Pe “sello” Tupã rehegua ojehechakuaáva, oñembopyhy pe léi domingo rehegua ñe'ẽmondo jave.
“Avave peteĩva ñande apytégui ndojapymo’ãi araka’eve Tupã sello, ñande rekove reko oguerekóramo peteĩ mba’e vai térã ky’a hi’ári. Oĩ ñande pópe ñamyatyrõ hag̃ua umi mba’e vai oĩva ñande rekove rekópe, ñamopotĩ hag̃ua ñane ánga róga marangatu opaichagua ky’agui. Upéi pe ama pyahu ho’áta ñande ári, pe ama tenondegua ho’a haguéicha umi temimbo’e ári Pentecostés Árape....”
“Mbaʼépa pejapo, che pehẽnguekuéra, pe tembiapo tuichaitévape peñembosakoʼívo? Umi ojoajúva ko yvy arapýre ohupyty pe molde yvygua ha oñembosakoʼi pe mymba rymba rechaukaha rehe. Umi ndojeroviáiva ijehe, oñemomichĩva Tupã renondépe ha omopotĩva ianguekuéra oñeʼẽrendu rupi pe añeteguápe, koʼãva ohupyty pe molde yvagagua ha oñembosakoʼi Tupã sellorã ijetypekuérape. Ára osẽ vove pe mboaje ha oñemoĩ vove pe techaukaha, ikarakterkuéra opytáta potĩ ha kyʼaʼỹva opa ára g̃uarã.” Testimonies, volúmen 5, 214, 216.
Daniel orresivi pe séllo ikatúva, oñemombo rire chupe león kuéra yvykua pýpe; upéicha rupi ko kapítulo ohechauka pe léi domingo rehegua decreto.
Upéi umi kuimba'e oñembyaty mburuvicha guasu rendápe, ha he'i mburuvicha guasúpe: Eikuaa, hag̃ua, mburuvicha guasu, medokuéra ha persiakuéra léi niko kóva: ndaikatuiha oñemoambue mba'eveichagua decreto térã estatúto mburuvicha guasu omoĩva. Upérõ mburuvicha guasu omanda, ha ogueru hikuái Daniel-pe, ha omombo chupe león-kuéra yvykua ryepýpe. Ha mburuvicha guasu oñe'ẽ ha he'i Daniel-pe: Ndejára, remomba'apóva meme, ha'e voi ndepe'a jeýta. Upéi ogueru peteĩ ita, ha omoĩ yvykua jurúre; ha mburuvicha guasu omosẽ hiári iséllo tee, ha avei hembiguái kuéra mburuvicha guasukuéra séllo, ani hag̃ua oñemoambue mba'eve Daniel rehegua. Daniel 6:15–17.
Pe tembiasakue ndojopái upépe, ha katu opa pe oñepyrũ haguépe. Daniel kapítulo seis rembiasakue ohechauka pe joajuha oñemotenondevéva cien veinte mburuvichakuéra rupi, ha mokõi “presidentes” michĩvéva rupi, ha upéicharõ jepe oike avei ipype umi aconsehadór, kapitán ha gobernadór. Pe alianza po rehegua oñemoheñói oñembotavy hag̃ua mburuvichápe ha’e hag̃ua omuña Danielpe. Pe tembiasakue opa ijovake reheve, pórke ha’ekuéra ohechauka peteĩ juicio especial oikóva pe léi domingo jave; peteĩ juicio ndaha’éiva umi ohechaukáva Daniel térã pe mburuvicha rehegua, síno umi ombotavýva mburuvichápe rehegua.
Ha mburuvicha guasu he’i, ha ogueru hikuái umi kuimba’e ombojovakéva Daniel rehe; ha omombo chupekuéra pe león kuéra yvykua pype, chupekuéra, ita’ýra kuérape, ha hembireko kuérape; ha umi león ipu’aka hesekuéra, ha omopẽmbaite ikanguekuéra oĝuahẽ mboyve yvykua guýpe. Daniel 6:24.
