Ñamyesakã hína pe período profético oñemombeʼúva pe mokõiha aty ñembyaty ramo, ha upéi oñemohenda hag̃ua pe proféta Isaías rupive, ha upéi avei Hermana White rupive.
Ha upe árape oĩta peteĩ yvyrapo Jesse rehegua, opuʼã hag̃uáicha peteĩ poyvi ramo umi tetãnguéra renondépe; chupe umi tetã ambuegua ohekáta: ha ipytuʼu hag̃ua rendáta mimbipa. Ha upe árape oikóta, Ñandejára omoĩta ipo jey mokõiha hag̃ua oguerujey hag̃ua umi hembýva itavayguakuéragui, umi opytavaʼekue, Asiriágui, Egíptogui, Patrosgui, Cusgui, Elamgui, Sinar gui, Hamatgui ha umi ypaʼũnguéra guive yguasupegua. Ha haʼe omopuʼãta peteĩ poyvi umi tetãnguéra rehe, ha ombyatýta Israel oñemosẽvaʼekuépe, ha oñondive ombyatýta Judá isarambíva yvy apýra irundy guive. Efraín akãhatã avei opata, ha Judá rehe oñemoĩva oñehundíta: Efraín ndojehayhumoʼãi Judá rehe, ha Judá ndojopymoʼãi Efraínpe. Isaías 11:10–13.
Tupã rembyre ára pahápe guare oñembyaty jeývo mokõiha jey, oĩ peteĩ joaju umi temimbo’e apytépe, upéva ojehechauka va’ekue umi pa ary reheve ohasava’ekue Pentecostés mboyve, ha Isaías oñe’ẽ hese peteĩ ára ramo, he’ívo: “Efraín akãrasy ave ojeipe’áta, ha Judá rovái ñorairõhára ojeitypáta: Efraín ndopy’arahamo’ãvéi Judáre, ha Judá ndomoingevéimo’ã Efraínpe.”
“Jehovára tavayguakuéra ári oúta jehasa’asy, ha umi ñana vai ojeipe’áta trígo-gui. Péro ani véima Efraín iñembyasy Judá rehe, ha Judá ndopy’aromo’ãvéi Efraínpe. Ñe’ẽ porã, py’a rory ha poriahuverekópe henyhẽva osyryta korasõ ha tembe oñembosanto vaʼekuégui. Tekotevẽiterei ñañemoĩ hag̃ua peteĩ ñeʼẽme; ha ñande maymáva jajekáta ramo Cristo pyʼaguapy ha iñemomirĩ, jaguerekóta Cristo apytuʼũ, ha oĩta peteĩ ñeʼẽme ñane espíritu.” Review and Herald, 19 de marzo de 1895.
Joaju hína peteĩ mba’e Cristo rembiapópe ojapóva ombyaty jey jave mokõiha jeýpe umi cien cuarenta y cuatro mil-pe. Pe joaju ojehechauka vaʼekue umi diez ára Pentekostés mboyveguápe, ha umi seis ára Exeter pegua aty kampáñape, ha ikatu vaʼekue oñemoañete 1856 guive 1863 peve, umi ohasa vaʼekue pe tuicha ñembyasy 22 de octubre de 1844-pe ndaiperderire hikuái hape.
“Ha pe py’aro ha ndaikuaaporãvéi guive oñepyrũ va’ekuépe pe ñembotavy rire, heta umi ogueroviáva pe advento rehegua oheja ijerovia. Oñepyrũ joavy ha ñemboja’o.... Péicha pe tembiapo ojejoko, ha pe mundo opyta pytũmbýpe. Opaite pe aty adventista oñemoĩ peteĩ hag̃uáicha Tupã mandamiéntore ha Jesús jerovia rehe, mba’éichaitépa iñambuéne va’erãmo’ã ñande rembiasakue!”
