Ñamoĩhína papado rekove rape, republicanísmo apóstata rekove rape, protestantísmo apóstata rekove rape, ha umi cien cuarenta y cuatro mil rekove rape Daniel capítulo once, versículo cuarenta rembiasakue kañymby ryepýpe. Ko’ág̃a ñañe’ẽhína Cristo ombyatyha Ipuéblo mokõi jey, ha opaite ta’ãngamýi ohechaukáva ombyatyha Ipuéblo mokõiha jey ohechauka umi cien cuarenta y cuatro mil pahaite sellado rape.
Pe símbolo divíno oguejy ramo peteĩ línea de reforma-pe, Upéi Ñandejára ombyaty peteĩ tavaygua poravo pyre, ha upéva rire ojeprova chupekuéra. Pe proceso de prueba pahápe oiko peteĩ ñemosarambi, ha upéi Ha’e ombyaty jey umi tavaygua poravo pyre mokõihápe, jepe heta ojeheja tapykuépe ndohasáigui pe proceso de prueba. Cristo oñepyrũ ombyaty hemimbo’ekuéra ibautísmope, ha kurusu ári umi hemimbo’e oñemosarambi. Hekove jeý rire ombyaty jey hemimbo’ekuéra mokõihápe Pentecostés mboyve. Ko línea ohechauka peteĩ ñembyaty mokõiha oñemboguataha umi cien cuarenta y cuatro mil ári domingo léi mboyve, upe mba’e ojejoguáva Pentecostés rehe. Pe kurusu ohechauka peteĩ desengaño, ha upéi ou peteĩ ñembyaty mokõiha.
Mokõiha aty rire kurusu oñepyrũkuri Cristo oguejy rire ojejuhu haguére Itúvandi ipu’ã jeýma rire. Pe símbolo divíno oguejy jave, Tupã tavayguakuéra ho’u va’erã pe marandu; ha Cristo oguejy rire, ha’e okaru umi temimbo’e ndive.
Ha oiko rire, oguapy jave mesa-pe hendivekuéra, ojapyhy mbujape, ohovasa, omboja’o ha ome’ẽ chupekuéra. Upéi hesakuéra ojepe’a, ha oikuaa chupe; ha ha’e okañy hesakuéra renondégui. Lucas 24:30, 31.
Mokõiha aty rire kurusúgui, Cristo “opẽ” Espíritu Santo hembiapoukapykuérape.
“Cristo ojapóvo ikatu hag̃uáicha oipeju hi’ári idisipulokuérare Espíritu Santo, ha ome’ẽ hag̃ua chupekuéra ipy’aguapy, ha’ékuri peteĩ mbovymi ytyrykuéraicha pe ama guasu heta hag̃uáicha oñeme’ẽ hag̃ua Pentecostés árape guare mboyve.” Spirit of Prophecy, volumen 3, 243.
Mokõiha aty rire, oúvo pe ñembyasy guasu rire 19 jasyrundy 1844-pe, Cristo oipeʼa Ipo pe jejavy 1843-gua ári.
“Umi ijegueroviáva ha ojejavy vaʼekue, ndaikatúiva ontende mbaʼérepa Ijára ndoúi, noñemondýi pytũmbýpe. Jey jevývo ojegueraha chupekuéra Iñeʼẽme ohekávo umi ára profetikuéra. Ñandejára po ojeipeʼa umi taʼãngágui, ha ojehechauka mbaʼépa pe jejavy. Haʼekuéra ohecha umi ára profetikuéra og̃uahẽha 1844 peve, ha pe tekovekuaa etei oikuaveʼẽ vaʼekue hikuái ohechauka hag̃ua umi ára profetikuéra opa hague 1843-pe, ohechauka avei opataha 1844-pe.” Early Writings, 237.
Pe ñembyasy guasúpe, mokõiha ánhel oguejy “oñongatúva peteĩ jehaipy ipope.”
