Belsasar ho’a, mbohapyha irundyha peve ojehechaukava’ekue capítulo pohape, ojehechauka raẽ va’ekue Nebucadnesar ho’ápe capítulo irundyhápe.
“Babilóniape mburuvicha paha peve, ha’etéicha peteĩ ta’ãnga ramo iñepyrũvape guarã, oukuri pe sentencia pe Ohecháva divínogui: ‘Nde, mburuvicha guasu,... ndéve oñeñe’ẽ: Nde rréino ojeipe’a ndehegui.’ Daniel 4:31.” Profetas y Reyes, 533.
Nabucodonosor ohechauka pe ñepyrũha, ha Belsasar pe paha, upe mburuvichagua oguerekova’ekue pokõpa ary pukukue; ha upéicha ohechauka va’ekue pe yvypegua mymba ñaña Ojehecháva capítulo trece-pe (Estados Unidos), oisãmbyhy va’erãva upe tiempo-pe Tiro kuña rekove vaiha (pe papado) ojekuaa’ỹ jave.
Ha oikóta upe árape, Tiro ojeheja hag̃uáta tesaráipe setenta ary pukukue, peteĩ rréi ára-kuéraicha; ha setenta ary pahápe, Tiro opurahéita peteĩ kuña rekovaívaicha. Isaías 23:15.
Upévare Nabucodonosor ohechauka Estados Unidos ñepyrũ, ha Belsasar ohechauka Estados Unidos paha. Nabucodonosor ohechauka ñepyrũha pe hatĩ Republicano rehegua ha ñepyrũha pe hatĩ Protestante rehegua. Belsasar ohechauka pe hatĩ Republicano ha Protestante paha.
Pe huísio oúva Nabucodonosor ári vaʼekue hese, haʼe vaʼekue “siete tiempo”. William Miller oiporu Nabucodonosor oikove hague mymbaicha mokõi mil po cien ha mokõi paʼũ árare, ombohovái hag̃ua pe “siete tiempo” Levítico mokoĩpa seis-pe, jepémo ndojepytasói pe mokõi mil po cien ha mokõi rehe, upéva heʼiséva simbólicamente Belshazzar huísiope.
Ha kóva hína pe jehai ojehaíva’ekue: MENE, MENE, TEKEL, UPHARSIN. Kóvape oĩ pe mba’e ñemyesakã: MENE; Tupã oipapáma nde rréino, ha omohu’ãma. TEKEL; reñeha’ãha’ãma pe balánsa kuérape, ha rejuhúma nde sa’iveha. PERES; nde rréino ojepe’áta, ha oñeme’ẽta pe Medo ha Persa-kuérape. Daniel 5:25–28.
Daniel ome’ẽva’ekue pe kuatia ñemimby ojehaíva’ekue murállare ñehesa’ỹijo ári, umi ñe’ẽ “mene” ha “tekel” ohechauka peteĩ pohýi jeha’ã, ha umi ñe’ẽ avei ohechauka peteĩ valor específico viru rehegua (Éxodo 30:13, Ezequiel 45:12). Peteĩ “mene” hína cincuenta siclo, térã mil guéra. “Mene, mene” upévare he’ise mokõi mil guéra. Peteĩ “tekel” hína veinte guéra. Upévare “mene, mene, tekel” he’ise mokõi mil veinte guéra. “Upharsin” he’ise “omboja’o”, ha upévare he’ise peteĩ mbyte peteĩ “mene”-gui, ha ohechauka quinientos guéra. Oñembojoajúvo, ohechauka hikuái pe suma mokõi mil quinientos veinte rehegua.
Pe referénsia pahápe Hermana White ohechauka Belshazzar ojehechauka hague Nebucodonosor rupive, ha katu iporãvéva, ha’e omomba’eve hag̃ua mokõivéva juicio joaju, ha mokõivéva juicio ojehechauka peteĩ techaukaha ramo umi “siete tiempo” Levítico veintiséis pegua. Oĩ mbovymi ñe’ẽ Escritura-kuéra oipurúva ohechauka hag̃ua umi “siete tiempo” Levítico veintiséis pegua. Jeremías ohechauka upéva Tupã pochy ramo.
