Belsasar karu guasu ohechauka pe “aravo” léi domingo rehegua, ha katu omoĩ pe énfasis huísio rehe pe kórno Republicano rehe. Nabucodonosor ta’anga óro rehegua, Daniel kapítulo mbohapy-pe, omoĩ upe tembiasakue peteĩchante, Tupã retãme’ẽ jeroviapýva rembiapo ryepýpe, upéi oñemopu’ãva peteĩ techaukaha ramo. Daniel kapítulo poteĩ-pe, oñeñe’ẽ upe línea rehe avei, ha katu oñeñe’ẽ pe kórno Protestante rembiaporã rehe. Belsasar orepresenta pe “estado”, ha ohenói mil ij “mburuvicha guasu”-pe.
Mburuvicha Belsasar ojapo peteĩ karu guasu mil ijyvatekuekuérape g̃uarã, ha hoʼu víno henondépekuéra. Belsasar, ohaʼãvo pe víno, omanda ogueru hag̃ua umi tembiporu óro ha plátape guigua, itúva Nabucodonosor oguenohẽ vaʼekue pe tupãógagui oĩva Jerusalénpe; ikatu hag̃uáicha mburuvicha, hembiguai yvateguakuéra, hembirekokuéra ha hembirekoʼỹnguéra hoyʼu ipype. Upémarõ ogueru hikuái umi tembiporu órope guigua, ojegueraha vaʼekue Tupã róga tupãopegua oĩvagui Jerusalénpe; ha mburuvicha, hembiguai yvateguakuéra, hembirekokuéra ha hembirekoʼỹnguéra hoyʼu ipypekuéra. Hoʼu hikuái víno, ha omombaʼeguasu umi tupã órope guigua, plátape guigua, vrónsepe guigua, fiérrope guigua, yvyrágui ha itágui. Upe aravópe osẽ peteĩ kuimbaʼe po kuãnguéra, ha ohai tataindy renondépe mburuvicha róga guasu murálla ysyryry árape; ha mburuvicha ohecha pe po pehẽngue ohai vaʼekue. Daniel 5:1–5.
Pe papapy “diez” ohechauka pe dragónpe, ha cien ha mil ndaha’éi ambue mba’e, síno pe símbolo peteĩchagua jehechaukakue oñemomba’eguasúva. Pe capítulo seis-pe, cien ha veinte omongu’e pe léi ñembotavy rehegua, ha cien ha veinte ha’e peteĩ símbolo pa’ikuérape g̃uarã. Ojehechávo “línea ári línea”, Belshazzar karuguasu ohechauka pe juicio peteĩ tetã reko mburuvicharã oñembyaíva ári, ha pe juicio peteĩ iglesia reko mburuvicharã oñembyaíva ári avei. Belshazzar oka’u vaʼekue pe víno babilónico rehe, ha upéi odesidi omongyʼa hag̃ua Tupã tupaogua Jerusalénpegua mbaʼyru marangatu.
“Pe proféta he’i: ‘Ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu; ha yvy henyhẽ tesape hag̃ua iglória reheve. Ha osapukái mbarete peteĩ ñe’ẽ hatãme, he’ívo: Babilonia guasu ho’a, ho’a, ha oiko anaña-kuéra renda’ (Revelation 18:1, 2). Kóva hína pe marandu peteĩha ome’ẽva’ekue pe mokoĩha ánhel. Babilonia ho’a, ‘ohejágui opa tetãnguéra ho’u hag̃ua pe víno pe ipochy hag̃ua hekovai rehegua’ (Revelation 14:8). Mba’épa upe víno?—Hembo’e japu. Ha’e ome’ẽ va’ekue yvórape peteĩ sábado japu, pe sábado irundyha mandamiéntopegua rendaguépe, ha ombojey jey pe japuhéi Satanás peteĩha he’íva’ekue Évape Edénpe—pe ánga ndomanóiva heko hag̃uáicha. Heta jejavy iñirũnguéra ndive omyasãi mombyry ha mombyry, ‘ombo’évo doctrina ramo yvypóra mandamiéntokuéra’ (Matthew 15:9).” Selected Messages, lívro 2, 118.
