Umi peteĩha guive poteĩha peve pe kuatia Daniel rehegua ohechauka pe mymba yvyguigua rembiasakue, oĩháicha Apocalipsis mokoipaapy-pe. Tetã peteĩ reko Amérika Joaju (pe mymba yvyguigua) oñepyrũ kuri araka’e 1798-pe, pe sexto mburuvicharenda ramo marandu profesía Bíblica-pe, upérõ papado (pe mymba paraguasu rehegua Apocalipsis mokoipaapy-pe) ohupyty peteĩ herida omanombáicha profesía rupive, ha omohu’ã hembipota guasu quinto mburuvicharenda ramo marandu profesía Bíblica-pe.
Mymba ka’aguy rehegua rembiasakue ha’e pe ñeñatõihára oñemomarandúva Tupã huísio-kuéra hi’aguĩmaha rehegua rembiasakue. Iñepyrũme, mymba ka’aguy rehegua rembiasakue-pe, oñepyrũ Tupã huísio investigativo; ha ipahápe, mymba ka’aguy rehegua rembiapopa’ũme, oñepyrũ Tupã huísio ejecutivo. Pe ñeñatõi Tupã huísio investigativo hi’aguĩmaha rehegua, iñepyrũrãme, ojehechauka kuri pe ánhel peteĩha marandu ramo Apocalipsis kapítulo catorce peguápe, og̃uahẽ va’ekue pe “ára paha”pe ary 1798-pe. Pe ñeñatõi Tupã huísio ejecutivo hi’aguĩmaha rehegua, ipahápe, ojehechauka umi mbohapy ánhel marandu ramo Apocalipsis kapítulo catorce peguápe, og̃uahẽ va’ekue pe “ára paha”pe ary 1989-pe.
Opavave “paha opa”me, ojepe’a peteĩ parte kuatiañe’ẽ Daniel rehegua. Yvypóra rembiasakue ñepyrũme mymba yvy pegua rehegua, ary 1798-pe, Daniel capítulos siete, ocho ha nueve ojepe’a. Umi capítulos ojehechauka pe visión ysyry Ulai rehegua ramo. Yvypóra rembiasakue paha gotyo mymba yvy pegua rehegua, ary 1989-pe, Daniel capítulos diez, once ha doce ojepe’a. Umi capítulos ojehechauka pe visión ysyry Hiddekel rehegua ramo. Araka’eve kuatiañe’ẽ Daniel rehegua ojepe’áramo, oñemoĩ pe generación upérõ oikovéva ári peteĩ proceso de prueba mbohapy paso rehegua.
Ha he'i ichupe: Tereho nde rapére, Daniel; umi ñe'ẽ niko oñemboty ha oñese llasella pe ára paha peve. Heta oñemopotĩta, oñemomorotĩta ha ojeha'ãta; ha umi iñañáva katu iñañáta meme; ha avave umi iñañávagui noikũmbymo'ãi; umi arandu katu oikũmbýta. Daniel 12:9, 10.
Pe proceso de prueba mbohapy paso rehegua oñemopyenda pe ñeʼẽ hebreo oñembohasáva “añete” ramo ñemohendáre, oñemoheñóiva ombojoajúvo pe alfabeto hebreo pegua peteĩha, pahapyha ha pahaitegua letra. Pe ñeʼẽ hebrea orrepresenta ha oguereko Ñandejára puʼaka moheñóiva. Opa añetegua profétika oñemohenda upe ñeʼẽ ári, upéicha avei pe proceso de prueba mbohapy paso rehegua Daniel kapítulo doce-pe. Pe ñeʼẽ ndorrepresentái año Ñandejára puʼaka moheñóiva, síno avei Jesucristo-pe, haʼeva pe Añete, ha haʼe avei pe Primero ha Paha, ojehechaukaháicha pe alfabeto hebreo pegua peteĩha ha pahaitegua letra rupive.
Yvy mymba yvy arigua rembiasakue ñepyrũ, pe marandu omomarandúva hi’aguĩmaha pe huísio investigativo, og̃uahẽrõ guare ára pahápe ary 1798-pe, ojehechauka pe ánhel peteĩha rupi Apocalipsis catorce-pe. Pe ánhel peteĩha marandu oĩva Apocalipsis kapítulo catorce-pe oguereko peteĩteĩ umi mbohapy hatua, ha’éva pe añetegua, ha ohechaukáva pe proceso de prueba mbohapy hatua rehegua ombohovakérõ guare pe generaciónpe pe ánhel peteĩha og̃uahẽ jave ary 1798-pe.
Ha ahecha ambue ánhel ovevéva yvága mbytére, oguerekóva pe evangelio opa ára guarã omyasãi hag̃ua umi oikóvape ko yvy ape ári, opa tetãme, opa ñemoñarépe, opa ñe’ẽme ha opa tavayguápe, heʼívo ñeʼẽ hatãme: Pekyhyje Tupãgui, ha pemeʼẽ chupe mborayhu ha yvatekuéra; og̃uahẽma niko ijuicio aravo: ha peadora pe ojapovaʼekuépe yvága, yvy, para ha y yvu kuérape. Apocalipsis 14:6, 7.