Pe escenario profético-pe, siémpre pe iglesia ombotavy hag̃ua pe Estado, ha pe capítulo seis ohechauka hína pe ñembotavy oñemboguata vaekue pe mburuvicha guasu rehe. Ahab ohecha rire pe tuichaite jehechauka Tupã pu’aka rehegua yvyty Carmelo ári, Elías ogueraha chupe ama rupi Jezabel rendápe. Ahab ndorekói vaekue mba’eveichagua razón opensa hag̃ua Jezabel ndojeguerohorymo’ãiha pe testimonio mbarete Tupã pu’aka rehegua rehe, péro Ahab oñembotavy vaekue Jezabel ñemotĩ pypuku, ipyahẽha Elías rehe. Pe tembiasakue Elías rehegua, oñemoĩvo Ahab ha Jezabel rovake, oñembohasa jey pe tembiasakue Juan el Bautista-pe (ha’éva Elías), ha Herodes ha Herodías-pe.
Herodes kaʼúpe ára guive, okaʼúre, opromete ramo guare Salomépe mbovyry hag̃ua ijoguapykuéra mbytegui pe mbyte, (Herodías rajýpe), ndoimoʼãi vaʼekue Herodías ojeruretaha Juan akã. Umi mburuvicha guasu, tahaʼe Acab, Herodes térã Darío, oñembotavy kuña kyʼa reheve Jezabel proféta japu kuéra jeroky rupive, térã Herodías rajy jeroky rupive, térã pe joaju po atyguáva Daniel rembiasakuepe. Pilato avei oñembotavy vaʼekue peteĩ saserdósi oñembyaíva rupive, upéva orrepresentáva judío “iglesia”-pe, ha peteĩ iglesia osimbolisa peteĩ kuñáme.
Ñembotavyha ha’e peteĩ mba’e ojehechaukáva marandu profétiko pehẽnguéicha, ha Islam mbohapyha Aípe ha’e pe japu ojepurúva oñembotavy hag̃ua Tetãnguéra Joajupe ára pahápe kyhyje rupive. Mokõivéva, pe “ñembotavyha” ha pe “japu” omoheñóiva pe ñembotavyha, ojehechauka porã Ñandejára Ñe’ẽ profétikópe. Islam rembiapo, ha papado oikoha pe akã poapyha umi siete akã apytégui, ojehechakuaa vaʼekue ymaha pe marandu ojeipeʼáva ára pahápe ramo, ha’éva Jesucristo Revelación. Upévare, ojehesapeʼa hag̃ua Darío ñembotavyha Daniel kapítulo seis-pe, ha’e pe marandu oikéva pe marandu Opyta Pyhare Pytegua pehẽnguépe. Pe ñembotavyha ha’e pe mba’e omonguera porãmbáva pe ai omano hag̃uáicha, upéicha omoingove jeyvo papado pe reino poapyha ha paha ramo. Darío ñembotavyhápe, umi mokõi mburuvicha guasu apóstata ha umi cien veinte príncipe ha’e umi representante pe joaju ñembotavyha rehegua, oñembojojáva Daniel rehe.
Ciento veinte ha’e peteĩ símbolo Tupã remimbo’e kuéragui Pentecostés-pe.
Ha umi árape Pedro opuʼã umi temimboʼekuéra mbytépe, ha heʼi: (umi téra oĩva oñondive ohupytykuri rupi cien veinte.) Hechos 1:15.
Pentecostés ohechauka pe léi domingo rehegua pe mbotýha oñemoĩ vove, ha umi cien veinte príncipe ombotavýva’ekue Darío-pe ha’e peteĩ símbolo sacerdocio japu rehegua pe léi domingo aja. Mokõi categoría umi ombotavýva mburuvicha guasúpe ojehechauka umi mokõi mburuvicha apostasía rehegua rupive ha umi cien veinte príncipe apostasía rehegua rupive. Umi mokõi mburuvicha oñemohenda Daniel ndive, ha’éva proféta. Umi mokõi aty ombotavýva Darío-pe ohechauka peteĩ aty proféta japu rehegua ha peteĩ aty pa’i kuéra oñembyaíva rehegua.
