Belsasar kyhyje pe jehai pe kuatia ojehaiva’ekue ndaha’éi añoite he’iséva imanoha ha opa hag̃ua mburuvichaguasu poteĩha ñemoñe’ẽmarandu Bíblico-pe, ha katu avei pe punto tembiasakue profético-pe okakuaa haguépe kyhyje yvy ruvichakuéra apytépe. Ikyhyje oiko pe “yvytu kuarahyresẽ gotyogua” Islam rehegua rupive. Ikyhyje ojogua kuña imembyra’ỹva hasývape, upéicha rupi ojekuaa peteĩ mba’asy ohóvo heta hag̃ua, oúva pya’evévo meme. Pe kyhyje oñepyrũ pe “aravo” Belsasar karu guasu aja, jepe iñepyrũrã oguahẽ kuri 11 jasyporundy ary 2001-pe. Upe guive yvytu oñepyrũ osyry hag̃ua umi irundy ánhel pógui, ha’ekuéra oguerekóva hína umi yvytu oñembotývo pe séllo aravo pukukue umi cien cuarenta y cuatro mil rehe. Pe ñembyasy Tiro rehegua Ezequiel omombe’úva, omyesakã Tiro-pe oporandúvo pe porandu profético: “Máva táva ojogua Tiro-pe, pe oñehundívape yguasu mbytépe?”
Umi Tarsis-gua opurahéi nderehe ne ñemuharópe; ha nde reñemyenyhẽkuri, ha rejehapo vaʼekue ndekatupyryeterei mbytépe yguasukuéra. Nde remíarsaharakuéra ndegueru vaʼekue y guasúpe; yvytu kuarahyresẽgua nembyai mbytépe yguasukuéra. Nde mbaʼereta, ne ñemuharokuéra, ne ñemu, ne marinerokuéra ha nde sambyhyharakuéra, nde ygaráre ombojoajuhára, ha umi oikupáva ne ñemu rehe, ha opa ne kuimbaʼe ñorairõhára oĩva nderehe, ha opa ne aty oĩva nde apytépe, hoʼáta yguasukuéra mbytépe ne ñehundihárape. Távakue okáre oĩva oryrýita nde sambyhyharakuéra sapukáigui. Ha opa umi oguerekóva remo, marinerokuéra, ha opa yguasu sambyhyhára, oguejyta hogagui, opytáta yvy ári; ha omohendukáta ijayvu nderehe, hasẽta ñembyasýpe eterei, ha omombo yvykuʼi iñakã ári, ojerepokáta tanimbúpe; ha oñemoakãperãmbáta nderehehápe, oñekuʼáta ao ajagui reheve, ha hasẽta nderehe pyʼa roʼyrasýpe ha jaheʼo asýpe. Ha ijayvu asýpe opurahéita nde rehe peteĩ jaheʼo, ha oñembyasyta nderehe, heʼívo: Mbaʼe táva piko ojogua Tírope, pe oñehundívape yguasu mbytépe? Nde mbaʼerepy osẽ jave yguasukuéragui, remyenyhẽ vaʼekue heta tetãnguéra; remoporãve yvy ruvichakuérape hetaite ne mbaʼereta ha ne ñemúgui. Upe ára, rejekávo yguasukuéra rupive y pypukúpe, ne ñemu ha opa ne aty oĩva nde apytépe hoʼáta. Opa umi ypaʼũ rupi oikóva opyta hag̃ua ndoikuaáiva nderehe, ha mburuvichakuéra okyhyjéta eterei, hova kuéra ojepyʼapyta. Umi ñemuhára tetãnguéra apytépe osapukáita nderehe ñembohoryrã; reikóta ñemondýirã, ha arakaʼeve ndereikovéimoʼãi. Ezequiel 27:25–36.
