Pe tembiaporã oĩmava Ñandejára rehegua ojehechauka porãiterei Isaías kapítulo mokõipa poapy ha mokõipa porundy-pe, upépe upe tembiaporã ojehechauka hag̃ua “línea ári línea” ramo. Ára 11 jasyporundy ary 2001-pe, pe ánhel mbarete Apocalipsis dieciocho pegua oguejy, ha ojapóvo upéicha, ombojevy jey pe oguejyhague ára 11 jasypoapy ary 1840-pe. Mokõivéva kásope, iguejy rire, Babilonia ojehechauka ho’áva ramo, ha ojejapo peteĩ ñehenói, ha pya’e hag̃uáicha ojejapóta jey, umi oĩ gueteríva ipytyvõ atýpe osẽ hag̃ua chugui. Mokõivéva kásope, pe mba’e oiko va’ekue omohu’ãva pe marandu’ypy oreko va’ekue peteĩ jejepyso mundial, péicha avei pe ánhel peteĩha marandu oguerahaha haguéicha “opaite tembiapo renda misionera ko yvy ape ári” ary 1840-pe, opaite yvy ape ojehupi ha oikũmby pe mba’e oikova’ekue ára 11 jasyporundy ary 2001-pe. Pe profesía oñemohu’ãva’ekue ára 11 jasypoapy ary 1840-pe ha’e va’ekue peteĩ profesía ohechaukáva peteĩ jejoko oñemoĩ hague Islam rehe, mokõiha ai rehegua, ha pya’e pe ára 11 jasyporundy ary 2001 rire peteĩ jejoko oñemoĩ Islam rehe mbohapyha Ai rehegua.

11 jasypoapy 1840 rehechauka pe marandu oñemombarete hague pe ára pahápe ojeipe’a va’ekue 1798-pe, ha 11 jasyporundy 2001 rehechauka pe marandu oñemombarete hague pe ára pahápe ojeipe’a va’ekue 1989-pe. Pe mbojoja tenondegua pe ángel peteĩha ñemongu’e rehegua oñemoneĩkuri 11 jasypoapy 1840-pe, ha upe mbojoja ha’eva’ekue pe ñe’ẽmondo: peteĩ ára peteĩ áño-rã. Pe mbojoja tenondegua pe ángel mbohapyha ñemongu’e rehegua oñemoneĩkuri 11 jasyporundy 2001-pe. Upe mbojoja ha’évo añetegua oñemopyenda va’erã “línea ári línea” rupive, ohechaukávo pe paha oñeta’ãngaha pe ñepyrũha rupive, ha tembiasakue ojerejeyha. Pe mba’e ojehúva maranduhára rehegua 11 jasyporundy 2001-pe ndaha’éi añónte oñemopyenda hag̃ua Hermana White ñe’ẽ directo rupive, síno iñimportantevéva reheve pe añetegua umi mba’e ojehúva ojoja porãiterei hague upe techaukaha peteĩchagua ndive pe tembiasakue Millerita-pe. Pe ojekuaa va’ekue pe mba’e ojehúva 11 jasypoapy 1840 rupive ndaha’éikuri profecía oñekumpli hague añónte, ha katu hetave hag̃ua pe tapereko Miller ha iñirũnguéra omoneĩ va’ekue iporã ha hekopeteha.

“Pe mba’e oikóva omohu’ã porãite pe marandu he’íva va’ekue. Ojekuaávo upéva, heta tapicha oguerovia pe añetegua oĩha umi principio de interpretación profética Miller ha umi irũnguéra omoneĩva’ekuépe, ha peteĩ ñemongu’e tuichaitereíva oñeme’ẽ pe movimiento del advenimiento-pe. Kuimba’ekuéra arandu ha yvate renda rehegua ojoaju Miller ndive, mokõivéva opredikávo ha opublikávo hembiapo remiandu, ha 1840 guive 1844 peve pe tembiapo oñemyasãi pya’e porã.” The Great Controversy, 335.

11 jasypakõi 2001-pe, ama kyvy okẽgua oñepyrũvo oñemedi, pe “ñomongeta joavy” ha’eva’ekue ha ko’ág̃a peve ha’e añetegua térã japuva metodología rehegua. Pe movimiento Millerita profecíakuéra oñemoĩ porã mokõivéva, pe cuadro 1843 ha pe 1850-pe, umi Sister White omoneĩva ojejapo hague Ñandejára rupive, ha avei Habacuc kapítulo mokõi ñembyaty ramo. Pe mensaje umi Millerita-kuéra rehegua, osẽva’ekue “umi principio de interpretación profética Miller ha iñirũnguéra omoneĩva rupive, ha” upéi oguerúva pe “wonderful impetus” omombaretéva pe mensaje del Midnight Cry, ojehechauka va’ekue umi mokõi cuadro marangatu ári. Umi profecía ojehechaukáva’ekue umi mokõi cuadro marangatu ári ojekuaa ha oñemopyenda va’ekue Miller regla profética rupive. Umi cuadro ha’e va’ekue ñembyaty pe tembiapoukapy Habacuc-pe ojeruréva ojehechauka hag̃uáicha umi profecía Miller metodología rupive oñemopyendáva umi “tables” ári, plural-pe. Habacuc kapítulo mokõi omombe’u ha ojoaju hag̃ua directamente pe “debate” Isaías kapítulo veintisiete-pe.