Yvy reguapývo rembiasakue paha, pe mymba yvypegua rehegua, araka’e pe ñe’ẽmondo oikuaaukáva oñembojaimaha pe juicio ejecutivo og̃uahẽ va’ekue pe ára paha jave ary 1989-pe, ojehechauka pe mbohapy ánhel Apocalipsis kapítulo catorce-pe. Pe mbohapy ánhel Apocalipsis catorce-pegua ohechauka umi mbohapy tape, ha’éva pe añetegua, ha pe mbohapy ánhel avei ohechauka pe tembiporu ñehesa’ỹijo mbohapy jepytaso rehegua ombohováiva pe generación oikovévape, pe ánhel mbohapyha og̃uahẽ ramo guare ary 1989-pe.
Ha ahecha ambue ánhel ojevevéva yvága mbyte rupi, oguerekóva pe marandu porã opa ára guarã opredika hag̃ua umi oikóvape yvy ári, ha opa tetãme, ha ñemoñarépe, ha ñeʼẽme, ha tavayguápe, heʼívo ñeʼẽ hatãme: Pekyhyje Tupãgui, ha pemeʼẽ chupe mborayhuete; hiʼára huísio oguahẽma hag̃ua; ha pemombaʼe chupe ojapóva yvága, ha yvy, ha yguasu, ha yvu ykuéra. Ha upéi osegi ambue ánhel, heʼívo: Hoʼa, hoʼa Babilonia, upe táva guasu, pórke omongaru opa tetãnguérape pe vino ipochyva hekovai rekovia. Ha pe mbohapyha ánhel osegi chupekuéra, heʼívo ñeʼẽ hatãme: Oimérõ avave omombaʼe pe mymba vai ha taʼãngápe, ha oguerovia imarkakue isyváre térã ipope, upevaʼete hoʼúta avei pe vino Tupã pochy rehegua, oñohẽmbáva oñembojeheʼaʼỹre pe kálope ipochyha rehegua; ha oñembohasa asýta tata ha asúfre rupive umi ánhel marangatu renondépe, ha Ovecha Raʼy renondépe. Ha iñembohasa asy tatatĩ ojupi opa ára ha opa ára hag̃ua; ha ndaipóri pytuʼu chupekuéra ára ni pyhare, umi omombaʼéva pe mymba vai ha taʼãngápe, ha oimeraẽ ogueroviáva héra markakue. Koʼápe oĩ umi imarangatúva paciencia: koʼápe oĩ umi oñangarekóva Tupã mandamientokuéra rehe, ha Jesús jerovia rehe. Apocalipsis 14:6–12.
Daniel kuatia oñemopyenda umi mbohapy ánhel ñe’ẽmondo ári. Pe ñemopyenda ha’e mokõivéva: umi mbohapy py’año pe ñe’ẽ hebreo he’iséva “añetegua”, ha avei pe proceso mbohapy py’año-pegua jehechajey rehegua oñondivehína; hákatu pe proceso jehechajey rehegua oñembotuicha pe línea histórica mymba yvy rehegua Apocalipsis kapítulo trece-peguápe (Estados Unidos), ha avei pe línea histórica pe mymba yvy rehegua mokõi hatĩmeguápe (Republicanismo ha Protestantismo). Estados Unidos rembiasakue, oñepyrũva 1798-pe ha oho hag̃uáicha pe léi domingo hi’aguĩetéva peve, ha’e upe periodo histórico peteĩchaitehápe oĩháme pe Iglesia Adventista del Séptimo Día. Upévare Daniel kuatia avei oguereko pe ñemopyenda ohechaukáva Adventismo rembiasakue, oñepyrũva 1798-pe ha oho hag̃uáicha pe léi domingo hi’aguĩetéva peve. Péicha ojapóvo, Daniel kuatia omombe’u umi tembiasakue profética peteĩchagua ojehechaukáva Apocalipsis kuatiápe, ha upéicha ojapóvo ome’ẽ pe peteĩha testígo oguerúva pe mokõiha testígo ñe’ẽmondo ñemohu’ãporãme. Umi mokõi kuatia ñemohu’ãporã ojejapo upe fenómeno profético peteĩchaguápe oĩ va’ekue Antiguo Testamento ha Nuevo Testamento joajupe.