Tiro ha’e pe táva, térã pe reino, rehe yvy arigua ñemuha kuéra hasẽ pohýi hag̃ua, ha upéi oporandu hag̃ua: “mba’e távapa ojogua Tírope?” Péva ojapo hikuái pe “ára” jave, táva oñembyai hag̃ua yguasúpe. Apocalipsis, kapítulo dieciocho-pe, Tiro kuña rekovai, ha’éva Roma kuña rekovai, ombojehe’a reko vai va’ekue yvy ruvicha guasu kuéra ndive ha ojekuaa hag̃ua pe táva guasu ramo, hi’araguã ou peteĩ aravope, ha peteĩ árape. Ha’e hína pe táva omopu’ãva pe porandu marandu’ỹnguéra guigua umi ruvicha kuéra ha ñemuha kuéra hasẽva apytégui.
Upévare peteĩ árape oguahẽta hiʼári umi mbaʼe vai: mano, ñembyasýi ha ñembyahýi; ha tata rupi oñehundipaitéta; mbarete niko Ñandejára Tupã oikastigáva chupe. Ha yvy arigua ruvicha guasu, umi oporomoakãva, umi hendive oporomoakã vai ha oiko porãitereíva’ekue hendive, hasẽta hese ha oñembyasyetéta hese, ohechávo itata rendy ratatĩ, opytávo mombyry ikyhyjégui heko asy rehe, heʼíta: ¡Aichejáranga, aichejáranga, pe táva guasu Babilonia, pe táva mbarete! peteĩ aravópe niko oguahẽ nde rehe ne rembiapo repy. Ha yvy arigua ñemuha guasu hasẽta ha oñembyasyetéta hese; avavéva ndojoguamoʼãvéigui haʼekuéra mbaʼerepy: óro, pláta, ita hepyeterei, pérola, ao iporã asy, pytãũ, séda ha pytã mbegue, opaichagua yvyramáta hyakuã porãva, opaichagua mbaʼyru marfilgui, opaichagua mbaʼyru yvyrágui hepyetereíva, vrónse, fíerro ha mármolgui, canéla, hyakuã porãva, aséite ñehyetĩrã, insiénso, víno, aséite, arína iporãva, trígo, mymba, ovecha, kavaju, kárro, tembiguái ha yvypóra ánga. Ha umi yva ne ánga oipotaitéva oho mombyry ndehegui, ha opa mbaʼe he’ẽ ha porãiteva ojeipeʼa ndehegui, ha arakaʼeve nderejuhumoʼãvéi umíva. Umi ñemuha koʼã mbaʼére, umi ipirapire hetávaʼekue hese, opytáta mombyry okyhyjégui heko asy rehe, hasẽ ha jaheʼóvo, ha heʼíta: ¡Aichejáranga, aichejáranga, pe táva guasu, pe omondevaʼekue ao iporã asy, pytãũ ha pytã mbegue, ha oñembojegua órope, ita hepyetereíva ha pérolape! peteĩ aravópe niko pe heta mbaʼerepy oguepave. Ha opa marino ruvicha, opa umi oho hag̃ua umi várkope, marinérokuéra ha opa umi ombaʼapóva parávo oñemu hag̃ua, opyta mombyry, ha osapukái ohechávo itata rendy ratatĩ, heʼívo: ¿Máva táva piko ojogua ko táva guasúpe? Ha omombo yvykuʼi iñakã ári, ha osapukái hasẽ ha jaheʼóvo, heʼívo: ¡Aichejáranga, aichejáranga, pe táva guasu, pype niko oikóvo oipirapiretávaʼekue opa umi oguerekóva várko yguasúpe, iñepyrũmby guasúgui! peteĩ aravópe niko oñemondopa. Apocalipsis 18:8–19.