Pe víno Belsasar okaru vaʼekue haʼe vaʼekue papado rembiapo taʼãngaʼípe oñemombaʼeguasúva, upéva hína arapokõindy ára, pórke pe arete ohechauka pe “ára” profétikova léi domingo rehegua. Umi tembiporu marangatu oguerúva pe karu guasu kotýpe ohechauka ndahaʼéi ñemoĩ peteĩnte Tupã rehe, ha avei umi tembiporu marangatu ohechauka Tupã tavayguakuérape, pórke pe literal ohechauka pe espiritual, ha tapichakuéra hína tembiporu.
Upéicharamo jepe Tupã rape oñemopyenda mbarete, oguerekóvo ko techaukaha: Ñandejára oikuaa umi imba'éva. Ha avei: Taha'eha'évape omombe'úva Cristo réra, tojei tekovaígui. Péro peteĩ óga guasúpe ndaipóri añoite mba'yrúkuéra óro ha plátagui, oĩ avei yvyrágui ha yvýgui; ha oĩ umi ojeporúva ñemomba'erã, ha oĩ avei ñemotĩrã. Upévare, peteĩ kuimba'e oñemopotĩramo ko'ãvagui, ha'éta peteĩ mba'yrú ñemomba'erã, oñembojeroviapyre, oĩporãva járape guarã, ha oñembosako'íva opa tembiapo porãrã. 2 Timoteo 2:19–21.
Mbytépe ojeheja vaiha Tupã retãyguápe ára arateĩ ñemomba’eguasu jejopy rupive, pe jehai tataichagua oikuaauka Belshazzar ñehundipa hag̃ua.
Upéi ha upe órape osẽ peteĩ kuimba’e po kuãnguéra, ha ohai tata rendy ykére, mburuvicha guasu róga mburuvicha guasúpe tapia ári; ha pe mburuvicha guasu ohecha pe po pehẽngue ohaiha. Upérõ pe mburuvicha guasu rova jere, ha iñakãme oúva omondýi chupe, ha ikupe’y joaju hag̃ua ojepe’a, ha itaýrañy osapukái ojupe. Pe mburuvicha guasu osapukái hatã ohenói hag̃ua umi astrólogo-kuéra, umi caldeo-kuéra ha umi paje apoha-kuéra. Ha pe mburuvicha guasu oñe’ẽ ha he’i umi arandu Babylonia-pegua kuérape: Oimeraẽ omoñe’ẽva ko jehai, ha ohechaukáva chéve he’iséva, oñemonde hag̃ua pytãmbýpe, oguerekóta peteĩ itaju sa’yju joaju ijajúre, ha ha’éta pe mbohapyha mburuvicha guasu pe reino-pe. Daniel 5:5–7.
Ymave ojehecha ko pasáhe omombe’uha Belsasar ru oheja hague ichupe pe tenda guasu polítikape; ha upévare pe iporãvéva ta’ýra ikatuva’ekue ome’ẽ pe jehai tapia ñemyesakãrã, ha’eva’ekue toiko mbohapyha mburuvicha ramo. Oguahẽ mboyve pe léi domingo Estados Unidos-pe, pe mburuvicharã político oĩta peteĩ tenda yvýpe pe mburuvicharã religioso renondépe, umi omba’apótava omoingekuévo peteĩ py’ahu forme ñemomba’eguasurã. Pe mymba ra’anga ohechauka joaju iglesia ha tetã rehegua, iglesia oguerekóvo pu’aka pe joajúpe; ha pe léi domingo jave Belsasar ha’eva’ekue pe mburuvicha político, upéicha rupi oñete’ẽva pe tetã rehe, péro ha’e niko mokõiha añoite pe ipu’akáva apytépe túva autorida religioso guýpe. Pe iporãvéva ikatuva’ekue ome’ẽ Daniel-pe ha’eva’ekue toiko mbohapyha ramo.
