Nabucodonosor ohechauka Adventismo ñepyrũ, Estados Unidos ñepyrũ, pe mbyky Protestantegua ñepyrũ ha pe mbyky Republicano ñepyrũ. Belsasar katu ohechauka opa ko’ã línea paha.

Nabucodonosor ohechauka pe primer ha mokõiha ánhel marandu rembiasakue 1798 guive, 1844 peve, ha Tupã juicio investigativo ñepyrũ. Itestimonio ojoja Daniel capítulo peteĩ rehe. Belsasar ohechauka pe mbohapyha ánhel marandu rembiasakue 1989 guive, pe léi domingo peve, ha Tupã juicio ejecutivo ñepyrũ. Itestimonio ojoja Daniel capítulos peteĩ guive mbohapy peve rehe.

Nabucodonosor ohechauka opa hague “pokõi tiempo” oguahẽ va’ekue Israel rréino yvate gotyo ári ary 1798-pe, upe jave irréino oñeme’ẽ jevy hag̃ua chupe, oiko rire mymba py’a reheve. Itestimónio osegi pe huísio investigativo ñepyrũ meve, opa’ỹvo “pokõi tiempo” oguahẽ va’ekue Judá rréino yvy gotyo ári ary 1844-pe. Itestimóniope ñe’ẽ “aravo” ohechauka huísio aravo marandu ánhel peteĩha rehegua, ha upéi jey avei, ohechauka upe marandu oguahẽha. Pe “aravo” itestimóniope omarca mokõivéva 1798 ha 1844, mokõivéva ohechaukáva peteĩha indignación paha ha pahápegua indignación paha hag̃ua, peteĩteĩ hag̃uáicha.

Belshazzar paha ojehechakuaa pe jehai místico rupive, ha upéva ojokupyty mokõi su cincuenta. Pe “siete tiempos”, taha’e ojehechaukáramo peteĩ “hora” ramo, peteĩ “dispersión” ramo, térã “mokõi su cincuenta” ramo, ha’e peteĩ símbolo juicio rehegua. Nimrod juicio ha’e va’ekue peteĩ “dispersión”, Nabucodonosor mba’éva ha’e va’ekue “siete tiempos”, ha Belshazzar mba’éva ha’e mokõi su cincuenta. Nabucodonosor ohusgárõ guare umi mbohapy kuimba’e marangatupe, ombohaku pe tatakua “siete tiempos” ári, pe jepiveguágui.

Pe “juicio de los “siete tiempos” ojehechauka pe marandu peteĩha og̃uahẽ jave, ha pe marandu mbohapyha og̃uahẽ jave avei. Pe Adventismo Millerita opa hag̃ua ary 1863-pe oñepyrũ pe doctrina de los “siete tiempos” rejecha’ỹ rehe, ha ciento veintiséis ary rire, ary 1989-pe, og̃uahẽ “pe ára paha” pe tembiasakue pe ánhel mbohapyha rehegua. Ciento veintiséis ha’e peteĩ símbolo umi “siete tiempos” rehegua; upévare pe movimiento pe ánhel peteĩha rehegua opa hague ary 1863-pe, pe movimiento pe ánhel mbohapyha rehegua oñepyrũ meve ary 1989-pe, oñembojoaju umi “siete tiempos” rupive pe ciento veintiséis simbólico rehe.

Ha katu Belsasar hoʼárõ rehegua testimónio, Daniel kapítulo cinco-pe, omboʼe avavépe ndaikatuiha ohecha pe juicio “siete tiempos” rehegua, jepe oĩ jehaipyre “muro” ári. Pe vaka republicano-rã, pe juicio ojehai Thomas Jefferson rembeʼy “iglesia ha Estado ñembojaʼo muro” ári, upéva oñemboguejyvaʼekue Daniel kapítulo cinco-pe. Pe vaka protestánte añetéva rehe, pe juicio ojehai mokõi taʼanga marangatu ári, oñemoĩva “muro” ári ani hag̃ua umi omoñeʼẽva ikatu osẽ oñani. Ha Laodicea pytũmbyépe umi ñeʼẽ ndaikatúi ojekuaa hag̃ua. Mokõivéva kásope, umi ñeʼẽ juicio rehegua heʼise pe vaka protestánte añetéva ha pe vaka republicano ojehaʼãha balánsa-pe, ha ojejuhu oguerekoʼỹha pe tekotevẽva. Belsasar rembiasakue oguereko peteĩ marandu pe vaka republicano-pe g̃uarã, ohechaukáva tetãnguéra yvy arigua.