Che aime hag̃ua che rñangarekoha ári, ha añemoĩta óga yvatehápe, ha ama’ẽta ahecha hag̃ua mbaʼépa heʼíta chéve, ha mbaʼépa ambohováita ajejaʼo jave. Habacuc 2:1.

Ñe'ẽ “reproved” pe versículo-pe he'ise ‘oñeñe'ẽ hese oñemoĩ hag̃ua hesegua’. Habacuc, ohechaukáva mokõive ñangarekohárape pe movimiento ángel peteĩha ha mbohapyha rehegua, oñemoĩta kuri oñeñe'ẽ hag̃uáicha hese, ha ha'e oikuaasete mba'épa ombohováita pe ñomongeta oñepyrũ vove. Pe mbohovái pe tembiasakue ángel peteĩha reheguápe ha'e va'ekue pe mokõi cuadro marangatu apo, ha pe mbohovái pe tembiasakue movimiento ángel mbohapyha reheguápe ha'e va'ekue pe serie profética hérava, Habacuc Rembe'y Mokõi Mesa. Umi cuadro ha pe serie oñemopu'ãkuri pe metodología ojehechaukáva peteĩteĩva umi tembiasakue teépe. Habacuc-pe, pe metodología ohechauka mba'éichapa umi ñangarekohára oipuru omopyenda hag̃ua pe marandu, ha avei ombojekuaa pe asunto oñeñomongetáva, upéva katu oguenohẽ mokõi atýpe umi omomba'eguasúva.

Che ñañangarekoha ári che ajeréta, ha amoĩta chejupe pe tórre ári, ha añatendéta ahecha hag̃ua mba’épa he’íta chéve, ha mba’épa che ambohováita, añemongavaju jave. Upéi Ñandejára chembohovái ha he’i: Ehai pe visión, ha embosako’i porã itápe, ikatu hag̃uáicha odipara pe omoñe’ẽva chupe. Pe visión niko gueteri oĩ peteĩ ára oñemoĩmava peguarã; ha ipahápe oñe’ẽta, ha ndijapúmo’ãi: jepe imbegue, eha’arõ chupe; añetehápe ou hag̃uére, oúta, ndahi’aréimo’ãi. Péina, pe iñánga oñemomba’eguasúva ndaha’éi hekojoja ipype: ha pe hekojojáva oikovéta ijerovia rupi. Habacuc 2:1–4.

Peteĩ aty oñembohekojoja jerovia rupive, ha ambue aty katu oñemomba’eguasu iñángape, ojehechauka haguéicha Fariséo ha Publicáno rehe. Umi Fariséo ojerovia peteĩ metodología rehe oñemopyendáva jepokuaa ha tradición ári; ha pe Fariséo avei orrepresenta peteĩ sistema religioso omantene vaʼekue iñakãguapy ijaty rehe omoĩvo peteĩ sistema jerárquico oisãmbyhýva umi heʼíva hikuái haʼeha Tupã retã ojeporavóva, ha añetegua ñemoʼãhára, ha upéicharõ jepe ipahápe oike hikuái pe Añetegua kurusúre jeitype. Pe “ñomongeta joavy” profético Isaías capítulo veintisiete-pe, haʼe añetegua ha japu metodología bíblica rehegua. Umi oñemoĩva ojoajúva pe “ñomongeta joavy”-pe haʼe umi oseguiríva pe Elías metodología upe árape g̃uarã, ha pe sistema ymaite guive oñemopyenda vaʼekue umi experto teológico rehegua, ojetipificáva Sanedrín rehe Cristo tiémpope.

Pe kapítulo mokõipa siete ohechauka pe “ñomongeta” oñepyrũha haʼe “opytávo”, térã Tupã ojokóramo “ityvyro vai” pe “ára yvytu kuarahyresẽgua”pe. “Haʼetépe, osẽvo, nde reñomongetáta hendive; haʼe ojoko ityvyro vai pe ára yvytu kuarahyresẽguape. Upévare, péicha oñemopotĩta Jacob rembiapo vaígui.” Ñeʼẽ “oñemopotĩta” heʼise oñemokañy hag̃ua hekovaíva, ha ohechauka angaipa jeipeʼa pe huísio investigativope. Pe tape ojeñeʼẽ hag̃ua hese pe ñomongetápe, ohechauka pe prueba ohasavaʼerãha, Tupã tavayguakuéra angaipa oñembogue hag̃ua. Elías rembiaporãicha pe prueba ojehechauka Cristo rembiasápe, upépe ñande ñañemomarandúma hague upe arapýpe, umi ombotovéva Juan el Bautista marandu (Cristo omoherakuã vaʼekue haʼeha Elías), ndaikatúi ohupyty mbaʼeve Jesús mboʼepykuéragui.

