Aime’ẽta amyesakã hag̃ua mba’éichapa pe “pokõi ára” Levítico mokõipa poteĩ-gui oĩ “ñemi ojehechahápe” Daniel kuatiañe’ẽme, ha avei ahechauka hag̃ua oñeñomi hague umi tembiporu yvypóra rupive Tupã oiporu vaʼekue omoĩporã hag̃ua “ita” ipysyrõha rehe oñepysanga hag̃ua Daniel kuatiañe’ẽme. Oñemombaʼeguasu hag̃ua ko ñemyesakã resape, tekotevẽ “tekojoja.” Pe tekojoja rembiapokue aimoʼãva, ikatu oñemyesakã hag̃ua peteĩ tapicha rembiapópe joja, heko jerovia hag̃ua, hembiapokue rapépe, ha hekopete oikovéva tenondetepe. Upéva ojerureta ñande rehe ñajajoko hag̃ua umi mbaʼe oñemombeʼúva Tupã Ñeʼẽ ryepýpe, jepe ndojoajúi ramo yvypóra remiandu rehe Tupã Ñeʼẽ ndive ojoavyva.
“Tekoporã mbarete ha jojaite rehegua ojehayhuva’erã opa temimbo’e rehe. Opa apytu’ũ toñemboja kyhyje marangatu reheve Tupã ñe’ẽ ojehechaukáva gotyo. Mba’eporã ha gracia oñeme’ẽta umi péicha iñe’ẽrendúva Tupãme. Ha’ekuéra ohecháta mba’e hechapyrãva Iley guive. Añetegua guasu, oĩva’ekue noñeñatendéi ha ndojehechái Pentecostés ára guive, osẽva’erã Tupã ñe’ẽgui ipotĩ ypykue reheve. Umi añetehápe ohayhúva Tupãmepe Espíritu Santo oikuaaukáta añetegua okañýva’ekue apytu’ũgui, ha avei oikuaaukáta añetegua ipyahúvaete. Umi okarúva Tupã Ra’y ro’o ha ho’úva huguy oguenohẽta Daniel ha Apocalipsis kuatiakuéragui añetegua Espíritu Santo ombopyahúva. Ha’ekuéra omoñepyrũta omba’apo mbaretekuéra ndaikatúiva ojoko hag̃ua. Mitãnguéra rembe’ýgui ojepe’áta ñe’ẽ ikatu hag̃uáicha omombe’u umi ñemimby oĩva’ekue kañy yvypóra apytu’ũgui. Ñandejára oiporavo ko yvy arigua itavyva’ekue omoñepyrũ hag̃ua tĩndy umi arandu hag̃ua, ha umi ikangyva ko yvy arigua omoñepyrũ hag̃uáicha tĩndy umi imbaretevape.” The Fundamentals of Christian Education, 474.
Peteĩ techapyrã hasýva ohechauka hag̃ua mokõivéva: pe jejavy yvypóra ojejuhúva Daniel kuatiápe, ha pe ndaipotáiva ojejokópe Ñandejára Ñe’ẽre, ikatu ojejuhu pe ñe’ẽ oñembohasáva “ko’ẽreíre” ramo Daniel kapítulo 8-pe. Tekojoja ojeruréta, Ellen White oñe’ẽháicha upe ñe’ẽ rehe, ha’e ojapoháicha, ñande, Adventista del Séptimo Día ramo ñamombe’úva jajokupytyha Espíritu de Profecía rehe, ñande jaipurúva hag̃ua iñe’ẽmondo upe ñe’ẽ rehe ñandereko hag̃ua ñane ñehesa’ỹijo rape.
“Upéi ahecha, ‘Meme’ rehegua, pe ñe’ẽ ‘sacrificio’ omoĩhague yvypóra arandu, ha ndaha’éiha pe texto pegua; ha Ñandejára ome’ẽhague hese pe hechapyre hekopeteva umi ome’ẽ vaʼekuépe pe ára jehusga sapukái. Oĩ jave joaju, 1844 mboyve, haimete opavave oĩ joaju pe hechapyre hekopeteva ‘Meme’ rehe; ha 1844 guive, pe ñembyaty vai apytépe, oñemoguahẽ ambue hechapyrekuéra, ha upe rire ou pytũ ha ñembyaty vai.” Review and Herald, 1 de noviembre de 1850.
Ikatu hag̃uáicha ñamboyke heta ára ko mokõi ñe’ẽjoaju rehe, pórke ipahápe oñemoĩ jave kuatiañe’ẽme Early Writings, umi editor humano omoĩ peteĩ ñemyesakã ojehovaíva upe he’íva rehe, ha upéva katu ambue tembiasakue. Ñane rembiaporãrã ko’ápe ningo jahechaukasénte mokõi punto iñimportánteva. Peteĩha punto ha’e Sister White he’iha: “ñe’ẽ ‘sacrifice’ yvypóra arandu rupive oñemoĩva’ekue, ha ndaha’éi pe texto mba’e.”