“Ojejapo Nebucadnezar ha Belsasar rehe, Tupã oñeʼẽ ko ára tetãnguéra ndive.” Signs of the Times, 20 de julio de 1891.

Belsasar rembiasakue avei oguereko peteĩ marandu pe vaka rapykuéri protestántepe g̃uarã, ohechaukáva yvy arigua tavakuérape.

“Nebucodonosor ha Belsasar rembiasakuepe, Tupã oñeʼẽ koʼág̃agua tavayguakuérape.” Bible Echo, 17 de septiembre de 1894.

Belsasar angaipa ohechauka yvy mymbaguasu rakaʼe mokõi hatĩ mokõivéva angaipa. Mokõivéva hatĩgui peteĩteĩ angaipa ojejuhu iñemboypy añeteguakuéra ohejareívo, ha upéicharõ jepe oguerekóvo hikuái pe kuaa porãmba umi añetegua rehegua. Hatĩ republicano ojejapo hag̃ua responsable Constitución resape rehe, ha umi tembiasakue ñepyrũme, upe kuatia marangatu ojejapo haguépe; ha upéva guive oñemoĩ hag̃ua ykére mbeguekatúpe. Tetã oñeʼẽ vove dragónicha, pe muralla simbólica ombojaʼóva tupão ha Estado oñemboguétamavaʼerã. Pe hatĩ protestante añetetépe g̃uarã katu, pe tesape ouvaʼekue peteĩha ha mokõiha ángel marandu rembiasakuegui, umi ñepyrũmby oñemopyendárõ guare, oñemomombyry mbeguekatúpe; ha upéicha avei oñemomombyryve ohóvo, peve pe “muralla” Ñandejára léigui, ipahápe, avei ojehejareita.

“Ko proféta ko’ápe omombe’u peteĩ tavayguakuérape, peteĩ ára oñemboykévo opavave añetegua ha tekojoja-gui, ohekáva omyatyjey hag̃ua umi principio ha’éva Ñandejára rréino pyenda. Ha’ekuéra hína umi omyatyrõva pe pa’ũ ojejapóva’ekue Ñandejára léipe — pe murálla Ha’e omoĩva’ekue hemimbou poravopyrére iñangarekóvo hesekuéra, ha umi hembiapoukapy tekojoja, añetegua ha potĩ rehegua ñe’ẽrendúpe oĩva’erã hag̃ua chupekuéra ñangareko opa ára guarã.”

“Ñe’ẽ hesakã porãitévape maranduhára ohechauka mba’éichapa ko tavayguakuéra hembýva, omopu’ãva pe murálla, oguereko peteĩ tembiapo específico. ‘Nderéiramo nde py pe sábadogui, ani hag̃ua rejapo nde rembipota Che ára marangatúpe; ha rehenóiramo pe sábado peteĩ vy’aha ramo, Ñandejára arandu marangatúva ramo, hekojojáva; ha remomba’égui Chupe, nderejapóigui nde rapekuéra tee, nderehekái nde rembipota tee, ha nde ñe’ẽ tee ndere’éi: upéicharõ revy’áta Ñandejárape; ha Che romoĩta reho hag̃ua yvy renda yvatekuére, ha romongarúta ndéve Jacob, nde ru, herencia reheve: Ñandejára jurúgui osẽ ko’ãva.’ Isaías 58:13, 14.” Profetas ha Mburuvichakuéra, 677, 678.

Pe metodología bíblica umi ánhel oikuaaukáva’ekue William Miller-pe, ohechauka Ñandejára léi profética-kuérape; ha yma Israel yma guaréicha’ỹre, Israel ko’ág̃agua oiko va’erã kuri ñongatuhára ndaha’éi pe léi Diez Mandamiento-gua añoite, síno avei umi profesía-kuéra rehegua.