Pe ama’ẽrã ama pyharevegua rehegua ojehechauka hag̃ua Jesús mbo’epykuéraicha, ha’e niko pe Ñe’ẽ; ha ndaha’éi upéva añónte, pe ama pyharevegua ojehechauka avei “pe piro’y”, ha upéva oñemyesakã “Ñandejára renondépeguáicha”.

Peñearrepentíke hag̃ua, upévare, ha pejere hag̃ua, pene angaipa ojeipeʼa hag̃ua, og̃uahẽ jave ñembopyʼaguapy ára Ñandejára renondégui; ha haʼe omboujeýta Jesucristope, upe vaʼekue oñemombeʼu vaʼekue peẽme ymaite guive. Hechos 3:19, 20.

Karai White he’i pe ánhel oguejyva Apocalipsis kapítulo diez-pe, 11 jasypoapy ary 1840-pe, “ndaha’éi va’ekue avave ambuéva Jesucristo-gui voi”. Upévare, pe ánhel oguejyva’ekue 11 jasyporundy ary 2001-pe, “ndaha’éi va’erã avei avave ambuéva Jesucristo-gui voi”. Iguejy mokõivéva tembiasakue-pe ohechauka pe ñepyrũ pe “ñomongeta joavy” profético pe metodología añetegua térã japu rehegua, pórke ojehechauka pe kuatiañe’ẽ orekóvape ipope, Ñandejára retãyguakuérape oñemandáva ho’u hag̃ua. Oĩrõ guare Galiléape, Jesús ombo’e umi temimbo’épe tekotevẽha ho’u hikuái hó’o ha ho’u’ỹre avei huguy, pórke upépe he’i va’ekue ha’eha pe mbujape oguejyva’ekue yvágagui. Upépe operde hetave temimbo’e hag̃ua ambue oimeraẽ hendágui hembiapo pukukue javeve, ha umi ohejáva, araka’eve nojevéi. Umi ohejáva, ohejáva’ekue pórke oiporavo hikuái ohesa’ỹijo hag̃ua hembo’e hag̃ua peteĩ metodología japu rupive, ojapyhyvo iñe’ẽnguéra he’iséva tee rupi, ha ndaha’éi omoĩvo chupekuéra pe sentido espiritual hekoitépe. Pe “ñomongeta joavy” Isaías mokõipa siete-pe, ha’e peteĩ techaukaha profético oguerekóva heta testígo omoañete hag̃ua ohechaukaha peteĩ sistema oñemopyenda porãva, oñemombe’úva profesadamente, análisis bíblico rehegua, oñorairõva pe metodología ojehechaukáva pe mensahéro Elías rupive.

Ohechauka peteĩ punto específico pe ñemboyke mbeguekatu ohasáva pe ñe’ẽme’ẽ yma guarégui ha Ñandejára retã oiporavo vaʼekuégui, ha pe oñepyrũva pe ñe’ẽme’ẽ joaju umi ndive “ymave ndahaʼéi vaʼekue Ñandejára retã.” Pe “ñemongeta jojaʼỹ,” iñimportantevéva, ohechauka pe oñepyrũha peteĩ aravoʼaty omohuʼãva pe arapokõindy rekoguasu léi oútava pyaʼe reheve. Pe Alfa ha Omega akóinte ohechauka pe paha oñondive pe ñepyrũ ndive, ha upéicha rupi pe “ñemongeta jojaʼỹ” voi oiko chugui peteĩ símbolo peteĩva ñande ru kuéra angaipa kuéragui, tekotevẽva oñemombeʼu ha oñekonfesa, ikatu hag̃uáicha oñembyaty pe oración Levítico veintiséis peguápe.

Daniel ñembo’e capítulo nueve pegua ohechauka pe ñembo’e oñeme’ẽva’erãva Apocalipsis once-pe oñemohu’ãvo umi mbohapy ára ha mbyte. Upe ára pukukue ojehechauka Isaías veintisiete-pe ramo pe ára “pe táva mbaretepyre opytáta nandi, ha pe óga ojehejáta ha opytáta peteĩ desiérto-icha: upépe pe vakara’y okarúta, ha upépe oke ha ho’úta hi’yvyra rakãnguéra. Ha iporãnguekuéra ipirútavo, oñekytĩta: umi kuña ou ha omyendy hesekuéra tata: ha’égui peteĩ tetã arandukuaa’ỹva: upévare pe ojapo va’ekue chupekuéra ndorekomo’ãi poriahuvereko hesekuéra, ha pe omoheñói va’ekue chupekuéra ndohechaukamo’ãi chupekuéra mba’eveichagua favor.”