Jesucristo Ñembojehechauka ñemboty’ỹ oguereko pe Pyharepyte Sapukái marandu. Upe marandu hína Ezequiel treinta y siete mokõiha profesía, oguerúva jeikovépe umi kangue piru omanóva, oñeno vaʼekue tape rupi mbohapy árape ha mbyte peve, peteĩ ehérsito mbareteicha. Upe marandu hína pe marandu oguerekóva pe añetegua: haʼeha Islam pe Ñandejára oipurúva ogueru hag̃ua juicio ejecutivo Tetã peteĩ reko Amérika Joaju rehe, domingo ñemombareterã rehehápe. Upe juicio og̃uahẽ pe “aravo” pe yvyryrýi guasupe, ha upéva avei pe “aravo” pe jehaipy ojehechauka hague Belsasar murállare. Pe jehaipy omoheñói pe kyhyje, upéva ojehechaukaicha ojapyhýva opa mburuvichakuérape ha ñemuhárakuérape, ko yvy ape ári economía rembiapo rape oñehundívo pe “yvytu kuarahyresẽgua” rupive, Islam rehegua, oike kañyhápe Belsasar rréinope, pe murálla yvýguagua ñemboykéva rupive, sur gotyo.
Pe “táva” térã mburuvicha guasu, umi mburuvicha ha ñemuha oñembyasy hese ha oporandu: “mba’e távapa ojogua ko táva guasúpe”, ha’e pe reino kuña itavýva Týro pegua, upéi opurahéiva ipurahéi ha oiko tekovai hag̃ua umi mburuvicha ndive voi. Mayma maranduhára kuéra oñe’ẽ yvy apy rehe ha peteĩ ñe’ẽme oñemoĩ ojupe ndive, upévare Ezequiel pegua ñemuha kuéra ha’e umi ñemuha peteĩcha ojehecháva Apocalipsis kapítulo dieciocho-pe. Mbohapy jeýma Apocalipsis kapítulo dieciocho-pe oñembyasy hikuái he’ívo: “ai, ai”, pe táva guasu ha yvy ape ári viru rembiapo aty oñemboguejy jave. Pe ñe’ẽ griego oñembohasáva “ai” ramo pe pasajépe, ha’e upe ñe’ẽete oñembohasáva mbohapy jeýma Apocalipsis kapítulo ocho, versículo trece-pe, ha upépe oñembohasa ambue ñe’ẽ inglés reheve.
Ha ahecha, ha ahendu peteĩ ánhel ovevéva yvága mbyte rupi, heʼíva hatã hendive: ¡Ai, ai, ai umi yvy ape ári oikóvape, umi mbohapy ánhel turu ñeʼẽ ambuekuéra rehe, oñembopu hag̃uáva gueteri! Apocalipsis 8:13.
Umi mburuvicha ha umi ñemuha oñembyasy hína ko yvy arigua economía ñehundíre ko ñe’ẽme, “¡aichejáranga, aichejáranga!”, he’iséva “¡aimete, aimete!”, ha pe “¡Aimete!” ha’e peteĩ símbolo Islam rehegua. Pe kyhyje ojapyhyva Belsházar ha hembiguái kuérape pe kuatiañe’ẽ ojehechávo pe tapia ári, ha’e pe kyhyje oúva pe yvy ape ári economía ñemohenda oñehundi jave umi ataque tapiaite Islam-gua rupive, Tupã oipurúva Ipu’akapavẽ rembiaporãme guarã ogueru hag̃ua Ijapopyre huísio ejecutivo umi ho’úvape Babilonia rykue, upéva hína arapokõindy ñemombarete. Ko añetegua ha’e Isaías mokõi paapy “mba’epyahu pohýi” tema, pe kuña rekovai “Tiro” pegua rehegua.