“Oĩ ambue ánhel ipoderósova oñemondo oguejy hag̃ua yvy ári. Jesús omoĩ ipópe peteĩ kuatiañe’ẽ, ha og̃uahẽvo yvy ape ári, osapukái: ‘Babilonia ho’a, ho’a.’” Early Writings, 247.
Pe proceso de prueba oñepyrũ vaʼekue pe mokõiha ánhel og̃uahẽvo, opa kuri pe aty guasu Exeter-pe, pe Espíritu Santo oñehenyhẽ haguépe, ha pe marandu osẽ peteĩ ola guasuicha. Upe proceso de prueba ojehechauka porãite kuri kurusu rire, pe ára kuéra ogueraha vaʼekue pe Espíritu Santo oñehenyhẽ peve Pentecostés-pe, oñemoĩmbávo tenonderã peteĩ período cincuenta ára pukukue, upéva katu ojeguereko peteĩ período cuarenta ára rehe, upéi peteĩ período diez ára rehe, ha upéva opa Pentecostés-pe.
“Ñandejára tavayguakuéra oime va’erã meme ohupi hag̃ua iñembo’e chupe. Umi temimbo’e yma guaréva ohasa rire diez ára ñembojerure guasúpe, opa joavy oñemboykéma rire, ha oñemoĩ rire joaju hag̃ua py’a pypukúgui jehechakuaápe, ha hekoangaipa mombe’úpe ha ñemomombyrýpe, ha oñondivepa oñemboja hag̃ua tekopotĩ joaju marangatúpe, upérõ Espíritu Santo oguejy hi’árikuéra, ha oñemboguata Cristo ñe’ẽme’ẽ. Oiko peteĩ Espíritu Santo ñehẽguasu hechapyrãva. Sapy’aitépe ou yvágagui tyapu peteĩ yvytu hatã pya’e oúva guáicha, ha omyenyhẽ pe óga tuichakue oguapýhaguépe hikuái. ‘Ha upe árape oñembojoapy hendivekuéra mbohapy mil ánga rupi.’” Review and Herald, 11 de marzo de 1909.
Umi irundy ára pukukue jave, Cristo oĩ kuri upépe ombo’évo umi temimbo’epe, ha upéi ojupi yvágape. Umi pa ára oúva upe rire ha’e vaekue peteĩ ára jeguerekopyrã oñembosako’i hag̃ua pentecostal ñehẽkytu marangatu ñehẽvokõi mboyve. Umi irundy ára mbo’epy oúva kurusu rire oñembojoja 19 jasyrundy 1844 guive oñepyrũ meve Exeter camp meeting 12 jasypoapy 1844-pe. Umi pa ára oĩva Pentecostés mboyve ohechauka 12 guive 17 peve jasypoapy 1844-pe, umi Millerita oñembojoaju jave pe marandu Midnight Cry rehe, oguerúva Samuel Snow. Upe camp meeting-pe mokõi aty ojehechauka, ha peteĩnte aty ohupyty pe pentecostal ñehẽvokõi oñemohu’ãvo pe aty guasu. Upe ára pukukue ojehechaukáva umi irundy árape, peteĩ aty ohupyty pe mbo’epy, ha ambue aty omboyke pe mbo’epy. Midnight Cry og̃uahẽvo, peteĩ aty oguereko vaekue pe aséite, ambue katu ndoguerekói.
“‘Ohasa aja pe novio, opavave oke ha okepe hikuái.’ Pe novio ohasa aja hag̃ua ohechauka pe ára ohasa hague oñeha’arõ jave pe Señorpe, pe ñembyasy ha pe ojehechávaicha peteĩ ñembotapykue. Ko ára ndoguerekóiva certidúmbrere, umi superficial ha mbytépe añónte oĩva pya’e oñepyrũ omokangy hag̃ua iñeinterés, ha opytu’u hag̃ua hembiapo; ha umi ijerovia oñemopyendáva peteĩ kuaapy tee rehe la Bíbliare, oguereko vaekue peteĩ ita guasu ipy guýpe, ha umi ñembyasy y apu’a ndaikatúi ogueraha. ‘Opavave oke ha okepe hikuái;’ peteĩ aty, ndojepy’apyvéigui ha oheja rei ijerovia; ambue aty katu oha’arõkuri paciencia reheve pe tesape hesakãvéva ome’ẽ meve. Upéicharõ jepe, pe pyhare jehasa asy aja, ko’ãva ipahapegua ojekuaa omokangymíva, peteĩ medida peve, ikyre’ỹ ha ikatupyry ñemomba’e. Umi mbytépe añónte oĩva ha superficial ndaikatúi véima oñemopyenda ijoyke’ykuéra jerovia rehe. Káda peteĩva oĩva’erã hag̃ua térã ho’a hag̃ua ijehegui voi.” The Great Controversy, 395.
