Romba’apoína Isaías, capítulo mokõipa siete, pórke upéva omoĩ pe contexto umi capítulo oúva Isaíaspe g̃uarã. Umi capítulo oúva ohechauka pe ama pahápe oguáva ha’eha pe metodología bíblica añetetéva. Pe metodología, ojekuaa ha ojeporu ramo, oikuaaukáta pe marandu profético ha, oñemoneĩ ramo, ogueru peteĩ tembiasa ojokupytýva hendive.
11 jasyporundy 2001-pe purahéi oñepurahéiva’erã Tupã ñe’ẽme’ẽ yma guare retãyguakuérape, ha’éva Séptimo Día Adventista tavayguakuéra, kóva he’i hag̃ua ojehasaha hikuái Tupã retãyguakuéra ramo, ndoguerúi haguére hi’a oipotáva’ekue Tupã iparralty toñemoheñói hag̃ua. Pe purahéi oñemopyenda va’erã kuri pe ñe’ẽme’ẽ joaju rehe, ojehechaukáva pe parraltýpe Tupã oñotỹva’ekue rupive ha avei iñemboykére ita ñepysanga rehegua ary 1863-pe. Ha’ekuéra oiko va’ekue Laodicea ramo ary 1856-pe, ha siete ary pukukue, térã “siete tiempos”, térã mokõi sua po ciento mokõipa ára pukukue, Tupã oheka oike hag̃ua, ha katu ha’ekuéra omboty okẽ hese ary 1863-pe.
11 jasypakõi 2001 guive, haʼekuéra oñembojoapy atykuérape ymaite guive oñemombo hag̃uáicha hikuái haʼe jurúguiite pytuʼũ hag̃uáicha pe léi domingo-pe. Pe marandu oñepurahéi hag̃uáva Adventísmope 11 jasypakõi 2001 guive haʼe pe marandu Laodiceagua, ha upéva hína pe marandu parral rehegua oguerekóva pe ita ñepysanga ombopirúva opavave umi ndoipotávape “ohecha” ha “ohe’ẽ” pe ita hepyetereíva. Pe ñeʼẽmeʼẽ oñemeʼẽva Laodiceaguápe Isaías pehẽnguépe heʼi hag̃ua oimeraẽ Adventísta oiporavóva omoneĩ hag̃ua ko ñemomarandu paha gueteri oguerekoha aravo “ojoko hag̃ua” Cristo “mbarete, hag̃ua” haʼekuéra “opyʼaguapy hag̃ua” Cristo ndive, Cristo gueteri oĩgui ipota hag̃uáicha “opyʼaguapy hag̃ua” hendivekuéra. Péro pe sapukái pyhare mbytepegua jave, pe léi domingo pyaʼete ou hag̃uáva mboyve, upe oportunidad opa hag̃ua ára hag̃uáicha.
Pe ára oñepyrũva’ekue 11 jasyporundy ary 2001-pe, Tupã opromete omoĩtaha umi “ymave ndaha’éi va’ekue peteĩ tetã”, “hapóramo yvy pirúgui”, “hapo hag̃ua”, “ipoty ha hoky hag̃ua, ha omyenyhẽ hag̃ua yvy ape ári hi’a reheve.” Pe mba’e omoheñóiva Jesé rapo ipoty ha hoky hag̃ua hína ama pyahu paha, pe rapo oipotýva ha hokyva’erã niko ojehechaukáma profétikamente ha’eha pe techaukaha ojegueropu’akáva, ha pe techaukaha ha’e Jesé rapo.
Ha upe árape oĩta peteĩ rapo Jesé rehegua, opuʼãtava tetãnguéra poyvi ramo; hese umi tetã ambuegua ohekáta: ha ipytuʼu hekoporãetéva. Isaías 11:10.