Tíro rehegua mba’e pohýi. Peja sapukái, peẽ Tarsis róga guasupegua; ojeitymbáma rupi, ndaipóri hag̃ua óga ni oike hag̃ua. Quitim retãgui ojekuaauka chupekuéra. Peikóke kirirĩ, peẽ ypa’ũgua; nde, umi Sidón ñemuhára ohasa vaekue yguasúre ne myenyhẽva’ekue. Y heta rupi og̃uahẽva Sihor ra’ỹi, ysyry ñemono’õ, ha’e irembiapo repykue; ha ha’e tetãnguéra ñemuharenda. Eñemotĩ, Sidón; yguasu voi oñe’ẽgui, yguasu mbarete he’ívo: “Che ndajahy’ói mitãrã, ndaheñóiri mitãnguéra, namongakuaái kuimba’e pyahu, namongakuaái kuñataĩnguéra.” Egipto rehegua marandu ojehendu jave guaréicha, upéicha avei hasyeterei va’erã chupekuéra Tíro rehegua marandu ojehendu jave. Pehasáke Tarsis-pe; pesapukái, peẽ ypa’ũgua. Kóva piko pene táva vy’apavẽ, yma guive ymaite guaréva? Ipy eténte ogueraháta chupe mombyry oiko hag̃ua pytaguáraramo. Máva piko omoĩ ko ñemoĩmbyre Tíro rehe, pe táva omoĩva akã rehe jeguaka, iñemuhára hína mburuvicha, ha umi oñemúvape oñemúva hese kuéra katu yvy arigua oñemomba’eguasúva? Ñandejára ehérsito Jára upéva ombohysýi, omongy’ase hag̃ua opa jehechaukapy jeguaka, ha omboyke hag̃uáicha opa umi yvy arigua oñemomba’eguasúva. Ehasa nde retã rupi ysyryicha, Tarsis rajy; ndaiporivéima mbarete. Ha’e omyasãi ipo yguasu ári, omokyre’ỹ mbegue’ỹ hag̃uáicha umi rréino; Ñandejára ome’ẽ peteĩ tembiapoukapy pe táva ñemuhárape, ombyaipa hag̃uáicha umi imbaretevéva renda. Ha he’i: “Nderevy’avéimo araka’eve, nde kuñataĩ jejopypyréva, Sidón rajy; epu’ã, ehasa Quitim-pe; upépe jepe nderepytamo’ãi pytu’u reheve.” Pema’ẽ Caldeo retã rehe; ko tetã ndaipóri vaekue, pe asirio omoheñói mboyve chupekuéra desiértope oikóvape g̃uarã. Hikuái omopu’ã itórrekuéra, omopu’ã ipalasiókuéra; ha ha’e ogueru chupe ñehundi. Peja sapukái, peẽ Tarsis róga guasupegua; pende mbarete ojeitymbáma rupi. Ha oikóta upe árape, Tíro oñeñembyesaráita hag̃ua setenta ary aja, peteĩ mburuvicha ára-kuéraicha; ha setenta ary paha rire, Tíro opurahéita peteĩ kuña rekovaiháicha. Ejapyhy peteĩ árpa, ejere táva rupi, nde kuña rekovaiha oñeñembyesaráiva’ekue; embopu porã, epurahéi heta purahéi, nemandu’a hag̃ua hese kuéra. Ha oikóta setenta ary paha rire, Ñandejára ohechajeytaha Tíro, ha ha’e ojevýta hembiapoukapy repykuére, ha oñeme’ẽta tekovaipe opa yvy ape ári oĩva rréinondive. Ha iñemuharenda ha hembiapoukapy repykue imarangatúta Ñandejárape g̃uarã; ndajahechakuaáiramo hag̃ua mba’e oñeñongatúva térã oñembyatýva; iñemuharenda niko umi Ñandejára renondépe oikóvape g̃uarãta, ho’u hag̃uáicha hyguatãme ha ijaorã opyta hag̃uáicha. Isaías 23:1–18.
Umi setenta áño, ha’éva “peteĩ mburuvicha guasu áraicha”, ojehechauka Babilonia rréino rupive, peteĩ mburuvicha guasu niko peteĩ rréino, ha Babilonia tee ogoverna setenta áño aja. Umi setenta áño Babilonia tee rehegua opa pe “aravo” po jehai ojekuaa haguépe Belsasar karu guasu koty murálla ári. Upe pyharete voi ha’e ojejuka, pe pu’aka og̃uahẽ va’ekue pe “murálla” rupive ojehecha’ỹre rupi; ha’e niko ojapo hína peteĩ arete, ho’úvo Babilonia káusa, aja Nabucodonosor orkésta ombopu pe músika, ha Tiro kuña rekovai opurahéi pe purahéi he’ẽ asýva, ha Israel apostata ojeroky ha oñesũ.
