Mokõiha Nebucodonosor ohecháva ha’e pe “ára paha”, upépe mokõi aty ñemomba’eguarã rehegua oñehenói ou hag̃ua oikuaávo pe “arandu hetave” ojepe’áva’ekue 1798-pe. Upérõ Daniel oñembohéra avei Beltesasar, upéicha hag̃uáicha ojehechauka chupe Tupã tavayguakuéra ñemoñe’ẽmeguáva ramo, péva peteĩ téra ñemoambue profétikamente ohechauka hag̃ua peteĩ joaju ñe’ẽmeguáva. Nebucodonosor omoneĩ vaekue Daniel oguerekoha Espíritu Santo oĩha hendive, ha hembiasakue rupi Daniel ndive, opena vaekue “mba’eve ñemimby” ndojepy’apymo’ãiha Daniel-pe; upéicharõ jepe, ko sueño ñemimby ojepy’apymoĩ Daniel-pe.
Nde Beltesasar, ipajehéra va’ekue ruvicha, che aikuaa rupi tupãnguéra marangatu espíritu oĩha nde pype, ha ndaipóriha mba’e ñemi ndepy’apyva, emombe’u chéve pe visión kuéra che képegua ahecha va’ekue, ha iñemyesakã. Péicha niko umi visión che akãme che tupa ári: ahecha, ha péina, peteĩ yvyra yvy mbytepe, ha ijyvatekue tuicha. Pe yvyra okakuaa, ha imbarete, ha ijyvatekue og̃uahẽ yvága peve, ha ojehecha opa yvy apýra peve. Hogue porã, hi’a heta, ha ipype oĩ tembi’u opavavépe g̃uarã; umi mymba ñúmegua oguereko kuarahy’ã guýpe, ha umi guyra yvategua oiko hakãnguérare, ha opa tekove oñemongaru chugui. Ahecha umi visión che akãme che tupa ári, ha péina, peteĩ ñangarekoha ha peteĩ marangatu oguejy yvágagui; osapukái hatã ha he’i péicha: Peity pe yvyra, peikytĩ hakãnguéra, pembovo hogue, pemyasãi hi’a; tojei umi mymba iguýgui, ha umi guyra hakãnguéragui. Upéicharamo jepe, peheja yvýpe hapo yvyra rapo ypykue, peteĩ kuatia hierro ha brónce reheve, ñana pyahu ñúme; ha toñakỹsẽ yvága ysapy reheve, ha taime ijahe’opy umi mymba ndive yvy kapi’ipe. Toñemoambue ikorasõ yvypóra mba’égui, ha tome’ẽ chupe mymba korasõ; ha tohasa hi’ári pokõi ára. Ko mba’e ou umi ñangarekohára decreto rupive, ha pe jerure umi marangatukuéra ñe’ẽ rupive; ikatu hag̃uáicha umi oikovéva oikuaa pe Yvatevéva ogovernaha yvypóra rréinope, ha ome’ẽha upéva oipotávape, ha omoĩha hi’ári pe yvypóragui ivevýivape. Ko kéra che, mburuvicha guasu Nabucodonosor, ahecha. Ko’ág̃a nde, Beltesasar, emombe’u iñemyesakã, opa umi che rréino arandúva ndaikatúi rupi oikuaauka chéve iñemyesakã; nde katu ikatu, tupãnguéra marangatu espíritu oĩ rupi nde pype. Upérõ Daniel, héra Beltesasar va’ekue, opyta hag̃ua peteĩ aravo oñemondýipa hag̃uáicha, ha umi ipensamiénto omondýi chupe. Pe mburuvicha guasu oñe’ẽ ha he’i: Beltesasar, ani pe kéra térã iñemyesakã ndepy’apy. Beltesasar ombohovái ha he’i: Che ruvicha, toiko pe kéra umi nde rayhúvape g̃uarã, ha iñemyesakã umi nde enemigope g̃uarã. Daniel 4:9–19.
Daniel oñembyasy pe kéra ha pe ñemyesakã reheve, ikatúgui oikuaa mba’éichapa Nabucodonosor ikatu oñeñandu vai pe ñemyesakã rupi; ha upéi Nabucodonosor omokyre’ỹ rire chupe oñe’ẽ hag̃ua, Daniel ome’ẽ Nabucodonosor-pe peteĩ ñe’ẽmondo juicio oútava rehegua. Pe ñe’ẽmondo juicio oútava rehegua ha’e peteĩ ta’ãnga simbólica pe ñe’ẽmondo angél peteĩha oguahẽ va’ekue ára paha jave, ary 1798-pe.