“Ñandejára ohenói hembiasakue ko árape, ohenoiháicha Israel yma guarépe, oñembo’y hag̃ua tesape ramo ko yvy ape ári. Pe kyse guasu pokatu añetegua rehegua rupive, umi marandu ángel peteĩha, mokõiha ha mbohapyha rehegua, Ha’e omboja’o chupekuéra umi tupao kuéragui ha arandukágui, ogueru hag̃ua chupekuéra peteĩ hi’aguĩ marangatu hag̃uáicha Hendive. Ha’e ojapo chupekuéra I Léi ñongatuhára ramo ha omoĩ ipopekuéra pe marandu guasu profesía rehegua ko ára pegua. Ojejapo haguéicha umi ñe’ẽ marangatu oñeme’ẽ va’ekue Israel yma guarépe, ko’ãva avei hína peteĩ jerovia marangatu oñemombe’u hag̃ua arapýpe. Umi mbohapy ángel Apocalipsis 14-pe ohechauka umi tavayguápe omoneĩva Ñandejára marandu kuéra resape ha osẽva Hemimbiporu ramo omyasãi hag̃ua pe ñe’ẽmondo arapýpe pukukue ha ipekuére. Cristo he’i hemimbo’ekuérape: ‘Peẽ hína pe tesape arapýpe guarã.’ Mayma ángape omoneĩva Jesús-pe, Calvario kurusu oñe’ẽ: ‘Pema’ẽ pe ánga repy rehe: “Tapeho opa tetã rupi, ha pemombe’u pe evangelio opa mba’e ojejapóvape.”’ Mba’eve ndojehejái va’erã ojoko hag̃ua ko tembiapo. Kóva hína pe tembiapo iñimportantetereíva ko tiempo-pe ĝuarã; ohupyty va’erã mombyry hag̃ua tekove opave’ỹ hag̃uáicha. Mborayhu Jesús ohechauka va’ekue yvypóra ángakuéra rehe, pe jejopy vai ojapo va’ekue ijehe oreko hag̃uáicha pe ñepysyrõ, omomýita mayma umi omoakãrapu’ãvape Hapykuéri.” Testimonies, volumen 5, 455.

Umi “tuicha añetegua profesía rehegua”, ome'ẽ va'ekue umi ánhel, ha oñemopyenda William Miller rembiapo rupive, ha'e “ñemoĩ marangatúva oñembohasava'erãva ko yvy arapýpe”. Pe Léi Diez Mandamiento rehegua, umi léi tekohápegua, umi léi tesãi rehegua ha umi léi profesía ñehesa'ỹijo rehegua, peteĩchagua ome'ẽ va'ekue pe Tuicha Léi Ome'ẽhára; ha ojahéiva peteĩ Mandamiénto, ojahéi opavavépe. Pe rechazo tapére oiko va'ekue pe metodología oñeme'ẽ va'ekue William Miller-pe, oñepyrũ peteĩ pu'aka'ỹ mbohovái ohóvo hatãvéva, ipahápe oguerútava Adventismo-pe omboyke hag̃ua pe sábado ára pokõiha rehegua.

“Ko Ñandejára oguereko peteĩ ñorairõrã ipuévlope ndive ko'ã ára pahápe. Ko ñorairõme umi kuimba'e oĩva tembiaporã ijojaha'ỹvape oguatáta peteĩ tape oĩvaite iñambuéva pe oiko haguéicha Nehemías. Ndaha'éi añoite ha'ekuéra voi noñangarekóitaha ha omboykétaha pe sábado, síno oñeha'ãtaha avei ojoko ambuépe oñangareko hag̃ua hese, oñotỹvo chupe jepokuaa ha ñemoñarégui guýpe. Umi tupãópe ha aty guasúpe okápe, umi ministrokuéra omoakãhatãta tavayguakuérape tekotevẽha oñeñangareko hag̃ua arapokõi peteĩha rehe. Oĩ ñehundi guasu yguasu ári ha yvýpe; ha ko'ã ñehundi guasu hetavéta, peteĩ jeiko vai oúta hi'aguĩ eterei ambue rire; ha pe aty michĩmi orekóva apytu'ũ potĩ oñangarekóva sábado rehe ojehechaukáta umi oguerúvaicha Ñandejára pochy yvy tuichakue ári, ndojapói rupi domingo.”