¡Ai umi pastór-gui ombyaíva ha omosarambíva che ñupegua ovecha-kuérape! he'i Ñandejára. Upévare péicha he'i Ñandejára Israel Jára umi pastór rehe omongarúva che retãyguápe; Peẽ peimosarambi che aty, pembou mombyry chupekuéra, ha ndapehechagi chupekuéra: péina, che aha pene rendápe pene rembiapo vaikuére, he'i Ñandejára. Ha che ambyatyta che aty rembyre opa tetã-gui amoñemosẽ hague chupekuéra, ha aru jeyta chupekuéra iñongatuhápe; ha hi'a porãta ha hetáta. Ha amoĩta hesekuéra arriéro-kuérape omongarútava chupekuéra: ha ndaokyhyjemo'ãvéima, ni ndopy'atarovái, ni ndaiporimo'ãi okanýva, he'i Ñandejára. Péina, ou ára, he'i Ñandejára, amoñemoñareta hag̃ua Davídpe peteĩ Hakã joja, ha peteĩ Mburuvicha guasu oisãmbyhyta ha iporãta, ha ojapóta tekojoja ha hustísia yvy ári. Iára-kuérape Judá ojesalváta, ha Israel oikóta hag̃ua jerovia hag̃uáicha: ha kóva hína héra oñembohérata hag̃uáicha, ÑANDJÁRA ÑANDE REKOJOJA. Upévare, péina, ou ára, he'i Ñandejára, ndoje'éimo'ãvéi: Oikove Ñandejára, oguenohẽva'ekue Israel ra'y kuérape Egipto yvýgui; síno: Oikove Ñandejára, oguenohẽva ha oguerúva Israel róga ñemoñarekuérape yvy norte-gua guive, ha opa tetã-gui amoñemosẽ hague chupekuéra; ha oikóta hikuái ijyvýte. Che py'a che ryepýpe opẽ marãmba umi proféta-kúera káusare; opa che kangue oryrýi; aikóma ku kuimba'e ka'úvaicha, ha ku kuimba'e víno ipu'akáva heseicha, Ñandejára káusare, ha marandu iñemarangatu hag̃uáre. Yvy henyhẽ niko adulterio-gui; je'evai rupi yvy oñembyasy; ñu ka'aguy porãha oguepa, ha iñekuã evil, ha ipokatu ndaha'éi hekoitépe. Proféta ha pa'i mokõivéva niko iky'a; che rógape jepe ajuhu hembiapo vai, he'i Ñandejára. Upévare haperãta chupekuéra tape syryry pytũmbýpe guáicha: oñemýita hikuái ha ho'áta upépe; che aguerúta ári chupekuéra mba'e vai, ha'éva ára ajehechaukahápe chupekuéra, he'i Ñandejára. Jeremías 23:1–12.
Jeremías “ary ojehechajeýva” ha’e pe juicio umi oñemoĩva ñembyatyhápe ombotavýva Darío-pe. Pe juicio umi maranduhára japu ha pa’ikuéra rehegua ha’e peteĩ mba’e ñeñe’ẽ maranduetepegua mba’e. Ha péicha avei peteĩ pa’ikuéra aty oñembyaíva oguenohẽ ha ombotavy mburuvichakuéra Romagua Cristo rehe, pe ñembyaty Daniel seis-pe oñe’ẽ hína upe añetegua maranduetepegua rehe.
Daniel kapítulo cinco-pe oĩva marandu profétika omombe’u pe juicio ejecutivo oñemboguapýva pe asta Republicana ári ha tetã Estados Unidos ári pe léi domingo jave. Upe juicio ojejapo Islam reheve, pe tercer Ay guive, oike va’ekue mbeguekatúpe pe mburuvicha guasu retãme pe murálla ñemby ndoñangarekóiva rupi. Pe léi domingo renda Daniel kapítulo mbohapy-pe, ohechauka Ñandejára tavayguakuéra oñemopu’ãha peteĩ techaukaha ramo opaite yvy ape ári upe jave voi. Kapítulo seis oñecentra pe juicio oñemboguapýva proféta japu kuéra ári upe tembiasakue peteĩchaitépe.