Upéi ahendu peteĩ marangatu oñeʼẽva, ha ambue marangatu heʼi pe marangatu oñeʼẽvape: Mbovy arakaʼe pevepa pe visión pe sacrificio ára ha ára rehegua, ha pe ñembyai oporomboʼeharakuéva rehegua, omeʼẽ hag̃ua mokõivéva pe santuario ha pe ehérsito ojejopy hag̃ua ipy guýpe? Daniel 8:13.
Pe versíkulo mboyvegua hína pe porandu oguenohẽva pe versíkulo catorce rembohovái, ha upe rembohovái ohechauka pe yvyra guasu mbytépegua ha pyenda tee Adventismo rehegua. Ha pe poranduite ome'ẽva upe tesape guasu ojehechaukáva ramo pe yvyra guasu mbytépegua Adventismo rehegua, ñande jaikuaa arandu yvypóra rehegua ojavy hague omoĩvo peteĩ ñe'ẽve joapy pe versíkulo ñembohasápe.
Oĩ literalmente hetaiterei ñe’ẽ oñembojoapýva pe traducción-pe Biblia KJV 1611-pe, ha katu peteĩ jeýnte Tupã ohechauka umi hetaiterei ñe’ẽ oñembojoapýva apytégui peteĩha jejavyha. Ha hesakã porã kóva ha’e hague peteĩ jejavy oúva pe yvypóra rembiasakue-gui pe joaju yvyporakue ha Tupãrekogua apytépe, omboheñóiva Tupã Ñe’ẽ. Iñimportantevéva ningo ndaiporimo’ãiva tekotevẽ avave comentario inspirado pe ñe’ẽ oñembojoapýva “sacrifice” rehe, ndaha’éiramo peteĩ mba’e omoheñóiva peteĩ entendimiento vai pe versículo rehe. Hesakã porã ojapoha upéva, pe comentario inspirado ndaha’éi añoite ohechaukágui pe ñe’ẽ ndaikatuiha oĩ upépe, síno avei ohechaukágui umi “ome’ẽ va’ekue pe juicio aravo sapukái,” oñeme’ẽ hague chupekuéra “pe jehecha hekopete” pe “daily” rehe Ñandejára rupive. Tekoporã rekovépe tekotevẽ jaipuru ko’ã mokõi ñe’ẽjoaju exactamente ojehaiháicha.
Umi ojapóva pe ára huicio sapukái ohechakuaa “pe ára ha ára” ha’eha peteĩ símbolo orepresentáva paganísmo térã Roma pagana, odependévo pe contexto ojejuhuhápe. Pe ñe’ẽ oñembohasáva “ára ha ára” ramo ojehu po jey kuatia Daniel-pe. Umi po jevy reheve, opavave ojeipuru téra ramo. Pe ñe’ẽ ojehu cien irundy jey Tupã Ñe’ẽme, ha noventa y nueve jey ojeipuru adjetívo ramo; katu kuatia Daniel-pe añoite ojeipuru téra ramo. Umi kuimba’e ombohasava’ekue pe Biblia King James ohecha pe ñe’ẽ noventa y nueve jey adjetívo ramo; upévare, oguahẽvo kuatia Daniel-pe, oñeha’ã hikuái ojapo ichupe adjetívo ramo hag̃ua oñemoĩ peteĩcha opa umi ambue hendápe ojehuhaguére adjetívo ramo. Ikatu hag̃uáicha ojapo upéva, omoĩve hikuái pe ñe’ẽ “sacrificio”. Katu Tupã, Ellen White rupive, he’i va’ekue “sacrificio” oñemboyke va’erãha, upéva he’iséva “pe ára ha ára” oñentende va’erãha téra ramo.
Umi oñemoĩva Ñandejára consejo rehe ko ñe'ẽ rehe Adventismo ryepýpe omboja'o ko ñe'ẽ Cristo rembiapo pe santuario yvagapeguápe rehegua símboloramo; ha umi ome'ẽva’ekue pe juicio aravo sapukái hekopete omyesakã kuri ha’eha paganísmo. Adventismo ko árape oipuru peteĩ símbol oúva peteĩ pokatu satánicogui ohechauka hag̃ua Cristope!
Tapicha kuimba’e rehegua lógica jejavy rupive, oñeñomi Adventismo-gui pe ñeikũmby añetéva pe ñe’ẽ oñembohasáva “pe ára ha ára” ramo. Umi Adventista omoĩva iprofésía ñehesa’ỹijo pyenda umi mba’e oñeporavóva rei ary pukukue pehẽnguépe ikatupyrýva Escuela Sabática trimestral-kuérape, tekoate’ỹme ho’u umi mbo’epy oñeme’ẽva chupekuéra umi trimestral rupive, ha upéva omombarete umi pastor, ha’ekuéra voi ndorekóiva pe tekoporã tekotevẽva omoneĩ hag̃ua mba’eveichagua jeike umi ñe’ẽjoaju Sister White ome’ẽva ko mba’e rehe.