“Pe historia tekove, mano ha jeikove jey Jesús rehegua, Tupã Ra’y ramo, ndaikatúi ojehechauka añetetépe opaite mba’épe ndaipóriramo pe techaukaha oĩva Antiguo Testamento-pe. Cristo ojehechauka Antiguo Testamento-pe hesakã hag̃uáicha avei Nuevo Testamento-pe. Peteĩva oñemoĩ he’ẽ hag̃ua peteĩ Salvador oútavare, ambuéva katu oñemoĩ he’ẽ hag̃ua peteĩ Salvador oúmavare, marandu hag̃uáicha profetakuéra he’i haguéicha. Ikatu hag̃uáicha oñemomba’e porã pe ñepysyrõ rape rehe, tekotevẽ oñentende porãite Escritura Antiguo Testamento rehegua. Kóva hína pe tesape mimbipa oguerekóva yma guare profecía rehegua omyesakãva Cristo rekove ha Nuevo Testamento mbo’epykuéra hesakã porã ha iporã hag̃uáicha. Jesús milagrokuéra ha’e peteĩ techaukaha idivinidad rehegua; ha umi techaukaha imbaretevéva ha’eha mundo Pysyrõhára ojejuhu Antiguo Testamento profecía-kuérape oñembojojávo Nuevo Testamento historia ndive. Jesús he’i va’ekue umi judíope: ‘Peheka umi Escritura; pype peimo’ã pende rekove opave’ỹva oĩha, ha ha’ekuéra voi oñe’ẽ che rehe.’ Upérõ ndaipóri va’ekue ambue escritura oĩva Antiguo Testamento-peguágui añónte; upévare pe Salvador mandamiento hesakã porã.” Spirit of Prophecy, volumen 3, 211.
Pe “tembiasakue tekove, ñemano ha jeikove jevy Jesús rehegua” ombyaty Cristo rembiapo yvypórape g̃uarã, ha ohechauka mbohapy peteĩchagua pyenda rehe, ha umi mbohapy pyenda hína pe “añetegua”. Pe ñe’ẽ hebreo “añetegua” rehegua ohechauka Jesúspe, ha’eva peteĩha ha pahagua, ñepyrũha ha opa hag̃uáva, Alfa ha Omega; ha pe ñe’ẽ voi oguereko peteĩha ha pahagua letra ohechaukáva upe mba’e peteĩchante, pórke Jesús, Alfa ha Omega ramo, ohechauka peteĩ mba’e paha oñondive peteĩ mba’e ñepyrũ reheve. Cristo rekove, ñemano ha jeikove jevy hína añetegua, pórke ambue mba’e apytépe ojehechauka mbohapy pyenda rupive, ha peteĩha ha pahagua pyenda mokõivéva hína “tekove”, pórke “tekove” ha “jeikove jevy” mokõivéva hína “tekove”. Pe letra mbytegua pe ñe’ẽ hebreo-pe hína alfabéto letra pahaapyha, ha pahaapy hína peteĩ símbolo pu’akareko hag̃ua ñemoĩ hag̃ua; ha Cristo ñemano oiko Satanás pu’aka rehegua ñemoĩgui ha Adán ra’ykuéra, ojoajúva hendive iñemoĩme.
Jesucristo Revelación ñehesakãĩva, Apocalipsis kuatiápe oĩva, ojeipe’a mboyveite yvypóra ára de gracia oñembotýta hag̃uáicha, ha peteĩ mba’e tenondegua pe añetegua upérõ ojeipe’áva apytépe ha’e Cristo ha’eha pe “añetegua,” pe Alfa ha Omega, omoĩva isignatúra Alfa ha Omega ramo umi añetegua ári Ha’e oiporavova’ekue oĩ hag̃ua Iñe’ẽme. Hermana White ohairõ guare: “Jesús rekove, imano ha ijeikove jey rembiasakue, Tupã Ra’y ramo, ndaikatúi oñemopyenda porãmba pe añetegua rupive ndaipóriramo pe techaukaha oĩva Antiguo Testamento-pe. Cristo ojekuaauka Antiguo Testamento-pe hesakã porã hag̃uáicha pe Nuevo-pe avei,” ha’e oconfirmáva, umi ohechátavape g̃uarã, umi mbohapy ánhel marandu Apocalipsis capítulo catorce-pe oĩva (umi avei oñemohenda hag̃ua pe mbohapy jepytaso peteĩcha, “rekove, mano ha jeikove jey” ramo), “ndaikatúi oñemopyenda porãmba pe añetegua rupive ndaipóriramo pe techaukaha oĩva” Daniel kuatiápe.
Ha’e avei ohechauka pe kuatiañe’ẽ Daniel rehegua omombe’uha peteĩ Babilonia “ou vaʼerã” rehe, ha pe kuatiañe’ẽ Apocalipsis rehegua omombeʼu peteĩ Babilonia “ou vaʼekue” rehe, pe kuatiañe’ẽ Daniel rehegua heʼi haguéicha voi. Avei, pe aplicación ohechauka “ikatú hag̃uáicha oñemombaʼe” pe kuatiañe’ẽ Apocalipsis rehegua, pe kuatiañe’ẽ Daniel rehegua “oñentende porãmbaite vaʼerãha”, pórke “haʼe hína pe tesape glorificado” osẽva pe kuatiañe’ẽ Daniel reheguágui “oguenohẽva Cristo rekove ha pe temimboʼe hag̃ua” pe kuatiañe’ẽ Apocalipsis rehegua “hesakã porã ha iporãitépe.”