Umi pa ára oguahẽ mboyve Pentecostés-pe, ha upe período pegua Exeter camp meeting aja, Cristo ombyaty jey Itavayguakuérape mokõiha jevy, oñemotenondévo umi tavaygua ogueraha hag̃ua Imarandu mundo pukukue. Pe mbohapyha ánhel oguejy rire 22 de octubre de 1844-pe, pe aty michĩva ohasa jey ñembyasy ha oñemosarambi, hákatu peteĩ período tekombo’e rehegua oñepyrũ 22 de octubre de 1844-pe, Cristo oguerahárõ guare Itavayguakuérape pe Tenda Marangatúvévape. Áño 1849-pe, Ñandejára omoĩ jey Ipo mokõiha jevy ombyaty jey hag̃ua umi ombyaty vaʼekuépe ñembyasykuéragui 19 de abril ha 22 de octubre de 1844-pe.
Áño 1844-pe, pe instrucción ojeporavóva ha’eva’ekue pe marandu rehegua pe mbohapyha ánhel oguerekóva ipope oguejy jave, ha katu pe “aravo ñemokyre’ỹ’ỹ ha ndojekuaaporãiva” oúva pe tuicha ñembotavy rire, heta okañy tape. Áño 1849 peve, oñemoñepyrũ tembiapo oñembyaty hag̃uáicha pe michĩva aty isarambipáva, ha katu upe tembiasakue ohechaukáva ha’eva’ekue pe ñehundi 1863-pe, ha pe peteĩha Cades Israel moderno pegua. Pe tenonderã ñepu’ã porã umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua ha hembiapo pe mokõiha Cades-pe oñembotapykue.
Ñandejára oguejy hag̃ua 11 jasyporundy ary 2001-pe, ombyaty Itavayguakuéra ára pahápegua, ome'ẽ chupekuéra Hi'upy espiritual okaru hag̃ua, oipeju Ijespíritu umi tavayguakuéra ári oñepyrũvo omyasãi hag̃ua ama pytã paha, ha avei omoñepyrũ peteĩ prueba rape ogueraháva 18 jasypokõi ary 2020-pe, upérõ Itavayguakuéra ára pahápegua oñembotavy ha oñemosarambi. Mbohapy ára mbyte pukukue gi oñemano tape mbytépe. Mokõivéva, umi mbohapy ára mbyte ha pe irundypa ára pe Cristo tiémpope, orrepresenta peteĩ desiérto. Avei ojehechauka pe período 19 jasyrundy ary 1844 guive 12 jasypoapy ary 1844 peve, ha avei pe período 22 jasypa ary 1844 guive 1849 peve.
Jasyapy 2023 guive pe léi dominikal peve, ha’éva umi diez día omotenondéva Pentecostéspe, pe aty guasu Exeter-pe 12 guive 17 jasypoapýpe, ha pe período 1849 guive 1863 peve, opavave ojoaju ojuehe. Ha’ekuéra orrepresenta pe período mokõiha ñembyaty Tupã tavayguakuéra pahárape guarã. Pe período pe ñembotavy guive Espíritu Santo oñeñohẽ peve ojedividi mokõi período iñambuéva hag̃ua.