Léi dominikál ojejapóva Estados Unidos-pe, pe asta protestánte apóstata oñemopyenda mokõi aty rehe: peteĩva omoĩva domingo pe ára de adoración ramo, ha ambue katu reiete oñemombe’úva omomba’eha sábado pe ára de adoración ramo. Ijojahakuéra pe asta republicana ryepýpe ha’e umi partido Demócrata ha Republicano. Umi mokõi asta apóstata ojeporavóma’ekue símbolo ramo umi Saduceo ha Fariseo rupive Cristo ára-pe. Umi mokõi mburuvicha apóstata ha cien veinte pa’i oĩva Darío ñembotavýpe avei orrepresenta umi mokõi categoría oĩva pe asta apóstata protestantismo rehegua. Jepe ha’ekuéra añetehápe va’ekue tapicha política rehegua pe arandúpe oikohápe pe tembiasakue, pe contexto profético ohechauka porã pe poder religioso apóstataha pe ombotavýva Estado-pe.
Pe tembiasakue, ojehechaukaháicha Monte Carmelo-pe, ohechauka mokõi aty maranduhára japu rehegua: Baal maranduharakuéra ha yvyra aty pegua maranduharakuéra (Astarot). Oñondivepa ha’ekuéra ohechauka tupão ha estado joaju, Baal niko peteĩ tupã kuimba’e ha Astarot peteĩ tupã kuña. Ipahápe Elías ojuka umi maranduhára japu Monte Carmelo guápe, péicha avei umi oñemoirũva Daniel kapítulo seis-pe oñemombo león kuéra ita’ýpe.
Ha Elías he'i chupekuéra: Pejapyhy Baal maranduharakuérape; ani peteĩve ojeheja okañy. Ha ojapyhy chupekuéra; upéi Elías ogueraha chupekuéra ysyry Quisón-pe, ha upépe ojuka chupekuéra. 1 Reyes 18:40.
Peteĩchagua Karmelo yvyty rehegua, Juan el Bautista ojehechaukaramoguáicha, pe pu’aka ombotavýva ha’e pe tajýra. Mokõivéva tembiasakue ohechauka umi ombotavývape ojerokýramo, taha’e iofrénda jerére Karmelo yvyty ári, térã Herodes araka’e guare ka’úpe ojegueromandu’áva hi’árare, upépe Salomé ojapo haguépe ijeroky ombotavy hag̃uáicha. Oñondive, ko’ã mokõi línea ohechauka pe joaju iglesia ha estado rehegua oñemohendapaiteva’ekue ley domingo-pe, ha umi iglesia kuéra apostata Estados Unidos-pegua ha’eha Herodías rajykuéra, ha’éva Jezabel, ha mokõivéva ohechauka catolicismo-pe. Herodes hi’ára ojegueromandu’ahaicha omoĩ techaukaha pe sexto reino pahápe pe mymba yvykua rehegua, ha upe jave avei techaukaha pe séptimo reino heñóiha profecía bíblica-pe (Naciones Unidas).
Upe promésa jepe Salomépe, Herodes oñemoĩ omeʼẽ hag̃ua ichupe mbyte irréino guive, upéicha ohechauka hag̃ua pe pokõiha réinoha ohechauka peteĩ joaju oguerekóva peteĩ mbyte iglesia ha peteĩ mbyte tetã reko. Pe réino oñepyrũ Juan akãngue oñemeʼẽ jave Herodíaspe. Upévare, pe pokõiha réino ojehechauka Apocalipsis kapítulo diecisiete-pe, ojepytasótava sapyʼami año. Pe léi domingope voi oñemoĩ hag̃ua pe mbohapy joaju peteĩme, upépe umi diez rréi oñemoĩgui omeʼẽ hag̃uáicha irreino mbykymi pe mymbaguasúpe peteĩ “ára” pukukue. Pe peteĩ “ára” haʼe pe “ára” pe krizis léi domingo rehegua, oñepyrũva Estados Unidos-pe ha opa Michael opuʼãvo.