Pe kontroversia rehegua “lo cotidiano” rembiasakue og̃uahẽ pe punto iñambueha rupi ary 1911 rupi, upépe Hermana White he’i hag̃ua mbykymi ha hesakã hag̃uáicha umi ombotovéva pe entendimiento pionero rehegua “lo cotidiano” ha’éva paganismo, ha ombo’évape “lo cotidiano” ohechauka Cristo rembiapo pe santuariope, oguereko hague iñentendimiento “umi ánhelgui oñemosẽva’ekue yvágagui” (20 MR 17).
Pe añetegua “sapy’agua” rehegua ojehechauka porã Sister White rupive, ha’e ombo’eha “ángel marangatu” omboguata hague William Miller akãme, ha “ángel yvágagui oñemosẽva” omboguata akãkuéra umi ombo’éva “sapy’agua” ohechaukaha Cristo rembiapo yvágape pe tupaópe. Pe añetegua “sapy’agua” rehegua, ojehechaukaháicha umi ome’ẽ va’ekue pe juicio aravo sapukái, William Miller ojuhu.
“Alee hag̃ua, ha ndaikatúi ajuhu ambue káso ipype ojepuruhápe pe [kaka’aguã ára ha ára], ndaha’éirõ Daniel-pe año. Upéi [peteĩ concordancia pytyvõ rupive] ajapyhy umi ñe’ẽ oĩva hendive joajúpe, ‘oipe’a hag̃ua’; ha’e oipe’áta pe kaka’aguã ára ha ára; ‘upe ára guive pe kaka’aguã ára ha ára ojeipe’áta,’ hamba’e. Asegi alee hag̃ua, ha apensa ndaikatumo’ãiha ajuhu mba’eve tesape pe texto rehe; ipahápe aguahẽ 2 Tes. ii, 7, 8-pe. ‘Pe tembiapo angaipa rehegua niko ko’ág̃ama voi omba’apo; peteĩnte oĩ ko’ág̃a ojoko hag̃ua, oñemboguejý pe tapegui peve, ha upérõ ojekuaaukáta pe aña,’ hamba’e. Ha aguahẽvo upe texto-pe, ¡ajépa mba’éichaitépa hesakã ha hechapyrã pe añetegua! ¡Upéva hína! ¡Upéva hína pe kaka’aguã ára ha ára! Añetehápe, ko’ág̃a, mba’épa he’ise Pablo ‘upe ko’ág̃a ojokóva’, térã omboykéva? ‘Pe kuimba’e angaipa rehegua’ ha pe ‘aña’ rupive, oje’éva hína pe Popery. Añetehápe, mba’épa pe ojokóva pe Popery ani hag̃ua ojekuaauka? Mba’ére piko, upéva hína pe Paganismo; upéicharõ, pe ‘kaka’aguã ára ha ára’ tekotevẽ he’ise Paganismo.” Second Advent Manual, 66.
Mba’épaite añetehápe umi mba’e ojehechakuaa hag̃ua umi Miller ojuhu hague “pe ára ha ára” ohechauka hag̃ua paganismo, ha’e hína moõpa ojuhu upe añetegua. Ojuhu upéva apóstol Pablo jehaípe pe pasáhepe, upépe Pablo ndaha’éi añónte omyesakãva “pe ára ha ára” ha’eha paganismo, síno ha’e avei pe pasáhe ojekuaaukahápe umi ndaojapóivape pe añetegua mborayhu oñeme’ẽha ñembotavy mbarete. Pe ojeguerovia “pe ára ha ára” Cristo rembiapo pe santuariope hag̃ua símbolo, pe definición ouva’ekue anhelkuéragui oñemosẽva’ekue yvágagui, ha’e pe símbolo umi Adventismo ryepýpe oĩvape g̃uarã ndorekóiva pe tekojoja tekotevẽva oñemboja hag̃ua hekopete pe añetegua ñe’ẽ rehe, ha upévare ojejapóma voi hese kuéra oñeme’ẽtaha chupekuéra ñembotavy mbarete.
Ndacheipotái ambogue che rape pe punto jahupytýsévape. Upe punto ha’e pe “siete tiempo” ojekuaaukáva upe visión-pe oĩháme avei “pe ára ha ára”, oñemokañy hague yvypóra po rupive, jepe opyta hesakã porãva renondépe. Kóva ha’e kuri peteĩ techapyrã ndahasýiva mba’éichapa peteĩ jejavy ñembohasa rehegua ojejapóva yvypórape heta siglo ymaite guive, upéi oñemboguata yvypóra akãme umi ánhel ojeityva’ekue yvágagui rupive, ojepuru ko árape ko ára ijetu’uetereívape, pe apañuãi paha mboyve ko mundo paha gotyo, omboypá hag̃ua akãnguéra añeteguágui, añetehápe oĩramo jepe hesakã porãva renondépe.