Mokõi testígope ojehechauka “ojeheja reí ramo”, haʼekuéra omoherakuãgui peteĩ marandu jeikoveʼỹva omoñepyrũva pe ára mbohapy ha mbyte pukukue “desiérto” rehegua. Upéi oiko hikuái peteĩ “tetã arandukaʼỹva”, jepe yma raʼe pe “táva oñemombaretéva”. Upéva rire upe táva oiko “ñehundi” ha peteĩ “tekoha” “ojeheja rei vaʼekue”. Oiko chugui kangue piru omanóva oĩva táva Sodoma ha Egipto rapére. Ha umi omanóva oñehenói vove opuʼã hag̃ua, oñehaʼã hag̃ua chupekuéra ituvakuéra angaipakuéra rupi, umíva apytépe oĩ pe “ñomongeta joavy” upe ára ñepyrũme, oñepyrũva pe marandu peteĩha mbaretepy reheve ha opa pe marandu mbohapyha oguahẽvo. Pe ñomongeta joavy haʼe hína ojehupyty térã oñemboyke hag̃ua pe tapereko ohechaukáva Elías oĩva hesakãmbyrépe. Ary 1863-pe, Adventísmo ru kuéra omboyke Moisés “pokõi jey” marandu, Elías ogueru vaʼekue.

Oñepyrũvo julio-pe, ary 2023-pe, Isaías mokõipa poapykue rembe’ykuéra ipirupyréva oikuaava’erãpa ojapojeytaha Galilea pegua iglesia angaipa, ha 1863 rembiasakue, avei septiembre 11 ary 2001 rembiasakue. Oñemboykévo pe tapereko ojehechauka hag̃ua Habacuc kapítulo mokõi rupive, ha Isaías mokõipa poapykue rupive, ha Elías, Juan el Bautista ha William Miller rupive, he’ise jajapojeyha ñande ru kuéra angaipa, jajeporavo rangue jaikuaa hag̃ua mba’éichapa ñanepytyvõva umi techapyrã marangatu ojehaíva’ekue umi oguahẽmava hi’ári ko yvy paha ára.

Koʼág̃a opa koʼã mbaʼe ojehu chupekuéra techapyrãrã; ha ojehai ñande ñemoñeʼẽrã, maymávape g̃uarã og̃uahẽma hag̃ua arapaha paha. Upévare, pe oimoʼãva oñemboʼyha, tañangareko ani hag̃ua hoʼa. Ndaipóri pende ári ou vaʼekue jeipyʼara ohasáva yvypórape ojehúva jepi; ha Tupã ningo jeroviaha, haʼe ndohejamoʼãi pende jeipyʼara peikokuaaʼỹ hag̃uáicha; síno pe jeipyʼara ndive omeʼẽta avei pe tape peñehesape hag̃ua, ikatu hag̃uáicha peipurukuaa. Upévare, che rembiayhuetéva, peñani taʼãngamýi rovakegui. Añeʼẽ peẽme arandúvaicha; pehusuʼũ pe haʼéva. 1 Corintios 10:11–15.

Pe metodología marangatu omopyenda pe ñe’ẽmarandu Pyharepyte Sapy’aguasu rehegua, ha’éva pe ama pahague ñe’ẽmarandu. Umi ñe’ẽmarandu, oñekaru jave espiritual hag̃uáicha, omoheñói peteĩ jeikove ojoajúva hendive, añetéicha Daniel ha umi mbohapy kuimba’e imarangatúva rembi’u, hína va’ekue kumanda ha ka’avo, omoheñói hova hesãi ha ipiruvevéva. Hákatu Habacuc kapítulo mokõihápe, pe ita ñepysanga umi omboykévape pe oferta oñemohenda hag̃ua jerovia rupi, ha’e ñembotuicha, ha upéva ojoko chupekuéra ani hag̃ua osegi oikuaave hag̃ua Ñandejárape. Oĩramo araka’eve peteĩ ára Tupã tavayguakuéra ndaikatúihápe ombohasa rei pe tembiapo oaccepta hag̃ua pe metodología añeteguáva, ha okaru hag̃ua pe ñe’ẽmarandu ángel po guive, upéva hína ko’ág̃a!

“Ndajaikuaáva’erã pe ama pahague rehe. Oútama opa umi ohechakuaáva ha ojapóva imba’erã pe ysapy ha umi ama porãite ñande ári ho’áva. Ñambyaty jave pe tesape rembyrekuérape, ñamomba’e jave Tupã poriahuvereko añetetéva, pe Ñandejára ohayhúva jajerovia hese, upéicharõ opa promésa oñekumplíta. ‘Yvy oguenohẽháicha hoky, ha kokue ojapoháicha hesakarã umi ipype oñeñotỹva; upéicha avei Ñandejára Tupã ojapóta oike hag̃ua tekojoja ha ñemomba’eguasu opa tetã renondépe.’ Isaías 61:11. Opa yvy henyhẽva’erã Tupã mimbipa rehe.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volumen 7, 984.

Tupã Ñe’ẽ marandu hechapyrãva ohechauka vaʼekue, Nueva York táva guasu ogakuéra tuicháva oñembyai ha hoʼárõ guare, Apocalipsis dieciocho-pegua ánhel oguejyta ha “Apocalipsis dieciocho, versículo peteĩ guive mbohapy peve oñekumplíta.” Isaías mokõipa siete ohechauka upe ára haʼeha “yvytu kuarahyresẽgua ára”, ha upéva hína pe ára “yvytu mbarete” ojokoha. “En medida, cuando brotare, tú contenderás con ello: él detiene su viento recio en el día del viento solano.” Hermana White ohechauka upe peteĩchagua ára.

