Rohechakuaa hina pe pahakuéra Democrático ha Republicano paha yvy mymbaguasu rembiasakuepe. Pe yvy mymbaguasu Apocalipsis 13-pe oñemboja’o pe partido Republicano ha Democrático-pe, ombohováiva ojuehe hikuái pe tembiasakue profético ryepýpe pe kornu Republicano rehegua. Umi kornu ha’e mbaretekuéra símbolo, ha mokõivéva kornu oguereko imba’éva microcosmo ijerére pe relación profética orekóva hikuái imba’éva tembiasakue profético ryepýpe. Pe kornu Republicano-pe guarã, upe microcosmo ojehechauka umi mokõi partido político principal omyasãiva Estados Unidos rembiasakue. Estados Unidos ha’e peteĩ mburuvicharenda mbovymi apytégui ojehechaukáva tembiasakue profético-pe ha oñemopyendáva mokõi mbarete rehe. Maymáva tetãnguéra yma guare profecía bíblica-pe ojehechaukáva mokõi mbarete reheve, ohechauka typología rupive Estados Unidos-pe. Pe imperio Medo-Persa, Francia (Sodoma ha Egipto), ha Israel, iñakãrapu’ã yvate ha yvy gotyo guive, opavave ome’ẽ umi característica profética ojapóva Estados Unidos-pe.
Pe imperio medo-persa Daniel kapítulo ocho-pe oguereko mokõi hatĩ, ha pe hatĩ pahague (Persia) opu’ã ijyvatevévo. Jahechakuaa ko mba’e’ekuépe jaikuaaukávo pe Partido Democrático oike hague tembiasakue-pe pe Partido Republicano mboyve; upévare pe Partido Republicano ipahápe ha’éta pe pahague umi mokõivéva apytépe. Pe tenondegua presidente republicano oike tembiasakue-pe ombohovái hag̃ua pe posición pro-esclavitud oguerekóva pe Partido Democrático, ha pe tenondegua presidente republicano omombe’u pe Proclamación de Emancipación ary 1863-pe, upéva ha’éva mbytepe Guerra Civil Estados Unidos-pegua, ha ary de rebelión pe iglesia Adventista del Séptimo Día laodiceagua rehegua.
Pe mburuvicha republicano pahaguéva oñehai hag̃ua peteĩ ta’ãngarãramo pe mburuvicha republicano peteĩha rehe, upévare pe mburuvicha pahaguéva oike vaʼerãta tembiasakuepe peteĩ ñorairõ hag̃ua tetãygua mbytépe, pe partido Democrático oipytyvõva tembiguáiramo jejokópe ha ipartido Republicano ombotovéva tembiguáiramo jejoko mbytépe. Pe tembiguáiramo jejoko oñemotenondéva partido Democrático rehe umi ára pahápe haʼe tembiguái renda opaite yvy ape ári. Oiko haguéicha pe mburuvicha republicano peteĩha rehe, pe mburuvicha republicano pahaguéva ojeporojukáta pe partido oipytyvõva tembiguáiramo jejoko rupive, ojejukahaguéicha Trumppe políticamente pe elección 2020 oñemonda vaʼekuépe. Haʼe rupi pe mburuvicha poteĩha ára paha guive ary 1989 guive, Trump haʼéta pe mburuvicha ipirapire hetavéva ha omokyreʼỹta umi globalista ndahaʼéi Estados Unidos añóntepe, síno opaite yvy ape ári. Upévare, iñemoherakuãrõ guare oipota hag̃ua oñemoĩ mburuvicharã ary 2015-pe, oñepyrũ pe ñorairõ hag̃ua política tetãygua mbytépe pe partido Democrático umi globalista oipytyvõva tembiguáiramo jejoko ha pe partido Republicano ombotovéva tembiguáiramo jejoko apytépe.
Apocalipsis kapítulo once-pe ojejapopa hag̃ua, Trump ojejuka políticamente pe elección 2020 oñemonda vaʼekuépe, ha pe partido Democrático oñepyrũ ovyʼa hag̃ua tape rehe, ojekuaa porã meve katu, ary 2022-pe, Trump ojese hag̃ua jeyha oikóta candidato Presidente-rã. Upéi tuicha kyhyje ou umi globalista ári Apocalipsis kapítulo once-pe heʼiháicha, ha ijuguái ñorairõ oñembohetave. Pe testimonio umi Medo-Persa ratĩ rehegua ohechauka pe ratĩ paháva osẽva (pe partido Republicano) osẽtaha ipahápe, ha osẽta yvateve. Pe Presidente Republicano paha ipuʼakáta pe partido Democrático ári.