“Ndaha’éi Tupã rembipota Cristo ou hag̃ua upéicha oñembotapykue. Tupã ndoipotáikuri Itavaygua, Israel, oguata hag̃ua cuarenta áño desiértope. Ha’e oprometéva’ekue ogueraha hag̃ua chupekuéra pya’e yvy Canaán-pe, ha omoĩ hag̃ua chupekuéra upépe peteĩ tavaygua marangatu, hesãi ha vy’áva ramo. Péro umi oñemombe’úva’ekue raẽme marandu porã ndikehéi ‘jerovia’ỹ rupi’ (Hebreos 3:19). Ipy’akuéra henyhẽ va’ekue ñe’ẽngue, pu’aka’ẽ ha ñemborayhu’ỹgui, ha Ha’e ndaikatúi okumpli ikontráto hendivekuéra.”
“Oñehenói cuarenta ary pukukue-pe jerovia’ỹ, ñe’ẽngue’ẽ ha ñemopu’ã oheja’ỹ hag̃ua Israel yma guarépe oike hag̃ua Canaán yvýpe. Umi angaipa peteĩchagua ombohasave Israel ko’ág̃aguápe oike hag̃ua Canaán yvagaguápe. Mokõivéva kásope Tupã ñepromésa ndoikói vai va’ekue. Ha’e ñande jerovia’ỹ, ñande reko yvyrigua, ñande ñemomarangatu’ỹ, ha joavy Ñandejára rembigua he’íva ha’eha ijyvýpe ojejapo hag̃ua, umi mba’e niko ñanderejopy va’ekue jaiko hag̃ua ko angaipa ha ñembyasy rembiasakue arýma.” Selected Messages, libro 1, 68, 69.
Mokõiha ánhel oguejy ohechauka peteĩ ñemosarambi pe peteĩha ñembotavýpe, omoñepyrũva pe ára oñeha’arõha; ha upéi ogueraha peteĩ ára poteĩrõ jave Exeter táva aty guasúpe, upépe ojehupyty hag̃ua joaju pe marandu rehe, tenonderãite pe Espíritu Santo oñehẽ mboyve pe Pyharepytévo Sapukái marandúpe pe aty pahápe.
Pe ángel mbohapyha oguejy ramo 22 jasypa 1844-pe, ohechauka peteĩ ñemosarambi pe tuicha ñembotavy guasúpe, ha omoñepyrũ peteĩ ára ñembo’e ha ñemoarandu rehegua, umi añetegua pe Tenda Marangatuvéva rehegua ojepe’a jave Tupã tavayguakuérape. Oguahẽvo 1849-pe, Ñandejára omyasãi hína Ipo ombyaty hag̃ua Itavayguakuérape mokõiha jey, ha 1851-pe, pe ta’anga 1850-gua oñepresenta hína kuri. Upe ta’anga ohechauka pe marandu pyendaguasu, ha upe maranduete voi va’erãva oñemopu’ã hag̃ua yvy tuichakue renondépe peteĩ poyvi ramo.
Pe disípulo-kuéra ñembyaty jey mokõiha Cristo rupive oñepyrũ pya’eite iñeguahẽ guýpe, ha umi Exeter-pe oĩva ñembyaty oñepyrũ pe are oha’arõha ára jave. Ñembyasýpe pe apu’a 1863-pe guare, pe ñembyaty jey mokõiha oñepyrũ vaʼekue, saʼiveʼỹrõ, po ary rire pe temimboʼe rape oñepyrũ vaʼekue pe santuario resape oñembyesakávo 1844-pe. Ary 1848-pe, Islam upérõ ombopochyvaʼekue umi tetãnguéra. Pe ñembyaty mokõiha oñehechauka peteĩ tembiapo mbeguekatúpe oho hag̃ua tenonde gotyo ramo, oñemoĩva oñehupyty hag̃ua umi pa ary ára oguahẽvo, umi Pentecostés mboyveguápe, ha avei umi Exeter camp meeting seis ára rupive, ha vaʼerãkuri oñemohuʼã 1856 peve.