Ha umi akã ratĩ pa rehecháva hína pa mburuvicha guasu, ndoguerekóiva gueteri mborayhu renda; ha katu oguerekóta pokatu mburuvicha guasu ramo peteĩ aravo pukukue pe mymbaguasu ndive. Koʼãva peteĩnte iñakãme oguereko, ha omeʼẽta imbarete ha ipokatu pe mymbaguasúpe. Koʼãva oñorairõta pe Ovecha Raʼy ndive, ha pe Ovecha Raʼy ipuʼakáta hesekuéra: haʼe niko Karai umi karai kuéra ári, ha Mburuvicha Guasu umi mburuvicha guasu kuéra ári: ha umi oĩva hendive niko oñehenói vaʼekue, ojeporavo vaʼekue, ha jerovia hag̃ua. Apocalipsis 17:12–14.
Umi diez rréi, ojehechaukarãva Herodes rehe, oñemoĩ peteĩ ñe’ẽme pe séptimo rréino aramboty ára guasúpe ome’ẽ hag̃ua iñemitã rréino pe mymbápe pe araka’evegua domingo léi apañuái jave, ojehechaukarãva “peteĩ aravo” ramo. Upe “aravo”pe, jehai ojehai Belsasar murálla rehe. Upe “aravo”pe, Sadrac, Mesac ha Abed-nego oñemombo tatakua ryepýpe ha oñembojeupi peteĩ araipe, Apocalipsis capítulo once mokõi testígoicha avei. Pe mbohapy joaju oñembyaty pe yvy mymba ojapóva ñembotavy rupive, oguerúvo tata yvágagui yvypóra renondépe.
Ha ahecha ambue mymba vai osẽva yvýgui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra’yicha, ha oñe’ẽ mbói guasúicha. Ha omomba’e oĩ hag̃uáicha ipoder opaite pe mymba vai peteĩha renondépe, ha ojapo yvy ha umi upépe oikóva omomba’e hag̃ua pe mymba vai peteĩha, upe ivaietereíva ha’eva’ekue omano hag̃uáicha, ha ojehekombo’e jeyva’ekue. Ha ojapo mba’e hechapyrã guasúpe, ojapo hag̃uáicha tata oguejy hag̃ua yvágagui yvy ári yvypóra renondépe, ha ombotavy umi yvy ári oikóvape umi techaukaha rupive oguerekóva pu’aka ojapo hag̃ua pe mymba vai renondépe; he’ívo umi yvy ári oikóvape ojapo hag̃ua ta’anga pe mymba vairã, pe oñekutu va’ekue kyse puku reheve ha ndomanói va’ekue. Apocalipsis 13:11–14.
Ko mundo oñembotavy, ndaha’éi tuichaiterei umi milágro rupive, síno “umi milágro rehegua medio” rupive, umi ojapo hag̃ua oreko vaʼekue pokatu. Pe ñeʼẽjoaju “umi milágro rehegua medio” haʼe peteĩ ñeʼẽve oĩva oñembojoapy hag̃uánte, péro omoĩ pe énfasis hekopete umi milágro ári, ha upéva tekotevẽ ojehechakuaa porã. Pe tape rupive pe marandu japu (tata yvágagui) ombotavyhápe ko mundo, tuicha mba’e ojehechakuaa hag̃ua, ñande niko koʼág̃a jaime pe tembiasakue teetepe, upépe yvy ape ári oikóva tavayguakuéra oñehypnotisa hína peteĩ “marandu rape guasuve” rupive, ojejoko ha oñembohapeva umi yvy arigua comerciante globalista-kuéra poguýpe. Upéva rehegua ñamoĩta hag̃uánte ykére ambue artículo peve, péro koʼág̃a rojehechakuaánte hína pe mbotavy umi mburuvicha ha príncipe-kuéra rehe ojejapova’ekue Darío ári ha’eha peteĩ mba’e profético específico, oguerekóva heta elemento ojoaju hag̃uáva tekotevẽva ojehechakuaa.
