cristiana rehegua. Juan ombohovái mokõi idiscípulo-kuérape Cristo rendápe. Upéi peteĩva ko’ãvagui, Andrés, ojuhu ipehẽngue ha ohenói chupe Salvador rendápe. Upérõ Felipe oñehenói, ha ha’e oho ohekávo Natanaélpe.” The Desire of Ages, 141.
William Miller rembiapo, ára pahá guive ary 1798-pe, agosto 11, 1840 peve, ohechauka Juan el Bautista rembiapo; ha katu pe ánhel Apocalipsis 10-pe oñemboguejy ramo, ojoguáva Espíritu Santo oñemboguejýpe Cristo ñemongarai jave, Ñandejára “ombyaty” hemimbo’e ypykue omoñepyrũva. Ko’ã mokõi testígo ohechauka Cristo ombyaty hague ipueblo ára pahápegua septiembre 11, 2001-pe, pe ánhel Apocalipsis kapítulo 18-gua oñemboguejy ramo; ha, umi Millerita reheguáicha avei, ojehechava’erãkuri peteĩ apytégui umi siete trueno apytépe, oñembotýva’ekue, ha upéi Ñandejára ombyaty jeýta ipuévlo peteĩ jey hag̃ua.
Pe aty mokõiha aty Ñandejára retãgua ára pahapegua oñepyrũkuri pe tembiasápe ojehechaukáva Daniel aranduka capítulo once-pe, versículo once pahaitepe, mboyve Putin ipu’aka hag̃ua Ucrania ári, ha mboyve versículo twelve, upépe opaha Rusia ha Putin rembe’upy profético. Upévare Daniel capítulo once, versículo once oñembojoaju Apocalipsis capítulo once, versículo once ndive, upépe niko mokõi testígo oñemoingove jey.
Tembiasa Millerita marangatúpe, Ñandejára oñepyrũ ombyaty jey hag̃ua Itavayguápe mokõiha jey 19 jasyrundy 1844-pe oikóva’ekue ñembotavy rire; ha upe tiempope, pe mba’e Ñandejára oiporúva ombyaty hag̃ua Itavayguápe ha’eva’ekue pe oikuaa hag̃ua hikuái oikohague hína pe aravo pyta pe parábola diez virgenes rehegua, Mateo capítulo veinticincope, ha avei Habacuc capítulo dospe. Ikatu hag̃uáicha umi Millerita oikuaa hag̃ua hekove reko ha ojevy hag̃ua, tekotevẽ vaekue oikuaa hikuái ijehekuéra ojehechaukaramoha Ñandejára Ñe’ẽ marangatúpe maranduháicha. Ohechava’erãkuri hikuái ha’eha Ñandejára tavaygua, umi he’íva añoite ha’eha Itavaygua ndive oñembojojávo. Oñembyaty aja Itavaygua oñembotavýva, Ha’e ome’ẽva’ekue peteĩ ta’anga pe poyvi oñemopu’ãva gentil-kuérape g̃uarã, upéicha omomba’eguasuvévo pe joavy oĩva Itavaygua añeteguáva, jepe oñembotavýva, ha umi he’íva añoite ha’eha Itavaygua apytépe.
Ha upe árape oĩta peteĩ rapo Jesé rehegua, opuʼãtava tetãnguéra raʼãrõrãicha; hese umi gentíl ohekáta: ha ipytuʼu oĩta mimbipápe. Ha upe árape oikóta, Ñandejára omoĩ jeytaha ipo mokõiha jey ojehupyty hag̃ua hembyre tavayguakuéra, umi opytáva, Asiria guive, ha Egipto guive, ha Patros guive, ha Cus guive, ha Elam guive, ha Sinar guive, ha Hamat guive, ha ypaʼũnguéra mar rehegua guive. Haʼe omoĩta peteĩ techaukaha tetãnguéra renondépe, ha ombyatýta Israel oñemosarambíva, ha ombojoajúta Judá isarambipáva yvy apy irundy guive. Isaías 11:10–12.