Iñe’ẽnguéra ikatu avei oñentende ohechauka hag̃ua “Jesús rembiapokue hechapyrãva” ojehechaukáva Apocalípsis arandukápe ha’eha “peteĩ techaukaha idivinidad rehegua; hákatu umi techaukaha imbaretévéva ha’eha Ha’eha ko yvy Redentor ojejuhúva” umi profecía Daniel aranduka peguáva “oñembojojávo tembiasakue rehe” Apocalípsis aranduka pegua ndive. Avei ikatu ojehechakuaa, araka’e “Jesús he’i va’ekue umi judíope: ‘Peheka hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽ; pende peimo’ãgui ipype pejuhuha tekove opave’ỹva, ha umíva voi hína umi oñe’ẽva che rehe,’” upéicha umi judío espiritual ko árape g̃uarã, Daniel aranduka hína pe otestifikáva Jesucristo Revelación rehe, ha upe revelación oñemboty’ỹva mbovymi ojehu mboyve pe gracia ára oñembotýta, upépe ojejuhu tekove opave’ỹva.
Daniel kuatia ohechauka umi añetegua maranduhára oguahẽva ipypekuéra ñemohu’ãme Apocalipsis kuatiañe’ẽme. Oñemohenda umi mbohapy tembiapóre ojehechaukáva ñe’ẽ hebreo he’iséva “añetegua” rupive; ha upévare pe kuatiañe’ẽ voi ohechauka peteĩ prueba pe generaciónpe g̃uarã, ko’ã mba’e oñeñemboty’ỹva ha ojehechaukáva jave. Jesús voi, Alfa ha Omega ramo, oñemomba’eguasu hag̃ua peteĩchaite pe ñe’ẽ ypykuépe ha pe kapítulo peteĩha Apocalipsis kuatiañe’ẽme. Ko’ã artículo avei ohechauka kuri Daniel kapítulo peteĩha oguerekoha upe profecía rembiapo rape ha umi tekome’ẽ peteĩchagua pe ángel peteĩha marandúpe Apocalipsis kapítulo catorcepegua.
Pe ánhel peteĩha marandu ha Daniel capítulo peteĩ, mokõivéva ohechauka pe proceso mbohapy jey jejopyrã rehegua ha’éva Alpha ha Omega rehegua techaukaha. Pe capítulo oñepyrũ Babilonia añeteguáva oity hag̃ua Judá añeteguávape, ha pe kuatia ñande gueraha pe ñorairõ paha peve Babilonia ha Judá apytépe, ojehechaukáva Daniel capítulo once paha gotyo seis versículo pahápe. Umi versículope Babilonia espiritual oñemboguevi Judá espiritual rupive, péicha avei Miguel opu’ãvo ha yvypóra tiempo de gracia oñemboty. Umi versículo ohechauka pe pahaite profético pe tembiasakue ñorairõ rehegua Babilonia ha Judá apytépe. Umi versículope ojehechauka pe herida omano hag̃uáicha peguare ñemonguera.
Umi versíkulo omombeʼúva pe ñemboguejy pe herída omanóva omoñepyrũ Daniel 11, versíkulo 40 guive, oñepyrũva koʼã ñeʼẽme: “Ha pe ára pahápe.” Pe “ára paha” oĩva pe versíkulope orrepresenta 1798, arýpe pe papado ojapyhyhague pe herída omanóva. Upéi umi versíkulo omombeʼu mbaʼéichapa pe herída omanóva oñemonguera, pe papado ogana hag̃ua, tenonderãite iñenemígope, pe mburuvicha yvy gotyo (Unión Soviética), mokõiha iteʼýrape, pe yvy porãite (Estados Unidos), ha mbohapyha ivíktimape, Egiptope (Naciones Unidas). Pe versíkulo 45-pe pe papado (pe mburuvicha yvate gotyo) oguahẽ ipahápe, ha ndaipóri avave oipytyvõva chupe. Pe tembiasakue pe ñemonguera rehegua pe herída omanóva pe papadopegua umi versíkulope oñepyrũ pe hoʼágui pe papado 1798-pe, ha opa pe ipahapegua jevy ñemopuʼã ha hoʼa reheve pe papado. Umi versíkulo oĩva pe pasáhe ñepyrũ ha ipaha apytépe ohechauka pe puʼakaʼỹ mbytepegua.