Pe elección ary 2024 rehegua ohechauka pe Partido Demócrata paha, pórke araka’eve ndohupytymo’ãi ambue oportunidad omoĩ hag̃ua peteĩ candidato presidencial pe léi domingo mboyve omohu’ã hag̃ua pe tembiasakue profético mymba yvy rehegua. Pe léi domingope pe Partido Republicano avei opa. Pe Partido Demócrata opa pe elección ary 2024-pe, ha pe Partido Republicano opa pe léi domingope. Pe léi domingo, ha’évo pe sexto rréino profecía bíblica rehegua paha, ojehechauka vaekue pe ñepyrũ mymba yvy rehegua 1798-pe. Pe característica profética iñimportantevéva mymba yvy reheguápe ha’e “iñe’ẽ”. Ary 1798-pe, Tetã peteĩ reko Amérikagua omboaje vaekue umi Alien and Sedition Acts, upévare umíva otypifika pe léi domingo, upe jave Tetã peteĩ reko Amérikagua oñe’ẽta dragónicha.
1776 guive 1798 peve, Tetã peteĩ reko Amérikagua, ndoikóiramo jepe gueteri pe sexto rréino profesía bíblicape, ohechauka mbohapy tape rechaukaha pe ñe’ẽme’ẽ térã ñe’ẽrã Estados Unidos rehegua. Upéva ogueru yvy mymba ñarõ ñepyrũ pe sexto rréino ramo profesía bíblicape, ha upévare ohechauka avei peteĩ ára pyahu ogueraháva yvy mymba ñarõ opaha pe sexto rréino ramo. Pe Declaración de Independencia ary 1776-pe, upéi pe Constitución ary 1789-pe ha umi Alien and Sedition Acts ary 1798-pe, ohechauka mbohapy tape rechaukaha tembiasakue rupive ogueraháva yvy mymba ñarõ paha pe sexto rréino ramo pe léi domingo jave. Umi mbohapy tape rechaukaha ñemohu’ã oñehechauka ambue hendáicha mokõive partido Democratic ha Republican rembiasakuépe.
Pe Patriot Act ary 2001-pe oñemombe’u omoñepyrũha jepe’a pe independencia tavayguakuéra Tetã peteĩ reko Amérikagua-pe guaréva, ha upéva oñehechauka kuri pe proclamación omoañetéva umi patriota añetegua tembiasakue amerikanopegua ojapova’ekue pe Declaración de Independencia reheve. Pe hito térã techaukaha Patriot Act rehegua ha’e pe peteĩha mbohapy techaukahágui mokõivévape g̃uarã, pe partido Republicano ha pe partido Demócrata.
Partido Demócrata opa 2024 ary jeporavope, upéva ogueru hag̃ua Trump Ñe’ẽmondo Ejecutivo-kuéra, umi ojehechauka vaʼekue yma Alien and Sedition Acts rupive. Umi Ñe’ẽmondo Ejecutivo-kuéra Trump upéi omoĩva ndahaʼéi pe léi domingo rehegua, hákatu haʼe peteĩ techaukaha oñeʼẽ hag̃ua dragónicha, pórke Trump oipurúta umíva oikóvo Sister White heʼíva ndive, haʼéva “despotismo activo” oikótaha ára pahápe. Despotismo niko peteĩ ñeʼẽ ohechaukáva dictadura, ha upéva ojejapo umi Ñe’ẽmondo Ejecutivo-kuéra rupive, umi oñemohaʼangáva Alien and Sedition Acts-pe. Trump omoañetévo iÑe’ẽmondo Ejecutivo-kuéra, oikóta peteĩ jevy jere umi Pelosi Trials rehegua, umi omarka vaʼekue Biden presidencia ndoikoporãiva.
Pe pehẽ yvypóra ohechauka hag̃ua opaha Partido Demócrata ha Partido Republicano oguereko Alfa ha Omega rehegua techaukaha, peteĩteĩ pe pehẽ ñepyrũ rehegua ohechauka rupi ipaha. Upévare, pe waymark peteĩha Partido Demócrata-pe g̃uarã haʼe Patriot Act ary 2001-pe, ha pe mokõiha waymark haʼe umi Juicio Pelosi rehegua oñepyrũ vaʼekue ary 2021-pe. Umi juicio ohechauka peteĩ ñemboyke paite Constitución ary 1789 pegua rehegua. Umi Juicio Pelosi rehegua ohechauka pe waymark mbytegua Partido Demócrata rape-pe, ha upéva oñemombeʼu vaʼekue techapyrãramo pe Constitución ojejokuaívo trece colonia rupive, trece ary rire 1776-gui. Umi Juicio Pelosi rehegua ohechauka ñemoĩ hag̃ua Constitución rehe, ha upéva oñemombeʼu vaʼekue techapyrãramo ary 1789 rupive. Pe mbohapyha waymark pe línea Demócrata-pe g̃uarã haʼe upe tendápe opaha hag̃ua hikuái peteĩ partido político ramo.