Ára 1910-pe, pe rebelión “pe ára ha ára” rehegua oñepyrũmbaitéma ramo, W. W. Prescott ha A. G. Daniells oisãmbyhy hína kuri pe tembiapo satánico omboykévo pe entendimiento fundacional “pe ára ha ára” rehegua. Pe artíkulo oúva upe rire ha’e peteĩ kuatiañe’ẽ upe tiempoite guive, upépe Hermana White oñe’ẽ pe punto de vista satánico rehe, he’íva “pe ára ha ára” Daniel kuatiañe’ẽme ohechaukaha Cristo rembiapo pe santuariope. Upe jave umi mokõi kuimba’e omotenondéva pe idea oike hag̃ua umi aranduka yma guare umi pionero-kuéra rehegua ha omoambue hag̃ua pe entendimiento pionero-kuéra rehegua hekópe pe definición pyahu satánica orekóva. Che jerovia ha’e ñande ikatu hag̃uáicha ñamboaje añetegua ñande rekopete jaleevo pe artíkulo.
“Ko etapa-pe ñande jeikove rehegua ndovaléi ñande apytuʼũ oñemomombyry pe tesape ijojahaʼỹva ñandéve oñemeʼẽ vaʼekue [ñandéve] ñahesaʼỹijo hag̃ua pe aty guasu iñimportánteva ñane konferénsia-pe. Ha upépe oĩkuri pe Hermano Daniells, pe ijupegua apytuʼũ rehe enemigo ombaʼapo hague; ha nde apytuʼũ ha Elder Prescott apytuʼũ rehe avei ombaʼapo hína kuri umi ánhel ojeity vaʼekue yvágagui. Satanás rembiapo ningo vaʼekue pembojere hag̃ua pene apytuʼũ ikatu hag̃uáicha oñemoinge umi mbaʼe michĩvaite, “jots and tittles”, pe Señor ndopenái vaʼekue pemeʼẽ hag̃ua. Umíva ndahaʼéi vaʼekue tekotevẽva. Péro kóva heʼise heta mbaʼe pe añetegua rembiaporã rehehápe. Ha pene apytuʼũ remimoʼãnguéra, pejehupi vaʼerãramo umi mbaʼe michĩvaite térã “jots or tittles” rehe, upéva hína peteĩ tembiapo Satanás ojapopyréva. Pemohenda porã hag̃ua umi mbaʼe michĩva umi aranduka ojehaívape, peimoʼã ikatu hag̃uáicha pejapo peteĩ tembiapo tuicha. Péro che ajerurepyre, Kyhyje hag̃ua: Kirirĩ hína ñeʼẽporã.”
“Che aime vaʼerã, Pehejái pejeporeka hag̃ua jejavyre. Ko propósito añágui ikatúramo añoite oñemboguata, upéicharõ peẽme ojehecha pende rembiapo ojeguereko hag̃uáicha mbaʼe porãitereíva, iñakãrapuʼã porãitéva. Haʼe vaʼekue pe enemigo rembiaporã ogueru hag̃ua opa umi mbaʼe ojeʼe hag̃uáicha ndojeguerohoryporãiha, umi opaichagua apytuʼũ ndoguerojokupytýi haguépe peteĩ ñeʼẽme.”
“¿Mba’éiko upéi? Pe tembiapoite ombovy’áva Aña-pe oikóta. Oñeme’ẽta peteĩ ta’anga umi okapegua-pe, ndaha’éi ñande jerovia rehegua pe añetehápe, síno pe oĩporãtava chupekuéra; upéva omongakuaáta teko reko ypykuéra omoheñóitava tuicha sarambi ha omyenyhẽta umi aravo óro, umi va’erã ojeporu kyre’ỹme ogueru hag̃ua pe marandu guasu tavayguakuéra renondépe. Umi ñemombe’u oimeraẽ mba’e rehegua, ñande ñamba’apómava hese, ndaikatumo’ãi maymáva ojoaju hag̃ua peteĩcha; ha pe resultado ha’éta omboapañuãi hag̃ua umi ojeroviáva ha umi ndogueroviáiva akãme. Kóva hína pe mba’eete Satanás ojapo hag̃ua ombosako’íva kuri—oimeraẽ mba’e ikatúva oñembotuichave oñehechauka hag̃uáicha peteĩ joavyramo.”
“Elee Ezequiel, capítulo 28. Ko’ág̃a, ko’ápe oĩ peteĩ tembiapo tuicha, upépe ikatu hag̃ua umi espíritu extraño ojechauka. Péro Ñandejára oguereko peteĩ tembiapo ojejapóva hag̃ua osalva hag̃ua umi ánga okañývape; ha umi tenda Satanás, oñemomorãvo ambue ramo, ikatúva omyenyhẽ, oguerúvo ñembyasy ñane aty apytépe, upéva ha’e ojapóta porãite, ha opa umi michĩva joavykuéra oñembotuicháta, ojehechakuaavéta hag̃ua.”