Mba’éicha Tupã Ñandejára omo’ã arai hag̃uáicha Sión rajýpe ipochy hag̃uápe, ha omombo yvágagui yvýpe Israel jeguaka, ha naimandu’ái hague ipy renda rehe ipochy árape! Ñandejára omokõmba opa Jacob róga kuéra ha ndoiporiahúi: ipochy pukupe omongu’ávoity Judá rajy mbarete renda kuéra; ogueru chupekuéra yvýre peve: omongy’a pe tetãnguéra sãmbyhyha ha ipríncipe kuérape. Oikytĩ ivaíetereíva ipochyme opa Israel hatãkue; oguerova ijyva akatúa enemigo renondégui, ha okañy Jacob rehe tata rendýicha, ombokusugueáva opa rupi. Oipyso ihu’y enemigoicha: oñembo’y ijyva akatúa rehe adversárioicha, ha ojuka opa umi ojehecharamovéva Sión rajy róga ñembo’eha rýepýpe: ohykýi ipochy tataicha. Ñandejára oiko enemigoicha: omokõmba Israel, omokõmba opa ipalácio kuéra; ohundi imbarete renda kuéra, ha omboheta Judá rajýpe jahe’o ha pyahẽ. Ha mbaretépe oipe’a itabernáculo, ku yvotyty mba’éicha hag̃uáicha; ohundi iñembyaty renda kuéra: Ñandejára ombohárai Siónpe arete guasu ha sábado kuéra, ha ipochy ñemyrõme omboyke mburuvicha guasu ha pa’ípe. Ñandejára omboyke ialtar, ombojeguaru isantuario, ome’ẽ enemigo pópe ipalácio kuéra muralla; ha’ekuéra osapukái Ñandejára rógape, ku arete guasu árapeicha. Ñandejára oimo’ã hína ohundi hag̃ua Sión rajy muralla: oipyso pe ñemohenda sã, ndojokoái ipo ohundi hag̃ua: upévare ojapo pe tápia yvate ha pe muralla tojahe’o; mokõivéva ikangypa oñondive. Lamentaciones 2:1–8.
Ñandejára pochy ojehechauka “ipochy pochyrã” ramo, ha ipochy oñemboguata mokõivéva ári, Israel pe tetãnguéra yvate gotyo ha yvy gotyo. Upévare Daniel kuatiañe’ẽ omombe’u peteĩ “tenondegua” ha peteĩ “pahagua” pochy pochyrã. Jeremías omombe’u peteĩ “línea” Ñandejára “oipyso hague”, ha’e omoherakuãvo ipochy hetãgua poravopyre rehe. Upe línea oñeñe’ẽ avei 2 Reyes-pe.
Ha Ñandejára oñeʼẽ vaʼekue hembiguái profétakuéra rupive, heʼívo: “Manasés, mburuvicha guasu Judagua, ojapo haguére koʼã mbaʼe jeguaru, ha ojapo vaikuégui opa umi amorreo kuéra ojapo vaʼekuégui hendyve, umi oĩ vaʼekue henonderã, ha omoingeke avei Judápe iñanga taʼãnga rupive; upévare péicha heʼi Ñandejára, Israel Jára: Péina, che agueru hag̃uáicha Jerusalén ha Judá ári peteĩ mbaʼe vaiete, ha maymáva ohendúva hese, mokõivéva ijapyte oñemondýita. Ha aipyso Jerusalén ári Samaria cordel, ha Ahab róga plomada; ha ahykuíta Jerusalénpe peteĩ kuimbaʼe ojohéiháicha peteĩ tembipuru, ojohéi rire omoĩ jeyva hova yvýre. Ha aheja rei che mbaʼe rerahapy rembyre, ha ameʼẽta chupekuéra iñenemigokuéra pópe; ha oikóta hikuái tembiʼurã ha mbaʼe ojeguerahávaicha opa iñenemigokuérape g̃uarã.” 2 Reyes 21:10–14.