Daniel kapítulo once-pegua versíkulo irundy puluhápe oĩva tembiasakue kañymby ryepýpe ojehechauka pe línea protestantismo apóstata rehegua (pe iglesia réra añónte), pe línea adventismo Laodiceagua Mokõiha Ára Poapyha rehegua (adventismo réra añónte), pe línea catolicismo rehegua, ha pe línea protestantismo añetegua rehegua. Umi irundy línea ohechauka pe protestantismo añetegua oĩha ñorairõme peteĩ mbohapy hendáicha joajúpandi: pe dragón (Judas), pe mymba (catolicismo) ha pe proféta japu (protestantismo apóstata).
Pe historia kañymby peteĩchaguápe ojehechauka avei republicanismo apóstata rekoguata. Upe rekoguatápe ojehechauka peteĩ ñe’ẽjoavy Partido Demócrata (pe mbói guasu) ha Partido Republicano (pe ta’anga mymbaguasu rehegua) apytépe. Partido Republicano osẽta tenonderã omoheñóivo pe ta’anga mymbaguasúpe g̃uarã, ha upéicha ojapóvo ohechauka mymbaguasu (pe papado) rembiapo profético rechaukaha. Tupã Ñe’ẽme pe papado, ha’éva yvate gotyo ruvicha ha avei pe mymbaguasu, oñeme’ẽ Egipto (pe mbói guasu) ramo hepyme’ẽ, umi tembiapo ojapóva rehe, ojepuruhaguére Tupã rehegua tembiporu ramo huísio rehegua.
Yvypóra ra'y, Nabucodonosor, Babilonia mburuvicha guasu, omba'apouka va'ekue ijehérsito peteĩ tembiapo guasu Tiro kóntrape; opa akã ojeapo karape, ha opa ati'y ojepe'o pire; upéicharõ jepe, ndohupytýi viru, ni ijehérsito avei, Tiro rehe, pe tembiapo ojapova'ekue hese rehehápe. Upévare péicha he'i Ñandejára Tupã: Péina ápe, ame'ẽta Egipto retã Nabucodonosor, Babilonia mburuvicha guasúpe; ha'e ogueraháta hetaite hénte, ogueraháta imba'e rekovia, ha ogueraháta mba'e jegueraha; ha upéva ha'éta ijehérsitópe guarã hepykue. Ame'ẽ kuri chupe Egipto retã hembiapokuére, pe omba'apohaguére hese, oiko rupi hikuái chéve guarã, he'i Ñandejára Tupã. Upe ára amoheñóita Israél róga ratĩ hoky hag̃ua, ha ame'ẽta ndéve nde juru jepe'a hag̃ua ijapytepekuéra; ha ha'ekuéra oikuaáta che ha'eha Ñandejára. Ezequiel 29:18–21.
Nabucodonosor, ha’éva hína mburuvicha yvate gotyo pe pasáhepe, oñeme’ẽ chupe yvy Egipto hepykue ramo; upéicha rupi ohechauka typologíape umi ára pahápe, pe papado oñeme’ẽha Egipto, ha’éva pe dragón, ha’éva umi diez mburuvicha guasu, Naciones Unidas, omonéĩva ome’ẽ hag̃ua hymba poapyha reino pe mymbaguasúpe sapy’ami hag̃uáicha.
Ha umi vaka rehétava rehecháva mymbaguasu ári, umíva ndochaʼemoʼãi pe kuña reko vai rehe, ha omoingo hag̃ua chupe ojehejareíva ha opívo, hoʼúta heʼo, ha ohapýta chupe tata rupive. Tupã niko omoĩ ipyʼapýpekuéra ojapo hag̃ua ivolunta, ojuehe hag̃ua peteĩ ñeʼẽme, ha omeʼẽ hag̃ua irreino pe mymbaguasúpe, Tupã ñeʼẽ oikopa peve. Apocalipsis 17:16, 17.
Ko jehepyme’ẽ profético ojehechauka avei Daniel capítulo once, versículo cuarenta y dos-pe.
Ha’e ombotýta avei ipo tetãnguéra ári; ha Egipto retã ndojehekýimo’ãi. Daniel 11:42.