Upéi Daniel, hérava Beltesasar, opyta ojepy’amongeta eterei peteĩ aravo pukukue, ha hemiandu kuéra omondýi chupe. Upérõ mburuvicha guasu oñe’ẽ ha he’i: Beltesasar, ani hag̃ua ndepy’apy pe ke’ẽ térã iñemoñe’ẽ. Beltesasar ombohovái ha he’i: Che ruvicha, toiko pe ke’ẽ umi nde rayhúvape g̃uarã, ha iñemoñe’ẽ nde rovái kuérape g̃uarã. Daniel 4:19.
Daniel opyta peteĩ “aravo pukukue”. Pe “aravo” ha’e peteĩva umi po vésegui pe ñe’ẽ “aravo” ojehecháva Daniel kuatiápe, ha ndaipóri ambue hendápe Antiguo Testamento-pe. Ko’ápe ombohechauka pe ára pukukue Daniel, ohechaukáva umi “arandúva” oikuaáva pe arandu hetaveha, oñembosako’i hag̃ua ome’ẽ hag̃ua pe ñe’ẽmondo ángel peteĩha gua, omomarandúva pe juicio investigador ñepyrũ hague 22 jasypa 1844-pe. Daniel omyesakãvo pe kéra he’ise ndaha’éi añoite peteĩ juicio oútava ñemomarandu, ha katu avei peteĩ ñehenói Nabucodonosor-pe opytu’u hag̃ua angaipágui, ohechaukáva pe evangelio opa’ỹva pe ángel peteĩha gua. Pe “aravo” oñemoĩva’erã proféticamente pe paha ára-pe, ary 1798-pe, pe ángel peteĩha oike jave tembiasápe. Pe ángel peteĩha oike tembiasápe ary 1798-pe, opa jave umi “siete tiempos” Tupã vengeance oguerúva pe reino yvate gotyo rehe, oñepyrũva’ekue ary 723 a.C.-pe.
Ko'ãva hína pe ára ñepyrũva, opa mba'e ojehaíva oñekumpli hag̃ua. Ha aipo vaíke umi hyeguasúva ha umi omokambu va'ekuérape umi árape! Péicha oikóta jepy'apy guasu ko yvýpe, ha pochy ko tavayguakuéra ári. Ha ho'áta hikuái kyse puku rembe'ýpe, ha ogueraha hag̃ua iñembiguáiramo opa tetãme; ha Jerusalén oñembohasa ha oñepyrũta umi Gentil kuéra poguýpe, peve oñekumpli umi tiempo Gentil kuéragui. Lucas 21:22–24.
Nabucodonosor oikova’erã mymba py’a reheve Tupã ñembopochy ára pukukue, oguerúva’ekue Israel pe tetã yvate gotyo guápe ári; Nabucodonosor niko pe mburuvicha guasu yvate gotyogua vaʼekue. Lucas ombohéra upe ára peteĩchagua “ára-kuéra” ramo (“umi ára gentil-kuéra rehegua”), heta hag̃uáicha, omoĩrõ guare Jerusalén ñemombu paha.
Haʼekuéra hoʼáta kyse pukukue rupi, ha ojegueraháta prisionéroramo opa tetãnguéra rupi; ha Jerusalén ojejapyrétante umi tetã ambuegua reheve, pe umi tetã ambuegua ára oñemyenyhẽmba peve. Lucas 21:24.
Pe libro Apocalipsis-pe, umi ára gentil-kuéra opyrũ hag̃ua pe santuario ha pe ejército ári ojehechauka kuri año mil doscientos sesenta ramo añoite, upéva omomba’eguasu hag̃uánte pe período persecución papal rehegua.
Pe korapy okapegua, opytáva tupaógui okápe, eheja rei ha ani emedi; oñeme’ẽgui umi tetã ambuékpe; ha haʼekuéra opyrũ hag̃ua py guýpe pe táva marangatu mokõi jasy irundy ha mokõi pukukue. Ha che ame’ẽta pokatu che mokõi testígope, ha haʼekuéra oñeprofesíta mil mokõi saʼy ha sesenta ára pukukue, ao ajakápe oñemonde hag̃uáicha. Apocalipsis 11:2, 3.