Pe ñe’ẽ hebreo he’iséva “añetegua” ojejapo pe primera letra, pe letra pahaapyha ha pe letra pahaite alfabeto hebreo-gui oñembojoajúvo. Pahaapyha ha’e peteĩ papapy ohechaukáva pu’aka’ỹrõ ha ñepu’ã, ha upéva ohechauka tembiasakue oĩva pe primera ha pe pahaite apytépe. Pe marandu paha profecía rehegua, Daniel kuatiañe’ẽme, ohechauka jey upe ñorairõ peteĩchagua ojehechaukáva pe kuatiañe’ẽ ñepyrũha versíkulo-kuérape. Umi versíkulo omoakã capítulo peteĩha, moõ jahecha pe mbohapy jeporavo ha jeha’ã rape, ha upéva hína pe añetegua. Upéi, pe marandu pahápe, jajuhu jey umi mbohapy tembiapo peteĩcha, pe oñepyrũgui pe papado peteĩha ho’a haguére ha opa pe papado pahaguéva ho’ápe; ha mbytépe oñemoĩ pe ñepu’ã ára pahápeguare.
Umi seis versíkulo paha paha Daniel kapítulo once-pe oĩ peteĩ mokõiha testígo añeteguáre, pórke pe peteĩha pu'aka jeográfiko tekotevẽva papado omboyke hag̃ua (pe mburuvicha yvy gotyo) ha’e peteĩ símbolo pe pu'aka dragón rehegua, ha upéicha avei pe pahaitéva umi mbohapy pu'aka jeográfiko apytégui (Egipto). Pe ñemongakuaa mbohapy jeýva tekotevẽva pe herida omano hag̃uáicha oñepohã jey hag̃ua, oñepyrũ pe mburuvicha yvy gotyo reheve, ha’éva peteĩ símbolo pe pu'aka dragón ateísmo rehegua, ha pe pahaitéva umi mbohapy pu'aka apytégui, ojehechaukáva Egipto rupive, ha’e pe símbolo bíblico tenondegua pe ateísmo ojoajúva dragón ndive. Añetehápe, pe ñe’ẽ oñembohasáva “sur” ramo pe versíkulo cuarenta-pe upe pasáhepe ha’e “negeb”, ha sapy’ánte oñembohasa Egipto ramo. Umi mbohapy mba’e ojokóva oguereko pe firma añetegua, pórke pe peteĩha mba’e ojokóva ha’e pe pahaitéva mba’e ojokóva. Pe pu'aka oĩva mbytepe ha’e pe yvy mimbipa (Estados Unidos). Estados Unidos-pe ojejapo pe pu’aka’ẽ Léi Domingo rehegua, ha pe símbolo Estados Unidos rehegua iñepyrũme ha’e vaekue paapyha kolónia.
Pe Alfa ha Omega rehegua ojepysopa Daniel kuatiañe’ẽ pukukue javeve, ha ome’ẽ upe testimónio ohechaukáva, oñembojoajúramo Apocalipsis ndive, omopyendaha Jesucristo divinidad. Daniel capítulo doce rehegua, ha pe mbohapy jey jehechapyrã rehegua oikóva pe ñemoñarepe pe kuatiañe’ẽ ojeipe’a jave; omboykerõ Daniel kuatiañe’ẽ ñemohenda rehegua revelación, ha’e umi oñembohérava iñañáva apytépe. Apocalipsis capítulo catorce rehegua, omboykerõ Daniel kuatiañe’ẽ ñemohenda rehegua revelación, ha’e umi oñembohérava omomba’éva pe mymba vai ha ta’anga apytépe.
Pe lívro de Apocalipsis ohechauka porã porokaue mboyve oñembotyha pe Revelación Jesucristo rehegua oñemboja’o’ỹva, ha pe Revelación Jesucristo rehegua oguereko avei pe oñemboja’o’ỹ hag̃ua pe lívro Daniel rehegua yvypóra’ỹ.
“Oñemomba'eguasu yvyporakuéra rehe tetã rembiapo guasu rupive ha mburuvichakuéra retãnguéra ñemimby oisãmbyhy hag̃ua opa rupi, Daniel katu oñemomba'eguasu Tupã rupive Iñembiguái ramo, ha oñeme'ẽ chupe heta jehechauka umi ára oútava rembikuaa kañymby rehegua. Iñemoñe'ẽmarandu hechapyrãitéva, ha'e voi ohai haguéicha pe kuatiañe'ẽ hérava hese, capítulo 7 guive 12 peve, ndojekuaaporãi mbareteiete voi proféta ijehegui; upéicharõ jepe, hembiapo tekove pukukue oñemboty mboyve, oñeme'ẽ chupe upe jerovia porãite jehovasáva ‘ára paha opávo’—ko yvy rembiasakue pahaite jave—ojehejavýta jey hag̃ua chupe ta'ỹrape ha hendápe. Noñeme'ẽi chupe oikũmby hag̃ua opa mba'e Tupã ohechauka va'ekue pe tembipota yvagapegua rehegua. ‘Emboty umi ñe'ẽ, ha esella pe kuatiañe'ẽ’, he'i chupe hikuái hemarandu profétikokuéra rehe; ko'ãva oĩva'erã kuri oñesella hag̃uáicha ‘pe ára paha peve.’ ‘Tereho nde rape, Daniel,’ he'i jey chupe upe ánhel, Jehová marandu rerahaha jeroviapýpe; ‘umi ñe'ẽ niko oñemboty ha oñesella pe ára paha peve…. Tereho nde rape pe paha peve: nde repytáta pytu'úpe, ha repu'ãta nde ra'ỹme pe ára paha opávo.’ Daniel 12:4, 9, 13.”