Papado ipu’aka mburuvicha guasu dragón rehe ama pahápe guare arýpe, ko jehepyme’ẽ ojejapo hag̃ua “upe” “árape” Tupã “ombotyryry haguépe hatĩ Israel róga pegua”. Ama hína upe omoñakãrapu’ãva Israel Tupã pegua, ha upe ára oñepyrũ kuri 11 jasyporundy 2001-pe, ha’éva kuarahyresẽ yvytu ára.
Umi oúta Jacobgui oúva oñemoañete hag̃ua hapo: Israel ipoty ha hoky, ha omyenyhẽta yvy ape ári hiʼa. Oinupã piko chupe, oinupã haguéicha umi oinupã vaʼekuépe chupe? térã ojuka piko chupe, umi ojuka vaʼekuépe haʼe ojuka haguéicha? Haʼe omboyke chupe medida rupive, osẽ jave okakuaa hag̃ua; ojejoko hag̃ua chupe, haʼe ojoko yvytu hatãva kuarahyresẽ gotyogua yvytu ára. Upévare, péicha oñemopotĩta Jacob rembiapo vai; ha kóva hína opa hiʼa, oñembogue hag̃ua ipekádo; haʼe ojapo vove altar ita nguéra umi ita tĩ ojejokapa hag̃uaicha, umi kaʼaguy marangatu ha taʼãngamýi ndoñemboʼytamoʼãi. Isaías 27:6–9.
Egipto oñeme’ẽ pe mymba guasu papal-pe pe ama pahague ojeñohẽ jave. Pe ama pahague oñepyrũ oñeñohẽ michĩ hag̃uáicha pe yvytu kuarahyresẽgua, ohechaukáva Islam mbohapyha ñembyasy guasupegua, “ojejokóramo”, térã oñembotove hag̃ua, ára 11 jasyporundy ary 2001-pe. Upéi pe ama oñepyrũ oñemedi, (oñeñohẽ michĩ hag̃uáicha) Israel ári, ha’ekuéra oñepyrũvo hoky hag̃ua. Pe léi domingo-pe, pe mbohapyha ñembyasy guasu ou jey vove, pe ama pahague oñeñohẽ ndaipóri hag̃uáicha mba’eveichagua medida. Mbytepe ára 11 jasyporundy ary 2001 ha pe léi domingo pya’e oútava apytépe, “Jacob rembiapo vai” oñemopotĩ, ha pe ñe’ẽ hebreo “oñemopotĩ” he’ise “oñemoĩporã hague”. Pe léi domingo-pe pe mymba guasu papal oñeme’ẽ Egipto-pe (pe dragón-pe), umi pa’ũme umi diez mburuvicha guasu oporomonda rupi pe papado ndive, omoheñóivo peteĩ ta’anga mundial pe mymba guasu rehegua.
Pe léi domingo mboyve, umi cien cuarenta y cuatro mil ñembosello aja, pe kuatiañe’ẽ republicano apóstata ojapo peteĩ ta’anga mymbápe pe kuatiañe’ẽ protestánte apóstata ndive, ha upe línea profética-pe pe partido republicano ipu’aka pe partido demócrata ári, pórke pe partido demócrata ha’e peteĩ pokatu dragón rehegua ha pe partido republicano ha’e pe pokatu ojapóva ta’anga papado-pe.
Yvy mymbaku rehegua maranduhai profético ryepýpe ojekuaa hag̃ua Partido Democrático paha ha Partido Republicano paha. Ko’ã mokõi partido omoheñói pe hatĩ Republicanismo rehegua, ha katu ohechauka peteĩ ñorairõ hyepypegua ohasáva pe yvy mymbaku rembiasakue pukukue javeve. Pe hatĩ (Republicano) oguereko ipype peteĩ microcosmo hyepypegua umi mokõi hatĩ yvy mymbaku reheguáva.