Ama yvytu pahapeguáva ojapo Jese rapo ipoty ha hoky hag̃ua oñepyrũvo 11 jasyporundy ary 2001-pe, ha pe arapokõindy léi oúta hag̃uápe koʼẽrõitéma, pe rapo omyenyhẽta opaite yvy ape ári yvávagui. Pe arapokõindy léi Isaías capítulo mokõipa porundy-pe haʼe hína pe tembiasakue oñemboguata hag̃uáicha, ojehechaukáva avei capítulo peteĩ guive mbohapy peve Daniel kuatiápe. Ama yvytu pahapeguáva oñepyrũ oñehyvymi umi tetãnguéra ipochýrõ guare 11 jasyporundy ary 2001-pe, osẽvo ha upéi pyaʼe oñejokóvo Islam mbohapyha Aikóramo guasu rehegua.
“‘Ñepyrũrã upe ára jejopy vai rehegua,’ ko’ápe oñemombe’úva ndaha’éi pe ára umi mba’asy vai oñepyrũ hag̃uáicha oñeñohẽ, síno peteĩ mbykymi aravo mboyve oñeñohẽ mboyve, Cristo oĩ aja pe santuariope. Upe jave, pe tembiapo salvación rehegua oñembotývo ohóvo, jejopy vai oguahẽta yvy ári, ha umi tetãnguéra ipochyta, upéicharõ jepe oñejokóta ani hag̃ua ojoko pe tembiapo ángel mbohapyhagua rehegua. Upe jave pe ‘amáry pyharekuegua pahápegua,’ térã ñembopy’aguapy Ñandejára renondégui, oguahẽta, ome’ẽ hag̃ua pu’aka pe ñe’ẽ hatãme ángel mbohapyhaguápe, ha ombosako’i hag̃ua umi santo-kuérape ikatu hag̃uáicha oñembo’y pe ára pukukue umi pokõi mba’asy vai pahaguápe oñeñohẽta jave.” Early Writings, 85.
Pe pasáhepe Hermana White omyesakã porã oĩha peteĩ período mbyky pe salvación gueteri ojeheja hag̃ua. Pe “ára pohýi” ha’e oñe’ẽva hese iñambue pe ára guasu pohýigui, oñepyrũva pe período de gracia oñembotývoite jave. Adventísmope hekoitépe oñembohéra “pe ára mbyky pohýi” ojoajúvo pe ára guasu pohýi rehe oñepyrũva Miguel opu’ã jave. Pe “ára mbyky pohýi” orrepresenta pe período oñepyrũhápe pe tetãnguéra ñehundi pe léi dominical og̃uahẽmbotávape, ha oho hag̃ua pe período de gracia oñemboty peve.
Tembiasakuepe 11 jasyporundy ary 2001 guive pe léi dominical peve ojehechauka pe oñemopotĩ paha ha huísio Adventismo rehegua oikoha pe “ñehypýi” ryepýpe pe ama pahaguéva rehegua. Upéva hína pe ára pe ama pahaguéva, ha’éva avei pe “pytu’u pyahu”, oñepyrũha peteĩ “ñehypýi” ramo, ha upéi oñemotenonde oñeñohẽmbaite peve pe léi dominical-pe. Upe períodope, oñepyrũva Islam mbohapyha Ñehundi guive ombopochývo tetãnguéra, pe ama pahaguéva oñepyrũ ho’a, ha oĩ ohechakuaáva pe ama pahaguéva ha ohupytyva’ekue chupe, ha oĩ ndohechakuaáiva pe ama pahaguéva. Oĩ ohechakuaáva mba’e oikohínaha, ha katu ndoikuaái mba’épa hína upéva, ha oñemoĩ hatã hese.