“Upéva jave, pe salvación rembiapo oñembotývo hína, apañuãi ou vaʼerãta yvy ári, ha umi tetãnguéra ipochýta, upéicharõ jepe ojejokóta ani hag̃ua ojoko pe mbohapyha ánhel rembiapo. Upéva jave ou vaʼerãta pe ‘ama pahápeguáva’, térã pe piro’y ñembopyahu Ñandejára renondégui, omeʼẽ hag̃ua pokatu pe mbohapyha ánhel ñeʼẽ hatãme, ha ombosakoʼi hag̃ua umi marangatu oĩ hag̃ua mbarete pe ára umi siete plaga pahague oñehẽmbáta jave.” Early Writings, 85.

Pe poder omoñemoŷrõva umi tetãnguéra oguahẽ vaʼekue pe ama pyahu pahápe oñepyrũvo hoʼa. Ha upe mbarete omoñemoŷrõ rire umi tetãnguéra, pyaʼe voi oñejoko hag̃ua, Isaías ohai haguére haʼe “ojokoha yvytu hatã”. Pe yvytu hatã niko pe yvytu kuarahyresẽguio; ha upéva oñejoko jave pe ama pyahu pahápe oñepyrũvo omokỹmi, ha pe tembiapo ñepysyrõ rehegua og̃uahẽvo ipahápe. Pe tembiapo ñepysyrõ rehegua paha niko pe sellado ára. “Línea ári línea” pe yvytu hatã térã pe yvytu kuarahyresẽguio, oñejokóva umi cien cuarenta y cuatro mil sellado aja, haʼe hína umi irundy yvytu Apocalipsis kapítulo siete-peguáicha.

Ha upe rire ahecha irundy ánhel oñembo’ýva yvy irundy esquina ári, ojokóva yvy irundy yvytu, ani hag̃ua yvytu oipeju yvy ári, ni yguasu ári, ni mba’eve yvyramáta ári. Ha ahecha ambue ánhel osẽva kuarahyresẽ gotyo guive, oguerekóva Tupã oikovéva séllo; ha osapukái mbarete hendive umi irundy ánhelpe, umi oñeme’ẽ vaʼekuépe ombyai hag̃ua yvy ha yguasu, heʼívo: Ani pembyai yvy, ni yguasu, ni umi yvyramáta, peẽramoite ñamoseẽ hag̃ua séllo ñande Tupã rembiguáipe ikuatiáre. Apocalipsis 7:1–3.

Pe ñemohu’ã umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua oñehauka vaʼekue Cristo oike jevy hag̃ua Jerusalénpe ñemomba’eguasúpe rupive. Upépe Cristo, peteĩ jeýnte hekove pukukue jave, ojupi vaʼekue peteĩ mburika ári (Islam rehegua techaukaha), ha Lázaro omotenonde vaʼekue pe aty Jerusalénpe oike jave. Hermana White ohechauka Lázaroha pe ñemohu’ã ra’anga upe tembiasakuepe.

“Imbaretéramo hag̃ua Lázaro rendápe, Cristo oguereko vaʼekue peteĩ propósito poriahuverekópe umi nohenduporãivaʼekue chupe rehehápe. Haʼe opyta kuri, ikatu hag̃uáicha omoingove jevyvo Lázarope omanóva apytégui omeʼẽ itaʼýra atã ha ndogueroviáivaʼekuépe ambue prueba haʼe añetehápe hague ‘pe jeikove jevy ha pe tekove’. Ndahaʼéi pyaʼe hag̃uáicha ohejarei hag̃ua opa esperanza umi tavayguakuéra rehe, umi ovecha mboriahu, okañýva Israel róga pegua. Ikorasõ ojekaipa hína kuri iñakãhatã ha noñembyasýi haguére. Ipyrami poriahuverekópe, ojapo vaʼekue omeʼẽ hag̃ua chupekuéra peteĩ prueba hag̃uave haʼeha pe Moĩjeyharã, pe peteĩnte ikatúva ogueru tesapehápe tekove ha ikatuʼỹha ñamano hag̃ua arakaʼeve. Kóva vaʼerã peteĩ prueba umi paʼi kuéra ndaikatumoʼãi hag̃ua ombohasa vai térã omyesakã vai. Péva hína pe mbaʼére imbaretére hag̃ua oho hag̃ua Betániape. Ko milagro tuichavéva, Lázaro ñemoingove jevy, vaʼerã omoĩ hag̃ua Tupã sellorã hembiapópe ha heʼíva hague Tupãramo.” The Desire of Ages, 528, 529.