Pe mba’eapo oñembyatývo Ipuévlo peteĩ jey mokõiha hína pe tembiapo paha pe ánhel mbohapyháva rehegua, ha ojejapo Cristo po rupive.
Ha oĝuahẽvo pe ára pytuʼu, haʼe oñepyrũ omboʼe hag̃ua pe sinagógape; ha heta ohendúva chupe ohecharamoiterei, heʼívo: Mamo guive piko ko kuimbaʼe oguereko koʼã mbaʼe? ha mbaʼe arandúpa kóva oñemeʼẽva chupe, ikatu hag̃uáicha jepe umi tembiapo pokatu guasu ojejapo ipo rupive? Marcos 6:2.
Pe ñemosarambi oikóva pe símbolo divino oguejy vove omoñepyrũ peteĩ proceso de prueba ipahápe ohechaukáva mokõi clase oporombotuicháva, ha péicha rupi omopotĩ pe templo.
Pe Ivaĩ oĩ ipópe, ha omopotĩmbaitéta pe ijykueha, ha ombyatyta itrígo pe ñongatuhápe; pe tatakua katu ohapýta tata ndaikatúivape oñembogue hag̃ua. Mateo 3:12.
Upéva pe períodope Tupã tavayguakuéra oipeʼavaʼerã pe marandu ánhel po guive ha hoʼu hag̃ua.
Ha ahecha ambue peteĩ ánhel mbarete oguejy yvágagui, oñemonde hag̃ua peteĩ arai reheve; ha peteĩ yvytu renda oĩ iñakã ári, ha hova ku kuarahyicha, ha ipy tatáicha yta guasu ryruicha: Ha ipópe oguereko peteĩ aranduka michĩ ojepe'áva; ha omoĩ ipy akatúa pe para ári, ha ipy asu yvýpe. Apocalipsis 10:1, 2.
Mokõiha ángel og̃uahẽrõ guare 19 jasyrundy ary 1844-pe, Tupã tavayguakuéra oĩ vaʼekue isarambi. Ñepyrũrã oñembyaty vaʼekue hikuái Apocalipsis capítulo 9, versículo 15-profesía oñekumpli rupi 11 jasypoapy ary 1840-pe, ha Ñandejára katu ojoko vaʼekue Ipo umi jejavy oikovaʼekue algunos cifra kuéra ñembopapapýpe pe cuadro ári.
“Ahecha che aikuaa 1843 arýpe ojejapova’ekue kuádro omboguata hague Ñandejára po, ha ndojehejaiva’erãha oñemoambue; umi papapy ha’e hague Ha’e oipota haguéicha; ipógui oĩ hague ári ha omokañy peteĩ jejavy umi papapy apytépe, avave ndaikatúi hag̃ua ohecha upéva, pe ipó ojeipe’a peve.” Early Writings, 74.
Ipo po oipe’a ha’e Samuel Snow-pe oikuaa hag̃ua arange porã pe visión oha’arõva rehegua.
“Umi ijeroviáva ha oñembotavýva, ndoikuaáiva mba’érepa Ijára ndouíri, ndojehejái pytũmbýpe. Jey jeývo oñemboguata chupekuéra iBiblia-kuérape oheka hag̃ua umi ára profétikova. Ñandejára po ojeipe’a umi ta’angágui, ha pe jejavy oñemyesakã. Ha’ekuéra ohechakuaa umi ára profétikova og̃uahẽha 1844 peve, ha pe evidencia peteĩteĩva ha’ekuéra oikuave’ẽva ohechauka hag̃ua umi ára profétikova oñembotýha 1843-pe, upéva voi ohechauka oñemohu’ãtaha 1844-pe.” Early Writings, 237.