“Satana omokyreʼỹva ko japu, ikatu hag̃uáicha oguereko yvórape ipypegua tembiguáiramo. Haʼe rembipota hína ojopy hag̃ua kuimbaʼekuéra oguerovia hag̃ua jejavykuéra. Haʼe ombaʼapo kyreʼỹme opa religión japu ñemyasãipe, ha ndaipytamoʼãi mbaʼevére iñehaʼãme ombohovái hag̃ua doctrina jejavýva. Tupãrayhu hag̃ua guáicha peteĩ ao guýpe, kuimbaʼekuéra, ijespíriture ojepokuaáva hese, ojapo hag̃ua heñoive hag̃ua mbaʼe vaieterei hapichakuérape guarã, ha ombohasa hag̃ua hiʼarive hag̃ua jehasa asy kyhyjepáva hiʼári. Satana ha umi hemimbiguái oreko gueteri pe espíritu peteĩcha; ha pe tembiasakue yma guare ojerejeyta ñane ára-pe.”

“Oĩ kuimba'e omoĩ va'ekue iñakã ha hembipota ivaíva ojapo hag̃ua; ipy'a pypuku kañymbyetépe odesidi va'ekue mba'e jejavyguasu ojapótava. Ko'ã kuimba'e oñembotavy ijehe. Omombo hikuái Tupã rembiapoukapy guasu tekoporã rehegua, ha hendaguépe omopu'ã peteĩ ta'ãnga ijeheguíva; ha oñembojojávo hikuái upe ta'ãngáre, he'i ijehegui hikuái imarangatuha. Ñandejára ohejáta chupekuéra ojekuaa hag̃ua mba'épa oĩ ipy'apýpe, ha ojapo hag̃ua pe espíritu umi oguerekóva ijáraramo ha oisãmbyhýva chupekuéra. Ohejáta chupekuéra ohechauka hag̃ua mba'éichapa ndohayhúi hikuái ilei oiporúvo mba'e vai umi hese jeroviáva ha oñemomba'éva hembipota rehe. Omýita chupekuéra pe espíritu peteĩchaiteva pe jeroky rei religioso akãhatã va'ekue omongu'éva tavayguakuérape ojuka hag̃ua Cristo; tupao ha Estado ojoajúta upe joavy vai peteĩchaguápe.”

“Ko árape pevegua omoakãrape umi judío yma guarépe, omboykévo Tupã mandamiénto hekórekuéra tee rehehápe. Ha’e omoambue va’ekue pe ordenánsa, omopẽ pe ñe’ẽme’ẽ opa’ỹva, ha ko’ág̃a, upérõicha avei, ñembotuicha, jerovia’ỹ ha tekovia’ỹ ha’e pe hi’a. Heko añeteguáva ojehechauka ko’ã ñe’ẽme, Moisés purahéigui: ‘Ha’ekuéra oñembyai ijehegui, ijaiha ndaha’éi ta’ýra kuéra ijaiha; ha’ekuéra peteĩ ñemoñare vai ha karẽ. Péichapa piko pejapo Ñandejára rehe, peẽ tavýva ha arandu’ỹva? Ndaha’éi piko ha’e nde Ru, nde joguáva’ekue? ndaha’éi piko ha’e nde apo va’ekue ha nde mopu’ã mbaretéva’ekue?’” Review and Herald, 18 de marzo de 1884.

Pe recha pahaite pe añetegua rehegua Adventismo-gui oiko pe léi domingo-pe, Adventismo ombojoapývo yma Israel rembiasakue, araka’e “omýi hag̃ua peteĩ espíritu peteĩchagua táva jerovia tarova rehegua rupi, ombopochýva’ekue pe aty omosãingova’ekue Cristo-pe kurusúre; tupão ha Estado oñembojoajúta pe peteĩcha joavy vaietépe.” Pe ñemboyke’ẽ mbeguemi Adventismo rehegua ojehechauka Ezequiel aranduka kapítulo poapy-pe, irundy mba’e vai oñembotuichavéva rupive, profétikamente omarka hag̃ua irundy generación Adventismo rehegua oñepyrũva’ekue 1863-pe. Pe abominación paha ha’e umi mburuvicha Jerusalén-gua oñesũ jave kuarahy renondépe.