Média ha Persiakuéra rréino rehegua testimóniope, pe hatĩ paha osẽva hína ijyvatevévo; ha pe Partido Democrático oñepyrũ raẽ América rembiasakuepe, ha katu ipahápe pe Partido Republicano ojupi ijyvatevévo ha ipu'aka umi Democrátakuéra ári. Pe ama paha rembiasakuepe, oñepyrũ va'ekue 11 jasyporundy 2001-pe, umi Democrátakuéra globalista, mbói guasu omongu'éva, ojepu'ã Apocalipsis capítu 11 yvykua pypuku'ỹ guive ha ojuka umi Republicánokuérape omonda rupi pe elección 2020 rehegua. Iñorairõ Trump rehe (ha umi Republicánokuéra rehe avei) oñepyrũ vaekue ha'e omoherakuãrõ guare icandidatura ary 2015-pe, ha upéva guive oñembareteve mante ohóvo.
Demócrata-kuéra omonda rire pe jeiporavo 2020-pe, upéi omoñepyrũ hikuái umi Juicio Pelosi rehegua; ha Trump omoherakuã ramo ikampáña mbohapyha 2022-pe, kyhyje ou Demócrata-kuéra ári, ha ipochy ojehechauka hag̃uáicha oñembohetave mante, ha upéi ou hikuái Trump ha umi isegidór-kuéra rehe pochy guasu reheve, oikuaágui hi’ára mbykýmaha. Ovy’a hikuái imano rehe, ha’e katu opu’ã jey ramo, kyhyje guasu ho’a hi’ári kuéra.
Ha oñemohuʼã vove hikuái iñeʼẽasa, pe mymba ojupíva pe yvykua pypukuʼỹvagui ojapóta hesekuéra ñorairõ, ha ipuʼakáta hesekuéra, ha ojukáta chupekuéra. Ha hetekuéra omanóva opytáta pe tape guasúpe pe táva guasúpe, oñehenóiva espíritu rupive Sodoma ha Egipto, upépe avei ñande Ruvicha ojejuka kurusúre. Ha umi tavayguakuéra, ha ñemoñarekuéra, ha ñeʼẽnguéra, ha tetãnguéra ohecháta hetekuéra omanóva mbohapy ára ha mbyte pukukue, ha ndohejamoʼãi hetekuéra omanóva oñeñotỹ hag̃ua. Ha umi oikóva yvy ári ovyʼáta hesekuéra, ha ovyʼa guasúta, ha omondóta jopói ojuehe; koʼã mokõi maranduhára niko ombohasa asy vaʼekue umi oikóva yvy ári. Ha mbohapy ára ha mbyte rire, Ñandejáragui ouvaʼekue pe espíritu tekove rehegua oike ipypekuéra, ha opuʼã hikuái ipy ári; ha tuicha kyhyje oguahẽ umi ohechávape chupekuéra. Apocalipsis 11:7–11.
Pe período omomba’éva Partido Democrático paha opaha ha’e guive Biden oñepyrũ ramo guare ipresidénte ramo ary 2021-pe peve Trump oñepyrũ ramo guare ary 2025-pe. Pe período oñepyrũ va’ekue umi Juicio Pelosi reheve, ha umíva ningo ndaijojaháipe Constitución ndive ha tuichakue jave políticante añoite va’ekue. Pe tembiasakue, ohechaukáva pe sexto presidentéva omanóva pe ára paha guive ary 1989-pe peve pe octavo presidentéva, ha’éva umi siete apytégui, oñepyrũ juicio político-kuéra reheve (umi Juicio Pelosi), ha opa Partido Democrático mano reheve, ha peteĩ mokõiha aty Juicio Pelosi reheve, umi objetivo político-kuéra ojere jey rupi.
Pe tembiasakue oĩva ko tembiasakue rehegua ojejuhu Apocalipsis capítulo once-pe, ha upépe ojuhúkuri iñembyaty peteĩha pe Revolución Francesa-pe. Pe Revolución Francesa ha’e pe techapyrã histórico clásico pe guillotina-icha ñorairõ política rehegua, ohechaukáva peteĩ partido oguerekóva mburuvicharã ojuka ambue partido oisãmbyhývape, ha upéi upe temimburuvichaite voi oñemboyke ha oñemujahéi avei hese kuéra.