Upérõ okyhyje opavave oĩ vaʼekuépe, Tupã ningo “ojapo akãrapuʼã Tiro rehe” ha “omoĩ ipype” “omomarã hag̃ua opa mbyteguasúpe iñemombaʼeguasúgui, ha ogueru hag̃ua ñemomirĩ opa umi yvy arigua imarangatúvape”. Upévare Tupã “omboryrýi umi rréino” pe “yvyryrýi guasu” reheve upe “aravópe”, Tupã ningo “omeʼẽ vaʼekue peteĩ mandamiento” pe rréino “comerciante” rehe, “ohundipa hag̃ua ijyvyra mbareteha kuéra”. Pe “aravópe” Belshazzar okyhyje jave, umi mburuvicha guasu ha umi comerciante oñepyrũ oheka hag̃ua oikuaa hag̃ua mbaʼépa heʼise umi ñeʼẽ tataichagua oĩva tapia rehe. Belshazzar manóma hag̃uáicha hiʼag̃uíma, péro upe javeve gueteri oikove. Upévare haʼe oheka oikuaa hag̃ua umi ñeʼẽ kañymby heʼiséva ha omeʼẽ hag̃ua jehepymeʼẽ umi arandu kuérape, ikatúramo omyesakã pe jehai; péro ndaikatúi vaʼekue ojejapo, Babilonia arandu kuéra niko oiporu pe tape oñehesaʼỹijo hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ, ha upéva vaʼekue añetegua raʼanga rei. Umi ñeʼẽ kañymby haʼete pe visión peteĩ kuatiañeʼẽ oñemboty hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃ua hag̃uáicha.
Upérõ oike umi mburuvicha arandu opaite pe rréi rehegua; ha ndaikatúi omoñe'ẽ pe jehai, ni oikuaauka pe rréipe iñehesa'ỹijo. Upérõ rréi Belsasar tuicha ojepy'apy, ha hova ojemoambue ipype, ha umi karaiguasu ijypýva oñemondýi eterei. Upéi pe rréina, pe rréi ha ikaraiguasu kuéra ñe'ẽ rehe, oike pe karu guasuhápe; ha pe rréina oñe'ẽ ha he'i: Rréi, reikove opa ára; ani nde remiandu rombohasa asy, ani avei nde rova ojemoambue: oĩ peteĩ kuimba'e nde rréinope, ipype oĩva umi tupã marangatu espíritu; ha nde ru ára kuépe tesape, entendimiento ha arandu, umi tupã kuéra aranduichaite, ojuhukákuri ipype; ha pe rréi Nabucodonosor, nde ru, pe rréi, he'iséva nde ru, omoĩkuri chupe umi mba'epaje apoha, astrólogo kuéra, caldeo kuéra ha adivino kuéra ruvicha ramo; guive ojejuhúgui pe Daniel peteĩ espíritu iporãitereíva, ha kuaa, ha entendimiento, kerayvoty ñehesa'ỹijo, ñe'ẽ hasýva ñemyesakã, ha apañuãi ñemboja'o, pe rréi ombohérava Beltesasar: ko'ág̃a tohenói Danielpe, ha ha'e oikuaaukáta pe ñehesa'ỹijo. Upérõ ogueru Danielpe pe rréi renondépe. Ha pe rréi oñe'ẽ ha he'i Danielpe: ¿Nde piko hína pe Daniel, umi Judá rembiguái jereraha va'ekue apytégui, pe rréi che ru oguenohẽ va'ekue Judágui? Ahendúma nde rehe, umi tupã kuéra espíritu oĩha nde pype, ha tesape, entendimiento ha arandu iporãitereíva ojejuhuha nde pype. Ha ko'ág̃a umi arandu, umi astrólogo kuéra, oguerúma che renondépe, omoñe'ẽ hag̃ua ko jehai, ha oikuaauka hag̃ua chéve iñehesa'ỹijo; ha ndaikatúi ohechauka pe mba'e ñehesa'ỹijo. Ha ahendúma nde rehe, ikatuha rejapo ñehesa'ỹijo, ha remboja'o apañuãi: ko'ág̃a, ikatúramo remoñe'ẽ ko jehai, ha reikuaauka chéve iñehesa'ỹijo, reñemonde hag̃ua pytã puku hag̃uáicha, ha reguerekóta peteĩ itaju joaju nde ajúrare, ha reiko hag̃ua mbohapyha mburuvicha ramo pe rréinope. Daniel 5:8–16.