Oñemohu’ã pe jeporavo 2024-pe, ha oñemboguapývo 2025-pe, mokõiha aty Pelosi Trials rehegua oñemboguapýta Executive Orders rupive, umi oñemombe’úva’ekue Alien and Sedition Acts rupive. Upévare, mbohapyha waymark Partido Demócrata-pe g̃uarã ha’e Alien and Sedition Acts ary 1798-pe. Pe ára peteĩha ohechaukáva Partido Demócrata paha oñepyrũ peteĩ jeporavópe, peteĩ ñemoguapýpe, ha pe ñepyrũme pe lawfare político satánico rehegua; ha opa avei peteĩ jeporavópe, peteĩ ñemoguapýpe, ha pe ñepyrũme pe lawfare político satánico rehegua.
Pe partido Republicano-pe guarã, peteĩha waymark ha’e hína pe Patriot Act ary 2001-pegua, oñemoha’angáva pe Declaration of Independence rehe ary 1776-pe. Mokõiha waymark ndaha’éi upeichaite pe mokõiha waymark oĩva’ekue pe partido Democrático-pe guarã. Pe mokõiha waymark, ojehechaukáva pe Constitution ary 1789-pegua rupive pe Democrátakuérape guarã, ha’e va’ekue pe primer Pelosi Trials; ha katu pe mokõiha waymark pe Republicano-kuérape guarã, ojehechaukáva pe Constitution ary 1789-pegua rupive, ha’e pe Alien and Sedition Act, ha upéva oñekumpli peteĩteĩ pe segunda inauguración Trump rehegua oñemoañetévo ary 2025-pe. ¿Mba’éichapa pe Alien and Sedition Acts ary 1798-peguáicha ikatu orepresenta pe Constitution ary 1789-peguáicha?
Trump mokõiha oñepyrũ jey ramo ipresidénteramo, umi hembiapoukapy Ejecutiva-kuéra, ojoguáva umi Alien and Sedition Acts de 1798 rehe, omoñepyrũ ndaha’éi año peteĩ aty mokõiha umi Juicio Pelosi-gua rehegua, ha umi tembiapoukapy avei omoñepyrũ mymba ñarõ ra’ãnga ñemoheñóikatu. Pe ára pukukue mymba ñarõ ra’ãnga ñemoheñóikatu rehegua oñepyrũ ha opa oñeñe’ẽgui dragónicha. Pe ñe’ẽ oñepyrũhápe upe ára pukukue ohechauka mburuvicha guasu pokatu ñemopyenda, ojehechaukáva peteĩ dictaduraicha, térã, Sy White he’iháicha, “despotismo.” Pe ñe’ẽ dragónicha upe ára pukukue paha gotyo, mymba ñarõ ra’ãnga ñemoheñóikatu rehegua, ohechauka pe autorida umi pokatu religioso-kuéra rehegua oñemopyendaha umi pokatu político-kuéra ári.
Pe Jehechakue Kuatiañe’ẽ ha’e va’ekue peteĩ je’e mbarete mokõive ñemongakuaa ñembyahýire: umi mburuvicha guasu Europa-pegua pokatu política rehe, ha avei tupao romana pokatu jerovia rehegua rehe. Mymbajára ra’ãnga ñemoheñói ára ha’e pe hendápe ko’ã mokõi pokatu oñembyai va’ekue oñembojoaju oñondive, ha upépe pe pokatu jerovia rehegua oguereko pe joaju ñangareko. Ko ñemoheñóipe, térã ko mokõi pokatu ñembojoajúpe, pe pokatu jerovia rehegua hína pe osẽ pahávo ha ijyvatevéva. Upévare, upe ára ñepyrũ ohechauka upe ára paha. Alien and Sedition Acts of 1798 ohechauka Partido Demócrata paha, ha upéva hína hikuái mbohapyha techaukaha; ha upe jave avei ohechauka mokõiha techaukaha pe ára pahápe Partido Republicano rehegua. Mbohapyha techaukaha Partido Republicano-pe g̃uarã ha’e domingo ñemboguata mbaretépe.