Pe ñe’ẽmondo ñe’ẽñemi Daniel ome’ẽva’ekue Nabucodonosórpe, ohechauka pe ñe’ẽñemi ñemomarandu juicio oútavare. Upe ñe’ẽmondo ñe’ẽñemi og̃uahẽha oñemoĩ ta’ãnga hag̃ua 1798-pe, upérõ kuri pe ánhel peteĩha og̃uahẽ vaekue omomarandu hag̃ua pe juicio investigativo hi’aguĩvape. Pe juicio oñeikotevẽva’ekue Nabucodonosór ári oiko pe mokõiha jeporu ñe’ẽ “aravo” rehegua capítulorundyhápe.
Opa ko’ã mba’e ojehu mburuvicha guasu Nabucodonosor rehe. Pa mokõi jasy rire, oguata Babilonia rréino palásiope. Upéi pe mburuvicha guasu oñe’ẽ ha he’i: “Ndaha’éi piko kóva Babilonia guasu, che amopu’ã va’ekue rréino rógarã che pu’aka mbarete rupive ha che sãso guasu mborayhurã?” Ha gueteri pe ñe’ẽ oĩ mburuvicha guasu jurúpe, oguejy peteĩ ñe’ẽ yvága guive, he’íva: “Ndeve, mburuvicha guasu Nabucodonosor, kóicha oñeñe’ẽ: Ndegui ojeipe’a pe rréino. Ha nde rogueraháta yvyporakuéragui, ha nde renda oĩta ñúme mymbakuéra ndive; ndejapóta re’u kapi’i tóroicha, ha siete ára guasu ohasáta nde ári, peve reikuaa pe Yvatevéva oguerekóha pokatu yvyporakuéra rréino ári, ha ome’ẽha upéva oipotávape.” Upe aravópe voi oñemboguata upe mba’e Nabucodonosor rehe; ha ojeipe’a chugui yvyporakuéra apytégui, ha ho’u kapi’i tóroicha, ha hete oñemokỹi yvága ysapy reheve, peve hi’áva okakuaa taguato ragueicha, ha ipóa guykuéra guyra pẽnguaicha. Daniel 4:28–33.
Pe huísio oñemomarandu vaʼekue ou peite pe “ára” teépe Nabucodonosor omopuʼã jave ikorasõ ñembotuichápe. Pe huísio investigativo oñemomarandu vaʼekue ou pe “ára” Tupã huísio investigativo oñepyrũ jave.
Pe “ára” huísio Ñandejára rehegua 22 jasypa 1844-pe omoheñói mokõi aty omomba'éva chupe, ojehechaukáva “arandu” ha “aña” ramo Daniel kapítulo doce-pe, ha avei ojehechaukáva “arandu” térã “tavy” ramo pe techapyrãpa umi diez virgen rehegua, ha avei ojehechaukáva ramo umi ojehekombo'éva jerovia rupive Habacuc kapítulo mokõi-pe, oñembojojáva umi ohechaukáva pe tekopy teeite oguerekova'ekue Nabucodonosor pe “ára” oguahẽ jave hi'aranduka rehegua.
Péina, pe ipype oñembotuicháva ánga ndaha’éi hekojojáva: ha pe ijojáva oikovéta ijerovia rupive. Habacuc 2:4.
Mokõi aty peteĩteĩva umi mbohapy línea-pe ojehechauka kuri pe “aravo” oguahẽvo ijovakeha árape 22 jasypa 1844-pe, upéva hína umi ojeporavóva Nabucodonosor “aravo” jovake rehegua ohechaukáva. 1798 ha’e va’ekue pe “ñepyrũ” indignación “siete tiempos” rehegua paha, upérõ pe papado ndopytavéima osẽ porã hag̃uáicha, oñeme’ẽgui chupe peteĩ herida oporojukáva.
Ha pe mburuvicha guasu ojapóta hembipota he'iháicha; ha ombotuicháta ijehe, ha omomba'eguasúta ijehe opaichagua tupã ári, ha ñe'ẽ hechapyrãva he'íta Tupã tupãnguéra Jára rehe, ha osẽporãta pe pochy ojehupyty peve; mba'ére piko upe oñembopy'amongetava oikóta. Daniel 11:36.
1844 ha’e va’ekue pe pochy “paha” paha.
Ha he’i: Péina aikuaaukáta ndéve mba’épa oikóta pochy pahaitepe; ipype pe ára oñemoĩmava’erãme oikóta pe paha. Daniel 8:19.