“Pe iglesia ypykue oñembyai hag̃ua, ojehejávo pe evangelio isencillez ha oñemoneĩvo tembiapo ha jepokuaa pagano, ha’e okañy Chugui Tupã Espíritu ha ipokatu; ha, ikatu hag̃uáicha oguereko ipoguýpe tavayguakuéra akãrapu’ã, oheka pytyvõ mburuvicha reko secular-gui. Upévagui osẽ pe papado, peteĩ iglesia oguerekóva Estado pokatu ipoguýpe ha oiporúva upéva omotenonde hag̃ua hembipota tee, ko’ýte ‘herejía’ ñembyepotípe g̃uarã. Ikatu hag̃uáicha Estados Unidos ojapo pe mymba ra’ãnga, pe pokatu religioso oisãmbyhyva’erã péicha pe gobierno civil, ikatu hag̃uáicha Estado autorida avei pe iglesia oipuru omohu’ã hag̃ua hembipota tee....”
“Domíngo ára ñembojerovia ñeñemomba’apo umi tupão protestánte rehegua rupi ha’e hína peteĩ ñemomba’apo papado ñemomba’e rehegua—pe mymba rehegua. Umi, oikuaávo pe irundyha mandamiénto rembijerure, oiporavóva oñangareko hag̃ua pe sábado japu rehe pe añetegua rangue, upéicha rupi ome’ẽ hína ñemomba’e pe pokatupe, ha’e añoite ningo upe omandáva upéva. Ha umi tupão voi, peteĩ tembiapo guasúpe ome’ẽvo mbarete secular peteĩ tembiapo jeroviapy rehegua oñemomba’apo hag̃ua, omoheñóita hikuái peteĩ ta’anga pe mymbápe g̃uarã; upévare, Domíngo ára ñembojerovia ñeñemomba’apo Tetã peteĩ reko Amérikape ha’éta peteĩ ñemomba’apo pe mymba ha ita’anga ñemomba’e rehegua.” The Great Controversy, 443, 448, 449.
Peteĩ apañuãime ojehechauka pe teko, ha pe marandu hechapyrã peteĩva oĩva tapia ári omoheñói peteĩ apañuãi Belsasar rekove jehasápe ha omarkái ipoguýpe iguýma hag̃ua hekovekue rréino, upéicha rupi ohechauka hag̃ua pe rréino mymba yvy pegua pahápe. Belsasar omanókuri upe pyharete voi, ohechaukáva pe léi domingo rehegua, jave Estados Unidos oñembyai hag̃ua pe sexto rréino ramo Biblia profecía-pe pe léi domingo jave, ha Estados Unidos pya’e voi ohasa oiko hag̃ua pe mburuvicha guasu tenondetéva umi diez rréino ruvichakuéra apytépe. Umi diez rréino hína pe séptimo rréino Biblia profecía-pe, ha pya’e voi oñemoĩ peteĩ ñe’ẽme ome’ẽ hag̃ua upe séptimo rréino pe mymbápe.
Ñandejára omoĩma iñakãme okuave'ẽ hag̃ua hembipota, oñemoĩ hag̃ua peteĩ ñe'ẽme, ha ome'ẽ hag̃ua hikuái irreino pe mymbaguasúpe, oñekumpli peve Ñandejára ñe'ẽngue. Apocalipsis 17:17.
Umi ñemyengovia pahápeguáva ipya’eterei, ha pe ñembohasa pe mburuvicha guasu poteĩha guive pe pokõiha peve, ha upéi pe poapyha peve ipya’eterei, ko yvy tuichaiterei jehasa asýpe oĩ rupi upérõ. Pe mymbakuéra yvy rehegua ñehundívo omoingyhyje Belsasar-pe, ha ha’e, umi diez rréi ruvicha tenondegua ramo, ohechauka pe kyhyje opa yvy rréi-kuéra ohasátava Estados Unidos ñehundi jave. Apocalipsis capítulo once-pe, pe “aravo” ojehechahápe pe jehai pe tapia ári, ha’e pe “aravo” pe yvyryrýi guasu rehegua. Upépe mbohapy símbolo Islam rehegua oñemarkaha, ha Islam voi omoingyhyjéva umi rréi-kuérape ára pahápe.