Pe ára de demora oñepyrũva’ekue 18 jasypokõi ary 2020-pe ojehechauka Cristo rembiapo rupi, ha’e ojepy’amongeta rire omoingove jey mboyve Lázaro-pe. Pe ára de demora oje’eha Apocalipsis kapítulo once-pe, opa mbohapy ára ha mbyte paha gotyo. Umi ára jave, mokõi testígo ojekuaa omanoha hína tape mbytépe. Ha Lázaro oikove jey haguéicha peteĩ ára de demora rire, upéicha avei Juan remimombe’upy mokõi testígo. Oikove jeývo, ha’ekuéra omotenonde pe jeguata oikeva Jerusalén-pe, ohechaukáva “Tupã sello” ha pe “milágro coronador” omboaje hag̃ua Cristo divinidad. Pe jeikove jey ohechauka pe sellado peteĩ sua irundy ha irundy mil paha, oikóva umi irundy yvytu, pe kuarahyresẽ gotyo yvytu, pe yvytu pochy, oguahẽva’ekue 11 jasyporundy ary 2001-pe, ojokopyre aja.

Pe aravo oĩva léi domingo rehegua, umi yvytu oñemosãso ogueru hag̃ua huísio jejopyrã pe mburuvicha guasu yvy rehegua Apocalipsis mokõipaapy-pe guaréva ári. Ko’ág̃a jepe oikytĩmína hikuái umi irundy ánhel rembiapokue rupi, umi ombojoko va’ekuéva chupekuéra pe sellado aja. Peteĩ umi ñe’ẽjoaju ipypukuvéva Espíritu de Profecía-pe, oĩva pe ára yvytu kuarahyresẽ guigua rehe, jajuhu Testimonios, volumen nueve-pe. Upéva ñepyrũme oguereko umi ñe’ẽ ñandejára guigua kuatiarogue once-pe, upévare oñepyrũ simbólikamente “nueve-once”-pe. Pe kapítulo réra ha’e, “La Crisis Final”, ha upéicha avei ha’e pe primer kapítulo peteĩ sección hérava, “Para la Venida del Rey”.

Ndaipóri oĩva evidencia pe pehẽngue ha pe kapítulo réra oñembohekose hag̃ua por propósito umi editor-kuéra ombyatýva’ekue pe volúmen, upéicharõ jepe, pe Rréi ou hag̃uáicha ojehechakuaa pya’e pe novío ou hag̃uáicha, ha upéva, pe parábola umi diez vírgenes reheguape, oiko pe apytépe pyhare mbytegua krizis reheve oñemoheñóiva umi vírgenespe, pe aséite oĩ térã ndaipóri rupi ijapokahápekuéra. Pe pyhare mbytegua krizis ko’ág̃a og̃uahẽva hína, ha’e pe título ohechaukaháicha—pe krizis paha umi diez vírgenespe g̃uarã. Upe krizispe ha’ekuéra ohechauka mba’éichapa oguereko pe aséite, térã ndoguerekói. Pe aséite ndaha’éi añoite pe Espíritu Santo, ha’e katu ojehechauka porãiterei hag̃ua pe Espíritu Santoha, ha avei pe marandu añeteguáva, ha avei pe tekokatu añeteguáva.

Pe metodología hekopete omoĩ porã pe marandu pyhare mbyte osapukáiva rehegua, ha upe marandu, oñemog̃uahẽ ha oñemboguata ramo hese, omoheñói pe teko porã hekopeteva. Upe teko porã, pe apañuãi pahápe, ha’e pe teko orresivíva Tupã sellorã. Tupã tavayguakuéra oñesella hag̃ua pe rembiapo oñepyrũ pe ára yvytu kuarahyresẽ gotyogua og̃uahẽrõ guare, 11 jasyporundy 2001-pe. Upe ára pegua marandu upérõ vaʼekue oñekotevẽ kuri oñekaru hese. Oñekaru térã nahániri hag̃ua hese ojehechauka Isaías “ñomongeta joavy” rupive, ha avei Habacuc porandu rupive mbaʼépa umi ñangarekohára ombohováivaʼerã pe ñeʼẽjoavyme. Mateo mokõipa po ha Habacuc-pe pe are ohaʼarõva oñemohuʼã mokõi aty omombaʼeguasúva reheve. Pe are ohaʼarõva, ojehechaukáva mbohapy ára mbyte ha peteĩ ára mbyte Revelación capítulo once-pe, hiʼag̃uíma oñemohuʼã hag̃uápe.

Upe tiempo de demora ojehechauka avei pe capítulo ñepyrũme, volumen nueve-pe, peteĩ pasáhe Hebreos-gui reheve, upépe Pablo omoĩ hag̃ua iñe’ẽme Habacuc capítulo mokoĩ, versículo irundy. Pablo ñe’ẽjoaju omoĩ Habacuc 2 pe ánhel mbohapyha movimiento-pe, pórke upe tembiasakuepe Cristo oike vaʼekue pe Tenda Santísimope, ha upe tembiasakuepe ojehechauka vaʼekue Iministerio saserdotal yvategua resape; ha pe lívro Hebreos-pe voi Pablo ohechauka pe revelación hesakãvéva Cristo ministerio saserdotal yvategua rehegua Tupã Ñeʼẽme.