“Ha cheve ahechauka kuri Yvypóra Ñandejára nome’ẽi hague ni Karai Daniells ni Prescott-pe ko tembiapo pohýi. ¿Satanás ñemohenda vai oike va’erã piko, ko “Daily” ha’e hag̃uáicha peteĩ mba’e tuichaitereíva oñemoingéva hag̃ua omyakãtĩ hag̃ua umi apytu’ũ ha ojoko hag̃ua tembiapo ñemotenonde ko aravo iñimportánteva jave? Ndovaléi oiko upéicha, taha’e ha’éva. Ko mba’e noñemoingéi va’erã, pórke pe espíritu oñemoingéta va’ekue ojokóva ha Lucasifér ojesarekopaite opa ñemongu’ére. Umi rembiapokue satániko oñepyrũta hembiapo ha oñemoingéta ñemondýi ñane atykuérape. Nde ndereguerekói ñehenói reikunde hag̃ua umi joavy opiñõ rehegua ndaha’éiva peteĩ porandu ojehechaukáva hag̃ua; ha nde kirirĩ hína ñe’ẽ porã. Che areko ko mba’e tuichakuehápe che renondépe. Pe aña ikatúrõ ombojejaho’i peteĩva jepe ñane retãyguakuérava ko’ã mba’ére, ha’e oikuaaukaháicha ojaposeha, Satanás rembiapo osẽ porãta. Ko’ág̃a tembiapo, pya’e’ỹre, oñepyrũ va’erã ha ani oñemyasãi peteĩ [joavy] opiñõ rehegua.”
“Satana omokyre'ỹta umi kuimba'e osẽ va'ekuépe ñande apytégui oñemoirũ hag̃ua umi ánhel aña ndive ha ombotapykuévo ñane rembiapo porandu mba'e'ỹre rehe, ha mba'eichaitépa oĩta vy'a enemigo táva ryepýpe. Peñembyaty, peñembyaty. Toñotỹ opaichagua joavy. Ko'ág̃a ñane rembiapo hína ñame'ẽmbaite opa ñane mbarete tetépeguáva ha apytu'ũ ha nervio mbarete hag̃ua ikatu hag̃uáicha ñamoĩ umi joavy tape ykére, ha maymáva tojoaju peteĩ ñe'ẽme. Satanáspe, iñarandu tuicha ha noñemomarangatúiva rupive, oñeme'ẽrire pe michĩvéva jepe ojoko hag̃ua, [ovy'aitereíta].”
“Koʼág̃a, ahecha ramo mbaʼéichapa rembaʼapo kuri, che akã oikuaa porã pe situación kompletoite ha umi resultado oikótava remoĩ hag̃ua tenonderã ha reheja ramo umi tapicha oreheja vaʼekuépe michĩvéva jepe oportunidad ogueru hag̃ua ñembotavy ñande atykuérape. Nde aranduʼỹ haʼéta voi pe Satanás oipotaháicha. Ne marandu hatãva ndahaʼéi kuri Espíritu Santo inspiración guýpe. Che amongeta hag̃ua ndéve añeʼẽ hag̃uáicha, nde rejeporeka hag̃ua jejavy umi kuatiajehaipyre kuimbaʼe kuéra rehe, umi Tupã oguerovaʼekue, ndahaʼéi Tupã inspiración rehegua. Ha ko arandu ramo Elder Daniells omeʼẽtava tavayguápe, anieteite peẽme pejapo chupe peteĩ tembiapo tee rehegua, ndikatúi rupi ombojoaju causa ha efecto. Nde kirirĩ ko mbaʼe rehegua haʼe nde arandu. Koʼág̃a, opa mbaʼe oimeháicha jejavy jehekápe umi kuatiañemoherakuãme kuimbaʼe kuéra rehegua, oikovévaʼỹma, ndahaʼéi pe tembiapo Tupã omeʼẽva avavéve pende apytégui pejapo hag̃ua. Pórke koʼã kuimbaʼe—Elders Daniells ha Prescott—osegírire kuri umi dirección omeʼẽvaʼekue táva kuéra rembiapo rehe, heta, hetaiterei, oñekonvense vaʼerãmoʼã pe añetegua rehe ha oñekonverti vaʼerãmoʼã, kuimbaʼe katupyryva, umi [koʼág̃a] oĩva tenda kuérape arakaʼeve noñeguahẽmoʼãi hag̃ua chupekuéra.
“Opaite yvy ape ári ojehechava’erã peteĩ familia guasuicha. Ha peẽ peguerekóramo péicha peẽme’ẽ hag̃ua peikuaa hag̃ua, mba’ére piko peheja ko yvy arigua oñehundi heta áño aja umi testimonio ñande Ruvicha Jesucristo ome’ẽva reheve? Pe religión añetegua ñanembo’e ñama’ẽ hag̃ua opa kuimba’e ha kuña rehe tapicha ramo ikatúvare jajapo iporã hag̃ua.”