«Heta oĩ ningo hetaiterei ndaikatúi ohupyty porã pe ama ypy. Ndohupytýi opaite umi jehovasa Tupã ome'ẽva chupekuéra péicha. Ha'ekuéra oha'arõ pe ndaipóriva oñemyenyhẽtaha pe ama pahápe. Oñeme'ẽ vove pe grásia rembypy guasuete, ha'ekuéra oime oipe'a hag̃uáicha ikorasõ ohupyty hag̃ua upéva. Ojavy vaieterei hikuái. Pe tembiapo Tupã omoñepyrũva yvypóra korasõme, ome'ẽvo Iresape ha Ikuaa, tekotevẽ meme oñemotenonde. Káda peteĩva oikuaa va'erã iñekotevẽ tee. Pe korasõ tekotevẽ oñemopotĩ opaichagua ky'águi ha oñemarangatu hag̃ua Espíritu oguereko haguã hendaitépe. Peteĩchagua angaipa mombe'upy rupive ha ñemboyke rupive, ñembo'e kyre'ỹme ha oñeme'ẽmbaite rupive Tupãme, umi temimbo'e ypykuéra oñembosako'i vaekue pe Espíritu Santo oñehẽ hag̃ua hi'ári Pentecostés Árape. Ko'ág̃a tekotevẽ ojejapo upe tembiapo peteĩchaite, añetehápe tuichavéva medida-pe. Upérõ pe tembiguái yvypóra ojerure hag̃uánte pe jehovasa rehe, ha oha'arõ hag̃uánte Ñandejára omohu'ã hag̃ua pe tembiapo hese. Tupã voi pe omoñepyrũva pe tembiapo, ha Ha'e omohu'ãta Hembiapo, ojapóvo yvypórape oñekompletáva Jesucristo-pe. Ha katu ndaikatúi oĩ ñembotapykue pe grásia rehe oñerrepresentáva pe ama ypy rupive. Umi oikóva añónte pe tesape oguerekóva he'iháicha ohupytýta tesape tuichavéva. Ndajajapói ramo ára ha ára ñamombe'uporãme umi tekoporã kristiáno kyre'ỹ, ndaikatumo'ãi jahechakuaa pe Espíritu Santo jehechauka pe ama pahápe. Ikatu hína ho'a korasõkuéra ári ñande jerére, ha ñande ndajaikuaamo'ãi ni ndajahupytýi upéva.» Testimonies to Ministers, 506, 507.
Ko áĝa pahápe oĝuahẽma hína, ha oĩ umi oikuaáva upéva ha upévare orresivíva; ha oĩ avei umi ndoikuaáiva, ha upévare noorresivíri. Pe áĝa pahápe ojerresivi hag̃ua, tekotevẽ ojekuaa. Pe áĝa pahápe ndaha’éi peteĩ jehasa añónte; ha’e peteĩ jehasa oúva peteĩ marandu rupive, péro upe marandu ikatu hag̃uáinte ojerresivi ojepurúrõ pe tape porã omoañetéva pe marandu. Ndojekuaáirõ pe metodología omoañetéva pe marandu rehegua áĝa pahápe, hasýeterei, ha’etévaicha ndaikatumo’ãi, oñentende hag̃ua umi mbo’epy profétikova ojehechaukáva umi tetãnguéra pu’aka ha ho’a rupi, oñemoĩva Daniel ha Apocalipsis kuatiakuérape.
Pe pendón oñemopu’ãva ko yvy ape ári ojehechauka Isaías rupive “Jese rapo” ramo, ha capítulo mokõipa pokõi-pe umi “Jacob-gui ouva” “hapo”. Umi ha’éva “Jese rapo” upépe avei ojehechauka “Israel” ramo, ha ha’e kuéra umi tenonderã osẽva yvoty ha hoky, ha upéi omyenyhẽva ko yvy ape ári yva reheve. Tekoharã rembiapokue ndopytái marãve maranduhápe profecía rembiapokue ndive, peteĩnte niko pe Léi-me’ẽhára omoheñóiva mokõivéva, tekoharã ha profecía. Peteĩ ka’avo ogueraha mboyve hi’a, tenonderã osẽva’erã ikéra-gui, ojehechaukaháicha hokýpe, ha upéi hyvotýpe. Israel espiritual, ha’éva “Jese rapo”, oguereko peteĩ ñehẽ porã oky rehegua oñehenóiva mbeguévo. Oñepyrũ peteĩ “ñemoĩmichĩ” reheve ha ojupi oñehẽmbaitépe peve, ko yvy ape ári oñemyenyhẽ jave pe yva reheve ojehechaukáva pendón rupive.
Isaías capítulo veintisiete-pe, oky ñemoĩ ñepyrũ ojehechauka oikoha umi yvyra pytã “okakuaa ñepyrũ” jave. Umi “okakuaa ñepyrũ” ramo peteĩha, pe ama ojehechauka oñeñohẽha “mbykyháicha” térã “medídape”. “Mbykyháicha, okakuaa ñepyrũ jave.” Ára 11 jasypoteĩ ary 2001-pe pe ama paha ñemoĩ oñepyrũ oñeñohẽ “medídape”, upérõ gueteri trigo ha ñana vai, térã umi arandu ha umi tavy, oñembojehe’a oñondive.