Ha péina, umi mburuvichakuéra oñembyaty; ohasa oñondive. Ohechávo upéva, omondýi ha hechapyrãmba; opyta py’atarovápe ha pya’e okañy. Upépe kyhyje ojapyhy chupekuéra, ha mba’asy kuña imemby hag̃uáicha. Nde remoakãrasy umi várko Tarsisgua kuarahyresẽ yvytu reheve. Rohenduháicha, upéicha avei rohecha Ñandejára ipu’akapáva táva, ñande Jára távape: Tupã omoĩta hatã opa ára g̃uarã. Selah. Salmo 48:4–8.
Karai, térã mburuvichakuéra, oñembyaty hague Belshazar karu guasúpe, ho’úvo Babilonia kãgue rykuére ha ojapyhy ha oma’ẽvo Tupã pegua tembiporu marangatu ijykeregua rógagui, upérõ kyhyje ojapyhy chupekuéra, ojehechaukaháicha Belshazar kyhyjépe, ojehechárõ guare kuatiañe’ẽ ojehaíva tapia rehe. Belshazar kyhyje omoñepyrũ peteĩ kyhyje ojupive ohóvo, ojehechaukáva peteĩ kuña memby membótavaháicha; ha Apocalipsis capítulo once pe “óra” ogueraha capítulo doce-pe, upépe techaukaha ojehechauka peteĩ kuña imembýta hag̃uáicha. Pe ñepyrũha mba’asy memby rasy rehegua hína pe kuatiañe’ẽ ojehaíva karu guasu renda tapia rehe. Pe kyhyje ou pe “yvytu kuarahyresẽgua” Islam-gui, upe “remopẽva Tarsis pegua kanóakuéra.”
Mburuvicha guasu Belsasar karu guasu kotype, “mil mburuvichakuéra” ho’u Babilonia vino, upéva ohechauka domingo ñemombarete. Upe jave, Nabucodonosor purahéi aty oñepyrũ ombopu mbaraka, Belsasar oguerúvo pe tupaópegua jeguaka. Tiro kuña reko vai oñepyrũ opurahéi, ha Israel apóstata oñepyrũ ojeroky Nabucodonosor ta’ãnga óro guýpe. Péro pe arete oñembyai pe “yvytu kuarahyresẽgua” rupi, upéva hína pe “mbohapyha ñembyasy” ou pya’e hag̃uáicha, ha upéva avei pe “sétimo turu”. Islam ombyairõ guare pe arete, “tetãnguéra ipochy”. Ipochy, umi Tarsis mba’yrumýi, ha’éva yvy ape ári pe estructura económica símbolo, upérõ oñehundi yguasu mbytépe.