“Kóva oĩma kuatiare heta áño aja: ‘Peteĩ Akã Oñembojereporãva’, peteĩ testimonio karai Andrews-pe g̃uarã. Akã ikatu oñembokatupyry hag̃ua oiko hag̃ua pu’aka oikuaa hag̃ua araka’épa oñeñe’ẽ vaerã ha mba’e pohýi-pa ojagarra vaerã ha ogueropu’aka vaerã, Cristo niko nde Mbo’ehára. Ha che akyhyjeiterei nderehe [ahechávo nde] remomba’eguasu nde arandu ha rehekárõ peteĩ tape ogueru hag̃uáicha iñemoavy umi ñe’ẽme’ẽme. Ñandejára ohenói kuimba’e arandúvape ikatúva oguereko hag̃ua kirirĩ, upéva arandu ramo chupekuéra ojapo hag̃ua upéicha. Reikose ramo peteĩ kuimba’e kompleto, reikotevẽ ñemomarangatu Jesucristo rupive. Ko’ág̃a oñepyrũma peteĩ tembiapo, ha tahechakuaa arandu opa ministro-pe, opa presidente conferencia-pegua-pe. Péro kóva ningo peteĩ tembiapo ndéve g̃uarã rejagarra vaerã kuri heta áño haguéma, upe nde reikotevẽhague rehupi hag̃ua nde ñe’ẽ ko tembiapoitépe g̃uarã. Cristo ome’ẽ va’ekue opa Itavayguápe mbo’e porãite mba’épa ojapo vaerã hikuái ha mba’e mba’épa ndajajapói vaerã. Ha sa’i tiempo oĩ gueteri ñandéve ñamba’apo hag̃ua ñamoheñói hag̃ua Ñandejára rekojoja. Nde ikatu reikuaa Ñandejára rape. Ahecha nde rembipota regueraha hag̃ua opa mba’e nde reipotaháicha, rire reñemoĩ rire presidente ramo. Nde repensa va’ekue rejapotaha mba’e hechapyrãva, ha umíva ha’éta peteĩ tembiapo Tupã ndoikomo’ãi va’ekue nde pópe rejapo hag̃ua. Ko’ág̃a nde rembiapo ndaha’éi rejopy hag̃ua, síno remosãso hag̃ua opa tekotevẽ ikatúva, Ñandejára ndepyhupyty ramo rejerure hag̃ua. Péro pya’eterei reme’ẽma techaukaha arandu ha juicio oñemomarangatúva nderehe ndojehechaukái hague. Nde remyasãi kuri umi asunto ndaikatumo’ãiva oñemoneĩ, ndaha’éiramo Ñandejára ome’ẽ tesape.”
“Añe’ẽme’ẽmby chéve ndovaléi hague ojejapo umívaicha pya’e eterei, ha’éva nde reiporavo hag̃ua conferencia mburuvicháramo peteĩ aryve jepe. Ha Tupã Ñandejára ndohejamo’ãvéima ojejapo ko’ãichagua tembiapo pya’e pe mba’e ndojeguerúi mboyve Ñandejárape ñembo’épe; ha nde, reguerekóma rupi ne rendápe upe marandu he’íva Ñandejára rembiapo oĩva conferencia mburuvicha ári ha’eha peteĩ tembiapoite solemnísimo ha pohýi, ndereguerekói kuri derecho moral rehendy hag̃ua nde pochyháicha pe tema “Daily” rehe ha reimo’ã hag̃ua ne influencia ombohováitaha pe porandu. Oĩ kuri anciano Haskell, ogueraháva’ekue umi tembiapoite pohýi, ha oĩ anciano Irwin ha heta kuimba’e ambue ikatúva amombe’u, oguerekóva umi tembiapoite pohýi.”
“Moõpa piko peẽ pehechauka va’ekue pe pende jerovia ha ñemomba’e umi kuimba’e itujavéva rehe? Mba’e autorida piko ikatúva peẽ peiporu, ndapehenóivo opa umi kuimba’e responsablevévape ojehecha hag̃ua ko mba’e? Péro ko’ág̃a tañamyesakã porã ko asunto. Ko’ág̃a tekotevẽ ñahesa’ỹijo jey taha’epa kóva Ñandejára juicio, pe tembiapo oñemboyke va’ekue renondépe, pehechauka hag̃uáicha pende kyre’ỹ pemoguata hag̃ua pe tembiapo peteĩ áño ambuéva jepe. Peẽ peraháramo pe tembiapo peteĩ áño ambue umi pytyvõ oñembojoajútava penendive reheve, tekotevẽ peteĩ ñemoambue oiko pendehe ha anciano Prescott rehe. Ha peñemomirĩ pende py’aite guive Tupã renondépe. Ñandejára ohechava’erã pende pype peteĩ techauka ambuéva experiencia rehegua; pórke araka’eve oĩ va’erãmo’ã kuimba’e oikotevẽva oñekonverti jey ko’áĝagua tiémpope, upéva hína anciano Daniells ha anciano Prescott.”