“Pe Ñandejára Espíritu guasu oñehẽ tuicha hag̃uáicha, omoherakuãva yvy tuichakue ijyvotýpe, ndoumo’ãi ñande roguereko peve peteĩ tavayguakuéra hesakã porãva, oikuaáva hembiasakue rupive mba’épa he’ise ñamba’apo hag̃ua Ñandejára ndive. Ñaguereko vove peteĩ konsagración kompleta ha py’aite guive Cristo rembiapópe guarã, Ñandejára ohechakuaáta upéva iEspíritu ñehẽ tuichakue rupive, ha’e hag̃ua jepe’ỹre; ha upéva ndoikomo’ãi pe iglesia tuichavéva pehẽngue ndaipóri aja omba’apóva Ñandejára ndive. Ñandejára ndaikatúi ohẽ iEspíritu pe tekotevẽ hag̃ua ijeheguire ha jekakuaa ojehecha hag̃uáicha; pe ánga oisãmbyhy aja, oñemoñe’ẽramo ñe’ẽme, omombe’úta pe Caín mbohovái, —‘Che piko che ryvy ñangarekoha?’ Pe añetegua ko ára guarã, umi techaukaha hetáva opa hendáicha, ohechaukáva opa mba’e paha hi’aguĩmaha, ndaikatúiramo omombáy umi oñemomba’eva’erã rupi oikuaaha pe añetegua okéva mbarete, upéicharõ pytũmby pe tesakã rehe oñemoĩva oúta ko’ã ánga ári. Ndaipóri ni peteĩ mba’e michĩmínte jepe oñeñemoe’ẽ hag̃uáicha ikyrỹi hag̃ua, ikatútava ogueru Ñandejárape pe ára guasúpe paha ñemoĩ porãme. Ndaiporimo’ãi mba’eve he’íva hag̃ua mba’érepa ndajaikovéi, ndoguatatéi ha ndamba’apói pe tesakãme pe añetegua marangatu Ñandejára Ñe’ẽ rehegua, ha péicha, heko, mborayhu joaju ha kyre’ỹ rupive, nohechauka porãi hag̃ua peteĩ mundo angaipa pytũmby rehe opytávape pe evangelio pokatu ha añeteguaha ndaikatuiha oñembotove.” Review and Herald, July 21, 1896.
Isaías mokõipa siete ohechauka pe ñepyrũ rembiasakue pe oky pahápe oñeñohẽ jave, pe hapo osẽ yvy pirúgui, ha upéi opaite peve yvy henyhẽ hag̃ua yvágare. Pe kapítulo he’i: “medidápe, hoky jave, nde reñe’ẽ hendive.” Pe oky pahápe oñemedi jave peteĩ “ñohẽmimi” ramo, Hermana White he’i pe oky pahapegua, “ikatuha ho’a korasõkuéra ári ñande jerére, ha katu ñande nañakãrapu’ãi ni ndajahupytymo’ãi chupe.”
Upéicha ojapóvo, ha’e ohechauka peteĩ iglesia oñembojehe’apyréva umi ohechakuaáva ha ambuekuéra ndohechakuaáiva ama ho’apa rehegua. Pe jehaipyre mboyveguápe ha’e ohechauka jave Tupã oñohẽ pe ama pahápegua peteĩ medida’ỹre, upéva ohechaukaimaha ndaiporivéimaha ñembojehe’a virgen arandu ha tavy apytépe, he’ívo: “Jaguerekóramo ñemomarangatu añeteguáva, py’aite guive, Cristo rembiapópe guarã, Tupã oikuaáta upéva oñohẽvo Ijespíritu medida’ỹre; ha katu kóva ndoikomo’ãi pe tuichavéva iglesia pehẽ ndoikéiramo tembiapópe Tupã ndive.”