Pe joaju mbohapýva oñembyaty Salomé jeroky heñóiva rupive mburuvichakuéra renondépe Herodes aramboty aretepe. Pe ñembotavy oñemoĩva Pilato ári, mokõi hendáicha heko vaʼekue, haʼéva Cristo ombojeroviaha ha omokyreʼỹha opuʼã hag̃ua mburuvicha guasu rekoha rehe, ha avei haʼe oñeʼẽvaiha pe puʼaka jeroviapy rehe. Upe tembiasakuepe mbohapy ijoykeʼỹva oñembyaty. Pe puʼaka Romagua (tetã), Barrabás, peteĩ Cristo japu (maranduhára japu), ha tupao judía hekovai vaʼekue (pe mymba ñarõ). Pe tupao hekovai vaʼekue ombotavy pe mburuvicha Romagua (tetã), pe mokõi japu rupive: opuʼãha ha Ñandejára rehe oñeʼẽvaíha.
Upéi Darío ipahápe oikuaávo umi ombotavy vaʼekue chupe remiandu añetegua, ojejopy hag̃ua omombo hag̃ua Danielpe león kuéra yvýpe. Daniel omboyke pe tetã léi iñeñandu hag̃ua Tupã léipe. Pe japu ojehechauka vaʼekue Daríope oñemohuʼã omombaʼeguasúvo Darío ñemombaʼeguasu, ha upéicha oñembotove chupe ohechakuaa hag̃ua umi ombotavy vaʼekue chupe remiandu añetegua. Pe japu ha pe ñembotavy oĩva Daniel ha león kuéra yvýpe rembiasápe, ohechauka Tupã rendápe ñeʼẽrenduha haʼeramo guare ñemongarai vai ha tekoresãi, ha upéva voi pe mokõi hendáicha ñembotavy oĩva kurusúpe, ha pe techaukaha tape rehegua kurusu rehegua ojoja pe techaukaha tape rehegua domingo léi rehegua ndive.
Ñembohasa rehegua ñembotavykuaa ombotavýva ñembyahýi religioso rehegua ñembyasy ha’e peteĩ tema marandu profético Bíblicopegua, ha avei pe mba’e añetehápe pe poder religioso ombotavyha pe poder estatal.
“Umi tavayguakuéra ohecha oñembotavyhague. Ojojohu peteĩ ojuehe pe oguerahahague chupekuéra ñehundi hag̃uápe; ha katu opavave oñemoĩ oñondive omoĩ hag̃ua hi’ári imbegue’ỹvéva ñembyasy umi ministrokuéra ári. Umi pastor ndorekóiva jerovia omarandu mba’e iporã hag̃uánte; ogueraha hikuái umi ohendúvape omboykévo Tupã léi ha omuña hag̃ua umi omomarangatúsévape upéva. Ko’ág̃a, ipyahýi ha py’añemondýipe, ko’ã mbo’ehára omombe’u yvypóra renondépe imba’apo jeguata mbotavy rehegua. Umi aty guasu henyhẽ pochy rehe. ‘¡Jahundi!’ he’i hikuái, ‘ha peẽ peime ore ñehundi rehegua káusa;’ ha upéi ojere umi pastor japu rehe. Umi voi ymaite guive ohecharamovéva chupekuéra, ha’éta umi omosẽtava hi’ári umi je’epy vaivéva. Umi po voi peteĩ ára omoakãjegua va’ekue chupekuéra yvoty jeguápe, ko’ág̃a opu’ãta iñehundiparã. Umi kyse puku ojeporútava’ekue ojuka hag̃ua Tupã tavayguakuérape, ko’ág̃a ojeporu oñehundi hag̃ua iñenemigokuérape. Opa hendápe oĩ ñorairõ ha tuguyñohẽ.” The Great Controversy, 655.