Pe “línea” pochyry Ñandejára indignación rehegua, ha’éva Moisés “siete tiempos”, ojepysókuri tenonderãite pe reino yvate gotyo ári (Ahab róga), ha upéi Judá ári. Ambue ñe’ẽ bíblico ojeporúva “siete tiempos” rehe, osẽva Levítico mokõipa poteĩgui, ha’e pe ñe’ẽ “ñemyasãi”.
Upéi aguata pene rovái pochy asýpe; ha che, che voi, pembyepota rasyta pokõi jey pene angaipa rehe. Ha pe’u pene ra’ykuéra ro’o, ha pene rajykuéra ro’o avei pe’u. Ha ahundíta pene yvyty yvategua, ha aikytĩta pene ta’ãnga kuéra, ha amombo pene te’onguekuéra pene ta’ãnga rei kuéra te’ongue ári; ha che ánga penderovaitíta. Ha ajapóta pene táva kuéra tundi hag̃ua, ha amoĩta pene tupaónguéra ñehundi hag̃uáme, ha ndahyetumo’ãi pene mba’e ryakuã asy porã. Ha amoĩta pe yvy ñehundi hag̃uáme; ha pene enemigo kuéra oikóva ipype ohechávo opytáta jurujái. Ha amyasãita peẽ tetã ambuegua apytépe, ha aipysóta kyse puku pende rapykuéri; ha pene yvy opytáta ñehundipyrépe, ha pene táva kuéra tundi. Upérõ pe yvy ovy’áta isábado kuérape, opaite ára opyta aja ñehundipyrépe, ha peẽ peĩ aja pene enemigo kuéra retãme; upérõ pe yvy opytáta pytu’úpe, ha ovy’áta isábado kuérape. Opaite ára opyta aja ñehundipyrépe opytu’úta; ndopytu’úigui pene sábado kuérape, peẽ peiko aja hese. Levítico 26:28–35.
Pe ñemosarambi tetã ambuegua apytépe oñekumpli Daniel rehe, ojegueraha jave chupe tembiguáiramo Babilóniape, Joiacim ñembiguái jave. Upérõ, Daniel oĩ aja “enemigokuéra yvýpe”, upe yvy opytu'u ha ovy’a “hegui opytu’u ára rehe”. Mokõiha Crónicas ñanemomarandu pe aravoha ha’e hague Jeremías setenta ary, Daniel oikuaa hag̃ua va’ekue capítulo nueve-pe.
Ha umi okáva kysepuku poguýgui ogueraha Babilóniape; ha upépe oiko tembiguáiramo chupe ha ita'ýrape, pe rréino Pérsiagua oñepyrũ meve; ojehu hag̃ua ñembopyahu Tupã Ñandejára ñe'ẽme Jeremías jurúgui, pe yvy oikuaa porã hag̃ua isábado-kuéra; pórke opyta aja desolada, ojapo sábado, ojejapo hag̃ua setenta ary. Ha Ciro, mburuvicha guasu Pérsiagua, arýpe peteĩhápe, oñemboguapy hag̃ua Ñandejára ñe'ẽ Jeremías jurúgui he'íva, Ñandejára omokyre'ỹ Ciro, mburuvicha guasu Pérsiagua, espíritu, ha upévare ojapo peteĩ marandu opaite irreinópe, ha omoĩ avei kuatiare, he'ívo: Péicha he'i Ciro, mburuvicha guasu Pérsiagua: Opa yvy arigua rréino Ñandejára, yvága Tupã, ome'ẽ chéve; ha ha'e chembou omopu'ã hag̃ua chupe peteĩ óga Jerusalénpe, oĩva Judápe. Máva piko pende apytégui, opa itavayguakuéra apytépe? Ñandejára Itupã toĩ hendive, ha tojupi. 2 Crónicas 36:20–23.