Pe rréina oĩva mburuvicha róga guasúpe ndaha’éi va’ekue Belsasar rembireko, ha’e katu va’ekue itúvacha rréina, ha upéva oikuaa porã va’ekue máva ikatu omoñe’ẽ pe jehaipy oĩva tapia rehe. Oĩ va’ekue peteĩ tupao (kuña niko peteĩ tupao profétikamente), pe rréino ryepýpe, oikuaáva máva ikatu hag̃uáicha ontende Ñandejára remimíva.
Oĩkuri mburuvicha rógape peteĩ kuña iñaranduvéva opavavégui,—pe reina Belshazzar jarýi rehegua. Ko tekotevẽ guasúpe haʼe oñeʼẽ mburuvichápe ñeʼẽme omondo vaʼekue peteĩ tesape renyhẽ pytũmbýpe. “Mburuvicha, reikove hag̃ua opa ára,” heʼi, “ani nde remiandu nemoangekói, ha ani hag̃ua nde rova ojere. Oĩ peteĩ kuimbaʼe nde rréinope oĩháme umi tupã marangatu espíritu; ha nde ru árape ojejuhu ipype tesape, arandu ha kuaapy, tupãnguéra arandu joguaha; ha mburuvicha Nabucodonosor, nde ru, mburuvicha, che haʼe, nde ru, omoĩ chupe umi mágico-kuéra, astrólogo-kuéra, caldeo-kuéra ha adivino-kuéra ruvurã; …koʼág̃a tohenói Danielpe, ha haʼe ohechaukáta pe ñemyesakã.”
“‘Upéi Danielpe oñemoĩ mburuvicha guasu renondépe.’ Oñeha’ãvo oñemombarete ha ohechauka hag̃ua iñakãrague, Belsasar he’i: ‘Nde piko pe Daniel, umi Judá ñembyhy guýpe ojererahava’ekue apytégua, pe mburuvicha guasu, che ru, oguenohẽ va’ekue Judá guive? Ahendu voi nderehe, umi tupãnguéra espíritu oĩha nde pype, ha tesape, arandu ha aranduka iporãvéva ojejuhuha nde pype…. Ko’ág̃a, ikatúramo relee pe jehaipy ha reikuaauka chéve iñemo’ẽ, reñemonde va’erã pytãmbápe, ha reguerekóta peteĩ itaju sa’yju juky nde ajúrare, ha nde reiko va’erã mbohapyha mburuvicha guasu ramo pe tetãme.’”
“Daniel ndopy’aguapy guasúi mburuvicha guasu jehecháragui, ha ndoikói avei iñe’ẽre oñembotavy térã okyhyje hag̃ua. ‘Nde jopói toiko ndéve g̃uarã voi,’ he’i ombohovái hag̃ua, ‘ha eme’ẽ nde jehepyme’ẽ ambuépe; upéicharõ jepe che aipurahéita pe jehaipy mburuvicha guasúpe, ha aikuaaukaíta chupe he’iséva. Nde, mburuvicha guasu, Tupã Yvatetegua ome’ẽ vaʼekue nde ru Nebucodonosor-pe peteĩ mburuvicharenda, mburuvichaguasu, mimbipa ha terakuã porã…. Ha iñakãrapu’ã rire ikorasõ, ha iñapytu’ũ hatã rire py’aguasúpe, oñemboguejy chupe iguapyha mburuvicha guasupegua guive, ha oipe’apa chugui imimbipa…. Ha nde, ita’ýra, Belshazzar, neremomirĩi nde korasõ, jepe reikuaapa vaʼekue opa ko’ã mba’e, síno nemomba’eguasu yvágape Tupã rovái; ha ogueru ne renondépe hóga ryru kuéra, ha nde, nde ruvicha kuéra, nde rembireko kuéra ha ne kuñanguéra pey’u ipypekuéra, ha remomba’eguasu umi tupã kuéra plátagui ha órogui, vrónsegui, fiérrogui, yvyrágui ha itágui, ndahechái, nohendúi ha ndoikuaái; ha pe Tupã, ipópe oĩháme nde pytu, ha mba’éva opavave nde rape kuéra, ndereñemomba’eguasúi chupe.”