Umi mburuvichakuéra rupi ojejujeyta ojehechauka rire pe ára ojeheja hag̃uáicha, pórke umi hénte oĩva ijatýpe oikuaáta ojeguereko hague chupekuéra ñembotavýpe peteĩ japúpe, pe japúva omyasãivaʼekue umi mburuvichakuéra religioso. Umi mburuvicha guasu ha umi mburuvichaʼi, hendivekuéra hogayguakuéra, opavave ohasa pe mismo jehepymeʼẽ porãme pe japúre omyasãivaʼekue. Elías ojuka ramo guare umi maranduhára japuápe Monte Carmelo-pe, upe jehepymeʼẽ peteĩcha ojehechauka “pe yvyryrýi guasúpe” Apocalipsis kapítulo once-pe, upépe “siete mil” oñehundipa hag̃ua.
Ha upe aravoitépe oiko peteĩ yvyryrýi tuicháva, ha pe táva pehẽngue paha oguejy; ha pe yvyryrýipe omanókuri yvypóragui siete mil; ha umi hembýva okyhyje eterei, ha omomba'eguasu Yvágapegua Tupãme. Apocalipsis 11:13.
Pe terremoto guasu Revolución Francesa-pegua oñekumplívo, umi siete mil ojuka vaʼekue orrepresenta vaʼekue Francia ruvicha guasukuérape. Pe “hora”-pe pe terremoto guasu rehegua, upéva hína léi domingo rehegua, umi siete mil ojuka vaʼekue orrepresenta umi Adventista del Séptimo Día ojeityvaʼekue Roma renondépe, pórke umi oikuaáva añónte pe responsabilidad orekóva pe sábado del Séptimo Día rehegua ohupyty pe mymba marca pe léi domingo og̃uahẽ vove.
“Pe sábado ñemoambue ha’e pe techaukaha térã marca pe Roma pegua tupão autoridágui. Umi, oikuaa porãvo pe irundyha mandamiénto rembijerure, oiporavóva ojehecha hag̃ua pe sábado japu pe añetéva rendaguépe, upéicha rupi ome’ẽ hína ñemomba’e guasu pe pokatupe, ha upévare añoite oñemandáva upéva. Pe mymba ñarõ marca ha’e pe papakuéra sábado, ko yvy tuichakue oguerohoryva’ekue Ñandejára omoĩva’ekue ára rendaguépe.”
“Péro pe ára og̃uahẽ hag̃ua pe tiempo ojegueraha hag̃ua mymba vai marca, profecíape oñembohéravaicha, ne'ĩrava gueteri ou. Pe tiempo de prueba ne'ĩrava gueteri ou. Oĩ cristiano añetegua opa iglesia-pe, ndaha'éi oñemboykévo pe comunión católica romana. Avave ndojejaháiramo guare pe ohupytýta pe tesape ha ohecha pe tekotevẽha oñeñangareko hag̃ua pe cuarto mandamiento rehe. Péro osẽ vove pe decreto ombotenondéva pe sábado japu, ha pe sapukái hatã pe ángel mbohapyha oavisa vove yvypórape ani hag̃ua omomba'e pe mymba vai ha ta'angápe, upérõ pe línea ojehechakuaáta porã pe japu ha pe añete apytépe. Upérõ umi osegíva gueteri hembiapo vai rehe ohupytýta pe mymba vai marca hova renondépe térã ipope.”
“Pya’e rape ñañemoaguĩ hína ko ára peve. Umi tupaónguéra protestánte oñembojoajúta vove mburuvicha reko yvy arigua ndive omombarete hag̃ua peteĩ jerovia japu, upéva rehe iñemoñare ymaguarekuéra ohasa vaekue ñembohasa asy ipohýivévape; upérõ pe pytu’uha ára papal rehegua oñemombaretéta tupaó ha Estado pokatu oñondive rupive. Oikóta peteĩ apostasia tetãygua, ha upéva opa hag̃uáicha opáta tetã ñehundi hag̃uápe añónte.” Bible Training School, 2 de febrero de 1913.