Pe partido democrático-pe guarã, umi mbohapy tape rechaukaha ojehechaukáva 1776, 1789 ha 1798 rupive ohechauka hag̃ua 2001 (1776), umi peteĩha Pelosi Juicio-kuéra ary 2021-pe (1789), ha umi mokõiha Pelosi Juicio-kuéra ary 2025-pe (1798).
Pe partido Republicano g̃uarã umi mbohapy techaukaha ojehechaukáva 1776, 1789 ha 1798 rupive ohechaukaha 2001 (1776), pe mokõiha Pelosi Trials ary 2025 pegua (1789), ha pe léi domingo rehegua (1798).
1776, 1789 ha 1798 ohechauka mokõi pa mokõi ary, ha mokõi pa mokõi hína peteĩ símbolo divinidad joaju hag̃ua yvypóra ndive. Ko'ã mbohapy marka ogueru “Añetegua” testimónio, pórke ohechauka pe marka peteĩha ha pe pahaiteha omombe'uha peteĩchagua añetegua. 1776 ohechauka independencia ñemopyenda, ha 1798 ohechauka independencia ñembogue. Upévare ha'ekuéra ohechauka pe ñe'ẽryru hebreo letra peteĩha ha pahaiteha, oguerekóva mokõi pa mokõi letra. Pe letra pahaapyha ha'e peteĩ símbolo pu'aka hag̃ua Ñandejára rehe, ha oñondive hag̃ua umi mbohapy letra; peteĩha, pahaapyha ha pahaiteha, ombojoajúvo omoheñói pe ñe'ẽ hebrea “Añetegua”.
1776 ohechauka 11 jasyporundy ary 2001-pe, ha omarka ñepyrũrã pe ára oñembyasýva cien cuarenta y cuatro mil rehe. Ombojekuaa avei ñepyrũrã pe ñemohesãi y ama pahaguéva rehegua, ha’éva upe ára pukukue pe dragón oñeme’ẽhápe pe mymbaguasúpe tembiapo ojejapova’ekue rehe, pe partido dragón democrático oñemongu’e’ỹre hag̃ua pe partido mymbaguasu republicano renondépe.
Upe tembiasakue jave oñemohuʼã pe sellado pe kornu protestánte añeteguápe, upe ára pukukuepe Ñandejára omyasãi jey Ipo mokõiha jeýpe ombyaty hag̃ua umi tavayguakuéra ojehechakuaáva Israel ñemosẽmbyréicha, ha umi oñemopuʼãtava peteĩ techaukaháramo pe léi domingo-pe.
18 jasypokõi ary 2020-pe pe mimbipa protestánte añetegua oñemondopa, ha mokõipa mokõi ary rire 2001 guive, jasypokõi ary 2023-pe oñepyrũ mokõiha ñembyaty rembiapo peteĩ ñe'ẽ osapukáiva yermo rupi rupive. Pe peteĩha ñembyaty oiko ary 2001-pe, pe ánhel Apocalipsis kapítulo 18-gua oguejy ramo guare Nueva York táva pegua óga guasukuéra ho'ávo. Upe ánhel oguejyha ohechauka va'ekue pe ñepyrũ pe sellado ára, ha Miguel arcángel oguejyha 18 jasypokõi ary 2020-pe ohechauka va'ekue pe sellado ára paha. Jesús, Alpha ha Omega ramo, akóinte ohechauka pe paha pe ñepyrũ reheve; upévare, umi elemento profético pe peteĩha ñembyaty oñepyrũ va'ekue 11 jasyporundy ary 2001-pe, ohechauka umi elemento profético oikóva pe mokõiha ñembyatýpe.
Oĩ mbohapy ta’anga hesakãva pe mokõiha ñembyaty rehegua ohechaukáva pe tembiasakue paha pe sellado ára rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ha’éva Cristo rembiasakue, pe primer ha segundo ángel marandu rembiasakue 11 de agosto de 1840 guive 22 de octubre de 1844 peve, ha avei pe tercer ángel rembiasakue 22 de octubre de 1844 guive pe rebelión de 1863 peve. Ko’ã mbohapy testígo omopyenda pe mokõiha ñembyaty umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua julio 2023 guive, pe ley dominical og̃uahẽmbotápe peve. Ñamombykévo peteĩ elemento iñambue hag̃uáicha káda tembiasakuégui, jajuhu pe prueba ohechaukáva pe tercero ay rol.