Pe ñe’ẽ “ñemosarambi” ha’e peteĩ símbolo umi “siete tiempo” rehegua. Pe juicio oguerekóva Nabucodonosor “siete tiempo” aja oikovévo mymbaicha, ohechauka hag̃ua peteĩ tipo ramo pe juicio Belshasar rehegua, ojehechaukaháicha umi ñe’ẽ ñemimby oĩva pe murálla ári: “mene, mene, tekel upharsin”. Pe juicio Belshasar rehegua ojehechauka pe jehai popegua rupive, ha upéva ojoja mokõi su quinientos veinte rehe; upe peteĩcha papapy ára rehegua Nabucodonosor oikove hague mymbaicha, ha avei upe peteĩcha papapy ary rehegua ojehechaukáva umi “siete tiempo” Levítico veintiséis-pe.
Pe juício oúva Belsasar rehegua, ojehechaukáva vaʼekue Nebucadnezar rehegua juício rupive, ojehechauka hag̃ua simbólikamente umi “siete tiempo” rupive, ha mokõivéva umi juício ohechauka peteĩ “caída de Babilonia”, ha upéva hína pe símbolo marandu mokõiha ánhel rehegua. Pe peteĩha caída de Babilonia vaʼekue, oitymbárõ guare Nimrod torre.
Ha opaite yvy peteĩ ñe’ẽme, ha peteĩ ñe’ẽpyrepe. Ha ojehu, oguata aja kuarahyresẽ gotyo guive, ojuhuha peteĩ ñu ñemombe’upy yvýpe Sinar retãme; ha upépe oiko hikuái. Ha he’i ojuehepe: Peju, ñambojyvyru ita apo hag̃ua, ha ñahapy porãite chupekuéra. Ha orekókuri ladríllo ita rangue, ha asfalto argamasa rangue. Ha he’i hikuái: Peju, jajapo hag̃ua ñandéve peteĩ táva ha peteĩ tórre, ijapykue oguahẽ hag̃uáicha yvágape; ha jajapo ñandéve peteĩ téra, ani hag̃ua ñañemosarambi opa yvy ape ári. Upérõ Ñandejára oguejy ohecha hag̃ua pe táva ha pe tórre, yvypóra ra’ykuéra omopu’ãva’ekue. Ha Ñandejára he’i: Péina pe tetãygua peteĩnte, ha maymáva oreko peteĩ ñe’ẽ; ha kóva hína pe oñepyrũva ojapo hag̃ua: ha ko’ágã mba’eve ndojejokomo’ãi chuguikuéra, opa mba’e oimo’ãva ojapo hag̃ua. Peju, jaguejy, ha upépe ñambojehe’a hag̃ua iñe’ẽ, ani hag̃ua oikuaa hag̃ua ojuehe ñe’ẽ. Upévare Ñandejára omosarambi chupekuéra upégui opa yvy ape ári; ha opyta hikuái ndojapovéima hag̃ua pe táva. Génesis 11:1–8.
Bábel jehusápe, ha’éva Nimrod jehusakue, Ñandejára “omyasãi” Nimrod opu’ãva’ekuépe “opa yvy ape ári”. Nimrod ha umi imoirũkue oikuaa porã va’ekue iñemboykeha omoñepyrũtaha pe iñasãi, ha’e kuéra he’i haguére pe mba’érepa omopu’ãse pe tórre ha pe táva, ha’eha “ñande rerarã jajapo hag̃ua, ani hag̃uáicha ñañemosarambi opa yvy ape ári”.