“‘Kóva hína pe jehai ojehaíva’ekue, Mene, Mene, Tekel, Upharsin. Kóva hína mba’éichapa oñemyesakãva upéva: Mene: Tupã oipapáma nde rréino ha omohu’ãma. Tekel: Nde rehe oñepesa umi balánsa-pe, ha rejuhu oĩha nde pype falta. Peres: Nde rréino oñemboja’o ha oñeme’ẽ umi meda ha persa-kuérape.’”
“Daniel ndojehecháikuri hembiaporãgui. Haʼe omoĩ mburuvicha guasu renondépe ipekado, ohechauka hag̃ua chupe umi mbo’epy ikatúva oikuaa ha ndogueroviái vaʼekue. Belsasar ndohayhúi vaʼekue umi mbaʼe oikovaʼekue iporãitereíva chupe guarã. Noleéi porãikuri itúva guasu rembiasakue. Hiʼári oñemoĩkuri pe tembiapo oikuaa hag̃ua pe añetegua, péro pe mboʼepy añetegua ikatúva oikuaa ha ombaʼapo hag̃ua hese ndoguerahái vaʼekue ipyʼapýpe; ha heko rapekuégui osẽkuri pe resultado añetetéva.”
“Kóva vaʼekue pe pahare arete jejapose hag̃ua ñembotuicha Caldeakuéra ruvicha guasu ojapovaʼekue; pe Haʼe ogueropuʼakáva puku yvypóra reko vai, omeʼẽma kuri pe sentencia ndojehekyimoʼãvéimava. Belsasar tuicha omongyʼa vaʼekue Pe Oñembotuichavaʼekue chupe mburuvicháramo, ha oñemboipeʼa chugui itiempo de prueba. Oĩ aja pe ruvicha guasu ha imburuvichakuéra ijyvatevépe hoguerohoryha, persakuéra ombohasa Éufrates ysyry hapére, ha oike pe táva ndoñangarekóivape. Belsasar ha ilord-kuéra hoʼu aja pe kuéraʼy marangatu Jehová mbaʼégui, ha omombaʼeguasu hikuái itupãnguéra pláta ha óroguigua, Ciro ha isoldadokuéra oĩma kuri pe palásio murallakuéra guýpe. ‘Upéva pyharetepe,’ heʼi pe marandu, ‘ojejuka Belsasar, pe Caldeakuéra ruvicha guasu. Ha Darío pe Medo oguereko pe rréino.’” Bible Echo, 2 de mayo de 1898.
Pe krísis mbytepe, pe rréina (tupão), ohechakuaa oĩha peteĩ yvu ikatúva ohechauka “Future for America”. Daniel peteĩ jeýma oñembo’y ijyvy’ápe omohu’ã hag̃ua hembipota ára pahápe. Pe techapyrã renda rehegua oñeme’ẽva’ekue pe tatápe hakuetereívape Sadrac, Mesac ha Abednego rupive, koʼág̃a oñeme’ẽ Daniel rupive, haʼe omoĩve rupi pe añetegua rapepe ko mbaʼe: pe aravo pe domingo léi rehegua krísispe, umi orepresentáva pe techapyrã renda reraha hag̃ua oñegueraháta mburuvichakuéra Estado peguáva renondépe otestifika hag̃ua pe añeteguáre.