Pe aty Exeter camp meeting pahávo 17 jasypoteĩ, 1844-pe, oñemoherakuã pe marandu Pyhare Mbytegua Sapy’a. Upéva ohechauka pe marandu Pyhare Mbytegua Sapy’a ñemoherakuã pe tembiasakue ciento cuarenta y cuatro mil rembiasakuepe, mokõivéva tembiasakue niko ha’e ha akóinte hína pe parábola umi diez vírgenes rehegua ñekumpli. Hermana White ohechauka Cristo oike hag̃ua peteĩ jehecharamórõme Jerusalén-pe orepresentaha pe marandu Pyhare Mbytegua Sapy’a ñemoherakuã 1844-pe. Pe único jave Cristo ojupi hag̃ua peteĩ mymbáre ha’eva’ekue ijeike Jerusalén-pe, ha pe mymba ha’e ojupi hague va’ekue peteĩ burro, upéva ha’éva Islam símbolo. Pe periodo mokõiha ñembyaty rehegua 1844 guive 1863 peve, 1848-pe Hermana White ohechauka umi tetã europea-kuéra oñembopochyha hína, ha pe tetãnguéra ñembopochy upérõ guare ojejapo Islam rupive oguerúva amenaza ñorairõ tapiaite hag̃ua Europa ári. Mavave umi mbohapy tembiasakue peteĩ mokõiha ñembyaty rehegua apytépe, ojehechauka pe Islam rembiapo pe mbohapyha aipo rehegua.
Pe sellamiento aravo irundy mil oikóva irundy mil oñepyrũkuri 11 jasyporundy ary 2001-pe peteĩ ataque sapy’a guive Islam rehegua, pe mbohapyha ñembyasy guasúgui, ojejapóva pe yvy hechapyrã ko’ág̃agua Estados Unidos rehe. Mokõi pa ary rire, 7 jasypa ary 2023-pe, pe mbohapyha ñembyasy guasu rehegua Islam oguerúkuri peteĩ ataque sapy’a pe yvy hechapyrã yma guaréva rehe. Pe léi domingo oúta hag̃uápe pya’eterei, ha’éva pe yvy ryryi guasu Apocalipsis 11-pe, pe mbohapyha ñembyasy guasu ou jey sapy’ánte, ojapóvo jey peteĩ ataque sapy’a pe yvy hechapyrã ko’ág̃agua rehe.
Pe ñemopu’ãtee ojehechaukáva Israel tee rehe, peteĩ símbolo ramo umi omosãingova’ekue imesíaspe, ha umi mbohapy ñorãirõ oúva ñemondýipe Islam-gua, pe mbohapyha ñembyasy guasu rehegua, oguereko “Añetegua” reraguapy. Pe marandu omokyre’ỹva cien cuarenta y cuatro mil-pe, ha omohu’ãva tembiapo oñembyaty hag̃ua Ñandejára tavayguakuéra ára pahápegua mokõiha jey, oiko peteĩ ára pukukue aja, upérõ pe mbohapyha ñembyasy guasu rehegua Islam rembiapo-kuéra oĩ hag̃ua gueteri omba’apópe.
Pe período profético ojehechaukáva “aty mokõiha” ramo, ohechauka porãite umi período profético específico omoĩva maymáva tembiasakue “aty mokõiha” rehegua. Cristo oguejy rire Jeikovejey rire, upéva ohechauka iñepyrũha hembiapo oñembyaty hag̃uáicha umi oñemosarambíva’ekue kurusúre.
Upéi Jesús he’i chupekuéra: Peẽ pavẽ peñepysangáta cherehe ko pyhare, ojehai hag̃uére: “Ambopóta pe ovecha rerekua, ha pe aty pegua ovechakuéra oñemosarambíta”. Mateo 26:31.
Mbohapy ára rire pe itáke guýpe, Cristo oguejy umi temimboʼekuéra rendápe, omoñepyrũvo peteĩ arapokõindy ára pukukue ñemboʼe ha mboʼe porã tee peguarã; upéi oúva kuri peteĩ pa ary pukukue joaju ha ñemboʼe rehegua, oñembosakoʼívo pe Espíritu Santo oñehẽ hag̃ua hekoveʼỹre Pentecostéspe.