Peteĩha ha mokõiha ánhel rembiasakue oguereko peteĩ línea de señales de paso oñembojoajúva Cristo po rehe. Oguejy ramo guare Ágosto 11, 1840 ha Abril 19, 1844-pe, Haʼe oguereko vaʼekue peteĩ marandu Ipope. Haʼe vaʼekue Ipo omotenondéva pe carta 1843-gua jejapo ha ipublikación Mayo 1842-pe. Haʼe vaʼekue Ipo oselláva peteĩ jejavy pe carta papapýpe. Upe peteĩha ñembyasy guasu ñemosarambi rire, Jeremías oguapy hag̃uáicha haʼeño Cristo po káusare. Upéi Haʼe omboguejy Ipo, ha péicha oipeʼa pe sello pe marandu Pyhare Mbyte Sapyʼa guigua. Pe acto ojepyso hag̃ua Ipo ombyaty jey hag̃ua Ipuévlo mokõiháme oiko pe peteĩha ñembyasy guasu guive Exeter camp meeting peve, umi temimboʼekuéra ipahápe oñembyaty haguéicha Jerusalénpe diez ára aja Espíritu Santo oñeñohẽ mboyve. Oguahẽvo mbohapyha ánhel Octubre 22, 1844-pe, Ñandejára ohupi Ipo.
Ha pe ánhel ahecháva guasu ári ha yvy ári, amombeʼu vaekue, omopuʼã ipo yvágape, ha oñeʼẽ ñemoĩmbápe pe oikovéva opa ára g̃uarã rehe, pe omoheñóiva yvága, ha umi mbaʼe ipype oĩva, ha yvy, ha umi mbaʼe ipype oĩva, ha guasu, ha umi mbaʼe ipype oĩva, ndaiporimoʼãveiha ára. Apocalipsis 10:5, 6.
Pe aty guasu peteĩha guive 11 jasypoapy 1840-pe guare, peve 22 jasypa 1844, pe ánga peteĩha ha mokõiha rembiasakue ojehechauka Cristo po rupive. 22 jasypa 1844-pe, pe ánga mbohapyha oguejy ha pe aty michĩva Millerigua oñemosarambi Ñembyasy Guasu rupi. Upe árape Cristo omopuʼã Itakuéra yvágape ha oñeʼẽ hatã arakaʼeve ndahaʼemoʼãiha tiempo.
Mokõiha aty 1844 guive 1863 peve rembiasápe oñepyrũkuri Cristo omopuʼãvo ipo, ha upe jave avei oguerekóvo ipópe peteĩ marandu oñekaru hag̃uáicha. Upéi, ary 1849-pe, haʼe omyasãi ipópe mokõiháicha ombyaty hag̃ua itavaygua isarambipáva. Umi tavaygua oñembyatykuri Pyhare Mbytegua Sapukái marandúpe, ha isarambi jey upe mbaʼe ojeʼevaʼekue ndoikói rirembaʼe. Exeter táva aty guasúpe Cristo ombyatykuri ifóllopa ha omoĩ peteĩ ñeʼẽme pe marandúre, ojapohaguéicha umi pa ary joa ohasavaʼekuépe Pentecostés mboyve. Umi Millerita Filadelfiagua osẽ Exeter táva aty guasúgui ha ombojoapy jey Pentecostés. Ary 1856-pe, Cristo oĩkuri pe movimiento okambiahague Laodicea-pe okápe; Cristo niko oĩ peteĩ Laodiceagua korasõ rokẽ okápe ha ombota, ohekávo oike hag̃uáicha.
Péina áime pe okẽme, ha ambota: oĩramo peteĩ ohendúva che ñeʼẽ ha oipeʼáva okẽ, aikéta hendápe, ha karúta hendive, ha haʼe che ndive. Apocalipsis 3:20.
1856-pe, Cristo po oporomboína kuri pe movimiento Millerita Laodicense rokẽre, ha katu ndoi valéi. 1849-pe, siete ary mboyve, Ha’e oñepyrũ va’ekue ombyaty jey hag̃ua Itavayguakuérape mokõiha jey, ha katu py’a mokõi ha ndaikatúi hag̃uáicha jerovia ojoko pe movimiento Filadelfiano.