“‘Oñeme’ẽta peẽme kuéra atykuérape, … ha mburuvicha guasu ha rréi renondépe avei pene reraháta Che réra rehehápe, peteĩ testimónio ramo chupekuéra ha umi tetã ambuegua-pe guarã.’ Mateo 10:17, 18, R. V. Jehasa asy omoĩta tesape. Cristo rembijokuái kuérape ogueraháta ko yvy arigua kuimba’e guasukuéra renondépe, ha ko mba’e’ỹre, ikatu hag̃uáicha araka’eve nohendúi va’erãmo’ã pe evanhélio. Ko’ã kuimba’épe oñembohasýkuri añetéva. Ohendúkuri hikuái japu ñemomarandu Cristo remimbo’e kuéra jerovia rehegua. Heta jey, pe tape añoite oikuaa hag̃ua hikuái imba’eitéva añetehápe ha’e pe testimónio umi oguerahapyréva huísiope ijerovia rehehápe. Oñeexamínarõ guare, tekotevẽ ombohovái hag̃ua hikuái, ha umi hués katu ohendu hag̃ua pe testimónio ojeruréva. Tupã gracia oñeme’ẽta Itembijokuáipe ombohovái hag̃ua pe tekotevẽ sapy’aitépe oñepyrũva. ‘Oñeme’ẽta peẽme,’ he’i Jesús, ‘upe aravópe voi mba’épa peje va’erã. Ndaha’éi niko peẽ peñe’ẽva, peẽ Ru Espíritu ae katu pe oñe’ẽva pende pype.’ Tupã Espíritu ohesapeháicha Itembijokuái akã, añetegua oñemombe’úta ipokatu hag̃ua Tupãguáicha ha hepyete hag̃ua. Umi omboykéva añetegua opu’ãta ombojovake ha ojopy hag̃ua umi temimbo’e kuérape. Péro ñembyai ha jehasa asy guýpe, jepe pe mano peve, Ñandejára ra’ykuéra ohechaukava’erã pe py’aguapy ha ñemomirĩ ITechapyrã Tupãgua rehegua. Péicha ojehecháta joavy Satanás rembiguái kuéra ha Cristo rehehápe opyta va’ekue apytépe. Pe Salvador oñemopu’ãta mburuvichakuéra ha tavayguakuéra renondépe.” The Desire of Ages, 354.
Mbohapy tekovekuéicha, Daniel ndoipotái mba’eveichagua jopói, ha natekotevẽi avei ojepy’amongetávo mboyve mba’épa he’íta. Hesakã porã ha ñemomirĩ reheve omyesakã “umi poapy ára” he’iséva, ojehechaukáva tapia ári.
Ñandejáraicha, ñambopýta Belshazzar rembiasakue pe artíkulo oúvape.
“Umi hikuái ijerovia’ỹva Tupã rembiapópe ndaiporúi principio rehegua; imotivokuéra ndaha’éi peteĩichagua ikatúva ogueraha chupekuéra toiporavo hag̃ua pe iporãva opaichagua circunstancia guýpe. Tupã rembiguái oikuaava’erã opa ára oĩha ijapoharérape resa renondépe. Pe oma’ẽva’ekue Belshazzar karai ky’aguasúpe oĩ ko’ág̃a avei opa ñane institución-kuérape, comerciante oficina de cuentas-pe, ha tembiapoha ñemiháme; ha po huguy’ỹva katu añetépe omokandóva nde negligencia, péichaite avei omokandu haguéicha pe juicio vaiete pe mburuvicha ñe’ẽreityháre. Belshazzar condenación ojehai va’ekue ñe’ẽ tata rupi: ‘Nde reñepesa balanza-kuérape, ha rejejou ndaiporãiha’; ha nde reroviái ramo ne rembiaporã Tupã ome’ẽva’ekue ndéve, nde condenación peteĩchaitéta avei.” Messages to Young People, 229.