Che rembiasakue ahai va’ekue, Teófilo, opa mba’e Jesús oñepyrũva’ekue ojapo ha ombo’e hag̃ua rehegua, pe ára peve ojehupi hague yvágape, ha ome’ẽ rire Espíritu Santo rupive tembiapoukapy umi apóstol ha’e oiporavo vaʼekuépe. Umívape avei ohechauka ijehe oikoveha ipyʼarasy rire heta techaukaha añetetéva rupive, ojehechaukávo chupekuéra irundy pa ára pukukue, ha oñeʼẽvo umi mbaʼe Tupã Rréino rehegua. Ha oñembyaty aja hendivekuéra, omanda chupekuéra ani hag̃ua osẽ Jerusaléngui, síno ohaʼarõ hag̃ua Túva ñeʼẽmeʼẽ, heʼi haguéicha, “peẽ pehendu chehegui. Juan añetehápe omongarai vaʼekue ýpe; peẽ katu sapyʼaitépe pemongaraíta Espíritu Sántope.” Upérõ, oñembyaty rire hikuái, oporandu chupe hikuái, heʼívo: “Karai, koʼág̃apa remyengoviáta jey Israel-pe pe rréino?” Ha haʼe heʼi chupekuéra: “Ndahaʼéi pene mbaʼe peikuaa hag̃ua umi ára térã umi áraite, Túva omoĩ vaʼekue imbaʼepuʼakapápe. Peẽ katu pehupytyta puʼaka Espíritu Santo ou vove pende ári; ha peẽta che testígo Jerusalénpe, opa Judea rupi, Samáriape, ha pe yvy ape ári opa hendápe.” Ha heʼi rire koʼã mbaʼe, ohecha aja hikuái, ojehupi yvágape; ha peteĩ arai ogueraha chupe hesakuéra renondégui.... Ha og̃uahẽmbaitéma ramo pe ára Pentekostés, opavave oĩ peteĩ ñeʼẽme ha peteĩ hendápe. Ha pyaʼe hag̃uáicha ou yvágagui peteĩ tyapu, peteĩ yvytu mbarete oipejuvaicha, ha omyenyhẽ pe óga tuichakue oguapyhápe hikuái. Hechos 1:1–9, 2:1, 2.
Mokõipa ára pukukue, upéi umi pa ára rire umi temimbo’e oha’arõ va’erã hague “oha’arõ hag̃ua” Túva promésa, Cristo ombyaty jey kuri Hemimbo’ekuérape mokõiháicha. Pe ára pukukue ojeha’arõva Jerusalénpe ha’e peteĩ ta’anga peteĩ ára oñemombyry hag̃uáicha, ojoajúva umi ára oñemombyry hag̃ua Mateo mokõi pa po ha Habacuc mokõi-pe. Pe período tuichakue Cristo ombohéra oñepyrũha Elías rembiapópe, Juan omongarai jave, ha pe período tuichakue opa Espíritu Santo ñemongarai reheve Pentecostéspe. Pe ñemongarai ha’e peteĩ ta’anga mano, yvyguýpe ñemoĩ ha jeikove jeýre, upévare pe mbytépe oĩva pe período tuichakuépe ha’e kuri kurusu, pe período tuichakue oguerekógui pe techaukaha “Añetegua”.
Pe opaite pe ára oñepyrũ Cristo ñemongarai rehe Juan rupive, upe jave pe Espíritu Santo oguejy peteĩ pykasu ra’ãme. Upéi oñepyrũ tembiapo oñembyaty hag̃ua umi temimbo’e, ha’éva va’erã pe cristiano templo pyenda. Upe pe ára pahaite gotyo Cristo ombyaty jey hembimbo’ekuérape mokõiha jey, ha pe mokõiha ñembyaty ára ha’e peteĩ jevy pe peteĩha ñembyaty ára rehegua, Cristo ohechauka rupi peteĩ mba’e paha iñepyrũ rupive.
Kurusu ojehechauka vaʼekue Cristo ñemongarai rupive, ha mokõivéva mbaʼe oñepyrũ tembiapo ojaty hag̃ua temimboʼekuéra. Pe techaukaha omombeʼúva iñepyrũ ha ipaha rehegua ohechauka mano, ñotỹ ha jeikove jey. Jeikove jeýpe rire, irundy pa ára ñehaʼã ñu-meguápe ohechauka irundy pa ára ñemboʼe ha ñemyesakã haʼe oguejy rire hemimboʼekuéra rendápe. Mokõivéva irundy pa ára ohechauka peteĩ añetegua tenondegua Jesús omombeʼúva kóicha: “Ojehai: Yvypóra ndoikomoʼãi mbujape rehe año, síno opa ñeʼẽ osẽvagui Tupã juruégui.”
Upéva pe aravo pukukue Jesús omyesakã umi temimbo’épe opa mba’e umi maranduha kuéra he’iva’ekue Cristo rehe, upéicha ohechauka hag̃ua upe aravoha ha’eha Iñe’ẽ maranduha ñemyesakã.