“Oiméramo umi Adventísta, pe tuicha ñeñembotavy rire ary 1844-pe, ojoko mbaretépe hikuái ijerovia ha oseguívo joajúpe Tupã providénsia ojehechaukávape, ohupytyvo mbohapyha ánhel marandu ha Espíritu Santo pu’akapýpe omoherakuãvo upéva ko yvy ape ári, ohecháva’erãmo’ã hikuái Tupã salvasiõ, Ñandejára omba’apóva’erãmo’ã tuichaiterei hendivekuéra iñeha’ãme, tembiapo oñemohu’ãva’erãmo’ã, ha Cristo oumava’erãmo’ã ko’ág̃a peve ogueraha hag̃ua Itavayguakuérape hepyme’ẽrãme. Ha pe aravo py’a mokõihápe ha ndaikatúi hag̃uáicha ojeikuaa porãva, upe ñeñembotavy rire, heta umi ogueroviáva’ekue pe advento rehe opoi ijeroviágui.... Péicha pe tembiapo ojokopyre, ha ko yvy ojehejapy pytũmbýpe. Opaite Adventísta aty ojoajúramo va’ekue Tupã mandamientokuéra ha Jesús jerovia rehe, mba’éichapa iñambuepaitéta va’ekue ñane rembiasakue!” Evangelism, 695.
11 jasypakõi ary 2001-pe Cristo ombyaty Hembyaty ára paha-pegua tavayguakuérape, ha upéi oñemosarambi 18 jasypokõi ary 2020-pe. 11 jasypakõi ary 2001-pe umi oñembyaty vaʼekue ojagarra pe kuatiañeʼẽ kañymby Christo póguio ha hoʼu. 18 jasypokõi ary 2020-pe haʼekuéra ombotove pe tembiapoukapy ojehechaukáva Ipó yvate hag̃ua rupive, omoañetéva “ára ndahaʼemoʼãvéimaha hag̃ua”.
Umi mbytépe pegua Filadelfiaygua ndoromoheñóiri vaʼekue mbaʼeveichagua opuʼã ñeprediksi japu rehegua 1843-pe, pórke ojapo hikuái opa mbaʼe Tupã Ñandejára ohechauka vaʼekue chupekuéra; ha katu ára 18 jasypokõi 2020-pe, umi Laodiceaguáva pe ángel mbohapyha remiandu ryepýpe opuʼã pe tesakã rehe oñembojoajúva Ipo ndive. 1844 rire, pe movimiento Filadelfiaygua pe ángel peteĩhaguápe, “pe pyʼa mokõime ha ndaipóri hag̃ua katuete hag̃uápe,” “omoĩ yvýre ijerovia,” ha oiko Laodiceaguáva.
1856 orrepresenta pe punto de transición, ha’éva peteĩ punto de transición Tupã tavayguakuérape g̃uarã ára pahápe.
Algún momentope umi siete áño apytépe 1849 ha 1856 mbytépe, pe movimiento Millerita Filadelfiagua opu’ã pe Ñandejára po rehe, ojepyso va’ekue ombyaty hag̃ua Itavayguakuérape mokõiha jey; ha pe promésa ha’e va’ekue Ha’e ojapotaha upérõ hetave mba’e pe ojapo va’ekuégui yma.