Peteĩ “téra” maranduʼasýpe haʼe peteĩ techaukaha tekorekoguigua. Pe tekoreko Nimrod ha umi iñirũnguera omoñepyrũva ojehechauka hembiapokuére, yvakuérare niko peikuaáta pe tekoreko. Pe yva osẽva Nimrod puʼakareʼỹgui, ha upévare pe techaukaha itekorekoguigua, haʼe pe óga yvate ha pe táva jejapo. Peteĩ “óga yvate” haʼe peteĩ techaukaha tupão rehegua, ha peteĩ “táva” haʼe peteĩ techaukaha tetã rehegua. Pe téra umi Nimrod opuʼãva rehegua, ohechaukáva itekoreko, haʼe pe ñembojoaju tupão ha tetã rehegua, ha upéva avei ojehechauka maranduʼasýpe pe mymba raʼãnga ramo.
Pe pasáhe ohechaukáva Babel ho’a haguepe, oĩ pe ñe’ẽjoaju “peju, jajapo” oñembojevy mbohapy jey. Pe mbohapyha ha’e pe jave Tupã ogueru pe juicio oñembyai hag̃ua iñe’ẽnguéra, ha oñemosarambi hag̃ua chupekuéra opa rupi. Pe peteĩha “peju, jajapo” ha’e vaekue ñembosako’i pe mokõiha “peju, jajapo” rehegua, upe jave omopu’ã ramo guare hikuái itáva ha itórre. Oikóma rire hikuái hembiapo pe tembiasakue oje’éva pe mokõiha “peju, jajapo” ryepýpe, Tupã oguejy ohecha hag̃ua hesakã hag̃uáicha iñemoĩrehe. Pe mbohapyha “peju, jajapo” ha’e juicio, ha pe mokõiha “peju, jajapo” ha’e peteĩ prueba ojehecháva. Pe peteĩha “peju, jajapo” orrepresenta iñembyai peteĩha, ha profétikamente pe “peju, jajapo” oñe’ẽva mbohapy jey ohechauka pe proceso de prueba mbohapy jepéva rehegua evangelio opave’ỹva. Oĩ hetave marandu Nimrod ñemoĩrehe ha ho’a rehegua testimoniope, ha katu ko’ág̃a roikuaauka mante ñepyrũrã pe peteĩha Babilonia (Babel) ho’a jave, pe símbolo “siete tiempos” rehegua, ojehechaukáva pe “ñemosarambi” rupive, ojekuaauka hague. Nimrod juicio orrepresenta vaekue peteĩ ñemosarambi rupive, Nabucodonosor pegua “siete tiempos” rupive, ha Belsasar pegua “mokõi mil po ciento mokõipa”.
Pe Alfa ha Omega réra ohechauka pe línea profética ojehechaukáva capítulo irundy ha po rupiveha pe ama pahápegua marandu, pe ánhel mokõiha ha Sapukái Pyharepytegua rehegua. Pe línea oñepyrũ Babilonia ho’ávo, ojehechaukáva Nabucodonosor rupive, ohechaukávo 1798, upe jave Babilonia espiritual (papado) ho’ava’ekue peteĩha jey. Upéi pe línea pahápe, Belsasar rembiguái Babilonia ho’a, ohechaukávo ñepyrũrã pe ho’a mbeguekatúpe oikóva Babilonia espiritual rehe (papado jey), oñepyrũva pe léi dominical apañuái guasu guive. Oĩ mokõi testígo Babilonia ho’a rehegua pe línea ñepyrũme ha mokõi testígo ipahápe. Pe lógica profética ohechakuaa pe firma pe Ñepyrũ Guasu ha Paha Guasu rehegua, ha ohechaháicha pe tema Babilonia ho’a rehegua ojehechaukaha irundy testígo rupive pe línea ojehechaukáva Daniel capítulo irundy ha po-pe.