Pe período oñepyrũva Biden oñemomarandu ramo guare ha umi Juicio Pelosi guive, pe mokõiha oñemomarandu peve Trump rehe ha pe jevy jey umi Juicio Pelosi rehe, ohechauka Partido Democrático paha, ha ohechauka araka’épa Trump ojapo jey pe ñemoĩ hag̃ua peteĩ aty orden ejecutiva umi ojehechaukáva’ekue Alien and Sedition Acts rupive. Pe ñemoĩ hag̃ua umi orden ejecutiva oñepyrũta umi mokõiha Juicio Pelosi ha ohechaukáta pe ñepyrũrã pe período ikatuhápe pe mymba ra’anga oñepyrũ añetetehápe. Upéva pe período opa pe ley dominical ñemoañetépe; upévare pe período oñepyrũ orden ejecutiva-kuéra rehe, ojoja hag̃ua Alien and Sedition Acts rehe, ha opa pe ley dominical rehe. Upépe niko Partido Republicano opa.
Mokõive mokõi aravo, ohechaukáva ñemohu’ã Partido Democrático ha upéi Partido Republicano-pe, oñembojoaju maranduháicha profesíape, ha oñerepresenta pe aravo de veintidós años 1776 guive 1798 peve. Upe aravo oguereko mbohapy techaukaha: Declaración de Independencia ary 1776-pe, trece ary rire Constitución, ha upe rire Alien and Sedition Acts ary 1798-pe. Umi mbohapy techaukaha oguereko imboaje Partido Democrático ha Republicano rérape, jepe pe mokõiha ha mbohapyha techaukaha jeporu oĩ ambue punto-pe peteĩteĩ línea-pe.
Ñamyesakãta koʼã techaukaha ha iñemyenyhẽkue pe ambue artículope.
“Mokõi añónte oĩ; Satanás omba’apo ipokarẽ, ombotavypáva ndive, ha ñembotavy mbarete rupive ojapyhy opa umi ndoikovéivape pe añeteguápe, ombojevýva iapyte pe añeteguágui ha ojereva mombe’ugua’u gotyo. Satanás voi ndopytái vaʼekue pe añeteguápe; haʼe hína pe mba’e ñemimby tekojoja’ỹ rehegua. Iñakãporãmbeguápe ome’ẽ umi jejavy ohundívape anga pe añeteguáicha. Upépe oĩ ipokatu ombotavy hag̃ua. Ha’e rupi niko, rupi ha’e peteĩ japóva pe añeteguáre, Espiritualismo, Teosofía ha ambue ñembotavy umichagua oguereko tuicha pokatu yvypóra apytu’ũ ári. Upépe ojekuaa Satanás rembiapo katupyryete. Haʼe oñembotavyuka yvypóra Salvador-ramo, yvypórape ojapoporãváramo, ha upéicha rupi hasy’ỹvéta ogueraha hag̃ua umi ivíktimakuérape ñehundípe.
“Ñandejára ñe’ẽme ñañemomarandu ñandéve, py’aguapy’ỹ reheve ñama’ẽ porã ha ñañangarekóramanteha jaikóta hag̃ua tekove hag̃uáme. Añetegua ha tekojoja rape porãme añoite ikatu ñaikove pe ñembotavyhára pokatu gui. Péro yvóra oĩ ñuhãme. Satanás katupyry oñemoĩ ombohape hag̃ua apopyrã ha tapereko hetaitereíva, ojejapóvo iporãrã. Mokõihova hag̃ua opyta hag̃ua okañy porã hag̃ua hegui peteĩ arte porãite ramo, ha omba’apo tesarái hag̃uáicha peteĩ ára resa jeguaháicha. Ñandejára resa añoite ohechakuaa umi ipojojaha’ỹva omongy’a hag̃ua ko yvy pukukue, omoingévo pype peteĩteĩva mba’eporã gua’u ha ñehundi hag̃uáva, hova ári oguerekóva tekoporã añetéva ra’ãnga. Ha’e omba’apo ombyky hag̃ua jerovia rehegua sãso, ha omoinge hag̃ua pe mundo religioso-pe peteĩ esclavitud peteĩchagua. Organización-kuéra ha institución-kuéra, ndaijáramo Ñandejára pokatu rupive oñeñangareko hese, omba’apóta Satanás rembiapoukapy guýpe, ogueru hag̃ua kuimba’épe kuimba’e poguýpe; ha ñembotavy ha ñemboguata vai oguerekóta añetegua rehe kyre’ỹ ha Ñandejára Rréino ñemotenonde ra’ãnga. Oimeraẽ mba’e ñane rembiapópe ndaha’éiva hesakã hag̃uáicha ára, oike pe mba’apo vai ruvicha rape kuérape. Hapichagua tapereko ojeporu voi Séptimo Día Adventista-kuéra apytépe, umi he’íva oguerekoha pe añetegua tenondepyre.”