“Porundy kuimba’e tojeporavo, ha’ekuéra arandu va’erã ha Tupã gracia rembiapo rupive tahechauka peteĩ jeyjey jevy. Oiméramo kuimba’e-kuéra oĩva péicha oñembotavyeterei hag̃uáicha ndaikatúi oimo’ã mba’éichapa peteĩ mba’e ogueru ambue mba’e, ha upévare oheja rei umi kuimba’e oguerova’ekue tembiapo rembikotevẽ ha umi aty guasu moakãhára, [ha] umi kuimba’e ogueraháva ko tembiapo mokõi ary ári hag̃ua oñemboyke, ha upéi oiko peteĩ jejapo pya’eterei ha arandurã’ỹva, ha kuimba’e-kuéra oheja reínte pe tembiapo oñemoĩva’ekue henondépekuéra heta ary pukukue—pe tembiapo táva guasúpe—ha ndohupytýi térã sa’ieterei oñeme’ẽ atención umi tuja-kuérape consejo rehehápe, ha upéi omoherakuã umi mba’e ha’ekuéra voi oiporavóva ome’ẽ hag̃ua tavayguakuérape, upéva voi ogueraha imba’etéva testimonio ohechaukáva ndaiporãiha umi kuimba’e oñemoĩ hag̃ua ijesarekópe peteĩ tembiapo tuicha ha hechapyrãva péicha.”
“Cristo ndomanói. Araka’eve ndojehejáimo’ãi hembiapo ojegueroguata ko tape extraño rupi. Peheja umi kuatiañe’ẽ oĩ hag̃uáicha. Oiméramo tekotevẽ peteĩ ñemoambue, Tupã oguerekóta pe joaju porã upe ñemoambuépe ojoajúva hag̃ua, ha katu peteĩ marandu oñeme’ẽ jave kuimba’épekuéra umi tembiaporã guasu oguerekóva reheve, [Tupã] ojerure jerovia hag̃ua oikótava mborayhú rupive ha omopotĩta pe ánga. Mbo’ehára guasu Daniells ha Prescott mokõivéva oikotevẽ ojevyjey hag̃ua. Oike peteĩ tembiapo extraño, ha ndaha’éi peteĩ mba’e ojoajúva tembiapo Cristo ou va’ekue ko ñande yvy ape ári ojapo hag̃ua ndive; ha opa umi añetehápe oñekonvertívava ojapóta Cristo rembiapo.”
“Oñondivepa jajapo hag̃ua pe tembiapo ombotuicháva Túvape. Jahupytyma pe ára apytépegua—ñañemoĩ hag̃uáicha Jesucristo rekópe ko ára ñembosako’ípe térã ani hag̃ua ñañeha’ã upévare. Karai Daniells, ndereñeñanduiva’erã reime hag̃ua nde sãso hag̃uáicha rehenduuka hag̃ua nde ñe’ẽ yvatehápe, rejapohaguéicha ambue jey umi mba’e ojueheguápe. Ha peikuaa hag̃ua, peteĩ conferencia mburuvicha ndaha’éi peteĩ oisãmbyhýva. Omba’apo va’erã umi kuimba’e arandu ndive oĩva pe tenda mburuvichakuéra ramo, umi Ñandejára omoneĩva. Ndaikatúi oike hag̃ua ojopói umi jehaipyre oĩva arandukápe, umi kuatia osẽva umi plúma Ñandejára omoneĩvagui. Ndaikatúi véima oguereko pu’aka hag̃ua hikuái, ndajahechaukaramo michĩve pe pu’aka oisãmbyhy ha oporojopy rehegua. Pe apañuãi guasu og̃uahẽma, Ñandejára niko oñemomirĩta hag̃ua.”
“Mba’éicha pe Señor oma’ẽ umi táva ndojepurúi vaʼekuére? Cristo oĩ yvágape. Koʼág̃a ikuaa hag̃ua vaʼerã péicha: ‘Ndaipóri mburuvicha guasu rembiapo poguýpe guáicha. Ha koʼág̃a hína ko yvy arigua ára ijetuʼuvéva. Koʼág̃a che hína pe Pokatu osalva térã ohundi hag̃ua. Koʼág̃a hína pe ára opa mbaʼe rapykue oĩha Che pópe. Ameʼẽ Che rekove asálva hag̃ua ko yvy. Ha “Che, cheñemopuʼãramo yvate,” pe grásia salvadora ameʼẽtava ohechaukáta opa umi ojejapótavape Tupã joguaha rupive ha oikótava peteĩnte Chendive ombaʼapotaha Che ambaʼapoháicha Che pokatu grásia porã opororredimíva reheve.’ Oimeraẽ oipotáva, tojapyhy [tañondive] ijoykeʼykuérandi ojapo hag̃ua pe tembiapo oñemeʼẽ vaʼekue chupekuéra ojapo hag̃ua, umi tenda ijapytépe orekóva responsabilidad guýpe, pe consejo Señor omeʼẽva rupive, ha toheka kyreʼỹme ombaʼapo hag̃ua peteĩchaite pe Hendive pe ohayhu etereíva ko yvy ha omeʼẽva hekove sakrifísio completo ramo ko yvy ñesalvarã. Añeʼẽ ñande ministrokuérape, ikatu hag̃uáicha oike jave hikuái pe tembiapópe ñane távakuérape, toĩ peteĩ pyʼaguapy marangatu oirũva Ñeʼẽ rembiapo. Ndikatúi jajapo pe impresión hendápeguáicha tavayguakuéra akãme ñande... [Ko kuatia rogue mbohapyha guýpe ojeheja nandi.]