Pe relación typológica ha antitípica Nabucodonosor ha Belsasar rehegua, oñembojoajúramo umi ára pahápe ndive, jajuhu pe mymba yvy arigua, iñakã ovecha-rajy joguápe oĩ jave, oñerrepresentaha Nabucodonosórpe; ha upéi, oñe’ẽ vove dragónicha, jahecha Belsasar. Jahecha pe relación profética-pe, pe tĩ republicano oisãmbyhýva’ekue Tetã peteĩ reko Estados Unidos-pegua rehe, oñerrepresentaha Nabucodonosórpe; ha pe Tetã peteĩ reko ñembojere oñerrepresentaha Belsasar. Avei jahechata Nabucodonosórpe peteĩ kuñataĩ arandu ramo ha Belsasárpe peteĩ kuñataĩ tavy ramo.
Rohesa’ỹijóta ñaneñehesa’ỹijo Daniel arandukápe, irundyha ha poha kapítulo rehegua, pe artículo oúvape.
“Belsasarpe ojejopy hetaite oportunidad oikuaa ha ojapo hag̃ua Tupã rembipota. Haʼe ohecha vaʼekue itúva guasu Nabucodonosorpe oñemosẽha yvyporakuéra atygui. Ohecha vaʼekue pe arandu pe mburuvicha guasu oñemombaʼeguasuhague rehe oñemomombyryha chugui Upe omeʼẽ vaʼekue chupe. Ohecha vaʼekue pe mburuvichápe oñemosẽha iguigua rréinogui, ha oñemoingo hag̃ua ñu mymbakuéra irũnguéra ramo. Péro Belsasar vyʼarã rayhu ha ijehe oñemombaʼeguasuse rupi ombogue umi mboʼepy arakaʼeve ndovaʼerãi hague hesarái; ha upévare haʼe ojapo angaipa ojoguáva umi ogueru vaʼekuépe ñembojovake ojehechaukaitéva Nabucodonosor ári. Haʼe ombohasa rei umi oportunidad porã Tupã pyʼaporãme omeʼẽ vaʼekue chupe, ndoipurúi hag̃ua umi oportunidad hiʼag̃uívape oikuaa porãve hag̃ua pe añetegua. ‘Mbaʼépa ajapovaʼerã asẽ hag̃ua salvasiónpe?’ kóva ningo peteĩ porandu pe mburuvicha guasu, péro itavyva, ohejarei hag̃uáicha haʼete hag̃uáicha ndohupytýi chupe.”
“Kóva hína pe mitãrusu pyahu ko árape oñangareko’ỹva ha oiko vai hag̃ua.” Ñandejára po omombáyta pe pekadórpe, Belshazzar rehe ojapo haguéicha; ha heta rehe g̃uarã itarambéma hag̃ua oñembyasy hag̃ua.
“Babilóniape mburuvicha oguereko vaʼekue mbaʼeta heta ha terakuã porã, ha iñembotuicha reípe oñemoĩ vaʼekue yvate yvága ha yvy Jára rovái. Ojerovia kuri ijehe voi, ndoikuaaséigui avave ipuʼakátaha heʼi hag̃ua ichupe: ‘Mbaʼére piko rejapo kóva?’ Ha pe po kañymby ohai jave kuatiañeʼẽnguéra ipalásio pirapire ári, Belsasar oñemondýi ha opyta kirirĩ. Peteĩ sapyʼápe ojeipeʼapaite chugui imbarete, ha oñemomirĩ peteĩ mitãicha. Ohechakuaa vaʼekue oĩha peteĩ Ipuʼakavéva Belsasargui pópe. Haʼe oiko kuri oñembohory umi mbaʼe marangatu rehe. Koʼág̃a ikonsiénsia opáy. Ohechakuaa vaʼekue oguereko hague pe tekoporã oikuaa ha ojapo hag̃ua Ñandejára rembipota. Itamói rembiasakue ojekuaa hag̃ua hesakã porã henondépe, pe jehai oĩva mb muro áriicha.” Bible Echo, April 25, 1898.