Tarsis nde ñemuhára opaichagua mba'erepy heta rupi; pláta, kuarepoty, estaño ha itá plómo reheve oñemu nde merkádope. Javán, Tubal ha Mesec, ha'e kuéra nde ñemuhára; yvypóra rekove ha mba'yru kuarepotýgui ojapóva reheve oñemu nde merkádope. Togarmá róga gua kuéra oñemu nde merkádope kavaju, kavaju arigua ha mburika reheve. Dedán kuimba'e kuéra nde ñemuhára; heta ypa'ũ nde po rembiapo ñemurã; ha'e kuéra ogueru ndéve mymba rañykã marfil ha ébano ramo jehepyme'ẽ. Siria nde ñemuhára nde rembiapokue heta rupi; oñemu nde merkádope esmerálda, pytãngy morotĩ asy, ao mbovyvy ojejegua porãva, ao lino iporãitereíva, korál ha ágata reheve. Judá ha Israel retã, ha'e kuéra nde ñemuhára; oñemu nde merkádope Minnit trígo, Panag, eíra, aséite ha bálsamo reheve. Damasco nde ñemuhára nde rembiapokue heta rupi, opa mba'erepy rehegua heta rupi; Helbón víno ha ovecha rague morotĩ reheve. Dan avei ha Javán oiko hag̃ua peteĩ hendágui ambuepe oñemu nde merkádope; kuarepoty hendy porãva, kasia ha kálamo oĩ nde merkádope. Dedán nde ñemuhára ao hepyetereíva kárrokuéra rehegua. Arabia ha opa Kedar mburuvichakuéra oñemu nendive ovecha ra'y, ovecha kuimba'e ha kavara reheve; ko'ãva reheve ha'e kuéra nde ñemuhára. Seba ha Raamá ñemuhára kuéra, ha'e kuéra nde ñemuhára; oñemu nde merkádope opaichagua ryakuã asy iporãvéva, ita hepyetereíva ha óro reheve. Harán, Cané ha Edén, Seba ñemuhára kuéra, Asur ha Quilmad, ha'e kuéra nde ñemuhára. Ko'ãva nde ñemuhára opaichagua mba'épe, ao hovy reheve, ao ojejegua porãva reheve, ha vokóikuéra ao hepyetereíva rehegua, sãmbyhy reheve oñeñapytĩva ha ygary yvyrágui ojejapóva, nde ñemurã apytépe. Tarsis ygara kuéra opurahéi nderehe nde merkádope; ha nde renyhẽkue ha nde rejeglorifika eterei yguasu mbytépe. Nde remiguyra kuéra ndegueraha ypýpe guasúpe; yvytu kuarahyresẽgua ne mboja'o yguasu mbytépe. Nde mba'erepy, nde merkádo, nde ñemurã, nde marinéro kuéra ha nde piloto kuéra, nde rembyatypáva kuéra, ha umi oñemomba'apóva nde ñemurã rehe, ha opa nde kuimba'e ñorairõhára oĩva ndepype, ha opa ne aty oĩva nde mbytépe, ho'áta yguasu mbytépe ne ñehundi árape. Ezequiel 27:12–26.
“Tarshish róga” ha’e yvy ape arigua ñemurã ha viru rape ñemohenda rehegua ta’ãnga, ha umi róga oñehundi yguasu mbytépe pe “yvytu kuarahyresẽgua” rupive. Ezequiel ñandéve oikuaauka kóva oikoha pe “nde ñehundia ára”-pe, ha Ezequiel capítulo mokoipa pokõiha mba’e oje’éva hína hese, ha’e pe ñembyasy Tiro rehegua.
Ha Ñandejára ñe'ẽ ou jevy che rendápe, he'ívo: Ko'ág̃a, nde kuimba'e ra'y, ehupi peteĩ jahe'o Tíro rehe; ha ere Tírope: Nde, reĩva yguasu rokẽme, ha ha'éva tetãnguéra ñemuhára heta ypa'ũme g̃uarã, péicha he'i Ñandejára Jára: Tíro, nde ere va'ekue: Che aikotevẽmbaite porã. Ezequiel 27:1–3.
Tiro ñehundiha ára ha’e pe jahe’o rehegua mba’e. Tiro ñehundiha ára ha’e pe léi domingo rehegua, pórke Tiro ha’e peteĩ símbulo papado rehegua, ikuéva jehusa oñepyrũva pe “óra”-pe, pe mokõiha ñe’ẽ Apocalipsis mokõi paapy guive oñepyrũvo ohenói tavayguakuérape osẽ hag̃ua Babilonia-gui.