“Oĩramo kuimba’ekuéra ombotove umi ñemomarandu Ñandejára omondóva chupekuéra, oiko hikuái jepe mburuvichakuéra jepokuaa vaipe; ko’ã kuimba’e oñemoĩ ojapo hag̃ua Tupã poguýpe añoite oĩva—opy’aguasu ojapo hag̃ua upe Tupã voi ndojapomo’ãiva oheka jave oguereko hag̃ua yvypóra akãnguérape ipoguýpe. Omoinge hikuái imétodo ha iplántekuéra tee, ha iñentende vai rupive Tupã rehe, omokangy jerovia ambuekuéra pe añeteguáre, ha omoinge umi principio japu omba’apótava levadúraicha omongy’a ha ombyaipa hag̃ua ñande temimoĩmby ha ñande tupao kuérape. Oimeraẽ mba’e omboguejýva yvypórape hechakuaa hag̃ua tekojoja, ha joja, ha juicio peteĩcha hag̃ua, oimeraẽ tembiporu térã mbo’epy oguerúva Tupã rembiguái yvypórape yvypóra akãngue poguýpe, ombyai ijerovia Tupã rehe; omomombyry pe ánga Tupãgui, pórke ogueraha hag̃ua mombyry pe tape teko porãmbaitépe ha tekojojápe.”
“Ñandejára ndohovasamo’ãi mba’eveichagua tembiaporã ikatuhápe yvypóra, michĩmínte jepe, oguereko térã oporojopy iñirũnguéra ári. Pe peteĩnte jeikove hag̃uáicha yvypóra ho’áva guarã ha’e oma’ẽ hag̃ua Jesús rehe, ha oñemoguahẽ hag̃ua chupe peteĩha ha peteĩnte Salvador ramo. Pya’e yvypóra oñepyrũvo omoheñói hag̃ua peteĩ tembiapoukapy hatã ambue kuimba’e kuérape g̃uarã, pya’e oñepyrũvo omoĩ hag̃ua kuimba’épe ñapytĩhápe ha omboguata hag̃ua chupekuéra ijeguerekoháicha, omomarangatu’ỹ Ñandejárape, ha omoĩ peligro-pe iñánga tee, ha iñirũnguéra ánga avei. Yvypóra angaipáva ikatu ojuhu esperánsa ha tekojoja Ñandejárape añoite; ha avave yvypóra ndoikovéi hekojoja ramo ndorekóiramo jerovia Ñandejárare, ha ndojokupytýiramo hendive pe joaju tekovéva. Yvoty ñúme okakuaáva oguereko va’erã hapo yvýpe; oguereko va’erã yvytu, ysapy, ama, ha kuarahy resape. Oñemongakuaa porãta umi mba’e porã oguerekóramo añoite, ha opa umíva ou Ñandejáragui. Péicha avei yvyporakuéra rehe. Ñande jarresivi Ñandejáragui upe omongaruva ánga rekove. Ñañemongeta ñañatendévo ani hag̃ua jajerovia yvypórare, ni ñamoĩ hag̃ua so’o ñande jyva ramo. Oje’e peteĩ ñe’ẽ vai opavave umi ojapóva kóicha ári.” The 1888 Materials, 1432–1434.