Ha ha’e che reraha óga pe koty ryepýpe Jehová rógape; ha, péina, Jehová tupao rokẽme, tenda guasu ha altar pa’ũme, oĩkuri mokõi pa ary rupi kuimba’e, ijykére hikuái Jehová tupao gotyo, ha hova kuarahyresẽ gotyo; ha omomba’eguasu hikuái kuarahýpe kuarahyresẽ gotyo. Upéi he’i chéve: Rehechápa ko mba’e, yvypóra ra’y? Ndaha’éi mba’éichapa michĩva Judá róga peguarã ojapo hag̃ua umi hag̃ua ñembyai ojapóva ko’ápe? Mba’érehepa hikuái omyenyhẽ tetã teko’ẽme, ha ojevy jey chembopochy hag̃ua; ha, péina, omoĩ hikuái hakã’i itĩme. Upévare che avei ajapóta pochy reheve: che resa noiporiahúi mo’ãi, ha ndaiporiahuréi mo’ãi; ha jepe osapukái che apysápe ñe’ẽ hatãme, ndahendúi mo’ãi chupekuéra. Ezequiel 8:16–18.

Pe “ára” ojehúva Belshazzar jehusgakue-pe ohechauka pe mbojovake oikótava upe ára-pe.

Mburuvicha Belsasar ojapo peteĩ karu guasu milva ijára kuérape guarã, ha ho’u víno henondépekuéra. Ha Belsasar, oñandu aja pe víno, omanda ogueru hag̃ua umi mba’eyru óro ha plátagui, itúva Nabucodonosor oguenohẽ va’ekue pe Tupaógui oĩva Jerusalénpe; ikatu hag̃uáicha mburuvicha, iprínsipekuéra, hembirekokuéra ha hembiguái kuñanguéra hoy’u pypekuéra. Upérõ ogueru hikuái umi mba’eyru órogui, ojegueraha va’ekue Tupã róga Tupaógui oĩva Jerusalénpe; ha mburuvicha, iprínsipekuéra, hembirekokuéra ha hembiguái kuñanguéra hoy’u ipypekuéra. Ho’u hikuái víno, ha omomba’eguasu umi tupãnguéra órogui, plátagui, vrónsegui, fiérrogui, yvyrágui ha itágui. Upe aravópe voi osẽ peteĩ kuimba’e po kuã, ha ohai tataindy renondépe, mburuvicha rógagua murálla morotĩva ári; ha mburuvicha ohecha pe po pehẽngue ohaiha. Upérõ mburuvicha rova ojere, ha iñemo’ãnguéra omondýi chupe, upéicha rupi ikupe jyva oñemboguejy, ha ita’y oñonupã ojuehe. Mburuvicha osapukái hatã ogueru hag̃ua umi astrólogokuérape, umi Caldeakuérape ha umi mba’e’ẽ porãha kuérape. Ha mburuvicha oñe’ẽ ha he’i Babilonia arandukuérape: Oimeraẽ omoñe’ẽva ko jehaipy, ha oikuaaukáva chéve he’iséva, oñemonde hag̃ua pytã asy, ogueraháta iñajúre peteĩ itaju órogui, ha ha’éta mbohapyha mburuvicha pe rréinope. Upérõ oike opaite mburuvicha arandukuéra; hákatu ndaikatúi omoñe’ẽ pe jehaipy, ni oikuaauka mburuvichápe he’iséva. Upémarõ mburuvicha Belsasar tuicha oñemondýi, ha hova ojere ipype, ha ijára kuéra opyta ñemondýipe. Daniel 5:1–9.

Pe “upe aravo” oúvo Belshazzar jehupyty ára, Sadrac, Mesac ha Abed-nego oñemombo tatakuápe, oñemboaku vaʼekue “siete jey” hetave jepi ojehýiha rangue.