Ha ahendu ambue ñe'ẽ yvágagui he'íva: Pesẽ chugui, che retãyguakuéra, ani hag̃ua peikekuaa hag̃ua hembiapo vai kuérape, ha ani hag̃ua pehupyty iñembyasykuéra. Pórke hembiapo vai kuéra oguahẽ yvágape, ha Tupã imandu'a hese hembiapo ñaña kuérare. Pembohovái chupe, ha'e pene mbohovái haguéicha; ha pemokõi jey chupe mokõi jey hembiapo kuéra he'iháicha: pe kópa ha'e omyenyhẽ haguépe, pemyenyhẽ chupe mokõi jey. Mbovy peve ha'e oñemomba'eguasu ha oiko porãiterei, upéichaite peve peiporavo chupe ñembyasy ha py'aro: pórke he'i ipy'apýpe: Aguapy peteĩ rréina ramo, ndaha'éi viúda, ha araka'eve ndahechamo'ãi py'aro. Upévare peteĩ árape outa hi'ári umi ñembyasy kuéra, mano, jahe'o, ha ñembyahýi; ha oñehundipaitéta tata rupive: pórke mbarete Ñandejára Tupã ombojovakéva chupe. Ha yvy ruvicha kuéra, umi oiko vaekue tekovai ha toryre hendive, hasẽta hese ha ojahe'óta hese, ohechávo hikuái itata ryakuã, Oñembo'ývo mombyry iñembyasy kyhyjégui, he'ívo: ¡Ai, ai, pe táva guasu Babilonia, pe táva mbarete! pórke peteĩ aravope ou ne huísio. Ha yvy pehẽngue kuéra hasẽta ha oñembyasyta hese; pórke avave ndajajoguavéi imba'erepy kuéra. Apocalipsis 18:4–11.
Pe ñe’ẽ ojeporúva po jey “ára” ramo, Daniel arandukápe, tapiaite ohechauka mba’eichagua juicio. Pe juicio peteĩchagua térã ambuéva ojekuaa pe contexto rupive pe pasáhe ojepuruhápe. Daniel capítulo irundyme, pe ñe’ẽ “ára” ojeporu raẽ oñemomarandúvo pe juicio oútava, taha’e pe juicio investigativo oñepyrũva’ekue 22 de octubre de 1844-pe, térã pe juicio ejecutivo oñepyrũva pe léi domingo guive. Mokõivéva kásope, pe juicio investigativo térã ejecutivo ha’e peteĩ proceso progresivo. Pe juicio ejecutivo pe papado rehegua oñepyrũ pe léi domingo-pe Estados Unidos-pe. Upéva omoĩ techaukaha pe “ára” oñepyrũhague pe juicio ejecutivo papado rehegua, ha upe “ára” ha’e pe “ára” pe yvy ryryi guasu Apocalipsis once-pe, upérõ umi mokõi testígo, ojehechaukáva Sadrac, Mesac ha Abed-nego rupive, oñemombo tatakuápe pe poyvi ramo oñemopu’ãva Ezequiel ehérsito mbareteicha. Upe “ára” ha’e pe ára ojehechauka hag̃ua pe jehaipy kuatiáre Belsasar murálla ári.
Umi “barco Tarshish-pegua”, ohechaukáva ko yvy ape ári umi línea de suministro económico rehegua estructura, upe ára rupi oñehundipa mar mbytépe, ha upéva omoĩ kyhyjépe umi comerciante ha mburuvichakuéra yvy arigua, ojehechaukaháicha Belshazzar rehe.
Apocalipsis 11-pe, pe “ára” ha’e pe “Mbohasy guasu” mbohapyha Islam-gua ou pya’eha, ha pe Trompéta Sietéva osapukáiha, ha tetãnguéra ipochyha. Umi mbohapy símbolo ohechauka Islam rehe peteĩ tembiporu providencial ramo Ñandejára oiporúva omboguatávo Belsasar jejuka upe “ára”etepe. Belsasar ojejuka va’ekue iñenemígo kuéra rupi oike hag̃uáicha ñemimbyre iñaranduka ryepýpe umi okẽ rupi oñeñangareko’ỹ hag̃uáicha ojeheja hag̃ua pe yvy rembe’y ñemboty México ha Estados Unidos apytépe oñeñangareko’ỹ hag̃uáicha ojeheja haguéicha, pe “ára” pe “yvyryrýi guasu” oguahẽ hag̃uáicha oñemboja jave.