Proféta Jeremías ohechaukarõ umi ojedesilusionáva 19 jasyrundy 1844-pe, he’i vaekue ndoguerekovéimaha joaju “umi oñembohorýva aty” ndive, umíva oipurúva pe marandu ndojehupytyiva’ekue ary 1843-pe, techaukaha ramo umi Jeremías ohechaukarõva ha’eha proféta japu.
Naguapy apyraʼỹva aty pype, ha ndavyʼái; nde po rehegua rupi aguapy cheaño, nde chemyenyhẽgui pochy reheve. Jeremías 15:17.
Pe “aty guasu oñembohoryhaíva” omosẽ vaʼekue umi Jeremías ohechauka hag̃ua.
“Heta ojepytaso heta iñermáno ndogueroviáivagui. Oñongatu hag̃ua ipo hag̃ua pe tupaópe, oĩ vaʼekue omoneĩva okirirĩ hag̃ua imbaʼapohárõ rehe; ha ambuekuéra katu ohechakuaa hag̃ua Ñandejárare jeroviaete ndohejamoʼãiha ichupekuéra omokañy péicha umi añetegua Haʼe omoĩ vaʼekue ijapópe hag̃ua oñeñangareko hese. Ndahaʼéi mbovymi ojepeʼáva tupaógui ndaipóri ambue mbaʼére ndahaʼéiramo ojeʼe haguére ogueroviaha Cristo outaha. Iporãiterei umi ohasa vaʼekuépe ko ijerovia jehasa asy hag̃ua proféta ñeʼẽ: ‘Pende ermáno penderehe ndaijaʼéiva, pende mosẽ vaʼekue Che réra rehehápe, heʼi: Toñemombaʼeguasu Ñandejára; ha Haʼe ojehechaukáta pende vyʼarã, ha haʼekuéra otĩta.’ Isaías 66:5.” The Great Controversy, 372.
Ñandejára omoĩ vove peteĩ poyvi umi tetã ambuegua renondépe, upéva oikóta haʼe ojepyso jeyma rire ipo mokõihápe ombyaty hag̃ua hembýva ipuévlogui, haʼéva Israel oñemosẽva’ekue. Haʼekuéra hína umi ndoguapýivéimava “ñembyaty oñembohoryhápe.”
“Jese rapo” ha’e peteĩ símbolo mokõi tuguy ñemoñare rehegua: peteĩ judaísmo-gua, oñembojoajúva ambue tuguy ñemoñare ndaha’éiva judaísmo-gua ndive; ha ohechauka ndaha’éi añoite Jesús tuguy ñemoñare, síno avei ha’e peteĩ símbolo divinidad ñembojoaju humanidad ndive rehegua, pórke pe poyvi oñemopu’ãva ohechauka peteĩ tavayguakuéra oñeselláva opa ára g̃uarã pe teko ha jehasa divinidad ñembojoaju humanidad ndive-pe, upéva avei ojehechauka hag̃ua Daniel kapítulo once, versíkulo diez-pe pe símbolo “mbarete renda” rupive. Versíkulo diez-pe, pe sellado ára cien cuarenta y cuatro mil rehegua ojeikuaa hag̃ua pe marandu profético “mbarete renda” rehegua rupive, ha’éva pe akã. Versíkulo once rembiasápe ha Ucrania Ñorairõme, Ñandejára omyasãi Ipo mokõiha jey ombyaty hag̃ua umi oñemosẽva’ekue, umi oñembotavýva’ekue.