Habacuc mokoĩha pe ángel peteĩha ñemongu’épe guare ndohechakuaái gueteri Cristo ñemongu’e pe Tenda Santísimope, pórke upéva ndoikói vaʼekue pe Pyharepyte Sapukái ñemoherakuã paha peve. Pe are ohaʼarõ hag̃ua rehegua Pablo omombeʼúva, haʼe hína Habacuc ha Mateo pe are ohaʼarõ hag̃uare; ha katu haʼe pe are ohaʼarõ hag̃uare oñepyrũtava 18 jasypokõi ary 2020-pe. Pe versíkulo paháva Habacuc mokoĩhapegua ohechauka pe Pyharepyte Sapukái paha pe historia Millerita ryepýpe, ha pe ángel mbohapyha og̃uahẽmby:

Ha Ñandejára oĩ itemplo marangatúpe; tokyre'ỹ opa yvy henondépe. Habacuc 2:20.

Testimonies, volúmen nueve omombe’u mbarete, oñepyrũvo kuatia rogue once-pe (9-11), pe parábola umi pa virgen rehegua, pe tiempo de demora ha ijoaju Habacuc ha Mateo ndive, ha pe pahaite apañuãi ha 11 de septiembre de 2001, upe jave pe debate profético og̃uahẽrõ guare.

“Pehẽngue 1—Mburuvicha guasu Ñemboúpe g̃uarã

“‘Sapy’ami michĩnte, ha pe oútava oúta, ha ndaipukuimo’ãi.’ Hebreos 10:37.

“Pe Paha Ipahápeguare”

“Jaiko pe ára paha. Umi señal ojehupyty pya’éva ko’ã ára rehegua he’i porã Cristo ou hag̃uaitéma hi’aguĩetereiha. Ko’ã ára jaikohápe ningo imarãngatu ha tuicha mba’e. Tupã Espíritu mbeguekatúpe, ha katu añetehápe, ojeipe’a ohóvo yvy ári guive. Umi mba’asy guasu ha juicio-kuéra o’a vaíma Tupã gracia omboykóva ári. Umi ñehundi yvýpe ha yguasúpe, tekoha’anga aty guasu ndaipytúiva, ñorãirõ kyhyje ñehenói, opa umíva hína techaukaha guasu. Umíva ohechauka mba’e oikótava hi’aguĩmaha, ha umi mba’e tuichaitereíva.”

“Umi mbarete ivaíva ombojoaju hína imbarete ha oñomoirũ peteĩcha. Oñemombareteve hína pe apañuãi guasu paha hag̃ua. Tuicha ñemoambue koʼẽrõite oikóta ñande yvy ape ári, ha umi kuʼe pahaguáva pyaʼeeterei oikóta.”

“Ko mundo-pe ojehecháva ohechauka ára ivaíva oĩma ñande ári. Kuarahyresẽgua kuatiañe’ẽnguéra henyhẽ techaukaha peteĩ ñorairõ tuichaitereíva oikótava koʼẽrõite. Ñemonda pyʼaguasu oiko jepi. Mbaʼapo jejoko haʼehína peteĩ mbaʼe jepiguáva. Ñemonda ha jejuka ojejapo opa hendáicha. Kuimbaʼekuéra, aña ojapyhýva, ojuka kuimbaʼe, kuña ha mitã michĩnguéra. Kuimbaʼekuéra ojeity vai tekópe, ha opaichagua mbaʼe vai oguata opa rupi.”

“Pe enemigo osẽ porã kuri ombyaívo tekojoja ha omyenyhẽvo kuimbaʼekuéra korasõ pe pota pyʼaguasu hag̃ua mbaʼerã guaʼu ijeheguinte guarã.

“‘Hustísia oĩ mombyry: añetegua ho’áma tape mbytépe, ha tekojoja ndaikatúi oike.’ Isaías 59:14. Táva guasúpe oĩ hetaiterei tapicha oikóva mboriahúpe ha jehasa asýpe, hi’aguĩetéma ndorekói hag̃ua tembi’u, óga renda ha ao; ha umi táva guasúpe voi oĩ avei umi oguerekóva hetave ikorasõ oipotávagui, oikóva hekoporãmbaitépe, ombohasávo ipirapire óga porãite oñemohendapyrévape, oñemboyeguápe, térã ivaivéva gueteri, hete rembiapota vai hag̃ua, káña rehe, petỹ rehe, ha ambue mba’e apytu’ũ mbarete ombyaíva, ombopochýva akã, ha omboguejýva pe ánga. Yvypóra iñembyahýiva sapukái ohupíma Tupã renondépe, ha opaichagua jejopy ha ñemonda rupive yvypóra ombyaty hína mba’eta tuichaitereíva.”

“Peteĩ jey, táva Nueva York-pe aime jave, pyharekue ajerurepyre ahecha hag̃ua óga tuichaitereíva ojepu’ãha piso ári piso peve yvágape gotyo. Ko’ã óga oñemboajeva’ekue tata ndoikéimo’ãi hag̃uáicha, ha oñemopu’ã hikuái ombohetave hag̃ua ijarakuéra ha umi omopu’ãva réra. Yvateve ha yvateveve gueteri ojepu’ã ko’ã óga, ha ipypekuéra ojeporu umi mba’e iporãvéva ha hepyvéva. Umi ijára kuéra noñeporandúi kuri ijupekuéra: ‘Mba’éicha piko ikatu ñamomba’eguasu porãve Ñandejárape?’ Ñandejára ndoikói kuri ijepy’apykuérape.”