Pe papado ñemonguera pe herida oporojukávagui ojehechauka Daniel capítulo once-pe umi seis versículo pahápe. Umi versículope ojehechauka mbohapy mba’e ojokoha ha oñemboguejýva pe papado herida oporojukáva oñemonguerávo. Pe Mburuvicha yvateguigua akóinte ipu’aka mbohapy mba’e ojokóvare tape rupive og̃uahẽ hag̃ua pu’aka yvatevévape, ha tapiaite ko tembiapo oho ko ordenpe: peteĩha iñenemigo, mokõiha iñirũ, ha upéi ipahápe ivíctima. Pe peteĩha oñemboguejýva ha’e va’ekue pe Mburuvicha yvy gotyoguigua, ohechaukáva Unión Soviética-pe, Roma enemigo paha, oñemombova’ekue ary 1989-pe. Pe mokoĩha mba’e ojokóva ha’e pe yvy porãite, ha’éva Roma irũ ombova’ekue URSS-pe Roma rehehápe, Estados Unidos, oñemboguejýva pe “hora” ñande ko’ág̃a jahesarekohápe. Upe rire pe mbohapyha mba’e ojokóva, oñerrepresentáva Egipto ramo, ohechauka pe papado ojagarra jave ipoguýpe ivíctima, Naciones Unidas.
Áño 1989-pe, oiko jave upe versíkulo-kuéra ñembojuruja’ỹ, ha upéi oĩkuri peteĩ mba’ekuaarã ñemboheta umi versíkulo rehegua, ojekuaa va’ekue Roma pagána, Roma papál ha upéi Roma moderna (ojehechaukáva Yvytũgui Mburuvicha ramo Daniel kapítulo 11-pe, umi poteĩ ha peteĩ versíkulo paha ryepýpe), peteĩteĩ oikotevẽ hague ombogana mbohapy jejokohápe geográfico mboyve oñemopyenda hag̃ua peteĩ rréino ramo. Roma pagána-pe g̃uarã, umi mbohapy jejokohápe ojehechaukákuri mbohapy gotyo ramo.
Ha peteĩgui osẽ peteĩ hatĩ michĩva, ha upéva okakuaa eterei gotyo ñembyasývo yvy gotyo, kuarahyresẽ gotyo, ha pe yvy porãite gotyo. Daniel 8:9.
Róma papalpegua hag̃ua, umíva mbohapy hatĩva’erã ojepoi hag̃ua.
Ahechamína umi hatĩ, ha péina ojekuaávo ijapytepekuéra ambue hatĩ michĩva, henondépe mbohapy umi hatĩ peteĩha apytégui oñemondoro ipohýigui; ha péina, ko hatĩme oĩ vaʼekue tesa kuimbaʼe resaicha, ha peteĩ juru oñeʼẽva mbaʼe guasu. Daniel 7:8.
Róma ko’ág̃agua (mburuvicha yvatepegua), oñemoha’angáva Daniel 11-pe umi poteĩ téra irundyha versíkulo pahápe, umi mbohapy mba’e ojokóva ha’e va’ekue mburuvicha yvýpeguápe, pe yvy jeguaka, ha Egipto. Oiko haguéicha Róma pagána ha Róma papálpe, umi mbohapy mba’e ojokóva ohechauka va’ekue umi mba’e ojokóva jeografikokuéra. Róma ko’ág̃agua, oñemoha’angáva mburuvicha yvatepegua ramo Daniel 11-pe umi poteĩ téra irundyha versíkulo pahápe, tekotevẽ va’ekue oity mbohapy “murálla”; ha pe peteĩha murálla ndive oĩ va’ekue avei peteĩ murálla “filosófika” ojeipe’áva upe jave peteĩ murálla añeteguáva ojeipe’a ramo. Ary 1989-pe, mburuvicha yvatepegua omboguejy jave Unión Soviética-pe (mburuvicha yvýpeguápe), pe murálla “filosófika” hérava “cortina de hierro” ojeipe’a, upe jave pe murálla de Berlín ojeitypa.