Pe tupaoguasu gotyo térã hetave pe tupaoguasúgui oñerepresenta Mateo mokõipa po-pe vírhen tavy ramo, pórke Bíblianpe “heta” oñehenói, ha “mbovymi” ojeporavo. Pe arandu ha pe tavy oñemboja’o providencialmente pe apañuãi pyhare mbytepegua jave, omotenondéva pe arapokõindy ára léi oútavape koʼẽrõitéma. Ko ñemboja’o omoheñói peteĩ tavayguakuérape upéi ikatútava orresivi pe Espíritu ñehẽmbypaite pe ama paha-pe ha oiko hag̃ua pe “tetã oñemoheñóiva peteĩ árape”. Upérõ Jesé rapo oñemopuʼãta peteĩ poyvi ramo ha omyenyhẽta yvy tuichakue hiʼa porãgui.
Isaías veintisiete he’i porã porã pe ama pyahu paha oñepyrũrõ guare oñeñohẽ “medida-pe”, ára 11 jasyporundy 2001-pe, “nde reñemongetáta hendive.” “Medida-pe, osẽ jave, nde reñemongetáta hendive.” Pe oiko va’ekue ára 11 jasyporundy 2001-pe pya’e voi oiko peteĩ ñemongeta joavyha ko yvy ape ári ha tupãope. Ko árape peve — mokõi pa ary rasa rire — oĩ gueteri ñe’ẽjoavy umi mba’e oiko va’ekue rehe, oñemoĩ hag̃ua Islam rembiapóramo, ha ndaha’éi hag̃ua peteĩichagua ñembosako’i globalista ñemimby. Pe ñemongeta joavyha ojoajúva pe ñesapymi ama pyahu paha rehe oñepyrũ ára 11 jasyporundy 2001-pe, ha umi ñemongeta joavyha ojegueraháva ko yvy ape ári ndaha’éi pe “ñemongeta joavyha” oñemombe’úva Tupã ñe’ẽ marandurãme. Pe ñemongeta joavyha ha’e umi marandu’ỹre he’íva rehegua, peteĩichagua ko oúva upe rire.
«Peteĩ jey, aime jave Táva New York-pe, pyharekue añehenói ahecha hag̃ua óga guasu kuéra oñemopuʼãha piso ári piso, yvága peve. Koʼã óga guasu oñemombeʼu vaʼekue tata ndojapomoʼãiha mbaʼeve hese, ha oñemopuʼã hikuái omombaʼeguasu hag̃ua ijára ha umi omopuʼãva. Yvateve ha gueteri yvateve ohóvo koʼã óga guasu, ha ipype ojeporu umi material hepyvéva. Umi koʼã óga guasu jára ndoikuaaséi kuri ijupekuéra: “Mbaʼéicha piko ikatúta iporãve hag̃uáicha ñamombaʼeguasu Tupãme?” Ñandejára ndahaʼéi kuri oĩva ipensamientópe.»
“Che apensa: ‘¡Aníke umi oinvertíva péicha ijepyréva ikatu hag̃uáicha ohecha hikuái hekove rape Tupã ohechaháicha! Ombyaty hikuái tuichaiterei ha porãitereíva óga, ha mbaʼeichaite peicha iñakãhatã yvypóra rembipota ha ijejapo hag̃ua, arapy sãmbyhyhára renondépe. Ndoikuaasei hikuái opa ikorasõ ha iñarandu mbarete reheve mbaʼéichapa omombaʼeguasúta Tupãme. Oheja hikuái tesaráipe ko mbaʼe, yvypóra rembiaporã peteĩha.’”
“Ko’ã óga yvate guasúgui ojepu’ãramo, ijára kuéra ovy’a peteĩ orgullo jejapose rupive, ohechaukávo oguerekoha viru oipuru hag̃ua ombovy’a hag̃ua ijehe ha omoñemoñarandu hag̃ua iñirũnguéra akãraku. Heta pe virúgui péicha omohepyme’ẽva’ekue ohupyty kuri jejopy vai rupive, mboriahukuérape ojejopy hatã rupive. Hesarái hikuái yvágape oñeñongatuha peteĩ kuatiañemombe’u opaite ñemurã ha ñemuhã rehegua; opaite trato hekojoja’ỹva, opaite tembiapo japuva, upépe ojehai. Oguahẽta ára iñembotavy ha iñemoĩmbarete vai rupive kuimba’ekuéra oguahẽta peteĩ tenda pe Ñandejára ndopu’akamo’ãi hag̃uáicha ohasa hag̃ua; upérõ oikuaáta hikuái oĩha peteĩ límite Jehová ñemboguejyha rehe.”