Pe ñe’ẽ “hora” ojeiporuha peteĩha, Daniel kapítulo irundy-pe, ohechauka 1798; ha’éva pahápe pe “primeiro” Tupã pochy “siete tiempo” rehegua pe reino yvategua Israel rehe; pe marandu ange peteĩha guahẽ pe ára paha jave; ha Nabucodonosor “siete tiempo” opaha “umi ára paha”pe.
Pe ñe’ẽ “hora” jeporu mokõiha, Daniel aranduka irundyhápe, ohechauka 1844; ha upéva vaʼekue pe “paha” pochy rehegua “siete tiempo” jave, Judá peguakuéra ñemby gotyo pegua rréino rehe. Upéicha avei, upérõ og̃uahẽ vaʼekue pe huísio investigativo, ha Nabucodonosor huísio tee avei.
Pe kapítulo peteĩ ohechauka mba’éichapa oiko kuri pe proceso jehechaa mbohapy etapa rehegua rembiasakue, ha omarka pe ñemombarete pe ánhel peteĩha marandu rehegua 11 jasypoapy 1840-pe. Pe kapítulo irundy ohechauka pe ánhel peteĩha marandu ñeguahẽ ára paha peguápe ary 1798-pe, ha oñembojoja va’erã kapítulo peteĩ rehe. Pe kapítulo irundy omomba’e guasu pe ánhel peteĩha marandu ha iñe’ẽmondýi juicio og̃uahẽ potaitévare rehe, ha omarka 22 jasypa 1844 ha pe ánhel mbohapyha marandu ñeguahẽ.
Oñondive ohechauka ndaha’éi Adventismo ñepyrũnte, ha avei Tetã peteĩ reko Amérika Joaju rehegua ñepyrũ. Umi kapítulo peteĩ guive mbohapy peve avei oñe’ẽ Adventismo paha rembiasáre, ha Tetã peteĩ reko Amérika Joaju rehegua paháre. Pe kapítulo po, ha Belsasar testimonio avei oñemohenda porã umi mbohapy kapítulo peteĩha ndive.
Pe kapítulo peteĩ, oñembojoajúvo pe kapítulo irundy rehe, ohechauka pe ánhel peteĩha rembiapo, ha pe tembiasakue upe aravope pe Daniel kuatiañe’ẽ oñemboty’ỹ jey haguépe ára paha peve ary 1798-pe. Pe marandu upérõ oñemboty’ỹ va’ekue ojehechauka pe visión Ysyry Ulai rehegua rupive, ha upéva orrepresenta pe arandu ñembohetave oĩva Daniel kapítulo siete, ocho ha nueve ryepýpe.
Mburuvicha guasu Belsasar oisãmbyhy mbohapyha áñope, peteĩ visión ojechauka chéve, che Dánielpe, upe ojehechauka vaʼekue chéve tenonderã rire. Ha ahecha peteĩ visiónpe; ha oiko, ahechávo, aime hague Susánpe, mburuvicha róga guasúpe, oĩva Elam yvýpe; ha ahecha peteĩ visiónpe, ha aime ysyry Ulái ykére. Daniel 8:1, 2.
Umi capítulo peteĩ guive mbohapy peve, ojoajúva capítulo cinco ndive, ohechauka pe tercer ánhel rembiapo rape, ha pe tembiasakue pe lívro Daniel rehegua ojeipe’a hag̃ua kuri ary 1989-pe. Pe marandu upérõ ojeipe’áva oñembojechauka Hiddekel Ysyry visión rupive, ha upéva orrepresenta pe arandu ñembohetave oguerekóva umi capítulo diez, once ha doce ryepýpe.
Ha árape peteĩha jasy pe mokõipa irundyha ára, che aime aja pe ysyry guasu, Hidékel ykére. Daniel 10:4.
Roguerekóta ñande ñe’ẽme’ẽ hag̃ua Nabucodonosor ha Belsasar rehegua pe artículo oúvape.
“Oñeikotevẽiterei peteĩ ñehesa’ỹijo hi’aguĩvéva Tupã Ñe’ẽ rehe. Ko’ýte Daniel ha Apocalipsis ojehechava’erã ñangareko reheve araka’eve’ỹ guaréicha ñane rembiapo rembiasakue pukukue javeve. Ikatu hag̃uáicha sa’ive ñañe’ẽ umi mba’e peteĩ aty rehegua, Roma pokatu ha papado rehe, ha upéicharõ jepe tekotevẽ ñamoguahẽ tapicha kuérape umi proféta ha apóstol kuéra ohai va’ekue Tupã Espíritu ñepytyvõ rupive. Espíritu Santo omohenda péicha umi mba’e, profecía oñeme’ẽ jave ha umi mba’e ojehechaukáva rupive avei, ombo’e hag̃ua pe tembiporu yvypóra ojeheja hag̃ua okañy, oñomi Cristo-pe, ha Ñandejára Tupã yvágagua ha Iley toñemomba’eguasu.”