“23 jasyporundy-pe, Ñandejára ohechauka chéve ha’e omoĩjey hague ipo mokõihápe oguerujey hag̃ua hembyre ipueblogua, ha tekotevẽha oñembohetave ñeha’ã ko aty’ãrõme. Sarambí ára-pe Israel ojejapi ha oñembyai; ág̃a katu, pe aty’ãrõ ára-pe Tupã omongueráta ha ombojoajujeyta ipuévlo. Pe sarambí-pe, umi ñeha’ã ojejapóva oñemyasãi hag̃ua pe añetegua oguereko kuri michĩeterei jepe hembiapo, ohupyty michĩeterei térã mba’eve; ha pe aty’ãrõme, Tupã omoĩvo ipo ombyaty hag̃ua ipuévlo, umi ñeha’ã oñemyasãi hag̃ua pe añetegua ohupytýta pe hembiaporãrã. Maymáva tojoaju ha toñemoĩ kyre’ỹme tembiapópe. Ahecha ha’eha peteĩ mba’e ñemotĩ oimeraẽva oñe’ẽ hag̃ua pe sarambí rehe techapyrãramo ñande sãmbyhy hag̃ua ko’ág̃a pe aty’ãrõme; Tupã ndojapóiramo niko ñanderehe ko’ág̃a hetave mba’e pe ojapova’ekue upérõgui, Israel araka’eve noñembyaty mo’ãi. Tekotevẽetéicha pe añetegua oñemoherakuã peteĩ kuatiarogue rupive, upéicha avei oñemombe’u hag̃ua.” Review and Herald, November 1, 1850.
Ojekuaa porãiterei, Ñandejára oñeha’ãkuri omotenonde hembiapo joaju hag̃uáicha, ha upe joaju ojekuaa hag̃uáicha oñembyai hague, ha “pe ára py’a mokõi ha ndaipóri hag̃ua certeza oúva upe ñembotavy rire, heta umi ogueroviáva pe jeju potaitépe oheja ijerovia”. The Present Truth (upéi Review and Herald) oñepyrũ oñepublika ary 1849-pe, ha ary 1851-pe pe kuatia’ã 1850-gua oĩma kuri, péro ary 1856-pe pe marandu rehegua umi “pokõi jey” Levítico 26-pe ojeheja opa’ỹre. Pe marandu oñemboja’o’ỹ va’ekue 22 jasypa 1844-pe oiko va’ekue umi marandu aravopegua mokõi sua irundy sa ary ha mokõi sua po sa mokõipa ary oñemohu’ã jave.
Pe sábado ha’e va’ekue upe doctrina omimbivéva ambue doctrina-kuéragui upe tiempope, ha doce áño aja peteĩ proceso de prueba oñemotenonde pe prueba paha oguahẽ meve ary 1856-pe. Upe prueba ha’e va’ekue pe descanso sabático yvýpe ĝuarã rehe, ha omarkáva pe paha peteĩ proceso de prueba oñepyrũ va’ekue pe descanso sabático kuimba’e kuérape ĝuarã ndive. Pe período de prueba ogueraha va’ekue Alpha ha Omega firma. Ary 1856 avei orrepresenta va’ekue peteĩ incremento de conocimiento pe primera verdad fundamental Miller odescubri va’ekue ári, upévare oreko va’ekue Alpha ha Omega firma upe nivelpe avei. Pe verdad del sábado, ha’évo pe señal Ñandejára retã oñesantifikáva rehegua, ojehechauka va’ekue pe séptimo trompeta oñembopu ramo guáicha, araka’e pe misterio Cristo rehegua pe creyéntepe, pe esperanza de gloria, oñekumpli. Pe “siete tiempos” ojehechauka va’ekue pe trompeta del Jubileo ramo, oñembopu va’erã va’ekue pe Día de la Expiación-pe.
Umi siete ary ohasáva 1856 guive 1863 peve ohechauka vaʼekue umi diez ára Jerusalénpe umi temimboʼékuérape g̃uarã, ha umi seis ára Exeter pe camp meeting-pe umi Millerita Filadelfiaguápe g̃uarã; ha katu, ñembyasy reheve, upe período oiko chugui peteĩ taʼanga ohechaukáva umi omboykévape osegi hag̃ua Ñandejárape Haʼe ogueraha aja chupekuéra pe período de transición rupive. Pe tembiasakue pe peteĩha ha mokõiha ánhel rehegua, haʼéva pe período histórico umi siete trueno rehegua, ohechauka Ñandejára omyasãiha Ipo ombyaty hag̃ua Ipuéblo peteĩ jey mokõiha 19 de abril de 1844 guive, ha ohechauka peteĩ respuesta iñeʼẽrendúva umi arandúva osegi haguére Cristo-pe pe Lugar Santísimo-pe.