Upévare, Daniel 11 rehegua testimonio-pe oñemopyendáva estructura ramo, jahechakuaa kuri papado oikeha marandu profético rembiasakue-pe, pe léi domingo mboyveite. Jahecha kuri pe tembiapo apysa republicano rehegua, ojehechaukáva Trump rupive, ha’e ramo pe poapyha osẽva umi siete-gui, ha oñepyrũ pe tembiapo ombojoajúvo tupao ha Estado. Jaguereko pe línea apysa apostata protestantismo rehegua, ojehechaukáva Macabeos rupive. Upe tembiasakue peteĩchape, umi versículo ohechaukahápe, jaiporu pe línea umi siete trueno rehegua, ha’éva avei pe línea pe parábola umi diez virgen rehegua, jahechakuaávo pe experiencia umi ciento cuarenta y cuatro mil rehegua, avei pe línea umi mbohapy ánhel rehegua omyesakãva pe tembiapo apysa protestante añetegua rehegua. Peteĩva umi mba’e oikóva pe apysa protestante añeteguápe g̃uarã upe tembiasakuepe ha’e pe mokõiha ñembyaty.
Pe mokõiha ñembyaty oiko vaʼekue pe marandu mokõihápe pe ángel rehegua rembiasakue ryepýpe, ha avei oiko vaʼekue pe mbohapyha ángel rembiasakue ryepýpe 1844 guive 1863 peve, omoĩ hag̃ua mokõi testígo pe rembiasakue Millerita-gui Ñandejára omyasãi jey hague ipo mokõiháicha ombyaty hag̃ua iñaty oñemosarambíva.
“23 jasypoteĩ, Ñandejára ohechauka chéve ha’e omyasãi jey hague Ipo mokõiha jey omoingove hag̃ua hembýva Itavayguakuéragui, ha oñembohetave vaerãha ñeha’ã ko atyhárape. Ñemosarambípe, Israel oñenupã ha ojehesa’ỹijo; ág̃a katu, ko atyhárape, Tupã omonguera ha ombojoaju jeýta Itavayguakuérape. Ñemosarambípe, umi ñeha’ã oñeme’ẽva oñemosarambi hag̃ua pe añetegua, michĩnte oguereko va’ekue hembiapo, michĩnte térã mba’eve ndojapói va’ekue; ha ko atyhárape, Tupã omoĩ jave Ipo ombyaty hag̃ua Itavayguakuérape, umi ñeha’ã oñemosarambi hag̃ua pe añetegua oguerekóta pe tembiaporã oñemoĩ hag̃uáicha chupekuéra. Opaite oĩ vaerã joajúpe ha kyre’ỹme tembiapópe. Ahecha va’ekue ivaíha oimeraẽva oñe’ẽ hag̃ua pe ñemosarambíre techapyrãramo ñande sãmbyhyrã ko’ág̃a ko atyhárape; cháke Tupã ndaojapóiramo ñandereheve ko’ág̃a hetave mba’e upe ojapo va’ekuégui upérõ, Israel araka’eve ndajevy’atymo’ãi.” Early Writings, 74.
Jehaipyre oĩva *Early Writings* rembe’ýpe, Hermana White omyesakã pe ñe’ẽmondo oje’e va’ekue mboyve:
“3. Pe ñemohe’ẽ ohechaukáva Ñandejára ‘oipyso hague Ipo mokõiha jey ombyaty jey hag̃ua pe hembýva Itávagui’, página 74-pe, oñe’ẽnte pe joaju ha mbarete peteĩ ára oĩ vaʼekue apytépe umi ohaʼarõ vaʼekue Cristo-pe, ha avei pe añetegua rehe haʼe oñepyrũ hague ombojoaju jey ha omopuʼã jey hag̃ua Itáva.” Early Writings, 86.
Pe tembiasakue marangatu umi siete trueno rehegua, ohechaukáva 11 jasypoapy 1840 guive 22 jasypa 1844 peve, oikuaauka pe tembiasakue marangatu 22 jasypa 1844 guive pe ñemoĩvai 1863 peve. Línea ári línea, pe tembiasakue peteĩha ohechauka peteĩ ta’anga kuñataĩ arandu rehegua, ha pe mokõiha línea ome’ẽ peteĩ ta’anga kuñataĩ kaigue rehegua. Mokõive tembiasakue oñepyrũ peteĩ ánhel oguejy ramo peteĩ marandu oñekaruva’erãva reheve. Pe ánhel og̃uahẽ mokõive tembiasakuépe omoñepyrũ peteĩ jehechapyhy rape oguerúva sarambi, ha ary 1849 peve, pe Hermana White ohechaukahína kuri chupe Ñandejára ojepyso jeyha Ipo mokõiháicha, ko’ẽrõ ojaty hag̃ua umi oñemosarambíva’ekue 22 jasypa 1844-pe.