Umi “siete mil” oñembovaíva pe “ára” pe yvyryrýi guasupe, upéva hína pe léi domingo, ojoguaiterei avei umi “siete mil” ndoguerekóivape omoakãity hag̃ua Jezabel renondépe Elías tiémpope.
Che katu ahéi gueteri 7.000 kuimbaʼe Israel-pe, opa umi ñesũndýva noñesũivaʼekue Baal renondépe, ha opa juru nohetũivaʼekue chupe. 1 Reyes 19:18.
Pe ñe’ẽpyahu peteĩha “siete mil” rehegua omombe’u peteĩ aty jeroviapýva ndojeityiva’ekue Jezabel renondépe; ha pe ñe’ẽpyahu paha ohechauka peteĩ hembýva oñesũva Jezabel renondépe. Umi ára papado ipu’akáramo pe yvy porãite ári (pe mymba yvy guigua Apocalipsis 13-pe), pe léi domingo jave, peteĩ aty “oñehundi” ha ambue aty osẽ Babilonia poguýgui, upéramo oñepyrũgui pe marandu osẽ hag̃ua Babilóniagui.
Ha'e oike avei pe yvy porãmbytépe, ha heta tetã oñehundíta; ha ko'ãva osẽta ipógui, Edom, Moab ha umi tenondegua tavayguakuéra Amón pegua. Daniel 11:41.
Pe ñe’ẽ “tetãnguéra” niko peteĩ ñe’ẽ oñembojoapýva, heta tetã ningo ndojeitymo’ãi pe domingo léi-pe; heta katu umi tapicha peteĩteĩva Adventista del Séptimo Día-gua ojeitýta, upérõ ha’ekuéra añoite niko ojejapóta responsable pe mbyjaresãi árahaapy rehegua resape rovake. Ha’ekuéra hína “heta”, pórke ha’ekuéra umi oñehenóiva oike hag̃ua umi oñeme’ẽva’ekuépe Tupã sellorã, ha katu omboyke hikuái upe ñehenói.
Ha he'i chupe: Angirũ, mba'éicha piko reikéma ko'ápe nde rehe'ỹre ao ñemendaha guigua? Ha opyta ñe'ẽ'ỹme. Upéi pe mburuvicha guasu he'i umi tembiguáipe: Pejokua ipo ha ipy, pegueraha chugui, ha peity okápe pytũmbýpe; upépe oĩta jahe'o ha tãi ñembyahýi. Heta niko oñehenói, sa'ietevénte katu ojeiporavo. Mateo 22:12–14.
Daniel kapítulo seis-pe ojehecha mba’éichapa mburuvichakuéra ha tendota kuéra ombotavýva hína: ha’e hína ojehechakuaa hag̃ua castígo oúva upe pokatu religioso ombotavývape pokatu Estado rehe.
Ha pe mburuvicha guasu omanda, ha ogueru umi kuimba’e omomarã va’ekue Daniel rehe, ha oity chupekuéra león kuára ryepýpe, chupekuéra, ita’ýra ha hembirekokuéra; ha umi león ipu’aka hesekuéra, ha omopẽmbaite iñakãguykuéra ojeity mboyve pe kuára pype. Daniel 6:24.
Jasegíta pe lívro Daniel rehe ko oúva riregua artíkulope.
Ha mba’épa che ha’éta gueteri? araka’e chéve ára ndaikatumo’ãi amombe’u hag̃ua Gedeón rehe, ha Barac rehe, ha Sansón rehe, ha Jefté rehe; David rehe avei, ha Samuel rehe, ha profetakuéra rehe: ha’ekuéra oguerovia rupi omomba’e guasu tetãnguéra, ojapo tekojoja, ohupyty umi ñe’ẽme’ẽ, omboty umi león jurú. Hebreos 11:32, 33.