Ko'ág̃a peimeĩma pejejapóvo, ha pehendúvo mbaraka guasu, mimbý, arpa, sachbút, saltério ha dulcímero ryapu, ha opaichagua purahéi púpe, peñesũ ha peadoráramo pe ta’ãnga ajapóva; iporãta: ha ndapeadoráiramo, upe aravoitépe pejeityta tata rendýpe haku asývape; ha máva piko upe Tupã penepe’áva che póguigui? Upémarõ Sadrac, Mesac ha Abed-nego he’i mburuvichápe: Nde, Nabucodonosor, ndororekói tekotevẽ rombohovái hag̃ua ndéve ko mba’épe. Oikóramo upéicha, ore Ruete roservíva ikatu orepe’a pe tata rendy haku asývagui, ha nde pógui avei orepe’áta, nde mburuvicha guasu. Ha noikóiramo jepe upéicha, tojekuaa ndéve, nde mburuvicha guasu, noroservimo’ãiha nde ruetekuéra, ni noroadoramo’ãi pe ta’ãnga órogui rejapoukáva. Upérõ Nabucodonosor henyhẽ pochy eterei reheve, ha hova ojere vai Sadrac, Mesac ha Abed-nego rehe; upévare oñe’ẽ ha omanda toñemboguejy pe tata renda siete jevy hetave pe ojekuaaháicha oñemboguejyva’erãgui. Daniel 3:15–19.

Pe “ára” huísio rehegua Belshazzárpe g̃uarã ha’e upe “ára” huísio rehegua Sadrac, Mesac ha Abed-negópe g̃uarã; ha mokõivéva líñape “siete vése” ojehechauka upe huísio símbolo ramo. Umi mbohapy iporãvéva ohechauka mokõi testígope, ojupi hag̃ua araíndi yvágape poyvi ramo upe “ára” pe yvyryrýi guasu pegua, Léi Domingo jave; ha Belshazzar ohechauka pe huísio tetãnguéra ñehundi rehegua, oguerúva mymba yvy ariguápe upe “ára” etépe.

Ñamotenondéta ñane estudio Belsasar jehusgakatu rehegua pe artículo oúvape.

“Che py’apyguasu eterei ñakãme ore tavayguakuéra apytépe oĩva jeroviarekópe yvate’ỹva rehe. Ha ajepy’amongetáramo umi ñembyasy oñemoĩva’ekue Capernaum ári rehe, apensa mboyve guive pohýive ou hag̃ua condenación umi oikuaáva pe añetegua ha ndoikovéiva pe añetegua he’iháicha, síno oiko hag̃ua hikuái ijeheguiete ombohýiva tata rendýpe. Pyharekue, añe’ẽ hína tavayguakuérape peteĩ hendáicha ipohýi ha marangatu etévape, ajerure’asývo chupekuéra toporandu hag̃ua iñakãme ha ikonsiénsiape: Mávapa che? Cristiano piko che, térã nahániri? Oñemoambuépa che korasõ? Tupã gracia omoambuéva piko omboheko che rekove? Añembyasýpa che angaipakuéra rehe? Añemombe’úpa umi angaipa? Ojeheja rei hag̃uapa hikuái? Peteĩpa che Cristo ndive, ha’e peteĩháicha Túva ndive? Aha’ẽpa ko’ág̃a upe yma ahayhuva’ekue rehe? Ahayhúpa ko’ág̃a upe yma ndaija’éiva’ekue? Ahechapa opa mba’eha peteĩ mba’e oñehundíva Cristo Jesús jeikuaa porãiterei rovake? Añandúpa cheha Jesús Cristo rembiguái ojoguapyre, ha káda aravo aimeva’erãha añeme’ẽmba hag̃ua iservísiope?”