“Akopia che Diario-gui. Pe añetegua oĩháicha Jesúspe—eñe'ẽ hese, eñembo'e hese, erovia opa ñe'ẽ ikatupyrýpe. Mba'épa reganátamo jejavykuéra oñemoĩva kuimba'e kuéra renondépe, umi ojeipe'ávaekue jeroviágui ha ojapysakáva espíritu mbotavývape, kuimba'e kuéra ndahi'aréi guive oĩvaekue ñanendive pe jeroviápe? ¿Nde piko reñemoĩta Aña ykére? Emoĩ pene atención umi kokue ne'ĩra oñemba'apóiva rehe. Peteĩ tembiapo ko yvy pukukue rehegua oĩ ñane renondépe. Che ame'ẽvaekue chéve ta'ãngamýi John Kellogg rehegua.
“Peteĩ tapicha iporãitereíva ohechauka umi idea oĩva umi argumento oguerohory hag̃uáicha ha ojavykuaáva reheve oikuaveʼẽva, ha umi temimoĩmby iñambuéva añetegua Ñandejára Ñeʼẽtegui. Ha umi oĩva ñembyahýi ha yʼuhéipe peteĩ mbaʼe pyahúre oñemotenonde hag̃ua umi idea [ojavykuaáva upéichaite] ha upévare Elder Prescott oĩkuri tuichaiterei peligro-pe. Elder Daniells avei oĩkuri tuichaiterei peligro-pe [oñemoinge hag̃ua] peteĩ jejavykue-pe, koʼã temimoĩmby ikatúramo oñeñeʼẽ opárupi, upéva haʼetéta ku peteĩ mundo pyahu.”
“Heẽ, péicha vaʼerãkuri; ha iñakãme ojejokopaitémava’ekue upéicha aja, cheve ojehechauka vaʼekue Hermano Daniells ha Hermano Prescott omoingejaha hague ipy’aguapýpe ha hekoikovépe temimoĩmby ojehechaukáva espiritual[ista]-icha, ha ogueraha hague ñande tavayguápe ñeʼẽporã porãitekuéra gotyo, ikatúrõ, ombotavy hag̃uáicha jepe umi poravopyreite. Aikotevẽ ambojehai che rembiapópe [ko añetegua] koʼã ermáno ohechataha mbaʼe vai umi hekoapañuãime ombotavývape, upéva omoĩ hag̃uáicha pe añeteguápe peteĩ ndojekuaaporãivape; ha [upéicharamo jepe] haʼekuéra opuʼãta [ku] orekóva guaʼuicha tuicha discernimiento espiritual. Koʼág̃a aime hag̃ua amombeʼu chupekuéra [kóva] aikuaaukárõ guare chéve ko asunto, Elder Daniells omopuʼã jave iñeʼẽ turuichaicha oñemoirũ hag̃ua umi hemiandu pe “Daily” rehegua, umi mbaʼe oikótava upe rire cheve ojehechauka vaʼekue. Ñande tavaygua oñepyrũ kuri ojavyvy. Che ahecha pe ipahague, ha upéi oñemeʼẽ chéve ñeñangareko hag̃ua koʼáicha: Elder Daniells ndojapóiramo mbaʼeve pe osẽtavare rehe, ha oheja hag̃ua oñemoakãrapuʼã chupe upéicha ha oguerovia hag̃ua oĩha Tupã inspiración guýpe, pyʼaro’y ha mokõi pyʼa oñeñotỹta ñande atykuérape opa rupi, ha jahupytýta pe tenda Satanás oguerahahápe imarandu. Mbojerovia’ỹ hatã ha mokõi pyʼa oñeñotỹta yvypóra akãme, ha temity ivaíva ijojaha’ỹva oĩta pe añetegua rendaguépe.—Ms 67, 1910, 1–8. Manuscript Release, volume 20, 17–22.”
Umi osapukái vaʼekue pe ára huísio rehegua oñemeʼẽ chupekuéra pe entendimiento añeteguáva “pe ára ha ára” rehegua Daniel arandukápe. Umi po yvypóra rupive oñembohasa vaʼekue Daniel aranduka, ha upéi umi yvypóra oisãmbyhýva ángel kuéra oñemosẽ vaʼekue yvágagui rupive, pe entendimiento añeteguáva “pe ára ha ára” rehegua oñemokañyma, jepe oĩ hesakã hag̃uáicha ojehecha hag̃uáicha. Daniel-pe, pe ñeʼẽ oñembohasáva “pe ára ha ára” ramo osẽ jave, ndahaʼéi oñemoĩ hag̃ua hendive pe ñeʼẽ yvypóra omoĩva “sacrificio.” Daniel 8:13-pe jajuhu peteĩ umi po vése apytégui kóva oikoha Daniel arandukápe. Upe jeýte pe versíkulope avei ojekuaa hag̃ua “umi siete tiempos” Levítico 26-peguáva, ha pe manipulación humanística peteĩchagua rupive oñemokañy avei oĩramo jepe hesakã hag̃uáicha.
Rohesaʼỹijóta ko mbaʼe ojehúva pe artíkulo oúvape.