“Jaguahẽvo ko mundo rembiasakue paha gotyo, umi profesía Daniel ohai va’ekue oikotevẽ ñande atención especial, ojehupyty rupi pe aravoite jahayhuhápe ko’ág̃a. Hendivekuéra oñembojoajuva’erã umi ñembo’e oĩva pe libro pahápe Tupã Ñe’ẽ Pyahu Escrituras-pe. Satanás ogueroviauka heta tapichápe ndaikatuiha oñentende umi marandu profético oĩva Daniel ha Juan, pe revelador, jehaipyrekuérape. Péro pe promésa hesakã porã: peteĩ jehovasa especial oikóta umi oikuaaukáva ko’ã profesía. ‘Umi arandu oñentendéta’ (versículo 10), he’íva hína umi visión Daniel rehegua, ojeipe’átava iñemboty va’ekue ára pahápe; ha pe revelación Cristo ome’ẽ va’ekue hembiguáipe Juan-pe, Tupã retãygua sãmbyhy hag̃ua opa siglo pukukue, pe promésa he’i: ‘Ojehovasáva pe omoñe’ẽva, ha umi ohendúva ko profesía ñe’ẽ, ha oñongatúva umi mba’e ojehai va’ekue ipype.’ Apocalipsis 1:3.” Profetas y Reyes, 547.
Oñe’ẽvo tenonderãme, ha’e ohechaukávo ijeheguiete upe ára ha arapokõindy rehe, Hermana White he’i: “ja’ag̃uivévo ko mundo rembiasakue paha gotyo”, “‘umi arandúva oikumbýta”, péva “umi profesía Daniel omoĩva’ekue oikotevẽha ñane atención especial, ojehupyty rupi umi ára jajapóvape ko’ág̃a.” Umi “heta revelación umi misterio umi ára oútavagui. Iprofesía hechapyrãitéva, ha’e ombokuatiaháicha kapítulo siete guive doce peve pe kuatiañe’ẽ oguerekóva héra,” “ojepe’ava’erã ára pahápe.”
Pe lívro Daniel ojeipe’a ramo, ogueru peteĩ proceso mopotĩrã mbohapy jeku’épe, oha’ãva upe generación oikovéva pe León Judá ñemoñaregua ome’ẽ jave pe lívro Daniel Itavayguakuérape. Apocalipsis 10-pe, Hermana White ñandemomarandu pe ánhel oguejýva ha’e hague “ndaha’éi michĩvéva peteĩ tapicha Jesucristo-gui.” Apocalipsis 10-pe, pe ánhel oreko ipópe peteĩ lívro michĩva ojepe’áva, ha Juan oñe’ẽmboguapy hag̃ua ojapyhy ha ho’u hag̃ua. Upe lívro ojeipe’a va’ekue pe León Judá ñemoñaregua rupive, ha’éva ndaha’éi michĩvéva peteĩ tapicha Jesucristo-gui; upévare, pe lívro Juan oñemandáva ho’u hag̃ua ha’e pe lívro michĩva Daniel rehegua.
“Pe león Judá ñemoñaregua oipe’a va’ekue pe kuatiañe’ẽmbogue ha ome’ẽ Juan-pe pe revelasión mba’éichapa oikóta ko’ã ára pahápe.
“Daniel opyta hi’ápe ohupi hag̃ua itestimonio, oñembotýva’ekue pe ára paha peve, oñemoherakuã va’erã vove ñande yvy ape ári pe peteĩha ánhel rembiapoukapy. Ko’ã mba’e niko iñimportáncia infiníta ko’ã ára pahápe; ha katu, oĩ aja ‘heta oñemopotĩta, ojehechaukáta morotĩ, ha oñeha’ãta’, ‘umi hekoañáva katu hekoañáta: ha avave umi hekoañávagui ndoikuaamo’ãi.’ Añeteete péicha ningo! Angaipa ha’e Tupã léi rembiovái; ha umi ndojapyhýiséivape pe tesakã Tupã léi rehegua, noikũmbymo’ãi pe peteĩha, mokõiha ha mbohapyha ánhel rembiapoukapy ñemoherakuã. Daniel kuatiañe’ẽ oñeipe’a Juan-pe oñeme’ẽ va’ekue pe revelación-pe, ha ñandererahávo tenonderã yvy rembiasakue pahaite gotyo.