Oñemosarãikue kuri pe Jejavy Guasu rupi, arandukuéra 19 jasyrundy 1844-pe oñemosarãihaguéicha ijejavy peteĩha rupi. Pe aty jey mokõihápe ojekuaa va’ekue Ñandejára “oñepyrũ hague ombojoaju ha omopu’ã jey Itavayguakuérape.” Pe aty jey mokõihápe Ñandejára rembiapo oguereko ñemopu’ã peteĩ poyvi, oĩva ojoajúva ojuehe pe marandu ári, ha iñemano yvypóra ojoajúva Iñandete rehe. Pe poyvi rembipota ha’e ohenói hag̃ua Tupã ambue aty ovechakuérape osẽ hag̃ua Babilóniagui, upéva ojehupyty kuimba’e ha kuña ohechávo pe poyvi.
Pe mba’e rechaukaha hína pe ehérsito umi oikéva peteĩ hag̃ua iñemombarete yvypóra Cristo Divinidad ndive pe ára prueba Léi Domingo rehegua jave. Upévare, pe mokõiha ñembyatýpe ojekuaa hag̃ua “Jese rapo”, oñemopu’ãta yvate, ogueraha pe mokõi hendáicha símbolo profético Rut rehegua, peteĩ tetã ambuegua oñembyatyva’ekue pe mba’e rechaukaha rupive oñembojoajúvo Booz ndive, peteĩ símbolo umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ha avei peteĩ símbolo pe Redentor rehegua, opaga va’ekue pe repykue Rut rehehápe, ha ha’e va’ekue hi’aguĩvéva iñemoñare. Cristo naturaleza divina oñemoingove jeývo pe so’o ho’áva naturaleza humana reheve, Ha’e oiko ñande pehẽnguéva hi’aguĩvéva. Pe mba’e rechaukaha oñemopu’ãva yvate hína umi joaju hag̃uáva pe marandu rupive, omohu’ãva pe tembiapo omojoajúvo iñemombarete yvypóra Cristo Divinidad ndive pe Léi Domingo mboyve.
Ñamoaguéta ko estudio ambue artíkulope.
“Ñandejára Arandupy appreciation okakuaa oñehesa’ỹijóvo. Mba’eichagua tape rupi jepe temimbo’e ojere, ojuhúta ojehechauka hag̃ua Ñandejára arandu’ỹva ha mborayhu.”
“Pe judío rembiapokue he’iséva ndojekuaapáiva gueteri henyhẽmba hag̃uáicha. Añetegua tuicháva ha ipypukúva oñemoha’ãnga herakuã porã hag̃ua irito ha ta’ãnga-kuérape. Pe evangelio ha’e pe llave oipe’áva umi mba’e kañymby ipype oĩva. Pe jeikuaápe pe plan redención rehegua, iñañetegua-kuéra ojepe’a hag̃ua ñane akãrapu’ãme. Hetaeterei ñande jaikuaa hag̃uágui, ñande derécho jaikuaa hag̃ua ko’ã mba’e hechapyrãva. Jaikuaava’erã umi mba’e pypuku Ñandejára rehegua. Umi ánhel ohechaseterei umi añetegua ojehechaukáva umi tapichápe, py’a ñemomirĩ reheve ohekáva Ñandejára Ñe’ẽ, ha oñembo’éva toikuaave hag̃ua ipuku, ipekue, ipypuku ha ijyvate pe arandu ha’e añoite ikatúva ome’ẽ.”