Peteĩha Kades rembiasakue, ha’éva mbohapyha ánhel rembiasakue 1844 guive 1863 peve, ohechauka Ñandejára omyasãi jeyha Ipo Hetãygua ombyaty hag̃ua Hetyma mokõiha jey; hákatu upe rembiasakuepe ojehechauka ñepuʼã. Koʼág̃a, mbohapyha jey, julio 2023 guive, Ñandejára omyasãi jey hína Ipo ombyaty hag̃ua Hetyma mokõiha jey, ha haʼekuéra omoañetéta mokõiha Kades iñeʼẽrendúva Filadelfiaguaicha; pe añetegua firma ohechauka rupi umi mbohapy jey oñepyrũha ha opa hag̃ua orepresenta hag̃ua iñeʼẽrendúva Filadelfiagua-kuérape, ha pe techapyrã mbytegua katu umi Laodiceagua naiñeʼẽrendúivape.
Jaseguíta ko estudio pe artículo oúvape.
“¿Oñehendúta pe umi iglésia pe marandu Laodiceapegua? ¿Oñembyasýta piko hikuái, térãpa, jepe oñemombeʼúramo ko yvy ári pe marandu añetegua ipohýivéva—pe mbohapyha ánhel remimombeʼu—oseguíta angaipápe? Kóva hína pe ipaháva poriahuvereko marandu, pe ipaháva ñehayhuʼỹva peteĩ mundo hoʼapývape g̃uarã. Oiméramo Tupã iglésia hoʼysãmbáta, ndaiporimoʼãvéi Tupã renondépe porãve umi iglésia ojehechaukáva hoʼáva ramo ha ojeguerekóva aníbal-kuéra róga ramo, ha opa espíritu kyʼa renda, ha opa guyra ikyʼa ha ijaʼeʼỹva guyrarenda ramo. Umi ohupyty vaʼekue oportunidad ohendu ha omoguahẽ hag̃ua pe añetegua, ha ojoajúva Iglesia Adventista del Séptimo Día rehe, ohenóivo ijehekuéra Tupã retã omboajeha mandamiénto-kuéra, ha upéicharõ jepe ndorekóiva hetave tekove pypuku ni oñemeʼẽmbaitéva Tupãme umi iglésia réra reheguántegui, ohupytýta Tupã mbaʼasy guasu-kuéragui añetehápe peteĩchaite umi iglésia oñemoĩva Tupã léi rehe. Umi añónte oñembosantifikáva añetegua rupive omoheñóita pe mburuvicha ogaygua yvágape, umi óga yvagapegua Cristo oho vaʼekue ombosakoʼi hag̃ua umi hese ohayhúva ha omboajéva imandamiénto-kuérare g̃uarã.
“‘Pe he’íva, Che aikuaa chupe, ha ndojapói Hembiapoukapy, ijapúva ha pe añetegua ndaipóri ipype’ [1 Juan 2:4]. Kóva oike opa umi he’íva oguerekoha Tupãre peikuaa, ha ojapóha Hembiapoukapy, ha katu ndohechaukái upéva tembiapo porã rupive. Ha’ekuéra ohupytýta hembiapokuéra rehehápe. ‘Oimeraẽ opytáva Hese ndopekái: oimeraẽ opekáva ndohechái Chupe, ha ndoikuaái avei Chupe’ [1 Juan 3:6]. Kóva oñemboja opa umi tupao peguápe, oikehápe Séptimo Día Adventista tupao kuéra pegua avei. ‘Mitãnguéra, avave ani pene mbotavy: pe ojapóva tekojoja, ijojaha’e hekojojaha, peteĩcha Ha’e hekojojahaicha. Pe opekáva pe Aña guigua; pe Aña niko opeka ypy guive. Upévare ojechauka vaekue Tupã Ra’y, ohundihag̃ua pe Aña rembiapokue. Oimeraẽ heñóiva Tupãgui ndojapói angaipa; Tupã ñemoñare opyta ipype, ha ndaikatúi opeka, heñói rupi Tupãgui. Pévape ojehechauka mávapa Tupã ra’ykuéra, ha mávapa Aña ra’ykuéra: oimeraẽ ndojapóiva tekojoja ndaha’éi Tupã guigua, ni pe ndohayhúiva ipehẽngue’ [1 Juan 3:7–10].