“Pe escéna ohasa vaʼekue che renondépe upe rire haʼe vaʼekue peteĩ tata guasu ñemongyhyje. Kuimbaʼekuéra omaña umi óga yvate ha oñeimoʼãva ndohapýimoʼãiha tatápe, ha heʼi: “Koʼãva oĩ porãite, ndaikatúi mbaʼeve oiko hesekuéra.” Ha katu koʼã óga hapymbaitéma ku peteĩta piraicha. Umi máquina ombogue hag̃ua tata ndaikatúi mbaʼeve ojapo ojoko hag̃ua upe ñehundi. Umi omboguétava tata ndaikatúi ombaʼapo umi máquina reheve.” Testimonios, volumen 9, 12, 13.
Pe iglesia Adventista, 11 jasyporundy rire septiembre ary 2001-pe, pya’e oheka omokañy hag̃ua ko’ãicha umi pasáhe ko yvy ape ári. Mba’éicha piko ndaikatúi ko’ãva oñe’ẽva Nueva York tavaguasu rehe, ha umi óga tuichaitereíva yvate gotyo, umi mba’yrumýi ombogue hag̃ua tata ndaikatúiva ojoko pe tata osẽ va’ekue upéi? Mba’éicha piko peteĩ pasáhe péicha, umi jehaipyre pe iglesia Adventista he’íva oñehai hague peteĩ kuña marangatúgui, ndaikatúi ra’e oñemoherakuã ógaguy ári guive peichagua ñemohu’ã guasu rire?
Og̃uahẽvo pe ñohẽmi ama pyahu pahague rehegua, ohechaukáva pe og̃uahẽha pe “ñomongeta” profético, upéva avei ojekuaa hag̃ua pe Adventismo pu’aka paha, ha upépe hikuái omboyke hag̃uaite umi ñe’ẽ hesakã ha isãsóva pe kuña ha’ekuéra ohechakuaáva profetisa ramo pe hembývape g̃uarã.
“Ñaña ratã hína... tapiaite omongu’e hag̃ua pe japu oñembojoguáva añeteguáre — ogueraha hag̃ua ojehejarei pe añetegua. Pe ñembotavy pahaite Satanás rehegua ha’éta ojeheja hag̃ua mba’e’ỹrõ pe Espíritu Tupãgui pe testimonio. ‘Ndaipórihápe visión, upépe tavayguakuéra oñehundi’ (Proverbios 29:18). Satanás omba’apóta kuaa porãme, heta hendáicha ha opaichagua tembiporu rupive, ombovyvy hag̃ua jerovia Tupã rembyre tavayguakuéra rehegua pe testimonio añetévare.”
“Oĩta peteĩ ñemborayhu’ỹ hendýva Testimonios rehe, ha’éva satánico. Satanás rembiapo ha’éta omokangy hag̃ua umi iglesia jerovia hesekuéra; ko mba’ére: Satanás ndaikatúi oguereko tape hesakãiterei hag̃ua omoingévo iñembotavykuéra ha ojokóvo umi ánga ijapupegua ryepýpe, Ñandejára Espíritu ñe’ẽmondo, ñemoñe’ẽmbegue ha consejo oñehendúramo.” Selected Messages, book 1, 48.
Pe trigo ha ñana mokõi rehegua joaju profétikava oñepyrũ 11 jasyporundy 2001-pe, pe ñemoĩrũ rupive Espíritu de Profecía rehe, ha upéva ohechauka pe pahaite peteĩ ñemoĩrũ mbeguekatúpe okakuaáva oñepyrũva’ekue la Biblia rehe 1863-pe.