“Ñande ñaimína umi mba’e tuicha ha marangatuete oikótavape oike hag̃uáicha pe hokẽme. Ko yvy tuichakue oñehesape’apa va’erã Ñandejára mimbipa reheve, y guasu hypypuku rape kuéra oñemo’ãháicha y rehe. Umi profesía oñekumplíma, ha ára pohýi ha ama vai oúma ñande renondépe. Umi joavy yma guare, ojehechaháicha okirirĩ hague are, oñemoingove jeýta; ha joavy pyahu osẽta; pyahu ha yma guare oñembojehéta ojupe, ha kóva oikóta voi koʼẽmboyve. Umi ánhel oguereko gueteri umi irundy yvytu ani hag̃ua oipeju, pe tembiapo oñemombeʼu hag̃uáicha mundo-pe jehechaukarã oñemeʼẽ mboyve; hákatu pe ama vai oñembyatýma, umi arai henyhẽma, oexplota hag̃uáicha mundo ári, ha heta tapichápe g̃uarã oúta peteĩ mondaha pyharekueguáicha.”

“Heta oñe’ẽmbohory ha ndojeroviái kuri ro’érõ guare chupekuéra, mokõi pa ary ha mbohapypa ary yma, arapokõindýpe oñemopyrũtaha opa yvy ape ári, ha oñemoĩtaha peteĩ léi ombohapétava iñangarekópe hag̃ua hese, ha oñembopy’atavy hag̃ua tekove rapykuere. Jahecha ko’ág̃a oñekumplimaha hína. Opa mba’e Tupã he’íva va’ekue tenonderã rehegua katuete oikóta; ni peteĩ mba’eve ndojejavymo’ãi opa umi mba’e ha’e he’i va’ekue apytégui. Protestantísmo ko’ág̃a ombohasa ipo pe yvyku’i ári ojopy hag̃ua ipo papadondi ndive, ha ojejapo hína peteĩ joaju ombogue hag̃ua tesaráipe pe pytu’u ára pe tembiapoukapy irundývagui; ha pe kuimba’e angaipa rehegua, Satanás remimboguata rupive omoheñói va’ekue pe sábado japu, ko mitã papadogua, oñemomba’eguasúta oipyhy hag̃ua Tupã rendaguã.”

“Che ahechakue ojehechauka chéve opa yvága ojesarekoháicha pe mba’e oikóva ñemboheko rupive. Ojehechaukáta peteĩ apañuãi pe ñe’ãrõ guasu ha ipukúva Tupã poguýpe ko yvy ári. Oikóta peteĩ mba’e tuicháva ha peteĩva omyesakã porãva, ha upéva pya’eete. Oĩramo mba’eveichagua retraso, oñembyai va’erã Tupã rekokatu ha itróno. Yvága rembiporu ñorairõrã ojepe’a; opa Tupã arapy ha opa hembiporu oĩma oñembosako’ívo. Peteĩ ñe’ẽnte justicia he’íva, ha upéi ojehechaukáta ko yvy ári mba’e pohýi eterei, Tupã poxy rehegua. Oĩta ñe’ẽnguéra, aratiri ryapu, ára vera, yvy ryryi ha ñehundi opárupi. Opa ku’e yvága arapýpe oĩ oñembosako’ívo ko yvy pe apañuãi guasúpe g̃uarã.”

“Mbaretépe oipokóma opaite mba’e yvy ariguáre; ha ñande, tavayguakuéra hetaiterei tesape ha mba’ekuaarã hechapyrãva ñame’ẽmava’ekue ramo, heta ijapytégui oñemoha’angahína umi po kuñataĩ okevape, lámpara ipópe, ha ndorekói aséite hyruépe; ro’ysã, akãguapy’ỹre, ha ijerovia kangy, oguejy ohóvo. Oñemyasãi aja peteĩ tekove pyahu ha osẽ yvýgui ha oitysyry mbarete opaite Satanás rembiapokuérape, oñembosako’i hag̃ua pe paha tuicha ñorairõ ha jehasa asýpe g̃uarã, peteĩ tesape pyahu ha tekove ha pokatu oguejy yvatégui, ha oipoko Tupã tavayguakuérape ndo’óiva, heta oĩháicha ko’ág̃a, hembiapo vaikue ha angaipápe omanóva. Umi tavayguakuéra ko’ág̃a ohechátava mba’épa pya’eite oúta ñande ári, umi mba’e oikóva ñande renondépe rupive, ndojeroviamo’ãvéima yvypóra rembiapopyre rehe, ha oikuaáta Espíritu Santo rehechakuaava’erãha, oñemoguahẽva’erãha, ha oñemoĩva’erãha tavayguakuéra renondépe, ikatu hag̃uáicha oñorairõ Tupã mimbipyrã rehehápe, ha omba’apo opa hendápe, tape ykére ha tape guasúre tekovépe, iñirũnguéra ánga pysyrõ rehehápe. Pe ita guasu añoite añetehápe hatã ha ndokyryrýiva hína Araka’evegua Ita Guasu. Umi añoite omopu’ãva hi’ári hoga oĩ hag̃ua py’aguapýpe.”