“¿Oreko ñande rapicha kuéra piko en cuenta jaikoha umi ára pahápe oĩva ñemongyhyje mbytépe? Pelee Apocalipsis Daniel ndive joajúpe. Pembo’e ko’ã mba’e.” Testimonios para los Ministros, 115.
Ojereheja hag̃ua pe revelación pe libro de Daniel estructura rehegua, koʼág̃a oñembojaʼo hag̃ua, heʼise oĩha umi oñemombeʼúva umi iñañáva apytépe. Daniel pegua peteĩha seis kapítulo omopyenda pe estructura profética ohechaukáva pe historia profética Adventismo rehegua, pe mymba yvypegua, umi setenta año simbólico Isaías capítulo veintitrés pegua, protestantismo ha republicanismo mokõi hatĩ, pe historia profética peteĩha ha mokõiha ánhel marandu rehegua, ha pe historia umi mbohapy ánhel marandu rehegua. Daniel pegua pahápe seis kapítulo ohechauka umi marandu profético oñembojaʼóva oñepyrũha ha opa hag̃uáicha opa koʼã historia yma oñemombeʼuvaʼekuépe.
Daniel peteĩha kapítulo ha’e peteĩha ánhel rembiapo ñemongu’e rembiasakue, yvy mymba rembiasakue ñepyrũmbyme. Kapítulo peteĩ guive mbohapykama peve ha’e mbohapyha ánhel rembiapo ñemongu’e rembiasakue, yvy mymba rembiasakue pahaitepe. Kapítulo irundyva oñemohendava’erã kapítulo peteĩ ndive, ñepyrũmbyramo; ha kapítulo poha ha poteĩha katu oñemohendava’erã kapítulo peteĩ guive mbohapykama ndive, pahaite ramo. Pe aranduka ñembohetave ojehechaukáva kapítulo siete, ocho ha nueve-pe oñemohendava’erã kapítulo peteĩ ndive peteĩ tembiasakue ñepyrũmbyramo. Pe aranduka ñembohetave ojehechaukáva kapítulo diez, once ha doce-pe oñemohendava’erã kapítulo peteĩ guive mbohapykama ndive peteĩ tembiasakue pahaite ramo.
Tysýi ári ári, ko ñemoĩ porã ohechauka yvy mymba rembiasakue ñepyrũrãha umi capítulo peteĩha, irundyha, pokõiha, poapyha ha porundyha. Pe ñemoĩ porã avei ohechauka yvy mymba rembiasakue paha ramoha umi capítulo peteĩha guive mbohapyha peve, umi capítulo poha, poteĩha ha pa guive pakõiha peve. Upéicha rupi, Daniel kuatiañe'ẽ oñemoĩ yvy mymba ñepyrũrã ha ipaháva ramo.
Upéi ikatu ñamombeꞌu pe yvy mymba ñepyrũha haꞌeha Daniel capítulo peteĩ, capítulo irundy ningo oho hag̃ua capítulo peteĩ ári (línea ári línea). Capítulo siete, ocho ha nueve avei oho hag̃ua capítulo peteĩ ári. Upévare, pe yvy mymba rembiasakue ñepyrũha oñerrepresenta Daniel capítulo peteĩ rupive.
Upéicha avei, yvy mymba rembe’y rehegua. Yvy mymba rembiasakue paha ojehechauka hag̃ua umi kapítulo peteĩ guive mbohapy peve, ha umi kapítulo po, poteĩ, pa, once ha doce ohasava’erã umi mbohapy kapítulo peteĩha ári (línea ári línea), upévare yvy mymba rembiasakue paha ojehechauka Daniel mbohapy kapítulo peteĩhápe.
Pe kapítulo peteĩha ohechauka ñepyrũmby, ha upéi kapítulo peteĩ guive mbohapy peve ohechauka paha; ha pe ñemohenda peteĩ ha upéi mbohapy, ohechauka porã pe ñemohenda marandu’ypy rehegua kuatia Danielpegua ha’eha peteĩchaite pe ñemohenda marandu’ypy rehegua mbohapy ánhel Apocalipsis catorce-pe. Upépe, Daniel-pe oĩháicha, pe ánhel peteĩha ohechauka peteĩ tembiasakue ijeheguíva, péro avei ha’e peteĩ mbohapyháva pe tembiasakue mbohapy ánhel rehegua. Upe jave avei, ko ñemomba’e ojekuaaukáva ha omomba’eguasúva pe joaju mbohapy ha peteĩ, ha’e avei pe ñemohenda ñe’ẽ hebreo añetegua rehegua, ohechaukáva ndaha’éi Cristo añónte, ni Tupã pu’aka omoheñóiva añónte, ha katu avei peteĩ proceso mbohapy jepy’amongetarã ha ñemopotĩ rehegua, ojehechaukáva mokõivévape Daniel kapítulo peteĩhápe, ha upéi jey Daniel kapítulo peteĩ guive mbohapy peve.