Ha, péina, mokõi hesegua oho upe ára voi peteĩ távape hérava Emaús, oĩva Jerusaléngui sesenta estadio rupi mombyry. Ha oñomongeta hikuái opa umi mbaʼe ojehúva rehe. Ha ojehu, oñeʼẽjoa ha oñemoarandu aja hikuái, Jesús voi oñemboja ha oguata hendivekuéra. Ha hesakuéra oñejoko hag̃ua ani hag̃ua oikuaa chupe.... Upérõ haʼe heʼi chupekuéra: Peẽ tekoveʼỹ, ha pyʼaguapy mbegue hag̃ua pejerovia opa mbaʼe umi proféta heʼíva rehe: ndajéipa Cristo ohasa vaʼerã kuri koʼã mbaʼe, ha upéi oike hag̃ua heko mimbipápe? Ha oñepyrũvo Moisés guive ha opa umi proféta rupi, omyesakã chupekuéra opaite Escritúrape umi mbaʼe oñeʼẽva hese. Ha oguahẽma hikuái pe táva ohohaguekue gotyo; ha haʼe ojapo ku ohasave hag̃uáicha. Upémarõ haʼekuéra ojopy chupe, heʼívo: Epyta orendive, kaʼaruetéma niko, ha ára opapotaitéma. Ha haʼe oike opyta hag̃ua hendivekuéra. Ha ojehu, oguapy aja mesa-pe hendivekuéra, ojapyhy mbuja, ohovasa, ombojaʼo ha omeʼẽ chupekuéra. Upérõ hesakuéra ojepeʼa ha oikuaa chupe; ha haʼe okañy chuguikuéra renondégui. Lucas 24:13–16, 26–31.
Cristo opyta umi temimbo'e ndive ndoikuaáiva máva ha'e, peve oipe'a chuguikuéra hesa, “ha oñepyrũvo Moisés guive ha opaite maranduhára guive, omyesakã chupekuéra opaite Ñandejára Ñe'ẽme umi mba'e oñe'ẽva hese.” Hesa kuéra ojepe'a vaekue oñeme'ẽvo chupekuéra “mbuja” ho'u hag̃ua. Irundypa ára rire Cristo ojupi yvágape, ha “okañy chuguikuéra resa renondégui,” ojapo haguéicha umi temimbo'e Emaús peguándi, umi irundypa ára ñembo'e ha mbo'e rehegua ñepyrũmbýpe. Upérõ oñepyrũ hikuái umi pa ára ñembosako'i Pentecostés-rã, upéva ohechauka pe pya'e oútava léi domingo rehegua.
Pe yvy oryrýi guasúpe, ha’éva pe léi domingo rehegua, Islam mbohapyha ñembyasyrõ ou pya’e, ha Islam hína Isaías “yvytu hatã” “yvytu kuarahyresẽ guio” gua, ha upéva hína Ezequiel pytu oúva Juan irundy yvytúgui, ojejoko hag̃uáicha pe jejokokuéra aja oñesella jave umi cien cuarenta y cuatro mil.
Ojesella rire mil ha irundy ha irundy mil ojesella rire, upéi ojeheja umi irundy yvytu, ha “sapyʼaitépe ou peteĩ tyapu yvágagui peteĩ yvytu hatã pyaʼe oúvaicha, ha omyenyhẽ pe óga tuichakue.” Islam, pe mbohapyha ñembyasy guasu rehegua, oporojapi “sapyʼaitépe” ha ohaʼarõʼỹre, ha ogueru pe “tyapu yvágagui” haʼéva pe trompéta pokõiha, upéva ohechauka arakaʼépa opa Ñandejára rembiporã kañymby; ha Ñandejára rembiporã kañymby opa umi ciento cuarenta y cuatro milpe guarã, Divinidad (pe Espíritu Santo oñeñohẽmbáva) oñembojoaju hag̃ua tapiaite yvypóra rekóndi, ha pe Ñandejára ou sapyʼaitépe Itémplope (pe óga mbytépe oñembyaty hague umi temimboʼe), ha oike pe pacto-pe umi ciento cuarenta y cuatro mil ndive.
Ñamotenondéta ko jehaipyre oúvape ko estudio.
“Ñandejára oipota jajupi pe yvytýpe, —hetave hag̃ua oike hag̃ua chuguiete ipresénsiape. Jahasa hína peteĩ apañuãi guasúpe, ha upéva, oimeraẽ ára ohasavaʼekue ko yvy oñepyrũ guive ári, ojeruréta Cristo réra omombeʼúva peteĩteĩgui oñekonsagra hag̃ua iteĩmbaite.”