Che apensa: “¡Mba’éichapa umi oipurúva hína upéicha hembiapo hag̃ua ikatúne ohecha hikuái hekove rape Ñandejára ohecháicha! Ombohoryry hikuái óga guasu porãite, ha mba’eichaite peve itavy ára ha pyhare Pe Oisãmbyhýva ko arapy pukukue renondépe umi hembiapokue ha iñemoĩrã. Ndohesarekoihína hikuái, ikorasõ ha iñakãkatu opaite reheve, mba’éichapa omomba’eguasúta Ñandejárape. Oheja tesaráipe hikuái ko mba’e, yvypóra rembiaporã peteĩha.”

“Ojepu’ãvo ko’ã óga yvate guasu, ijára kuéra ovy’a peteĩ tekoñemomba’eguasu pohýi reheve, ohechaukávo oguerekoha viru ombohory hag̃ua ijehegui ha omoñembyasy hag̃ua ijerére oikóva kuérape. Heta pe viru ha’ekuéra omoĩva péicha ou va’ekue jejopy vai rupi, mboriahúpe ñembohasa asy rupi. Hesarái hikuái yvágape oñeñongatuha peteĩ mba’erechaukaha opaite ñemurã ha ñemuháre; opaite mba’e ñembojoja’ỹre ojapóva, opaite tembiapo japuva, upépe ojehai. Hi’ára og̃uahẽta, iñembotavy ha hekojerovia’ỹme yvypóra kuéra og̃uahẽta peteĩ tenda Ñandejára ndohejamo’ãi hag̃ua ohasa, ha oikuaáta hikuái oĩha peteĩ límite Jehová py’aguasu hag̃ua hag̃uare.”

“Pe mba’e ojechauka va’ekue chéve upe rire ha’e peteĩ tata ñembyasy. Kuimba’ekuéra oma’ẽ umi óga yvate ha oñemo’ãha tata-gui hag̃uáme, ha he’i: ‘Ko’ãva oĩ porãite ha ndaikatumo’ãi ojehapy.’ Péro ko’ã óga okái hag̃uaicha guáicha ojejapo va’ekue alkitrángui. Umi máquina ojeporúva oñembogue hag̃ua tata ndaikatúi ojoko pe ñehundi. Umi omba’apóva tatáre ndaikatúi omba’apo umi máquina rehe.” Testimonies, volúmen 9, 11–13.

Pe “debate” oikovaʼekue metodología rehe ñepyrũrãme pe período ojehechaukáva Daniel capítulo peteĩme; ha avei ojehechaukáva Daniel capítulos peteĩ guive mbohapy peve; ha avei ojehechaukáva pe tembiasápe oñepyrũva 11 de agosto de 1840-pe; ha avei ojehechaukáva Juan capítulo seis rembiasápe, pe crisis de Galilea-pe; ha avei ojehechaukáva pe tembiasápe 11 de septiembre de 2001-pe (18 de julio de 2020 peve), koʼág̃a oñembojey jey, ndahaʼéi adventismo tuichakue ryepýpe, síno umi kangue omanóva ha iseko asýva apytépe, oikéva hína iñakãrague guive peteĩ “ñeʼẽ” osapukáiva desierto-pe rupi.

Ñande artículo oútavape ñañeha’ãta jahecha hag̃ua pe metodología ha’éva pe ama pahague, ojehechaukaháicha Isaías capítulos veintiocho ha veintinueve-pe.

Upéi avei ahendu Ñandejára ñe’ẽ he’íva: “Mávape piko amondo hag̃ua, ha máva piko oho hag̃ua orerehehápe?” Upérõ ha’e che: “Ápe aime che; chemondo.” Ha’e he’i: “Tereho, ha ere ko tetãme: Pehendu añetehápe, ha ani peikũmby; pehecha añetehápe, ha ani peikuaa hag̃ua. Embopyhatã ko tetã akãguapy, emboty hag̃ua ijapysaka, ha embotýta hesakuéra; ani hag̃ua ohecha hesaikuéra rupive, ha ohendu ijapysakuéra rupive, ha oikũmby ipy’apy rupive, ha ojere, ha okuera.” Upérõ ha’e che: “Che Ruvicha, araka’e peve?” Ha ha’e ombohovái: “Peve táva kuéra oñehundi hag̃ua, avave oikove’ỹre ipype, ha umi óga opyta hag̃ua yvypóra’ỹre, ha yvy opytaite hag̃ua nandi ha ojehundi hag̃uáicha, ha Ñandejára omomombyry hag̃ua yvypórape, ha tuichaiterei hag̃ua ñemboyke yvy mbytépe. Péro gueteri opytáta ipype peteĩ pahápe peteĩ, ha upéva jevyta, ha oñehundíta jey; peteĩ yvyra guasu ha peteĩ robleicha, hi’akỹnguéra ho’a vove opyta gueteri ipypekuéra hekove rapykuere; upéicha pe ñemoñare marangatu ha’éta upe hembyre.” Isaías 6:8–13.