“Opavave he’íva ijehe ojapoháicha sábado-rape ha’ehague Adventista, ha upéicharõ jepe oseguíva pekádope, ijapu hikuái Tupã renondépe. Irape angaipa ojoko hína Tupã rembiapo. Ha’ekuéra ogueraha ambuépe pekádope. Ñe’ẽ ou Tupãgui opaite ñande iglesia-kuéra peguápe: ‘Ha pejapo tape porã pende pykuérape guarã, ani hag̃ua pe ikarẽva ojeipe’a tapégui; toñemonguera uvei. Tapeho py’aguapýpe opa tapichándi, ha marangatúpe, upéva’ỹre avave ndohechamo’ãi pe Ñandejárape: peñangareko porã ani hag̃ua avave oikotevẽ Tupã gracia rehe; ani hag̃ua mba’e pohýi rapo oñembyaty hag̃ua penembohasa asy ha upévare heta oñemongy’a; ani hag̃ua oĩ avave hekovai térã tapicha marangatu’ỹva, Esaúicha, peteĩ tembi’u ryru rehehápe ovendéva hembiayhu peteĩha mba’e. Peikuaa ningo upe rire, oguerekosérõ guare pe jehovasa, oñemboyke hague chupe; ndotopái va’ekue hendaguapy ñembyasy rupive oñemoambue hag̃uáicha, jepe oheka mbarete va’ekue upéva tesay reheve’ [Hebreos 12:13–17].”
“Kóva ojeporu heta tapicháre he’íva ogueroviaha pe añetegua. Oheja rangue umi jepota tie’ỹmegua, oikeve hikuái peteĩ tape vaiete tekombo’épe, Satanás ombotavýva iñembo’e gua’úpe. Pe angaipa ndojekuaái angaipáramo. Iñe’ẽrenduete voi oñemongy’a, ikorasõ oñembyai, ha umi ipensamientokuéra jepe opyta meme oñembyaíva. Satanás oiporu chupekuéra ñuhãramo ombotavy hag̃ua umi ánga, ogueraha hag̃ua chupekuéra umi jepokuaa ky’áme, omongy’áva tekove pukukue. ‘Pe omboykéva Moisés léi [ha’éva Tupã léi] omano va’ekue poriahuvereko’ỹre mokõi térã mbohapy testígo rovake: Mba’eichaitépa pe kastígo ivaivéva peimo’ã ojehechakuaátaha omereseha pe opyrũva guýpe Tupã Ra’y, ha pe tuguy pe ñe’ẽme’ẽ rehegua, upe rupive oñemomarangatu hague, ohecháva mba’e ky’áramo, ha ojapóva ñemotĩ Tupã Py’aguasu porãme? Ñande niko jaikuaa pe he’iva’ekuépe: Che mba’e hína pe jehepyme’ẽ, Che ame’ẽta pe hepy, he’i Ñandejára. Ha ambue jey: Ñandejára ohusgáta Ipuévlope. Mba’e kyhyjepáva ningo pe ho’áva pe Tupã oikovéva pópe’ [Hebreos 10:28–31].” Manuscript Releases, volumen 19, 176, 177.