Peteĩ ñembopyahu Tupã rayhu añeteguáva ore apytépe ha’e opaite ore remikotevẽ tuichavéva ha pya’evéva. Tekotevẽ ñaguereko pe jehe’a marangatu oúva Tupãgui, Ijespíritu ñemongarai; ko mba’e añónte niko pe tembipuru ipokatuetéva oñemyasãi hag̃ua pe añetegua marangatu. Tupã Espíritu ha’e pe omombaretéva umi alma rembipota omanóva hag̃ua omomba’eguasu umi mba’e yvagapegua, ha omboguataramo pe mborayhu Tupã ha pe añetegua gotyo.
“Ha’e ñande mba’e porã jarresivi hag̃ua Tupã ñe’ẽ he’iháicha. Jesús oĩmbotávo oheja hag̃ua hemimbo’ekuérape, yvágape ojupi hag̃ua, ome’ẽ chupekuéra tembiapoukapy ogueraha hag̃ua evanhélio marandu opa tetãme, opa ñe’ẽme ha opa tavayguápe. He’i chupekuéra opyta hag̃ua Jerusalénpe peve oñemondeuka hag̃ua pu’aka yvate guive. Kóva tekotevẽiterei va’ekue isẽ porã hag̃ua hembiapo. Pe unción marangatu ouva’erã va’ekue Tupã rembiguái ári. Opa umi ojekuaapaitéva Cristo remimbo’e ramo añetetépe ha ojoajúva apóstolkuéra ndive evangelista ramo, oñembyaty Jerusalénpe. Oipe’a umi joavykuéra. Opyta peteĩ ñe’ême ñembo’e ha ñembojerureme, ohupyty hag̃ua pe promésa Espíritu Santo rehegua ñembotuichakue; ha’ekuéra ningo oikóta kuri opredika evanhélio Espíritu jehechaukapýpe ha Tupã pu’akápe. Upéva va’ekue peteĩ ára tuicha mba’eve vai hag̃uáicha Cristo rapichakuéra rehe. Ha’ekuéra oĩ va’ekue ovechaicha aguara apytépe, upéicharõ jepe ipy’a guasu, Cristo opu’ã jeýma hague omanóva apytégui, ojehechauka hague chupekuéra, ha opromete hague chupekuéra peteĩ jehovasa especial ombohekopyréva chupekuéra osẽ hag̃ua opredika hag̃ua iñevanhélio ko yvy ape ári. Ha’ekuéra oha’arõkuri ta’arõmbápe ipromésa oñekumpliha, ha oñembo’e hikuái kyre’ỹ especial reheve.”
“Kóva hína upe tapeete ojeporu vaʼerã umi oikévape pe tembiapópe oñemomarandu hag̃ua Ñandejára ou hag̃ua arai yvágape; mbaʼére piko peteĩ tetãgua oñembosakoʼi vaʼerã oñemboʼy hag̃ua Tupã ára guasúpe. Jepémo Cristo omeʼẽ kuri iñemoirũhára kuérape pe promésa oguerohorytaha hikuái pe Espíritu Santo, kóva ndoipeʼái kuri ñemboʼe rekotevẽ. Haʼekuéra oñemboʼe hetave mbaʼéichaite guive; osegi hikuái ñemboʼépe peteĩ ñeʼẽme. Umi koʼág̃a oĩva pe tembiapo marangatúpe, oñembosakoʼi hag̃ua peteĩ tetãgua Ñandejára ou hag̃ua, avei osegivaʼerã ñemboʼépe. Umi temimboʼe ypykue peteĩ ñeʼẽme oĩ kuri. Ndorekói kuri hikuái maranduʼaty térã teoría porandu hag̃uáicha omotenondéva hag̃ua mbaʼéichapa pe jehovasa oñepromete vaʼekue ou vaʼerã. Peteĩme oĩ kuri jeroviápe ha espíritupe. Oñemoĩ peteĩ ñeʼẽme.”
“Peipe’a opaichagua duda. Pemombo ne kyhyjekuéra, pehupyty pe experiencia Pablo oguerekova’ekue he’i jave: ‘Ajejuka kuri Cristo ndive: upéicharõ jepe aikove; ndaha’éi che katu, Cristo oikovéva chepype: ha pe tekove ko’ág̃a aikovéva pe so’ópe, aikove Tupã Ra’y jerovia rupive, pe cherehayhúva ha ome’ẽva’ekue ijehe che rehehápe.’ [Gálatas 2:20.] Peme’ẽmbaite opa mba’e Cristo-pe, ha peheja pende rekove oñemívo Cristo ndive Tupãme. Upéicha ramo peẽ peikóta peteĩ pu’aka iporãva rehehápe. Peteĩ omuña va’erã mil, ha mokõi omboguata va’erã pa mil.” Gospel Workers, 369–371.