“Ñande, peteĩ tavayguakuéraicha, japrofesa jaguerekoha pe añetegua opa ambue tavayguakuéragui ko yvy ári tenonderãite. Upévare ñande rekove ha ñande reko tekotevẽ oĩ joajúpe koichagua jeroviáre. Hi’aguĩma pe ára umi hekojojávape oñeñapytĩtahápe manojópe grano hepykue guasúicha pe yvága rógape g̃uarã, ha umi iñañávape katu, ñanandyraicha, oñembyatýtaha pe tata guasúpe pe ára paha guasúpe g̃uarã. Péro pe trígo ha ñanandyra ‘okakuaa oñondive pe cosecha peve.’” Testimonios, tomo 5, 100.
Mba’éicha Adventismo ikatu oheja rei ko pasaje oúva he’i hag̃uáicha mbegue’ỹme, ko’ã óga guasu oguejy vove, oñemoañetetaha Apocalipsis dieciocho, versículo peteĩ guive mbohapy peve?
«Cheʼẽ piko ouha haʼeha che amombeʼúkuri Nueva York ojeity hag̃uáta peteĩ y rembeʼy tuichaitévare? Kóva arakaʼeve ndaʼeʼíri. Haʼe vaʼekue, amaña jave umi óga tuichaite ojejapóva upépe, peteĩ piso ári ambue piso, “¡Mbaʼe mbaʼe vaieteitépa oikóta Ñandejára opuʼã vove omboryrýi hag̃ua vaieterei ko yvy! Upérõ oñekumplíta Apocalipsis 18:1–3 ñeʼẽ.” Pe capítulo 18 pukukue Apocalipsis-pe haʼe peteĩ ñemomarandu upe mbaʼe oútavagui yvy ári. Péro ndaarekói mbaʼeveichagua tesape peteĩteĩva Nueva York rehegua, ndahaʼéi hag̃ua añetehápe aikuaa peteĩ ára umi óga tuichaite oĩva upépe oñembotýta hag̃ua Yjára puʼaka ojere ha ojerejeývo rupi. Pe tesape oñemeʼẽva chéve rupi, aikuaa ñehundi oĩha ko yvy ape ári. Peteĩ ñeʼẽnte Ñandejáragui, peteĩ pokãnte ipuʼaka mbareteguágui, ha koʼã estructura tuichaitéva hoʼáta. Oikóta umi escena ñanemongyhyjéva, ndaikatúiva ñañemoĩ hag̃ua ñanemanduʼápe.» Review and Herald, July 5, 1906.
Ko’ápe jahecháva nañañe’ẽi ko’ã pasáhe oñekumpli haguepa 11 jasyporundy 2001-pe, pórke añetéte oñekumpli; síno pe mba’e jahupytyseva ha’e pe “ñomongeta joavy” oñepyrũ va’ekue upe jave. Pe ñomongeta joavy ha’eva’ekue metodología heko porã térã heko vai rehegua. Pe Adventista iglesia oñepyrũ omboyke William Miller rembiapokue, umi catorce regla de interpretación profética, ary 1863-pe, ha oñemotenonde ko’ág̃a peve pe punto peve ndaikatúi rejogua peteĩ aranduka estudio bíblico rehegua, Adventista teólogo-kuéra ohai va’ekue, ndaha’éiva jey jey oñemomba’eguasu umi teólogo-kuéra protestantismo apóstata ha romanokatolicismo-gua rehe. Ary 1863 guive 2001 peve, ha ko’ág̃a peve avei, pe metodología ypykue ojehechauka va’ekue William Miller regla-kuéra interpretación profética rehegua rupive oñemboyke romanokatolicismo ha protestantismo apóstata metodología rehehápe. Pe “ñomongeta joavy” profético oñepyrũ va’ekue Apocalipsis 18, versíkulo 1 guive 3 peve oñekumpli rire, ha’eva’ekue metodología añetegua térã japu rehegua.
Ñamboguejýta ñahesaʼỹijo meme hag̃ua pe “ñomongeta joavy” Isaías capítulo mokõipa porundy guápe pe artículo oúvape.
“Jaikuaava’erã ñandejehegui mba’épa omoheñói pe kristianísmo, mba’épa pe añetegua, mba’épa pe jerovia ñande rojapopyréva, mba’épa umi regla oĩva la Bíbliape—umi regla ñandeéve oñeme’ẽva pe mburuvichaitevéva pokatu guive.” The 1888 Materials, 403.