“Umi oĩva ko’ág̃a tekópe, jepe Tupã ome’ẽva’ekue ñemomarandu Iñe’ẽme ha Ijespíritu testimonio rupive, araka’eve ndojoajúimo’ãi umi imarangatuva aty ndive, umi jejoguapýva ndive. Ha’ekuéra niko hete rembipota rapykuéri, iky’a iñapytu’ũme, ha ñañembojeguarúva Tupã renondépe. Araka’eve noñemomarangatúi hikuái añeteguápe rupive. Ndoikéiva hikuái Tupã rekoteepe, araka’eve ndaipu’akái ijehe ha arapy rehe, hi’ãngaipa rembiayhu ha mba’epota vaíre. Ko’ãichagua tapicha oĩ ñande tupao kuérape pukukue, ha upévare umi tupao ikangy, hasykatúva ha hi’aguĩ omano hag̃uáicha. Natekotevẽi ko’ág̃a peteĩ testimonio py’a’ỹmeguasúva, síno peteĩ testimonio mbarete, hesakã porãva, oñemoñe’ẽ pohýiva opa ky’áre, ha ombotuicháva Jesúspe. Ñandekuéra, tavayguakuéraramo, tekotevẽ jaime ñaha’arõ hag̃uáicha, ñamba’apo ha ñaha’arõ ha ñañatende ha ñañembo’e.”

“Ko jerovia porãite Cristo jehechauka mokõihápe rehegua tekotevẽ oñemoherakuã jey jey tavayguakuérape, umi añetegua pohýi ha marangatu ndive; ñama’ẽvo ñande Ruvicha Jesucristo pya’e ou hag̃ua iñemimbipa reheve, upéva oguerúta yvy arigua mba’ekuéra oñehecha hag̃ua nandi ha mba’eve’ỹramo. Opa mba’e ñemomba’eguasu térã jehecharamo yvy arigua ndovaléi mba’everã, pe ogueroviáva añetéva niko oiko ko yvy ári gui yvateve; ipype oho hína yvágare gotyo. Ha’e hína peteĩ oguata hag̃uáicha ha pytagua. Iñemoñare retã yvágape oĩ. Ha’e ombyaty Cristo tekojoja kuarahy resape kuéra ipype, ikatu hag̃uáicha ha’e hag̃ua peteĩ tesape hendy ha omimbiáva pe pytũ tekoporã rehegua omo’ãva’ekuépe ko yvy ape ári. Mba’eichaitépa peteĩ jerovia mbarete, peteĩ ñeha’arõ kyre’ỹ, peteĩ mborayhu hakuáva, peteĩ kyre’ỹ marangatu ha oñemboykéva Tupãme guarã ojehecha ipype, ha mba’eichaitépa peteĩ jejopy porãite ha hesakãva ha’e ha ko yvy apytépe! ‘Peñatende hag̃ua upévare, ha peñembo’e meme, ikatu hag̃uáicha pejehecha tekojoja reheve pejehekýi hag̃ua opa ko’ã mba’e oikótavagui, ha peñembo’y hag̃ua Yvypóra Ra’y renondépe.’ ‘Peñatende hag̃ua upévare, pórke peẽ ndapeikuaái mba’e aravópe pende Ruvicha ouha.’ ‘Upévare peimeva’erã avei pejejapóma hag̃uáicha; pórke pe aravópe peẽ ndapeimo’ãihápe, Yvypóra Ra’y ou.’ ‘Péina, che aju mondahaicha. Ojehovasáva hína pe oñatendéva, ha oñongatúva ijao kuéra.’” Pamphlets, 38–40.