Pe “ára” ojehustisi haguã Belshazzar rehe, oĩvo jehai kuatia’ỹrã murállape, ha iñenemigokuéra oike hag̃ua ñemihápe umi okẽ oñeñangareko’ỹva rupi, pe “murálla” filosófico omboja’óva tupão ha Estado oñembogue, aja Islam pe mbohapyha Aichopegua oike hag̃ua ñemihápe pe “murálla” oñeñangareko’ỹva rupi yvy porãite rembe’y yvate gotyo.
“Egipto”, ohechaukáva Naciones Unidas-pe, oñemomba’eguasúramo, ha oñemboguejýramo pe “murálla filosófica de soberanía nacional”, opa tetã oñembopytáva peteĩ gobierno mundial oisãmbyhýva pe kuña rekovai Tiro-pegua oguerovia hag̃ua. Upéramo oikóta peteĩ ñehundi financiero oguerúva pe ley marcial ha mburuvicha guasu ñembopoguy rehegua ára pahápe. Ikatuite oiko mba’e peteĩ tape héravape “Wall Street”.
“Pe tembiporuite ko’ág̃a michĩeterei oñemoĩva Tupã rembiapópe, ha tekorei rehehápe oñembyatýva, sapy’aitépe oñemombo hag̃ua opa ta’ãnga rei ndive yvykua mymbakuéra ha mbopi kuérape. Pirapire pya’eterei oguejyta hepykue, ára mbykymíme, opa ára guive oikovéva mba’e ojehechaukáramo yvypóra apytu’ũ ha iñanduha renondépe.” Welfare Ministry, 266.
Jasegi ñande estudio Belsasar rehe pe artíkulo oúvape.
“Ko árape, Elías áraicha guare, ojehechauka porã pe línea omboja’óva Tupã rembiapoukapy rupive oikóva tavayguakuéra ha umi tupã gua’u omomba’égua apytépe. ‘Mbovy ára peve piko pende pyta mokõi pensamiento apytépe?’ he’i asy Elías; ‘Ñandejára ha’e hag̃ua Tupã, pehóke hapykuéri: ha Baal ramo, pehóke hapykuéri.’ 1 Reyes 18:21. Ha pe marandu ko árape g̃uarã ha’e: ‘Babylonia guasu ho’a, ho’a…. Pesẽ chugui, che retãygua, ani hag̃ua peikévo hendive ipekadokuérape, ha ani hag̃uáicha pehupyty umi mba’asy vai oguerekóva. Ipekadokuéra oguahẽ yvágape, ha Tupã imandu’a hembiapovai rehe.’ Apocalipsis 18:2, 4, 5.”
“Araka’eve ndoje mombyry pe ára ou hag̃ua pe prueba opa ángape g̃uarã. Ojejeruréta ñanderehe ñañangareko hag̃ua pe sábado japu rehe. Pe ñorairõta oĩta Tupã mandamiénto ha kuimba’e mandamiénto apytépe. Umi ojejapo vaʼekue, peteĩ paso rire ambue paso, ko yvy reko rembipota rapykuéri ha ombojoja vaʼekue ijehe umi jepokuaa yvyporagua rehe, upéi oñemeʼẽta umi mburuvichakuéra pópe, oiko rangue oñemoĩ hag̃uáicha ñembohory, jejaʼe vai, kársel rehe ñeʼẽmondo ha omanóvo rovake. Upérõ pe óro oñembojaʼóta pe ita kyʼágui. Pe añete hag̃uáicha Tupãrayhu ojekuaáta hesakã porã hag̃uáicha iñambueha pe jehechaukarãnte ha pe mbaʼe overáva rei chugui. Heta mbyja ñamombaʼe vaʼekue hendy porã hag̃ua rehe, upérõ oguéta pytũmbýpe. Umi omonde vaʼekue pe santuario jeguaka, ha ndomondeʼíri Cristo tekojoja, upérõ ojehechaukáta hikuái hesaỹijo hag̃ua ijopíva tee hag̃ua.” Profetas y Reyes, 187, 188.