“Jaguahẽvo ko mundo rembiasakue pahápe, umi profesía ojepytasóva ára paháre ojerure ñande estudio añetete. Pe aranduka paha Escrituras del Nuevo Testamento-gua henyhẽ añeteguáre tekotevẽva ñantende. Satanás omboguevyma heta tapicha akãme, upévare ovy’áma oimeraẽ ñe’ẽñemomýi rehe ani hag̃ua ojapo Revelación-gui iestudio. Hákatu Cristo, Iservidór Juan rupive, ko’ápe omoherakuãmba mba’épa oikóta ára pahápe, ha he’i: ‘Ojehovasáva pe omoñe’ẽva, ha umi ohendúva ko profesía ñe’ẽ, ha ojapóva umi mba’e ojehaíva ipype.’ Apocalipsis 1:3.”
“‘Kóva ha’e pe tekove opave’ỹva,’ he’i Cristo, ‘oikuaá hag̃ua ndéve, pe Tupã añeteguáva peteĩnte, ha Jesucristope, pe rembou vaʼekue.’ Juan 17:3. Mba’érepa ndajaikuaái ko kuaapy iporãetereiha? Mba’érepa koʼã añetegua hechapyrãva ndoverapái ñane korasõme, noñemboryrýi ñane rembeʼýre, ha ndoikepa mbarete ñane rekove pukukue?”
“Ñandejárape omeʼẽvo ñandéve Iñeʼẽ, ñande moĩ ñande pópe opaite añetegua tekotevẽva ñane pysyrõrã. Hetaiterei oĩ oguenohẽva y ykuaʼikuéragui tekove rehegua, ha upéicharõ jepe ndaipóri mbaʼeveichagua saʼive hag̃ua pe ñemeʼẽ. Hetaiterei omoĩ vaʼekue Ñandejárape henondépekuéra, ha omañávo hese oñemoambue hikuái pe taʼãngápe voi. Ipyʼa hendy ipypekuéra oñeʼẽ jave Heko rehe, omombeʼúvo mbaʼépa Cristo chupekuéra guarã, ha mbaʼépa haʼekuéra Cristo-pe guarã. Péro koʼã ohekáva ndohupytýi gueteri ipahápe koʼã ñeʼẽngatu ha marangatu. Heta hetave ikatu oike pe tembiapópe ohekávo pe pysyrõ remimĩnguéra. Oñemomanduʼávo Cristo rekove rehe ha Ijapoukapy reko rehe, tesape rendy osẽta hesakã porãve hag̃ua opaite jey ojejapóvape oñeheka hag̃ua añetegua. Peteĩteĩ jeheka pyahu ohechaukáta mbaʼe ipypukuvéva ha iporãitéva umi mbaʼe ojekuaaukámavagui. Ko ñeʼẽmbytu ndaijapýrai. Cristo oñemoandúva yvypóraramo, Isakrifísio ñane moĩporã hag̃ua, ha hembiapo peteĩ mediador ramo, ombaʼapóta tapicha iñarandúva akãme opa ára pe ára oĩ aja; ha omañávo yvágare, umi ára papapyʼỹme, heʼíta: ‘Tuicha niko pe temimĩ Tupãrayhu rehegua.’”
“opa’ỹ ára opa’ỹvape jahasávo ñanembokatupyryta upe mba’e, péva ko’ápe ñahupytýramo jepe pe tesape ikatúva jaikuaa, omyesakãva’erãmo’ã ñane akãrapu’ã. Pe jehovasapy rehegua tembiapo omyakãta umi ojepe’áva korasõ, akã ha ñe’ẽ opa ára opa’ỹvape. Ha’ekuéra oikuaáta umi añetegua Cristo oikuaaukaseva’ekue hemimbo’ekuérape, ha umíva ndaikatúiva’ekue oguereko hag̃ua jerovia ikatúva ohupyty. Tapia ha tapia osẽta pyahu jehecha Cristo perfeksión ha hekópe guasu rehegua. Araka’eve opa’ỹre pe Ogajára jeroviaha oguenohẽta itesórogui mba’e pyahu ha yma guare.” Christ’s Object Lessons, 132–134.