Jesús, ha’éva pe añetegua, ha’e avei pe Tenondegua ha pe Pahagua, ha upévare pe historia pe ángel peteĩha remimo’ãnguéra rehegua ojehechauka jeyite pe letraite peve pe historia umi mbohapy ángel reheguape; upévare, proféticamente ikatu hag̃uáicha oñemoĩ Daniel libro pehẽngue peteĩha ári umi mbohapy ñembyaty peteĩha, Daniel capítulo peteĩ ári, pórke pe ñepyrũ akóinte ohechauka pe paha. Upéicharõ Daniel libro oiko pe “aranduka michĩva” pe ángel pópe oĩva, pórke pe “aranduka michĩva” Daniel rehegua ikatu oñerrepresenta hag̃ua henyhẽme Daniel capítulo peteĩme.
Romoĩta ñande estudio Daniels kuatia rehegua pe artículo oúvape.
“Umi ojejuhúva apytépe mburuvicha guasu rembiguái kuéra ombosako’íva pe tembiapoukapy rréi guigua oñekumpli hag̃ua, oĩ vaʼekue Daniel ha iñirũnguéra. Ojeʼérõ guare chupekuéra pe tembiapoukapy heʼiháicha haʼekuéra avei omanovaʼerãha, ‘ñemoarandu ha arandu reheve’ Daniel oporandu Arioch-pe, mburuvicha guasu ñangarekohára kuéra ruvichápe: ‘Mbaʼére piko ko tembiapoukapy pyaʼe eterei ou rréigui?’ Arioch omombeʼu chupe rréi ojepyʼapy etereihague pe iképe hechapyrãva rehe, ha ndaikatuihague ohupyty pytyvõ umi tapichágui peve oguerekóvape hese jerovia tuichavéva. Oikuaávo upéva, Daniel, omoĩvo hekove jejopy vaipe, oike pyʼaguasúpe mburuvicha guasu renondépe ha ojerure oñemeʼẽ hag̃ua chupe tiempo, ikatu hag̃uáicha ojerure Itupãme oikuaauká hag̃ua chupe pe képe ohecha vaʼekue ha iñemyesakã.”
“Ko jerure rehe mburuvicha omoneĩ. ‘Upéi Daniel oho hóga-pe ha oikuaauka upéva Hananías, Misael ha Azarías-pe, iñirũnguérape.’ Oñondive oheka arandu Tesakã ha Kuaa Ypykue-gui. Ijerovia mbarete, oikuaágui Tupã omoĩ hague chupekuéra pe tenda oĩháme, ha ojapoha hikuái Hembiapo ha ombohováiha tembiaporã rekotevẽ. Aporia ha jejopy vai ára-pe akóinte ojere hikuái Hese oñemoakã hag̃ua ha oñeñangareko hag̃ua hesekuéra rehe, ha Ha’e ojehechauka vaʼekue pytyvõrã hi’aguĩ hag̃uáicha araka’eve. Ko’ág̃a, py’a ñembyasýpe oñemoĩ jey hikuái Yvy Ruvicha Juez renondépe, ojerure asy hag̃ua chupe ome’ẽ hag̃ua chupekuéra pysyrõ ko tekotevẽ guasu aravópe. Ha ndaha’éi reiete ijerure asy. Tupã, ha’ekuéra omomba’e vaʼekue, ko’ág̃a omomba’e chupekuéra. Ñandejára Espíritu opyta hi’ári kuéra, ha Daniel-pe, ‘pyhare visión-pe,’ ojehechauka mburuvicha kérape ha he’iséva.”
“Daniel rembiapo peteĩha haʼe vaʼekue omboaguyje hag̃ua Tupãme pe jeikuaaukágui oñemeʼẽvaʼekue chupe. ‘Tojehovasa Tupã réra opa ára g̃uarã guive opa ára g̃uarã peve,’ heʼi hatã; ‘pórke arandu ha puʼaka imbaʼe hína: haʼe omoambue umi ára ha umi ára ara: oipeʼa mburuvichakuérape, ha omoĩ mburuvichakuérape: omeʼẽ arandu umi iñarandúvape, ha kuaapy umi oikuaáva ñemohesakã: oikuaauka umi mbaʼe pypuku ha kañymby: oikuaa mbaʼe oĩva pytũmbýpe, ha hendive oiko pe tesape. Romboaguyje ndéve, ha romombaʼeguasu ndéve, che ru ypykuéra Tupã, remeʼẽvaʼekue chéve arandu ha puʼaka, ha koʼág̃a reikuaauka chéve rojeruréva ndéve: pórke koʼág̃a reikuaauka oréve pe rréi rembiasakue.’” Profetas y Reyes, 493, 494.