“Peikuaa Daniel kuatiañe’ẽ. Pene mandu’a, peteĩteĩ punto rupi, umi tetãnguéra rembiasakue upépe ojehechaukáva. Pehecha umi estadista, umi aty ñemoĩrã, umi ehérsito mbarete, ha pehecha mba’éichapa Tupã omba’apo omomirĩ hag̃ua yvypóra ñembotuicha, ha omboguejy hag̃ua yvypóra mbytépe ojejapóva yvýpe. Tupã añoite ojehechauka tuicháva ramo. Maranduhára visión-pe ojehecha chupe omboguejyha peteĩ mburuvicha guasu mbarete ha omoĩ jeýha ambuépe. Ojehechauka chupe ára ha ára opa mba’e ruvicha ramo, oĩ hag̃uáicha omopu’ãvo Itetã opa’ỹva—Pe Yma guare Ára rehegua, Tupã Oikovéva, opa arandu Ypykue, ko’ágã ruvicha, tenonderã oútava oikuaaukáva. Peikuaa ha peikũmby mba’éichaitépa imboriahu, ikangy, mbykymi ijehegui oikovéva, ojavy hag̃uáicha, ha mba’e vai apohára yvypóra, omopu’ãvo iánga mba’e reíre.”
“Pe Espíritu Santo, Isaías rupive, ombojerovia ñande resa Tupã rehe, pe Tupã oikovéva rehe, ha’e hag̃uáicha pe mba’e tenondete jajepy’amongetáva—Tupã rehe, Cristo-pe ojehechaukáva. ‘Ñandéve oñemoheñói peteĩ mitã, ñandéve oñeme’ẽ peteĩ ta’ýra: ha pe poguýpe oĩta pe mburuvicha hag̃ua; ha héra hérata: Hechapyrãva, Moñe’ẽhára, Tupã Imbaretevéva, Túva Opave’ỹva, Py’aguapy Ruvicha’ [Isaías 9:6].”
“Pe tesape Daniel oguerova’ekue Tupãgui peteĩchaite oñeme’ẽ vaʼekue koʼýte koʼã ára pahápe g̃uarã. Umi visión haʼe ohecha vaʼekue ysyry Ulai ha Hiddekel rembeʼýpe, umi ysyry guasu Sinar pegua, koʼág̃a oĩ hína oñekumplívo, ha opaite mbaʼe ojeʼehague voi pyaʼeite oikómapáta.”
“Pehecháke umi circunstancia-kuéra tetã judía rehegua, oñemeʼẽrõ guare Daniel marandu profético-kuéra. Israelgua-kuéra oĩkuri ñembyatyhápe, itupaópe oñehundíma vaʼekue, ha pe tembiapo marangatu tupaopegua ojejokóma vaʼekue. Ijerovia oñemopyenda kuri umi ceremonia-kuéra sistema sacrificial-pe. Haʼekuéra ojapo umi forma okápeguánte iñimportantevéva, oheja hag̃uére pe añetegua ñemombaʼe hag̃ua espíritu. Iservicio-kuéra oñembyai vaʼekue umi tradición ha umi jepokuaa pagano reheve, ha ojapóramo guare umi rito sacrificial, ndohechái vaʼekue pe taʼãngágui mboyve pe añetegua mbaʼe rehe. Ndoikuaái vaʼekue Cristo-pe, pe ofrenda añeteguáva yvyporakuéra angaipa rehehápe. Ñandejára ombaʼapo ogueru hag̃ua pe pueblo-pe ñembyatyhápe, ha ojoko hag̃ua umi servicio tupaopeguápe, ikatu hag̃uére umi ceremonia okápegua ani hag̃ua oiko ijerovia pukukue. Iprincipio ha ijepokuaa-kuéra tekotevẽkuri oñemopotĩ pagano rekógui. Pe servicio ritual opa, ikatu hag̃uére pe servicio pyʼaguapegua oikove jey. Pe mimbipa okápegua ojeipeʼa, ikatu hag̃uére pe espiritual ojehechauka.” Manuscript Releases, volumen 16, 333, 334.